Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

9P/375/2012

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Malacky, v konaní pred sudkyňou JUDr. Nadeždou Wallnerovou, v právnej veci starostlivosti súdu o maloletých: S.W., nar. XX.XX.XXXX, a S.W., nar. XX.XX.XXXX, obaja bytom u matky, zastúpení kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Malacky, deti rodičov: matka - S.W., nar. XX.XX.XXXX, Z. XXX, otec - S. Y., nar. XX.XX.XXXX, L. XXXX/XX, S., zast. JUDr. Irena Belišová, advokátka, AK so sídlom Romanova 1, Bratislava o návrhu na zvýšenie výživného v časti zročného výživného, takto

rozhodol:

Otec S. Y. je povinný zaplatiť na zročnom výživnom za obdobie od 01.07.2015 do 21.03.2017 na maloletého S.W., nar. XX.XX.XXXX. sumu vo výške 630,- Eur a na maloletého S.W., nar. XX.XX.XXXX sumu vo výške 426,50 Eur a to všetko k rukám matky maloletých do 30 dní od právoplatnosti rozsudku.

Do zročného výživného na maloletého S. súd započítal sumu 329,50 Eur.

Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

1. Návrhom podaným na tunajší súd dňa 15.08.2014 sa otec domáhal zníženia výživného. Predmetné konanie bolo spojené do uznesením č.k. 9P 375/2012-8 zo dňa 20.05.2015 do jedného konania s návrhom otca o nahradenie prejavu vôle matky maloletých. Matka nesúhlasila s návrhom otca na zníženie výživného a na pojednávaní dňa 01.07.2015 podala návrh na zvýšenie výživného.

2. Okresný súd Malacky rozhodol vo veci rozsudkom č. k. 9P 375/2012-91 dňa 16.09.2015 tak, že rozhodol o zvýšení výživného na maloletého S. zo sumy 100,- eur mesačne na sumu 110,- eur mesačne a na maloletého S. zo sumy 74,- eur mesačne na sumu 85,- eur mesačne a to od 01.07.2015. Zároveň rozhodol aj o zaplatení nedoplatku na výživnom za obdobie od 01.07.2015 do 30.09.2015.

3. Na odvolanie matky odvolací Krajský súd v Bratislave rozhodol rozsudkom č.k. 11CoP/702/2015-129 dňa 30.08.2016 tak, že rozsudok súdu prvej inštancie zmenil tak, že sa zvyšuje vyživovacia povinnosť otca na maloletého S. zo sumy 100,- eur na sumu 130,- eur mesačne a na maloletého S. zo sumy 74,- eur na 110,- eur mesačne od 01.07.2015. V časti zročného výživného zrušil rozsudok súdu prvej inštancie a vec vrátil v tejto zrušenej časti na ďalšie konanie.

4. V odôvodnení rozsudku odvolací súd uviedol, že úlohou súdu prvej inštancie bude ustáliť zročné výživné za obdobie od 01.07.2015 do rozhodnutia súdu prvej inštancie, určiť podmienky splatnosti výživného, pričom odvolací súd poukázal na spotrebný charakter výživného a skutočnosť, že maloleté deti potrebujú výživné v súčasnosti a nie je účelné odkladať plnenie vyživovacej povinnosti na maloleté deti do budúcnosti.

5. Podľa § 62 ods.1 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.

6. Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni svojich rodičov.

7. Podľa § 62 ods. 4 veta prvá, Zákona o rodine, pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará.

8. Podľa § 62 ods. 5 Zákona o rodine, výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

9. Podľa § 65 ods. 1 Zákona o rodine, ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, súd upraví rozsah ich vyživovacej povinnosti alebo schváli ich dohodu o výške výživného.

10. Podľa § 75 ods. 2 Zákona o rodine výživné nemožno priznať ak by to bolo v rozpore s dobrými mravmi, to neplatí ak ide o výživné pre maloleté dieťa. 11. Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré na seba berie.

12. Podľa § 76 ods. 1 Zákona o rodine, výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré sú zročné vždy na mesiac dopredu.

13. Podľa § 77 ods. 1 Zákona o rodine, právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.

14. Podľa § 78 ods. 1 Zákona o rodine, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh.

15. Podľa § 217 ods. 1 prvej vety Civilného sporového poriadku ( ďalej , pre rozsudok je rozhodujúci stav v čase jeho vyhlásenia. 16. Podľa § 232 ods. 3 CSP, lehota na plnenie je tri dni a plynie od právoplatnosti rozsudku. Súd môže v odôvodnených prípadoch určiť dlhšiu lehotu. 17. Podľa § 44 Civilného mimosporového poriadku ( ďalej , rozsudky o výživnom sú vykonateľné doručením. 18. Podľa § 121 CMP, rozsudky o úprave výkonu rodičovských práv a povinností a výžive maloletých a o priznaní, obmedzení alebo o pozbavení rodičovských práv a povinností alebo o pozastavení ich výkonu možno zmeniť alebo zrušiť aj bez návrhu, ak sa zmenia pomery. 19. Súd vzhľadom k tomu, že predmetom konania ostalo zročné výživné a to za obdobie od 01.07.2015 do rozhodnutia súdu, dokazoval v konaní aké sumy otec platil na výživné za dané obdobie. Za týmto účelom vyzval účastníkov, aby preukázali úhradu výživného za obdobie od 01.07.2015 do pojednávania, ktoré sa konalo dňa 21.03.2017. Zo strany otca boli predložené poštové poukazy, ktorými hradil výživné na obe maloleté deti. Matka voči predloženým poukazom nenamietala a potvrdila, že otec platil výživné tak ako vyplýva z predložených poukazov.

20. Súd vykonal dokazovanie predloženými poukazmi a vypočul účastníkov. Z poukazov zistil, že otec hradil výživné viac krát do mesiaca v rôznych sumách a posielal peniaze na obe deti spoločne jedným poukazom. Z poukazu sa nedalo ustáliť akú sumu uhradil na S. a akú na S., preto súd vychádzal pri výpočte zročného výživného z toho, že na každého jedného z poukazu pripadá polovica sumy. Z predložených poukazov potom vyplýva, že na maloletého S. uhradil otec dohromady na výživnom za

obdobie od 01.07.2015 do 21.03.2017 sumu 1.883.50 eur, a takúto istú sumu za také isté obdobie uhradil aj na maloletého S.. Otec mal podľa pôvodného rozhodnutia platiť na maloletého S. 100,- eur mesačne, čo činí za obdobie od 01.07.2015 do 21.03.2017 (21 mesiacov) sumu 2.100,- eur a na maloletého S. mal platiť výživné vo výške 74,- eur mesačne, čo činí za obdobie od 01.07.2015 do 21.03.2017 (21 mesiacov) sumu 1.554,- eur. Ďalej si súd ustálil sumu, o ktorú sa zvýšilo výživné za obdobie od 01.07.2015 do 21.03.2017. V prípade mal. S. sa výživné zvýšilo o 30,- eur mesačne (130-100), teda za obdobie od 01.07.2015 do 21.03.2017 mal uhradiť o 630,- eur viac oproti pôvodnému výživnému. V prípade mal. S. za výživné zvýšilo o 36,- eur mesačne (110-74), teda za obdobie od 01.07.2015 do 21.03.2017 mal uhradiť o 756,- eur viac oproti pôvodnému výživnému. Vychádzajúc z vyššie uvedeného na mal. S.iní zročné výživné za obdobie od 01.07.2015 do 21.03.2017 sumu 630,- eur, nakoľko otec na zročnom výživnom neuhradil žiadnu sumu, keď podľa pôvodnej výšky mal uhradiť 2.100,- eur a uhradil len 1.883,50,- eur. Nebola tu žiadna suma, ktorá by sa mohla zarátať do zročného výživného. Na maloletého S.iní zročné výživné za obdobie od 01.07.2015 do 21.03.2017 sumu 426,50 eur, nakoľko otec mal podľa pôvodnej výšky uhradiť 1.554,- eur a uhradil 1.883,50,- eur. Sumu 329,50 eur, teda rozdiel medzi 1.883,50 eur a 1.554,- eur súd zarátal do zročného výživného na mal. S..

21. O zaplatení zročného výživného súd rozhodol do 30 dní od právoplatnosti rozsudku, s poukazom na ust. § 232 ods. 3 CSP. Otec žiadal o úhradu zročného výživného v splátkach. Súd tejto žiadosti nevyhovel, nakoľko výživné na maloleté deti má prednosť pred ostatnými výdavkami povinného, má spotrebný charakter a nie je v záujme maloletých odkladať platenie do budúcnosti. Súd vychádzal aj z rozhodnutia odvolacieho súdu, ktorý v danej veci poukázal na spotrebný charakter výživného a skutočnosť, že maloleté deti potrebujú výživné v súčasnosti a nie je účelné odkladať plnenie vyživovacej povinnosti na maloleté deti do budúcnosti. Súd zároveň zdôrazňuje, že otec mal vedomosť a uloženú povinnosť platiť vyššie výživné od 19.09.2016, kedy nadobudol rozsudok odvolacieho súdu právoplatnosť. Otec mohol minimálne od tejto doby postupne v splátkach uhrádzať aj zročné výživné, čo napríklad v prípade maloletého S. vôbec nevykonal. Zároveň súd poukazuje i na tú skutočnosť, že otec na maloletého S. neuhradil ani výživné v celom rozsahu podľa pôvodného rozhodnutia. V danej situácii nemôže súd odložiť otcovi zaplatenie zročného výživného, keď ide o výživné na maloleté deti, matka im musí zabezpečovať nevyhnutné potreby bez rozdielu na to, či otec uhradí, resp. neuhradí stanovené výživné. Súd podotýka, že stanovené výživné je primerané, u maloletého S. sa takmer rovná sume životného minima určeného na nezaopatrené dieťa. Súd prihliadnuc k sume zročného výživného určil lehotu 30 dní na zaplatenie, teda o niečo dlhšiu, ako tri dni, z dôvodu, aby mal otec čas napríklad požičať si danú sumu, ak tvrdí, že takou sumou momentálne nedisponuje. Súd má za to, že aj táto dlhšia lehota nepopiera už odvolacím súdom vyjadrený názor o spotrebnom charaktere výživného a nie je v rozpore so záujmom maloletých mať výživné uhradené v súčasnosti. Súd má za to, že je v možnostiach a schopnostiach otca uhradiť zročné výživné, tak ako bolo ustálené, že je v jeho možnostiach a schopnostiach platiť stanovené vyššie výživné. Ako uvádza aj odvolací súd, otec nepreukázal žiadne skutočnosti, ktoré by obmedzovali jeho pracovnú schopnosť.

22. O trovách konania súd rozhodol v zmysle ustanovenia § 52 CMP, podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.

Poučenie:

P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku možno podľa § 355 ods. 1 podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na tunajšom súde, písomne, v 3 vyhotoveniach, s náležitosťami podľa § 363 CSP.

Odvolanie môže podať účastník konania, v ktorého neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci. Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní.

V odvolacom konaní možno uvádzať nové skutkové tvrdenia a predkladať nové dôkazné návrhy. Zmena návrhu na začatie konania je v odvolacom konaní prípustná.

Ak účastník konania nesplní povinnosť, ktorú mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený účastník môže podať návrh na súdny výkon rozhodnutia alebo na exekúciu podľa osobitného predpisu.