Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

2Co/125/2016

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ľuboša Kunaya a sudkýň JUDr. Andrey Galdunovej a JUDr. Anny Slovinskej, v spore žalobcu Intrum Justitia Slovakia s.r.o., Karadžičova 8, Bratislava, IČO: 35 831 154, zastúpeného JUDr. Jánom Šoltésom, advokátom, Karadžičova 8, Bratislava, P.O. BOX 205 proti žalovanej N. Q., A.. XX.X.XXXX, S. W. X. X, , toho času X. X, O., o zaplatenie 2.512,61 € s prísl., o odvolaní žalobcu proti rozsudku č. k. 12C/73/2014-98 z 27.10.2015 Okresného súdu Košice I

rozhodol:

Z r u š u j e rozsudok v napadnutej časti, v 3. výroku ,ktorým bola žaloba v prevyšujúcej časti zamietnutá a v 2. výroku o trovách konania a v rozsahu zrušenia vracia vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

odôvodnenie:

1.Okresný súd Košice I rozsudkom č.k. 12C/73/2014-98 z 27. októbra 2015 rozhodol, že žalovaná je povinná zaplatiť žalobcovi 1.219,54 € s 8,75%-ným ročným úrokom z omeškania od 8.4.2013 až do zaplatenia s tým, že p o v o ľ u j e žalovanej dlžnú sumu splácať v pravidelných mesačných splátkach vo výške 30 €, splatných vždy do 20. dňa príslušného mesiaca, počínajúc nasledujúcim mesiacom po právoplatnosti tohto rozsudku až do úplného zaplatenia s tým, že nezaplatením ktorejkoľvek splátky sa stáva zročným celý dlh. Žiadny z účastníkov ani vedľajší účastník na strane žalovanej nemá právo na náhradu trov konania. V prevyšujúcej časti súd žalobu zamietol.

2.Rozhodol tak o žalobe, ktorou sa žalobca domáhal zaplatenia sumy 2.512,61 € s príslušenstvom a zároveň žiadal priznať náhradu trov konania dôvodiac, že právny predchodca žalobcu - Slovenská sporiteľňa, a.s. poskytla žalovanej dňa 22.5.2008 na základe Zmluvy o splátkovom úvere úver vo výške 50.000,- Sk (1.659,70 €) s úrokovou sadzbou 11,75 % ročne, ktorý sa žalovaná zaviazala uhradiť formou pravidelných mesačných splátok po 814,- Sk (27,02 €) mesačne, splatných vždy k 20. dňu v mesiaci, a to v počte splátok 120, s konečnou splatnosťou úveru 20.5.2018. RPMN bola vypočítaná 17,68%, priemerná hodnota RPMN bola určená ako x % (určená nebola). Pretože žalovaná úver nesplácala riadne a včas, právny predchodca žalobcu listom zo dňa 22.2.2013 vyhlásil mimoriadnu splatnosť úveru a splatnou sa stala pohľadávka v celom rozsahu 2.647,40 € . Súd prvej inštancie zohľadnil aj stanovisko žalovanej, ktorá uviedla, že si je vedomá dlhu voči žalobcovi a žiadala o možnosť dlžný úver splácať v mesačných splátkach maximálne po 30 €. Do konania vstúpil vedľajší účastník na strane žalovanej, ktorý poukázal na absenciu priemernej RPMN v zmluve. Súd prvej inštancie aplikoval ust. § 497, § 499, § 502 ods. 1, § 503 ods. 2, § 504, § 506 Obchodného zákonníka účinného ku dňu 9.7.2009 (zmluva o splátkovom úvere bola uzatvorená dňa 22.5.2008) spolu s ust. § 5b zák. č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa a § 52 ods. 2 (v znení účinnom od 1.5.2014) , na ktoré musel brať nakoľko je zrejmé, že medzi účastníkmi sa jedná o spotrebiteľský právny vzťah. Tieto ustanovenia nadobudli účinnosť 1.5.2014 a právne predpisy, ktorých súčasťou sú, nemajú prechodné ustanovenia, to znamená, že od ich účinnosti sa vzťahujú aj na právne vzťahy založené pred týmto dňom ( rozsudok NS SR 3 MCdo 12/2014). Súd prvej inštancie ďalej dôvodil, že keďže ide o spotrebiteľský úver, musel aplikovať aj ustanovenia zák. č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom do 31.7.2008 a citoval ust. § 2 písm. a), § 4 ods. 1, 2 písm. i) a k), § 4 ods. 3 tohto zákona . Prvoinštančný súd uzavrel, že z vykonaného dokazovania mal preukázané, že právny predchodca žalobcu uzatvoril dňa 22.5.2008 so žalovanou Zmluvu o splátkovom úvere za podmienok tak ako je to uvedené v žalobnom návrhu , pričom z poskytnutého úveru žalovaná zaplatila len sumu 440,16 €. Súd prvej inštancie následne konštatoval, že Zmluva o splátkovom úvere, ktorú uzatvorila Slovenská sporiteľňa, a.s. ako veriteľ a žalovaná ako dlžník, neobsahuje údaj o priemernej hodnote ročnej percentuálnej miery nákladov v zmysle ust. § 4 ods. 2 písm. k) citovaného zákona, preto súd musel považovať úver podľa § 4 ods. 3 tohto zákona za bezúročný a bez poplatkov a inými nedostatkami uvedenej zmluvy sa súd už nezaoberal. Keďže žalobca poskytol úver vo výške 1.659,70 € a žalovaná uhradila 440,16 €, nezaplatených podľa súdu prvej inštancie zostalo 1.219,54 €, na ktorú sumu žalovanú zaviazal. S poukazom na ust. § 517 ods. 1, 2 spolu s § 3 ods. 1 Nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z. súd priznal žalobcovi aj úrok z omeškania vo výške 8,75 % ročne zo sumy 1.219,54 € od dňa nasledujúceho po dátume splatnosti celej dlžnej sumy, t.j. od 8.4.2013 až do zaplatenia. V prevyšujúcej časti istiny a úroku z omeškania súd žalobu zamietol. Dlžnú sumu umožnil žalovanej splácať v splátkach podľa § 160 ods. 1 O.s.p. a o trovách konania rozhodol podľa § 142 ods. 2 O.s.p. vychádzajúc z pomeru úspechu medzi účastníkmi konania, keďže žalobca uplatňoval sumu 2.512,61 € a úspešný bol v sume 1.219,54 €, t.j. 48,54 % úspech mal žalobca. Uzavrel, že pomer úspechu a neúspechu účastníkov konania je takmer rovnaký, preto žiadnemu z účastníkov náhradu trov konania nepriznal.

3.Proti uvedenému rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobca voči výroku, ktorým súd žalobu v prevyšujúcej časti zamietol a voči výroku o náhrade trov konania podľa ust. § 205 ods. 2 písm. f) O.s.p. Považoval názor súdu prvej inštancie za nesprávny, keďže v rozpore so zásadou iura novit curia opomenul pri aplikácii § 4 ods. 2 písm. k) zák. č. 258/2001 Z.z. aplikovať na posúdenie úverovej zmluvy ustanovenie § 8aa tohto zákona. Aplikácia tohto ustanovenia v praxi znamenala, že nakoľko predmetná veličina prvýkrát bola zverejnená 29.4.2008 najneskôr ju musela obsahovať zmluva uzatvorená dňa 29.6.2008, avšak právny predchodca uzatvoril predmetnú úverovú zmluvu so žalovanou dňa 20.2.2008 (správne 22.5.2008) a teda tento údaj zmluva obsahovať nemusela a ani nemohla. Poskytnutý úver tak nie je možné považovať za bezúročný a bez poplatkov, preto navrhol odvolaciemu súdu, aby rozhodnutie súdu prvej inštancie zmenil v súlade s petitom odvolania. Zároveň si uplatnil náhradu trov konania spolu s náhradou trov odvolacieho konania.

4.Žalovaná sa k podanému odvolaniu nevyjadrila.

5.Žalobca podával odvolanie v čase účinnosti zákona č. 99/1963 Zb. Občianského súdneho poriadku (účinného do 30.6.2016) a odvolací súd vec prejednával a rozhodoval v čase účinnosti zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (účinného od 1.7.2016)

6.Podľa ust. § 470 ods. 1, ods. 2 veta prvá zák.č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované.

7.Krajský súd v Košiciach na základe podaného odvolania vec podľa ust. § 385 ods. 1 prejednal bez nariadenia odvolacieho pojednávania a preskúmal rozsudok súdu prvej inštancie v medziach odvolania, t.j. v rozsahu vyplývajúcom z § 380 ods. 1,2 (vymedzenom odvolacími dôvodmi a námietkami žalobcu uvedenými v odvolaní) a § 379 , spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu je dôvodné , preto rozsudok v napadnutých výrokoch zrušil a vec v rozsahu zrušenia vrátil súdu prvej inštancie ,nakoľko neboli splnené podmienky ani pre potvrdenie ani pre zmenu rozhodnutia v tejto časti.

8.Žalobca podané odvolanie odôvodnil podľa § 205 ods. 2 písm. f/ O.s.p., účinného v čase podania odvolania (účinného do 30.6.2016) , t.j. tým, že rozhodnutie súdu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, ktorý dôvod zodpovedá dôvodu podľa § 365 ods. 1 písm. h/ (účinného od 1.7.2016) .

9.K odvolaciemu dôvodu podľa ust.§ 365 ods1 písm h) (ust. § 205 ods.2 písm.f/ O.s.p) odvolací súd poukazuje na to, že právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje súd právne závery a aplikuje konkrétnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii právnej normy na zistený skutkový stav, ku ktorému môže dôjsť vtedy, ak súd použil iný právny predpis, než ktorý mal použiť alebo ak použil síce správny právny predpis, ale nesprávne ho interpretoval na daný prípad.

10.Súd prvej inštancie v danom prípade skutkové zistenia nepodradil pod správne hmotnoprávne predpisy a nevyvodil z nich správne právne závery o právach a povinnostiach účastníkov konania.

11.Odvolací súd poukazuje na to, že súd prvej inštancie správne vychádzal z úvahy, že medzi účastníkmi sa jedná o spotrebiteľský právny vzťah a preto musel brať zreteľ na ust. § 5b zák. č. 250/2007 Z.z. ako aj na ust. § 52 ods. 2 OZ. Rovnako správne súd prvej inštancie poukázal na potrebu aplikácie ustanovení zák. č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom do 31.7.2008, vrátane citovaných ust. § 2 písm. a), § 4 ods. 1, § 4 ods. 2 písm. i), k), § 4 ods. 3 tohto zákona.

12.Za dôvodnú však možno považovať námietku žalobcu, že súd prvej inštancie bol povinný aplikovať na posúdenie predmetného zmluvného vzťahu zároveň aj ustanovenie § 8aa zák. č. 258/2001 Z.z. .

13.Podľa ust. § 4 ods. 2 písm. k) zák. č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom od 1.1.2008 zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí musí obsahovať priemernú hodnotu ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver platnú ku dňu podpisu zmluvy o spotrebiteľskom úvere, zverejnenú podľa § 7a ods. 2.

14.Toto ustanovenie ( § 4 ods. 2 písm. k)) bolo spolu s ďalšími (§ 4 ods. 2 písm. l) až s) ) zavedené do zák. č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch novelou vykonanou zák.č.568/2007 Z.z. o zmene zákona o dobrovoľných dražbách a zmene niektorých zákonov (Čl.V), ktorý nadobudol účinnosť 1.1.2008 . Uvedený zákon zároveň vkladá do zák. č. 258/2001 Z.z aj nové ust. § 8aa, t. j. prechodné ustanovenia k úprave účinnej od 1.1.2008, ktoré súd prvej inštancie neaplikoval.

15.Podľa ust. § 8aa ods.1 zák. č. 258/2001 Z.z. v znení účinnom od 1.1.2008 zmluva o spotrebiteľskom úvere a formulár (§ 3 ods. 5) musí obsahovať prvýkrát priemernú hodnotu ročnej percentuálnej miery nákladov (§ 4 ods. 2 písm. k)) do dvoch mesiacov po jej zverejnení podľa § 7a ods. 2.

16.Priemerná hodnota ročnej percentuálnej miery nákladov bola prvýkrát na stránke Ministerstva financií Slovenskej republiky (financie, finančný trh, bankovníctvo, spotrebné úvery) uverejnená ako údaj za prvý štvrťrok 2008 dňa 29.4.2008. Z uvedeného je zrejmé, že zmluvy museli obsahovať prvýkrát údaj o priemernej hodnote ročnej percentuálnej miery nákladov (v zmysle požiadavky stanovenej v ust. § 4 ods. 2 písm. k) zák. č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch ) odo dňa 29.6.2008.

17.V danom prípade zmluva medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovanou bola uzatvorená dňa 22.5.2008 z čoho jednoznačne vyplýva, že táto zmluva ešte údaj o priemernej hodnote ročnej percentuálnej miery nákladov obsahovať nemusela a preto nie je správny záver súdu prvej inštancie o potrebe považovať predmetný úver za bezúročný a bez poplatkov v dôsledku chýbajúceho údaja o priemernej RPMN.

18.Z odôvodnenia rozhodnutia súdu jednoznačne vyplýva, že v dôsledku záveru o bezúročnosti a bezpoplatkovosti predmetného úveru sa súd prípadnými inými nedostatkami uvedenej zmluvy už nezaoberal.

19.Na základe uvedeného odvolací súd dospel k záveru, že neboli splnené podmienky pre potvrdenie ani zmenu rozhodnutia súdu prvej inštancie a preto v súlade s ust. § 389 ods. 1 písm. c) rozsudok súdu prvej inštancie zrušil v napadnutej časti (v časti kde bola žaloba čiastočne zamietnutá a v súvisiacom výroku o trovách konania ) a v rozsahu zrušenia vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Po zrušení veci bude povinnosťou súdu prvej inštancie predmetnú úverovú zmluvu a vzťah z nej vyplývajúci podrobiť prieskumu v súlade s právnou úpravou účinnou v čase jej uzatvorenia , vrátane posúdenia prípadných ďalších nedostatkov, ktorými sa v tomto napadnutom rozhodnutí súd prvej inštancie nezaoberal a opakovane o veci rozhodnúť.

20.V novom rozhodnutí súd prvej inštancie rozhodne aj o trovách odvolacieho konania (§ 396 ods. 3 .

21.Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2 .

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 . Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,

c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo

f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 . Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 . Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 . Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak

a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 . Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 . Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 . Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 . Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§ 426 . Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 1,2 . V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 . Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 . Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 . Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 .