Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (9)Rozsudok_15C-182-2013.pdf
PDF · 122.88 KB
No categories available
15C/182/2013
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Prešov sudkyňou JUDr. Annou Vargovou v právnej veci žalobcu: T. X., B.. X.X.XXXX, X. Š. XXX, právne zastúpený: JUDr. Vladimír Milas, advokát so sídlom Prešov, Masarykova 13, proti žalovanej: IB.. H. X., B.. X.X.XXXX, X. Š. XXX, právne zastúpená: JUDr. Stela Wildeová, advokátka so sídlom Prešov, Palárikova 3, v konaní o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov, takto
rozhodol:
I. Z vecí patriacich do zaniknutého bezpodielového spoluvlastníctva strán sporu do výlučného vlastníctva žalovanej patria tieto veci:
nehnuteľné veci garáž, altánok, 2 x hospodársky prístrešok, postavené na parcele registra C parcelné č. XXX/XX o výmere 600 m2 - zastavané plochy a nádvoria zapísané na LV č. XXX, kat. úz. Š., obec Š., okres L., vo výlučnom vlastníctve žalovanej v podiele 1/1.
II. Na vyrovnanie rovnosti podielov oboch strán sporu zo zaniknutého bezpodielového spoluvlastníctva manželov je žalovaná povinná zaplatiť žalobcovi finančné vyrovnanie vo výške 8.415,50 Eur v lehote 90 dní od právoplatnosti rozsudku.
III. Žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.
IV. Štát má nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %, z toho od žalobcu v rozsahu 50 % a od žalovanej v rozsahu 50 %.
odôvodnenie:
1. Žalobou podanou na tunajší súd 8.7.2013 sa žalobca domáhal, aby súd rozsudkom určil, že do výlučného vlastníctva žalovanej pripadá pozemok vedený Správou katastra Prešov v kat. úz. Š., zapísaný na LV č. XXXX ako parcela registra „C“, parcelné č. XXX/X-C. pôda o výmere 588 m2, garáž bez súpisného čísla, altánok a dva hospodárske prístrešky, všetko stojace na parcele registra „C“, parcelné č. XXX/XX - zastavané plochy a nádvoria o výmere 600 m2, zapísané na LV č. XXX, kat. úz. Š., suma 600,- Eur z predaja motorového vozidla Ford Ka, plastové okná v počte 8 ks, plastové dvere a zateplenie rodinného domu súp. č. XXX, stojaceho na parcele registra „C“, parcelné č. XXX/XX - zastavané plochy a nádvoria o výmere 600 m2, ktorý je zapísaný na LV č. XXX pre kat. ú. Š. a notebook. Žalovaná je povinná zaplatiť žalobcovi na úplné vyrovnanie podielu vyporiadavaného BSM sumu 16.000,- Eur v lehote 90 dní od právoplatnosti rozsudku. V odôvodnení žaloby uviedol, že manželstvo žalobcu a žalovanej bolo rozvedené rozsudkom Okresného súdu Prešov č.k. 16C/45/2010 zo dňa 27.7.2010, právoplatný 9.9.2010. Manželstvo bolo uzavreté 31.8.2002. Za trvania manželstva predal žalobca rodinný dom, ktorý vlastnil s bývalou manželkou W. I.C. kúpnou zmluvou zo dňa 10.4.2003 za kúpnu cenu 725.000,- Sk. Značnú časť tejto sumy minimálne 450.000,- Sk investoval do domu žalovanej a do jeho okolia. V dome býval žalobca, žalovaná a svokra, po dvoch rokoch sa bývalým manželom narodil syn. Za získané
peniaze nepatriace do BSM vykonal žalobca veľké množstvo svojpomocne realizovaných prác napr. vybudoval garáž, prerobil prípojky plynu v dome, vykonal rekonštrukciu suterénu domu, odizoloval dom, urobil chodníky a oplotenie, realizoval terénne úpravy, pristaval prístrešky a altánok a pod..
2. Žalovaná v písomnom stanovisku súdu doručenom 3.8.2013 uviedla, že nepovažuje za pravdivé tvrdenia žalobcu o investovaní výlučných peňažných prostriedkov v sume minimálne 450.000,- Sk do jej domu. Nepoprela, že žalobcom spomínané vykonané práce či už stavebné, alebo rekonštrukčné boli realizované svojpomocne predovšetkým žalobcom, ale aj žalovanou a jej matkou. Prácu žalobcu je však nutné v zmysle platnej judikatúry považovať za naplnenie zásady v zmysle § 18 Zákona o rodine ako povinnosť manželov vzájomne si pomáhať. K peňažným prostriedkom získaným žalobcom za odpredaj rodinného domu nepatriaceho do BSM však boli tieto peňažné prostriedky žalobcom investované spôsobom, ktoré slúžili výlučne jeho osobným potrebám a na vykrytie potrieb v čase, keď bol nezamestnaným. Žalobca nepracoval pravidelne, počas manželstva bol zamestnaný iba 33 mesiacov, z toho bol 9 mesiacov PN a veľké časové úseky bol nezamestnaný. Žalobkyňa mala jediný zdroj príjmov za opatrovanie svojej matky predstavujúci mesačne sumu cca 81,- Eur, od 12/04 do 12/07, navyše poberala rodičovský príspevok. Finančne jej vypomáhala matka z dôchodku cca 9.000,- Sk a úspor. V roku 2008 odpredala nehnuteľný majetok v kat. úz. Š. zdedený po otcovi za kúpnu cenu 250.000,- Sk a tieto použila v roku 2008 na zakúpenie materiálu a okien. Časť okien bola zakúpená z prostriedkov jej matky. Žalobkyňa ďalej špecifikovala použitie finančných prostriedkov žalovaným následovne: Mitshubishi Pajero 9.958,18 Eur (300.000,- Sk), právnik 808,90 Eur (24.3668,- Sk), daň za dom, kat. úz. Dolná Súča 962,62 Eur (29.000,- Sk), dlh výživného Stanislava z predchádzajúceho manželstva 751,51 Eur (22.640,- Sk), dlh výživného Marianna z predchádzajúceho manželstva 580,89 Eur (17.500,- Sk), telefón Nokia 1 ks 149,04 Eur (4.490,- Sk), montérky a lep. pištoľ 33,36 Eur (1.005,- Sk), autopoťahy 106,22 Eur (3.200,- Sk), autorádio 39,30 Eur (1.184,- Sk), autosúčiastky - oprava 355,51 Eur (10.710,- SK), 88,89 Eur (2.678,- Sk), 107,88 Eur (3.250,- Sk), 205,80 Eur (6.200,- Sk), 100,88 Eur (3.039,- Sk), miešačka 149,37 Eur (4.500,- Sk), poistka na auto od 4.6.2003 do 3.6.2004 340,57 Eur (10.260,- Sk), od 4.6.2004 do 3.12.2005 218,35 Eur (6.578,- Sk), od 1.1.2005 85,61 Eur (2.579,- Sk), poistka prívesný vozík od 19.5.2003 do 18.5.2004 13,94 Eur (420,- Sk), od 19.5.2004 do 18.5.2005 21,18 Eur (638,- Sk), prívesný vozík a plachta na prívesný vozík 499,57 Eur (15.050,- Sk), kosačka strunová 82,98 Eur ( 2.500,- Sk), brúska, vŕtačka 116,18 Eur (3.500,- Sk), schody na pôjd - nepoužité 82,98 Eur (2.500,- Sk), postrekovač 33,19 Eur (1.000,- Sk), koreniaca sada 29,87 Eur (900,- Sk), biely obklad Uličný - nepoužitý 165,97 Eur (5.000,- Sk), spolu 16.088,74 Eur (484.689,38 Sk).
3. Súd vykonal dokazovanie výsluchom strán sporu, rozsudkom tunajšieho súdu 16C/65/2010-74, dokladom o odpredaji rodinného domu za sumu 725.000,- Sk vrátane kúpnej zmluvy, výpisom z LV č. XXXX, kat. úz. Š., výpisom z LV č. XXX kat. úz. Š., notárskou zápisnicou B. XXX/XXXX, B. XXXXX/XXXX, XXXXX/XXXX, poštovými poukazmi preukazujúcimi úhradu dlžného výživného žalobcom v prospech detí z rozvedeného manželstva, faktúrami a pokladničnými dokladmi preukazujúcimi zakupovanie stavebného materiálu či výrobkov, čestnými prehláseniami V. Š. (sestry žalobcu), T. T., T.G. V. G.. X., výsluchom svedkyne X. X., znaleckým posudkom č. XX/XXXX znalca N.. T. T.J. na stanovenie všeobecnej hodnoty garáže, altánku, dvoch prístreškov, všeobecnej hodnoty pozemku, zhodnotenia rodinného domu pre účely vyporiadania BSM, ako aj ďalším spisovým materiálom a zistil:
4. Strany sporu boli manželmi, manželstvo uzavreté dňa 31.8.2002 bolo rozsudkom Okresného súdu Prešov č.k. 16C/65/2010-74 zo dňa 27.7.2010 rozvedené s úpravou práv a povinností k maloletému synovi K. X. B.. X.X.XXXX. Rozsudok nadobudol právoplatnosť v časti rozvodu 9.9.2010. V odôvodnení rozsudku poukazovali strany predovšetkým na argument, že pred rozvodom manželstva účastníci už 5 rokov spoločne nežili ani nehospodárili. Žalobca tvrdenie poopravil, že sa spoločne nestravovali, avšak peniaze žalovanej dával. Tá to popierala.
5. Žalobca predložil súdu kúpnu zmluvu medzi T. X. (žalobcom) a W. I. (bývalá manželka žalobcu) ako predávajúcimi a v zmluve označenými kupujúcimi na odpredaj nehnuteľnosti vo vlastníctve predávajúcich za dohodnutú kúpnu cenu 1.450.000,- Sk. Ďalej žalobca predložil potvrdenie podpísané žalobcom a právnym zástupcom o prevzatí sumy 725.000,- Sk dňa 28.4.2003.Žalobca vo výpovedi uviedol, že do majetku vo vlastníctve žalovanej investoval veľa finančných súkromných prostriedkov a aj mzdu, ktorú zarobil. Nemal peniaze len z predaja rodinnému domu, ale aj z predaja iných komodít, ktoré nevedel zužitkovať, napr. železa. Okrem finančných prostriedkov investoval do vlastníctva žalovanej aj prácu, ktorú vykonal, napr. postavil prístrešky, garáž, významne zrekonštruoval nehnuteľnosť, postavil
oplotenie, vodovodnú prípojku, plynovú prípojku, vonkajšie aj vnútorné rekonštrukčné práce, záhradné práce, vonkajšie chodníky, terénne úpravy a pod.. K výdavkom, ktoré popísala žalovaná vo svojom vyjadrení uviedol, že tvrdenia o kúpe motorového vozidla Pagero za 280.000,- Sk je pravdivé, rovnako tak sú pravdivé výdavky na úhradu dlžného výživného, ako aj telefónu Nokia, prečalúnenie motorového vozidla, kúpa miešačky, prívesného vozidla, strunovej kosačky, brúsky, vŕtačky a pod.. Na niektoré položky si nespomenul, napr. montérky, lepiaca pištoľ pretože tieto sa nepochybne spotrebovali. Veľa z týchto vecí ostali v dome ako kosačka, obklad v garáži, koreniaca sada, schody, prípadne sa používaním zničili. Žalobca tiež zdôraznil, že disponoval aj inými finančnými prostriedkami ako boli tie, ktoré obdŕžal za predaj domu. K okolnostiam týkajúcim sa nepravidelného príjmu pre častú stratu zamestnania prípadne práceneschopnosť žalobca uviedol, že aj keď stratil zamestnanie, snažil sa rodinu zabezpečiť prácami vykonávanými brigádnicky, verejnoprospešnými prácami alebo brigádami na stavbách.
6. Žalovaná vo výpovedi uviedla, že nemá vedomosť aj o iných finančných prostriedkoch, ktoré žalobca vo výpovedi uvádzal. Pred predajom domu mu žalovaná bola nútená požičať sumu 5.000,- Sk. Po kúpe motorového vozidla v sume 300.000,- Sk (tak jej mal žalobca povedať) zvyšné peniaze žalovaná neprepočítala, odložila ich, ale ani nesúhlasila s ich investíciou do jej majetku. Naopak, navrhovala žalobcovi, aby ich použil na kúpu vlastného bytu. Žalovaná však nepoprela množstvo rekonštrukčných prác a investovaných finančných prostriedkov žalobcom predovšetkým do garáže. Investície však vynaložila aj jej matka, a to nemalé. V konečnom dôsledku žalobca v roku 2005 už nedisponoval žiadnymi finančnými prostriedkami z predaja domu v Trenčíne.
7. Na stanovenie všeobecnej hodnoty nehnuteľnosti investíciami do majetku z BSM súd pribral do konania znalca, ktorý spracoval znalecký posudok č. XX/XXXX. Pribratý znalec N.. T. T. doručila súdu posudok dňa 27.11.2014 a odpovedala na položené otázky, pričom zo záverov znaleckého posudku vyplynulo, že všeobecná hodnota garáže na parcele č. XXX/XX je 7.811,- Eur, altánku na parcele č. XXX/XX je 1.337,- Eur, hodnota hospodárskych prístreškov je spolu 688,- Eur, hodnota pozemku parcela č. XXX/X - orná pôda o výmere 588 m2 je 4.969,- Eur. Znalkyňa zároveň ohodnotila technické zhodnotenie rodinného domu súp. č. XXX na parc. č. XXX/XX spojené s výmenou plastových okien 8 ks, plastových dverí, zateplenia rodinného domu na 3.838,- Eur. Ostatné príslušenstvo stavby na základe vyjadrení prítomných strán na miestnom šetrení bolo vyčíslené na 3.847,- Eur. Všeobecná hodnota objektov a zhodnotenia rodinného domu po spočítaní predstavuje 17.521,- Eur, z čoho je potrebné odstrániť prístrešok pred garážou, ktorého odstránenie znalkyňa predpokladala na sumu 690,- Eur. Po odpočítaní sumy potrebnej na odstránenie prístrešku je všeobecné zhodnotenie stavebných objektov 16.831,- Eur a hodnota pozemku 4.969,- Eur. Zároveň znalkyňa stanovila všeobecnú hodnotu skupiny objektov - rodinného domu s príslušenstvom a pozemkom na 47.634,72 Eur a tiež ako vhodnú metódu na stanovenie hodnoty použila metódu polohovej diferenciácie.
8. Právna zástupkyňa za žalovanú v písomnom stanovisku k znaleckému posudku uviedla, že nenamieta ustálenú všeobecnú hodnotu nehnuteľnosti, ako aj hodnotu investícií zo strany oboch bývalých manželov do rodinného domu s výnimkou financovania okien matkou žalovanej (iné položky nenamietala). Zároveň žalovaná uviedla, že pozemok na parcele S. W. XXX/X - orná pôda o výmere 588 m2, zapísaný na LV č. XXXX, kat. úz. Š. nepatrí do BSM, nemôže byť predmetom vyporiadavania, nakoľko je výlučným vlastníctvom žalovanej a bol nadobudnutý na základe bezodplatného prevodu držby nehnuteľnosti v roku 2003, o čom predložila žalovaná listinný dôkaz. Na základe uvedeného upustil žalobca od vyporiadavania predmetnej nehnuteľnosti, nakoľko akceptoval relevanciu predloženého dôkazu preukazujúceho bezodplatný prevod držby k nehnuteľnosti z T. V., rod. X. ako prevádzajúcej na N.. H. X. ako nadobúdateľku s tým, že prevodkyňa osvedčila, že je oprávnenou držiteľkou nehnuteľnosti v kat. úz. Š. LV č. XXXX k parc. W. XXX/X - orná pôda o výmere 588 m2, ktorú previedla na nadobúdateľku v celosti. Listina je spísaná vo forme notárskej zápisnice B. XXX/XXXX B. XXXXX/XXXX dňa 2.7.2003.
9. Ďalšou spornou položkou bolo motorové vozidlo Ford KA, pričom žalobca tvrdil, že sa jedná o majetok z BSM, čo žalovaná rozporovala s poukázaním na to, že finančné prostriedky na zakúpenie motorového vozidla jej poskytla matka, kvôli ktorej sa aj motorové vozidlo kupovalo. Sumu 50.000,- Sk matka ušetrila a 30.000,- Sk si požičala. O pôžičke predložila súdu listinný dôkaz.
10. K sporným tvrdeniam na návrh žalovanej bola vypočutá jej matka, svedkyňa X. X., ktorá uviedla, že je pravdou vymieňanie okien, za ktoré ona platila. Mala našetrených 250.000,- Sk. Najprv ich mala na knižke, potom ich držala doma (o existencii úspor nebol predložený nijaký dôkaz). Peniaze šetrila
pre dcéru, keďže má len jednu. Potvrdila napríklad zatepľovanie realizované žalobcom, avšak podľa jej tvrdení všetko platili oni. Ku kúpe motorového vozidla (Ford KA) svedkyňa uviedla, že auto sa kupovalo, keďže je chorá a potrebovala, aby ju dcéra vozila, tak na neho dala peniaze. Podľa vyjadrenia svedkyne, žalobca na kúpu motorového vozidla neprispel. Na položenú otázku právneho zástupcu žalobcu svedkyňa potvrdila práce vykonávané žalobcom, avšak uviedla, že pracovala aj ona, aj dcéra. Podľa svedkyne, keď k nim žalobca prišiel, prišiel bez koruny a dva roky nikde nerobil, až dcéra mu našla prácu. Svedkyňa potvrdila aj investície do spoločnosti BMG v sume 60.000,- Sk (žalovaná uvádzala sumu 30.000,- Sk, sestra žalobcu cca 100.000,- Sk).
11. Strany predložili súdu aj čestné prehlásenia, ktoré však nemajú relevanciu svedeckých výpovedí.
12. Z čestného vyhlásenia V. Š. (sestry žalobcu) vyplýva, že potom, ako sa žalobca dňa 31.8.2002 oženil, ho spolu s ďalšou sestrou navštívili v rodinnom dome, ktorý bol síce veľký, ale zanedbaný a vyžadoval si opravu, čo potvrdila aj žalovaná a jej matka. Tešili sa, že žalobca je zručný a veci opraví. Pri komunikácii V. Š. spomenula, že prišla o finančné prostriedky v skrachovanom družstve Drukos, na čo zareagovala aj žalovaná, že prišli o všetky úspory (cca 100.000,- Sk) investované do BMG. Z uvedeného dôvodu nemali financie na opravu domu. Následne brat (žalobca) skutočne rodinný dom rekonštruoval, investoval doňho značné finančné prostriedky a keď po roku priši sestry žalobcu opätovne na návštevu, tak dom takmer nespoznali. Pre sestru žalobcu je zarážajúce, že potom, ako žalobca investoval do domu žalovanej tá ho vyhodila a urobila z neho bezdomovca, keď prišiel o svoje finančné prostriedky.
13. Z čestného prehlásenia T. T. zo dňa 24.11.2015 vyplýva, že žalovaná ho na jar roku 2009 zavolala vymeniť dve okná na jej rodinnom dome s tým, že mala vyplatené peniaze z predaja pozemku. Tento zakúpil materiál a dve okná približne v sume 280,- Eur a vymenil okná v spálni a detskej izbe.
14. Z čestného vyhlásenia T. V., G.. X. zo dňa 12.5.2016 vyplýva, že svojej neteri - žalovanej darovala nehnuteľnosť kat. úz. Š., LV č. XXXX.
15. Žalovaná predložila súdu notársku zápisnicu B. XXX/XXXX, B. XXXXX/XXXX zo dňa 8.7.2008, na základe ktorej žalobkyňa spolu s ďalšími spoluvlastníkmi ako predávajúci previedli nehnuteľnosť v kat. úz. Š., zapísanú na LV č. XXXX za kúpnu cenu, ktorej podiel pre žalovanú predstavoval 250.000,- Sk.
16. Z výpisu z LV č. XXXX, kat. úz. Š., okres L. vyplýva, že ako výlučná vlastníčka nehnuteľnosti parc. č. XXX/X - orná pôda o výmere 588 m2 je vedená žalovaná titulom nadobudnutia P. XXXX/XX Zmluva o bezodplatnom prevode držby k nehnuteľnosti.
17. Z výpisu z LV č. XXX, kat. úz. Š., okres L. vyplýva, že ako výlučná vlastníčka nehnuteľnosti rodinného domu súp. č. XXX na parcele č. XXX/XX a parcely č. XXX/XX - zastavané plochy a nádvoria o výmere 600 m2 je vedená žalovaná titulom nadobudnutia Z. - XXXX/XX, J. XXX/XX s právom doživotného bývania a spoluužívania pre X. X..
18. Ďalej žalovaná predložila súdu potvrdenie Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Prešov o evidencii žalobcu v zozname uchádzačov o zamestnanie od 1.10.2001 do 10.8.2003, od 1.3.2004 do 3.7.2005, od 31.1.2006 do 8.5.2006, od 2.11.2006 do 31.1.2007 a je v evidencii od 17.6.2008 do naďalej.
19. Žalobca predložil súdu výpis zo Sociálnej poisťovne pobočka Prešov preukazujúci ako bol sociálnou poisťovňou evidovaný od 1.11.1998 do 30.9.2001 - OLD HEROLD, S.R.O., IČO: 36380547, Bratislava 36, Trenčín, od 1.8.2003 do 28.2.2004 - Ing. Vladimír Širocký, IČO: 36904074, Široké 191, Široké, od 6.7.2005 do 31.1.2006 - Kristián Pošivák, IČO: 34903810, Široké, od 1.2.2007 do 31.10.2007 - ZLATÁ STUDŇA, s.r.o., IČO. 36499552, Široké 631, Široké, od 7.3.2008 do 31.5.2008 - K plus M s.r.o., IČO: 43813402, Moyzesova 7, Bardejov, zamestnanec - fyzická osoba, ktorá vykonáva práce na základe dohôd o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru: od 13.10.2005 do 31.12.2005 - Milan Jurčišin - STAVREK, IČO: 14358051, Široké 41, Široké, od 11.1.2006 do 27.2.2006 - Milan Jurčišin
- STAVREK, IČO: 14358051, Široké 41, Široké, od 28.7.2006 do 4.8.2006 - Milan Jurčišin - STAVREK, IČO: 14358051, Široké 41, Široké, od 26.9.2006 do 25.10.2006 - Milan Jurčišin - STAVREK, IČO: 14358051, Široké 41, Široké, od 29.1.2008 do 20.2.2008 - Andrea Laškaiová, IČO: 40313565, Ružová 27, Levice, od 24.6.2008 do 31.10.2009 - Vladimír Lacko UMAKOV, IČO: 10740970, Bertotovce 105,
Bertotovce, dobrovoľne zárobkovo činná osoba: od 13.2.2008 do 30.5.2008, od 17.2.2010 do 21.9.2010, samostatne zárobkovo činná osoba: od 1.7.2010 do 30.6.2011.
20. Žalovaná predložila súdu väčší počet peňažných bločkov a faktúr, z ktorých malo vyplývať preukázanie ňou výlučne investovaných finančných prostriedkov napr. na kúpu okien či iného materiálu. Uvedené pre súd nemalo významnejšiu relevanciu aj s poukázaním napr. na predloženie napr. bločka z 5/2003 fakturácie prevedených čalúnnických prác, 5/2003 kúpa prívesného vozíka, na ktorom je uvedené meno odberateľa - žalovanej napriek tomu, že bloček má poukazovať na finančné prostriedky použité na výlučnú potrebu žalobcu investíciou do jeho motorového vozidla. Navyše, tak faktúry, ako aj bločky sú z obdobia, keď strany sporu boli manželmi.
21. Podľa § 148 ods. 1 Občianskeho zákonníka č. 40/1964 Zb. (ďalej „OZ“), zánikom manželstva zanikne i bezpodielové spoluvlastníctvo manželov.
22. Podľa § 149 ods. 1 OZ, ak zanikne bezpodielové spoluvlastníctvo, vykoná sa vyporiadanie podľa zásad uvedených v § 150 <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40/20160701>.
23. Podľa § 149 ods. 3 OZ, ak sa vyporiadanie nevykoná dohodou, vykoná ho na návrh niektorého z manželov súd.
24. Podľa § 150 OZ, pri vyporiadaní sa vychádza z toho, že podiely oboch manželov sú rovnaké. Každý z manželov je oprávnený požadovať, aby sa mu uhradilo, čo zo svojho vynaložil na spoločný majetok, a je povinný nahradiť, čo sa zo spoločného majetku vynaložilo na jeho ostatný majetok. Ďalej sa prihliadne predovšetkým na potreby maloletých detí, na to, ako sa každý z manželov staral o rodinu, a na to, ako sa zaslúžil o nadobudnutie a udržanie spoločných vecí. Pri určení miery pričinenia treba vziať tiež zreteľ na starostlivosť o deti a na obstarávanie spoločnej domácnosti.
25. Podľa § 3 ods. 1 OZ, výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi.
26. Podľa čl. 6 ods. 1 Civilného sporového poriadku č. 160/2015 Z.z. (ďalej „C.s.p.“), strany sporu majú v konaní rovné postavenie spočívajúce v rovnakej miere možností uplatňovať prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem prípadu, ak povaha prejednávanej veci vyžaduje zvýšenú ochranu strany sporu s cieľom vyvažovať prirodzene nerovnovážne postavenie strán sporu.
27. Podľa čl. 8 C.s.p., strany sporu sú povinné označiť skutkové tvrdenia dôležité pre rozhodnutie vo veci a podoprieť svoje tvrdenia dôkazmi, a to v súlade s princípom hospodárnosti a podľa pokynov súdu.
28. Konanie o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov je konaním o vzťahu, ktorého spôsob vyporiadania je ustanovený právnym predpisom - § 150 OZ. Ide teda o konanie, v ktorom súd môže prekročiť návrhy strán sporu a prisúdiť aj niečo iné alebo viac, než čoho sa domáhali.
29. Za spoločný majetok sa považuje ten, ktorý manželia nadobudli spoločne alebo jeden z nich za trvania manželstva s výnimkou toho, čo jeden z nich získal dedičstvom alebo darom a tiež s výnimkou toho, čo slúži osobnej potrebe alebo výkonu pracovnej činnosti či inej zárobkovej činnosti len jedného z manželov, ako aj s výnimkou osobných nárokov vyplývajúcich z práv k nehmotným statkom. Za spoločný majetok nie je možné považovať ani majetok, ktorý bol za trvania manželstva zabezpečený z výlučného majetku len jedného z manželov.
30. V konaní bolo nepochybne preukázané, že po uzavretí manželstva žalobcom so žalovanou sa tento prisťahoval do rodinného domu vo výlučnom vlastníctve žalovanej, na ktorom sa následne realizovali početné úpravy tak stavebné, ako aj terénne úpravy okolia, či rekonštrukčné práce interiérové, ako aj exteriérové a v neposlednom rade sa postavili aj nehnuteľnosti, konkrétne garáž, altánok a dva hospodárske prístrešky. Žalobca vo svojich tak písomných, ako aj ústnych stanoviskách prezentoval, že rekonštrukčné práce boli financované z jeho výlučných prostriedkov získaných odpredajom jeho rodinného domu. Žalobca však zároveň nepoprel výdavky, ktoré namietala žalovaná, predovšetkým na kúpu motorového vozidla v sume pôvodne cca 300.000,- Sk, ako aj výdavky s týmto motorovým vozidlom
spojené. Ďalšie žalovanou označené výdavky súvisia nepochybne s rekonštrukčnými a stavebnými prácami s poukázaním na to, že žalovaná namietala napr. kúpu miešačky, prívesného vozíka, brúsky, vŕtačky a pod.. Spornou medzi stranami bola tá skutočnosť, ako boli financované či už stavebné, alebo aj rekonštrukčné práce. Žalobca, ktorý už v rodinnom dome žalovanej nebýva od roku 2013, nedisponoval žiadnymi peňažnými bločkami ani faktúrami, žalovaná naopak predkladala množstvo peňažných bločkov a faktúr, ktoré z jej pohľadu mali preukazovať kúpu realizovanú z jej výlučných peňažných prostriedkov. Žalovaná predovšetkým tvrdila, že s výnimkou garáže, kde akceptovala, že táto bola postavená z finančných prostriedkov žalobcu okrem osadených dverí, na ktoré mala časť prostriedkov poskytnúť matka žalovanej a časť si žalobca mal požičať, ostatné financovanie napr. plastových okien, dverí alebo zateplenia mali byť darom finančných prostriedkov pre žalovanú jej matkou. Posledné vymenené okná mali byť financované z peňažných prostriedkov, ktoré žalovaná obdŕžala z predaja nehnuteľnosti v roku 2008, o čom malo svedčiť aj čestné prehlásenie T. T.Ň. o tom, že realizoval výmenu okien za sumu 280,- Eur. Pri vyporiadavaní majetku patriaceho do BSM súd prikázal stavby postavené na pozemku vo vlastníctve žalovanej do jej výlučného vlastníctva (garáž, altán a dva prístrešky), pričom medzi stranami v tomto smere neboli rozpory aj s poukázaním na to, že výlučnou vlastníčkou tak rodinného domu, ako aj pozemku, na ktorom je postavený rodinný dom či spomínané stavby, je žalovaná. Zároveň súd vyporiadaval aj zhodnotenie predmetného rodinného domu rekonštrukčnými prácami, kde pri vyporiadavaní na vyrovnanie podielov vychádzal z princípu rovnosti, parity. Napriek tvrdeniam strán sporu v priebehu konania je potrebné uviesť, že obe strany trpia dôkaznou núdzou. Žalobcova výpoveď je podporená čestným vyhlásením jeho sestry v ktorom sa uvádza, že rodinný dom vo vlastníctve žalovanej pred rozsiahlou rekonštrukciou bol v značne zanedbanom stave a žalovaná a jej matka zrejme finančné prostriedky nemali aj s poukázaním na to, že tieto investovali do BMG v sume cca 100.000,- Sk a o tieto prišli. Žalovaná naopak tvrdí, že veľké množstvo finančných prostriedkov na rekonštrukčné práce poskytla jej matka, ktorá mala finančné prostriedky našetrené, naopak, žalovaný pracoval len sporadicky a peniaze z predaja domu mu „došli“ už v roku 2005. Nepoprela stratu finančných prostriedkov nesprávnou investíciou spoločnosti BMG, keď uviedla sumu 30.000,- Sk. V tomto si jej výpoveď odporovala s výpoveďou jej matky, ktorá uvádzala stratu finančných prostriedkov v sume 60.000,- Sk. Aj keď matka žalovanej potvrdila tvrdenia žalovanej o finančných investíciách na kúpu či už plastových okien, alebo brány, či zateplenia, súd má o uvedenom značné pochybnosti a svedecká výpoveď sa javí byť účelová. Je potrebné si povšimnúť, že príjem žalovanej čo nepoprela, bol len v sume cca 80,- Eur, ktoré poberala za opatrovanie matky. Počas materskej dovolenky od roku 2004 do roku 2007 poberala tiež rodičovský príspevok. Ďalším príjmom mal byť dôchodok matky v sume cca 300,- Eur. Z toho mali byť financované potreby žalovanej, syna a matky a okrem toho realizované úspory, ktoré neskôr boli použité na financovanie rekonštrukcie rodinného domu a okolia, ako aj stavba objektov. V danom prípade samozrejme vyvstáva otázka, prečo sa žalovaná a jej matka nepustili do rekonštrukčných prác ešte predtým, ako sa do ich domácnosti prisťahoval žalobca. Je veľmi nepravdepodobné, aby zo sumy cca 400 - 500,- Eur bolo možné financovať potreby troch ľudí, platiť za výdavky domácnosti a ešte ušetriť väčší obnos peňazí. Skôr je veľmi pravdepodobné, že žalobca okrem vlastnej fyzickej práce, čo v konečnom dôsledku predstavovalo pre žalovanú značnú úsporu na výdavkoch, ktoré by musela zaplatiť v prípade ak by rekonštrukčné práce prevádzala firma, prípadne tretia osoba, museli byť tieto financované aj žalobcom. Z uvedeného dôvodu súd neakceptoval tvrdenia, že plastové okná, dvere, či zateplenie je potrebné zo zhodnotenia odpočítať, nakoľko sa jednalo o finančné prostriedky darované žalovanej jej matkou. Keďže celková suma stavieb a zhodnotenia po odpočítaní ceny za odstránenie altánku predstavovala 16.831,- Eur na vyporiadanie žalobcu tak pripadá podiel 8.415,50 Eur.
31. Súd akceptoval tvrdenie žalovanej, že motorové vozidlo bolo zakúpené z výlučných prostriedkov matky žalovanej, ktorá si pre tento účel musela požičať sumu 30.000, Sk, keď sumu 50.000,- Sk uhradila z úspor. Aj z toho sa dá usudzovať, že matka žalovanej nemohla disponovať takým objemom finančných prostriedkov, keď na kúpu auta v cene 85.000,- Sk si musela sumu 30.000,- Sk požičať. Žalobca ani nemal vedomosť o kúpnej cene. Tiež súd akceptoval, že notebook podľa návrhu žalobcu vyporiadavať nebude aj s prihliadnutím na to, že notebook zakúpený v roku 2007 má už v súčasnosti nulovú hodnotu. Žalovaná tiež uviedla, že slúžil pre potreby výkonu povolania, čo žalobca nerozporoval. Tieto položky súd nevyporiadaval, nakoľko dospel k záveru, že sú výlučným vlastníctvom žalovanej. V neposlednom rade žalobca upustil aj od vyporiadavania nehnuteľnosti zapísanej na LV č. XXXX, kat. úz. Š., nakoľko uznal, že sa jedná o výlučný majetok žalovanej. Nehnuteľnosť bola darom pre žalovanú od jej tety.
32. Pri vyporiadavaní BSM súd sa riadil základnou zákonnou zásadou rovnosti podielov (princíp parity), pri ktorej sa vychádza z toho, že podiely oboch manželov na majetku sú rovnaké. Z tejto zásady
je možné výnimočne uplatniť postup, ktorého výsledkom je nerovnomerné určenie podielov, ide však vždy o výnimočné opatrenie v záujme zásady spravodlivosti a dobrých mravov. Súd nezistil žiadne okolnosti pre vybočenie z princípu parity napriek tomu, že žalovaná súdu dávala do pozornosti takýto postup, bližšie však neuviedla žiadne okolnosti pre použitie výnimky. Naopak, súd poukazuje na to, že aj keď práca jedného z manželov vynaložená pri rekonštrukcii domu druhého manžela nie je vyložene investíciou vynaloženou zo spoločného na výlučný majetok (manželia si majú v zmysle ust. § 18 Zákona o rodine pomáhať), uvedené nie je možné ani opomenúť. Na všetkých rekonštrukčných prácach sa podieľal hlavne žalobca, čím významne zhodnotil nehnuteľnosti žalovanej. Bez významu je v súčasnosti tvrdenie žalovanej, že o finančné prostriedky žalobcu záujem nemala a v konečnom dôsledku garáž nepotrebovala, nakoľko súd vychádza pri rozhodovaní zo stavu, aký je v čase vyhlásenia rozsudku. Súd videl aspekt dobrých mravov aj v tom, že žalobca na začiatku manželstva disponoval významnou finančnou hotovosťou a v súčasnosti je stav taký, že žalovaná má zrekonštruovanú a zhodnotenú nehnuteľnosť a žalobca je nútený bývať na salaši, nakoľko sám žiadnu nehnuteľnosť nevlastní.
33. Obdobná výška vyporiadavacieho podielu ako tá, ktorú je žalovaná povinná uhradiť v prospech žalobcu by vyplývala aj z vyporiadania spôsobom, že stavba garáže by bola posúdená výlučnou investíciou žalobcu, čo v konečnom dôsledku žalobkyňa potvrdila keď uviedla, že ako prvá sa postavila garáž práve v súvislosti so zakúpeným motorovým vozidlom žalobcu, pričom hodnota garáže vyčíslená v znaleckom posudku predstavuje 7.811,- Eur a k tomu by súd pripočítal polovicu hodnoty altánku 668,50 Eur (1.337,- Eur : 2), výsledná suma = 8.479,50 Eur. Nezohľadnil by tak výmenu plastových okien, dverí a zateplenia. Táto úvaha je hypotetická, keďže súd je toho názoru, že aj s poukázaním na dôkazný deficit je potrebné vychádzať z toho, že majetok nadobudnutý počas manželstva je tvorený z finančných prostriedkov a zásluh oboch manželov.
34. Súd neprikazoval do výlučného vlastníctva žalovanej plastové okná, plastové dvere a zateplenie rodinného domu s poukázaním na to, že tieto sú súčasťou stavby, avšak pri rozhodnutí vo veci vychádzal zo zhodnotenia nehnuteľnosti aj zabudovaním týchto položiek (§ 120 ods. 1 OZ).
35. Podľa § 251 C.s.p. trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky, ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva.
36. Podľa § 255 ods. 1,2 C.s.p. (1) Súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. (2) Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.
37. Podľa § 262 ods. 1, 2 C.s.p., (1) O nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. (2) O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
37. O náhrade trov konania strán sporu súd rozhodol v súlade s ust. § 255 C.s.p. s poukázaním na to, že žiadna strana nebola v konaní plne úspešná, a preto súd vyslovil, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.
38. O náhrade trov konania pre štát, ktorý plnil preddavkovane zo štátnych prostriedkov znalečné znalcovi v sume 482,65 Eur má nárok na náhradu trov konania vo vzťahu k obom stranám sporu od každého v rozsahu 50 % s poukázaním na to, že vykonanie znaleckého dokazovania bolo v ich záujme a žiadna zo strán nemala v spore významný úspech, pomer úspechu a neúspechu bol vyvážený u oboch.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v dvoch rovnopisoch do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Prešove.
Podľa § 363 C.s.p. v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach (§ 127 ods. 1 C.s.p.) podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Podľa § 364 C.s.p. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podľa § 365 ods. 1 C.s.p. odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 365 ods. 2 C.s.p. odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Podľa § 365 ods. 3 C.s.p. odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.