Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozsudok_3To-10-2017.pdf
PDF · 77.22 KB
Case nature
Area
Subarea
3To/10/2017
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Janky Klčovej a sudcov JUDr. Kataríny Stanislavskej a Mgr. Kristíny Ferencziovej v trestnej veci proti obžalovanému T. Z., pre prečin ublíženia na zdraví podľa § 156 odsek 1 Trestného zákona, o odvolaní obžalovaného proti rozsudku Okresného súdu Trnava zo dňa 27.10.2016 sp. zn. 2T/54/2014 na verejnom zasadnutí konanom dňa 21.03.2017 takto
rozhodol:
Podľa § 321 odsek 1 písm. e/, odsek 3 Trestného poriadku zrušuje sa napadnutý rozsudok vo výroku o treste a spôsobe jeho výkonu. Na základe § 322 odsek 3 Trestného poriadku sa
obžalovaný T. Z., nar. XX.XX.XXXX v K., trvale bytom I. L. č. XX,
o d s u d z u j e :
Podľa § 156 odsek 1 Trestného zákona s použitím § 36 písm. j/, § 38 odsek 2, odsek 3, § 56 odsek 1, odsek 2 Trestného zákona na peňažný trest vo výške 400 (štyristo eur) Eur. Podľa § 57 odsek 3 Trestného zákona, pre prípad zmarenia peňažného trestu, súd ukladá náhradný trest odňatia slobody v trvaní 4 (štyri) mesiace.
odôvodnenie:
Napadnutým rozsudkom súdu prvého stupňa bol obžalovaný uznaný za vinného z prečinu ublíženia na zdraví podľa § 156 odsek 1 Trestného zákona na tom skutkovom základe, že dňa 23.04.2011 v čase medzi 12:00 hod. do 14:00 hod. v obci I. pred rodinným domom na L. ulici č. XX fyzicky napadol svojho bývalého zaťa X. V. tak, že ho zozadu udrel rukou do oblasti pravého spánku následkom čoho X. V. stratil rovnováhu a pri páde na zem si zlomil ľavú ruku. Následne X. V. vstal, zavolal si sanitku a išiel do domu, kde ho T. Z. opäť fyzicky napadol, a to tak, že ho chytil za krk a začal ho škrtiť, v čom ho prerušila až jeho dcéra F. V., čím poškodenému X. V., nar. XX.XX.XXXX, bytom B., B. ulica č. XXX/X spôsobil trieštivú zlomeninu dolného konca vretennej kosti vľavo, pomliaždenie tváre vpravo a pomliaždenie prednej strany krku s dobou liečenia 6-8 týždňov, Za to mu bol podľa § 156 odsek 1 Trestného zákona s prihliadnutím na § 38 odsek 2 Trestného zákona uložený trest odňatia slobody v trvaní 6 (šesť) mesiacov. Podľa § 49 odsek 1 písm. a/ Trestného zákona mu bol výkon trestu odňatia slobody podmienečne odložený a podľa § 50 odsek 1 Trestného zákona mu bola určená skúšobná doba na 1 (jeden) rok. Podľa § 287 odsek 1 Trestného poriadku bola obžalovanému uložená povinnosť nahradiť poškodenej spoločnosti: Všeobecná zdravotná poisťovňa, a.s., so sídlom Panónska cesta 2, 851 04 Bratislava - mestská časť Petržalka, IČO: 35 937 874, škodu vo výške 391,62 Eur, Sociálna poisťovňa, so sídlom
ul. 29. augusta č. 8 a 10, 813 63 Bratislava 1, škodu vo výške 1.362,30 Eur a poškodenému X. V., nar. XX.XX.XXXX v K., trvale bytom B., B. XXX/X, škodu vo výške 1.042,30 Eur. Podľa § 288 odsek 2 Trestného poriadku bol poškodený X. V., nar. XX.XX.XXXX v K., trvale bytom B., B. XXX/X, so zvyškom nároku na náhradu škody odkázaný na civilný proces. Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie obžalovaný. V dôvodoch odvolania namietal správnosť hodnotenia dôkazov súdom prvého stupňa, keď jedine výpoveď poškodeného preukazuje, že k zlomeniu ľavej ruky došlo pádom na zem a to dôsledku úderu rukou obžalovaného do jeho pravého spánku. Celý rad ďalších svedkov opakovane tvrdili, že k pádu poškodeného a k následnému zlomeniu ľavej ruky nedošlo v dôsledku úderu zo strany obžalovaného, ale potvrdili pád poškodeného na zem v dôsledku udalostí opísaných v ich výpovediach Tieto výpovede jednoznačne vylúčili poškodenie zdravia spôsobom ako to uvádza poškodený, potvrdili, že k pádu poškodeného došlo v dôsledku inej skutočnosti. Okresný súd sa nesprávne priklonil len k výpovedi poškodeného a výpovede ostatných svedkov hodnotil ako nevierohodné, týmto porušil základnú zásadu v pochybnostiach prospech obžalovaného - in dubio pro reo. Nesprávny je aj názor súdu, keď údajné opätovné napadnutie a škrtenie poškodeného spája s prečinom ublíženia na zdraví bez toho, aby aj toto konanie bolo nespochybniteľnými a hodnovernými dôkazmi preukázané. Aj v prípade, že by sa potvrdilo pomliaždenie krku poškodeného, takýto skutok vzhľadom na možné následky nenapĺňa skutkovú podstatu prečinu podľa § 156 odsek 1 Trestného poriadku. Z uvedeného dôvodu navrhol zrušiť napadnutý rozsudok v celom rozsahu a vec vrátiť súdu I. stupňa, aby ju v potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol. Okresný prokurátor odvolanie nepodal. Obžalovaný na verejnom zasadnutí odvolacieho súdu zotrval na dôvodoch písomne podaného odvolania keď poukázal na to, že poškodený je jeho bývalý zať, tento opakovane atakoval jeho rodinu, v kritickom čase bral osobné veci jeho detí - vnúčat obžalovaného, vtedy došlo k stretu, pri ktorom poškodený padol pri bráne pritom, ako sa mu snažil zobrať monitor. Nevie, či sa pošmykol, nevie si vysvetliť zranenia na jeho hlave, podľa jeho názoru sa musel udrieť pri páde hlavou o bránu. Krajský prokurátor navrhol na verejnom zasadnutí odvolanie obžalovaného ako nedôvodné zamietnuť a to predovšetkým s poukazom na výsledky znaleckého dokazovania znalcom z odboru zdravotníctva, ktorý potvrdil mechanizmus zranenia - zlomeniny poškodeného. Za správny a zákonný považoval aj výrok o treste. Krajský súd, ako súd odvolací, na základe riadne a včas podaného odvolania podľa § 317 odsek l Trestného poriadku, preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť napadnutého výroku rozsudku, ako aj správnosť postupu konania, ktoré mu predchádzalo, pričom zistil, že odvolanie obžalovaného proti výroku o vine nie je dôvodné. Odvolací súd zistil, že okresný súd v rámci procesného postupu rešpektoval a dodržal všetky základné zásady trestného konania uvedené v ustanovení § 2 Trestného poriadku najmä zákonného procesu podľa § 2 odsek 7 Trestného poriadku, zásadu práva na obhajobu podľa § 2 odsek 9 Trestného poriadku, zásadu voľného hodnotenia dôkazov podľa § 2 odsek 12 Trestného poriadku a tiež zásadu rovnosti (kontradiktórnosti) podľa § 2 odsek 14 Trestného poriadku. Z uvedeného vyplýva, že súd I. stupňa dospel k vyhlásenému rozsudku po bezpochybnom procesnom postupe v súlade so všetkými procesnými ustanoveniami, ktoré tento proces upravujú. Okresný súd na základe vykonaného dokazovania na hlavnom pojednávaní a po vyhodnotení a posúdení dôkazného stavu ustálil vo výroku o vine svojho rozsudku priebeh skutkového deja spôsobom zodpovedajúcim všetkým vykonaným dôkazom. Výsledky vykonaného dokazovania tvoria ucelú reťaz tak priamych ako aj nepriamych dôkazov, z ktorých možno vyvodiť záver, že obžalovaný spáchal skutok tak, ako je uvedené vo výrokovej časti napadnutého rozsudku. Právna kvalifikácia žalovaného skutku ako prečinu ublíženia na zdraví podľa § 156 odsek 1 Trestného zákona aj podľa názoru krajského súdu zodpovedá právnym úvahám súdu I. stupňa a všetkým zákonným predpokladom na posúdenie prejednávaného skutku práve podľa vyššie uvedeného zákonného ustanovenia. V odôvodnení napadnutého rozsudku okresný súdu stručne, jasne, zrozumiteľne a presvedčivo vysvetlil, ktoré skutočnosti vzal za dokázané, o ktoré dôkazy oprel svoje skutkové zistenia, akými úvahami sa spravoval pri hodnotení vykonaných dôkazov, ako sa vyrovnal s obhajobou obžalovaného aj akými právnymi úvahami sa spravoval, keď posudzoval dokázané skutočnosti podľa ustanovení zákona v otázke viny a trestu. Okresný súd zodpovedajúcim spôsobom odôvodnil aj výrok o treste. Možno teda konštatovať, že odôvodnenie napadnutého rozsudku má všetky náležitosti v zmysle § 168 Trestného poriadku.
Závery okresného súdu prezentované vo výrokovej časti rozsudku a vysvetlenie týchto záverov v odôvodnení napadnutého rozsudku si ohľadom výroku o vine krajský súd v celom rozsahu osvojil a preto na odôvodnenie napadnutého rozsudku v tomto smere poukazuje. Pre úplnosť je potrebné dodať, že z vykonaného dokazovania, či už v prípravnom konaní ako aj na hlavnom pojednávaní, vyplynulo, že poškodený je bývalým zaťom obžalovaného, ak ich stretu v kritickom čase došlo pri tom, ako poškodený odnášal z domu počítačovú zostavu, ktorú predtým odpojil, s tým, že si ju chcel požičať od syna - J. V.. Prítomná bola len bývalá manželka poškodeného (dcéra obžalovaného), ktorá s takýmto postupom nesúhlasila, preto telefonicky privolala J. V., J. V. st., J. V. ml. a obžalovaného. K stretu medzi obžalovaným a poškodeným došlo pri bránke do dvora, keď sa obžalovaný snažil poškodenému zabrániť odniesť veci z domácnosti detí. Svedkovia preukazovali, že medzi bránkou sa začali naťahovať o monitor, ktorý spadol na zem, vtedy sa poškodený potkol alebo pošmykol a padol na zem, vzápätí sa sťažoval na bolesť ruky a privolal si sanitku. Z hľadiska ustálenia viny obžalovaného súd I. stupňa správne prihliadal na znalecký posudok a výpoveď znalca z odboru zdravotníctva MUDr. Alexandra Köröcza, PhD, ktorý popísal zranenia poškodeného, ktoré utrpel v kritickom čase tak, ako sú uvedené vo výrokovej časti rozsudku. Týmto dôkazom je spochybnená aj hodnovernosť svedkov, ktorí preukazovali, že v kritickom čase obžalovaný vôbec nezaútočil na poškodeného, nakoľko znalec jednoznačne uviedol, že k pomliaždeniu tváre a krku poškodeného nemohlo dôjsť pri páde. Tento znalec potvrdil aj primeranosť doby liečenia zranení a práceneschopnosti poškodeného. Na základe vykonaného dokazovania mal aj krajský súd za preukázané, že obžalovaný sa dopustil konania tak, ako mu je kladené za vinu a ako bolo ustálené vo výroku o vine napadnutého rozsudku. Pri preskúmávaní obsahu spisového materiálu krajský súd zistil, že súd I. stupňa správne ustálil u obžalovaného neexistenciu tak priťažujúcich ako aj poľahčujúcich okolností. Na rozdiel od súdu I. stupňa však s prihliadnutím na osobu obžalovaného, na to, že jeho konanie bolo podmienené konaním poškodeného, a tiež s prihliadnutím na časový odstup od času spáchania skutku, od ktorého uplynula doba cca 6 rokov, dospel odvolací súd k záveru, že uložený trest aj keď podmienečný je neprimerane prísny. Z uvedeného dôvodu uložil obžalovanému peňažný trest, tak ako je uvedený vo výrokovej časti tohto rozsudku, keď mal za to, že takýto trest zodpovedá všetkým kritériám rozhodujúcim pre ukladanie trestov v zmysle § 34 Trestného zákona.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku nie je prípustný ďalší riadny opravný prostriedok.