Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

19CoP/7/2017

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zlaty Simkovej a členov senátu JUDr. Gabriely Világiovej a JUDr. Karola Krochtu v právnej veci navrhovateľky: O.. U. C., rod. O., nar. XX.XX.XXXX, bytom O. XXXX/XX, XXX XX A., zast. JUDr. Vieroslavou Bednárovou, advokátkou so sídlom Kúpeľná 6663/6, 080 01 Prešov, proti odporcovi: A. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom O. XXXX/XX, XXX XX A., adresa pre doručovanie A. C. XX, XXX XX A., o nariadenie neodkladného opatrenia, o odvolaní odporcu proti uzneseniu Okresného súdu Prešov č. k. 9Pc/17/2016-18 zo dňa 02.12.2016 takto

rozhodol:

Potvrdzuje uznesenie s upresnením, že ide o byt nachádzajúci sa v Prešove.

Navrhovateľke priznáva voči odporcovi nárok na plnú náhradu trov odvolacieho konania.

odôvodnenie:

1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie uložil odporcovi A. C., nar. XX.XX.XXXX nevstupovať do bytu č. XX nachádzajúceho sa na X. p. vchodu č. XX na ul. O., v bytovom dome so súpisným číslom XXXX.

2. Navrhovateľke O.. U. C., nar. XX.XX.XXXX uložil, aby v lehote 30 dní od právoplatnosti tohto uznesenia podala návrh na začatie konania o obmedzenie, prípadne o úplné vylúčenie z užívacieho práva odporcu A. C., nar. XX.XX.XXXX k predmetnému bytu.

3. Vyslovil, že navrhovateľka má proti odporcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

4. Rozhodnutie právne odôvodnil podľa ust. §§ 324 ods. 1; 325 ods. 1, ods. 2 písm. e); 326 ods. 1; 329 ods. 1 veta prvá; 332 ods. 2; 336 ods. 1, 2 Civilného sporového poriadku, § 146 ods. 2 Občianskeho zákonníka.

5. O nároku na náhradu trov konania rozhodol podľa ust. §§ 251; 255 ods. 1 a 262 ods. 1 Civilného sporového poriadku.

6. Konštatoval, že v prejednávanej veci mal za to, že opisom rozhodujúcich skutočností, lekárskou správou, návrhom na rozvod manželstva a potvrdením o podaní trestného oznámenia pre prečin nebezpečného vyhrážania navrhovateľka dostatočne osvedčila potrebu dočasnej úpravy vzťahov účastníkov konania tak, že odporca bude vylúčený z užívania bytu, ktorý je v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov. Zároveň mal za to, že neodkladné opatrenie vo vzťahu k odporcovi nie je neprimerane zaťažujúce z dôvodu, že ako tvrdí navrhovateľka, tento sa už viac ako jeden mesiac v spoločnom byte nezdržiava. Aby sa však zabránilo jeho návratu do bytu, na užívanie ktorého má právo z titulu vlastníctva, bolo potrebné vydať toto neodkladné opatrenie.

7. Konštatoval, že aj keď včasná a nevyhnutná ochrana pred fyzickým a psychickým násilím navrhovateľky má právo pred vlastníckym nárokom odporcu týkajúcim sa užívania bytu, napriek tomu nemôže byť odporca trvalo zbavený tohto užívania iba neodkladným opatrením. Ako vyplýva z ust. § 146 ods. 2 OZ, tento priamo predpokladá úpravu v prípadoch ako je prejednávaný, a preto súd chrániac aj vlastnícke právo odporcu, uložil navrhovateľka, aby v lehote 30 dní od právoplatnosti uznesenia o nariadení neodkladného opatrenia podala žalobu podľa § 146 ods. 2 OZ, ktorou sa bude voči odporcovi domáhať vylúčenia alebo obmedzenia užívacieho práva k bytu, ktorý je v bezpodielovom spoluvlastníctve.

8. Ďalej uviedol, že v prípade, ak v stanovenej lehote takáto žaloba nebude podaná, súd aj bez návrhu uznesenie o neodkladnom opatrení zruší. Inak bude neodkladné opatrenie trvať do času jeho zrušenia súdom v súvislosti s odpadnutím dôvodu, pre ktorý bolo nariadené alebo v súvislosti s rozhodnutím vo veci samej v prípade podania žaloby, na podanie ktorej bola navrhovateľka odkázaná.

9. Výrok o nároku na náhradu trov konania odôvodnil súd prvej inštancie tak, že ide o vydanie neodkladného opatrenia mimo konania, ktoré nasledovať nemusí, preto rozhodol zároveň o nároku na náhradu trov konania o neodkladnom opatrení, ktorý patrí úspešnej navrhovateľke.

10. Proti tomuto uzneseniu podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie odporca. V odvolaní uviedol, že uvedeným uznesením bol úplne vylúčený z užívacieho práva k bytu a to bez stanoveného časového obmedzenia. Súd o takomto úplnom vylúčení z užívacieho práva nemôže rozhodnúť bez časového obmedzenia, nakoľko môže ísť o neprípustný zásad do vlastníckeho práva, čo je v rozpore s ústavou. Tvrdenia navrhovateľky, že sa odporca k nej dopúšťa psychického či fyzického násilia sa nezakladajú na pravde. Odporca nepopiera, že došlo k citovému ochladeniu medzi navrhovateľkou a odporcom, odporca však popiera, že by svoju manželku obťažoval, vyvolával žiarlivostné scény a hádky v neskorých nočných hodinách, ktorými by narúšal psychickú pohodu a spánok voči ktorémukoľvek členovi jeho rodiny. Pokiaľ ide o hádku, ktorá sa udiala dňa 26.10.2016, je pravdou, že účastníci sa v ten deň pohádali, nešlo však o žiarlivostnú hádku ako to tvrdí navrhovateľka. Príčinou hádky bola okolnosť, kto zostane s maloletým O.. Navrhovateľka trvala na to, že o maloletého sa postará jej matka, s čím odporca nesúhlasil, lebo sa vie o svojho syna plnohodnotne postarať. Nie je tiež pravdou, že by odporca sa po jeho odchode z bytu mal do tohto vrátiť a v čase, kedy navrhovateľky bola v práci, mal v byte urobiť neporiadok, rozhadzovať osobné veci navrhovateľky. Odporca navštívil byt len z dôvodu, že pri svojom náhlom odchode z bytu dňa 26.10.2016 si nevzal so sebou všetky svoje osobné veci. Od odchodu odporcu z bytu navrhovateľka s ním prestala komunikovať a po dobu mesiaca a pol mu umožnila kontakt so synom len 2-krát. Navrhovateľka sama vo svojom návrhu uvádza, že maloletý má blízky vzťah k obom rodičom, že odporca má svojho syna rád a že sa mu venoval vždy čo najviac v rámci svojich možností. Pokiaľ ide o trestné oznámenie, orgány činné v trestnom konaní vyhodnotili podanie navrhovateľky tak, že nejde o páchanie trestnej činnosti a vec postúpili na prejednanie v priestupkovom konaní. V súčasnosti nie je rozhodnuté, či sa odporca dopustil vôbec spáchania priestupku, pričom tu platí prezumpcia neviny. Aj keď súd pri nariadení neodkladného opatrenia nemusí dodržať formálny postup určený pre dokazovanie a zisťovať všetky skutočnosti potrebné pre vydanie rozhodnutia vo veci samej, neznamená to, že súd prvej inštancie môže vydať neodkladné opatrenie len na základe tvrdení navrhovateľky bez osvedčenia aspoň základných skutočností, ktoré by umožnili prijať záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana.

11. Na základe uvedeného odporca žiadal, aby odvolací súd napadnuté uznesenie zmenil a návrh na vydanie neodkladného opatrenia zamietol.

12. Navrhovateľka sa k odvolaniu odporcu nevyjadrila.

13. Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) príslušný na rozhodnutie o odvolaní (§ 34 Zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku, ďalej len „CSP“) po zistení, že odvolanie bolo podané v zákonom stanovenej lehote (§ 362 ods. 1 , oprávnenou osobou (§ 359 , proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné (§ 357 , preskúmal uznesenie ako aj konanie mu predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ustanovenia § 379 a nasl. CSP, bez nariadenia pojednávania (§ 385 ods. 1 a contrario) a dospel k záveru, že odvolanie odporcu nie je opodstatnené.

14. Pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení, súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie (§ 324 ods. 1 .

15. Neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená (§ 325 ods. 1 .

16. Neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä nevstupovala dočasne do domu alebo bytu, v ktorom býva osoba, vo vzťahu ku ktorej je dôvodne podozrivá z násilia (§ 325 ods. 2 písm.e) .

17. V návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach žaloby podľa § 132 uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha (§ 326 ods. 1 .

18. Súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania (§ 329 ods. 1 veta prvá .

19. Ak to povaha veci pripúšťa, súd môže nariadiť neodkladné opatrenie, ktorého obsah by bol totožný s výrokom vo veci samej (§ 332 ods. 2 .

20. Ak súd nariadi neodkladné opatrenie pred začatím konania, môže vo výroku uznesenia uložiť navrhovateľovi povinnosť podať v určitej lehote žalobu vo veci samej. Súd túto povinnosť neuloží najmä vtedy, ak je predpoklad, že neodkladným opatrením možno dosiahnuť trvalú úpravu pomerov medzi stranami (§ 336 ods. 1 .

21. Súd vo výroku uznesenia podľa ods. 1 uvedie strany a predmet konania vo veci samej (§ 336 ods. 2 .

22. Odvolací súd konštatuje, že prvostupňový súd v dostatočnom rozsahu zistil skutočnosti rozhodné pre posúdenie danej veci, vecne správne rozhodol a svoje rozhodnutie odôvodnil v súlade s ust. § 220 ods. 2 v spojení s ust. § 234 ods. 2 CSP, pričom výstižne a dostatočne odôvodnil, čo ho viedlo k nariadeniu neodkladného opatrenia, keď sa vysporiadal s rozhodujúcimi skutočnosťami. Odvolateľ v podanom odvolaní neuviedol žiadne skutočnosti, s ktorými by sa okresný súd nevysporiadal, a ktoré by boli spôsobilé inak vyhodnotiť skutkový stav a následne prijať iný právny záver. Odôvodnenie rozhodnutia okresného súdu je vecne správne, pričom v jednotlivostiach naň poukazuje aj odvolací súd.

23. Účelom neodkladného opatrenia je dočasná úprava práv a povinností, ktorá nevylučuje, že o právach a povinnostiach účastníkov konania o neodkladnom opatrení bude vo veci samej rozhodnuté inak, než v konaní o neodkladnom opatrení. Všeobecný súd neodkladným opatrením dočasne upravuje pomery účastníkov konania, pričom je dôležité, že je povinný poskytnúť ochranu tomu, kto sa vydania neodkladného opatrenia domáha, ale v rámci ústavných pravidiel tiež tomu, proti komu návrh smeruje. Neodkladné opatrenia s ohľadom na ich charakter nemôžu spravidla zasiahnuť do základných práv alebo slobôd účastníkov konania, lebo rozhodnutia o nich nemusia zodpovedať konečnému meritórnemu rozhodnutiu.

24. Neodkladné rozhodnutia predstavujú opatrenia, trvanie ktorých je obmedzené a môžu byť kedykoľvek na návrh zrušené (zhodne judikatúra Ústavného súdu SR, č. k. IV. &Ua cute;S 46/2013). Účelom neodkladného opatrenia je totiž rýchle a pružné riešenie tej situácie, ktorá vyžaduje okamžitý zásah súdu (uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 2M Cdo/3/2010 z 29.07.2010 ).

25. Predpokladom nariadenia neodkladného opatrenia je opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujú cich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana (§ 326 ods. 1 . Samotná lehota na rozhodnutie indikuje, že súd nerozhoduje na základe štandardného dokazovania, ale vychádza z osvedčenia práv účastníkov a z osvedčenia porušenia týchto práv.

26. Zákonnou podmienkou na nariadenie neodkladného opatrenia je potreba bezodkladne upraviť pomery účastníkov konania. V danom prípade mal súd prvej inštancie za to, že navrhovateľka osvedčila nevyhnutnosť dočasnej a okamžitej úpravy pomerov medzi účastníkmi vzhľadom na dôvodné podozrenie z násilia, ktorého sa má dopúšťať odporca voči navrhovateľke.

27. Súd prvej inštancie správne konštatoval, že navrhovateľka dostatočne osvedčila potrebu dočasnej úpravy pomerov účastníkov konania, a to návrhom na rozvod manželstva, lekárskou správou, podaním trestného oznámenia pre prečin nebezpečného vyhrážania.

28. K vyššie uvedenému odvolací súd len dopĺňa, že aj odvolací súd zo skutočnosti vyplývajúcich zo spisu mal dostatočným spôsobom osvedčené, že vzťahy medzi účastníkmi sú napäté. Uvedené skutočnosť nespochybnil ani odporca v podanom odvolaní. Odvolací súd v tomto smere poznamenáva, že odporcom spochybnenie tvrdenia o jeho psychickom či fyzickom násilí páchanom na navrhovateľke nie sú spôsobilé privodiť zmenu napadnutého uznesenia. Ničím totiž nevyvracajú osvedčené skutočnosti, na ktoré poukázala navrhovateľka. Odvolací súd nemôže bagatelizovať prípadné fyzické či psychické násilie v rodine. Preto je potrebné v danom prípade na ochranu dotknutých osôb zvoliť adekvátnu formu ochrany, a to aj za situácie, že odporca bude dočasne vylúčený z užívacieho práva k bytu tak, ako to správne konštatoval súd prvej inštancie. Súd prvej inštancie zároveň správne uložil navrhovateľke podať žalobu, ktorou sa bude domáhať vylúčenia alebo obmedzenia užívacieho práva odporcu k bytu. V prípade, že takáto žalobca nebude podaná, súd aj bez návrhu uznesenie o neodkladnom opatrení zručí (§ 336 ods. 3 . Inak bude neodkladné opatrenie trvať do času jeho zrušenia súdom v súvislosti s odpadnutím dôvodu, pre ktorý bolo nariadené alebo v súvislosti s rozhodnutím vo veci samej v prípade podania žaloby, na podanie ktorej bola odkázaná navrhovateľka.

29. Ešte k odvolacím dôvodom odvolací súd uvádza, že nie je možné súhlasiť s tvrdením odvolateľa, že ide o obmedzenie jeho vlastníckeho práva v rozpore s Ústavou na neobmedzenú dobu. Zrušenie - zánik neodkladného opatrenia je upravené zákonom čo je uvedené vyššie. Ochrana zdravia a života musí byť chránené prioritne v porovnaní s ochranou vlastníckeho práva. Ani skutočnosť, že trestné oznámenie bolo postúpené na prejednanie priestupku nemôže na veci nič zmeniť.

30. Preto odvolací súd napadnuté uznesenie podľa ust. § 387 ods. 1 ako vecne správne potvrdil s tým, že upresnil, že byt ktorého sa týka toto neodkladné opatrenie sa nachádza v Prešove.

31. O nároku na náhradu trov konania rozhodol odvolací súd podľa ust. § 396 ods. 1 v spojení s ust. § 255 ods. 1 CSP. V odvolacom konaní plne úspešnej navrhovateľke priznal v plnom rozsahu nárok nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

32. Toto rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. (§ 419 Civilného sporového poriadku, v ďalšom texte už len „CSP“) Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 .

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). (§ 421 ods. 1 a 2 Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie. (§ 422 ods. 1 a 2 Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. (§ 423 Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde. (§ 427 ods. 1 a 2 V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 Ods. 1 C. s. p. (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). (§ 428 . Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa. (§ 429 .