Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_9Co-138-2016.pdf
PDF · 104.48 KB
Case nature
Area
Subarea
9Co/138/2016
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Evy Barcajovej a členiek senátu Mgr. Renáty Gavalcovej a JUDr. Bibiány Ťažiarovej v právnej veci žalobcu: Wüstenrot poisťovňa, a.s., so sídlom Karadžičova 17, 825 22 Bratislava, IČO: 31 383 408, právne zast. Mgr. Miroslavom Vilímom, advokátom so sídlom Michalská 9, 811 01 Bratislava, proti žalovanému: C. Z., nar. XX.XX.XXXX, bytom U. XXX, XXX XX U., o zaplatenie 174,17 eura s príslušenstvom, na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Galanta č.k. 35C/308/2015-32 zo dňa 10. februára 2016 takto
rozhodol:
I. Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .
II. Žalovaný má voči žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.
odôvodnenie:
1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom žalobu žalobcu zamietol a žalovanému náhradu trov konania nepriznal. Právne svoje rozhodnutie odôvodnil aplikáciou ustanovení Občianskeho zákonníka (zákon č. 40/1964 Zb. - § 788 ods. 1, § 796 ods. 1, § 52 ods. 1, § 100 os. 1, § 101 ods. 1), ustanoveniami Zákona o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenou prevádzkou motorového vozidla (zákon č. 381/2001 Z.z. - § 9 ods. 4, § 11 ods. 11), ustanoveniami Zákona o ochrane spotrebiteľa (zákon č. 250/2007 Z.z. - § 2 písm. a), b) a i), § 5b), o trovách konania rozhodol podľa ustanovenia § 142 ods. 1 OSP. Vecne svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že účastníci uzavreli dňa 25.3.2011 poistnú zmluvu č. 1660037348 so začiatkom poistenia od 25.3.2011, predmetom ktorej bolo poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla. Poistná zmluva bola uzavretá na dobu neurčitú, s ročným poistným obdobím. Podľa Všeobecných poistných podmienok pre poistenie zodpovednosti je celé poistné splatné v deň splatnosti poslednej splátky poistného. Poistná zmluva zanikla 24.1.2012 z dôvodu nezaplatenia poistného v zákonom stanovenej lehote (storno pre nezaplatenie). Žalobca v tomto konaní žiada zaplatenie poistného za obdobie od 25.3.2011 do 24.1.2012 v sume 174,17 eura s príslušenstvom, pretože žalovaný nezaplatil poistné za dobu zániku zmluvy. Uviedol, že predmetná poistná zmluva uzavretá medzi účastníkmi je zmluvou v zmysle § 788 a nasl. OZ a ide zároveň o zmluvu spotrebiteľskú v zmysle § 52 OZ, na ktorú sa vzťahujú aj ustanovenia zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa. Z poistnej zmluvy vyplývala pre žalovaného povinnosť platiť žalobcovi ročné poistné v dohodnutej výške v štvrťročných splátkach. Žalovaný neuhradil splátky poistného splatné 12.04.2011, 26.05.2011, 25.09.2011 a 25.12.2011, v dôsledku čoho poistná zmluva zanikla dňa 25.01.2011, nakoľko poistné nebolo zaplatené do jedného mesiaca od dátumu jeho splatnosti. Žalobca zaslal žalovanému výzvy na zaplatenie poistného za obdobie od 25.03.2011 do 25.01.2012 v sume 174,17 eura, no bezvýsledne. Pretože poistné nebolo zaplatené do jedného mesiaca od jeho splatnosti, zaniklo v zmysle § 9 ods. 4 zákona č. 381/2001 Z.z. ku dňu 25.01.2012. Ku dňu zániku poistenia bola dlžná výška poistného 174,17 eura. Súd prvej inštancie postupoval v zmysle § 5b zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa a z úradnej povinnosti prihliadol na premlčanie, keďže sa zaoberal aj otázkou
vymáhateľnosti uplatneného nároku. V danom prípade zmluva uzavretá medzi účastníkmi je zmluvou spotrebiteľskou a tento vzťah je občiansko-právny, preto pristúpil ku skúmaniu premlčacej doby v zmysle § 101 OZ, kde je stanovená trojročná premlčacia doba. V danom prípade došlo k zániku poistenia dňa 25.01.2012 a žalobca mohol svoje právo na zaplatenie uplatniť prvý raz nasledujúceho dňa po zániku poistenia, teda 26.01.2012 a to v premlčacej dobe tri roky, ktorá uplynula dňa 26.01.2015. Pretože žalobca podal žalobu až dňa 22.04.2015, súd prvej inštancie z dôvodu premlčania práva žalobcu žalobu v celom rozsahu zamietol. O trovách konania rozhodol podľa § 142 ods. 1 OSP a žalovanému, ktorý v konaní bol úspešný, nepriznal náhradu trov konania.
2. Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca. Poukázal na to, že záver súdu prvej inštancie v uvedenej veci nepovažuje za správny. Žiadal preto, aby odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa zmenil a žalobe žalobcu vyhovel. Uviedol, že účastníci uzavreli poistnú zmluvu, predmetom ktorej bolo povinné zmluvné poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla. Nakoľko žalovaný neuhradil riadne štvrťročné splátky poistného, poistná zmluva zanikla 24.01.2012 z dôvodu nezaplatenia poistného v zmysle § 9 ods. 4 zákona čl. 381/2001 o povinnom zmluvnom poistení. Súd prvej inštancie žalobu zamietol s prihliadnutím na § 5b zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa a vychádzal z § 5b zákona č. 250/2007 Z.z., zavedeného novelou č. 102/2014 Z.z., ktorá nadobudla účinnosť dňa 13.06.2014. Právny vzťah, ktorý je predmetom tohto konania, bol založený poistnou zmluvou z 25.03.2011. V danom prípade k zániku poistenia došlo 13.07.2010 (zrejme omyl v dátume, správne 25.1.2012 - poznámka odvolacieho súdu) a preto citované ustanovenie zákona nie je možné aplikovať na daný prípad, pretože tu dochádza k porušeniu zákazu retroaktívneho uplatňovania právnych noriem. Súd prvej inštancie mal v danom prípade aplikovať na vec ustanovenia § 100 ods. 1 druhá veta zákona a na premlčanie mohol prihliadnuť len na námietku dlžníka. Pretože žalovaný námietku premlčania nevzniesol, mal žalobcovi nárok priznať. Poukázal na viaceré súdne rozhodnutia všeobecných súdov, resp. i Ústavného súdu SR o zákaze retroaktívneho výkladu právnych noriem. Preto sa domáhal toho, aby odvolací súd odvolaniu žalobcu vyhovel a priznal mu istinu s príslušenstvom spolu s trovami prvostupňového a odvolacieho konania.
3. Žalovaný sa k odvolaniu žalobcu bližšie písomne nevyjadril, samostatný odvolací návrh nepodal.
4. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 v čase podania odvolania účinného Občianskeho súdneho poriadku, aktuálne § 34 Civilného sporového poriadku), po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§ 204 ods. 1 v čase podania odvolania účinného Občianskeho súdneho poriadku, aktuálne § 362 ods. 1 Civilného sporového poriadku), oprávneným subjektom - stranou, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 201 v čase podania odvolania účinného Občianskeho súdneho poriadku, aktuálne § 359 Civilného sporového poriadku), proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa (§ 201 a 202 v čase podania odvolania účinného Občianskeho súdneho poriadku, aktuálne § 355 ods. 1 Civilného sporového poriadku), po skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné náležitosti (§ 205 ods. 1 v čase podania odvolania účinného Občianskeho súdneho poriadku, aktuálne § 363 Civilného sporového poriadku) a že odvolateľ použil zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 205 ods. 2 písm. a), b), f) v čase podania odvolania účinného Občianskeho súdneho poriadku, ktoré majú ekvivalent v § 365 ods. 1 písm. a), b), h) Civilného sporového poriadku), preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach daných rozsahom (§ 379 Civilného sporového poriadku) a dôvodmi odvolania (§ 380 ods. 1 Civilného sporového poriadku), s prihliadnutím ex offo na prípadné vady týkajúce sa procesných podmienok, ktoré nezistil (§ 380 ods. 2 Civilného sporového poriadku), viazaný skutkovým stavom, ako ho zistil súd prvej inštancie bez potreby zopakovať alebo doplniť dokazovanie (§ 383 Civilného sporového poriadku), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 Civilného sporového poriadku a contrario), keď miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku bolo oznámené na verejnej tabuli a na webovej stránke odvolacieho súdu minimálne 5 dní pred jeho vyhlásením (§ 219 ods. 3 Civilného sporového poriadku) a dospel k záveru, že odvolaniu nie je možné priznať úspech, keďže napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie je vo výroku vecne správny, v dôsledku čoho boli splnené podmienky pre jeho potvrdenie v zmysle ustanovenia § 387 ods. 1 Civilného sporového poriadku. Senát odvolacieho súdu toto rozhodnutie vydal pomerom hlasov 3:0, t.j. jednohlasne (§ 3 ods. 9 posledná veta zák. č. 757/2004 Z.z. , § 393 ods. 2 posledná veta CSP).
5. Odvolací súd považuje za potrebné z procesného hľadiska jeho rozhodovania poukázať na to, zákonom č. 160/2015 Z.z. - Civilný sporový poriadok (ďalej len CSP), účinným od 01.07.2016, bol zrušený doterajší procesný predpis o konaní pred súdom - zákon č. 99/1963 Zb. -
Občiansky súdny poriadok, pričom podľa § 470 ods. 1 CSP ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Preto je ho v zmysle § 470 ods. 1 CSP potrebné aplikovať aj na toto konanie začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Zohľadňujúc vzájomný vzťah ustanovení § 470 ods. 1 CSP a § 470 ods. 2 CSP odvolací súd konštatuje, že nová právna úprava vychádza síce z princípu okamžitej účinnosti procesnoprávnych noriem (§ 470 ods. 1 CSP), rešpektuje ale procesný účinok tých odvolaní, ktorý zostal zachovaný aj po 30. júni 2016 (§ 470 ods. 2 CSP).
6. Predmetom tohto konania vedeného na Okresnom súde Galanta pod sp. zn. 35C/308/2015 je nárok žalobcu o zaplatenie 174,17 eura s príslušenstvom. Žalobca svoj nárok odvodzuje od poistnej zmluvy, ktorú uzavrel so žalovaným dňa 25.03.2011 so začiatkom poistenia od 25.03.2011, pričom predmetom poistenia je poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla na dobu neurčitú s ročným poistným obdobím. Poistná zmluva zanikla dňa 24.01.2012 z dôvodu nezaplatenia poistného v zákonom stanovenej lehote. Žalobca si preto v konaní uplatňuje poistné od 25.03.2011 do 24.01.2012 v sume 174,17 eura. Žalobu na súd podal dňa 22.04.2015.
7. Súd prvej inštancie žalobu žalobcu zamietol preto, že žalobca uplatnil nárok na súde po uplynutí trojročnej premlčacej doby. Uviedol, že k zániku poistenia došlo 25.01.2012 a už nasledujúci deň si žalobca mohol toto právo uplatniť na súde, preto po uplynutí doby troch rokov je jeho právo premlčané. Na premlčanie súd prihliadol v zmysle § 5b zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa. Žalobca v odvolacom konaní namieta aplikáciu ustanovenia § 5b zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa v znení účinnom od 01.05.2014.
8. Občiansky zákonník upravuje poistnú zmluvu v §§ 788 až 828a, poistnú zmluvu však upravujú aj osobitné predpisy (napr. zákon 95/2002 Z.z. o poisťovníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov, zákon č. 381/2001 Z.z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a iné). Uzavretím poistnej zmluvy vznikne dvojstranný právny vzťah, ktorého účastníkmi sú poistiteľ a poistník.
9. Poistníkom je fyzická alebo právnická osoba, ktorá uzavretím poistnej zmluvy zabezpečuje poistné plnenie pre seba alebo inú osobu (poisteného) pre prípad, že nastane určitá náhodná udalosť. Vzhľadom na to, že poistník ako osoba uzavierajúca poistnú zmluvu je vždy účastníkom poistnej zmluvy, je povinná tiež platiť poistné [pozri § 796 ods. 1 OZ a § 3 písm. i) zákona č. 95/2002 Z. z.].
10. Poistná zmluva má niekoľko osobitných čŕt, ktorými sa líši od iných súkromnoprávnych zmlúv. V prvom rade je to typová zmluva, ktorú ako zmluvný typ upravuje Občiansky zákonníka. Poistná zmluva má povahu absolútnej neobchodnej zmluvy, má charakter adhéznej zmluvy (contrat d´adhesion). Pre ňu je charakteristické, že sa uzaviera na základe poistných podmienok a fyzická alebo právnická osoba, ktorá dostane návrh na uzavretie poistnej zmluvy, nemá možnosť dosiahnuť ich zmeny. Zmluvná voľnosť je tu obmedzená na prijatie alebo odmietnutie takéhoto návrhu. V nadväznosti na to má poistná zmluva tiež charakter spotrebiteľskej zmluvy. Vzťahujú sa ňu ustanovenia zákona o spotrebiteľských zmluvách (pozri § 52 a 54 OZ).
11. Poistná zmluva je odplatnou zmluvou, takže jej pojmovým znakom je platenie poistného. Vzhľadom na to, že poistný pomer má charakter dlhodobého právneho vzťahu, zákon podrobne vymedzuje spôsob platenia poistného a právne dôsledky spojené s jeho nezaplatením (pozri § 795, § 796, §§ 800 až 804 OZ). Poistné podmienky môžu ďalej vymedziť druh poistného plnenia, výšku, miesto a čas plnenia. Súčasťou poistnej zmluvy sú tzv. všeobecné poistné podmienky (poistné podmienky) poistiteľa, na ktoré sa poistná zmluva môže odvolávať (§ 788 ods. 3 OZ).
12. Úhrada poistného je predmetom tohto konania. Základnou spornou otázkou, vychádzajúc z obsahu odvolania žalobcu bolo, či súd prvej inštancie postupoval správne, keď na prejednávaný prípad aplikoval ust. § 5b Zákona o ochrane spotrebiteľa, ktoré nadobudlo účinnosť dňa 01.05.2014.
13. Všeobecne v prípadoch časového stretu starej a novej právnej normy platí nepravá retroaktivita, t.j. od účinnosti novej právnej normy sa i právne vzťahy, vzniknuté podľa zrušenej právnej normy, riadia novou právnou normou. Vznik právnych vzťahov, existujúcich pred nadobudnutím účinnosti
novej právnej normy, právne nároky, ktoré z týchto vzťahov vznikli, ako i vykonané právne úkony, sa riadia zrušenou právnou normou (dôsledkom opačnej interpretácie stretu právnych noriem by bola pravá retroaktivita). Aplikuje sa tu princíp ochrany minulých právnych skutočností, najmä právnych konaní. Pokiaľ u pravej retroaktivity platí zásada všeobecnej neprípustnosti, za ktorej existujú striktne obmedzené výnimky prípustnosti, u nepravej retroaktivity platí naopak zásada všeobecnej prípustnosti, u ktorej existujú výnimky jej neprípustnosti.
14. Súd prvej inštancie v danom prípade postupoval správne, keď aplikoval ust. § 5b Zákona o ochrane spotrebiteľa, ktoré nadobudlo účinnosť dňa 01.05.2014. V danom prípade síce žalovaný nenamietal premlčanie uplatneného nároku žalobcu, avšak v zmysle aplikovaného § 5b zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa v znení účinnom od 01.05.2014, bolo potrebné aj bez návrhu, t.j. ex offo prihliadnuť na premlčanie uplatneného nároku, ktoré má za následok už bez ďalšieho nevyhnutnosť zamietnutia návrhu veriteľa. Premlčanie nároku sa stalo skutočnosťou, ktorá bráni tomu, aby súd veriteľovi jeho právo priznal.
15. Ustanovenie § 5b zákona o ochrane spotrebiteľa v čase rozhodovania súdu prvého stupňa bolo platné a účinné. Konajúcemu súdu prikazuje zaoberať sa akýmikoľvek zákonnými prekážkami či dôvodmi, ktorých by sa inak mohol dovolávať i spotrebiteľ, ktoré by mohli spôsobiť oslabenie nároku žalobcu, resp. nemožnosť uplatnenia jeho nároku vrátane premlčania. Prípad premlčania nastal i v prejednávanej veci a súd bol povinný na túto okolnosť prihliadať ex offo.
16. V danom prípade ustanovenie § 5b Zákona o ochrane spotrebiteľa normuje procesnú činnosť orgánu rozhodujúceho o nároku zo spotrebiteľskej zmluvy (teda aj súdu), má teda charakter procesnoprávny a to bez ohľadu na to, že je obsiahnuté v hmotnoprávnom predpise. Keďže zároveň táto norma neobsahuje žiadne intertemporálne ustanovenia o časovej pôsobnosti novely, ktorá ho zaviedla, musí platiť pravidlo okamžitej aplikability tohto ustanovenia. Ak teda platí, že právna norma § 5b Zákona o ochrane spotrebiteľa má procesný charakter a zákonodarca nestanovil osobitný právny režim intertemporality, má súd prihliadať na premlčanie ex officio vo všetkých aj pred nadobudnutím účinnosti tohto ustanovenia začatých konaniach podliehajúcich pod hypotézu tejto právnej normy. Vzhľadom na to prvostupňový súd, ktorý vo veci preskúmavaným rozsudkom rozhodol po účinnosti novelizovaného znenia § 5b zák. č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa (ktorý nadobudol účinnosť dňom 1.5.2014) správne ex offo citované ustanovenie zohľadnil a v konaní aplikoval (viď čl. doc. JUDr. Mareka Štefčeka, PhD. „Zákon a sudcovia“; k výkladu ust. § 5b Zákona o ochrane spotrebiteľa, zverejnený v Justičnej revue).
17. Ústavný súd tiež opakovane vyslovil, že zákonodarca môže výnimočne uplatniť retroaktívne ustanovenie na úpravu nových (existujúcich) právnych stavov, pričom v takom prípade musí preukázať závažné dôvody všeobecného záujmu, ktoré si môžu vyžiadať alebo odôvodniť prelomenie zásady zákazu spätnej pôsobnosti v prospech slobodnej tvorby právnej úpravy zo strany zákonodarcu, tzn. že nepravú retroaktivitu nepovažuje za štandardný vstup do existujúcich právnych vzťahov (napríklad PL. ÚS 25/05 <., PL. ÚS 3/00 <.).Určitú retroaktivitu pripustil aj Európsky súd pre ľudské práva v rozhodnutí Mellacher v. Austria, kde uviedol, že: „Legislatívne musí byť daná možnosť, aby sa prijali opatrenia, ktorými sa zasiahne do ďalšieho vykonávania predtým uzavretých zmlúv, aby sa dosiahol požadovaný cieľ“.
18. Vychádzajúc z vyššie uvedeného, pokiaľ súd prvej inštancie rozhodoval o nároku žalobcu na zaplatenie žalovanej sumy ako práva zo spotrebiteľskej zmluvy v čase, keď už vstúpilo do účinnosti ustanovenie § 5b Zákona č. 205/2007 Z.z. (na základe novely vykonanej zákonom č. 102/2014 Z.z., účinným od 01.05.2014), bol oprávnený a zároveň povinný prihliadať aj bez návrhu na premlčanie nároku, keďže v danom prípade platí nepravá retroaktivita, t.j. od účinnosti novej právnej normy sa ňou riadia i právne vzťahy, ktoré vznikli aj podľa predchádzajúcej právnej normy. Vznik právnych vzťahov, existujúcich pred nadobudnutím účinnosti novej právnej normy, právne nároky (vyplývajúce zo zmluvy o preprave osôb) sa posudzujú podľa doterajších predpisov. Z uvedeného je potom zrejmé, že súd prvej inštancie správne na premlčanie nároku žalobcu v tomto konaní prihliadal; na základe princípu nepravej retroaktivity právnych noriem (starej aj novej právnej úpravy) nebol preto povinný prihliadať na podmienky uvedené v § 100 ods. 1 Občianskeho zákonníka, t.j. prihliadať na premlčanie dlhu iba na námietku dlžníka.
19. Odvolací súd upriamuje pozornosť aj na rozsudok Najvyššieho súdu SR z 21. apríla 2015, sp. zn. 3 MCdo 14/2014, podľa ktorého ustanovenie § 52 ods. 2 tretej vety Občianskeho zákonníka, podľa ktorého na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva, sa vzťahuje aj na právne vzťahy založené pred jeho účinnosťou. Najvyšší súd SR v tomto rozhodnutí zamietol mimoriadne dovolanie generálneho prokurátora, ktorý namietal postup prvostupňového súdu aj odvolacieho súdu, ktoré oba zhodne v spore zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere aplikovali ust. § 5b zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa v znení účinnom od 01.05.2014 a na premlčanie aplikovali § 101 Občianskeho zákonníka.
20. Vzhľadom na uvedenú argumentáciu, pokiaľ súd prvej inštancie nárok žalobcu ako premlčaný v celom rozsahu zamietol, rozhodol vecne správne, a preto odvolací súd v súlade s ustanovením § 387 ods. 1, 2 CSP napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa, vrátane rovnako vecne správneho závislého výroku o náhrade trov konania, potvrdil.
21. Žalovaný má voči žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods. 1 CSP vzhľadom na to, že bol v odvolacom konaní úspešný a neboli tu dané žiadne dôvody hodné osobitného zreteľa, ktoré by odôvodňovali výnimočne mu náhradu trov konania nepriznať (§ 257 CSP). O výške náhrady trov odvolacieho konania rozhodne podľa § 262 ods. 2 CSP súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozsudku, a to samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP). Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP). Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP). Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§ 426 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1). Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 CSP). Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP). Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP). Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP). Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP). V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).