Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_10Cb-268-2015.pdf
PDF · 122.03 KB
Case nature
Area
Subarea
10Cb/268/2015
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Žilina v konaní pred samosudkyňou JUDr. Lenkou Müllerovou, PhD., v právnej veci žalobcu: ČSOB Poisťovňa, a.s., so sídlom Vajnorská 100/B, 831 04 Bratislava 3, IČO: 31 325 416, právne zastúpený: HMG LEGAL, s.r.o., so sídlom Červeňova 14, 811 03 Bratislava, IČO: 35 885 459, proti žalovanému: M.. L. Y., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom Q. K. XXXX/XX, XXX XX Ž., zastúpený: M.. O. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom Y. F. Č.. XXX/X, XXX XX O., o zaplatenie 900,- eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 900,- eur s úrokom z omeškania vo výške 9,25% ročne zo sumy 900,- eur od 30.11.2013 do zaplatenia, paušálnu náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky vo výške 40,- eur, všetko do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
Žalobca m á voči žalovanému n á r o k na plnú náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa žalobou doručenou Okresnému súdu Žilina dňa 04.05.2015 domáhal voči žalovanému uloženia povinnosti zaplatiť žalobcovi sumu 900,- eur s úrokom z omeškania vo výške 9,25% ročne zo sumy 900,- eur od 30.11.2013 do zaplatenia, paušálnu náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky vo výške 40,- eur a náhrady trov konania. Žalobu odôvodnil tým, že strany sporu uzavreli dňa 01.04.2013 podľa § 652 a nasl. Obchodného zákonníka Zmluvu o obchodnom zastúpení č. XXXXXXXX (ďalej len "Zmluva"), na základe ktorej sa žalovaný zaviazal v mene žalobcu a na jeho účet vykonávať finančné sprostredkovanie v sektore poistenia a zaistenia v rozsahu podľa čl. 2 bod 2 Zmluvy výhradným spôsobom a žalobca sa zaviazal platiť žalovanému dohodnutú peňažnú odplatu ("províziu"), a to za podmienok dohodnutých v Zmluve ako aj finančnú odmenu pre začínajúcich finančných agentov (FTA) podľa Dodatku č. 1 k Zmluve. S poukazom na obsah zmluvných ustanovení čl. V bod 5, čl. XI bod 3 Zmluvy a interného predpisu č. XXXX/XX IS SDI bod 5 žalobca uviedol, že výpoveďou Zmluvy zo dňa 13.06.2013 žalobca odstúpil od Zmluvy uzavretej so žalovaným, pričom doručením výpovede začala plynúť jednomesačná výpovedná lehota, ktorá uplynula k 31.07.2013. Zánikom Zmluvy vznikla žalovanému povinnosť na základe bodu č. 5 interného predpisu č. XXXX/XX IS SDI vrátiť žalobcovi vyplatené mimoriadne peňažné odmeny FTA Štart vo výške 100% žalobcom poskytnutých odmien žalovanému ako začínajúcemu finančnému agentovi za obdobie apríl 2013 v sume 450,- eur a máj 2013 v sume 450,- eur, spolu 900,- eur. Žalobca výzvou zo dňa 18.09.2013 vyzval žalovaného na vrátenie vyplatených provízií, ktorú žalovaný prevzal dňa 26.09.2013. V reakcii na výzvu žalobcu žalovaný namietal znenie interného predpisu v čl. 5 a nesúhlasil s vrátením poskytnutých finančných provízií, nakoľko si tejto povinnosti nebol vedomý aj s poukazom na doručené odstúpenie žalobcu od Zmluvy. V rámci predsporovej komunikácie žalobca vyvinul snahu predísť súdnemu sporu, avšak žalovaný k dobrovoľnému vráteniu poskytnutých mimoriadnych finančných odmien nepristúpil. Žalobca eviduje ku dňu podania žaloby voči žalovanému pohľadávku v celkovej výške 900,- eur, nakoľko nedošlo k jej vráteniu ani v časti.
2. Žalobca k žalobe pripojil dôkazné prostriedky - fotokópie listín - Zmluvu o obchodnom zastúpení zo dňa 01.04.2013, Dodatok č. 1 Zmluvy o obchodnom zastúpení zo dňa 01.04.2013, výpoveď Zmluvy o obchodnom zastúpení zo dňa 13.06.2013, výzvu na úhradu dlžnej čiastky zo dňa 18.09.2013 spolu s doručenkou zo dňa 26.09.2013, odvolanie žalovanej proti výzve na úhradu dlžnej sumy zo dňa 08.10.2013, interný predpis č. XXXX/XX IS SDI v rozsahu 5 strán a výňatok interného predpisu č. XXXX/ XX IS SDI v rozsahu 6. - 8. strany, odpoveď na odvolanie proti výzve na úhradu dlžnej čiastky zo dňa 08.11.2013 spolu s doručenkou zo dňa 14.11.2013 a interný predpis č. XXXX/XX IS SDI - oficiálnu verziu v rozsahu 1. - 8. strany.
3. V zmysle žaloby a predložených listinných dôkazov Okresný súd Žilina platobným rozkazom č. k. 10Cb 268/2015-42 zo dňa 07.08.2015 v celom rozsahu vyhovel podanej žalobe.
4. V zákonom stanovenej 15-dňovej lehote podal proti vyššie označenému platobnému rozkazu žalovaný odôvodnený odpor, čím došlo k zrušeniu platobného rozkazu v celom rozsahu zo zákona podľa v tom čase platného a účinného ustanovenia § 174 ods. 2 OSP.
5. Žalovaný podaný odpor odôvodnil tým, že z dôvodu zistených disproporcií v obsahu interného predpisu - smernice č. XXXX/XX IS SDI, ktorý bol žalovanému predložený pri podpise Zmluvy o obchodnom zastúpení dňa 01.04.2013, čo ovplyvnilo rozhodnutie žalovaného v otázke doby ukončenia zmluvného vzťahu so žalobcom a taktiež z dôvodu nesprávneho spôsobu zániku zmluvného vzťahu, keďže žalovaný sa domáhal aj so svojim nadriadeným de facto zástupcom žalobcu zániku Zmluvy dohodou zmluvných strán ku dňu 14.06.2013 poukazujúc na čl. XI bod 2 Zmluvy o obchodnom zastúpení, má žalovaný za to, že žalobcovi nárok na zaplatenie sumy 900,- eur s príslušenstvom nevznikol. Žalovaný uviedol, že napriek vyvinutej snahe ukončiť zmluvný vzťah dohodou strán žalobca pristúpil k ukončeniu Zmluvy jej vypovedaním a to uplynutím výpovednej doby k 31.07.2013.
6. V rámci vyjadrenia k podanému odporu zo dňa 09.10.2015 žalobca namietol, že žalovaný v odpore nekonkretizoval námietky spochybňujúce dôvodnosť žalovanej pohľadávky. Za nesporné označil, že zmluvný vzťah strán bol založený Zmluvou zo dňa 01.04.2013, ktorá zanikla uplynutím výpovednej lehoty ku dňu 31.07.2013. Došlo k zániku zmluvného vzťahu a teda vzniku povinnosti žalovaného vrátiť žalobcovi mimoriadne peňažné odmeny, ktorých podstatou je podpora nových agentov pri začatí podnikania s úmyslom s týmito spolupracovať nepretržite minimálne po dobu 12 mesiacov. V prípade, že dôjde k zániku spolupráce, je začínajúci agent povinný túto podporu vrátiť, nakoľko nenaplnil jej podstatu a nespolupracoval so žalobcom v uvedenom období. Túto skutočnosť podrobne žalobca objasnil žalovanému v predsporovej komunikácii, ktorá tvorí prílohu žalobného návrhu. Žalobca zotrvával na podanej žalobe a žiadal tejto vyhovieť.
7. V písomnom stanovisku zo dňa 17.06.2016 žalovaný v reakcii na vyjadrenie žalobcu k odporu podrobne opísal okolnosti ukončenia zmluvného vzťahu strán, keď uvádza, že sa domáhal vo vzťahu k svojmu nadriadenému ako zástupcovi žalobcu zániku Zmluvy o obchodnom zastúpení dohodou zmluvných strán ku dňu žiadosti, t. j. 13.06.2013 v zmysle čl. XI bod 2 Zmluvy o obchodnom zastúpení a napriek tejto skutočnosti žalobca pristúpil k ukončeniu Zmluvy výpoveďou s uplynutím výpovednej lehoty ku dňu 31.07.2013. Žalovaný opätovne poukázal na prílohy Zmluvy o obchodnom zastúpení a obsah interného predpisu, ktorý bol predložený žalovanému pri podpísaní Zmluvy, a ktorý bol vypracovaný dňa 20.12.2012 s účinnosťou od 01.01.2013. Žalovaný potvrdil, že počas trvania zmluvného vzťahu mu boli vyplatené zo strany žalobcu provízie za mesiac apríl 2013 v sume 450,- eur a za mesiac máj v sume 450,- eur. Tieto provízie boli žalovanému vyplácané po splnení určitých úloh a pokynov zo strany nadriadeného. Má za to, že poskytnutím provízií žalovanému bolo potvrdené, že boli zo strany žalovaného splnené podmienky pre ich vyplatenie. Žalovaný citoval obsah internej smernice bod 5, ktorý porovnával s obsahom oficiálnej a platnej smernice, ktorá žalovanému pri podpise Zmluvy odovzdaná nebola. Zdôraznil, že obsah internej smernice, odovzdanej mu pri podpise Zmluvy, nie je totožný po formálnej a obsahovej stránke so smernicou, ktorou disponuje žalobca, pričom práve znenie bodu 5 internej smernice bolo pri uzatváraní Zmluvy a rozhodovaní žalovaného pri ukončení spolupráce so žalobcom, zásadným momentom. Vo väzbe na označenie tabuľky v bode 5 internej smernice , ktoré znie "Percento odmien, ktoré je FTA povinný vrátiť v prípade ukončenia spolupráce po 4. mesiaci", má žalovaný za to, že obsah tejto smernice neupravuje vrátenie odmien a ukončenie spolupráce pred a vrátane štvrtého mesiaca od uzavretia Zmluvy, a teda v prípade ak dôjde k ukončeniu spolupráce v rozpätí prvého až štvrtého mesiaca, povinnosť vrátiť vyplatené odmeny žalovanému nevzniká. Žalovaný poukazuje na logické rozpory v texte smernice. Má za to, že žalobca vypovedal zmluvu po tom, čo zistil od svojej pracovníčky úmysel žalovaného ukončiť Zmluvu o obchodnom zastúpení a napriek tomu, že žalovaný nebol s výpoveďou žalobcu stotožnený, nepovažoval za podstatné uvedenú skutočnosť ďalej riešiť. Má za to, že všetky nároky sú medzi stranami vysporiadané a poukázal na výzvu zo strany žalobcu, v rámci ktorej sa žalobca domáha voči žalovanému vrátenia len podkladov a pomôcok, ktoré boli žalovanému poskytnuté pre plnenie predmetu Zmluvy. Žalovaný uviedol, že ak by mal vedomosť o rozdielnom výklade ustanovenia bodu 5 internej smernice a vedomosť o obsahu konkrétnejšie špecifikujúcom znení výkladu bodu 5 tejto internej smernice zo strany žalobcu, ktorý je v rozpore s výkladom žalovaného, zmluvný vzťah by žalovaný riešil iným spôsobom a vzniku sporu by sa snažil predísť. Disproporcie v obsahovom znení bodu 5 internej smernice žalovaný považuje za podstatné a závažné skutočnosti ovplyvňujúce jeho výklad a následné rozhodovanie a má za to, že uvedená disproporcia v žalovanom vyvolala pocit nepresnosti a nezrozumiteľnosti predmetného ustanovenia Zmluvy a z toho vyplývajúceho možného uvedenia do omylu žalovaného. Žalovaný poukázal na odpoveď žalobcu zo dňa 08.11.2013, v ktorej žalobca skonštatoval vlastné pochybenie v podobe omylom predloženej pracovnej verzie internej smernice a ospravedlnil sa žalovanému, avšak napriek tomuto pochybeniu opakovane trval na svojom peňažnom nároku. Konanie žalobcu žalovaný označil za rozporné s dobrými mravmi a jeho ospravedlnenie považuje za dôkaz o pochybení žalobcu. Žalobcom prezentovaný výklad smernice v časti bodu 5 žalovaný označil za značne subjektívny, vykonaný v prospech žalobcu, na základe čoho žiadal žalobu v celom rozsahu ako nedôvodnú zamietnuť a priznať žalovanému náhradu trov konania. Ako prílohu svojho vyjadrenia pripojil pracovnú verziu smernice časti bod 5 a oficiálnu verziu internej smernice so zvýraznením podstatnej časti textu.
8. Pojednávanie konané dňa 21.02.2017 sa uskutočnilo v neprítomnosti riadne a včas predvolaného právneho zástupcu žalobcu, ktorý neúčasť žalobcu a právneho zástupcu žalobcu ospravedlnil písomným podaním doručeným súdu dňa 21.02.2017 s tým, že žalobca súhlasil s prejednaním veci v jeho neprítomnosti poukazujúc na obsah žaloby, písomné vyjadrenia žalobcu a obsah pripojených listinných dôkazných prostriedkov.
9. Za preukázanú skutočnosť súd považuje uzavretie Zmluvy o obchodnom zastúpení medzi žalobcom v postavení zastúpeného a žalovaným v postavení zástupcu podľa § 652 a nasl. Obchodného zákonníka zo dňa 01.04.2013, predmetom ktorej je záväzok zástupcu v mene zastúpeného a na jeho účet vykonávať finančné sprostredkovanie v sektore poistenia a zaistenia v rozsahu podľa Zmluvy výhradným spôsobom a záväzok zastúpeného platiť zástupcovi dohodnutú peňažnú odplatu a to za podmienok dohodnutých v ďalších ustanoveniach Zmluvy o obchodnom zastúpení. Zmluvu o obchodnom zastúpení v znení jej Dodatku č. 1 zo dňa 01.04.2013 žalobca vypovedal výpoveďou zmluvy zo dňa 13.06.2013 poukazujúc na čl. XI bod 3 písm. a) Zmluvy o obchodnom zastúpení s tým, že zmluvný vzťah založený Zmluvou skončí po uplynutí výpovednej lehoty, ktorá je jeden mesiac a začína plynúť od prvého dňa v mesiaci nasledujúceho po doručení výpovede. Jednomesačná výpovedná lehota tak nesporne uplynula dňom 31.07.2013. Výzvou zo dňa 18.09.2013 doručenou žalovanému dňa 26.09.2013 žalobca vyzval žalovaného na vrátenie vyplatených mimoriadnych odmien vo výške 900,- eur poukazujúc na zánik Zmluvy o obchodnom zastúpení ku dňu 31.07.2013 a obsah bodu 5 internej smernice XXXX/XX v lehote do 15 dní od doručenia výzvy na označený účet žalobcu. Výzvu zo dňa 18.09.2013 žalovaný preukázateľne prevzal dňa 26.09.2013 (doručenka č. l. 17).
10. Ťažisko procesnej obrany žalovaného spočívalo v tvrdení, že žalobcovi nárok na vrátenie mimoriadnych odmien nevznikol, a to s poukazom na rozdielnu interpretáciu obsahu bodu 5 internej smernice žalovaným, ktorý má za to, že právo žalobcu na vrátenie takejto provízie vzniká až v prípade, ak dôjde k ukončeniu zmluvného vzťahu strán po štvrtom mesiaci od podpísania Zmluvy o obchodnom zastúpení, poukazujúc pri tom na označenie grafickej časti - tabuľky č. 2 bodu 5 smernice a na rozdielne znenie bodu 5 internej smernice, ktorou žalovaný disponoval pri podpísaní a uzavretí Zmluvy so žalobcom, a ktorou ako oficiálnou verziou smernice disponuje žalobca, ktorá sa do dispozičnej sféry žalovaného dostala až v mesiaci október roku 2013, t. j. po ukončení Zmluvy o obchodnom zastúpení. Žalovaný sa dovolával zvýšenej ochrany strany sporu s cieľom vyvažovať prirodzene nerovnovážne postavenie strán sporu s ohľadom na skutočnosť, že žalovaný pri uzatváraní Zmluvy konal bez akýchkoľvek predchádzajúcich skúseností, keďže sa na strane žalovaného jednalo o prvú činnosť vykonávanú za odmenu, poukazujúc na postup žalobcu a okolnosti ukončenia zmluvného vzťahu strán, pochybenia žalobcu, ktoré v písomnej komunikácii strán žalobca sám potvrdil a uznal, ktoré sa týkalo otázky pre žalovaného významnej, ktorá ovplyvnila konanie žalovaného a jeho postup pri ukončení zmluvného vzťahu so žalobcom.
11. Podľa čl. 6 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len "CSP") strany sporu majú v konaní rovnaké postavenie spočívajúce v rovnakej miere možnosti uplatňovať prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem prípadu, ak povaha prejednávanej veci vyžaduje zvýšenú ochranu strany sporu s cieľom vyvažovať prirodzene nerovnovážne postavenie strán sporu.
12. Vo väzbe na námietku, v rámci ktorej sa žalovaný domáhal zvýšenej ochrany sporu, súd konštatuje, že právny vzťah strán vznikol medzi podnikateľmi pri ich podnikateľskej činnosti podľa § 261 ods. 1 Obchodného zákonníka, keď na strane žalobcu ako zastúpeného vystupuje ČSOB Poisťovňa, a.s. a na strane žalovaného fyzická osoba Mgr. Linda Ficeková, ktorá má postavenie podnikateľa podľa § 2 ods. 2 písm. c) Obchodného zákonníka, podľa ktorého ustanovenia podnikateľom podľa tohto zákona je osoba, ktorá podniká na základe iného než živnostenského oprávnenia podľa osobitných predpisov. Zo strany žalovaného ide o výkon slobodného povolania , čo vyplýva z osobitnej právnej úpravy zákona č. 186/2009 Z.z. o finančnom sprostredkovaní a poradenstve a o zmene niektorých zákonov, ktorý v § 2 ods. 5 ustanovuje, že finančné sprostredkovanie vykonávané podľa tohto zákona je podnikaním s legislatívnym odkazom pod č. 9 na ustanovenie § 2 ods. 2 písm. c) Obchodného zákonníka. S postavením žalovaného ako podnikateľa je spojený znak podnikania, ktorým je samostatné rozhodovanie o formách a spôsobe výkonu podnikania, ktoré je spojené so ziskovým motívom, pričom u osoby podnikateľa sa predpokladá určitá miera profesionálnej zdatnosti a zodpovednosti pri uzatváraní zmlúv. Pri rešpektovaní rovného postavenia strán sporu (čl. 6 ods. 1 CSP) súd požiadavku uplatnenú žalovaným na zvýšenú súdnu ochranu vyhodnotil ako nedôvodnú, ktorá nemá zákonnú oporu.
13. Základný právny rámec úpravy práv a povinností strán pri poskytovaním služby finančného sprostredkovania a poradenstva vyplýva zo zákona č. 186/2009 Z.z. o finančnom sprostredkovaní a poradenstve a o zmene niektorých zákonov (ˇdalej len "Zákona").
14. Podľa § 8 Zákona, viazaný finančný agent vykonáva finančné sprostredkovania na základe zmluvy s finančnou inštitúciou, pričom v tom istom čase môže mať viazaný finančný agent uzavretú písomnú zmluvu v jednom sektore najviac s jednou finančnou inštitúciou, to neplatí pre sektor poistenia alebo zaistenia, v ktorom môže mať viazaný finančný agent uzavretú písomnú zmluvu najviac s jednou poisťovňou vykonávajúcou len životné poistenie a zároveň najviac s jednou poisťovňou vykonávajúcou neživotné poistenie.
15. Uzavretím Zmluvy o obchodnom zastúpení zmluvné strany koncipovali svoje práva a povinnosti v rámci všeobecnej úpravy hmotného práva, a to Obchodného zákonníka.
16. Podľa § 652 ods. 1 z. č. 513/1991 Z.z., Obchodného zákonníka, zmluvou o obchodnom zastúpení sa obchodný zástupca ako podnikateľ zaväzuje pre zastúpeného vyvíjať činnosť smerujúcu k uzatvoreniu určitého druhu zmlúv (ďalej len "obchody") alebo dojednávať a uzatvárať obchody v mene zastúpeného a na jeho účet a zastúpený sa zaväzuje zaplatiť obchodnému zástupcovi províziu.
17. Podľa § 369 ods. 1 a 2 Obchodného zákonníka, ak je dlžník v omeškaní so splnením peňažného záväzku alebo jeho časti, vzniká veriteľovi, ktorý si splnil svoje zákonné a zmluvné povinnosti, právo požadovať z nezaplatenej sumy úroky z omeškania vo výške dohodnutej v zmluve, a to bez potreby osobitného upozornenia. Ak výška úrokov z omeškania nebola dohodnutá, dlžník je povinný platiť úroky z omeškania v sadzbe, ktorú ustanoví vláda Slovenskej republiky nariadením.
18. Podľa § 1 nariadenia vlády č. 21/2013 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Obchodného zákonníka, sadzba úrokov z omeškania sa rovná základnej úrokovej sadzbe Európskej centrálnej banky platnej k prvému dňu omeškania s plnením peňažného záväzku zvýšenej o deväť percentuálnych bodov; takto určená sadzba úrokov z omeškania platí počas celej doby omeškania s plnením peňažného záväzku.
19. Podľa § 369c ods. 1 Obchodného zákonníka, omeškaním dlžníka vzniká veriteľovi okrem nárokov podľa § 369, 369a a 369b aj právo na paušálnu náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky, a to bez potreby osobitného upozornenia. Výšku paušálnej náhrady nákladov spojených s uplatnením pohľadávky ustanoví vláda Slovenskej republiky nariadením.
20. Podľa § 2 nariadenia vlády č. 21/2013 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Obchodného zákonníka, výška paušálnej náhrady nákladov spojených s uplatnením pohľadávky podľa § 369c ods. 1 zákona je 40 eur jednorazovo bez ohľadu na dĺžku omeškania.
21. Vzhľadom na postavenie subjektov záväzkovo-právneho vzťahu a predmet ich záväzkov súd posúdil právny vzťah strán ako obchodnoprávny, a to podľa ustanovení upravujúcich zmluvu o obchodnom zastúpení, na ktorú sa zároveň vzťahujú ustanovenia zákona č. 186/2009 Z.z. o finančnom sprostredkovaní a poradenstve a o zmene a doplnení niektorých zákonov. K námietke žalovaného vo vzťahu k momentu a spôsobu ukončenia zmluvného vzťahu strán, keď žalovaný tvrdil, že dňa 12.06.2013 požiadal oblastnú riaditeľku ústne o zánik Zmluvy a ukončenie spolupráce s návrhom dohody ku dňu 14.06.2013, súd uvádza, že ukončenie Zmluvy dohodou strán ku dňu 14.06.2013 žalovaný nepreukázal a z požiadavky na ukončenie zmluvy nemožno existenciu takejto dohody dovodiť. Žalovaným prezentovaná požiadavka o ukončenie spolupráce predstavuje jednostranný adresný právny úkon, pričom na uzavretie dohody je potrebná akceptácia tohto návrhu druhou zmluvnou stranou ako dvojstranného právneho úkonu. Z konania žalobcu je zrejmé, že na ukončenie zmluvného vzťahu strán dohodou nepristúpil, keď dňa 13.06.2013 adresoval žalovanému výpoveď zmluvy o obchodnom zastúpení poukazujúc na čl. XI bod 3 písm. a) Zmluvy o obchodnom zastúpení, v zmysle ktorého je zastúpený oprávnený vypovedať túto zmluvu aj bez uvedenia dôvodov, pričom výpovedná lehota závisí od doby trvania zmluvy, a to v prvom roku trvania zmluvy je výpovedná lehota 1 mesiac.
22. Za nosnú obranu žalovaného voči žalobcom uplatnenej pohľadávke súd posudzoval obsah čl. 5 interného predpisu č. XXXX/XX IS SDI, a to v znení, ktoré žalovaný prevzal pri podpise Zmluvy dňa 01.04.2013, a ktorú ako dôkazný prostriedok žalobca pripojil k podanej žalobe (č. l. 20 - 24). Pokiaľ existovali aj iné verzie smernice, ktorých obsah nebol žalovanému v čase uzavretia zmluvy známy, tieto nemožno hodnotiť s dopadom na úpravu práv a povinností zmluvných strán a tieto ani nemožno zahrnúť do právneho režimu založeného Zmluvou o obchodnom zastúpení zo dňa 01.04.2013.
23. Pre posúdenie podmienky vrátenia vyplatenej provízie bol rozhodujúci obsah ustanovenia bodu 5 interného predpisu č. XXXX/XX IS SDI ako príloha 1 k Dodatku k Zmluve o obchodnom zastúpení. V zmysle bodu 5 s označením Ukončenie činnosti FTA (viazaného finančného agenta) s poisťovňou, či už zo strany poisťovne, alebo zo strany FTA v čase od 4. do 12. mesiaca od podpisu ZOZ (Zmluvy o obchodnom zastúpení), je FTA povinný vrátiť MFO (mimoriadne finančné odmeny), ktoré získal v PP FTA Štart (program podpory FTA Štart), v zmysle tabuľky č. 2 tejto smernice. Pod textom smernice ďalej nasleduje grafické označenie tabuľky č. 2 spôsobom "Tabuľka č. 2 - Percento odmien, ktoré je FTA povinný vrátiť v prípade ukončenia spolupráce po 4 mesiaci". Tabuľka v prvom riadku obsahuje označenie "Mesiac ukončenia spolupráce" a v poradí uvedené mesiace 4., 5., 6. až 12. mesiac a v druhom riadku "percento vrátenej mimoriadnej finančnej odmeny" a k jednotlivým mesiacom uvedený percentuálny údaj od 100% až po 20% v 12. mesiaci (vyobrazené podľa textu smernice nižšie).
24. Vzhľadom na rozdielne interpretovaný obsah ustanovenia bodu 5 internej smernice stranami sporu súd primárne hodnotil, či sporné ustanovenie Zmluvy v jeho gramatickom vyjadrení vyžaduje výklad pomocou interpretačných pravidiel podľa § 266 a nasl. Obchodného zákonníka. Obsah tohto zmluvného ustanovenia súd posudzoval v kontexte jeho jednotlivých častí, ktoré rozdielne od žalovaného súd vníma ako vzájomne súladné. Prvý odsek predmetného ustanovenia rieši podmienky vrátenia mimoriadnych finančných odmien, ktoré získal zástupca v programe podpory viazaného finančného agenta Štart, pričom prvou podmienkou je ukončenie spolupráce zástupcu a zastúpeného v časovom intervale od 4. do 12. mesiaca od podpisu Zmluvy o obchodnom zastúpení. Tabuľková časť ďalej obsahuje špecifikáciu záväzku z titulu vrátenia vyplatenej odmeny vo väzbe na mesiac ukončenia spolupráce, a to od 4. až po 12. mesiac s tým, že pod označením 4. m. je uvedená miera 100% a následne sa percentuálna sadzba znižuje vždy o 10 po jednotlivých mesiacoch , keď v 12. mesiaci je táto miera vyjadrená sadzbou 20%. Pokiaľ pri označení grafickej časti Tabuľky č. 2 je uvedený časový údaj "po 4. mesiaci", predložku v gramatickom tvare "po" je v kontexte ostatných zmluvných dojednaní potrebné vnímať ako zrejmú nesprávnosť, t. j. chybu v písaní, ktorá nezakladá neplatnosť právneho úkonu pre jeho neurčitosť.
25. V prípade písomne zachyteného právneho úkonu je vo všeobecnosti určitosť prejavu vôle daná obsahom listiny, na ktorej je zaznamenaný. Určitosť je považovaná z objektívnu kategóriu a takýto prejav vôle by nemal vzbudzovať dôvodné pochybnosti o jeho obsahu ani u tretích osôb. Teda aj v prípade, ak žalovaný obsah internej inštrukcie časti bodu 5 nepovažoval za jasný, dostatočne určitý, nemožno z takejto námietky vyvodzovať práve pre objektívnu povahu podmienky určitosti právneho úkonu, relevantnú námietku. Určitosť predstavuje kvalitu obsahu právneho úkonu, pričom právny úkon sa stáva neurčitým, ak je vyjadrenie vôle síce po jazykovej stránke zrozumiteľné, avšak nejednoznačné, pričom neurčitosť obsahu nie je možné odstrániť alebo preklenúť ani výkladom právneho úkonu.
26. Obsah zmluvného ustanovenia súd podrobil objektívnym hodnoteniam z hľadiska určitosti Zmluvy. Nepresné použitie predložky v označení tabuľkovej časti zmluvy vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti , t. j. chybu v písaní, súd vyhodnotil ako skutočnosť, ktorá nezakladá v kontexte ostatných ustanovení Zmluvy jej nezrozumiteľnosť, neurčitosť alebo prípadnú neplatnosť právneho úkonu. Z procesnej obrany žalovaného je zrejmé, že nedôvodnosť žalovaného nároku primárne namieta s poukazom na označenie grafickej časti tabuľky č. 2, z ktorej dovodzuje, že povinnosť vrátiť vyplatené mimoriadne finančné odmeny Zmluva spája s ukončením zmluvného vzťahu, ktoré nastalo v piatom mesiaci od podpísania Zmluvy o obchodnom zastúpení (t. j. po 4. mesiaci trvania Zmluvy). Výklad prezentovaný žalovaným by znamenal, že v prípade ukončenia zmluvného vzťahu kedykoľvek po roku jeho trvania, t. j. po 12. mesiaci od podpisu Zmluvy o obchodnom zastúpení, by bol obchodný zástupca povinný vrátiť zastúpenému 20% vyplatených mimoriadnych finančných odmien, čo je v zrejmom rozpore s obsahom zmluvného ustanovenia bodu 5 internej inštrukcie, ktorá vymedzuje čas ukončenia Zmluvy od 4. do 12. mesiaca od podpisu Zmluvy. Súd má vzhľadom na vyššie uvedené za to, že význam ustanovenia bodu 5 internej inštrukcie je nepochybný, pričom zrejmá nesprávnosť v označení grafickej časti nemá za následok neurčitosť právneho úkonu a v tomto kontexte prípadnú neplatnosť právneho úkonu podľa § 37 ods. 3 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého právny úkon nie je neplatný pre chyby v písaní a počítaní, ak je jeho význam nepochybný.
27. Súd zdôrazňuje, že právna teória kladie dôraz na to, aby právny úkon bol dostatočne zrozumiteľný, aby s ním mohli byť spojené právne následky predpokladané konajúcou osobou. K výkladu právneho úkonu súd môže pristúpiť v prípade, ak je obsah právneho úkonu sporný či pochybný, domáha sa ho niektorý z účastníkov právneho úkonu. Napriek gramatickému pochybeniu, zo systematiky jednotlivých častí bodu 5 a ich logických súvislostí je obsah právneho úkonu v tejto časti objektívne spoznateľný. Z hľadiska vzájomnej nadväznosti použitých pojmov a ich systematického usporiadania je zrejmé, že zmluvné strany viazali povinnosť vrátiť vyplatené mimoriadne finančné odmeny zástupcovi na časový interval ukončenia Zmluvy od jej podpisu, ktorý začína od 4. mesiaca, t. j. počnúc 4. mesiacom až do 12. mesiaca končiac uplynutím 12. mesiaca. Teda v prípade, že došlo k ukončeniu Zmluvy v 4. mesiaci, podľa tabuľkovej časti upravujúcej percento odmien, vzniká zástupcovi povinnosť vrátiť zastúpenému 100% vyplatenej mimoriadnej finančnej odmeny, v 5. mesiaci 90%, v 6. mesiaci 80% až po 12. mesiac, kedy finančný agent má povinnosť vrátiť 20% mimoriadnej finančnej odmeny, ktorú v príslušnom programe získal.
28. V rovine posúdenia uplatneného nároku z hľadiska dodržania zásady poctivého obchodného styku súd konštatuje, že síce vyplatenie mimoriadnych finančných odmien je podľa internej inštrukcie viazané na podmienky získania nároku špecifikované v čl. 3 bod 3.2 internej inštrukcie, avšak na druhej strane výška tejto odmeny za jednotlivé mesiace je odstupňovaná podľa výšky produkcie, t. j. uzavretých poistných zmlúv, keď finančnému agentovi vzniká nárok na finančnú odmenu za obdobie prvého až tretieho mesiaca bez toho, že by dosiahol akúkoľvek hrubú obchodnú produkciu v eurách alebo uzavrel akúkoľvek zmluvu, a to vo výške 450,- eur. Žalobca v písomnom stanovisku zo dňa 14.09.2016 v tejto súvislosti uviedol, že mimoriadne vyplatené peňažné odmeny sú určené pre začínajúcich finančných agentov z dôvodu ich podpory v začiatku podnikania s úmyslom s týmito agentmi spolupracovať nepretržite minimálne 12 mesiacov. Preto hodnotí za logické vrátiť túto podporu v prípade, ak dôjde k zániku spolupráce v tomto čase a to z dôvodu, že nebola naplnená podstata uzavretej zmluvy, čo malo byť žalobcom žalovanému aj vysvetlené. S prihliadnutím na argumentáciu oboch zmluvných strán súd konštatuje, že v prejednávanej veci nezistil zo strany žalobcu akékoľvek zneužívanie jeho ekonomického postavenia a narúšanie zásady rovnosti podnikateľských subjektov, prípadne nerešpektovanie zásady poctivého obchodného styku tak, ako je vymedzená v ustanovení § 265 Obchodného zákonníka. Rovnako súd konštatuje, že obsah právneho úkonu, t. j. Zmluvy o obchodnom zastúpení v znení jej dodatku a príloh nehodnotí so záverom jej neplatnosti pre rozpor s dobrými mravmi, nakoľko z vykonaných dôkazov nevyplynuli skutočnosti, ktoré by takýto postup odôvodňovali. Na tomto mieste je potrebné zdôrazniť, že Zmluva je výsledkom dohody zmluvných strán a nielen vôľou jednej zmluvnej strany. Pokiaľ Zmluvu uzatvárajú osoby v postavení podnikateľských subjektov, predpokladá sa určitá miera ich profesionality a odbornej zdatnosti pri uzatváraní zmluvy. Pre účastníkov občianskoprávnych a obchodnoprávnych vzťahov zákon v ustanovení § 43 Občianskeho zákonníka ukladá povinnosť dbať o to, aby pri uzatváraní zmlúv sa odstránilo všetko, čo by mohlo viesť ku vzniku sporov. Ustanovenie § 43 Občianskeho zákonníka predstavuje zmluvnú prevenciu, ktorá má viesť strany k tomu, aby sa pri uzatváraní zmluvy dohodli na všetkom, čo by mohlo viesť k neskorším rozporom. Zmluvné strany sa tak majú vyhnúť nejasným a problematickým ustanoveniam a výrazom s cieľom dosiahnuť jasnú a konkrétnu dohodu. Podľa princípov európskeho zmluvného práva musí byť zmluva vykladaná v súlade so spoločným úmyslom strán a to i vtedy, ak by sa tento úmysel líšil od doslovného významu použitých slov. Pri výklade zmluvy sa súd musí vyvarovať právnemu formalizmu, keď sa uprednostňuje priorita vôle účastníkov zmluvy pred jej formálnym prejavom. V uvedenom kontexte nie je možné z použitých gramatických výrazov v rozpore s ostatnými časťami zmluvy vyvodzovať akúkoľvek nejasnosť, nezrozumiteľnosť alebo neurčitosť právneho úkonu s dopadom na práva a povinnosti, ktoré pre zmluvné strany z obsahu zmluvy vyplývajú.
29. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti súd dospel k záveru, že nárok žalobcu je skutkovo a právne dôvodný a preto žalobe v celom rozsahu vyhovel. K ukončeniu Zmluvy obchodnom zastúpení došlo preukázateľne uplynutím výpovednej lehoty dňa 31.07.2013, t. j. v 4. mesiaci od momentu uzavretia Zmluvy obchodnom zastúpení, čím vznikla žalovanému povinnosť vrátiť žalobcovi 100% mimoriadnych finančných odmien, ktoré žalovaný v postavení začínajúceho finančného agenta preukázateľne získal vo výške 900,- eur.
30. Na vrátenie vyplatenej provízie žalobca vyzval žalovaného preukázateľne listom dňa 18.09.2013, ktorý žalovaný prevzal dňa 26.09.2013, od momentu ktorého začala plynúť 15-dňová lehota na splnenie peňažného záväzku v zmysle výzvy žalobcu zo dňa 18.09.2013. Ak žalovaný svoj záväzok vrátiť žalobcovi prijaté peňažné plnenie v lehote 15 dní od doručenia výzvy žalobcu nesplnil, dostal sa do omeškania s plnením peňažného dlhu a žalobcovi vznikol nárok na zaplatenie úrokov z omeškania v zákonom stanovenej sadzbe podľa § 169 ods. 1, 2 Obchodného zákonníka. Súd priznal žalobcovi spolu s istinou nárok na zaplatenie úrokov z omeškania od 30.11.2013, v súlade s obsahom žalobného návrhu, kedy bol žalovaný nesporne v omeškaní s plnením peňažného dlhu vo výške 9,25% ročne zo sumy 900,- eur až do zaplatenia dlžnej sumy. Súčasne súd priznal žalobcovi nárok na paušálnu náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky vo výške 40,- eur podľa § 369c Obchodného zákonníka.
31. Podľa ustanovenia § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
32. Podľa ustanovenia § 262 ods. 1 a 2 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
33. Nakoľko súd žalobe žalobcu v celom rozsahu vyhovel, úspešnou stranou v konaní bol žalobca, preto mu súd priznal voči žalovanému v súlade s ustanovením § 255 ods. 1 CSP náhradu trov konania v plnom rozsahu (v rozsahu 100%). O výške náhrady trov konania rozhodne súd v súlade s ustanovením § 262 ods. 2 CSP po právoplatnosti rozsudku samostatným uznesením.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Žilina ku Krajskému súdu v Žiline.
Odvolanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil (§ 125 Civilného sporového poriadku).
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (363 Civilného sporového poriadku).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. (§ 365 ods. 1, 2 Civilného sporového poriadku).
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie (§ 366 Civilného sporového poriadku).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, pri ktorom vznikla poplatková povinnosť zaplatiť súdne poplatky, trovy trestného konania, pokuty, svedočné, znalečné a iné náklady súdneho konania, ktoré vznikli štátu, vedie sa výkon rozhodnutia z úradnej moci (zákon č. 65/2001 Z.z. o správe a vymáhaní súdnych pohľadávok v znení neskorších predpisov).