Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

7C/54/2012

Rozhodnutie

Okresný súd Prešov sudkyňou JUDr. Danou Farkášovou v právnej veci žalobkyne: F. G., Z.. XX.XX.XXXX, B. V. Š., P. Č.. X, právne zastúpená JUDr. Alojzom Naništom, advokátom so sídlom Sládkovičova č. 8, 080 01 Prešov, p r o t i žalovanému: SR - Generálna prokuratúra Slovenskej republiky, so sídlom Bratislava, Šťúrova č. 2, v konaní o náhradu škody, takto

rozhodol:

I. Žalovaná Slovenská republika v zastúpení Generálna prokuratúra Slovenskej republiky j e p o v i n n á zaplatiť žalobkyni sumu vo výške 767,16 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,75 % ročne zo sumy 767,16 Eur odo dňa XX. Q. XXXX do zaplatenia, do 3 dní od právoplatnosti rozsudku k rukám žalobkyne.

II. Žalobkyňa m á nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

odôvodnenie:

1.Rozsudkom Okresného súdu Prešov č.k. X C. XX/XXXX - XXX I. L.Ň. X. XX. XXXX, súd zaviazal žalovaného, aby zaplatil žalobkyni sumu 767,16 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,75 % ročne zo sumy 767,16 Eur od XX. Q. XXXX do zaplatenia, do troch dní od právoplatnosti rozsudku, v prevyšujúcej časti žalobný návrh žalobkyne zamietol a zároveň rozhodol o povinnosti žalovaného nahradiť žalobkyni trovy právneho zastúpenia na účet jej právneho zástupcu. Rozsudok súdu prvého stupňa bol zrušený Uznesením Krajského súdu v Prešove Č..A.. XX C. XXX/XXXX - XXX I. L. XX. F. XXXX.

2. Súd viazaný právnym názorom odvolacieho súdu doplnil dokazovanie listinnými dôkazmi a to žalobou zo dňa XX. Q. XXXX, príjmovými pokladničnými dokladmi, žiadosťami o predbežné prerokovanie nároku, pripojeným trestným spisom Okresného súdu Prešov sp. zn. XT XX/XXXX, ostatným spisovým materiálom a zistil tento skutkový stav:

3. Uznesením Okresného riaditeľstva Policajného zboru v Prešove, Úradu justičnej a kriminálnej polície č. Č.: H. - XXXX - X - H. - X. - XXXX I. L. XX. Q. XXXX bolo vznesené obvinenie u žalobkyne pre trestný čin podvodu podľa § 250 ods. 1 Trestného zákona účinného do XX. L. XXXX, na základe tých skutočností, že v presne nezistený deň začiatkom mesiaca august v roku XXXX žalobkyňa v X. uviedla do omylu F. X. K. B. V. Š. a to tak, že si od nej v čase okolo 13:00 hod. V. X. Z. R. F., v budove pošta číslo 1 požičala sumu 15.000 Slovenských korún a následne toho istého dňa okolo 14:30 hod. v X. Z. R. V. pred budovou Q. požičala sumu 10.000 Slovenských korún s tým, že tieto peniaze potrebuje na poplatky a že ich najneskôr do konca roka XXXX vráti, čo sa však nestalo. Peniaze jej v stanovenom termíne nevrátila, čím tak pre F. X. vznikla škoda v sume 25.000 Slovenských korún.

4. Voči uvedenému uzneseniu podala žalobkyňa v zákonom stanovenej lehote dňa XX. Q. XXXX sťažnosť.

5. Uznesením Prokurátorky Okresnej prokuratúry v Prešove zo dňa X. H. XXXX Č.. X X. XXX/XXXX podľa § 193 ods. 1 písm. c) Trestného poriadku, bola sťažnosť žalobkyni zamietnutá ako nedôvodná.

6. Dňa XX. T. XXXX bola Okresnému súdu Prešov doručená obžaloba Okresnej prokuratúry v Prešove č. X X. XXX/XXXX na žalobkyňu pre trestný čin podvodu podľa § 250 ods. 1 Trestného zákona.

7. Rozsudkom Okresného súdu Prešov č.k. X K. XX/XXXX - XXX I. L. XX. P. XXXX, súd oslobodil žalobkyňu spod obžaloby podľa § 285 písm. a) Trestného poriadku z dôvodu, že nebolo dokázané, že sa stal skutok, pre ktorý je obžalovaná stíhaná. Zároveň podľa § 288 ods. 3 Trestného poriadku súd poškodenú F. X. s jej nárokom na náhradu škody odkázal na konanie vo veciach občianskoprávnych.

8. Uznesením Krajského súdu v Prešove č.k. X K. XX/XXXX - XXX I. L. XX. Z. XXXX súd podľa § 319 Trestného poriadku zamietol odvolanie Okresného prokurátora proti rozsudku Okresného súdu Prešov sp. zn. X K. XX/XXXX I. L. XX. P. XXXX.

9. Z príjmových pokladničných dokladov, ktoré predložila súdu žalobkyňa zo dňa XX. XX. XXXX V., že dňa XX. H. XXXX žalobkyňa zložila zálohu pre právneho zástupcu vo výške 7.000,- Slovenských korún a dňa XX. F. XXXX zaplatila sumu 534,85 Eur.

10. Faktúrou zo dňa XX.XX.XXXX si právny zástupca žalobkyne uplatnil voči žalobkyni odmenu vo výške 534,80 Eur, titulom jej obhajoby v trestnom konaní, celkovo za 11 úkonov právnej pomoci.

11. Žiadosťou o predbežné prerokovanie nároku podľa § 15 Zákona č. XXX/XXXX Zbierky zákona, si žalobkyňa žiadala nahradiť škodu od žalovaného. Žalovaný Ministerstvo vnútra, ako aj Generálna prokuratúra Slovenskej republiky listami zo dňa XX. XX. XXXX a XX. Q. XXXX odmietli žalobkyni plniť, nakoľko mali za to, že neboli splnené základné predpoklady zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci.

12. Uznesením Okresného súdu Prešov č.k. XC XX/XXXX - XX I. L. XX.XX.XXXX, súd zastavil konanie voči žalovanému v druhom rade Generálnej prokuratúre Slovenskej republiky. Uznesením Okresného súdu Prešov č.k. XC XX/XXXX - XX I. L. XX. P. XXXX súd pripustil zmenu žalobného petitu s tým, že žalovaný je povinný zaplatiť žalobkyni sumu vo výške 767,16 Eur spolu s 8,75 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 767,16 Eur od XX. Q. XXXX do zaplatenia, ako aj trovy konania.

13. Žalobkyňa vo svojej účastníckej výpovedi na pojednávaní uviedla, že celé to začalo tak, že jej bolo doručené predvolanie príslušného policajného orgánu. Dostavila sa na políciu, kde zistila, že je obvinená z trestného činu podvodu, preto navštívila svojho právneho zástupcu. S prevzatím veci a zastupovaním súhlasil, preto mu koncom roka 2006 zložila zálohu na zastupovanie vo výške 7.000 Slovenských korún. Následne chodili spolu na súdne pojednávania, až kým sa pojednávanie neskončilo a bola právoplatne oslobodená. Následne jej pán JUDr. Naništa poslal faktúru poštou, kde bola uvedená suma, ktorú mu mala zaplatiť za zastupovanie. Túto sumu aj zaplatila. Zálohu 7.000 Slovenských korún zložila právnemu zástupcovi v jeho kancelárii, o čom jej vystavil príjmový pokladničný doklad. Bolo to XX. H. XXXX. Pokiaľ ide o faktúru za zvyšnú časť zastupovania, tu zložila na základe príjmového pokladničného dokladu v advokátskej kancelárii JUDr. Naništu dňa XX. F. XXXX a išlo o sumu 534,80 EUR.

14. Právny zástupca žalobkyne v súlade s právnym názorom odvolacieho súdu opravil označenie žalovaného a to Slovenská republika v zastúpení Generálnou prokuratúrou Slovenskej republiky. Súd na pojednávaní dňa XX. F. XXXX pripustil upresnenie žalobného petitu.

15. Na základe takto zisteného skutkového stavu súd právne uzatvára:

Podľa § 1 Zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci ( ďalej len Zákon č. 514/2003 Z.z.), tento zákon upravuje a) zodpovednosť štátu za škodu spôsobenú orgánmi verejnej moci pri výkone verejnej moci, b) zodpovednosť obce a vyššieho územného celku (ďalej len „územná samospráva“) za škodu spôsobenú orgánmi územnej samosprávy pri výkone samosprávy, c)predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody a právo na regresnú náhradu.

Podľa § 3 ods. 1, 2 Zákona č. 514/2003 Z.z., štát zodpovedá za podmienok ustanovených týmto zákonom za škodu, ktorá bola spôsobená orgánmi verejnej moci, okrem tretej časti toho zákona, pri výkone verejnej moci a)nezákonným rozhodnutím, b)nezákonným zatknutím, zadržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody, c) rozhodnutím o treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe, alebo d) nesprávnym úradným postupom. Zodpovednosti podľa odseku 1 sa nemožno zbaviť.

Podľa § 4 ods. 1 písm. f) Zákona č. 514/2003 Z.z., vo veci náhrady škody, ktorá bola spôsobená orgánom verejnej moci podľa § 3 ods. 1 <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2003/514/20130101>, koná v mene štátu Generálna prokuratúra Slovenskej republiky, ak škodu spôsobil štátny orgán podľa osobitného predpisu4) <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2003/514/20130101> v občianskom súdnom konaní, v trestnom konaní alebo správnom konaní.

Podľa § 5 ods. 1 až 3 Zákona č. 514/2003 Z.z., právo na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím má účastník konania, ktorému vznikla škoda v dôsledku rozhodnutia vydaného v tomto konaní. Právo na náhradu škody má i ten, s kým nebolo konané ako s účastníkom konania, aj keď s ním, ako s účastníkom konania, konané malo byť. Ak bolo nezákonné rozhodnutie vydané v konaní, na ktoré sa nevzťahujú predpisy o správnom konaní, právo na náhradu škody má ten, komu nezákonným rozhodnutím škoda vznikla.

Podľa § 6 ods. 1, 2 Zákona č. 514/2003 Z.z., ak tento zákon neustanovuje inak, právo na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím možno uplatniť iba vtedy, ak právoplatné rozhodnutie, ktorým bola škoda spôsobená, bolo zrušené alebo zmenené pre nezákonnosť príslušným orgánom. Súd, ktorý rozhoduje o náhrade škody, je viazaný rozhodnutím tohto orgánu. Právo podľa odseku 1 možno priznať iba vtedy, ak poškodený podal proti nezákonnému rozhodnutiu riadny opravný prostriedok podľa osobitných predpisov. Splnenie tejto podmienky sa nevyžaduje, ak ide o prípady hodné osobitného zreteľa.

Podľa § 8 ods. 1 Zákona č. 514/2003 Z.z., právo na náhradu škody spôsobenej rozhodnutím o treste má ten, na kom bol úplne alebo sčasti vykonaný trest, ak a) v ďalšom konaní bolo rozhodnutie zrušené ako nezákonné alebo b) v ďalšom konaní bol spod obžaloby oslobodený alebo bolo trestné stíhanie zastavené preto, že v konaní vyšli najavo skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli súdu predtým známe alebo bola vec postúpená inému orgánu; to neplatí, ak sa preukáže, že k včasnému odhaleniu neznámej skutočnosti nedošlo úplne alebo čiastočne vinou osoby, na ktorej bol trest vykonaný.

Podľa § 15 ods. 1 Zákona č. 514/2003 Z.z., nárok na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím, nezákonným zatknutím, zadržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody, rozhodnutím o treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe, ako aj nárok na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom je potrebné vopred predbežne prerokovať na základe písomnej žiadosti poškodeného o predbežné prerokovanie nároku (ďalej len „žiadosť“) s príslušným orgánom podľa § 4 <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2003/514/20130101> a 11 <https://www.slov-lex.sk/ pravne-predpisy/SK/ZZ/2003/514/20130101>.

Podľa § 16 ods. 4 Zákona č. 514/2003 Z.z., ak príslušný orgán neuspokojí nárok na náhradu škody alebo uspokojí iba jeho časť do šiestich mesiacov odo dňa prijatia žiadosti alebo ak príslušný orgán písomne oznámi poškodenému, že neuspokojí jeho nárok na náhradu škody, môže sa poškodený domáhať uspokojenia nároku alebo jeho neuspokojenej časti na súde. Pri uplatnení nároku na súde môže poškodený požadovať úhradu len v rozsahu nároku, ktorý bol predbežne prerokovaný, a z titulu, ktorý bol predbežne prerokovaný. Ak súd rozhodnutím o náhrade škody prizná poškodenému aj úrok z omeškania, lehota omeškania začína príslušnému orgánu plynúť najskôr dňom oznámenia, že neuspokojí nárok na náhradu škody, alebo uplynutím šesťmesačnej lehoty na predbežné prerokovania nároku, ak súd neurčí začiatok jej plynutia neskôr.

Podľa § 17 ods. 1 Zákona č. 514/2003 Z.z., uhrádza sa skutočná škoda a ušlý zisk, ak osobitný predpis neustanovuje inak.

Podľa § 18 ods. 1 až 3 Zákona č. 514/2003 Z.z., náhrada škody zahŕňa aj náhradu účelne vynaložených trov konania, ktoré poškodenému vznikli v konaní, v ktorom bolo vydané nezákonné rozhodnutie alebo rozhodnutie o treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutie o väzbe, zatknutí a inom pozbavení

osobnej slobody alebo vykonané zadržanie a v konaní, v ktorom bolo rozhodnutie zrušené alebo bolo trestné stíhanie zastavené, alebo v ktorom bola vec postúpená inému orgánu. Náhrada škody zahŕňa aj náhradu účelne vynaložených trov konania, ktoré poškodenému vznikli v konaní, v ktorom došlo k nesprávnemu úradnému postupu, ak tieto trovy konania priamo súviseli s nesprávnym úradným postupom. Súčasťou trov konania sú aj trovy právneho zastúpenia, ktoré zahŕňajú účelne vynaložené hotové výdavky a odmenu za zastupovanie, ktorá sa určí ako tarifná odmena advokáta. Súčasťou trov konania nie sú náklady na predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody pred príslušným orgánom.

Podľa § 25 ods. 1 Zákona č. 514/2003 Z.z., ak § 26 <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ ZZ/2003/514/20130101> neustanovuje inak, právne vzťahy vrátane predbežného prerokovania nároku podľa tohto zákona sa spravujú Občianskym zákonníkom <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ ZZ/1964/40/>.

Podľa § 27 ods. 1 Zákona č. 514/2003 Z.z., zodpovednosť za škodu podľa tohto zákona sa vzťahuje na škodu spôsobenú rozhodnutiami, ktoré boli vydané odo dňa nadobudnutia účinnosti tohto zákona a na škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom odo dňa nadobudnutia účinnosti tohto zákona.

Podľa § 517 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ho nesplní ani v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo od zmluvy odstúpiť; ak ide o deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať aj len jednotlivých plnení. Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

Podľa § 3 ods. 1 Nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z. , ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka účinného do 31.01.2013, výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

16. Žalovaný vo svojom písomnom vyjadrení zo dňa XX. X. XXXX, ktoré bolo súdu doručené dňa XX. X. XXXX uviedol, že Generálna prokuratúra Slovenskej republiky nie je oprávnená vo veci konať za štát, pretože nie sú splnené základné hmotnoprávne predpoklady. Súd ma konať s Ministerstvom spravodlivosti Slovenskej republiky. Titul náhrady škody, uznesenie o vznesení obvinenia je účinné a vykonateľné už jeho vydaním bez ohľadu na to, kedy a či ho prokurátor obdrží, preto prokurátor nielenže sa na jeho vydaní nepodieľa, ale jeho účinkom škode nemôže v tomto konaní ani zabrániť. Úvaha o zodpovednosti je preto absurdná. Uznesenie o vznesení obvinenia nemožno v danom prípade automaticky považovať za nezákonné. Zároveň nie je splnená podmienka, že došlo ku škode, nakoľko majetok žalobkyne nebol zmenšený. Trovy právneho zastúpenia musia byť aj účelne vynaložené.

17. Pokiaľ ide o písomné vyjadrenie žalovaného zo dňa XX. X. XXXX, v ktorom namietal, že súd nesprávne koná s Generálnou prokuratúrou SR, súd tejto súvislosti v celom rozsahu poukazuje na právne odôvodnenie a právny názor vyslovený odvolacím súdom v uznesení č.k. XXC XXX/XXXX - XXX I. L. XX. F. XXXX, kde odvolací súd jednoznačne konštatoval, že pokiaľ ide o tú okolnosť, že konanie začalo XX. Q. XXXX, kedy neplatila novela zákona číslo XXX/XXXX Zbierky zákona a to číslo XXX/ XXXX Zbierky zákona, odvolací súd poznamenal, že táto novela nadobudla účinnosť X. X. XXXX s tým, že podľa § 4 ods. 1 písm. b) bod 1, 2 vo veci náhrady škody, ktorá bola spôsobená orgánom verejnej moci podľa § 3 a ods. 1 koná v mene štátu Ministerstvo vnútra, ak v trestnom konaní spôsobil škodu vyšetrovateľ Policajného zboru alebo poverený príslušník Policajného zboru a prokurátor nezamietol sťažnosť proti uzneseniu vyšetrovateľa Policajného zboru alebo povereného príslušníka Policajného zboru a nepodal v trestnej veci obžalobu príslušnému súdu, alebo vyšetrovateľ Policajného zboru alebo poverený príslušník policajného zboru nekonal na základe záväzného pokynu prokurátora. Podľa tohto ustanovenia teda v mene štátu v danom prípade nemôže konať Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, ale podľa § 4 ods. 1 písm. f) Generálna prokuratúra Slovenskej republiky, ak škodu spôsobil štátny orgán podľa osobitného predpisu v Občianskom súdom konaní, v trestnom konaní alebo v správnom konaní. Odvolací súd bol toho názoru, že toto ustanovenie je potrebné aplikovať aj na daný prípad, pretože ide o prípad nepravej retroaktivity, pri ktorej zákonodarca uznáva právne skutočnosti, na základe ktorých

podľa predchádzajúcej právnej normy došlo k vzniku určitých právnych vzťahov. O nepravú retroaktivitu môže isť napriek tomu, že zákonodarca prípadne novým právnym predpisom, zároveň s účinnosťou do budúcna prinesie určité zmeny aj tých práv alebo povinností, ktoré vznikli za platnosti skoršieho zákona. Nepravá retroaktivita nebráni zákonodarcovi novou úpravou vstúpiť aj do tých právnych vzťahov, ktoré vznikli na základe skôr prijatej právnej normy a meniť ich režim.

18. Súd považoval žalobu žalobkyne v celom rozsahu za dôvodnú.

19. Pokiaľ ide o nezákonné rozhodnutie a orgán oprávnený konať v mene štátu, tú súd poukazuje v celom rozsahu na rozhodnutie Krajského súdu v Banskej Bystrici zo dňa XX. G. XXXX, spisová značka XX C. XXX/XXXX v spojení s rozhodnutím Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, spisová značka X C. XXX/XXXX, v ktorom je konštatované, že štátnym orgánom oprávneným konať za štát v súdnom konaní začatom L. XX. L. XXXX, v prípade uplatneného nároku na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím podľa Zákona číslo XXX/XXXX Zbierky zákona, ktorým je uznesenie o vznesení obvinenia vydané povereným príslušníkom Policajného zboru, proti ktorému podanú sťažnosť prokurátor zamietol a podal obžalobu príslušnému súdu za situácie, že poškodený podal žiadosť o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody štátnemu orgánu príslušnému podľa predpisov účinných do XX. L. XXXX, je s účinnosťou od X. X. XXXX Generálna prokuratúra Slovenskej republiky. Na tom nič nemení skutočnosť, že právna úprava napriek presnému vymedzeniu kompetencie jednotlivých štátnych orgánov konať za štát, aj po X. X. XXXX ponechala v účinnosti možnosť založenia oprávnenia štátneho orgánu konať v súdnom konaní za štát, na základe toho, že sa na tento orgán obrátil poškodený so žiadosťou o predbežné prerokovanie nároku, pretože príslušné ustanovenie podľa názoru odvolacieho súdu dopadá na prípady, kedy nie je možné príslušný štátny orgán, v ktorého pôsobnosti došlo ku škode jednoznačne určiť podľa daných zákonných kritérií.

20. Odvolací súd ďalej uviedol, že Zákonom č. XXX/XXXX Z.z. došlo k presnejšiemu vymedzeniu oprávnenia jednotlivých štátnych orgánov konať za štát v konaní o náhradu škody podľa Zákona číslo XXX/XXXX Zbierky zákona. Účelom zákona č. XXX/XXXX Zbierky zákona podľa poznatkov aplikačnej praxe je precizovať príslušnosť orgánov verejnej moci v súvislosti so zodpovednosťou štátu za nezákonné rozhodnutie, pretože existovali prípady, kedy nebolo možné jednoznačne určiť zodpovedný orgán v trestnom konaní. Z obsahu Zákona č. XXX/XXXX Zbierky zákona vyplýva, že nepochybne došlo k zvýrazneniu postavenia prokurátora v trestnom konaní s dôrazom na význam jeho rozhodnutia o podanej sťažnosti obvineného proti uzneseniu o vznesení obvinenia a o podaní obžaloby príslušnému súdu z hľadiska určenia štátneho orgánu oprávneného zastupovať štát v konaní o náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím podľa Zákona č. XXX/XXXX Zbierky zákona. Preto aj keď nezákonným rozhodnutím je stále uznesenie o vznesení obvinenia, ktoré vydal príslušný policajt, oprávnenie Ministerstva vnútra SR konať za štát v rámci konania o náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím zostala zachovaná len pre prípad, že prokurátor nezamietol sťažnosť proti uzneseniu policajta a nepodal obžalobu. Preto v prípade, že prokurátor podanú sťažnosť obvineného proti uzneseniu o vznesení obvinenia zamietne a následne podá obžalobu príslušnému súdu, zakladá tým oprávnenie Generálnej prokuratúry SR konať za štát v následnom konaní o náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím podľa Zákona číslo XXX/XXXX Zbierky zákona (z tohto hľadiska žalovaným namietaný vnútorný rozpor medzi tým, že uznesenie o vznesení obvinenia, ako nezákonné rozhodnutie nevydal prokurátor, a preto nemohol priamo spôsobiť škodu je potrebné výkladom preklenúť tak, že prokurátor svojim aktívnym konaním t. j. zamietnutím sťažnosti a podaním obžaloby, zachoval nezákonnosť uznesenia o vznesení obvinenia, hoci mu právny poriadok dáva oprávnenie konať aj inak, napríklad zastaviť trestné stíhanie alebo postúpiť vec). Preto právna úprava nezakotvuje v ustanovení § 4 ods. 1 písm. f) Zákona číslo XXX/XXXX Zbierky zákona, ako kritérium na založenie oprávnenia Generálnej prokuratúry konať za štát v konaní o náhradu škody skutočnosť, že prokurátor nezákonne rozhodnutie vydal, ale že škodu spôsobil v trestnom konaní. K spôsobeniu škody v tomto prípade zo strany prokurátora nedochádza vydaním nezákonného rozhodnutia, ale tým, že ho nevyužijúc svoju kompetenciu nezruší, trestné stíhanie obvineného nezastaví, nepostúpi vec, teda osvojí si závery nezákonného rozhodnutia a podá na základe toho obžalobu. Tieto kritéria považuje odvolací súd za natoľko jednoznačné, že nespôsobujú výkladové problémy.

21. Citujúc uvedené rozhodnutia Krajského súdu v Banskej Bystrici zo dňa XX. G. XXXX, ako aj Najvyššieho súdu sp. zn. X C. XXX/XXXX, súd je toho názoru, že žaloba žalobkyne je v celom rozsahu

dôvodná. Boli splnené podmienky na postup podľa Zákona č. XXX/XXXX Zbierky zákona a to existencia nezákonného rozhodnutia, vznik škody a príčinná súvislosť.

22. V ďalšom žalovaný namietal, že neboli splnené podmienky, nakoľko nedošlo k zmenšeniu majetku žalobkyne. S touto argumentáciou žalovaného, súd nesúhlasí.

23. Žalobkyňa súdu predložila príjmové pokladničné doklady, z ktorých má súd jednoznačne za preukázané, že žalobkyňa zaplatila svojmu advokátovi odmenu za právne zastupovanie v trestnom konaní. Z príjmových pokladničných dokladov, ktoré predložila súdu žalobkyňa zo dňa XX. H. XXXX vyplýva, že dňa XX. H.B. XXXX žalobkyňa zložila zálohu pre právneho zástupcu vo výške 7.000 Slovenských korún a dňa XX. F. XXXX zaplatila sumu 534,80 Eur. Faktúrou zo dňa XX. X. XXXX si právny zástupca žalobkyne uplatnil voči nej odmenu vo výške 534,80 Eur, titulom jej obhajoby v trestnom konaní, celkovo za 11 úkonov právnej pomoci, túto sumu žalobkyňa právnemu zástupcovi aj v celom rozsahu uhradila. Z tohto dôvodu nemožno súhlasiť s argumentáciou žalovaného, že nedošlo k zmenšeniu majetku žalobkyne. Zaplatením náhrady titulom trov nutnej obhajoby došlo k zmenšeniu jej majetku.

24. Žalovaný ďalej v rámci svojej obrany uvádzal, že trovy právneho zastúpenia boli neúčelné. Súd z trestného spisu preskúmal vyúčtovanie trov právneho zastúpenia žalobkyne v trestnom konaní za poskytovanie právnych služieb a zistil, že všetky tieto úkony právneho zastúpenia súhlasia s vystavenou faktúrou.

25. Z pripojeného trestného spisu, ako aj z vyšetrovacieho spisu súd zistil, že právny zástupca žalobkyne vykonal v prípravnom konaní, ako aj v konaní pred súdom tieto úkony právnej pomoci:

- príprava a prevzatie zastúpenia zo dňa XX. XX. XXXX ( číslo listu 9. ).

- oboznámenie sa s výsledkami vyšetrovania zo dňa XX. Z. XXXX - číslo listu 67.

- oboznámenie sa s výsledkami konania X. L. XXXX číslo listu 84.

- účasť na hlavnom pojednávaní dňa X. X. XXXX číslo listu 103

- účasť na hlavnom pojednávaní dňa XX. X. XXXX - číslo listu 112.

- podanie odporu voči trestnému rozkazu zo dňa XX. X. XXXX - číslo listu 117.

- účasť na hlavnom pojednávaní dňa XX. T. XXXX číslo listu 121.

- účasť na hlavnom pojednávaní dňa XX. H. XXXX - číslo listu 131.

- účasť na hlavnom pojednávaní dňa XX. P. XXXX číslo listu 160.

- vyjadrenie k odvolaniu zo dňa X. T.Í. XXXX - číslo listu 182

- účasť na verejnom zasadnutí dňa XX. Z. XXXX - číslo listu 194.

26.Žalobkyňa dňa XX. H. XXXX zaplatila preddavok za trovy obhajoby vo výške 232,36 Eur a podľa faktúry zo dňa XX. F. XXXX zaplatila sumu 534,80 Eur. Žalobkyni podľa názoru súdu vznikla škoda predstavujúca vynaložené finančné prostriedky na svoju obhajobu v trestnom konaní prostredníctvom splnomocneného advokáta.

27. Pokiaľ ide o námietku žalovaného o neúčelnosti trov obhajoby, súd poukazuje na Uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. D.. Ú. XXX/XXXX zo dňa X. H. XXXX, podľa ktorého trovy vynaložené účastníkom konania v spore musia byť v príčinnej súvislosti s jeho procesným postojom k predmetu konania. Ich vynaložením sa musí sledovať procesné presadzovanie uplatneného nároku alebo procesná ochrana proti takému tvrdenému nároku. Účelnosť sa v zásade dá stotožniť s nevyhnutnosťou alebo právnou možnosťou vynaloženia trov spojených s ústavne zaručeným právom

na právnu pomoc v zmysle článku 47 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a trovy právneho zastúpenia sa vo všeobecnosti za účelne vynaložené trovy považujú. Trovy potrebné na účelné vynaloženie alebo ochranu práva sa však nemôžu posudzovať ako celok, a to aj keď má účastník nárok na náhradu trov konania, pretože mal vo veci plný úspech, každý úkon alebo každé platenie trov treba posudzovať samostatne, to platí aj pre trovy právnej služby.

28. Súd všetky úkony právneho zastúpenia považoval za účelne vynaložené a nevyhnutné. V konečnom dôsledku to viedlo aj k oslobodeniu žalobkyne spod obžaloby pre trestný čin podvodu podľa § 250 Trestného zákona.

29. Súd považoval žalobu žalobkyne za dôvodnú, preto v celom rozsahu vyhovel žalobe a zaviazal žalovaného zaplatiť žalobkyni škodu titulom zaplatenia trov obhajoby vo výške 767,16 Eur.

30. Pokiaľ ide o úrok z omeškania, súd priznal úrok z omeškania v zmysle žalobného petitu, t. j. H. XX. Q. XXXX z dlžnej sumy, aj keď podľa názoru súdu mala žalobkyňa v zmysle § 16 ods. 4 Zákona č. 514 /2003 Zbierky zákona nárok na úrok z omeškania, deň nasledujúci po dni XX. T. XXXX, kedy Generálna prokuratúra Slovenskej republiky listom zo dňa XX. T. XXXX odpovedala žalobkyni, že jej nárok titulom predbežného prerokovania nároku na náhradu škody neuspokojí. Súd však nemôže prekročiť návrhy účastníkov a priznať viac než sa požaduje, preto priznal úrok z omeškania od tohto dátumu.

31. O trovách konania súd rozhodol postupom podľa § 255 ods. 1 CSP. Žalobkyňa v tomto konaní mala 100 % úspech, preto má nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%. O výške náhrady trov konania bude rozhodnuté samostatným uznesením postupom podľa § 262 CSP, ktoré vydá vyšší súdny úradník po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Prešov písomne v 2 vyhotoveniach. V odvolaní sa uvedie ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, uvedie sa spisová značka. Ďalej sa uvedie proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Odvolanie musí byť podpísané. Rozsah v akom sa rozhodnutie napáda môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa § 364 C.s.p. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa § 365 ods. 1 C.s.p. odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 365 ods. 2 C.s.p. odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa § 365 ods. 3 C.s.p. odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Ak žalovaný nesplní povinnosť uloženú týmto rozsudkom môže žalobca podať návrh na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku.