Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

13C/39/2018

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Banská Bystrica v konaní pred sudcom JUDr. Gabrielom Slobodníkom v právnej veci žalobcu T. H., W.. XX. XX. XXXX, F. F. F., Y. XX, v konaní zastúpeného JUDr. Alenou Babišovou, advokátkou, Advokátska kancelária Banská Bystrica, Pestovateľská ulica č. 18, proti žalovanému Mesto Banská Bystrica, so sídlom Banská Bystrica, Československej armády 26, IČO: 00 518 476, o zaplatenie 2 326,68 Eur s príslušenstvom, takto

rozhodol:

Súd žalobu žalobcu z a m i e t a .

Žalovaný má nárok voči žalobcovi na náhradu trov konania v rozsahu 100 %, ktoré je žalobca povinný zaplatiť v lehote 3 dní od právoplatnosti uznesenia, ktorým súd rozhodne o ich výške.

odôvodnenie:

1. Žalobca žalobou podanou dňa 16. 05. 2018 sa domáhal od žalovaného zaplatenia sumy 2 326,68 Eur s príslušenstvom z titulu náhrady za vecné bremeno, ktoré viazne na jeho nehnuteľnosti.

2. Žalovaný so žalobou vyjadril nesúhlas a žiadal túto zamietnuť.

3. Žalobca uvádzal, že je výlučným vlastníkom pozemku registra CKN č. XXXX/XX o výmere XXX m2

- zastavané plochy a nádvoria, zapísané na LV č. XXXX, pre kat. úz. Radvaň, obec Banská Bystrica. Žalobca tento pozemok nadobudol na základe rozhodnutia D XXXX/XXXX, rozhodnutia L.-F. Č.. XXX- XXX/XXXX zo dňa 02. 03. 2005 o schválení ROEP, D 1309/1986 a zápisom geometrického plánu č. XXXXXXXX-XX/XX zo dňa 12. 08. 2015. 4. Žalobca uviedol, že pred zápisom geometrického plánu do katastra nehnuteľností bol pozemok evidovaný na liste vlastníctva č. XXXX ako pozemok registra EKN č. XXX o výmere XXXX m2 - orná pôda. Tieto skutočnosti preukazoval žalobca výpisom z listu vlastníctva č. XXXX pre kat. úz. Radvaň, z ktorého vyplynula skutočnosť o tom, že žalobca je vlastníkom pozemku parcely č. XXXX/XX o výmere XXX m2.

5. Žalobca ďalej tvrdil, že na tomto jeho pozemku sa nachádza miestna komunikácia - cesta, ktorá prešla do vlastníctva správy žalovaného. Pozemok pod stavbou zostal nevysporiadaný. Z uvedeného dôvodu v tomto konaní si potom uplatnil nárok za obmedzenie jeho vlastníckeho práva, ktorého sa domáha ako náhrady za jeden rok v zmysle vyčíslenia zo znaleckého posudku č. 14/2018 znalca K.. Ľ. N. zo dňa 13. 03. 2018 za obdobie od 16. 05. 2017 do 16. 05. 2018 vo výške 2 326,68 Eur. Žalobca uviedol, že takýto nárok si uplatňuje za obmedzenie jeho vlastníckeho práva, ktorého sa domáha náhrady za jeden rok v zmysle vyčíslenia z tohto znaleckého posudku, ktoré predstavuje hodnotu nájmu pozemku parcely č. XXXX/XX o výmere 360 m2 - zastavané plochy a nádvoria, zapísané na LV č. XXXX vo výške 2

326,68 Eur za rok. Žalobca túto skutočnosť preukazoval súkromným znaleckým posudkom č. 14/2018, z ktorého uvedené tvrdenia vyplývali.

6. Žalobca svoju žalobu odôvodňoval teda na tom skutkovom základe, že žalovaný využíva na účely verejnej dopravy pozemok žalobcu, ktorý je zastavaný cestou, teda miestnou komunikáciou dlhodobo, ktoré je využívané všetkými obyvateľmi mesta. Z uvedeného dôvodu nemohol a nemôže tento pozemok užívať, ani nijakým iným spôsobom s ním disponovať. Uviedol, že má záujem takýto pozemok odpredať, resp. ho prenajať, resp. žiadať za neho náhradu z vecného bremena v prípade poskytnutia náhradného pozemku formou zámennej zmluvy. Žalovaný však na takéto ponúkané riešenia nepristúpil.

7. Žalobca sa teda domáhal zaplatenia sumy 2 326,68 Eur ako finančnej náhrady za obdobie od 16. 05. 2017 do 16. 05. 2018 za zriadené vecného bremeno zo zákona, ktorým je obmedzené jeho vlastnícke právo, pričom mal nárok na náhradu, ktorá má objektívne zodpovedať hodnote nájmu za obdobné pozemky v danom mieste a čase.

8. Súd v tejto súvislosti vykonal dokazovanie znaleckým posudkom č. 14/2018 spracovaný znalcom K.. Ľ. N. zo dňa 13. 03. 2018, z ktorého potom vyplýva, že ročný nájom pozemku parcely č. XXXX/XX za m2 predstavuje sumu 6,463 Eur za rok, teda nájom za celkovú výmeru tohto pozemku predstavuje potom sumu 2 326,68 Eur.

9. Žalovaný vo svojom vyjadrení uviedol, že uplatnený nárok žalobcu považuje v celom rozsahu za premlčaný a z uvedeného dôvodu vznáša námietku premlčania, ktorú odôvodňuje tým spôsobom, že uplatnený nárok na náhradu za obmedzenie vlastníckeho práva vecným bremenom zriadeným zo zákona podľa sa premlčuje vo všeobecnej premlčacej dobe podľa dňa 01. 07. 2009 a táto uplynula dňom 02. 07. 2012.

10. Žalovaný ďalej uviedol, že v zmysle nie je upravené, že vzniknuté vecné bremeno podľa tohto zákona má za následok nárok aj na náhradu a v prípade, že by takáto finančná náhrada za vznik vecného bremena mala byť poskytnutá, musí sa jednať o jednorazovú náhradu za nútené obmedzenie vlastníckeho práva.

11. Žalovaný ďalej uviedol, že režim zákonných vecných bremien sa riadi špeciálnou úpravou právnych predpisov, avšak nejde o komplexnú úpravu, ktorá by vylúčila použitie všeobecnej úpravy občianskeho práva v časti vecných bremien. Z uvedeného vyplýva, že súčasné špeciálne právne predpisy upravujúce vznik zákonných vecných bremien neobsahujú právnu úpravu týkajúcu sa náhrad súvisiacich s jej výkonom a je potrebné použiť aj úpravu súkromnoprávnu či subsidiárne použiť ustanovenia . Žalovaný ďalej uviedol, že súčasná judikatúra súdov takýto názor ohľadne jednorazovej náhrady a plynutia premlčacej doby potvrdzuje. Z uvedeného dôvodu potom žalovaný uviedol, že z takéhoto právneho názoru vyplývajú aj z rozhodnutí Najvyššieho súdu SR a to zo dňa 30. 11. 2020 a rozhodnutia Najvyššieho súdu SR v konaní pod sp. zn. zo dňa 27. 04. 2022 týkajúce sa tých istých sporových strán, kde žalobca sa domáhal takejto náhrady za iné časové obdobie.

12. Podľa a , právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej ( až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať. Premlčujú sa všetky majetkové práva s výnimkou vlastníckeho práva. Tým nie je dotknuté ustanovenie . Záložné práva sa nepremlčujú skôr, než zabezpečená pohľadávka.

13. Podľa , pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.

14. Podľa , vo verejnom záujme možno vec vyvlastniť alebo vlastnícke právo obmedziť, ak účel nemožno dosiahnuť inak, a to len na základe zákona, len na tento účel a za náhradu.

15. Podľa , vecné bremená vznikajú písomnou zmluvou, na základe závetu v spojení s výsledkami konania o dedičstve, schválenou dohodou dedičov, rozhodnutím príslušného orgánu alebo zo zákona. Podľa tento zákon upravuje usporiadanie vlastníckych vzťahov k pozemkom pod stavbami vo vlastníctve obce alebo vyššieho územného celku, ktoré prešli do vlastníctva obce alebo vyššieho územného celku podľa osobitných predpisov, vrátane priľahlej plochy, ktoré svojim umiestnením a využitím tvorí neoddeliteľný celok so stavbou (ďalej len "").

16. Podľa § 2 ods.1 a 2 citovaného zákona, obec alebo vyšší územný celok, ktorý sa stal podľa osobitných predpisov vlastníkom stavby prechodom z vlastníctva štátu bez majetkovoprávneho usporiadania vlastníctva k pozemkom, môže poskytnúť zámennou zmluvou vlastníkovi pozemku pod stavbou náhradný pozemok, ktorý je v jeho vlastníctve. Náhradný pozemok v primeranej výmere, bonite a rovnakého druhu, ako bol pôvodne pozemok pred zastavaním, poskytne vlastník stavby v tom istom katastrálnom území. Ak sa neuplatní postup podľa odseku 1, usporiadanie vlastníckych vzťahov k pozemku pod stavbou sa vykoná v konaní o nariadení pozemkových úprav podľa osobitného predpisu.

17. Podľa § 4 ods.1 a 2 citovaného zákona, ak nemá vlastník stavby ku dňu účinnosti tohto zákona k pozemku pod stavbou zmluvne dohodnuté iné právo, vzniká vo verejnom záujme k pozemku pod stavbou užívanému vlastníkom stavby dňom účinnosti tohto zákona v prospech vlastníka stavby právo zodpovedajúce vecnému bremenu, ktorého obsahom je držba a užívanie pozemku pod stavbou, vrátane práva uskutočniť stavbu alebo zmenu stavby, ak ide o stavbu povolenú podľa platných právnych predpisov, ktorá prešla z vlastníctva štátu na obec alebo vyšší územný celok. Podkladom na vykonanie záznamu o vzniku vecného bremena v katastri nehnuteľností je súpis nehnuteľností, ku ktorým vzniklo v prospech vlastníka stavby právo zodpovedajúce vecnému bremenu. Vlastník pozemku pod stavbou je povinný strpieť výkon práva zodpovedajúceho vecnému bremenu do vykonania pozemkových úprav v príslušnom katastrálnom území.

18. Súd na základe vykonaného dokazovania a vyššie citovaných právnych predpisov mal v konaní za preukázané, že žalobca je výlučným vlastníkom nehnuteľností a to pozemku registra CKN č. 1947/11 o výmere 360 m2 - zastavané plochy a nádvoria.

19. V konaní bolo taktiež preukázané, že v zmysle vzniklo vecné bremeno zo zákona a to zriadením v prospech vlastníka stavby podľa tohto zákona, ktorý odkazuje na všeobecné ustanovenia o vecných bremenách a to až . Súd mal v konaní za preukázané, že nedošlo v danom prípade k usporiadaniu vlastníckych vzťahov k predmetnému pozemku pod stavbou teda miestnou komunikáciou, nedošlo k zámene pozemkov ani k vyplateniu prípadnej finančnej náhrady.

20. Súd v danom prípade konštatuje, že vzhľadom k tomu, že právny predpis teda bol prijatý práve za účelom usporiadania vlastníckych vzťahov k pozemkom pod stavbami, ktoré sú vo vlastníctve buď obce alebo vyššieho územného celku, ktoré do jeho vlastníctva prešli zo štátu. V danom prípade sa jedná o právny predpis upravujúci špeciálnym spôsobom usporiadanie týchto vlastníckych vzťahov.

21. Z ustanovenia § 4 ods.2 uvedeného zákona však nevyplýva, že by vlastník pozemku nemal nijaké práva vo vzťahu k poskytnutiu náhrady za vecné bremeno do pridelenia náhradného pozemku, resp. do vykonania pozemkových úprav. Pokiaľ je pozemok zaťažený vecným bremenom vzniknutým zo zákona, tak ako to predpokladá ustanovenie , takéto právo vlastníkovi pozemku patrí, v opačnom prípade by to bolo porušenie zásady ochrany vlastníckeho práva.

22. Je preto plne v súlade so zákonom. Že v prípade zriadenia vecného bremena podľa poskytnúť za takéto vecné bremeno náhradu.

23. Súd ďalej uvádza, že už judikatúra Najvyššieho súdu, ktorá bola akceptovaná Ústavným súdom dospela k záveru, že právo na náhradu za obmedzenie vlastníckeho práva podľa vzniklo ex lege jednorazovo tomu, kto bol vlastníkom zaťaženého pozemku ku dňu účinnosti tohto zákona a preto nemôže byť tomu inak ani pri zriadení vecného bremena podľa

ods.1 Ak tieto zákonné vecné bremená majú všetky jednotiace znaky, t. j. ide o obmedzenie vlastníckeho práva založené verejnoprávnymi normami kogentného charakteru s významným prvkom súkromnoprávnych, okruh oprávnených subjektov vymedzených druhovo a nezapisujú sa do katastra nehnuteľností, vyjadrené v zhodnej právnej úprave nemôže byť tomu inak ani v súvislosti s finančnou náhradou za obmedzenie vlastníckeho práva.

24. Finančná náhrada za zriadenie vecného bremena podľa je nepochybne majetkovým právom osoby, ktorá je povinným subjektom z vecného bremena. Predmetné bremeno vzniká „in rem“, vzťahuje sa na každého vlastníka zaťaženého pozemku bez ohľadu na spôsob zmeny vlastníctva. Nemožno teda jeho vznik posudzovať samostatne v prípade každého nového vlastníka zaťaženého pozemku. Finančná náhrada za vznik vecného bremena je nepochybne jednorazová; nemá teda charakter opakovaného plnenia. Je nelogické, aby pri každej zmene vlastníka mal každý nový vlastník zaťaženého pozemku nový nárok na finančnú náhradu za už vzniknuté vecné bremeno.

25. Vlastníci stavieb teda nemôžu užívať cudzie pozemky pod stavbami bezodplatne tým skôr, že nie sú nijakým zákonným spôsobom motivovaní ani nútení vyriešiť právny režim pozemkov pod stavbami poskytnutím náhradného pozemku alebo v konaní o nariadení pozemkových úprav. Práve spravodlivú rovnováhu medzi záujmami vlastníkov pozemkov pod stavbami a vlastníkov stavieb možno dosiahnuť priznaním spravodlivej náhrady za nútené obmedzenie vlastníckeho práva k pozemku za dobu od vzniku obmedzenia do konečného majetkovoprávneho usporiadania ich vzťahov.

26. Vzhľadom k tomu, že žalovaný vzniesol námietku premlčania žalobného návrhu, súd posudzoval prednostným spôsobom túto námietku, pričom dospel k záveru zhodne tak, ako už uvedenú problematiku judikoval Najvyšší súd SR v konaní pod sp.zn. zo dňa 10. 11. 2020 a v konaní pod sp. zn. zo dňa 27. 04. 2022 tak, že pri právnej úprave zákona o vlastníctve bytov a nebytových priestorov vzniká k pozemku právo zodpovedajúcemu bremenu, ak vlastník domu nie je vlastníkom pozemku teda rozsah vecného bremena je určiteľný už pri jeho vzniku, t. j. od účinnosti zákona, tak je tomu tak aj pri zriadení vecného bremena v zmysle , kedy rozsah tohto vecného bremena je tak isto určiteľný už pri jeho vzniku. Keďže účinnosť je dňom 01. 07. 2009, nasledujúcim dňom 02. 07. 2009 začala plynúť premlčacia doba, ktorá v danom prípade je trojročná a uplynula dňom 02. 07. 2012. Dňom 03. 07. 2012 bol nárok žalobcu premlčaný, pretože žaloba žalobcu bola podaná na súde osobne dňa 16. 05. 2018.

27. Zároveň je možné teda konštatovať, že nárok na primeranú náhradu má len ten vlastník, ktorý vlastnil nehnuteľnosť v čase vzniku vecného bremena, ktoré vzniklo dňom 01. 07. 2009, jedná sa o náhradu, ktorá je jednorazová a nárok patrí len prvému vlastníkovi, pričom od 01. 07. 2009 je treba posudzovať aj určenie počiatku plynutia všeobecnej trojročnej premlčacej doby, ktorá uplynula dňom 02. 07. 2012.

28. Z uvedeného dôvodu preto súd žalobu žalobcu zamietol ako nedôvodnú z dôvodu jeho premlčania.

29. Súd zároveň rozhodol o nároku na náhradu trov konania tak, že žalovanému priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %, keďže žalovaná bola v plnom rozsahu v konaní úspešná a žalobca je povinný túto zaplatiť do troch dní od právoplatnosti rozhodnutia, ktorým súd rozhodne o ich výške.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie vo vyhotovení dvojmo do 15 dní od doručenia jeho písomného vyhotovenia, písomne na Okresný súd Banská Bystrica.

V odvolaní treba popri všeobecných náležitostiach ( ) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Odvolanie je potrebné predložiť v potrebnom počte rovnopisov, inak súd zhotoví kópie na trovy odvolateľa.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že: a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pre súdom prvej inštancie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľný rozsudok, môže oprávnený podať návrh na výkon exekúcie podľa Exekučný poriadok v znení neskorších predpisov.