Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

BR-2C/188/2016

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Brezno, sudkyňou JUDr. Stanislavou Padúchovou, v právnej veci žalobcu R. K., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom Z. XXXX/XX, XXX XX C., proti žalovanej K. K., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom X. Z. XXXX/X, XXX XX C., o vypratanie z bytu, takto

rozhodol:

I. Súd žalobu z a m i e t a.

II. Žalovaná m á voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v celom rozsahu.

odôvodnenie:

1. Žalobca sa podanou žalobou domáhal, aby súd uložil žalovanej (jeho matke) povinnosť vysťahovať sa z bytu, ktorého je vlastníkom. Podanú žalobu skutkovo odôvodnil tým, že žalovaná, ktorá nemá v jeho byte vedenom na LV č. XXXX, okres C., obec C., k.ú. C., prechodný ani trvalý pobyt, tento byt odmieta opustiť. Žalobca si žalovanú nasťahoval v roku 2011, pričom do júla 2016 boli ich vzťahy bezproblémové. V tomto mesiaci sa správanie žalovanej zmenilo. Žalovaná začala v domácnosti vyvolávať stresovú atmosféru, žalobcu zastrašovala podaním žalôb, psychiatriou, vyhrážala sa mu blokáciou platobnej karty a internetového bankovníctva. Podľa žalobcu tak žalovaná konala z dôvodu, že stratila nad ním rodičovskú kontrolu, keďže žalobca, ktorý je nevidiaci, začal žiť svoj život naplno. Žalovaná okrem uvedeného ruší žalobcu v noci pískavým zvukom, čím mu upiera právo na spánok a ohrozuje jeho fyzické i psychické zdravie. Žalovaná odmietla návrh žalobcu, aby navštívila odborníka a liečila svoju traumu. O nápravu opísaného stavu medzi nimi nedošlo ani vzájomnými diskusiami. Z uvedeného dôvodu podal žalobca predmetnú žalobu.

2. Žalovaná vo vyjadrení k podanej žalobe uviedla, že pri žalobcovi (synovi) prechodne bývala od mája 2011. Keďže si uvedomila, že žalobca je dospelý samostatný muž a že jej prítomnosť mu prekáža, byt žalobcu opustila. Prechodné bydlisko v byte žalobcu mala do septembra 2016. Postupne si svoje veci prenášala a od polovice novembra 2016 býva na adrese X. Z., kde má aj trvalý pobyt.

3. Vzhľadom k vyjadreniu žalovanej súd vyzval žalobcu na vyjadrenie, či trvá na podanej žalobe. Žalobca sa k výzve súdu vyjadril tak, že na podanej žalobe trvá aj napriek faktu, že žalovaná sa z jeho bytu vysťahovala, nakoľko potrebuje mať v rukách súdne rozhodnutie pre prípadné budúce rozpory.

4. Nakoľko strany sporu súhlasili s rozhodnutím vo veci bez nariadenia pojednávania, súd na prejednanie veci pojednávanie nenariadil (§ 177 ods. 2 písm. b/ zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok

- ďalej len .

5. Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s obsahom spisu, predovšetkým s podanou žalobou, LV č. XXXX, vyjadrením k žalobe a ďalšími listinnými dôkazmi nachádzajúcimi v spise, pričom zistil tento skutkový stav veci:

6. Z LV č. XXXX, pre okres C., obec C., k.ú. C. súd zistil, že žalobca je výlučným vlastníkom bytu č. X, na X.. poschodí, vo vchode č. XX v bytovom dome súpisné č. XXXX na parc. C- KN č. XXXX/XX, XXXX/ XX, XXXX/XX, XXXX/XX, XXXX/XX, XXXX/XX, XXXX/XX, XXXX/XX, XXXX/XX, so spoluvlastníckym podielom XXXX/XXXXXX na spoločných častiach, spoločných zariadeniach bytového domu a pozemku.

7. Medzi stranami sporu nebolo sporné, že žalobca je vlastníkom vyššie špecifikovaného bytu, v ktorom prechodne bývala na základe povolenia žalobcu žalovaná (matka žalobcu). Žalovaná v súčasnosti byt neužíva, úplne ho prestala užívať v polovici novembra 2016, kedy si z neho odsťahovala svoje veci a odvtedy býva na adrese X. Z. XXXX/X, C., kde má aj trvalý pobyt (č.l. 42 spisu).

8. Podľa § 123 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov (ďalej len Občiansky zákonník), vlastník je v medziach zákona oprávnený predmet svojho vlastníctva držať, užívať, požívať jeho plody a úžitky a nakladať s ním.

9. Podľa § 126 ods. 1 Občianskeho zákonníka, vlastník má právo na ochranu proti tomu, kto do jeho vlastníckeho práva neoprávnene zasahuje; najmä sa môže domáhať vydania veci od toho, kto mu ju neprávom zadržuje.

10. Vecnou legitimáciou sa rozumie stav vyplývajúci z hmotného práva svedčiaci o tom, kto je nositeľom uplatneného práva alebo povinnosti, ktorá je predmetom konania. Podľa toho sa rozlišuje vecná legitimácia aktívna (na strane žalobcu) a pasívna (na strane žalovaného). Nedostatok vecnej legitimácie aktívnej znamená, že niekto nie je nositeľom hmotnoprávneho oprávnenia resp. práva, na základe ktorého môže žiadať od povinného určité plnenie alebo iný nárok. Nedostatok vecnej legitimácie pasívnej znamená, že niekto o kom sa tvrdí, že je nositeľom hmotnej povinnosti nie je resp. žalobca nepreukáže súdu v konaní, že nositeľom hmotnoprávnej povinnosti, ktorá je predmetom súdneho sporu, je označený žalovaný. Súd žalobe vyhovie len vtedy, ak žalobca žaluje osobu, ktorá je nositeľom hmotnoprávnej povinnosti. Ak sa to v konaní nedokáže, súd žalobu zamietne so záverom o nedostatku pasívnej vecnej legitimácie žalovaného.

11. V citovanom ustanovení § 126 ods. 1 Občianskeho zákonníka je zakotvená ochrana vlastníckeho práva proti neoprávneným zásahom. Táto ochrana sa poskytuje v civilnom sporovom konaní žalobou vindikačnou (reivindikačnou) a žalobou negatórnou. U nehnuteľností plní funkciu vindikačnej žaloby žaloba na vypratanie (napr. bytu, domu..). Nie je však vylúčená ani vindikačná žaloba, pri ktorej okrem vypratania ide i o odovzdanie veci vlastníkovi.

12. Vlastnícka žaloba na vydanie veci (vypratanie nehnuteľnosti) podľa § 126 ods. 1 Občianskeho zákonníka môže mať úspech len vtedy, ak žalobca svoje vlastnícke právo preukáže a ak zároveň preukáže, že žalovaný do jeho vlastníckeho práva neoprávnene zasahuje.

13. V súdenej veci bolo vykonaným dokazovaním preukázané, že byt vo vlastníctve žalobcu, žalovaná užívala. Neužíva ho ale od polovice novembra 2016, kedy si z neho odsťahovala všetky svoje veci. Potom nemožno konštatovať, žeby žalovaná neoprávnene zasahovala do vlastníckeho práva žalobcu. Tým nebol naplnený základný predpoklad pre vyhovenie vindikačnej žalobe (žalobe o vypratanie). Súd zdôrazňuje, že pre rozsudok je rozhodujúci stav v čase jeho vyhlásenia (§ 217 ods. 1 veta prvá a keďže žalovaná nie je voči žalobcovi nositeľom hmotnoprávnej povinnosti vyplývajúcej z ust. § 126 ods. 1 Občianskeho zákonníka, z dôvodu nedostatku pasívnej vecnej legitimácie musel súd žalobu žalobcu zamietnuť.

14. O trovách konania rozhodol súd podľa § 255 ods. 1 a žalovanej, ktorá mala vo veci plný úspech, priznal voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v celom rozsahu. O výške náhrady trov konania rozhodne súd v nadväznosti na ich vyčíslenie žalovanou po právoplatnosti tohto rozhodnutia samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 262 ods. 2 Civilného sporového poriadku).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia, písomne v dvoch vyhotoveniach, prostredníctvom Okresného súdu Brezno na Krajský súd v Banskej Bystrici (§ 355 ods. 1 a § 362 ods. 1 .

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 ods. 1 uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 .

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.