Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_13Co-92-2016.pdf
PDF · 130.74 KB
Case nature
Area
Subarea
13Co/92/2016
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Žiline ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Márie Dubcovej a členov senátu Mgr. Zuzany Štolcovej a JUDr. Róberta Bebčáka, v právnej veci žalobcu: CD Consulting s.r.o., so sídlom Politických vězňů 1272/21, 110 00 Praha 1, Nové Město, Česká republika, IČO: 264 29 705, zastúpeného zástupcom Fridrich Paľko, s. r. o., so sídlom Grösslingova 4, 811 09 Bratislava, IČO: 36 864 421, proti žalovanej: L. P., nar. XX.XX.XXXX, bytom XXX XX R. XXX, štátna občianka SR, zastúpenej opatrovníčkou Janou Sorgerovou, nar. XX.XX.XXXX, bytom XXX XX R. XXX, štátnou občiankou SR, v konaní o zaplatenie zmenkových nárokov, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Liptovský Mikuláš č.k. 8C/94/2014-50 zo dňa 20.01.2016 v spojení s opravným uznesením č.k. 8C/94/2014-84 zo dňa 15.06.2016, vo výroku, ktorým súd žalobu vo zvyšku zamietol a žalovanej náhradu trov konania nepriznal, takto
rozhodol:
Rozsudok Okresného súdu Liptovský Mikuláš č.k. 8C/94/2014-50 zo dňa 20.01.2016 v spojení s opravným uznesením č.k. 8C/94/2014-84 zo dňa 15.06.2016 v napadnutom výroku, ktorým súd vo zvyšku žalobu zamietol a vo výroku, podľa ktorého sa žalovanej nepriznáva právo na náhradu trov konania, p o t v r d z u j e .
Žalovaná m á n á r o k na plnú náhradu trov tohto odvolacieho konania.
odôvodnenie:
1. Napadnutým rozsudkom v spojení s opravným uznesením okresný súd konanie čiastočne zastavil o zaplatenie zmenkového úroku 0,19% denne z istiny 1.084,72 Eur od 09.06.2009 do zaplatenia. Vo zvyšku žalobu zamietol. Samostatným výrokom rozhodol tak, že žalovanej sa nepriznáva právo na náhradu trov konania. Okresný súd poukázal na to, že žalobca doručil na súd návrh podľa Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 861/2007, ktorým sa ustanovuje Európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu (ďalej len „Nariadenie"), podľa ktorého žiadal, aby proti žalovanej bol vydaný rozsudok, ktorým bude žalovaná zaviazaná na zaplatenie istiny 1.084,72 Eur, zmenkového úroku vo výške 0,25 % denne z istiny 1.084,72 Eur od 09.06.2009 do zaplatenia, úroku z omeškania 6 % ročne z istiny 1.084,72 Eur od 24.08.2009 do zaplatenia, zmenkovej odmeny 3,62 Eur a trov právneho zastúpenia pozostávajúcich zo zaplateného súdneho poplatku 65 Eur a trov právneho zastúpenia 166,68 Eur s DPH. Žalobca uviedol, že ako indosatár je nadobúdateľom všetkých práv zo zmenky vystavenej žalovanou dňa 15.12.2008 na zmenkovú sumu 1.084,72 Eur, pričom sa zaviazala aj na úhradu zmenkového úroku 0,25 % denne od 09.06.2009. Žalovaná ako vystaviteľka zmenky doposiaľ nezaplatila nič. Keďže zmenková listina je opatrená doložkou „bez protestu", indosant nenechal vyššie uvedené skutočnosti zistiť verejnou listinou.
2. Okresný súd poukázal na to, že postupom podľa čl. 4 ods. 4 Nariadenia žalobcu prostredníctvom zástupcu vyzval na doplnenie návrhu na uplatnenie pohľadávky, v lehote 10 dní od doručenia tlačiva B
o uvedenie skutkových okolností vystavenia zmenky na uplatnenú istinu, právneho titulu a skutkových okolností vzniku záväzku žalovanej zabezpečeného vystavenou zmenkou, na špecifikáciu zmenkovej istiny a na odôvodnenie počiatku uplatneného zmenkového úroku. Rovnako bol žalobca vyzvaný na predloženie listinných dôkazov preukazujúcich jeho tvrdenia. Žalobca na výzvu okresného súdu reagoval podaním zástupcu zo dňa 25.08.2014 tak, že okresnému súdu poskytol dostatočne jasné a primerané informácie o uplatnenej pohľadávke, ktorá je založená na zmenkových nárokoch vyplývajúcich z platnej zmenky, pričom žalobca disponuje len indosovanou zmenkou, nemá k dispozícii iné primerané a presné údaje alebo listiny, ktoré vyžaduje okresný súd.
3. Okresný súd v ďalšom postupe po zistení a preukázaní lekárskou správou, že žalovaná nie je spôsobilá v plnej miere chápať zmysel súdneho konania a relevantným spôsobom sa brániť, uznesením č.k. 8C/94/2014-36 zo dňa 26.10.2015 žalovanej ustanovil opatrovníčku pre toto konanie.
4. Okresný súd poukázal na čl. 2 ods. 1, čl. 4 ods. 4, čl. 5 ods. 1 veta druhá, čl. 13, čl. 19 Nariadenia v spojení s čl. 2 písm. a), čl. 3 ods. 1 a 2, čl. 5 Smernice 93/13/EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách, čl. 31 Smernice 2008/48/EHS o zmluvách o spotrebiteľskom úvere, čl. 8 Smernice 2005/29/ES o nekalých obchodných praktikách podnikateľov voči spotrebiteľom na vnútornom trhu, ako aj na ust. § 52 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, § 33 ods. 1 a 2, § 48, § 75, § 76 ods. 2 zákona č. 191/1950 Zb. zákon zmenkový a šekový a prihliadnuc aj k ust. § 4 ods. 6 zákona č. 258/2001 Z.z. mal za to, že po čiastočnom zastavení konania o zaplatenie zmenkového úroku 0,19% denne z istiny 1.084,72 Eur od 09.06.2009 do zaplatenia v zmysle dispozitívneho úkonu žalobcu bolo nevyhnutné žalobu vo zvyšku zamietnuť.
5. Pri prejednaní veci okresný súd uviedol, že považoval za potrebné nariadiť pojednávanie, ktorého sa ani jeden účastník nezúčastnil a ani jeden nepožiadal z dôležitého dôvodu o odročenie pojednávania, svoju neúčasť ospravedlnil len právny zástupca žalobcu, preto vec bola prejednaná v ich neprítomnosti, prihliadajúc na obsah spisu a doteraz vykonané dôkazy podľa ust. § 101 ods. 2 O.s.p. v znení platnom a účinnom v čase konania a rozhodovania okresným súdom.
6. Vzhľadom na nejednoznačnosť výkladu problematiky občianskoprávne kolégium NS SR a obchodnoprávne kolégium NS SR dňa 20.10.2015 prijali spoločné stanovisko č. 93, publikované v Zbierke stanovísk NS a súdov SR 8/2015 k postupu súdov nižšieho stupňa vo veciach návrhov s uplatneným právom zo zmenky vo vzťahu k ochrane spotrebiteľa. Ako vyplynulo z tohto stanoviska, pokiaľ z akýchkoľvek okolností prejednávanej veci vyplynie konajúcemu súdu súvislosť s nekalou povahou či neprípustnosťou uplatneného nároku, je ex offo povinný zabezpečiť prieskum nároku v intenciách možnej absolútnej neplatnosti úkonu, v ktorom má nárok základ. Pokiaľ súd nevzhliadne žiadnu nekalosť či neprípustnosť predloženého návrhu, pristúpi k prieskumu uplatneného nároku v rozmedzí prípadne vznesených námietok zohľadňujúc ich rozsah, povahu pri rešpektovaní povinnosti posúdiť prípadnú absolútnu neplatnosť úkonu, ako to z vykonaného dokazovania vyplynie. Ak je vystaviteľom zmenky spotrebiteľ, je možné túto skúmať až po úroveň dohody o vyplňovacom práve aplikujúc právnu úpravu platnú a účinnú v čase, kedy bola zmenka vystavená. Aj v prípade, že nie sú podané kauzálne námietky vystaviteľom zmenky (bez ohľadu na to, či je spotrebiteľom), ktorý je na strane žalovaného, je možné preskúmať a podľa okolností prípadu posúdiť nárok na uplatnený zmluvný úrok ako nárok uplatnený v rozpore s dobrými mravmi, ak výška uplatneného nároku podľa úvahy súdu takýto exces dosahuje.
7. Okresný súd poukázal na to, že dôvodom zamietnutia žaloby vo zvyšku bola skutočnosť, že žalobca aj napriek výzve súdu - doručeného tlačiva B návrh na uplatnenie pohľadávky (tlačivo A) nedoplnil a neopravil nielen v rámci určenej lehoty, ale ani doteraz tak, ako ho na to vyzval okresný súd. O tomto procesnom dôsledku bol žalobca poučený. Pokiaľ žalobca na výzvu súdu podľa čl. 4 ods. 4 Nariadenia na odstránenie, resp. doplnenie návrhu a doloženie potrebných príloh relevantným spôsobom nereagoval, musela byť žaloba vo zvyšnej časti zamietnutá po čiastočnom dispozitívnom úkone žalobcu. O tomto procesnom dôsledku bol žalobca poučený. Za takejto situácie preto nebol dôvod vyzývať žalovanú tlačivom C na odpoveď. Vzhľadom k okolnostiam prípadu a obsah pripojeného exekučného spisu okresný súd považoval za potrebné podľa čl. 5 Nariadenia nariadiť pojednávanie. Podľa rozhodnutia Súdneho dvora EÚ zo 16.11.2010 vo veci POHOTOVOSŤ, s.r.o. C-76/10, ktoré je prameňom práva a vychádza z účelu právnej úpravy Smernice č. 93/13, vnútroštátny súd má v každom štádiu konania vrátane výkonu rozhodnutia povinnosť aj bez návrhu posúdiť nekalé povahy sankcií obsiahnutých v
zmluve o úvere, ak má súd k tomuto účelu k dispozícii nevyhnutné informácie o právnom a skutkovom stave. Okresný súd aj v prejednávanej veci aplikoval spotrebiteľské právo a v súlade s článkom 4. ods. 4. Nariadenia vyzval žalobcu na doplnenie návrhu a predloženie listinných dôkazov. Okresný súd tak urobil po oboznámení sa s obsahom pripojeného spisu Okresného súdu Liptovský Mikuláš sp. zn. 6Er/777/2010, z ktorého bolo preukázané, že zmenka, ktorá bola priložená k návrhu na začatie konania, bola vystavená na zabezpečenie spotrebiteľského úveru poskytnutého veriteľom POHOTOVOSŤ, s.r.o., Bratislava, pri výkone jeho podnikateľskej činnosti, ktorej predmetom bolo, čo bolo okresnému súdu známe z úradnej činnosti, aj poskytovanie úverov, dlžníčke - nepodnikajúcej fyzickej osobe L. P.. Výška úveru bola v úverovej zmluve číslo 5580787, uzavretej dňa 15.12.2008, dohodnutá na 464,71 Eur, výška poplatku 443,48 Eur a dlžníčka mala celkovo vrátiť 908,19 Eur. Podľa § 25 ods. 4 aktuálneho zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch na zabezpečenie nárokov veriteľa zo spotrebiteľského úveru zmenkou alebo šekom sa do 31. decembra 2010 vzťahujú ustanovenia doterajších predpisov, čo bolo v súdenej veci § 4 ods. 6 zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom k 15.12.2008. Táto právna úprava zakazovala splnenie dlhu od spotrebiteľa alebo inej osoby zmenkou alebo šekom v súvislosti s poskytovaním úveru. Veriteľ smie prijať od dlžníka zmenku alebo šek na zabezpečenie svojich nárokov zo spotrebiteľského úveru, len ak ide o zabezpečovaciu zmenku a zmenková suma v čase vyplnenia je maximálne vo výške aktuálnej výšky nesplateného spotrebiteľského úveru a príslušenstva (vrátane zmluvných pokút a iných nárokov veriteľa zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere) vo výške maximálne 30 % istiny poskytnutého spotrebiteľského úveru, čo v súdenom prípade predstavovalo 139,41 Eur (30 % z istiny 464,71 Eur poskytnutého úveru). Žalobca si uplatňoval právo na plnenie zo zmenky zabezpečujúcej spotrebiteľský úver vyplnenej v rozpore s uvedeným zákonným ustanovením na sumu 1.084,72 Eur, vysoko nad uvedenú zákonom stanovenú čiastku, čo zakladalo absolútnu neplatnosť právneho úkonu od počiatku. Zo zmenky vyplývalo, že v dôsledku uvedeného nedostatku mal veriteľ podľa citovaného zákonného ustanovenia zákaz zmenku prijať a povinnosť kedykoľvek ju na požiadanie vydať dlžníkovi; táto povinnosť platí aj v prípade zmeny majiteľa zmenky alebo postúpenia práv zo zmenky. Pre úplnosť okresný súd zdôraznil, že pri zmenke ako cennom papieri treba striktne rozlišovať neplatnosť zmenky (jej jednotlivých častí) pre nesplnenie podmienok (podstatné náležitosti) podľa zmenkového a šekového zákona č. 191/1950 Zb. od neplatnosti dojednaní o vystavení a vyplnení zmenky za účelom zabezpečenia pohľadávky veriteľa zo spotrebiteľských právnych vzťahov pre rozpor s ustanoveniami zákona o spotrebiteľských úveroch. Ak by okresný súd rozhodol inak, vyvrátil by právne závery a zistenia uvedené v právoplatnom rozhodnutí súdu súvisiacom s prejednávaným prípadom, ktorým je uznesenie č.k. 6Er/777/2010-13 o zastavení predchádzajúcej exekúcie. Okresný súd poukázal na to, že disponuje aj rozhodnutiami Krajského súdu v Žiline sp. zn. 5Co/310/2015, sp. zn. 11Co/202/2015 a sp. zn. 11Co/306/2015, ktorými bol v rovnakých skutkovo aj právnych veciach zamietajúci prvostupňový rozsudok potvrdený.
8. Okresný súd dal do pozornosti aj to, že na problematiku zabezpečenia spotrebiteľských úverov reagovala aj legislatíva prijatím zákona č. 438/2015 Z.z., účinného od 23.12.2015, ktorým sa mení a dopĺňa Občiansky súdny poriadok a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony. Občiansky súdny poriadok v § 79 ods. 3 ukladá žalobcovi v prípade, ak ide o žalobu, ktorou sa uplatňuje nárok zo zmenky alebo šeku proti žalovanému, ktorý je fyzickou osobou, povinnosť opísať aj rozhodujúce skutočnosti týkajúce sa vlastného vzťahu so žalovaným, a ak ide o žalobcu, ktorý svoje právo preukazuje nepretržitým radom indosamentov, skutočnosti týkajúce sa vlastného vzťahu jeho právnych predchodcov so žalovaným. K žalobe žalobca pripojí zmenku alebo šek, ako aj ďalšie listiny potrebné na uplatnenie práva z nich. Ak zmenka alebo šek boli vystavené na zabezpečenie záväzkov z písomnej zmluvy, pripojí sa k žalobe aj táto zmluva.
9. Pri rozhodovaní o náhrade trov konania okresný súd aplikoval ust. § 142 ods. 1 a § 151 ods. 1 O.s.p.. V konaní bola úspešná žalovaná, ktorá však nenavrhla prisúdenie náhrady trov konania.
10. Proti tomuto rozsudku, a to proti výroku, ktorým okresný súd vo zvyšku žalobu zamietol a v závislom výroku, ktorým sa žalovanej nepriznáva právo na náhradu trov konania, v zákonnej lehote podal odvolanie žalobca z dôvodov podľa ust. § 205 ods. 2 písm. a), b), f) O.s.p.. Nesúhlasil s postupom okresného súdu v tejto veci, pokiaľ podľa čl. 4 ods. 4 Nariadenia bol žalobca vyzvaný, aby doplnil skutkové tvrdenia na uplatnenie pohľadávky o skutočnosti, na základe ktorých bola zmenka vystavená, na základe akého právneho titulu, na základe akých skutkových okolností vznikol žalovanej záväzok, ktorý bol zabezpečený vystavenou zmenkou, spolu so špecifikáciou zmenkovej istiny s uvedením jej časti. Nebolo prípustné, aby okresný súd vyzýval žalobcu na doplnenie či opravu návrhu, ktorá nie
je pre prejednávanú vec relevantná a splnením takejto výzvy podmieňoval ďalší postup v konaní. Žalobca nemá vedomosť o iných vzťahoch medzi pôvodným vlastníkom zmenky a vystaviteľom zmenky. Žalobca je vlastníkom cenného papiera, ktorý nadobudol na základe indosamentu. Žiadne dokumenty, iné informácie k zmenke nemá. Vzhľadom na uplatnené nároky, požadovanie iných dokumentov ako originálu zmenky pre samotné konanie považoval za neprípustné a nezákonné. Okresný súd sa uspokojil s konštatovaním, že v každom štádiu súdneho konania je oprávnený z úradnej povinnosti skúmať, či sa nejedná v danej veci o spotrebiteľský vzťah. Žalobca s takýmto postupom a názorom okresného súdu nesúhlasil. Žalobca nemal dôkaznú povinnosť, pokiaľ skutočnosti o existencii iného vzťahu medzi pôvodným majiteľom zmenky a žalovanou vôbec netvrdil, preto nebol ani nositeľom dôkazného bremena. Okresný súd si sám vytvoril pochybnosť o tom, že medzi predchádzajúcim majiteľom zmenky a žalovanou by mohol existovať iný záväzkový vzťah, než aký bol predmetom súdneho konania, teda okresný súd vykonštruoval tvrdenie, ktoré žiadal, aby žalobca preukázal. V sporovom konaní môže súd svoje rozhodnutie zakladať len na takých tvrdeniach, ktoré sú produkované sporovými stranami a nie na tvrdeniach, ktorých pôvod súd nachádza v iných konaniach a tieto nie sú výsledkom dokazovania. Žalobca poukázal na to, že okresný súd odignoroval ust. § 17 zákona č. 191/1950 Zb., z ktorého vyplýva, že síce za určitých okolností je možné uplatňovať kauzálne námietky, avšak táto musí byť vznesená zo strany žalovaného a v takomto prípade žalovaný nesie dôkazné bremeno na preukázanie svojich tvrdení. V danom prípade však základom uplatneného nároku bola zmenka ako listinný cenný papier, ktorý inkorporuje v tejto listine ako takej samo právo žalobcu. Žalobca poukázal v tejto súvislosti na rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5Obo 3/2008 zo dňa 22. októbra 2008. Žalovaná podľa čl. 5 ods. 3 a 6 Nariadenia mohla vzniesť námietky voči zmenke a pokiaľ tak neurobila, akékoľvek iné námietky musia byť odmietnuté, a to aj z dôvodu uplatnenej koncentračnej zásady konštruovanej Nariadením. Okresný súd v podstate od žalobcu žiadal preukázať skutočnosti, o ktorých žalobca objektívne nemal žiadnu vedomosť. Pokiaľ neboli vznesené žiadne námietky zo strany žalovanej, ani navrhnuté dokazovanie okrem predloženej zmenky žalobcom, tak okresný súd mohol rozhodnúť len o práve na úhradu zmenkovej sumy a jej príslušenstva z predloženej zmenky. Prvostupňový súd nemohol svoje rozhodnutie založiť ani na nesporných tvrdeniach v tom, že žalovaná so spoločnosťou POHOTOVOSŤ, s.r.o. uzatvorila zmluvu o úvere, ako aj, že zmenka, ktorá je predmetom konania, je zabezpečovacou zmenkou, že žalovaná uzatvorila zmluvu o úvere ako spotrebiteľ, keďže tieto skutočnosti neboli nespornými a ani neboli tvrdením žiadnej zo sporových strán. Vzhľadom k charakteru a druhu uplatneného nároku, ako aj charakteru zmenky žalobca v odvolaní poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu ČR zo dňa 22.8.2002 sp. zn. 25Cdo 1839/2000, uznesenie Krajského súdu v Prešove sp. zn. 10Co/79/2013 zo dňa 05.09.2013, uznesenie Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 43Cob/316/2013 zo dňa 23.01.2014, uznesenie Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 43CoZm/10/2013 zo dňa 21.11.2013, z ktorých vyplýva, že zmenkový záväzok je priamy, bezprostredný, nesporný, abstraktný, samostatný záväzok, celkom nezávislý aj od zabezpečovacej pohľadávky.
11. Žalobca v súvislosti s odkazom na ust. § 79 ods. 3, § 372y ods. 1 O.s.p. uviedol, že ust. § 79 ods. 3 O.s.p. nemôže pôsobiť spätne aj na návrhy podané pred jeho účinnosťou so zdôraznením, že Nariadenie je prameňom uniového práva, ktoré má prednosť pred právom vnútroštátnym, čo je jednou zo základných zásad právneho poriadku EÚ. Žalobca žiadal rozsudok okresného súdu v napadnutom výroku zmeniť, žalobe vyhovieť s priznaním trov súdneho konania.
12. K doručenému odvolaniu žalobcu sa písomne vyjadrila žalovaná prostredníctvom opatrovníčky v podaní zo dňa 11.4.2016 (č.l. 79 spisu), v ktorom uviedla, že boli doručené všetky dokumenty, ako aj vyjadrenia lekára, a preto je potrebné uvedené zhodnotiť aj vo vzťahu ku všetkým okolnostiam žalovanej.
13. Predmetné vyjadrenie žalovanej prostredníctvom opatrovníčky bolo doručené podaním krajského súdu zo dňa 13.09.2016 žalobcovi prostredníctvom zástupcu na vyjadrenie v lehote 10 dní od doručenia za aplikácie ust. § 374 ods. 1 CSP (č.l. 93 spisu) s tým, že v zmysle doručenky na č.l. 92 spisu zástupca žalobcu k uvedenému vyjadreniu nezaslal stanovisko.
14. Krajský súd v Žiline ako súd odvolací (§ 34 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok, ďalej len „CSP") prejednal vec v medziach ust. § 380 ods. 1 CSP bez nariadenia pojednávania a verejným vyhlásením rozsudku krajským súdom za rešpektovania ust. § 219 ods. 1, 3 CSP rozsudok okresného súdu v spojení s opravným uznesením v napadnutom výroku, ktorým vo zvyšku súd žalobu zamietol v
spojení s výrokom o trovách súdneho konania potvrdil podľa ust. § 387 ods. 1 CSP ako v týchto výrokoch vecne správne rozhodnutie. Rozhodnutie bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3:0.
15. K procesnému postupu krajského súdu, ktorý prejednal odvolanie žalobcu bez nariadenia pojednávania, sa poukazuje na uznesenie Krajského súdu v Žiline č.k. 13Co/92/2016-95 zo dňa 03.02.2017 s tým, že miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku bolo oznámené na úradnej tabuli krajského súdu v lehote najmenej 5 dní pred jeho vyhlásením, podľa uvedeného uznesenia krajského súdu dňa 14.03.2017 a na webovej stránke Krajského súdu v Žiline, na základe čoho boli splnené podmienky k verejnému vyhláseniu rozsudku Krajským súdom v Žiline podľa ust. 219 ods. 1, 3 CSP v spojení s ust. § 378 ods. 1 CSP.
16. Primárne v procesnej rovine krajský súd uvádza, že ak odvolacie konanie začalo podaním odvolania zo dňa 29.2.2016 (č.l. 57 - 63 spisu), doručeným na Okresný súd Liptovský Mikuláš dňa 09.03.2016, krajský súd v odvolacom konaní bol povinný postupovať a konať od 01.07.2016 podľa zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP"), a to v zmysle ust. § 470 ods. 1 CSP, podľa ktorého, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Podľa ust. § 470 ods. 2 veta prvá CSP právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované.
17. Podľa § 380 ods. 1 CSP, odvolací súd je odvolacími dôvodmi viazaný.
18. Podľa § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.
19. Krajský súd v Žiline preskúmal rozsudok okresného súdu v medziach odvolacích dôvodov žalobcu za viazanosti odvolacieho súdu skutkovým stavom v zmysle § 383 CSP zisteným súdom prvej inštancie.
20. K rozsahu podaného odvolania žalobcom v spojení s napadnutým rozsudkom okresného súdu, ako aj opravným uznesením je zrejmé, že odvolanie žalobcu smerovalo do výroku napadnutého rozsudku, ktorým okresný súd vo zvyšku žalobu zamietol, v spojení so závislým výrokom o trovách konania, podľa ktorého sa žalovanej nepriznáva právo na náhradu trov konania. Odvolanie žalobcu nesmerovalo do výroku, ktorým okresný súd čiastočne zastavil konanie o zaplatenie zmenkového úroku 0,19% denne z istiny 1.084,72 Eur od 09.06.2009 do zaplatenia, pretože táto výroková časť bola v súlade s úkonom čiastočnej dispozície uskutočnenej žalobcom, keď aj podľa prvopisu rozsudku okresného súdu je vo vzťahu k tejto výrokovej časti doložka právoplatnosti a vykonateľnosti výroku v poradí I. s dátumom 09.03.2016.
21. Krajský súd vo vzťahu k výroku svojho rozsudku uvádza, že predmetom konania bol nárok uplatnený žalobcom v zmysle čl. 4 ods. 1 Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 861/2007, ktorým sa ustanovuje Európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu (ďalej len „Nariadenie") vyplnením vzorového tlačiva A, z ktorého bolo zrejmé, že žalobca ako indosatár uplatnil pohľadávku zo zmenky, ktorú vystavila žalovaná dňa 15.12.2008 na zmenkovú sumu 1.084,72 Eur, pričom sa mala zaviazať aj k úhrade zmenkového úroku vo výške 0,25% denne od 09.06.2009.
22. Odvolací súd po oboznámení sa s obsahom spisového materiálu zistil, že v zmysle úpravy na č.l. 15 rub spisu bol pripojený spisový materiál okresného súdu sp. zn. 6Er/777/2010. Okresný súd za účelom vykonania dokazovania nariadil pojednávanie, na ktorom, a to konkrétne dňa 20.01.2016 sa oboznámil aj s dôkazmi vyplývajúcimi z pripojeného spisu okresného súdu sp. zn. 6Er/777/2010. Vzhľadom k tomuto postupu, pokiaľ okresný súd vykonal dôkazy na nariadenom pojednávaní, tak nebol relevantný odvolací dôvod žalobcu v tom, že by okresný súd založil svoje závery na dôkazoch, ktoré by sa nestali výsledkom vykonaného dokazovania. Krajský súd preto nezistil v postupe okresného súdu, ktorý predchádzal vydaniu odvolaním napadnutého rozsudku, vady majúce za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Ak okresný súd prijal závery v odôvodnení napadnutého rozsudku, tak tieto mali základ vo vykonanom dokazovaní, na nariadenom pojednávaní, ktorého pokiaľ sa nezúčastnil žalobca ani jeho zástupca, tak sa svojou neúčasťou vzdali svojho práva a možnosti oboznámiť sa s týmito vykonanými dôkazmi, vyjadrovať sa k nim, prípadne uplatňovať námietky. Ak okresný súd zachoval postup vykonaného dokazovania na nariadenom pojednávaní, tak z výsledkov získaných z tohto vykonaného dokazovania potom bol povinný vychádzať aj krajský súd v odvolacom konaní.
23. Krajský súd vo vzťahu k ďalším odvolacím dôvodom žalobcu uvádza, že pokiaľ okresný súd ex offo skúmal zabezpečovací charakter zmenky, z ktorej žalobca uplatnil nároky, tak tento jeho postup bol v súlade aj so Spoločným Stanoviskom občiansko-právneho kolégia Najvyššieho súdu SR a obchodno- právneho kolégia Najvyššieho súdu SR zo dňa 20. októbra 2015 k postupu súdov nižšieho stupňa vo veciach návrhov s uplatneným právom zo zmenky vo vzťahu k ochrane spotrebiteľa, pod č. 93 publikované v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu a súdov SR č. 8/2015. Krajský súd považuje za potrebné sa vyjadriť aj k svojim predchádzajúcim rozhodnutiam vydaným pred 20. októbrom 2015. Krajský súd pri týchto rozhodnutiach vychádzal primárne zo zmenkového charakteru uplatneného nároku v spojení s účelom Nariadenia bez prihliadnutia ex offo na možný spotrebiteľský charakter zmluvného vzťahu, z ktorého nárok bol vystavenou zmenkou zabezpečovaný. V čase rozhodovania krajského súdu ohľadom tohto odvolaním napadnutého rozsudku okresného súdu však bolo potrebné vychádzať z vývoja rozhodovacej praxe súdov SR v obdobných veciach, ktorú zjednocuje práve prijaté stanovisko. S ohľadom na princíp právnej istoty, ktorý spočíva v zabezpečení jednotného rozhodovania súdov v totožných či obdobných veciach, potom aj Krajský súd v Žiline ako súd odvolací bol povinný rešpektovať relevantnú judikatúru, ako aj prijaté zjednocujúce stanovisko Najvyššieho súdu SR. Požiadavka právnej istoty automaticky neznamená to, že sa nemôže vyvíjať judikatúra najvyššieho súdu, čo platí aj k rozhodovacej praxi odvolacieho súdu.
24. Okresný súd za dodržania ustanovení Nariadenia a cez úpravu čl. 19 Nariadenia v spojení s ustanoveniami vtedy platného O.s.p. vo vzťahu k dokazovaniu správne postupoval, vychádzajúc i zo Spoločného Stanoviska občiansko-právneho kolégia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky a obchodno-právneho kolégia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 20. októbra 2015 k postupu súdov nižšieho stupňa vo veciach návrhov s uplatneným právom zo zmenky vo vzťahu k ochrane spotrebiteľa, publikované v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky 8/2015, pod č. 93, podľa ktorého: „I. Ak navrhovateľ ako dôkaz osvedčenia uplatneného nároku doloží zmenku, platí bez ohľadu na povahu procesného nástroja, ktorý navrhovateľ použil, že: 1. pokiaľ z akýchkoľvek okolností prejednávanej veci vyplynie konajúcemu súdu súvislosť s nekalou povahou či neprípustnosťou uplatneného nároku, je tento ex offo povinný zabezpečiť prieskum nároku v intenciách možnej absolútnej neplatnosti úkonu, v ktorom má nárok základ; 2. pokiaľ súd nevzhliadne žiadnu nekalosť či neprípustnosť predloženého návrhu, súd pristúpi k prieskumu uplatneného nároku v rozmedzí prípadne vznesených námietok zohľadňujúc ich rozsah a povahu, pri rešpektovaní povinnosti posúdiť prípadnú absolútnu neplatnosť úkonu, ak to z vykonaného dokazovania vyplynie. II. Ak je vystaviteľom zmenky spotrebiteľ, je možné túto skúmať až po úroveň dohody o vyplňovacom práve, aplikujúc právnu úpravu platnú a účinnú v čase, kedy bola zmenka vystavená. III. Aj v prípade, že nie sú podané kauzálne námietky vystaviteľom zmenky (bez ohľadu na to, či je spotrebiteľom), ktorý je na strane žalovaného, je možné preskúmať a podľa okolností prípadu posúdiť nárok na uplatnený zmluvný úrok ako nárok uplatnený v rozpore s dobrými mravmi, ak výška uplatneného nároku podľa úvahy súdu takýto exces dosahuje", keď zabezpečil prieskum nároku uplatneného žalobcom v intenciách možnej absolútnej neplatnosti úkonu, v ktorom má žalovaný nárok svoj základ, a to v situácii, ak žalobca ako dôkaz osvedčenia uplatneného nároku predložil súdu zmenku. Teda na bližšie zistenie povahy subjektov pôvodného záväzkového vzťahu, ako aj z dôvodu komplexného posúdenia existencie záväzkového vzťahu ako spotrebiteľského, si súd prvej inštancie v konaní zabezpečil exekučný spis súvisiaci so zmluvou, ktorá bola označená číslom zmluvy na origináli zmenky a ktorá bola uzavretá medzi žalovanou ako dlžníkom a prvým majiteľom zmenky ako veriteľom, z ktorého okresný súd zistil spotrebiteľský charakter predmetnej zmluvy.
25. V konkrétnych podmienkach danej veci odvolací súd zvýrazňuje tie zistenia a závery okresného súdu, ktoré v súvislosti s predtým vedeným exekučným konaním voči žalovanej sp. zn. 6Er/777/2010 viedli k zastaveniu exekúcie, ak bolo zrejmé postavenie žalovanej ako spotrebiteľa v úverovom vzťahu s predchádzajúcim majiteľom zmenky zabezpečovacej poskytnutý spotrebiteľský úver. Bolo preukázané, že zmenka sa kauzálne týkala a mala zabezpečovať poskytnutý spotrebiteľský úver a z dokazovania dostatočne vyplynul záver okresného súdu, ktorý vychádzal zo zistenej neprijateľnosti zmluvných podmienok, a tým aj absolútne neplatných dojednaní podľa rozhodnutí v exekučnej veci okresného súdu sp. zn. 6Er/777/2010.
26. Vychádzajúc aj z uvedeného spoločného stanoviska, aj keď v rozhodnom období (do 31.12.2010) samotné vystavenie zmenky v spotrebiteľských vzťahoch bolo povolené, rovnako tak indosácia
zmenky zabezpečovacej spotrebiteľský úver, v danej veci bolo dôvodné poskytnutie ochrany súdom prostredníctvom právnej úpravy o ochrane spotrebiteľa. V tomto smere odvolací súd zhodne so spoločným stanoviskom zdôrazňuje, že „Ani nariadenie ani OSP neobmedzuje odporcu v tom, aké námietky môže uplatniť. Ak by vzhľadom na uplatnené námietky odporcu súd dospel k záveru, že navrhovateľ vedome konal na škodu odporcu ako dlžníka z indosovanej zmenky, pretože pri nadobudnutí zmenky, na ktorej je uvedené číslo spotrebiteľskej zmluvy vedel, že sa jedná o zmenku na rad, ktorá v zásade zbavuje dlžníka možnosti uplatniť voči novému majiteľovi zmenky námietky v zmysle § 17 ZZŠ a z údaju o čísle zmluvy (tzv. hodnotová doložka, ktorá informuje o kauzálnom vzťahu vedúcemu k použitiu zmenky a okolností svojich vzťahov k remitentovi musel vedieť, že zmenka sa týka spotrebiteľského vzťahu), výkon práva navrhovateľa by tak vzhľadom na konkrétne zistené okolnosti bol v rozpore s dobrými mravmi podľa ust. § 3 OZ, ako aj so ZSÚ v znení platnom do 31.12.2010, pretože indosácia zmeniek zabezpečujúcich záväzok dlžníka zo spotrebiteľskej zmluvy v posudzovaných okolnostiach predmetných prípadov bola v rozpore s ust. § 4 ods. 7 citovaného zákona v znení platnom do 31.12.2007; toto platí aj pre ust. § 4 ods. 6, 7 cit. zákona v znení platnom od 1.1.2008 do 31.12.2010".
27. „Pokiaľ by sme dospeli k záveru, že pri vymáhaní dlžnej sumy z indosovanej zmenky súd nemá možnosť hodnotiť obsah spotrebiteľskej zmluvy a rozhodnúť o nekalosti niektorých zmluvných podmienok či zhodnotiť platnosť zmenky samotnej, išlo by o neprijateľné zníženie právnej ochrany prináležiacej spotrebiteľovi a o porušenie zásady efektivity. Rigidná aplikácia ust. § 17 ZZŠ by spôsobila spotrebiteľovi neprimerané ťažkosti pri až následnom možnom domáhaní sa ochrany svojich práv (ust. §17 obsahuje úpravu, podľa ktorej kto je žalovaný zo zmenky, nemôže robiť majiteľovi námietky, ktoré sa zakladajú na jeho vlastných vzťahoch k vystaviteľovi alebo k predošlým majiteľom, okrem ak majiteľ pri nadobúdaní zmenky konal vedome na škodu dlžníka). Prijatie výkladu smerujúceho k povinnosti spotrebiteľa bez výhrad uspokojiť veriteľa - nadobúdateľa indosovanej zmenky a až následne ho žalovať o náhradu škody, s povinnosťou v takomto konaní dokazovať, že nadobúdateľ zmenky konal vedome na škodu dlžníka, by v konečnom dôsledku viedlo k prenosu povinnosti na spotrebiteľa spôsobom, ktorý je podľa právnej úpravy ochrany spotrebiteľa neprijateľný".
28. „Určujúcim pri hľadaní práva má byť, že v každej veci je potrebné vychádzať z individuálnych okolností každého jednotlivého prípadu, ktoré vychádzajú zo skutkových zistení všeobecných súdov. Je povinnosťou všeobecného súdu zohľadniť všetky relevantné individuálne okolnosti súdenej veci a prihliadnuť na ne aj cez prizmu dobrých mravov, keďže nesúlad právneho úkonu s nimi vedie k jeho neplatnosti. Povinnosť všeobecného súdu posúdiť uplatnený nárok aj z hľadiska súladu s dobrými mravmi je zvýraznená v tých prípadoch, keď ju účastník konania výslovne namieta, musí však na ňu prihliadať aj v prípadoch, kedy takýto rozpor zistí súd sám pri prieskume ex officio, keďže na absolútnu neplatnosť úkonu súd musí prihliadať ex lege. Dobré mravy pôsobia ako korektív najmä v takých situáciách, kedy sú práva a povinnosti strán právneho vzťahu v zjavnej nerovnováhe. Sociálno- právne chápanie zmluvnej slobody sa môže uplatniť len za predpokladu približne vyváženého pomeru síl účastníkov zmluvy a len za tohto predpokladu sa môže stať prostriedkom primeraného vyrovnania záujmov, ako už bolo vyslovené niekoľkokrát aj v rozhodnutiach Ústavného súdu SR".
29. Aj v rámci tohto odvolacieho konania bolo potrebné prihliadnuť na Spoločné Stanovisko Najvyššieho súdu SR v spojení aj s rozhodnou zákonnou úpravou, pričom okresný súd vyvodil vecne správny záver k uplatnenému nároku žalobcu. Vecne správny bol postup okresného súdu, pokiaľ uplatnenú pohľadávku žalobcu podrobil prieskumu na základe nariadeného pojednávania, ktorý prieskum bol v súlade aj s vyvíjajúcou sa rozhodovacou činnosťou všeobecných súdov, za vzatia do úvahy aj Spoločného Stanoviska občiansko-právneho kolégia Najvyššieho súdu SR a obchodno-právneho kolégia Najvyššieho súdu SR zo dňa 20. októbra 2015, aby sa tak zabezpečil princíp právnej istoty pri rozhodovaní v druhovo rovnakých veciach, ktorý princíp právnej istoty patrí k základným znakom právneho štátu, ktorým právnym štátom nepochybne je aj Slovenská republika.
30. S poskytnutím spotrebiteľského úveru veriteľ smel prijať od dlžníka zmenku na zabezpečenie svojho nároku zo spotrebiteľského úveru, len ak by išlo o zabezpečovaciu zmenku a zmenková suma v čase vyplnenia bola maximálne vo výške aktuálnej výšky nesplateného spotrebiteľského úveru a príslušenstva vo výške maximálne 30 % istiny poskytnutého spotrebiteľského úveru, keď príslušenstvom sa zo zákona rozumelo vrátane zmluvných pokút a iných nárokov veriteľa zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Obsah úverovej zmluvy bol formulovaný tak, že dochádzalo k narušeniu rovnováhy medzi právami a povinnosťami zmluvných strán, najmä v časti zabezpečovacích prostriedkov bol koncipovaný
v prospech veriteľa bez toho, že by zabezpečoval minimálne právne prostriedky na ochranu dlžníka. Obsah celej zmluvy a jej účel, ktorý sa premietol do výšky jednotlivých sankcií, poplatkov, zmluvných pokút, vrátane dohody o vyplnení blankozmenky sa prieči dobrým mravom. Dohodu o vyplňovacom práve k zmenke nemožno považovať za podmienku individuálne dojednanú, a táto vo svojom dôsledku spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach účastníkov v neprospech spotrebiteľa, čo spôsobuje neplatnosť tohto dojednania podľa ust. § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka. V prípade, ak je neplatná dohoda o vyplňovacom práve zmenky, právo na vyplnenie zmenky remitentovi nevzniklo. Pokiaľ došlo veriteľom k vyplneniu zmenky, a to napriek tomu, že právo na jej vyplnenie remitentovi nevzniklo a následne remitent postúpil práva zo zmenky na tretiu osobu, veriteľ svojim postupom zásadným spôsobom zhoršil právne postavenie žalovanej ako spotrebiteľa, a preto nebolo možné na základe takto vystavenej zmenky úspešne sa domáhať akýchkoľvek práv. Za tohto dôkazného stavu v predmetnej sporovej právnej veci nebolo možné nárokom žalobcu poskytnúť právnu ochranu v zmysle podanej žaloby, rovnako nebolo možné vychádzať len z pohľadávky na základe predloženej zmenky bez prihliadnutia na ďalšie skutkové a právne okolnosti, ktoré v konaní vyšli najavo, a to procesne prípustným spôsobom, za rešpektovania rozsahu súdnej ochrany žalovanej ako spotrebiteľa vyžadovanej právnym poriadkom SR a Európskej únie.
31. Posudzované rozhodnutie okresného súdu tak z procesného, ani vecno-právneho hľadiska nevybočilo z rámca daného právnou úpravou aplikovanou okresným súdom, relevantnou pre rozhodnutie v danej veci aj s vyššie uvádzaným Spoločným Stanoviskom NS SR.
32. V konaní pred krajským súdom neboli zistené dôvody pre zmenu napadnutého rozsudku okresného súdu a ani pre jeho zrušenie a vrátenie súdu prvej inštancie na ďalšie konanie, preto vo vyvolanom odvolacom konaní bol rozsudok okresného súdu v napadnutých výrokoch potvrdený.
33. Pokiaľ okresný súd v odôvodnení svojho rozsudku poukázal na zákon č. 438/2015 Z.z., tak z dôvodu vyvíjajúcej sa legislatívy, preto v tomto smere odvolací dôvod žalobcu nebol relevantný.
34. O nároku na náhradu trov tohto odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa ust. § 396 ods. 1 CSP v spojení s ust. § 255 ods. 1, § 262 ods. 1 CSP. V danom odvolacom konaní bola úspešná žalovaná, ktorá sa prostredníctvom opatrovníčky vyjadrila k odvolaniu žalobcu. Vzhľadom k úspešnosti žalovanej bolo rozhodnuté tak, že má nárok na náhradu trov tohto odvolacieho konania v plnom rozsahu, o výške ktorých trov rozhodne súd prvej inštancie (§ 262 ods. 2 CSP).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa.
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Podľa ust. § 428 CSP v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). Podľa ust. § 429 ods. 1 CSP dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. Podľa ust. § 429 ods. 2 CSP povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa.
Podľa ust. § 430 CSP rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania. Podľa ust. § 420 CSP dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.
Podľa ust. § 431 CSP dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada.
Podľa ust. § 421 CSP dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.
Podľa ust. § 432 CSP dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia.
Podľa ust. § 433 CSP dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom.
Podľa ust. § 434 CSP dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania.
Podľa ust. § 435 CSP v dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania.