Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

13C/125/2016

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Žilina v konaní pred sudkyňou JUDr. Beátou Svediakovou v právnej veci žalobcu : TELERVIS PLUS a. s. so sídlom Staré Grunty 7, 841 04 Bratislava, IČO: 35 717 769, právne zastúpený JUDr. Vratislav Šteffek, advokát, so sídlom Nám. Martina Benku 6, Bratislava, proti žalovanému : J.H. L., nar. XX.XX.XXXX, bytom: I. Z. XX, XXX XX I., o zaplatenie 1.227,50 eur s príslušenstvom, takto

rozhodol:

Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 885,50 Eur spolu s úrokmi z omeškania vo výške 5,05 % ročne z tejto sumy od 11.09.2014 do zaplatenia, všetko v lehote do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

Vo zvyšku žalobu z a m i e t a.

Žalobcovi proti žalovanému p r i z n á v a náhradu trov konania v rozsahu 44,28 %.

odôvodnenie:

1.Žalobca sa žalobou na Okresnom súde Žilina dňa 10.05.2016 domáhal, aby súd zaviazal žalovaného na zaplatenie sumy 1.227,50 eur, úroku z omeškania vo výške 5,05 % ročne zo sumy 1.227,50 eur od 11.09.2014 do zaplatenia a náhrady trov konania. 2. Žalobu skutkovo odôvodnil tým, že dňa 28.02.2014 uzavrel žalobca ako veriteľ so žalovaným ako s dlžníkom zmluvu o úvere č. 320140163 na sumu 900,- eur za úrok vo výške 180,- eur, pričom veriteľ si účtoval za poskytnutie úveru servisný poplatok vo výške 162,- eur. Zmluvou sa žalovaný zaviazal celkovú čiastku 1.242,- eur uhradiť v 13 mesačných splátkach, a to v prvých 3 mesačných splátkach po 4,50 eur (splátky úroku) a ďalej v pravidelných 10 mesačných splátkach po 122,85 eur (istina 73,26%, úrok 13,55%, servisný poplatok 13,19% z každej splátky). Prvá splátka bola splatná 10. deň po uzavretí zmluvy, každá ďalšia až do úplného zaplatenia bola splatná 30. deň po splatnosti predchádzajúcej splátky, pričom po uplynutí troch mesiacov od omeškania so zaplatením splátky je veriteľ oprávnený žiadať vrátenie celej dlžnej sumy spolu s úrokmi, ak sa zmluvné strany nedohodnú inak. Celkovo bolo uhradené 14,50 eur. Vzhľadom na to, že žalovaný neplnil riadne a včas v zmysle splátkového kalendára, žalobca mu oznámil stratu výhody splátok. V upomienke zo dňa 02.06.2015 žalobca upozornil žalovaného na uplatnenie práva žiadať zaplatenie celej pohľadávky. V oznámení o zosplatnení záväzku zo dňa 23.06.2015 žalobca oznámil žalovanému, že celý dlh sa stal splatným dňa 10.09.2014. Ku dňu podania žaloby činí dlžná čiastka sumu 1.227,50 eur, ktorá predstavuje rozdiel medzi poskytnutým úverom spolu s odplatou v celkovej sume 1.242,- eur a čiastkou vo výške 14,50 eur, ktorá bola žalovaným uhradená. 3.Žalovaný sa k žalobe písomne nevyjadril, hoci ju mal doručenú riadne do vlastných rúk dňa 28.06.2016.

4. Súd nariadil pojednávanie na deň 21.03.2017, na ktoré sa dostavil žalovaný. Žalobca podaním doručeným súdu dňa 03.03.2017 žiadal ospravedlniť svoju neúčasť a súhlasil, aby súd vo veci rozhodol v jeho neprítomnosti.

5. Súd vykonal dokazovanie výsluchom žalovaného a oboznámením sa s listinnými dôkazmi nachádzajúcimi sa v súdnom spise. Žalovaný na pojednávaní uviedol, že si je vedomý dlhu voči žalobcovi, ale tento nebol schopný splácať pre svoju nepriaznivú sociálnu situáciu. Súd na základe vykonaného dokazovania zistil nasledovný skutkový stav: 6. Z vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že žalobca ako veriteľ prostredníctvom obchodného zástupcu a žalovaný ako dlžník uzatvorili dňa 28.02.2014 zmluvu označenú ako zmluva o spotrebiteľskom úvere č. 320140163, na základe ktorej sa žalobca zaviazal poskytnúť žalovanému peňažnú sumu vo výške 900,- eur. Tento úver mal byť poskytnutý za celkový úrok vo výške 20 %. Za poskytnutie úveru si žalobca mohol účtovať servisný poplatok vo výške 18 % z istiny. Žalovaný svojím podpisom na zmluve potvrdil prevzatie uvedenej peňažnej sumy, na základe čoho mal súd za preukázané, že žalovaný prevzal v deň uzavretia zmluvy, t. j. dňa 28.02.2014 uvedenú peňažnú čiastku (čl. I. zmluvy). 7. Žalovaný sa v zmluve zaviazal, že žalobcovi splatí istinu vo výške 900,- eur, úroky vo výške 180,- eur a servisný poplatok v sume 162,- eur, spolu sumu 1.242,- eur v 13 mesačných splátkach a to v prvých 3 mesačných splátkach vo výške 4,50 eur (splátky úroku) a v pravidelných rovnomerných 10 mesačných splátkach vo výške 122,85 eur ( istina vo výške 73,26%, úrok vo výške 13,55% a servisný poplatok vo výške 13,19%) so splatnosťou prvej splátky na 10. deň po uzatvorení zmluvy, pričom každá ďalšia splátka až do úplného zaplatenia mala byť splatná na 30. deň po splatnosti predchádzajúcej splátky. V obchodných podmienkach, podpísaných žalovaným , sa uvádza, že konečná splatnosť pripadá na 370.deň po uzatvorení zmluvy. Ďalej sa účastníci zmluvy dohodli, že veriteľ je oprávnený žiadať od dlžníka vrátenie celej dlžnej sumy po uplynutí troch mesiacov od omeškania so zaplatením jednotlivej splátky, ak sa zmluvné strany nedohodnú písomne inak. Priemerná RPMN v zmysle ust. § 9 ods. 2 písm. y) zákona č. 129/2010 Z. z. bola ku dňu podpisu zmluvy pri splatnosti úveru 13 mesiacov uvedená vo výške 46,30 %. RPMN bola 67,70%. 8. Súd v ďalšom považoval za nesporné tvrdenie žalobcu , že žalovaný doposiaľ na daný záväzkovo- právny vzťah medzi účastníkmi zmluvy uhradil sumu 14,50 eur, keďže žalovaný nepreukázal, že by pohľadávku žalobcu uhradil vo väčšom rozsahu. 9. Listom zo dňa 02.06.2015 označeným ako „Predžalobná upomienka“ žiadal žalobca žalovaného o úhradu sumy vo výške 1.257,20 eur do 5 dní od obdržania výzvy s upozornením, že inak si uplatní svoje právo a po uplynutí 15-dňovej lehoty v zmysle ust. § 53 ods. 8 Občianskeho zákonníka bude žiadať o zaplatenie celej pohľadávky a budú voči žalovanému uplatnené aj všetky dojednané zmluvné sankcie. 10. Listom zo dňa 23.06.2015 oznámil žalobca žalovanému, že ku dňu 10.09.2014 došlo k zosplatneniu dlhu v celkovej sume 1.257,20 eur, pričom oznámenie o zosplatnení dlhu bolo žalovanému doručované podľa priloženého poštového podacieho hárku. 11. Zákonné ustanovenia: Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka, Spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Podľa § 1 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov spotrebiteľským úverom, na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi Podľa § 2 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov na účely tohto zákona sa rozumie a/ spotrebiteľom fyzická osoba, ktorá nekoná v rámci predmetu svojho podnikania alebo povolania, b/ veriteľom fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá ponúka alebo poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojej podnikateľskej činnosti, d/ zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom. Podľa § 9 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu. Každá zmluvná strana dostane najmenej jedno jej vyhotovenie v listinnej podobe alebo na inom trvanlivom médiu, ktoré je dostupné spotrebiteľovi.

Podľa ods. 2, Zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka 18) musí obsahovať tieto náležitosti: a) druh spotrebiteľského úveru, b) obchodné meno, sídlo a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o právnickú osobu, alebo meno, priezvisko, miesto podnikania alebo adresu trvalého pobytu a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o fyzickú osobu; ak je spotrebiteľský úver ponúkaný alebo zmluva o spotrebiteľskom úvere uzavieraná prostredníctvom finančného agenta, zmluva o spotrebiteľskom úvere obsahuje aj údaje o ňom v rozsahu údajov ako u veriteľa, podľa toho, či ide o finančného agenta právnickú osobu alebo fyzickú osobu, c) adresu predávajúceho, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť, d) meno, priezvisko a adresu trvalého pobytu spotrebiteľa, e) identifikáciu osoby, ktorej vlastnícke právo k tovaru alebo službe neprechádza na spotrebiteľa okamihom odovzdania a prevzatia tovaru alebo služby, a podmienky nadobudnutia vlastníckeho práva k tomuto tovaru alebo službe spotrebiteľom, f) dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru, g) celkovú výšku a konkrétnu menu spotrebiteľského úveru a podmienky upravujúce jeho čerpanie, h) opis tovaru alebo služby, na ktoré sa zmluva o spotrebiteľskom úvere vzťahuje, a cenu tovaru alebo služby, ak ide o spotrebiteľský úver vo forme odloženej platby za tovar alebo poskytnutú službu alebo ak ide o zmluvu o viazanom spotrebiteľskom úvere, i) úrokovú sadzbu spotrebiteľského úveru, podmienky, ktoré upravujú jej uplatňovanie, index alebo referenčnú úrokovú sadzbu, na ktorý je výška úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru naviazaná, ako aj časové obdobia, v ktorých dochádza k zmene výšky úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru, podmienky a spôsob vykonania tejto zmeny; ak sa za rôznych podmienok uplatňujú rôzne úrokové sadzby spotrebiteľského úveru, uvádzajú sa tieto informácie o všetkých uplatniteľných úrokových sadzbách spotrebiteľského úveru, j) ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov, k) výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia, l) právo spotrebiteľa vyžiadať si výpis z účtu vo forme amortizačnej tabuľky podľa odseku 5, ak sa amortizuje istina na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere na dobu určitú, a to bezplatne a kedykoľvek počas celej doby trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere, m) súhrnný prehľad, ktorý obsahuje lehoty a podmienky splácania úrokov a súvisiacich pravidelných a nepravidelných poplatkov, ak sa poplatky a úroky majú platiť bez amortizácie istiny, n) prípadne poplatky za vedenie jedného alebo viacerých účtov, na ktorých sa zaznamenávajú platobné transakcie a čerpania, ak je otvorenie účtu povinné, spoločne s poplatkami za používanie platobných prostriedkov na platobné transakcie a čerpania a inými poplatkami vyplývajúcimi zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere a podmienkami, za akých sa tieto poplatky môžu zmeniť, o) úrokovú sadzbu, ktorá sa použije v prípade omeškania spotrebiteľa s platením splátok, a spôsob jej úpravy a prípadné poplatky pri neplnení zmluvy o spotrebiteľskom úvere, p) upozornenie týkajúce sa následkov nesplácania spotrebiteľského úveru, q) veriteľom vyžadované ručenie alebo poistenie, r) výšku poplatkov hradených spotrebiteľom za úkony notára, ak sú veriteľovi známe, s) informácie o právach podľa § 15 a podmienky ich uplatnenia, t) právo na splatenie spotrebiteľského úveru pred lehotou splatnosti, postup pri takom splatení spotrebiteľského úveru a spôsob určenia výšky poplatku za splatenie spotrebiteľského úveru pred lehotou splatnosti podľa § 16, u) spôsob zániku záväzku zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere, v) informáciu o možnosti mimosúdneho riešenia sporov zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere, w) právo na odstúpenie od zmluvy o spotrebiteľskom úvere, lehotu, počas ktorej možno toto právo uplatniť, a ďalšie podmienky jeho vykonania vrátane informácie o povinnosti spotrebiteľa zaplatiť čerpanú istinu a príslušný úrok podľa § 13 ods. 3, ako aj o výške úroku za deň alebo o spôsobe jej výpočtu, x) názov a adresu príslušného kontrolného orgánu podľa § 23, y) priemernú hodnotu ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver platnú k dňu podpisu zmluvy o spotrebiteľskom úvere, zverejnenú podľa § 21 ods. 2 za príslušný kalendárny štvrťrok; platnou priemernou hodnotou ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver

pri zmluvách o spotrebiteľskom úvere uzatvorených do 15 kalendárnych dní po zverejnení priemernej hodnoty ročnej percentuálnej miery nákladov za príslušný kalendárny štvrťrok je priemerná hodnota ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver za predchádzajúci kalendárny štvrťrok.

Podľa § 11 ods. 1, zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov, Poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak a) zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá písomnú formu podľa § 9 ods. 1, b) zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až k), r) a y), c) zmluva o spotrebiteľskom úvere formou povoleného prečerpania, ktorý sa musí splatiť na požiadanie alebo do troch mesiacov, neobsahuje náležitosti podľa § 10 ods. 1 alebo d) v zmluve o spotrebiteľskom úvere je uvedená nesprávne ročná percentuálna miera nákladov v neprospech spotrebiteľa.

Podľa ustanovenia § 517 ods. 1 prvá veta Občianskeho zákonníka v znení účinnom v čase vzniku omeškania odporcu: Dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní je v omeškaní.

Podľa ust. § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis. Podľa ust. § 3 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z. v znení účinnom od 01.02.2013, výška úrokov z omeškania je o 5 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu. 12. Z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že medzi žalobcom a žalovaným vznikol právny vzťah na základe vyššie uvedenej uzavretej zmluvy zo dňa 28.02.2014. Aj s poukazom na to, že zo strany žalobcu išlo o činnosť v zmysle ust. § 2 ods. 2 Obchodného zákonníka a zo strany žalovaného nešlo o obdržanie peňažných prostriedkov na výkon jeho zamestnania, povolania alebo podnikania, pričom išlo o dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov žalobcom žalovanému, súd dospel k záveru, že medzi stranami vznikol právny vzťah v zmysle príslušných ust. zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a rovnako v zmysle ust. § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka. 13. V konaní mal súd preukázané, že žalobca poskytol žalovanému spotrebiteľský úver vo výške 900,- eur, pričom prevzatie tejto sumy žalovaný potvrdil svojím podpisom na zmluve. Na druhej strane žalovaný porušil svoj záväzok splácať spotrebiteľský úver v dohodnutých splátkach, pričom celkovo uhradil len sumu vo výške 14,50 eur. Rozdiel v nesplatenej istine úveru tak predstavuje sumu 885,50 eur, v ktorej časti súd žalobe ako skutkovo a právne dôvodnej vyhovel, nakoľko nebolo v konaní preukázané, že by žalovaný zostávajúcu časť istiny úveru uhradil. 14. Ďalej súd uvádza, že dotknutá zmluva uzavretá medzi sporovými stranami neobsahovala minimálne náležitosť podľa citovaných ust. § 9 ods. 2 písm. f) zákona č. 129/2010 Z. z. znení platnom ku dňu uzavretia zmluvy. V zmluve sa nikde nenachádza riadny údaj o konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru. Ustanovenie zmluvy, ktoré stanovovalo termíny jednotlivých splátok odpočtom počtu dní od uzavretia zmluvy a počet splátok, nemožno podľa názoru súdu za konformné so zmyslom a účelom sledovaným takto zakotvenou podstatnou náležitosťou zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Podľa názoru súdu, spotrebiteľ musí pri danej forme spotrebiteľského úveru už na prvý pohľad bez akýchkoľvek matematických operácií presne vedieť, kedy dôjde ku konečnej splatnosti jeho spotrebiteľského úveru, t. j. ktorým dňom. Takýto údaj však účastníkmi zmluvy uzavretá zmluva neobsahovala. V obchodných podmienkach je ako termín konečnej splatnosti uvedený 370.deň po uzatvorení zmluvy, čo však vzhľadom na uvedené nespĺňa podmienku riadnej určitosti údaju o konečnej splatnosti. Naviac aj zákon používa pojem termín, čo znamená, že má byť presne uvedený termín, na ktorý pripadá konečná splatnosť úveru a nie je možné nahradiť uvedenú náležitosť zmätočným odpočtom termínov splatnosti 1. až 13. splátky a odpočítaním 370 dní odo dňa podpisu zmluvy tak, že sa sám spotrebiteľ musí dopátrať k termínu, na ktorý pripadá konečná splatnosť úveru. 15. Uvedené nedostatky náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere zákon č. 129/2010 Z.z. v ustanovení § 11 ods. 1, písm. b/ sankcionuje tým, že takýto spotrebiteľský úver považuje za bezúročný a bez poplatkov. Z uvedených dôvodov súd žalobu v časti prevyšujúcej sumu 885,50 eur uplatňovanej titulom úroku a servisného poplatku za poskytnutie úveru zamietol. Pre úplnosť, čo sa týka právneho posúdenia, súd uvádza, že nemohol vec posúdiť vo svetle rozsudku Súdneho dvora EÚ C -42/15 z

09.11.2016, ktorý sa týkal výkladu smernice 2008/48/ES z 23.04.2008 o zmluvách o spotrebiteľskom úvere a v zmysle ktorého nie je nevyhnutné, aby zmluva o úvere uvádzala splatnosť splátok spotrebiteľa odkazom na konkrétny dátum, pokiaľ podmienky tejto zmluvy umožňujú spotrebiteľovi bez ťažkostí a s istotou identifikovať dátumy týchto splátok ( s uvedeným názorom celkom zrejme súvisí potreba ne/ uvedenia dátumu konečnej splatnosti úveru, ktorá je vlastne splatnosťou poslednej splátky úveru). Pri konflikte smernice a vnútroštátneho zákona členského štátu (ktorý konflikt zrejme vyplýva z obsahu tohto rozhodnutia ako konflikt medzi uvedenou smernicou a zákonom č. 129/2010 Z.z. prijatým za účelom implementácie tejto smernice v SR), musí vnútroštátny súd v prvom rade skúmať, či môže smernici priznať priamy účinok (možnosť smernicu aplikovať priamo a bezprostredne na prípad, ktorý súd rieši). Nakoľko v sporoch medzi jednotlivcami je priamy účinok smernice v zásade vylúčený, vnútroštátny súd musí skúmať, či môže smernici priznať aspoň účinok nepriamy, teda či môže zákon č. 129/2010 Z.z. vykladať eurokonformne. Tento nepriamy účinok smernice (eurokonformný výklad zákona) však nie je absolútny, pretože takýto výklad nemôže nahradiť výslovné znenie zákona, pretože by sa jednalo o výklad contra legem a rovnako tak eurokonformným výkladom nemožno porušiť ústavný princíp právnej istoty. To znamená, že pokiaľ aj zo smernice vyplýva, že absencia určitých náležitostí zmluvy o spotrebiteľskom úvere nemá spôsobovať bezúročnosť a bez poplatkovosť úveru, nemožno v tomto svetle vykladať zákon č. 129/2010 Z.z., ktorý vyslovene hovorí, že práve absencia tých istých náležitostí bezúročnosť a bezpoplatkovosť úveru spôsobuje. Takýmto výkladom by došlo k neprípustnému výkladu contra legem. Súčasne, ak by aj súd v tejto veci postupoval tak, že by použil výklad načrtnutý v predmetom rozsudku Súdneho dvora, má za to, že by došlo k nedôvodnému narušeniu ústavného princípu právnej istoty a nedôvodného odklonu od ustálenej súdnej praxe. Uvedené je neprípustné aj s poukazom na č.l 2 ods. 2 CSP, podľa ktorého právna istota je stav, v ktorom každý môže legitímne očakávať, že jeho spor bude rozhodnutý v súlade s ustálenou rozhodovacou praxou najvyšších súdnych autorít; ak takej ustálenej rozhodovacej praxe niet, aj stav, v ktorom každý môže legitímne očakávať, že jeho spor bude rozhodnutý spravodlivo. 16. Pokiaľ sa týka žaloby v časti uplatnených úrokov z omeškania, súd tento uplatnený nárok na zaplatenie úrokov z omeškania vo výške 5,05 % ročne posúdil v zmysle ust. § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka v spojení s ust. § 3 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z.. Vzhľadom k zamietnutiu žaloby v časti o zaplatenie sumy 342,- eur, súd zamietol aj žalobu v časti uplatneného príslušenstva, t. j. príslušných úrokov z omeškania z tejto sumy. 17. Pokiaľ sa týka zvyšného rozsahu uplatnených úrokov z omeškania vo výške 5,05 % zo sumy 885,50 eur od 11.09.2014 do zaplatenia, súd v tejto časti žalobe vyhovel. Keďže sa žalovaný dostal do omeškania s plnením svojho peňažného dlhu, vzniklo žalobcovi právo popri istine aj na úroky z omeškania. Podľa vyššie citovaných zákonných ustanovení výška úrokov z omeškania v čase, keď sa žalovaný dostal do omeškania s platením svojho peňažného záväzku, predstavovala 5,05 % ročne (k 11.09.2014, vzhľadom na to, že dlh sa stal splatným dňa 10.09.2014). Žalobca si uplatňoval úroky z omeškania v správnej výške, preto súd priznal žalobcovi úroky z omeškania z priznanej istiny 885,50 eur odo dňa nasledujúceho po dni, kedy sa stal dlh v zmysle oznámenia o zosplatnení záväzku splatným. 18. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 2 CSP, podľa ktorého ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo. 19. Žalobca sa domáhal celkovo zaplatenia sumy 1.227,50 eur s úrokom z omeškania. Žalobca však bol len čiastočne úspešný, keď mu súd priznal sumu 885,50 eur s úrokom z omeškania, čo predstavuje úspech žalobcu v rozsahu 72,14 %. Úspech žalovaného je potom 27,86 %. Čistý úspech žalobcu (úspech - neúspech) predstavuje 44,28 %. Žalobca má proti žalovanému preto právo na náhradu trov konania v rozsahu 44,28 %. O výške trov konania rozhodne súd samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku v súlade s § 262 ods. 2 CSP.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Žilina.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ( t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa ustanovenia § 365 ods. 1 odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa ustanovenia § 366 prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.