Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

DK-9Cb/27/2015

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Samosudca Okresného súdu Dolný Kubín JUDr. Rastislav Stieranka v spore žalobcu: MEX 3 s.r.o., Aleja slobody č. 3052/13, Dolný Kubín, IČO: 45 849 391, v zast. Advokátska kancelária Kováčik Legal s.r.o., Radlinského č. 1729, Dolný Kubín, IČO: 47 238 429, proti žalovanému: H. H., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom S. J. č. XXX, v zast. JUDr. Ľubomír Kaščák, advokát, Horná ul. č. 35, Banská Bystrica v konaní o zaplatenie 3.402,40 € s príslušenstvom takto

rozhodol:

I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 580,- €.

II. Súd zamieta žalobu žalobcu v zostávajúcej časti.

III. Žalovaný má voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 68,26 %.

odôvodnenie:

1. Žalobou podanou dňa 20.03.2015 sa žalobca domáhal voči žalovanému náhrady škody vo výške 3.402,40 €, paušálnej náhrady nákladov vo výške 40,- € a náhrady trov konania.

2. Žalobca odôvodňoval svoj nárok v žalobe ako aj na pojednávaní tým, že žalovaný ako jeden z jeho konateľov mu spôsobil škodu (majetkovú ujmu), keď uhradil dve zjavne neoprávnené faktúry v celkovej výške 3.402,40 €.

3. Na základe nájomnej zmluvy zo dňa 01.09.2010 mal žalobca v dobe od 01.09.2010 do 01.09.2015 v nájme celú budovu obchodného domu MEX v Dolnom Kubíne (č.l. 15) Vlastníkmi budovy boli dvaja podieloví spoluvlastníci (fyzické osoby) - žalovaný a manželka druhého z konateľov žalobcu (č.l. 14, 111). Žalobca ako nájomca (správca) uzatváral s jednotlivými užívateľmi nebytových priestorov v obchodnom dome podnájomné zmluvy a zabezpečoval služby s tým súvisiace.

4. Žalovaný ako spolumajiteľ budovy a živnostník (č.l. 13) ešte pred prenajatím budovy žalobcovi osadil na fasádu obchodného domu reklamné panely. Dňa 16.12.2014 žalovaný ako živnostník vystavil voči žalobcovi faktúru č. XXXXXXXX vo výške 540,- € za osadenie jedného z reklamných panelov (č.l. 4), pričom v ten istý deň žalovaný (už ako konateľ žalobcu) uhradil túto faktúru z účtu žalobcu, z ktorým mohol žalovaný ako konateľ disponovať (č.l. 6).

5. Okrem toho žalovaný (ako konateľ žalobcu) dňa 28.4.2014 objednal u seba (ako u živnostníka) dodanie flexibilných predelových stien, aj ich osadenie do interiéru obchodného domu na 1. posch. (č.l. 105). Za dodanie tovaru a vykonanie prác žalovaný (ako živnostník) dňa 09.09.2014 vystavil voči žalobcovi faktúru č. XXXXXXXX vo výške 2.862,40 €. Žalovaný (ako konateľ žalobcu) faktúru uhradil dňa 16.09.2014 z účtu žalobcu (č.l. 5).

6. Úhrady oboch faktúr, aj objednávku predelových stien interiéru, žalovaný vykonal bez predchádzajúceho súhlasu druhého z konateľov, čím porušil svoje povinnosti (§ 135a ods. 1 Obch. zák.). Žalobca v tejto súvislosti poukazoval najmä na čl. VIII ods. 3 spoločenskej zmluvy žalobcu (č.l. 9), v zmysle ktorej v mene žalobcu konajú a podpisujú vždy najmenej dvaja konatelia spoločne. Druhý z konateľov však nedal súhlas na objednanie alebo vykonanie fakturovaných prác a nesúhlasil ani s úhradou vystavených faktúr. O dôvode týchto dvoch úhrad nevedela ani účtovníčka (č.l. 82).

7. V danom prípade pritom nešlo o tzv. bežné obchodné vedenie spoločnosti, pretože činnosť žalobcu nebola zameraná na realizáciu takýchto aktivít, ale výlučne len na zabezpečenie služieb spojených s poskytovaním nebytových priestorov obchodného domu do podnájmu ďalším subjektom. K tomu žalobca predložil kartu svojho analytického účtu za r. 2014, z ktorého vyplýva, že výdavky na faktickú správu prenajatej budovy dosahovali sumu len cca 300,- € ročne (č.l. 78). Všetky investície do obchodného domu totiž realizovali spoločníci žalobcu, ktorí sú ako fyzické osoby zároveň podielovými spoluvlastníkmi obchodného domu.

8. Žalobca tiež poukazoval na čl. V ods. 3 nájomnej zmluvy, v zmysle ktorého žalobca (nájomca) nebol oprávnený vykonávať žiadne stavebné úpravy v budove, pričom tieto boli definované širšie, než stavebné úpravy na účely stavebného konania (č.l. 16). Žalobca poukazoval, že žalovanom objednané predelové steny boli osadené pevným kotvením do podlahy a stien.

9. V súvislosti s liberáciou žalovaného žalobca namietal, že žalovaný nepreukázal existenciu žiadneho z dôvodov, ktoré by ho zbavovali zodpovednosti za spôsobenú škodu. Žalovaný nepreukázal najmä svoje tvrdenie, že jeho konanie smerovalo k zvýšeniu zisku žalobcu, že touto investíciou došlo k zvýšeniu tržieb z podnájmov. Žalobca tvrdil, že v čase realizácie úprav interiéru už boli podnájomné zmluvy uzavreté.

10. Žalovaný svojím konaním nadradil vlastné záujmy nad záujmy žalobcu v mene ktorého konal a svoje domnelé nároky, ktoré mu mali vzniknúť voči druhému spoluvlastníkovi budovy (J.. O.), si neoprávnene uplatnil (kompenzoval) voči žalobcovi. Týmto konaním žalovaný ako konateľ žalobcu porušil svoju povinnosť vyplývajúcu z ustanovenia § 135a ods. 1 Obch. zák., a preto zodpovedá za škodu, ktorá vznikla porušením jeho povinností. Týmto jeho konaním vznikla žalobcovi škoda vo výške uhradených faktúr.

11. Žalobca svoje tvrdenia preukazoval faktúrami (č.l. 3 - 4), výpisom z účtu o úhradách faktúr (č.l. 5), spoločenskou zmluvou (č.l. 7), výpisom z OR SR (č.l. 12), výpisom zo ŽR SR na meno žalovaného (č.l. 13), výpisom z LV (č.l. 14, 111), zmluvou o nájme (č.l. 15), prehľadom nájmov (č.l. 54), zmluvami o nájme a ich výpoveďami (č.l. 55 - 72), pôdorysným náčrtom podlahovej plochy (č.l. 73), fotografiami interiéru (č.l. 74 - 75), výpisom z tzv. analytického účtu za r. 2014 (č.l. 78), korešpondenciou s p. X. (č.l. 79), žiadosťou účtovníčky (č.l. 82), fotografiami detailu uchytenia (č.l. 98 - 102) faktúrami a predfaktúrami (č.l. 169-179, 184-191), prehľadom platieb nájomného (180-183).

12. Žalovaný namietal voči podanému návrhu jeho nedôvodnosť, a to tak v odpore (č.l. 36) ako aj v priebehu pojednávania. Tvrdil, že ako konateľ vždy konal v záujme žalobcu s cieľom udržať existujúce podnájomné vzťahy, resp. zvýšiť tržby z podnájmu. Ako konateľ žalobcu neporušil žiadnu svoju povinnosť. Namietal, že ani nemohol porušiť svoje povinnosti voči spoločnosti v zmysle § 135 ods. 1 Obch. zák., keďže je nielen konateľom žalobcu, ale zároveň aj jeho spoločníkom. Okrem toho úkony, ktoré žalobca označuje ako škodlivé, boli vykonané v mene žalobcu voči žalovanému, ktorý vystupoval ako živnostník. Nešlo teda o konanie spoločnosti voči tretej osobe, ale voči subjektu (fyzická osoba - podnikateľ), ktorý bol zároveň konateľom a spoločníkom žalobcu. Takú situáciu § 135a ods. 1 Obch. zák. nerieši. Žalovaný namietal, že vždy konal v prospech žalobcu, resp. v prospech jeho spoločníkov, ktorí sú zároveň majiteľmi obchodného domu. Ďalej žalovaný namietal, že obchodné vedenie spoločnosti patrí všetkým konateľom, pričom toto ustanovenie je kogentné a nemožno ho ani v spoločenskej zmluve upravovať odlišne.

13. Žalovaný uviedol, že na 1. posch. obchodného domu sa im už dlhší čas nedarilo prenajať plochu o výmere 173 m2, vzhľadom na nulový dopyt. Koncom r. 2013 preto žalovaný navrhol druhej spoluvlastníčke budovy, že by mali rozdeliť nebytový priestor na 1. posch. na menšie plochy. Tá však s tým nesúhlasila a navrhla, aby si ho sami upravili (rozdelili) konkrétni podnájomníci, pokiaľ majú záujem. Žalovaný sa preto ako konateľ žalobcu rozhodol svoj-pomocne technicky rozdeliť tento priestor na niekoľko menších častí a zvýšiť tak tržby z podnájmov (č.l. 49). Tvrdil, že ním objednané (osadené) predelové interiérové steny nie sú stavebnými úpravami v pravom slova zmysle. Vynaloženou investíciou vzrástli príjmy žalobcu v dôsledku vyšších tržieb z podnájomných zmlúv. Priznal, že t.č. sa už na 1. posch. obchodného domu nenachádza žiaden podnájomník, to je však dôsledok nerozumného konania druhého konateľa a jeho manželky (podielová spoluvlastníčka budovy).

14. Ohľadom osadenia reklamných panelov žalovaný potvrdil, že tieto boli osadené už v r. 2010, t.j. ešte pred odovzdaním budovy obchodného domu MEX žalobcovi (č.l. 121). J.. O. sa však ako druhá podielová spoluvlastníčka budovy odmietla finančne podieľať na pomernej úhrade ním vynaložených nákladov, preto v decembri 2014 vystavil faktúru aspoň za jeden reklamný panel voči žalobcovi. Faktúru považuje za dôvodnú, keďže žalobca je subjektom, ktorý mal z osadenej reklamy prospech vo forme nájomného.

15. Žalovaný svoje tvrdenia preukazoval fotografiami interiéru (č.l. 76 - 77, 80, 107 - 110), pôdorysným náčrtom podlahovej plochy (č.l. 81), cenovými ponukami (č.l. 103 - 104), výzvou podnájomcu (č.l. 113), fotografiami fasády budovy (č.l. 114-115, 219), objednávkou (č.l. 105), sťažnosťou podnájomcov (č.l. 116), vyhlásením doručovateľky (č.l. 117), nájomnými zmluvami (č.l. 194 - 216).

16. Na návrh žalobcu súd na pojednávaní vypočul aj druhého z jeho konateľov (č.l. 85, 222) a spoluvlastníčku obchodného domu (č.l. 118).

17. Druhý konateľ žalobcu A.. O. uviedol, že žalobca mal s vlastníkmi budovy uzavretú nájomnú zmluvu len do 01.09.2015, a aj preto by bolo nelogické, aby v r. 2014 realizovali investíciu do priestorov, ktorých nájom im už na budúci rok končil, zatiaľ čo investované

prostriedky by bolo potrebné odpisovať ešte niekoľko rokov. V dôsledku vykonanej investície zo strany žalovaného nebol do obchodného domu prilákaný žiaden nový podnájomník. H. X. síce uzavrela novú podnájomnú zmluvu, nebolo to však v dôsledku úpravy priestorov na 1. posch., ale kvôli nedostatku voľných priestorov na prízemí, o ktoré mala ona prioritný záujem. Tento konateľ žalobcu tvrdil, že nájomnú zmluvu z r. 2010 akceptovali aj po vzniku žalobcu ako s.r.o. a jej platnosť nikto nespochybňoval.

18. Svedkyňa J.. E. O. ako podielová spolumajiteľka obchodného domu vypovedala v zhode s žalobcom, resp. s druhým konateľom žalobcu (jej manželom). Uviedla, že spolu s žalovaným ako podieloví spoluvlastníci odovzdali v r. 2010 svoju budovu do správy žalobcovi prostredníctvom nájomnej zmluvy. Žalobca mal zabezpečovať služby súvisiace s obstarávaním nájmu a vyhľadávať jednotlivých podnájomníkov do týchto priestorov. Prípadné investície mohol žalobca majiteľom budovy len signalizovať a odporúčať s tým, že oni sami zvážili, či sa takéto práce budú realizovať. Realizáciu by však zabezpečovali spolumajitelia budovy, nie žalobca. Jednotliví podnájomníci si prenajaté priestory (plochu) upravovali a oddeľovali sami, keďže interiér budovy bol prakticky bez vnútorných priečok, ale po ukončení podnájmu boli povinní uviesť priestory do pôvodného stavu. V roku 2014 už vznikali nezhody medzi ňou a žalovaným ohľadom ďalšej správy a využitia budovy. Do úvahy preto prichádzali rôzne riešenia, vrátane predaja či rozdelenia budovy. K definitívnej dohode však zatiaľ nedošlo. V tom období sa v účtovníctve objavili predmetné dve faktúry, ktorých realizácia ani úhrady neboli vopred odsúhlasené druhým konateľom. Svedkyňa uviedla, že žalovaný tak konal už aj v minulosti, kedy sa pokúsil vybrať peniaze od žalobcu vystavením neodsúhlasených faktúr, ale keď mu na to prišli (ona ako spoločníčka a manžel ako konateľ), žalovaný sľúbil, že sa to už nebude opakovať. Ona nikdy nesúhlasila s objednaním a osadením presklených interiérových priečok na 1. posch. obchodného domu. Nemá záujem kúpiť od žalobcu toto zariadenie. Ohľadom osadenia reklamných panelov na fasáde obchodného domu uviedla, že tieto boli na fasáde osadené ešte pred odovzdaním budovy žalobcovi do nájmu.

19. Okresný súd najskôr vydal v tejto veci platobný rozkaz (č.l. 34), voči ktorému podal žalovaný odpor (č.l. 36). Po dokazovaní vykonanom na pojednávaní konanom v dňoch 10.11.2015 (č.l. 83) a 08.12.2015 súd vyhlásil rozsudok, ktorým vyhovel podanej žalobe v celom rozsahu (č.l. 127). Krajský súd v Žiline však tento rozsudok zrušil a vec vrátil okresnému súdu na ďalšie konanie (č.l. 152). Po vrátení veci súd doplnil dokazovanie na pojednávaní konanom dňa 21.02.2017 (č.l. 220), a následne v tomto spore opäť rozhodol, keď ustálil skutkový a právny stav veci nasledovne:

20. V danom prípade išlo o spor medzi obchodnou spoločnosťou a jedným z jej konateľov. Predmetom sporu bol nárok obchodnej spoločnosti (žalobcu) na náhradu škody voči svojmu konateľovi (žalovanému) uplatnený v zmysle § 135a ods. 2 Obch. zák.

21. Medzi sporovými stranami nebolo sporné, že došlo k realizácii prác, ktoré boli následne fakturované na ťarchu žalobcu. Spor sa týkal len posúdenia neoprávnenosti, či neefektívnosti objednania takých prác a ich následnej úhrady.

22. Podľa § 133 ods. 1 Obch. zák. je štatutárnym orgánom spoločnosti jeden alebo viac konateľov. Ak je konateľov viac, je oprávnený konať v mene spoločnosti každý z nich samostatne, ak spoločenská zmluva neurčuje inak. Na rozhodnutie o obchodnom vedení spoločnosti, ktoré patrí do pôsobnosti konateľov, sa vyžaduje súhlas väčšiny konateľov, ak spoločenská zmluva neurčí vyšší počet hlasov (§ 134 Obch. zák.).

23. V zmysle § 135a ods. 1 Obch. zák. sú konatelia povinní vykonávať svoju pôsobnosť s odbornou starostlivosťou a v súlade so záujmami spoločnosti a všetkých jej spoločníkov. Sú povinní zaobstarať si a pri rozhodovaní zohľadniť všetky dostupné informácie týkajúce sa predmetu rozhodnutia, zachovávať mlčanlivosť o dôverných informáciách a skutočnostiach, ktorých prezradenie tretím osobám by mohlo spoločnosti spôsobiť škodu alebo ohroziť jej záujmy alebo záujmy jej spoločníkov a pri výkone svojej pôsobnosti nesmú uprednostňovať svoje záujmy, záujmy len niektorých spoločníkov alebo záujmy tretích osôb pred záujmami spoločnosti.

24. V zmysle § 135a ods. 2 Obch. zák. konatelia, ktorí porušili svoje povinnosti pri výkone svojej pôsobnosti, sú povinní spoločne a nerozdielne nahradiť škodu, ktorú tým spoločnosti spôsobili. Konateľ však nezodpovedá za škodu, ak preukáže, že postupoval pri výkone svojej pôsobnosti s odbornou starostlivosťou a v dobrej viere, že koná v záujme spoločnosti.

25. V zmysle § 757 Obch. zák. pre zodpovednosť za škodu spôsobenú porušením povinnosti ustanovených týmto zákonom, platia obdobne ustanovenia § 373 a nasl. Obch. zák. Kto poruší svoju povinnosť zo záväzkového vzťahu, je povinný nahradiť škodu tým spôsobenú druhej strane, ibaže preukáže, že porušenie povinnosti bolo spôsobené okolnosťami vylučujúcimi zodpovednosť (§ 373 Obch. zák.).

26. Úprava zodpovednosti konateľov za škodu spôsobenú pri výkone svojej pôsobnosti obsiahnutá v § 135a Obch. zák. má teda charakter špeciálnej úpravy vo vzťahu k všeobecnej úprave zodpovednosti za škodu podľa § 373 Obch. zák. Ak konateľ spôsobí škodu pri výkone svojej pôsobnosti, či už porušením záväzku alebo porušením povinnosti podľa Obch. zák., je povinný nahradiť spôsobenú škodu, a to za podmienok upravených v § 373 a nasl. Obch. zák.

27. Pre vznik zodpovednosti konateľov za škodu musia byť splnené nasledovné predpoklady: vznik škody, porušenie povinnosti pri výkone funkcie konateľa a príčinná súvislosť medzi porušením povinnosti a vznikom škody. Zodpovednosť konateľa za škodu je založená na princípe objektívnej zodpovednosti a konateľ bude zodpovedať za spôsobenú škodu bez ohľadu na to, či ju spôsobil zavineným konaním alebo nie.

28. Zodpovednosti za škodu sa môže konateľ zbaviť preukázaním niektorého z liberačných dôvodov (§ 135a ods. 3 Obch. zák.). Konateľ nebude zodpovedať za škodu, ak preukáže, že postupoval pri výkone funkcie s odbornou starostlivosťou. V prípade, že neunesie dôkazné bremeno v tomto smere, zákon zavádza osobitný liberačný dôvod, a to subjektívnej povahy. Týmto dôvodom je dobrá viera konateľa, že koná v záujme spoločnosti. Takýmto spôsobom je záujem spoločnosti vždy preferovaný pred záujmom spoločníkov. Týmto mechanizmom právnej úpravy zákonodarca ponecháva konateľom tzv. právo na omyl pri rozhodovaní.

29. Faktúra č. XXXXXXXX (č.l. 4) ohľadom osadenia reklamnej tabule vo výške 540,- € je zjavne neoprávnená. Pokiaľ žalovaný dal pokyn na úhradu tejto faktúry, konal v rozpore s § 135a ods. 1 Obch. zák.

30. Žalovaný sám opakovane priznal, že osadenie reklamnej tabule na fasáde obchodného domu realizoval ako podielový spoluvlastník budovy skôr, než došlo k odovzdaniu celej budovy do nájmu (správy) žalobcovi (č.l. 86, 121), resp. skôr, než žalobca vôbec vznikol. V čase podpisu nájomnej zmluvy už teda táto investícia bola vykonaná. Žalobcovi bola odovzdaná budova do správy s už osadeným reklamným panelom na jej fasáde. Žalobca teda objektívne nebol (nemohol byť) objednávateľom takej investície.

31. Niet teda žiadneho právne relevantného dôvodu, pre ktorý by vznikla žalobcovi povinnosť takto vynaložený výdavok uhradiť. Medzi žalobcom a fakturujúcim subjektom neexistoval žiaden obchodný záväzkový vzťah v tomto smere. Žalovaný teda úhradou takto vystavenej faktúry konal proti záujmom žalobcu, ktorého bol konateľom a miesto toho konal v prospech fakturujúcej osoby, ktorou bol on sám ako živnostník.

32. V tejto súvislosti ešte okresný súd poznamenáva, že ak bol reklamný panel osadený na fasádu obchodného domu už pred podpisom nájomnej zmluvy, t.j. pred 01.09.2010, je nepochybné, že úhrada faktúry č. XXXXXXXX bola vykonaná po viac ako štyroch rokoch odo dňa realizácie týchto prác (16.12.2014) a žalovaný nariadil úhradu zjavne premlčanej pohľadávky.

33. Žalovaný v súvislosti s úhradou faktúry č. XXXXXXXX ani neuvádzal žiadne osobitné dôvody, ktoré by ho zbavovali zodpovednosti za spôsobenú škodu. Naopak - priznal, že túto faktúru (ako živnostník) vystavil a následne (ako konateľ žalobcu) uhradil, pretože sa na nákladoch, ktoré vynaložil ako spoluvlastník budovy, odmietla spolupodieľať druhá spoluvlastníčka budovy. Žalovaný teda ani nezakrýval, že tým sledoval výlučne len svoj súkromný záujem (dodatočná úhrada v minulosti vynaložených nákladov).

34. Taký postup bol samozrejme neoprávnený a nijako nesledujúci záujem žalobcu, t.j. spoločnosti, v mene ktorej žalovaný konal. Z ustanovenia § 135a ods. 1 in fine Obch. zák. výslovne vyplýva pre každého konateľa zákaz uprednostňovať záujmy niektorých spoločníkov pred záujmami spoločnosti.

35. Oproti tomu však nemožno označiť ako neoprávnený a škodlivý postup žalovaného vo vzťahu k druhej fakturovanej pohľadávke.

36. Neobstojí argumentácia žalobcu, ktorý poukazoval o.i. na porušenie článku V. bod 5. nájomnej zmluvy, v zmysle ktorého mal žalovaný zakázané vykonávať akékoľvek stavebné úpravy v prenajatej budove (č.l. 16). Predmetná nájomná zmluva je totiž neplatná.

37. Z výpisu z Obchodného registra SR (č.l. 23), v spojení so Spoločenskou zmluvou žalobcu (č.l. 7) vyplýva, že v čase podpisu tejto zmluvy už síce žalobca (nájomca) bol založený, ale ešte nevznikol (§ 62 ods. 1 Obch. zák.). Takto uzavretá nájomná zmluva (úkon zakladateľov) pritom nebola ani dodatočne (v zákonom určenej lehote - § 64 ods. 1 Obch. zák.) schválená valným zhromaždením žalobcu (§ 125 ods. 1 písm. a) Obch. zák.). Ak teda táto zmluva bola neplatná, nemožno žalovanému pričítať porušenie povinnosti vyplývajúcej z takej zmluvy.

38. Žalovanému by tak bolo možné pričítať len porušenie všeobecnej povinnosti podľa § 135a Obch. zák. Žalobca však nepreukázal aká škoda a či vôbec vznikla na strane žalobcu v dôsledku kúpy a montáže presklených predeľovacích stien. Samotná majetková ujma (úbytok finančných prostriedkov) nie je dostatočný argument pre úspešnosť takej žaloby.

39. Žalovaný sa totiž bránil poukazom na jeho snahu vyjsť v ústrety existujúcim podnájomníkom a udržať ich prevádzky v predmetnej budove. Svedok P. potvrdil práve takýto motív žalovaného, ako aj jeho snahu nájsť finančne výhodné riešenie (č.l. 220).

40. Isteže možno sa sporiť o tom, či bol postup žalovaného z manažérskeho hľadiska správny a efektívny, avšak to nebráni vyhodnoteniu jeho postupu v súlade s ust. § 135a Obch. zák. Z ustanovení Obchodného zákonníka vyplýva, že každý konateľ obchodnej spoločnosti má tzv. právo na omyl pri rozhodovaní (rozh. NS SR č. 1 Obo/16/2008).

41. Žalobca neuniesol dôkazné bremeno ohľadom svojich tvrdení, že žalovaný mu spôsobil škodu v dôsledku jeho neodborného postupu pri výkone povinností štatutárneho zástupcu. Postup žalovaného pri kúpe a montáži presklených kojí možno pričítať jeho snahe zlepšiť ťaživú finančnú situáciu žalobcu.

42. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa pomeru úspechu v zmysle § 255 ods. 1 CSP. Žalobca bol v konaní úspešný len v rozsahu 15,87 %, zatiaľ čo žalovaný dosiahol úspech v rozsahu 84,13 %. Celkovo bol teda v spore úspešnejší žalovaný, ktorého výsledný pomer (rozdiel) úspechu je 68,26 %. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozsudku, a to samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 262 ods. 2 .

43. Keďže súd vo výroku rozsudku neurčil žalovanému osobitnú lehotu na plnenie uloženej povinnosti, platí zákonom určená lehota troch dní odo dňa právoplatnosti rozsudku (§ 232 ods. 2, ods. 3 .

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať na Okresnom súde Dolný Kubín odvolanie, a to v lehote 15 dní odo dňa doručenia rozsudku. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (ktorému súdu je podanie určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Odvolanie možno odôvodniť len tým, že

- neboli splnené procesné podmienky

- súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces

- rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd

- konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci

- súd nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností

- súd dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam

- zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené

- rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak

- sa týkajú procesných podmienok

- sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu

- má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo

- ak ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie. Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z.z. v platnom znení.