Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_5Csp-16-2016.pdf
PDF · 101.14 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
BN-5Csp/16/2016
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bánovce nad Bebravou v konaní pred sudcom Mgr. Markom Anovčinom v právnej veci žalobcu: Intrum Justitia Slovakia s.r.o., IČO: 35 831 154, Karadžičova 8, Bratislava, zastúpený JUDr. Jánom Šoltésom, advokátom so sídlom Karadžičova 8, Bratislava, proti žalovanej: L. B., nar. XX.XX.XXXX, R. XXX, o zaplatenie 1 261,40 eur s príslušenstvom takto
rozhodol:
I. Žalovaná j e p o v i n n á zaplatiť žalobcovi sumu 654,10 eur s úrokom z omeškania vo výške 5,5 % ročne zo sumy 654,10 eur od 29.07.2013 do zaplatenia, a to všetko v splátkach po 40,- eur mesačne splatných vždy do 25. dňa v mesiaci so splatnosťou prvej splátky v mesiaci nasledujúcom po právoplatnosti tohto rozsudku, a to pod následkom splatnosti celého plnenia v prípade omeškania s plnením čo i len jednej splátky.
II. Vo zvyšku žalobu z a m i e t a.
III. Žiadna zo strán nemá právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Pôvodný žalobca - spoločnosť Consumer Finance Holding, a.s., IČO: 35 923 130, sa žalobou podanou dňa 18.07.2016 domáhal, aby súd zaviazal žalovanú zaplatiť mu sumu 1 261,40 eur s úrokom z omeškania vo výške 8,5 % ročne od 29.07.2013 do zaplatenia. Žalobu odôvodnil tým, že dňa 09.08.2010 uzatvoril so žalovanou zmluvu o pôžičke, na základe ktorej poskytol žalovanej pôžičku vo výške 1 771,20 eur. Žalovaná sa zaviazala splácať pôžičku v pravidelných 48 mesačných splátkach v sume 36,90 eur. Žalovaná porušila svoju povinnosť splácať poskytnutú pôžičku, a preto pôvodný žalobca listom zo dňa 20.07.2013 vyzval žalovanú k okamžitej úhrade všetkých splátok jednorázovo. Celkový dlh žalovanej ku dňu podania žaloby predstavoval sumu 1 261,40 eur. V priebehu konania žalobca súdu oznámil, že pôvodný žalobca pohľadávku z uvedenej zmluvy postúpil spoločnosti Intrum Justitia Slovakia s.r.o., IČO: 35 831 154 a táto sa následne na základe rozhodnutia súdu stala žalobcom v tomto konaní. Na preukázanie svojho nároku žalobca označil a predložil listinné dôkazy, a to listinu označenú ako žiadosť a zmluva o poskytnutie pôžičky, všeobecné obchodné podmienky, predžalobná upomienka, prehľad splátok a úhrad a oznámenie o postúpení pohľadávky.
2. Podaním zo dňa 20.03.2017 žalobca žalobu doplnil o argumentáciu, že predložená úverová zmluva spĺňa všetky náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere podľa § 9 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z. z. a odkázal na aktuálny právny názor vyjadrený v Rozsudku Súdneho dvora EÚ zo dňa 09.11.2016 v právnej veci C-XX/XX Home Credit Slovakia, a.s. c/a Klára Bíróová.
3. Žalovaná sa k žalobe nevyjadrila. Súd vo veci nariadil pojednávanie, na ktorom vykonal dokazovanie výsluchom žalovanej a oboznámením listinných dôkazov, a to písomných podaní pôvodného žalobcu, žalobcu a vyššie označených a nimi predložených listín.
4. Žalovaná na pojednávaní uviedla, že je na invalidnom dôchodku, pokúšala sa zamestnať, no nedalo sa jej pracovať. Dostala aj cukrovku. Pokiaľ bol manžel zdravý, tak to bolo v poriadku, ale ten vážne ochorel a teraz v januári bol operovaný na srdce a podal si žiadosť o invalidný dôchodok. Rok poberal nemocenské 100,- eur, no už nepoberá nič. Žalovaná poberá 175,40 eur mesačne. Nemá to z čoho splácať. Majú 4 deti, no tri z nich sú preč a jeden syn, ktorý s nimi býva, chodí na týždňovky, no na domácnosť neprispeje. Občas žalovanej niečo prihodí svokra. Ak by sa to dalo, tak by to z toho dôchodku po 40,- eur mesačne splácala.
5. Z predložených dôkazov zistil súd tento skutkový stav. Spoločnosť Consumer Finance Holding, a.s., IČO: 35923130, dňa 09.08.2010 uzatvorila so žalovanou zmluvu o poskytnutí pôžičky, na základe ktorej bola žalovanej poskytnutá pôžička vo výške 1 100,- eur, ktorú sa žalovaná zaviazala splatiť 48 mesačnými splátkami po 36,90 eur, pričom celkové náklady spotrebiteľa boli 671,20 eur. Konečná splatnosť bola dohodnutá na august 2014. Žalovaná z pôžičky uhradila sumu 445,90 eur. Listom zo dňa 20.07.2013, označeným ako "predžalobná upomienka", vyzvala spoločnosť Consumer Finance Holding, a.s., žalovanú na zaplatenie dlžnej sumy 1 402,48 eur v lehote 3 dní od doručenia tohto listu žalovanej. Zmluvou o postúpení pohľadávok postúpil veriteľ Consumer Finance Holding, a.s. svoju pohľadávku z uvedenej zmluvy voči žalovanej žalobcovi.
6. Podľa § 1 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení ku dňu 09.08.2010 (ďalej len ako "zákon o spotrebiteľských úveroch") spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi.
7. Podľa § 9 ods. 2 písm. k) zákona o spotrebiteľských úveroch zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia.
8. Podľa § 11 ods. 1 písm. a) zákona o spotrebiteľských úveroch poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá písomnú formu podľa § 9 ods. 1 a neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až k), r) a y) a § 10 ods. 1.
9. Podľa § 53 ods. 9 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka ak ide o plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy, ktoré sa má vykonať v splátkach, môže dodávateľ uplatniť právo podľa § 565 najskôr po uplynutí troch mesiacov od omeškania so zaplatením splátky a keď súčasne upozornil spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie tohto práva.
10. Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
11. Podľa § 3 nariadenia Vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka (v znení od 01.02.2013, ďalej len nariadenie) výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
12. Podľa § 10c nariadenia, ak záväzkový vzťah vznikol pred 1. februárom 2013, výška úrokov z omeškania sa riadi podľa predpisov účinných k 31. januáru 2013 aj za dobu omeškania po 31. januári 2013.
13. Podľa § 563 Občianskeho zákonníka, ak čas splnenia nie je dohodnutý, ustanovený právnym predpisom alebo určený v rozhodnutí, je dlžník povinný splniť dlh prvého dňa po tom, čo ho o plnenie veriteľ požiadal.
14. Podľa § 565 Občianskeho zákonníka, ak ide o plnenie v splátkach, môže veriteľ žiadať o zaplatenie celej pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky, len ak to bolo dohodnuté alebo v rozhodnutí určené. Toto právo však môže veriteľ použiť najneskôr do splatnosti najbližšie nasledujúcej splátky.
15. Podľa § 255 ods. 1 Civilný sporový poriadok (ďalej len CSP) súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
16. Podľa § 255 ods. 2 CSP, ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.
17. Z vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že žaloba je dôvodná iba v časti. Na základe predložených listinných dôkazov dospel súd k záveru, že záväzkový vzťah, ktorý vznikol medzi právnym predchodcom žalobcu - spoločnosťou Consumer Finance Holding, a.s., IČO: 35923130, a žalovanou na základe zmluvy, je vzťahom občianskoprávnym, na ktorý je potrebné aplikovať predpisy občianskeho práva, pričom ide o spotrebiteľskú zmluvu, keďže právny predchodca žalobcu je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení zmluvy konala v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti a žalovaná je spotrebiteľ - fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekonala v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti. Je teda nepochybné, že uzavretá zmluva o poskytnutí pôžičky zo dňa 09.08.2010 je zmluvou spotrebiteľskou a vzhľadom na výšku pôžičky, jej účel a splatnosť je zmluvou o spotrebiteľskom úvere v zmysle zákona č. 129/2010 Z. z.
18. V zmysle § 9 ods. 2 pís. k) zákona o spotrebiteľských úveroch zmluva o spotrebiteľskom úvere musí obsahovať okrem iných náležitosti aj uvedenie výšky, počtu a termínov splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia. Zmluva o pôžičke obsahuje výšku splátky (36,90 eur) a počet splátok (48), neobsahuje však termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov. Nedostatok tohto údaju má za následok, že poskytnutý úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov. Keď zákon uvádza medzi náležitosťami zmluvy nielen "výška, počet a termíny splátok", ale "výška, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov", je zjavné, že zákonodarca tým mal na mysli, že každá zo zložiek splátky (istina, úroky, poplatky) má byť vyčíslená samostatne (napríklad vo forme splátkového kalendára alebo plánu amortizácie), teda zo zmluvy musí byť zjavné, akú časť tej- ktorej splátky pripíše veriteľ na úhradu istinu, akú časť na úroky a akú časť na poplatky. Zo žalobcom predloženej zmluvy uvedené údaje nie sú zrejmé. Žalobca má teda na podklade takejto zmluvy o pôžičke právo len na vrátenie istiny bez akýchkoľvek dodatočných platieb od žalovanej na úrokoch a poplatkoch.
19. Z vykonaného dokazovania nepochybne vyplýva, že istina úveru bola v sume 1 100,- eur a nie 1 771,20 eur ako tvrdil žalobca. Žalovaná z úveru vrátila 445,90 eur. Keďže sa úver považuje za bezúročný a bez poplatkov, súd zaviazal žalovanú zaplatiť žalobcovi sumu 654,10 eur, čo je suma predstavujúca nesplatenú istinu poskytnutého úveru, keďže všetky doterajšie platby žalovanej možno započítať iba na istinu. Na jej zaplatenie má žalobca nárok z toho dôvodu, že pohľadávka voči žalovanej mu bola postúpená pôvodným veriteľom, ktorý úver žalovanej poskytol.
20. Pokiaľ žalobca v súvislosti s podanou žalobou odkázal na právny názor vyslovený v Rozsudku Súdneho dvora Európskej únie zo dňa 09.11.2016 vo veci C-XX/XX Home Credit Slovakia, a.s., proti G. N., tak podľa právneho názoru konajúceho sudcu nie je právny názor vyslovený v uvedenom rozsudku použiteľný na prejednávaný spor. Predmetom uvedeného konania a rozsudku bolo prejudiciálne konanie iniciované Okresným súdom Dunajská Streda v súvislosti s vnútroštátnym konaním vedeným týmto súdom vo veci Home Credit Slovakia, a.s., proti G. N.. Okresný súd Dunajská Streda prerušil vnútroštátny spotrebiteľský spor a položil Súdnemu dvoru prejudiciálne otázky ako sa majú vykladať niektoré články Smernice Európskeho parlamentu a Rady 2008/48/ES č. 2008/48 o zmluvách o spotrebiteľskom úvere a o zrušení smernice Rady 87/102/EHS (ďalej len "Smernica"). Súdny dvor okrem iného rozhodol tak, že článok 10 ods. 2 písm. h) a i) Smernice sa majú vykladať v tom zmysle, že zmluva o úvere na dobu určitú stanovujúca amortizáciu istiny po sebe nasledujúcimi splátkami nemusí vo forme amortizačnej tabuľky spresňovať, aká časť každej splátky bude započítaná na vrátenie tejto istiny. Tieto ustanovenia v spojení
s článkom 22 ods. 1 tejto Smernice bránia tomu, aby členský štát stanovil takúto povinnosť vo svojej vnútroštátnej právnej úprave. Článok 23 Smernice sa má vykladať v tom zmysle, že nebráni tomu, aby členský štát vo svojej vnútroštátnej právnej úprave stanovil, že v prípade, ak zmluva o úvere neobsahuje všetky náležitosti uvedené v článku 10 ods. 2 tejto Smernice, táto zmluva sa bude považovať za zmluvu o úvere bez úrokov a poplatkov, pokiaľ ide o okolnosť, ktorej neuvedenie môže spochybniť možnosť spotrebiteľa posúdiť rozsah svojho záväzku. Členské štáty Európskej únie a teda aj Slovenská republika sa vzhľadom na tzv. úplnú harmonizáciu od ustanovení Smernice nesmeli odchýliť. Je tak zrejmé, že ustanovenia zákona o spotrebiteľských úveroch, ktoré vyžadujú, aby zmluva o spotrebiteľskom úveru obsahovala rozpis splátky na istinu, úroky a poplatky a ustanovenia, ktoré sankcionujú absenciu tejto náležitosti úverovej zmluvy bezúročnosťou a bezpoplatkovosťou úveru, nie sú v súlade so Smernicou a idú nad jej rámec. Uvedené ustanovenia zákona o spotrebiteľských úveroch však boli platné a účinné v čase uzatvorenia uvedenej zmluvy a v konečnom dôsledku sú platné a účinné v rovnakom význame doposiaľ (aj keď v iných ustanoveniach). Na základe takto platnej a účinnej zákonnej úpravy existuje konštantná judikatúra slovenských súdov, v zmysle ktorej sa má citované ustanovenie zákona o spotrebiteľských úveroch vykladať tak, že zmluva musí obsahovať vyjadrenie splátok istiny, splátok úrokov a splátok poplatkov, inak sa zmluva o spotrebiteľskom úvere považuje za bezúročnú a bez poplatkov. Zákon o spotrebiteľských úveroch je v rozpore so Smernicou. Smernica je však prameňom práva EÚ sekundárnej povahy a je záväzná iba pre členské štáty a nie priamo pre fyzické a právnické osoby, ktorými sú aj strany sporu, a preto jej priama aplikácia a použitie právneho názoru vysloveného v rozhodnutí Súdneho dvora v tejto veci neprichádza do úvahy. Nakoľko priamy účinok Smernice do úvahy neprichádza, je namieste sa zaoberať tým, či Smernici možno priznať nepriamy účinok, a teda či možno uvedené ustanovenia zákona o spotrebiteľských úveroch vykladať eurokonformne. Zo znenia zákona o spotrebiteľských úveroch je jednoznačné, že zákon požaduje členenie splátok na splátky istiny, úrokov a poplatkov a akýkoľvek iný výklad, ktorý by mohol byť v súlade so Smernicou, by bol v priamom rozpore so zákonom, teda tým, čo je v zákone jasne napísané a čo je platné a účinné. Výklad, ktorý by považoval za postačujúce uviesť v zmluve o spotrebiteľskom úveru výšku splátky bez jej ďalšieho členenia, by bol nielen v rozpore so znením zákona, ale zároveň by porušil zásadu právnej istoty, keď aj v tomto prípade strana sporu mohla legitímne očakávať, že súd rozhodne tak, ako iné súdy v stovkách obdobných prípadov, keď úvery považovali za bezúročné a bez poplatkov, keď zmluva neobsahovala výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov.
21. Pôžička sa stala splatnou v súlade s § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka dňa 28.07.2013 v celosti, t. j. na tretí deň od doručenia výzvy veriteľa žalovanej z dôvodu omeškania žalovanej. Keďže žalovaná je so zaplatením dlžnej sumy v omeškaní, priznal súd žalobcovi, ktorému pôvodný veriteľ platne postúpil svoju pohľadávku voči žalovanej, aj úrok z omeškania. Žalovaná sa dostala s vrátením pôžičky do omeškania, a to odo dňa nasledujúceho po tom, čo sa stala celá pôžička splatnou na základe výzvy žalobcu, t. j. odo dňa 29.07.2013. Úrok z omeškania patrí žalobcovi v zmysle § 3 nariadenia vo výške o päť percentuálnych bodov vyššej ako bola základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania. V prvý deň omeškania bola základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky 0,5 %, a preto žalobcovi patrí úrok z omeškania vo výške 5,5 % ročne. Žalobca si uplatňoval úrok z omeškania vo výške 8,5 % ročne, no keďže mu patrí úrok z omeškania iba v sadzbe 5,5 % v zmysle citovaných právnych predpisov, súd jeho nárok vo zvyšku zamietol. Zmluva bola síce uzatvorená pred 1. februárom 2013 a podľa § 10c nariadenia, ak záväzkový vzťah vznikol pred 1. februárom 2013, výška úrokov z omeškania sa riadi podľa predpisov účinných k 31. januáru 2013 aj za dobu omeškania po 31. januári 2013, no podľa názoru súdu toto prechodné ustanovenie je potrebné vykladať tak, že platí iba v tom prípade, ak aj omeškanie nastalo pred 1. februárom 2013 a pokračuje aj po 31. januári 2013, keďže uvedené prechodné ustanovenie obsahuje spojenie "aj za dobu omeškania po 31. januári 2013" a nie formuláciu aj za omeškanie, ktoré nastalo alebo začalo až po 31. januári 2013. Omeškanie žalovanej so zaplatením celej pôžičky nastalo až po 01.02.2013, a preto z uvedených dôvodov považoval súd nárok na vyšší úrok z omeškania za nedôvodný a v tejto časti žalobu zamietol.
22. V časti, v ktorej nárok presahoval sumu nesplatenej istiny, súd žalobu zamietol z dôvodu, že úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov. Súd žalobu zamietol aj v časti úroku z omeškania nad rámec zákonnej sadzby tak, ako to vyplýva z predchádzajúceho odseku odôvodnenia. Súd ďalej považuje za potrebné uviesť, že preto, aby sa úver považoval za bezúročný a bez poplatkov, nemusia byť splnené súčasne obe podmienky, a to jednak absencia písomnej formy zmluvy a jednak aj absencia niektorej z náležitostí zmluvy uvedenej v § 9 ods. 2 písm. a) až k), r) a y) a § 10 ods. 1. Podľa názoru súdu je postačujúce, ak chýba čo len jedna z uvedených náležitostí hoc je zmluva písomná. Ustanovenie § 11
ods. 1 písm. a) zákona o spotrebiteľských úveroch je potrebné vykladať v súlade so zmyslom a účelom zákona, ktorým je ochrana spotrebiteľa, pričom zo zákona o spotrebiteľských úveroch vyplýva, že zmluva o spotrebiteľskom úvere musí byť písomná a musí obsahovať určité náležitosti. Tieto podmienky musia byť splnené kumulatívne preto, aby mal veriteľ nárok aj na úrok a aj na poplatky, pokiaľ tomu nebráni iná skutočnosť. Výklad uvedeného ustanovenia v negatívnom zmysle je podľa názoru súdu nelogický a v rozpore so zmyslom a účelom zákona. Okrem toho je v praxi nepredstaviteľné, že by aplikácia tohto ustanovenia prichádzala do úvahy iba vtedy, ak by zmluva nebola písomná a zároveň by neobsahovala čo len jednu z množstva uvedených náležitostí. Je potom otázne, ako by sa preukazoval obsah zmluvy a ako by boli splnené jej náležitosti, ak by nemala písomnú formu. V tomto sa konajúci súd nemôže stotožniť so žiadnym opačným výkladom, pretože v takom prípade by uvedené ustanovenie zákona bolo úplne zbytočné, čo zrejme nebolo úmyslom zákonodarcu, aby upravil niečo spôsobom, ktorý je vopred nepoužiteľný.
23. Žaloba bola podaná dôvodne iba v časti 654,10 eur zo sumy 1 261,40 eur, t. j. v 51,86 %, pričom čistý úspech žalobcu bol 3,72 %, ktorý predstavuje rozdiel medzi úspechom žalobcu a úspechom žalovanej. Z týchto dôvodov tak súd aplikoval ustanovenie § 255 ods. 2 CSP a vyslovil, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.
24. Žalovaná je povinnosti vyplývajúce jej z tohto rozsudku, t. j. povinnosť zaplatiť uvedenú sumu s príslušenstvom, povinná vykonať v zmysle § 232 ods. 3, ods. 4 CSP v splátkach, keďže z vykonaného dokazovania, konkrétne z ničím nespochybneného vyjadrenia žalovanej bolo preukázané, že táto nie je schopná zaplatiť žalovanú sumu naraz. Pomerom žalovanej a zároveň výške dlžnej sumy tak, aby bola uhradená v primeranej lehote, zodpovedá mesačná splátka v sume 40,- eur. Súd zároveň rozhodol, že omeškanie s plnením jednej splátky má za následok splatnosť celého plnenia.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní od doručenia tohto rozsudku na Okresnom súde Bánovce nad Bebravou. Odvolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom súde. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bol rozsudok vydaný.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil. Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis. Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky tohto konania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie.