Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_11CoP-66-2017.pdf
PDF · 101.08 KB
Case nature
Subarea
11CoP/66/2017
Uznesenie
Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Fedora Benku a sudkýň JUDr. Silvie Hýbelovej a Mgr. Kataríny Arnouldovej, v právnej veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa: J. D., nar. XX.XX.XXXX, bytom u matky, zastúpená opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Senica, dieťa rodičov: matky Y. W., nar. XX.XX.XXXX, bytom G. XXX, N., právne zastúpenej JUDr. Alenou Arbetovou, advokátkou, so sídlom Námestie Sv. Martina 3A, Holíč, a otca S. D., nar. XX.XX.XXXX, bytom L. D. XXXX/X, G., právne zastúpeného JUDr. Máriou Trylčovou, advokátkou so sídlom Janka Kráľa 738/12, Senica, o úpravu rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu, o nariadenie neodkladného opatrenia, o odvolaní matky proti uzneseniu Okresného údu Senica zo dňa 22. novembra 2016, č.k. 11P/28/2016-91, takto
rozhodol:
Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie v časti úpravy styku otca s maloletou p o t v r d z u j e a v časti výživného na maloletú m e n í tak, že otec je povinný prispievať na výživu maloletej sumou 100 eur mesačne vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám matky.
odôvodnenie:
1. Uznesením, napadnutým odvolaním, súd prvej inštancie nariadil neodkladné opatrenie ktorým dočasne zveril maloletú J. do osobnej starostlivosti matky, otcovi uložil povinnosť prispievať na výživu maloletej mesačne sumou 30% životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa podľa osobitného zákona, splatným k rukám matky vždy do 15. dňa v mesiaci vopred počnúc dňom vydania tohto rozhodnutia, upravil styk otca s maloletou tak, že otec je oprávnený stýkať sa s ňou každý párny víkend od piatka od 16.00 hod. do nedele do 18.00 hod. a každý týždeň v stredu od 15.00 hod. do 18.00 hod. s tým, že si maloletú od matky prevezme v stanovené dni a hodiny pred bydliskom matky a v stanovené dni a hodiny ju pred jej bydliskom matke vráti. Matka je povinná maloleté dieťa na styk s otcom riadne pripraviť a dieťa otcovi v stanovené dni a hodiny odovzdať. Súčasne rozhodol, že uznesenie je doručením vykonateľné.
2. Svoje rozhodnutie súd právne odôvodnil použitím ustanovenia § 2 ods. 1, § 324 ods. 1, § 325 ods. 1, ods. 2, § 328 ods. 2, § 329 ods. 1, ods. 2, § 332 ods. 1, § 360 ods. 1, § 366 Zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len CSP), vecne súd vychádzal z toho, že z vykonaného dokazovania bolo zistené, že v danej veci je potrebná dočasná úprava pomerov keďže rodičia nie sú schopní sa dohodnúť ohľadom úpravy ich práv a povinností vo vzťahu k maloletej, pričom je zrejmé, že od 04.11.2016 kedy matka s dieťaťom opustila spoločnú domácnosť je dieťa vo výlučnej starostlivosti matky, otec výživné na dieťa dobrovoľne neplatí a matka zase neumožňuje stretávanie otca s maloletou. O maloletú J. je v súčasnej dobe zo strany matky postarané a súd preto neodkladným opatrením rozhodol o dočasnom zverení maloletej do jej osobnej starostlivosti a upravil neodkladným opatrením i styk otca s maloletou tak, ako je uvedené vo výroku napadnutého uznesenia, pričom pri rozhodovaní o nariadení neodkladného opatrenia prihliadol i na vyjadrenie Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny. Keďže v tomto štádiu konania súd nemal preukázané majetkové pomery otca maloletej, pričom neodkladným opatrením je možné uložiť platenie výživného len v nevyhnutnej miere, keďže je určené len na uspokojovanie
základných osobných (životných potrieb dieťaťa), zároveň určil otcovi povinnosť prispievať na výživu maloletej v minimálnej výške t.j. 30% zo sumy životného minima s tým, že o výške vyživovacej povinnosti otca rozhodne následne súd až v konaní vo veci samej, po zohľadnení potrieb maloletej a príjmov a výdavkov rodičov.
3. Proti tomuto uzneseniu podala včas odvolanie matka a to v časti výšky výživného a rozsahu úpravy styku otca s maloletou. Mala za to, že výživné vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa nenapĺňa najlepší záujem maloletého dieťaťa. Z doterajšieho dokazovania vyplýva, že otec si vôbec neplní svoju vyživovaciu povinnosť voči svojmu jedinému dieťaťu, taktiež bolo potvrdené a zdokladované že je spoločníkom a jediným konateľom obchodnej spoločnosti Y. G. s.r.o., pričom z voľne dostupných informácií na internete menovaná obchodná spoločnosť v roku 2015 dosahovala tržby vo výške 549 515,- eur, ktoré skutočnosti mal súd zohľadniť aj vo svojom rozhodnutí o dočasnom určení výšky výživného. Ak má súd za to, že je nevyhnutné určiť výživné, nemal by, i keď iba dočasne, ako výživné určiť sumu, ktorá je určená okrem iného tiež pre povinných v hmotnej núdzi, ale tak, aby bolo v najlepšom záujme maloletého dieťaťa a slúžilo na uspokojenie jeho potrieb. Odvolateľka ďalej poukázala na rozdiel medzi povinnosťou rodiča hradiť výživné v minimálnom rozsahu podľa § 62 ods. 3 Zákona o rodine a ustanovením § 366 CMP, ktorý upravuje určenie výživného v nevyhnutnej miere s tým, že tieto pojmy sú rozdielne a týkajú sa dvoch rozdielnych situácií, preto nie je možné akceptovať záver súdu o tom, že výživné v nevyhnutnej miere je identické s výživným v minimálnom rozsahu. Jedno ustanovenie sa zaoberá objektívnou neexistenciou príjmu a druhé výhradne potrebami dieťaťa. Poukázala na to, že Zákon o rodine primárne chráni dieťa, pričom rozhodnutie, ktoré dáva do popredia príjem a záujem povinného rodiča pred potrebami a záujmom oprávneného dieťaťa, nemôže byť v záujme dieťaťa.
4. Odvolanie v časti styku otca s maloletou matka zdôvodňovala jednak absenciou akejkoľvek potreby dočasnej úpravy, keďže sa s otcom stretávajú a jednak rozsahom styku, ktorý považovala za nesmierne zaťažujúci pre maloletú, keďže má len 4 roky, počas ktorých ani raz ešte nespala bez prítomnosti matky. Sám otec pritom poukázal v konaní na to, že maloletá si ťažko zvyká na zmeny, pričom však podľa názoru odvolateľky takouto zmenou je aj náhle odlúčenie matky a dieťaťa a aj zmena režimu dieťaťa je pozvoľný proces. Podľa rozhodnutia súdu by maloletá mala dve noci spať u otca bez matky, na čo nie je vôbec zvyknutá, čo bude pre maloletú stresujúce. Prechod od dennodennej prítomnosti matky k dvom dňom bez matky je také fatálne, že nemôže byť riešené neodkladným opatrením, ktoré je zákonom vyhradené pre neodkladné a okamžité riešenia. Súd by mal preto styk v neodkladnom opatrení upraviť len v nevyhnutnej miere, pričom matka poukázala na bežnú rozhodovaciu súdnu prax, podľa ktorej obdobné prípady sú rozhodované úpravou bez prenocovania tak, aby režim stretávania sa dieťaťa s oprávneným rodičom nebol pre dieťa stresujúcim ale pozvoľným. Týchto skutočností by si mal byť vedomý aj otec a nemal by preto trvať na tom, aby ju vystavoval stresu, ale postupne ju na prípadnú zmenu spoločne s matkou pripravoval. Poukazovanie na ťažkú akceptáciu zmien a zároveň domáhanie sa podstatnej zmeny, žiadanie iba práv a neplnenie si povinností, poukazovanie na výborný vzájomný vzťah a pritom odopieranie práva dieťaťu podieľať sa na životnej úrovni rodiča, je pomyselným otcovým zrkadlom. Na základe uvedeného navrhla, aby odvolací súd napadnuté uznesenie zmenil tak, že zaviaže otca prispievať sumou 100 eur mesačne a súčasne zmení úpravu styku tak, že umožní otcovi stýkať sa s maloletou každú párnu sobotu a nedeľu od 09.00 hod. do 17.00 hod. a každý týždeň v stredu od 15.00 hod. do 18.00 hod.
5. V písomnom vyjadrení k podanému odvolaniu otec navrhol napadnuté uznesenie ako správne potvrdiť. Poukázal na to, že maloletá od narodenia až do 04.11.2016 bývala v spoločnej domácnosti s otcom, v rodinnom dome v G., boli spolu každý deň, otec sa jej každý deň venoval a majú vytvorený výborný vzájomný vzťah. Návrh otca na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým sa domáhal zverenia maloletej do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov bol dňa 16.11.2016 zamietnutý a voči tomuto rozhodnutiu sa otec neodvolal z dôvodu, že následne Okresný súd Senica uznesením zo dňa 22.11.2016 nariadil predmetné neodkladné opatrenie, ktoré síce bolo vydané s iným obsahom ako navrhoval otec, avšak podaním odvolania by sa konanie zbytočne predĺžilo, hoci otec naďalej zotrváva na tom, že striedavá osobná starostlivosť už od počiatku je v záujme maloletej J.. Prvoradým záujmom otca je, aby maloletá bola čo najmenej zaťažovaná následkami jednostranného rozhodnutia matky ukončiť partnerské spolužitie s otcom a odísť zo spoločnej domácnosti. Dom v G. však považuje maloletá za svoj domov, pričom v súčasnosti má vytvorený rovnocenný vzťah s matkou aj s otcom. Maloletá odlúčenie od rodičov zvláda, navštevuje materskú školu a nemá problém s prespaním u otca, keďže ide o dôverne známe prostredie, v ktorom trávila čas od narodenia doteraz. S odlúčením od dcéry má však
problém matka, iba tá bez objektívneho dôvodu odmieta, aby dcéra bola s otcom bez jej prítomnosti. Otec režim dieťaťa žiadnym spôsobom nenarúša, ak niekto tento režim narušil bola to matka pričom v žiadnom prípade nezvolila pozvoľný proces (odsťahovala sa zo spoločnej domácnosti dňa 04.11.2016). Pokiaľ ide o výživné, otec platí 27,13 eur mesačne, avšak popri tom prispieva maloletej vecne, napr. od 04.11.2016 zakúpil dcére viackrát oblečenie, kozmetické potreby, hračky a podobne, pričom maloletá vždy mala a má možnosť podieľať sa na životnej úrovni otca. Je pravdou že tzv. minimálne výživné a výživné v nevyhnutnej miere sú dva rôzne inštitúty, poukázal však na rozhodovaciu prax súdov, ktoré iba v prípade detí so zvýšenými potrebami ( čo nie je prípad mal. J.), upravuje neodkladným opatrením vyššie výživné než urobil súd v tejto veci. Príjmom otca je jeho mzda 373,26 eur mesačne netto a zisk spoločnosti, pričom v roku 2015 bol hospodársky výsledok firmy po zdanení 2.063,05 eur. Výška tržieb firmy Y. G., s.r.o. nemá žiadnu výpovednú hodnotu, keď od tržieb je potrebné odrátať vysoké náklady. Matka je zamestnaná na čiastočný úväzok, ale nič jej nebráni pracovať na plný úväzok. Súd preto podľa názoru otca nepochybil ani vo výroku o výživnom ani v časti úpravy styku, aj keď otec je toho názoru, že v najlepšom záujme maloletej je striedavá starostlivosť, keď neexistuje žiaden dôvod na to, aby otec nemal právo podieľať sa na výchove dcéry a na starostlivosti o ňu rovnakou mierou ako matka. Preto navrhol aby odvolací súd prehodnotil návrh otca a zveril maloletú do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov alternatívne aby napadnuté uznesenie potvrdil.
6. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 CSP) po zistení, že odvolanie podala včas oprávnená osoba - matka dieťaťa (§ 359 a § 362 ods. 1 CSP a § 7 ods. 1 CMP) proti rozhodnutiu, proti ktorému je tento opravný prostriedok prípustný (§ 355 ods. 2 a § 357 písm. d) CSP), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania preskúmal napadnuté uznesenie, ako aj konanie mu predchádzajúce bez ohľadu na rozsah a dôvody odvolania (§ 65 a § 66 CMP) a dospel k záveru, že odvolanie matky je dôvodné iba v časti výživného.
7. Predmetom odvolania je rozhodnutie súdu o úprave styku otca s maloletou a výšky výživného formou neodkladného opatrenia.
8. Podľa § 28 ods. 1 písm. a) a § 28 ods. 2 Zákona o rodine, súčasťou rodičovských práv a povinností sú najmä sústavná a dôsledná starostlivosť o výchovu, zdravie, výživu a všestranný vývin maloletého dieťaťa. Rodičovské práva a povinnosti majú obaja rodičia. Pri ich výkone sú povinní chrániť záujmy maloletého dieťaťa.
9. Z citovaného ustanovenia vyplýva, že rodičovské práva a povinnosti, a teda aj právo podieľať sa na osobnej starostlivosti o dieťa a na jeho výchove, majú obaja rodičia, pričom jeden z rodičov môže tieto práva vykonávať aj za druhého rodiča iba vtedy, ak druhý z rodičov nežije, je neznámy, alebo nemá spôsobilosť na právne úkony v plnom rozsahu. Platí to aj v prípade, ak jeden z rodičov bol pozbavený rodičovských práv a povinností alebo ak mu bol výkon jeho práv a povinností obmedzený alebo pozastavený. (§ 28 ods. 3 Zákona o rodine), čo však nie je prípad otca maloletej v prejednávanej veci.
10. Neodkladné opatrenie, upravujúce styk rodiča s dieťaťom musí byť použiteľné vzhľadom na charakter a význam ním chráneného záujmu, ktorým je umožniť aj rodičovi, ktorý s dieťaťom nežije, pravidelný a čo najširší kontakt, pretože je to práve množstvo času, v ktorom možno realizovať aj neverbálne výchovné pôsobenie rodiča, tzv. výchova prítomnosťou či príkladom, ktorá je tou najúčinnejšou výchovnou metódou. Treba mať na zreteli, že akákoľvek deformácia vzťahu rodič a dieťa sa neskôr v dôsledku odcudzenia len ťažko napráva. Rozhodnutie súdu preto v prípade neodkladnej úpravy musí mať na zreteli, že ak dohoda rodičov nie je možná a v dohľadnej dobe nedôjde k rozhodnutiu vo veci samej, musí tu byť také opatrenie, ktoré zamedzí pretrhnutiu citových väzieb dieťaťa s rodičom, s ktorým nežije a poskytne rodičovi dostatočný kontakt s dieťaťom na to, aby sa ich vzťahy rozvíjali, alebo zostali zachované aspoň také ako v čase ukončenia spolužitia rodičov.
11. Z obsahu spisu vyplýva, že rodičia maloletej spolu nežijú od 04.11.2016 v spoločnej domácnosti, kedy sa matka s maloletou odsťahovala a odvtedy má dieťa vo svojej výlučnej starostlivosti bez toho, aby o tom existovalo súdne rozhodnutie, alebo dohoda rodičov. Otec má záujem na striedavej starostlivosti, keď je toho názoru, že maloletá má rovnocenný vzťah k obom rodičom, je na otca zvyknutá a takáto úprava by bola v najlepšom záujme maloletej. Matka s návrhom nesúhlasí a žiada zveriť dieťa do svojej osobnej starostlivosti. Z vyjadrení otca vyplýva, že matka mu styk s maloletou odopiera, resp. umožňuje
v minimálnom rozsahu a reguluje podľa jej vlastných predstáv, pričom znemožňovanie styku otca s maloletou nepriamo potvrdila matka samotná na pojednávaní dňa 15.11.2016. Vychádzajúc zo zásady rovnoprávnosti rodičov pri výkone rodičovských práv a povinností je otec za tejto situácie diskriminovaný, keď postojom matky mu je znemožnený výkon rodičovských práv k maloletej, upevňovanie a rozvíjanie ich vzájomných vzťahov, čo navyše nezodpovedá záujmu maloletej. Za tejto situácie sa odvolací súd plne stotožnil s rozhodnutím súdu prvej inštancie, ktorý považoval za potrebné ex offo upraviť styk otca s maloletou v rozsahu každého párneho víkendu od piatka od 16.00 hod. do nedele do 18.00 hod. a každý týždeň v stredu od 15.00 hod. do 18.00 hod., keď aj odvolací súd považuje takúto úpravu za zodpovedajúcu úprave styku v nevyhnutnom rozsahu. Aktuálne má totiž dieťa ešte silné citové väzby k obom rodičom a bolo by chybou, pokiaľ by súd svojím nesprávnym a paušalizovaným rozhodnutím (len z dôvodu, že ide o neodkladné opatrenie) tieto väzby s otcom narušil tak, že predmet konania, v ktorom treba uvažovať o návrhu otca na striedavú osobnú starostlivosť, by sa stal bezpredmetným. Úpravu styku v nevyhnutnom rozsahu totiž nemožno chápať ako najmenší možný rozsah styku potrebný na to, aby dieťa nezabudlo, že má aj iného rodiča. Preto nie je ani možné vydávať neodkladné opatrenia o úprave styku podľa žiadnej šablóny. Každý prípad je vzhľadom na skutkové okolnosti iný a tieto skutkové okolnosti nemožno brať do úvahy iba v čase rozhodovania vo veci samej, ale aj v čase rozhodovania o neodkladnom opatrení. Pokiaľ by tomu tak nebolo, často by následne pri rozhodovaní vo veci samej už boli vzťahy medzi dieťaťom a rodičom, s ktorým sa styk podľa neodkladného opatrenia realizoval iba v minimálnom rozsahu, také narušené a citové väzby ochladnuté, že by to malo vážny dopad aj na rozhodnutie vo veci samej. Úlohou súdu je preto pravý opak - rozvíjanie, alebo aspoň zastabilizovanie existujúcich silných citových väzieb dieťaťa s rodičom, ktorý ho práve nemá v osobnej starostlivosti. V tomto prípade síce aj odvolací súd je toho názoru, že výsledky doposiaľ vykonaného dokazovania neumožňujú prijať jednoznačný záver o potrebe úpravy striedavej starostlivosti o dieťa formou neodkladného opatrenia, ktoré rozhodnutie by bolo predčasné, avšak zároveň je nutné zabezpečiť, aby citové väzby dieťaťa k otcovi zostali neporušené neprimeraným správaním matky, ktorá dieťa svojvoľne vyňala zo spoločnej starostlivosti oboch rodičov a otca v styku s maloletou obmedzuje a diktuje mu vlastné podmienky. Z obsahu spisu pritom nevyplýva, že by sa otec o svoju dcéru nevedel plnohodnotne postarať, nakoľko sa na starostlivosti o dieťa podieľal aj v čase spolužitia s jej matkou. Otec navyše žije v dome, kde maloletá vyrastala od narodenia, toto prostredie je tak dieťaťu dôverne známe, pričom otec tam má vytvorené všetky podmienky pre starostlivosť o maloletú. Niet preto žiadny dôvod považovať za týchto okolností prespávanie maloletej u otca za stresujúce pre maloletú a matkou uvádzané argumenty v tomto smere vyhodnotil odvolací súd ako nedôvodné.
12. Matkine tvrdenia o pochybení súdu prvej inštancie v tejto otázke z pohľadu odvolacieho súdu preto nemôžu obstáť. Vychádzajúc z vyššie uvedeného sa odvolací súd stotožnil s takým rozsahom dočasnej úpravy styku otca s maloletou, aký určil súd prvej inštancie, keď uvedenú úpravu považuje za primeranú berúc do úvahy zistený skutkový stav ako aj charakter neodkladného opatrenia ako inštitútu, ktorý slúži na rýchle a pružné riešenie situácie a na poskytnutie ochrany účastníkom konania v nevyhnutnom rozsahu, čo v tomto konkrétnom prípade bolo naplnené. Odvolací súd preto napadnuté uznesenie v tejto časti za použitia ustanovenia § 387 ods. 1, 2 CSP z dôvodu vecnej správnosti potvrdil.
13. Pokiaľ však ide o výšku určeného výživného, súd považoval odvolanie matky za dôvodné. Predovšetkým treba uviesť, že aj pre určenie nevyhnutného výživného potom platí súdom vyššie uvedená nutnosť vychádzať z okolností každého konkrétneho prípadu. Súd prvej inštancie určil otcovi povinnosť platiť výživné vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa podľa osobitného zákona, ktorá suma je vzhľadom na zistený skutkový stav neprimerane nízka. Maloletá J. má síce iba bežné potreby dieťaťa jej veku, avšak matka ich nemá z čoho hradiť, keďže z ňou dosahovaných príjmov dokáže pokryť sotva vlastné základné existenčné potreby a je to práve ona, u koho tak možno uvažovať o podiele na výžive maloletej v sume iba minimálneho výživného podľa Zákona o rodine. Súd totiž berie do úvahy okrem príjmov jej osobnú starostlivosť o dieťa, ktorá tak tiež do istej miery kompenzuje finančný príspevok na dieťa, ktorý druhý rodič musí platiť vo forme výživného. Doterajšie dokazovanie dáva súdu zatiaľ iba neúplný obraz o majetkových pomeroch oboch rodičov (a tiež o dôvodnosti argumentu otca o podiele zavinenia matky na nedosahovaní vyššieho zárobku) a otázka možností a schopností rodičov je súdom posudzovaná v tejto fáze konania zatiaľ len vo všeobecnej rovine, avšak súd má postačujúci obraz o tom, kto z rodičov je z hľadiska dosahovania príjmov vo výhodnejšej pozícii, či otec úspešný podnikateľ alebo matka, pracujúca na polovičný úväzok a súčasne sa starajúca o maloleté dieťa. Po zodpovedaní tejto otázky odvolací súd dospel k záveru, že nakoľko matka je aj s pomocou prídavku na dieťa schopná pokrývať iba malú časť bežných potrieb
dieťaťa vo veku mal. J., musí sa na výžive dieťaťa podieľať otec podstatne vyšším výživným, a v tomto prípade je primeranou sumou matkou navrhovaná suma 100,- eur, ktorú ako sa z dokazovania javí, aj pomery otca dovoľujú. Takto určené výživné odvolací súd považoval za výživné v nevyhnutnom rozsahu, berúc do úvahy zistený skutkový stav vyplývajúci z doterajšieho skráteného dokazovania s tým, že výška výživného bude predmetom rozhodovania súdu vo veci samej po vykonaní riadneho a úplného dokazovania.
14. Na základe uvedeného odvolací súd neodkladné opatrenie v napadnutej časti výšky výživného za použitia ust. § 388 CSP zmenil ako je uvedené vo výroku tohto uznesenia.
15. Senát krajského súdu uvedené uznesenie prijal pomerom hlasov 3:0, teda jednohlasne.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP). Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP). Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP). Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§ 426 CSP). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1). Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 CSP). Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP). Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP). Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prevej inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP). Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP). V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).