Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Uznesenie_1S-27-2016.pdf
PDF · 91.96 KB
Case nature
Subarea
1S/27/2016
Uznesenie
W. súd v Prešove (správny súd) v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr.Magdalény Želinskej a sudkýň JUDr. Evy Slávikovej, JUDr. Kataríny Morozovej Nemcovej v právnej veci žalobcu L. C., bývajúceho v T. U., R. č. XX/X, právne zastúpený JUDr. Tiborom Bašistom, advokátom, Poprad, Štefánikova č. 8, proti žalovanému Poľovníckemu združeniu Poľana, Nižné Ružbachy č. 135, IČO: 42 235 766, o preskúmanie zákonnosti uznesenia členskej schôdze žalovaného zo dňa 20.marca 2015 v spojení s oznámením žalovaného zo dňa 06.mája 2015, o správnej žalobe, takto
rozhodol:
Konanie z a s t a v u j e .
Po právoplatnosti uznesenia p o s t ú p i vec vecne a miestne príslušnému Okresnému súdu Stará Ľubovňa.
Žiaden z účastníkov n e m á právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. V predmetnej veci tunajší súd v konaní vedenom pod sp. zn.: 1S/25/2015 uznesením zo dňa 03.07.2015 č.k.: 1S/25/2015-11 postúpil vec miestne a vecne príslušnému Okresnému súdu Stará Ľubovňa, pretože žalobou zo dňa 15.06.2015 sa žalobca domáhal zrušenia rozhodnutia (oznámenia žalovaného) o vylúčení žalobcu z členstva v poľovníckom združení a zrušenia uznesenia členskej schôdze poľovníckeho združenia v bode „doplnok Domáceho poriadku I. všeobecná časť písm. n/“ o zániku členstva v poľovníckom združení z dôvodu, že člen nemá trvalý pobyt vo vymenovaných obciach, resp. nevlastní poľovné pozemky v revíri. Žiadal „zrušiť“ rozhodnutie o vylúčení žalobcu z členstva z PZ, uznesenie členskej schôdze PZ v bode „doplnok Domáceho poriadku I. všeobecná časť, písm. n/“ a vrátiť vec žalovanému na ďalšie konanie.
2. V odôvodnení uvedeného uznesenia tunajší súd predovšetkým poukázal na to, že vo veci je napadnuté rozhodnutie (oznámenie žalovaného zo dňa 09.05.2015), ktorým žalovaný oznámil žalobcovi, že jeho členstvo v poľovníckom združení bolo ukončené pre nesplnenie podmienok členstva, ale aj na základe uznesenia členskej schôdze žalovaného, ktorým bol schválený „doplnok Domáceho poriadku I. všeobecná časť písm. n/“ v súvislosti s podmienkami členstva v poľovníckom združení.
3. Ďalej Krajský súd v Prešove bol toho názoru, že oznámenie zo dňa 06.05.2015 nie je rozhodnutím správneho orgánu, pretože sa ním nezakladajú, nemenia ani nerušia oprávnenia alebo povinnosti žalobcu, ani ním samým nemôžu byť práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti žalobcu dotknuté. Ide o oznámenie právnych skutočností, resp. následkov, ktoré nastali v dôsledku inej právnej skutočnosti, iného aktu žalovaného, uznesenia schváleného členskou schôdzou žalovaného. Obsahom schváleného uznesenia je zmena Domáceho poriadku žalovaného, ktorý je súčasťou vnútorných organizačných predpisov, hierarchicky je podriadený stanovám, ktorými podľa § 32 ods. 1 písm. d/ Zákona o poľovníctve žalovaný riadi svoju činnosť. Žalobou je teda napadnutý taký akt žalovaného, ktorým nedošlo k zásahu
do práv, právom chránených záujmov alebo povinností žalobcu, ale ktorým došlo k zmene vnútorných predpisov žalovaného. Z tohto dôvodu podľa názoru súdu nemožno v prípade tohto uznesenia hovoriť o akte správneho orgánu, ktorý by vykonával svoju právomoc v oblasti verejnej správy, teda pôsobil svojou právomocou navonok voči fyzickým alebo právnickým osobám. Vzhľadom na uvedené skutočnosti toto uznesenie nie je možné preskúmať v správnom súdnictve, ale iba v konaní pred súdom podľa ustanovení v tom čase platného Občianskeho súdneho poriadku prvej až štvrtej časti.
4. Z obsahu spisu vyplýva, že Okresný súd Stará Ľubovňa vo veci konal pod sp. zn.: XC/XXX/XXXX, od 12.08.2015, nariadil vo veci pojednávanie a dňa 18.04.2016 vyjadril nesúhlas s postúpením veci podľa § 104 ods. 3 O.s.p. z dôvodu, že podľa jeho názoru je nepochybné, že žalovaný je subjektom záujmovej samosprávy s odkazom na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn.: XSžr/XX/XXXX a podľa jeho názoru žalovaný v rámci svojej činnosti oznámil žalobcovi zánik jeho členstva v poľovníckom združení, a ak by na základe tohto oznámenia malo skutočne dôjsť k zániku členstva v PZ, ide o zásah do práva a právom chránených záujmov žalobcu a predmetná vec je predmetom správneho súdnictva, s odkazom aj na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn.: XSžr/XXX/XXXX zo dňa 24.09.2013.
5. Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesením zo dňa 30.mája 2016 sp. zn.: XNdc/X/XXXX rozhodol tak, že na prejednanie veci vedenej pôvodne na Krajskom súde v Prešove pod sp. zn.: XS/X/XXXX, teraz na Okresnom súde Stará Ľubovňa pod sp. zn.: XC/XXX/XXXX je vecne a miestne príslušný Krajský súd v Prešove.
6. V odôvodnení rozhodnutia Najvyšší súd SR citoval ustanovenie § 247 ods. 1, §244 ods. 1, 2, 3, § 246 ods. 1, § 246a ods. 1 prvá veta O.s.p.. Ďalej poukázal na § 32 ods. 1 a §80 ods. 9 Zákona o poľovníctve. Uviedol, že (citácia): „V danom prípade sa žalobca domáha preskúmania zákonnosti rozhodnutia Poľovníckeho združenia Poľana vo veci ukončenia jeho členstva v poľovníckom združení. Z obsahu podania žalobcu možno zovšeobecniť, že tento napáda formálne nedostatky oznámenia spočívajúce v absencii zákonom predpísaných náležitostí. Žalobca sa domáha preskúmania rozhodovania a postupu žalovaného v súvislosti s uznesením členskej schôdze poľovníckeho združenia z 20.marca 2015 a oznámenia žalovaného o vylúčení žalobcu z poľovníckeho združenia. Namieta, že oznámenie nebolo vydané postupom v súlade so Správnym poriadkom a navrhuje, aby súd zrušil rozhodnutie o jeho vylúčení z členstva v poľovníckom združení a zrušil uznesenie členskej schôdze poľovníckeho združenia. Je zrejmé, že v procese vydania sporných rozhodnutí/oznámenia/uznesenia právny vzťah medzi orgánmi žalovaného a žalobcom nemá súkromnoprávny charakter, ktorý by bol založený zmluvou podľa Občianskeho zákonníka. Poľovnícke združenia sú povinné zabezpečiť výkon práva poľovníctva svojich členov v súlade so Zákonom o poľovníctve, preto nie je možné prisvedčiť výslovne súkromnoprávnemu charakteru vzťahov žalovaného a žalobcu pri vylúčení z členstva z poľovníckeho združenia. Najvyšší súd taktiež poznamenáva, že návrhom napadnuté oznámenie/ uznesenie žalovaného o ukončení členstva, má charakter individuálneho správneho aktu, ktorý zasahuje do práv a právom chránených záujmov žalobcu vo vzťahu k jeho právu výkonu poľovníctva v rámci poľovníckeho združenia ako záujmovej korporácie. Na základe vyššie uvedeného najvyššiemu súdu neostáva iné, len ako na základe ustanovenia § 244 ods. 2 O.s.p. v spojení s § 246 ods. 1 O.s.p. podradiť návrhom napadnuté rozhodnutie/oznámenie/uznesenie žalovaného, ako rozhodnutie orgánu záujmovej samosprávy, pod súdny prieskum správnych rozhodnutí s ponechaním vecnej a miestnej príslušnosti na prejednanie a rozhodnutie veci Krajskému súdu v Prešove, keďže samotný Zákon o poľovníctve nestanovuje vecnú príslušnosť iného (ani okresného, prípadne najvyššieho) súdu na konanie v prvom stupni.“
7. Na základe uznesenia Najvyššieho súdu SR spis bol dňa 12.07.2016 doručený opätovne na rozhodnutie tunajšieho súdu a vec bola zapísaná pod sp. zn.: 1S/27/2016.
8. Dňom 01.júla 2016 nadobudol účinnosť zákon č. 162/2015 Z.z. - Správny súdny poriadok, ktorý v ustanovení § 2 ods. 1 upravuje, že v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. Podľa ods. 2 tohto ustanovenia - každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde.
9. Podľa § 3 ods. 1 SSP - na účely tohto zákona sa rozumie a/ administratívnym konaním postup orgánu verejnej správy v rámci výkonu jeho pôsobnosti v oblasti verejnej správy pri vydávaní individuálnych správnych aktov a normatívnych správnych aktov. Podľa § 3 ods. 1 písm. b/ rozhodnutím orgánu verejnej správy správny akt vydaný orgánom verejnej správy v administratívnom konaní, ktorý je formálne označený ako rozhodnutie alebo je za rozhodnutie považovaný podľa osobitného predpisu a zakladá, mení, zrušuje alebo deklaruje práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzickej osoby a právnickej osoby, alebo sa jej priamo dotýka.
10. Z citovaného ustanovenia § 3 ods. 1 písm. a/, b/ jednoznačne vyplýva, že musí ísť o administratívne konanie a rozhodnutie orgánu verejnej správy v oblasti verejnej správy.
11. V súvislosti s otázkou, či poľovnícke združenia rozhodujú o právach a povinnostiach svojich členov sú alebo nie sú orgánmi verejnej správy a rozhodujú v oblasti verejnej správy, dáva odpoveď nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn.: PL.ÚS 19/2014-83 zo dňa 16.03.2016, ktorý síce riešil otázku orgánu verejnej správy podľa zákona č. 274/2009 Z.z. o poľovníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, o súlade § 17 ods. 1 písm. g/, § 43 ods. 1, § 51 ods. 4 písm. d/ v spojení s § 51 ods. 1 Zákona o poľovníctve s čl. 29 ods. 1 a čl. 29 ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky, avšak v náleze rieši otázku postavenia poľovníckej komory ako orgánu verejnej správy, vyslovil aj právny názor, bod 120 (citácia): „Druhou obdobne problematickou črtou praktického chápania postavenia poľovníckych organizácií je judikatúra Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zjavne vychádzajúca z právneho názoru, podľa ktorého sú poľovnícke organizácie subjektmi záujmovej samosprávy, a teda sú nadané výsadami verejnej moci“.
12. Bod 121: „Spočiatku síce najvyšší súd vo výzve na § 32 Zákona o poľovníctve správne judikoval, že „v prípade rozhodnutia orgánov poľovníckeho združenia o vylúčení niektorého z členov združenia...“, takéto rozhodnutie je síce rozhodnutím o právach a povinnostiach člena združenia ako fyzickej osoby, ale nie je rozhodnutím vydaným v oblasti verejnej správy. Orgány Poľovníckeho združenia... rozhodujú na základe stanov združenia v záujmovej oblasti svojich členov, teda iba v oblasti súkromnej, nie v oblasti verejnej. Ich rozhodnutia nie sú realizáciou verejnej moci, ani nesledujú žiaden verejný cieľ alebo záujem, ani nerealizujú zákon, ale interné predpisy združenia, ktorými sú stanovy.“ (Uznesenie Najvyššieho súdu SR z 20.marca 2012 vo veci sp.zn.: 6Nds/3/2012.) Neskôr Najvyšší súd SR svoj postoj zmenil a to počnúc rozsudkom z 22.augusta 2012 vo veci sp. zn.: 2Sdo/4/2012, v ktorom na podklade podrobnej rekapitulácie právnej úpravy poľovníctva vykazujúce črty verejného záujmu jednoznačne zaujal názor, podľa ktorého „podľa zákona č. 274/2009 Z.z. sa poľovnícke združenie považuje za orgán záujmovej samosprávy na úseku správy poľovníctva.“ Citovaný názor bol neskôr zopakovaný napríklad v uznesení sp. zn.: 6Nds/1/2014 z 10.apríla 2014.
13. Bod 122: „Ústavný súd v ustaľujúcej sa judikatúre najvyššieho súdu uvádza, že v právnom štáte je absolútne vylúčené priznať akejkoľvek právnickej osobe verejno-mocenské oprávnenie bez explicitnej opory v zákone. Zákon o poľovníctve žiadne prerogatíva verejnej moci poľovníckym organizáciám nepriznáva. Eventuálne rozhodovanie stanovami určeného orgánu poľovníckej organizácie o vylúčení svojho člena nie je výkonom verejnej moci (ani verejnej správy), pretože ide o rozhodnutie súkromno- právneho subjektu (poľovníckej organizácie ako právnickej osoby) o svojom členovi, a teda o súkromno- právnych pomeroch tohto člena. Na tom nič nemení skutočnosť, že Zákon o združovaní sa na združovanie občanov na výkon práva poľovníctva nevzťahuje, čo je z hľadiska združovacej podstaty poľovníckych organizácií iba formálna záležitosť. Nič na tom nemení ani skutočnosť, že výkon práva poľovníctva vykazuje evidentný verejnoprávny rozmer. V slovensko-právnom prostredí existuje množstvo občianskych združení a iných subjektov tzv. tretieho sektora, ktorých nezisková aktivita je vecne orientovaná na sféru priraditeľnú k verejnému záujmu (oblasť starostlivosti o sociálne odkázaných, oblasť zdravotníctva, sféra starostlivosti a ochrany o životné prostredie, o kultúrne pamiatky a pod.). U žiadneho z týchto subjektov to však ipso facto nemá za následok jeho právnu kvalifikovanosť ako subjektu záujmovej samosprávy podieľajúceho sa na výkone verejnej moci. Samotná orientácia aktivity príslušného subjektu na spoločenské vzťahy zahŕňajúce evidentný prvok verejného záujmu nepostačuje pre záver o danosti verejno-mocenského postavenia tohto subjektu. K popísanej orientácii nevyhnutne musí pristúpiť aj explicitné zákonné zakotvenie pôsobnosti a právomoci, súhrnne teda kompetencie ako nevyhnutnej podmienky verejno-mocenského postavenia. V právnom štáte je totiž iba zákonodarca oprávnený takéto postavenie priznať.“
14. Bod 123: „Pravda, povinnosťou ústavného súdu v konaní o návrhu navrhovateľov nie je autoritatívne rozhodovanie o stanovách komory ani o rozhodovacej praxi najvyššieho súdu. Negatívne črty popísané v predchádzajúcich odsekoch však ústavný súd považoval za potrebné uviesť na účel vyčerpávajúceho zdôvodnenia svojho záveru, podľa ktorého nútené členstvo v komore nebráni osobám identifikujúcim sa so záujmami vo sfére poľovníctva zakladať poľovnícke organizácie podľa § 32 Zákona o poľovníctve ako súkromno-právne združenia a združovať sa v nich na dobrovoľnej báze. Tým je naplnená požiadavka Štrasburskej judikatúry (rozsudok ESĽP vo veci Le Compte, Van Leuven a De Meyre c. Belgicko, bod 65), aby povinným členstvom v korporácii vykazujúcej verejno-mocenské postavenie právna úprava nebránila v slobodnom združovaní sa v iných združeniach predstavujúcich inštitucionalizovanú platformu pre napĺňanie a uspokojovanie spoločných záujmov.“
15. Bod 124: „Sloboda združovania nebráni povinnému členstvu v spolkoch či zväzoch verejno- právnej povahy (rozhodnutie Spolkového ústavného súdu z 29. júla 1959 vo veci sp. zn. 1 BvR 394/58). Prepožičanie vlastnosti verejno-právnej korporácie nemusí za každých okolností viesť k neaplikovateľnosti slobody združovania. Závisí to od toho, či v posudzovanej korporácii prevažuje vplyv štátu alebo vplyv spoločenský... . Charakter zákonom vymedzených úloh komory i samotný fakt jej existencie v prostredí vyznačujúcom sa slobodou združovania v poľovníckych organizáciách (§ 32 Zákona o poľovníctve) vedie ústavný súd ku konečnému úsudku, podľa ktorého spôsob vzniku, činnosť a fungovanie komory dokumentujú v rámci jej pôsobenia prevažujúci verejnomocenský vplyv. Povinné členstvo v komore sa preto nemôže dostať do rozporu so slobodou združovania garantovanou čl. 29 ústavy.“
16. Bod 125: „Ústavný súd po preskúmaní dôvodov predloženého návrhu, vyjadrení účastníkov konania, na základe aplikácie relevantnej ústavnej a medzinárodnoprávnej regulácie základného práva slobodne sa združovať i nadväzujúcej súdnej judikatúry na právnu úpravu obsiahnutú v zákone o poľovníctve dospel k záveru, že komora je verejnoprávnou korporáciou zriadenou ex lege, ktorá je subjektom záujmovej samosprávy a za svoju existenciu nevďačí slobodnému rozhodnutiu subjektov požívajúcich ochranu čl. 29 ústavy. Ako právnická osoba verejného práva je organizačne a inštitucionálne oddelená od sústavy orgánov štátnej správy. Disponuje však administratívnymi, normotvornými i disciplinárnymi právomocami, pri realizácii ktorých sú „v hre“ verejné subjektívne práva, teda sa podieľa na výkone verejnej moci (doplnkovo to potvrdzuje aj prax rozhodovania ústavného súdu podľa čl. 127 ods. 1 ústavy
- pozri napr. uznesenie vo veci sp. zn. II. ÚS 51/2016). Obsahové zameranie úloh, ktoré má podľa Zákona o poľovníctve komora plniť, v sebe spája jednak orientáciu na trvalo udržateľné, racionálne, cieľavedomé obhospodarovanie a využívanie voľne žijúcej zveri ako prírodného bohatstva a súčasti prírodných ekosystémov, ale aj na reguláciu záujmovej činnosti uskutočňovanej vo významnej miere pomocou strelných zbraní spôsobilých ohroziť zdravie a život človeka.
17. Z citovaného nálezu Ústavného súdu SR teda jednoznačne vyplýva, že slovenská poľovnícka komora zriadená podľa § 41 a nasledujúcich zákona č. 274/2009 Z.z. o poľovníctve... je orgánom verejnej správy v zákonom stanovených prípadoch, plní úlohy verejnej správy na rozdiel od poľovníckych združení zriaďovaných podľa § 32 citovaného zákona, ktorá je združením bez kompetencií daných zákonom, a teda nerozhoduje o právach a povinnostiach svojich členov v oblasti verejnej správy.
18. Podľa § 7 písm. d/ Správneho súdneho poriadku - správne súdy nepreskúmavajú súkromnoprávne spory a iné súkromnoprávne veci, v ktorých je daná právomoc súdu v civilnom procese.
19. Prelomenie zásady, že nižší súd je viazaný právnym názorom vyššieho súdu, neplatí v prípade, keď určitá súdna autorita (napr. ústavný súd, najvyšší súd alebo Súdny dvor) na danú otázku zaujme iný názor.
20. Z citovaného nálezu Ústavného súdu SR jednoznačne vyplýva, že podľa názoru ústavného súdu spory poľovníckej organizácie s členmi poľovníckej organizácie majú súkromno-právny charakter, nie je poľovníckou organizáciou rozhodované v oblasti verejnej správy, a preto nie je daná vecná príslušnosť správneho súdu.
21. Podľa § 99 písm. b/ Správneho súdneho poriadku - správny súd konanie uznesením zastaví, ak zistil taký nedostatok procesnej podmienky konania, ktorý nemožno odstrániť, a nebol dôvod na odmietnutie žaloby podľa § 98 ods. 1.
22. Krajský súd v Prešove ako správny súd dospel k záveru, že nie je vecne príslušný na konanie v predmetnej veci, preto konanie zastavil.
23. Správny súdny poriadok v ustanovení § 18 ods. 1 až 5 upravuje, že ak správny súd zistí, že vec nepatrí do právomoci súdov, konanie zastaví; ak možno zistiť iný orgán, do ktorého právomoci vec patrí, správny súd mu vec po zastavení konania uznesením postúpi. Ak správny súd zistí, že nie je vecne, miestne alebo kauzálne príslušný, postúpi vec uznesením príslušnému správnemu súdu. Nižší správny súd je postúpením veci vyšším správnym súdom viazaný. Ak správny súd, ktorému bola vec postúpená správnym súdom tej istej inštancie, nesúhlasí so svojou miestnou príslušnosťou alebo kauzálnou príslušnosťou, predloží vec na rozhodnutie najvyššiemu súdu. Rozhodnutím najvyššieho súdu sú nižšie správne súdy viazané. Ak súd postúpi vec správnemu súdu, ktorý s tým nesúhlasí z dôvodu, že nejde o vec patriacu do správneho súdnictva, správny súd ju predloží na rozhodnutie kompetenčnému senátu najvyššieho súdu, ktorého rozhodnutím sú súdy viazané. Právne účinky spojené s podaním žaloby alebo iného podania zostávajú pri postúpení veci zachované.
24. Podľa § 25 Správneho súdneho poriadku - ak tento zákon neustanovuje inak, použijú sa na konanie pred správnym súdom primerane ustanovenia prvej a druhej časti Civilného sporového poriadku okrem ustanovení o intervencii. Ak niektorá otázka nie je riešená ani v Civilnom sporovom poriadku, správny súd postupuje primerane podľa základných princípov konania tak, aby sa naplnil účel správneho súdnictva.
25. Podľa zákona č. 160/2015 Z.z. - Civilného sporového poriadku § 12 - na konanie v prvej inštancii je príslušný okresný súd, ak tento zákon neustanovuje inak.
26. Podľa § 13 Civilného sporového poriadku - na konanie v prvej inštancii je miestne príslušný všeobecný súd žalovaného, ak nie je ustanovené inak.
27. Podľa § 15 ods. 1 CSP - všeobecným súdom právnickej osoby je súd, v ktorého obvode má právnická osoba adresu sídla.
28. Pretože všeobecným súdom žalovaného je Okresný súd Stará Ľubovňa, súd s odkazom na vyššie uvedené skutočnosti po právoplatnosti uznesenia o zastavení konania postúpi vec Okresnému súdu v Starej Ľubovni.
29. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 170 písm. b/ Správneho súdneho poriadku, podľa ktorého žiaden z účastníkov konania nemá právo na náhradu trov konania, ak konanie bolo zastavené.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu je prípustná kasačná sťažnosť, ktorá musí byť podaná v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia krajského súdu oprávnenému subjektu.
V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len „sťažnostné body“), návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.
Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podanie sťažovateľa musia byť spísané advokátom.