Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_6C-95-2016.pdf
PDF · 114.59 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
RA-6C/95/2016
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Revúca sudcom JUDr. Miroslavom Šedivcom v právnej veci žalobkyne: T. T., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom P. XXXX/X, XXX XX P., zastúpená JUDr. Alexandrom Milkom, advokátom so sídlom Cyrila a Metoda 4, 048 01 Rožňava, proti žalovaným: 1/ I. T.Á., L.. XX.XX.XXXX, trvale bytom P. XXXX/X, XXX XX P., 2/ PRO-FOREST Rožňava s.r.o., IČO: 31 722 831, sídlo Štítnická 23, 048 01 Rožňava, 3/ MOD invest, s.r.o., IČO: 50 158 881, sídlo Útulná 15, 048 01 Rožňava, žalovaný 2/ a 3/ zastúpení JUDr. Miroslavom Katunským, advokátom so sídlom Floriánska 16, 040 01 Košice, o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam, takto
rozhodol:
Žalobu z a m i e t a.
Žalobkyňa je povinná zaplatiť žalovaným 2/ a 3/ náhradu trov konania v rozsahu 100%.
Žalovaný 1/ nemá právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1.Žalobou podanou dňa 27.12.2016 sa žalobkyňa domáhala proti žalovaným 1/-3/ určenia, že nehnuteľnosti zapísané na LV č. XXXX a na LV č. XXXX G. T.. Ú.. P. patria do bezpodielového spoluvlastníctva žalobkyne a žalovaného 1/, na tom skutkovom základe, že predmetné nehnuteľnosti nadobudol žalovaný 1/ na základe kúpnej zmluvy zo dňa 23.08.2006 so súhlasom žalobkyne za trvania ich manželstva z prostriedkov z úveru vo výške 6.400.000,- Sk od ISTROBANKY, a.s. zabezpečeného záložným právom k nehnuteľnostiam zapísaným na LV č. XXXX a na LV č. XXXX pre k. ú. P., a tiež ručiteľským prehlásením žalobkyne. Právny nástupca ISTROBANKY, a.s. - Československá obchodná banka, a.s. dňa 13.10.2014 postúpila pohľadávku proti žalovanému 1/ na žalovaného 2/ s účinnosťou ku dňu 21.10.2015. Dňa 24.09.2015 žalovaný 1/ uzatvoril so žalovaným 2/ zmluvu o zabezpečovacom prevode vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam zapísaným na LV č. XXXX a na LV č. XXXX pre k. ú. P. bez súhlasu a v rozpore s vôľou žalobkyne za účelom zabezpečenia pohľadávok v celkovej výške 200.190,70 Eur, pričom hodnota prevedených nehnuteľností bola stanovená vo výške 205.000,- Eur; vklad vlastníckeho práva v prospech žalovaného 2/ bolo povolený dňa 27.10.2015. Žalovaný 2/ dňa 14.09.2016 previedol vlastnícke právo k nehnuteľnostiam zapísaným na LV č. XXXX a na LV č. XXXX pre k. ú. P. na žalovaného 3/, ktorého jediným spoločníkom a konateľom je manželka konateľa žalovaného 2/. Zmluva o zabezpečovacom prevode vlastníckeho práva sa prieči dobrým mravom, pretože hodnota nehnuteľností bola stanovená vo výške niekoľkonásobne nižšej, ako je ich skutočná hodnota, a žalovaný 2/ pri speňažení nehnuteľnosti nepostupoval s náležitou starostlivosťou tak, aby dosiahol čo najvyššiu predajnú cenu. Žalovaný 2/ tak zasiahol do práv žalobkyne, pretože nehnuteľnosti boli súčasťou bezpodielového spoluvlastníctva žalobkyne a žalovaného 1/ a aj napriek prevodu nehnuteľností uplatňuje si žalovaný 2/ voči žalovanému 1/ ďalší dlh vo výške 40.599,73 Eur, čím
tiež zasahuje do majetkových práv žalobkyne. Žalobkyňa sa preto listom zo dňa 10.11.2016 dovolala relatívnej neplatnosti zmluvy o zabezpečovacom prevode vlastníckeho práva zo dňa 24.09.2015.
2.Na pojednávaní vo veci žalobkyňa argumentáciu doplnila tak, že podľa rozhodnutia Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS/26/2010 je potrebné posudzovať relatívnu neplatnosť právnych úkonov týkajúcich sa bezpodielového spoluvlastníctva nielen vo vzťahu k veciam, ktoré sú jeho predmetom, ale posudzovať je potrebné vždy aj dosah jednostranných právnych úkonov na ďalšieho bezpodielového spoluvlastníka, ktorý zmluvnou stranou tohto právneho úkonu nie je. Dôvodom neplatnosti zmluvy o zriadení zabezpečovacieho prevodu práva má byť aj to, že v čase jej podpisu ešte žalovaný 2/ nebol veriteľom pohľadávky, pretože zmluva o postúpení pohľadávok zo dňa 13.10.2014 nadobudla účinnosť až dňa 21.10.2015, teda až potom, čo bola uzatvorená zmluva o zabezpečovacom prevode vlastníckeho práva. Ďalej má odporovať zákonu to, že na zabezpečenie pohľadávky zo zmluvy o úvere je zriadených viac záložných práv na rôzne nehnuteľnosti a okrem toho bola ešte na zabezpečenie tej istej pohľadávky uzatvorená zmluva o zabezpečovacom prevode vlastníckeho práva. Všetky tieto zabezpečovacie prostriedky teda nemôžu zabezpečovať tú istú pohľadávku. Ďalším dôvodom neplatnosti malo byť to, že obchodná spoločnosť žalovaného 3/ bola vytvorená iba účelovo, medzi žalovanými 1/ a 2/ je personálne prepojenie, preto žalovaného 3/ nemožno považovať za dobromyseľného nadobúdateľa nehnuteľností. Neplatnosť zmluvy o zabezpečovacom prevode vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam má spôsobiť aj absencia stanovenia správnej ceny nehnuteľností, a zákonu má odporovať aj výkon speňaženia týchto nehnuteľností. Okrem toho žalovaný 2/ ešte vymáha od žalobkyne a žalovaného 1/ aj ďalší dlh, ktorý takýmto prevodom nebol uspokojený.
3.K podanej žalobe sa vyjadril žalovaný 1/ podaním zo dňa 01.02.2017 tak, že s podanou žalobou súhlasí, zmluvu o zabezpečovacom prevode vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam uzatvoril bez súhlasu žalobkyne. Žalovaný 2/ a žalovaný 3/ sa k podanej žaloby vyjadrili podaniami zo dňa 14.02.2017 a zo dňa 20.02.2017 tak, že zmluva o zabezpečovacom prevode vlastníckeho práva nie je neplatným právnym úkonom, žalobkyňa sa jej relatívnej neplatnosti dovolala až v čase, kedy už žalovaný 2/ nebol vlastníkom nehnuteľností, a preto nebolo možné obnovenie jej vlastníckeho práva, pričom žalobkyňa ani nepreukázala, že nehnuteľnosti boli súčasťou bezpodielového spoluvlastníctva žalobkyne a žalobcu 1/.
4.Na pojednávaní vo veci dňa 21.03.2017 po oboznámení účastníkov s predbežným skutkovým zistením a právnym posúdením veci, že nehnuteľnosti, ktoré sú predmetom konania, boli súčasťou podniku žalovaného 1/, ktorý vykonával podnikateľskú činnosť samostatne, nie spoločne so žalobkyňou, preto tento podnik bol výlučným vlastníctvom žalovaného 1/, a teda žaloba o určenie, že nehnuteľnosti sú súčasťou bezpodielového spoluvlastníctva žalobkyne a žalovaného 1/ nemôže byť úspešná a bude zamietnutá, na návrh žalobkyne súd uznesením pripustil zmenu žaloby tak, že predmetom konania je určenie, že nehnuteľnosti zapísané na LV č. XXXX a LV č. XXXX pre k. ú. P. sú výlučným vlastníctvom žalovaného 1/. Uznesenie bolo vyhlásené na pojednávaní vo veci za prítomnosti všetkých účastníkov resp. ich zástupcov s neobmedzeným plnomocenstvom pre celé konanie, preto toto uznesenie súd písomne nevyhotovoval ani účastníkom konania nedoručoval (§ 142 ods. 2 CSP). K zmenenej žalobe sa žalovaný 2/ a 3/ vyjadrili tak, že túto navrhovali zamietnuť pre nedostatok naliehavého právneho záujmu.
5.Súd vo veci vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi: kúpne zmluvy č. l. 15, 18 a 22, sobášny list č. l. 27, úverové zmluva č. l. 29, zmluva o zriadení záložného práva k nehnuteľnostiam č. l. 46, oznámenie o postúpení pohľadávky č. l. 55, zmluva o zabezpečovacom prevode vlastníckeho práva č. l. 56, rozhodnutie o povolení vkladu č. l. 62, výpis z LV č. XXXX č. l. 65 a 69 a 119, výpis z LV č. XXXX č. l. 67 a 71 a 121, výpisy z obchodného registra č. l. 73 a 75, dovolanie sa relatívnej neplatnosti č. l. 77 a 79, výpisy zo živnostenského registra č. l. 109 a 110, výpis z LV č. XXXX č. l. 113, výpis z LV č. XXXX č. l. 114, uznanie záväzku č. l. 115, list č. l. 116, oznámenie o začatí výkonu zabezpečovacieho práva č. l. 117 a 118, súhlas na zrušenie záložného práva č. l. 123, odvolanie súhlasu so zrušením záložného práva č. l. 124, návrh na vklad záložného práva č. l. 125, zmluva o zriadení záložného práva č. l. 126, uznanie záväzku č. l. 129. Na základe vykonaného dokazovania s prihliadnutím k nepopretým tvrdeniam účastníkov konania, najmä žalobkyne a žalovaného 1/, v písomných podaniach ako aj na pojednávaní vo veci, mal súd preukázaný nasledovný skutkový stav:
6.Žalobkyňa a žalovaný 1/ uzatvorili manželstvo dňa XX.XX.XXXX, ich manželstvo doposiaľ trvá. Žalovaný 1/ vykonáva podnikateľskú činnosť ako samostatne zárobkovo činná osoba (fyzická osoba - podnikateľ) v odvetví stolárstva nepretržite od roku 1989 doposiaľ. Žalobkyňa vykonávala podnikateľskú
činnosť ako samostatne zárobkovo činná osoba (fyzická osoba - podnikateľ) v odvetví drevárskej výroby od roku 1996 do roku 2002, resp. do roku 2004. Žalobkyňa a žalovaný 1/ spolu nikdy nepodnikali, a to ani v dobe, kedy mala žalobkyňa aktívnu živnosť. Žalobkyňa bola v určitej presne nešpecifikovanej dobe tiež zamestnancom žalovaného 1/, s ktorým mala uzatvorenú pracovnú zmluvu na štyri hodiny denne a vykonávala účtovnícke práce a fakturáciu.
7.Kúpnymi zmluvami zo dňa 13.03.2017 a zo dňa 12.03.2007 žalovaný 1/ nadobudol nehnuteľnosti zapísané na LV č. XXXX pre k. ú. P., za kúpnu cenu vo výške 7.500.000,- Sk, z čoho 1.600.000,- Sk zaplatil z vlastných peňazí a 5.900.000,- Sk z úveru od ISTROBANKY, a.s. vo výške 6.400.000,- Sk poskytnutého žalovanému na základe úverovej zmluvy zo dňa 26.03.2007. Kúpnou zmluvou zo dňa 23.08.2006 žalovaný 1/ nadobudol spoluvlastnícky podiel k nehnuteľnosti zapísanej na LV č. XXXX pre k. ú. P. za kúpnu cenu 47.657,- Sk. Všetky tri kúpne zmluvy uzatváral žalovaný 1/ ako fyzická osoba, nehnuteľnosti kupoval pre účely výkonu svojej podnikateľskej činnosti, boli riadne zaúčtované v účtovníctve. Úverovú zmluvu žalovaný 1/ uzatvoril ako fyzická osoba - podnikateľ, úver a jeho splátky mal žalovaný 1/ riadne zaúčtované. Do rekonštrukcie nehnuteľností žalovaný 1/ investoval aj vlastné prostriedky vo výške 9.000.000,- Sk. Záväzky žalovaného 1/ z úverovej zmluvy boli zabezpečené záložným právom k nehnuteľnostiam zapísaným na LV č. XXXX pre k. ú. P. v bezpodielovom spoluvlastníctve žalobkyne a žalovaného 1/, záložným právom k nehnuteľnostiam zapísaným na LV č. XXXX pre k. ú. P.Ľ. v podielovom spoluvlastníctve žalovaného 1/ a L. T., L.. XX.XX.XXXX, záložným právom k nehnuteľnostiam zapísaným na LV č. XXXX, a to iba k pozemkom a dvom zo stavieb zapísaných na tomto LV vo výlučnom vlastníctve žalovaného 1/, biankozmenkami vystavenými L. T., L.. XX.XX.XXXX a I. D., L.. XX.XX.XXXX, dohodami o pristúpení k záväzku uzatvorenými s L. T., L.. XX.XX.XXXX, a I. D., L.. XX.XX.XXXX a ručiteľským záväzkom žalobkyne.
8.Československá obchodná banka, a.s. ako právny nástupca ISTROBANKY, a.s. listom zo dňa 27.10.2015 oznámila žalovanému 1/, že dňa 13.10.2014 došlo k postúpeniu pohľadávky zo zmluvy o úvere zo dňa 26.03.2007 na žalovaného 2/ s účinnosťou od 21.10.2015. Žalovaný 1/ dňa 29.06.2015 písomne uznal svoje záväzky voči žalovanému 2/ v celkovej výške 200.190,70 Eur, z toho 26.389,89 Eur nešpecifikované pohľadávky z obchodného styku, 22.669,29 Eur pohľadávka vymáhaná exekučne patriaca pôvodne veriteľovi B. N., 100.431,52 Eur pohľadávka zo zmluvy o úvere zo dňa 26.03.2007 a 50.700,- Eur ďalšie bližšie nešpecifikované pohľadávky z obchodného styku, ktoré sa zaviazal zaplatiť do 31.12.2015. Zmluvou o zabezpečovacom prevode vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam zo dňa 24.09.2015, ktorej vklad bol povolený dňa 27.10.2015, žalovaný 1/ za účelom zabezpečenia svojho záväzku zo zmluvy o úvere zo dňa 26.03.2007 a ďalších záväzkov spolu vo výške 200.190,70 Eur, previedol na žalovaného 2/ vlastnícke právo ku všetkým nehnuteľnostiam (všetkým pozemkom a všetkým stavbám) zapísaným na LV č. XXXX G. T.. Ú.. P., z ktorých časť už predtým bola zaťažená záložným právom na zabezpečenie úveru zo dňa 26.03.2007, ako aj k spoluvlastníckemu podielu k nehnuteľnosti zapísanej na LV č. XXXX G. T.. Ú.. P.. Žalovaný 2/ listom zo dňa 03.05.2016 žalovanému 1/ oznámil začatie výkonu zabezpečovacieho prevodu vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam, a kúpnou zmluvou zapísanou pod sp. zn. V 881/2016 dňa 14.09.2016 previedol všetky tieto nehnuteľnosti na žalovaného 3/, a to po tom, čo predchádzajúci návrh na vklad podobnej alebo rovnakej kúpnej zmluvy pod sp. zn. V 404/2016 nebol úspešný, pričom žalovaní 2/ a 3/ sú spriaznené obchodné spoločnosti na základe personálneho prepojenia v osobe spoločníkov resp. konateľov, ktorí sú manželmi.
9.Žalovaný 2/ listinou zo dňa 21.01.2016 súhlasil so zrušením záložného práva k nehnuteľnostiam zapísaným na LV č. XXXX a na LV č. XXXX G. T.. Ú.. P., pričom ďalším listom zo dňa 13.03.2017 žalovaný 2/ tento súhlas odvolal a požadoval, aby žalovaný 1/ uznal ďalší svoj záväzok voči žalovanému 2/ vo výške 41.453,- Eur ako bližšie nešpecifikované pohľadávky z obchodného styku a požadoval tiež, aby žalovaný 1/ a žalobkyňa uzatvorili záložnú zmluvu k nehnuteľnostiam zapísaným na LV č. XXX pre k. ú. P. (pôvodne patriacim do bezpodielového spoluvlastníctva žalobkyne a žalovaného 1/, teraz v podielovom spoluvlastníctve J. D., L.. XX.XX.XXXX a L. T., nar. XX.XX.XXXX).
10.Žalobkyňa listom zo dňa 10.11.2016 odoslaným žalovanému 1/ a žalovanému 2/ dovolala sa relatívnej neplatnosti zmluvy o zabezpečovacom prevode vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam zo dňa 24.09.2015 z dôvodu, že k uzatvoreniu tejto zmluvy došlo bez súhlasu žalobkyne.
11.Podľa § 137 CSP, žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o a) splnení povinnosti,
b) nároku na usporiadanie práv a povinností strán, ak určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami vyplýva z osobitného predpisu, c) určení, či tu právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem; naliehavý právny záujem nie je potrebné preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu, alebo d) určení právnej skutočnosti, ak to vyplýva z osobitného predpisu.
Podľa § 40a Občianskeho zákonníka, ak ide o dôvod neplatnosti právneho úkonu podľa ustanovení § 49a, 140, § 145 ods. 1, § 479, § 589, § 701 ods. 1 a § 741b ods. 2, považuje sa právny úkon za platný, pokiaľ sa ten, kto je takým úkonom dotknutý, neplatnosti právneho úkonu nedovolá. Neplatnosti sa nemôže dovolávať ten, kto ju sám spôsobil. To isté platí, ak právny úkon nebol urobený vo forme, ktorú vyžaduje dohoda účastníkov ( § 40). Ak je právny úkon v rozpore so všeobecne záväzným právnym predpisom o cenách, je neplatný iba v rozsahu, v ktorom odporuje tomuto predpisu, ak sa ten, kto je takým úkonom dotknutý, neplatnosti dovolá.
Podľa § 143 Občianskeho zákonníka, v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov je všetko, čo môže byť predmetom vlastníctva a čo nadobudol niektorý z manželov za trvania manželstva, s výnimkou vecí získaných dedičstvom alebo darom, ako aj vecí, ktoré podľa svojej povahy slúžia osobnej potrebe alebo výkonu povolania len jedného z manželov, a vecí vydaných v rámci predpisov o reštitúcii majetku jednému z manželov, ktorý mal vydanú vec vo vlastníctve pred uzavretím manželstva alebo ktorému bola vec vydaná ako právnemu nástupcovi pôvodného vlastníka.
Podľa § 145 ods. 1 Občianskeho zákonníka, Bežné veci týkajúce sa spoločných vecí môže vybavovať každý z manželov. V ostatných veciach je potrebný súhlas oboch manželov; inak je právny úkon neplatný.
Podľa § 145 ods. 2 Občianskeho zákonníka, z právnych úkonov týkajúcich sa spoločných vecí sú oprávnení a povinní obaja manželia spoločne a nerozdielne.
Podľa § 5 Obchodného zákonníka, podnikom sa na účely tohto zákona rozumie súbor hmotných, ako aj osobných a nehmotných zložiek podnikania. K podniku patria veci, práva a iné majetkové hodnoty, ktoré patria podnikateľovi a slúžia na prevádzkovanie podniku alebo vzhľadom na svoju povahu majú tomuto účelu slúžiť.
Podľa § 306 ods. 2 Obchodného zákonníka, ručiteľ môže voči veriteľovi uplatniť všetky námietky, na ktorých uplatnenie je oprávnený dlžník, a použiť na započítanie pohľadávky dlžníka voči veriteľovi, ak na započítanie by bol oprávnený dlžník, keby veriteľ vymáhal svoju pohľadávku voči nemu. Ručiteľ môže použiť na započítanie aj svoje pohľadávky voči veriteľovi.
12.Z vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že nehnuteľnosti zapísané na LV č. XXXX S. L. B. Č.. XXXX pre k. ú. P., patrili do súboru hmotných a nehmotných zložiek podniku žalovaného 1/, ktorý tieto nehnuteľnosti kúpil pre účely výkonu svojej podnikateľskej činnosti, tieto nehnuteľnosti mal riadne zaúčtované v účtovníctve a ich kúpnu cenu splácal z úveru taktiež riadne zaúčtovaného. Žalovaný 1/ vykonával podnikateľskú činnosť sám bez účasti žalobkyne ako svojej manželky, preto celý jeho podnik ako hromadná vec (a každá jeho samostatná súčasť) patril do jeho výlučného vlastníctva ako vec slúžiaca výkonu povolania žalovaného 1/ podľa § 143 Občianskeho zákonníka. Podnik môže byť predmetom bezpodielového spoluvlastníctva iba za predpokladu, ak podnik patrí obom manželom ako podnikateľom. Ak je podnikateľom iba jeden z manželov, patrí podnik do oddeleného vlastníctva podnikajúceho manžela (rozsudok Najvyššieho súdu ČR sp. zn. 22Cdo 684/2004 zo dňa 27.09.2004). Výkonom povolania je tiež podnikanie jedného z manželov ako fyzickej osoby. Pracovná činnosť manžela, ktorú vykonáva ako osoba spolupracujúca s manželom podnikateľom nie je podnikaním (rozsudok Najvyššieho súdu ČR sp. zn. 22Cdo 1717/2000 zo dňa 02.04.2002). Preto ak žalobkyňa vykonávala podnikateľskú činnosť samostatne, resp. v určitej dobe bola zamestnancom žalovaného 1/, takúto činnosť žalobkyne nemožno kvalifikovať ako spoločné podnikanie so žalovaným 1/. Vykonávaním spoločnej podnikateľskej činnosti z hľadiska ustanovenia § 143 Občianskeho zákonníka možno rozumieť zrejme iba súčasný výkon podnikateľskej činnosti oboma manželmi pri súčasnej existencii podnikateľského oprávnenia oboch manželov, napr. vo forme združenia manželov podľa § 829 Občianskeho zákonníka. Všetky právne úkony pri prevádzkovaní svojho podniku vrátane uzatvorenia zmluvy o zabezpečovacom prevode vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam bol preto žalovaný 1/
oprávnený robiť bez súhlasu žalobkyne ako svojej manželky v zmysle § 145 Občianskeho zákonníka, t.j. s vylúčením možnosti relatívnej neplatnosti takéhoto právneho úkonu pre nesúhlas žalobkyne. Z každého právneho úkonu týkajúceho sa podniku žalovaného 1/ je preto zaviazaný len žalovaný 1/.
13.Ak uzatvára jeden z manželov zmluvu o úvere a v zmluve vystupuje ako dlžník, je z tejto zmluvy zaviazaný a oprávnený iba on a k jej platnosti nie je treba súhlas druhého manžela; takýto súhlas nepotrebuje ani k uznaniu záväzku z tejto zmluvy (uznesenie Najvyššieho súdu ČR sp. zn. 29Odo 162/2005 zo dňa 30.08.2005). K prevzatiu ručiteľského záväzku jedným z manželov nie je potrebný súhlas druhého manžela (uznesenie Najvyššieho súdu ČR sp. zn. 29Odo 398/20005 zo dňa 30.08.2005). Manžel, ktorý je fyzickou osobou - podnikateľom nepotrebuje k uzatvoreniu úverovej zmluvy súhlas druhého manžela (rozhodnutie Vrchního sodu v Prahe sp. zn. 5Cmo 4/94). K záväznosti podpisu zmenky jedným z manželov nevyžaduje sa súhlas druhého manžela s týmto podpisom (rozsudok Vrchního sodu v Prahe sp. zn. 5Cmo 735/95 zo dňa 25.11.1996). Skutočnosť, že na účte v banke sú uložené prostriedky v bezpodielovom spoluvlastníctve neoprávňuje manžela majiteľa účtu k nakladaniu s prostriedkami na tomto účte (rozsudok Najvyššieho súdu ČR sp. zn. 22Cdo 2793/2006 zo dňa 08.01.2008). Je teda potrebné dôsledne odlišovať (doterajšia konštantná judikatúra tak robí) právne úkony týkajúce sa spoločného majetku a majetku patriaceho do výlučného vlastníctva jedného z manželov. Ak niečo je výlučným majetkom jedného z manželov, druhý manžel nie je oprávnený s tým disponovať (a to dokonca aj vtedy, ak by malo ísť o dispozíciu spoločnými prostriedkami uloženými na účte patriacom druhému manželovi). Majetková sféra oboch manželov je zásadne oddelená hranicou spoločného majetku a hranicou výlučného majetku každého z nich, vo vzťahu k výlučnému žalovaného 1/ potom žalobkyňa má postavenie rovnaké ako voči ktorejkoľvek tretej osobe. Určovacia žaloba podľa § 137 písm. c) CSP je prípustná iba za predpokladu existencie naliehavého právneho záujmu na takomto určení, ktorý je daný najmä tam, kde by bez tohto určenia bolo ohrozené právo žalobkyne alebo kde by sa bez tohto určenia jej právne postavenie stalo neistým. Preto žalobkyňa nemôže mať naliehavý právny záujem na určení výlučného vlastníckeho práva svojho manžela k nehnuteľnostiam zapísaným na LV č. XXXX a na LV č. XXXX G. T.. Ú.. P., a to už z dôvodu, že by na takomto určení nemala naliehavý právny záujem ani vo vzťahu ku ktorejkoľvek tretej osobe, keďže postavenie žalobkyne by sa určením výlučného vlastníctva žalovaného 1/ nijako nezmenilo. Z uvedenej ustálenej judikatúry vybočuje žalobkyňou zmienený nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 26/2010 zo dňa 08.12.2010, obsahom ktorého je názor, že právny úkon, ktorý je súčasťou výlučného majetku jedného z manželov je zároveň prostredníctvom možnosti uspokojenia pohľadávky veriteľa aj zo spoločného majetku manželov podľa § 147 ods. 1 Občianskeho zákonníka právnym úkonom týkajúcim sa spoločných vecí v zmysle § 145 Občianskeho zákonníka. Práve zmienené rozhodnutie Ústavného súdu SR nie je možné nasledovať už z dôvodu, že popiera vlastnú podstatu existencie inštitútu bezpodielového spoluvlastníctva manželov a jeho zákonných dôsledkov plynúcich z vyššie citovanej všeobecne akceptovanej konštantne jednotnej judikatúry. V predmetnej veci je navyše skutkový stav odlišný od prípadu riešeného v zmienenom náleze Ústavného súdu SR v tom, že žalovaný 1/ od počiatku podniká ako samostatne zárobkovo činná osoba, za svoje záväzky preto počas celej doterajšej existencie manželstva so žalobkyňou zodpovedá celým svojim výlučným majetkom ako aj majetkom v bezpodielovom spoluvlastníctve so žalobkyňou. Uzatvorením zmluvy o zabezpečovacom prevode vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam zo dňa 24.09.2015 preto nedošlo k žiadnej zmene v majetkovej zodpovednosti žalovaného 1/ za svoje záväzky ani k žiadnej zmene v majetkovej zodpovednosti žalobkyne ako bezpodielovej spoluvlastníčky za záväzky žalovaného 1/. Ak žalobkyňa doteraz nevyužila zákonnú možnosť zrušenia bezpodielového spoluvlastníctva podľa § 148a ods. 2 Občianskeho zákonníka, potom musí znášať zákonné dôsledky v podobe možnosti uspokojenia pohľadávok veriteľov žalovaného 1/ aj z majetku v bezpodielovom spoluvlastníctve, ktoré nemožno obchádzať. Pripustenie možnosti, že právny úkon žalovaného 1/, ktorým disponoval svojim výlučným majetkom tvoriacim súčasť jeho podniku, je tiež právnym úkonom týkajúcim sa spoločných vecí, by znamenalo súčasne pripustenie možnosti spochybniť akékoľvek a všetky ďalšie nie bežné právne úkony žalovaného 1/ uskutočnené pri prevádzkovaní jeho podnikateľskej činnosti, čo by viedlo k spochybneniu právnej istoty tretích osôb a tiež k narušeniu koncepcie ustanovení § 13 a nasl. Obchodného zákonníka upravujúcich konanie podnikateľa.
14.V prípade výkonu podnikateľskej činnosti spoločným majetkom manželov nie je iba zisk (rozdiel medzi výnosmi a nákladmi) z výkonu podnikateľskej činnosti. Každý výnos podnikateľskej činnosti je súčasťou bezpodielového spoluvlastníctva, všetky výnosy podnikateľskej činnosti majú však zvláštny režim v prípade vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva v tom, že podnikajúci manžel je pri vyporiadaní povinný nahradiť do spoločného majetku čiastku rovnajúcu sa pozitívnemu (kladnému) rozdielu medzi
aktívami a pasívami jeho podnikania ku dňu zániku bezpodielového spoluvlastníctva manželov, čo spravidla predstavuje cenu jeho podniku, ak nebol vytvorený tiež vynaložením oddelených prostriedkov podnikajúceho manžela (rozsudok Najvyššieho súdu ČR sp. zn. 22Cdo/2296/2004 zo dňa 18.04.2005). Ak na dlh vzniknutý z úveru poskytnutého len žalovanému a ním využitého len na jeho podnikanie v dobe pred vznikom bezpodielového spoluvlastníctva manželov bolo plnené tiež z finančných prostriedkov patriacich do bezpodielového spoluvlastníctva, je žalovaný povinný nahradiť do spoločného majetku účastníkov to, čo z neho bolo za trvania bezpodielového spoluvlastníctva účastníkov takto vynaložené (rozsudok Najvyššieho súdu ČR sp. zn. 22Cdo/1562/2000 zo dňa 14.08.2001). Analogicky potom ak sa na splnenie dlhu žalovaného 1/ vzniknutého z jeho podnikania počas trvania bezpodielového spoluvlastníctva bude použitý aj spoločný majetok (cez uplatnenie exekúcie alebo záložného práva alebo iného zabezpečovacieho prostriedku), k tejto skutočnosti je možné prihliadať pri učení výšky hodnoty podniku žalovaného 1/ a vyporiadacieho podielu žalobkyne. Ani potenciálny majetkový nárok žalobkyne plynúci z vyporiadania bezpodielového spouvlastníctva so žalovaným 1/ neodôvodňuje existenciu naliehavého právneho záujmu na učení výlučného vlastníckeho práva jej manžela, pretože ku všetkým skutočnostiam majúcim vplyv na výšku majetkových nárokov žalobkyne je možné prihliadať až v konaní o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva a to podľa stavu ku dňu zániku bezpodielového spoluvlastníctva, pričom tieto nároky by mohla žalobkyňa uplatňovať len voči žalovanému 1/ a nie voči tretím osobám.
15.Napokon ani existencia ručiteľského záväzku žalobkyne (resp. žalobkyňou tvrdeného spoludlžníckeho záväzku) neodôvodňuje existenciu naliehavého právneho záujmu žalobkyne na určení výlučného vlastníckeho práva žalovaného 1/ ako hlavného dlžníka záväzku. Žalobkyňa ako ručiteľ má podľa § 306 ods. 2 Obchodného zákonníka k dispozícii obranu voči žalobe žalovaného 2/ ako veriteľa na plnenie resp. aj voči uplatneniu zabezpečovacích prostriedkov žalovaným 2/ vo forme námietok vlastných a námietok hlavného dlžníka (žalovaného 1/) - teda vo forme obrany žalobkyne proti aktívnym krokom žalovaného 2/ pri speňažovaní majetku žalobkyne ako bezpodielovej spoluvlastníčky (alebo prípadne jej výlučného majetku). Žalobkyňa môže tiež uplatňovať nároky žalobami, ktoré má k dispozícii na ochranu svojich vlastných majetkových záujmov (určovacie žaloby pri speňažení majetku priamym predajom, žaloby o neplatnosť dobrovoľnej dražby a pod.) v oblasti svojho výlučného majetku alebo majetku patriaceho do bezpodielového spoluvlastníctva. Žalobkyňa však nemôže uplatňovať aktívne sama žaloby (žaloba nie je námietkou) hlavného dlžníka - žalovaného 1/ týkajúce sa jeho výlučného majetku (rovnako ako to nemôže urobiť ani voči ktorejkoľvek tretej osobe), tieto nároky musí vo svojom mene uplatňovať žalovaný 1/ sám. Nemožno si predstaviť žiadny sociálny ani iný dôvod, ktorý by mohol mať význam z hľadiska posúdenia naliehavého právneho záujmu žalobkyne na takomto určení, keď už z pojmového vymedzenia naliehavého právneho záujmu vyplýva, že takouto skutočnosťou môže byť len dôvod dotýkajúci sa majetkovej sféry žalobkyne t.j. ak by určením vlastníckeho práva bola ovplyvnená majetková sféra žalobkyne (jej výlučného majetku alebo bezpodielového spoluvlastníctva), čo je pri určení výlučného vlastníckeho práva žalovaného 1/ vylúčené.
16.Z vykonaného dokazovania zároveň vyplýva, že záložné práva zapísané na LV č. XXXX S. B. Č.. XXXX pre k. ú. P. zabezpečujúce záväzky žalovaného 1/ zo zmluvy o úvere zo dňa 26.03.2007 zanikli splnením záväzku žalovaného 1/ zo zmluvy o úvere výkonom zabezpečovacieho prevodu vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam zapísaným na LV č. XXXX a LV č. XXXX pre k. ú. P.; takto zanikol aj ručiteľský záväzok žalobkyne ako aj jej prípadný spoludlžnícky záväzok k zmluve o úvere. Žiadne ďalšie zabezpečovacie prostriedky, ktoré by mohol žalovaný 2/ voči žalobkyni alebo žalovanému 1/ uplatniť mimosúdne (dobrovoľnou dražbou alebo priamym predajom) neexistujú. Preto ak žalovaný 2/ zotrvá na požiadavke zaplatenia ďalších 41.453,- Eur, bude sa musieť so svojim nárokom obrátiť a to len proti žalovanému 1/ žalobou na súd, aby tak dosiahol exekučný titul pre jeho vymoženie. Pre prípad toho, že by si žalovaný 2/ uplatnil svoje právo na zaplatenie dlžnej čiastky proti žalovanému 1/, tento sa môže svojich práv domáhať v takto vedenom konaní námietkou splnenia dlhu alebo akýmikoľvek inými námietkami. Žalobkyňa sa môže ochrany svojich práv domáhať v zákonom prípustnom rozsahu vstupom do takto vedeného konania ako interveniet na strane žalovaného 1/ (právny záujem žalobkyne na výsledku konania by bol daný práve možnosťou uspokojenia pohľadávky veriteľa aj zo spoločného majetku manželov podľa § 147 ods. 1 Občianskeho zákonníka) a uplatňovať dostupné námietky v záujme žalovaného 1/. V takomto konaní možno preskúmať všetky námietky žalobkyne vrátane tých, ktoré uplatňuje v tomto súdnom konaní. Naliehavý právny záujem na osobitnom určení práva existuje len vtedy, ak takéto určenie nemožno dosiahnuť v inom súdnom konaní pri posúdení predbežnej otázky, v ktorom si účastníci môžu uplatniť svoje práva alebo sa brániť voči uplatneným právam druhého účastníka
právneho vzťahu. O takýto prípad vo veci podanej žaloby nejde, a preto na navrhovanom určení nie je naliehavý právny záujem. Pripustenie naliehavého právneho záujmu v takomto prípade by viedlo k absurdnému záveru o tom, že súdy by museli vecne preskúmavať platnosť akýchkoľvek, a teda všetkých právnych vzťahov bez ohľadu na to, či by si veriteľ vôbec chcel uplatňovať svoje práva žalobou na súde. Ak si žalovaný 2/ svoje domnelé právo na zaplatenie 41.453,- Eur na súde neuplatní, žalobkyňa nikdy nebude a to ani len potenciálne dotknutá na svojich právach tak, ako tým odôvodňuje prípustnosť podanej resp. zmenenej žaloby. Z vyjadrenia žalovaného 1/ zároveň plynie, že on sám súhlasí s takým spôsobom uspokojenia jeho záväzkov voči žalovanému 2/, ktorým si na úhradu všetkých záväzkov žalovaného 1/ žalovaný ponechá nehnuteľnosti zapísané na LV č. XXXX S. L. B. Č.. XXXX pre k. ú. P. a žiadne ďalšie plnenia po žalovanom 1/ požadovať nebude. Ak si teda žalovaný 2/ svoje domnelé právo na zaplatenie 41.453,- Eur na súde neuplatní (a zatiaľ tak neurobil), bolo by rozhodnutie o podanej resp. zmenenej žalobe žalobkyne iba rozhodnutím akademického sporu bez praktického významu.
17.Z dôvodov zhora uvedených preto súd zmenenú žalobu žalobkyne pre nedostatok naliehavého právneho záujmu v zmysle § 137 písm. c) CSP ako nedôvodnú zamietol (pričom ako nedôvodnú by súd rovnako zamietol aj pôvodnú žalobu žalobkyne pre jej vecnú neopodstatnenosť), vzhľadom k čomu už žalobkyňou a žalovaným 1/ navrhované dokazovanie súd ako nadbytočné nevykonával.
18.O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 CSP, žalobkyňa bola v konaní v celom rozsahu neúspešná, je preto povinná zaplatiť žalovaným 2/ a 3/ náhradu trov konania v rozsahu 100%; žalovaný 1/ si právo na náhradu trov konania neuplatnil, preto súd rozhodol o jeho práve na náhradu trov konania tak, že žalovaný 1/ nemá právo na náhradu trov konania.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie na Okresnom súde Revúca do 15 dní odo dňa jeho doručenia písomne v dvoch vyhotoveniach. V odvolaní je potrebné uviesť ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, spisovú značku konania, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody), čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) a podpis. Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Odvolanie možno odôvodniť len tým, že: a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z. z. Exekučný poriadok).