Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

13Co/68/2017

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ferdinanda Zimmermanna a členov senátu JUDr. Amy Odalošovej a JUDr. Janky Boroškovej v právnej veci žalobcov: 1/ G. O., nar. XX. XX. XXXX, bytom B. Z. XX, Z. Z., 2/ V. V., nar. XX. XX. XXXX, bytom G. XX, Z. Z., obaja v konaní zastúpení splnomocnenou advokátkou: JUDr. Iveta Škvarková, so sídlom AK Kukučínova 20, 974 01 Banská Bystrica, proti žalovanému: Y. V., nar. XX. XX. XXXX, bytom Na E. XX, Z. Z., o určenie vecí patriacich do dedičstva, na odvolanie žalobcov zo dňa 28. 12. 2015 a žalovaného zo dňa 20. 01. 2016, proti rozsudku Okresného súdu Banská Bystrica č. k. 14C/305/2014-71 zo dňa 11. 12. 2015, takto

rozhodol:

I. Rozsudok okresného súdu vo výroku, ktorým súd zamietol návrh na určenie, že nehnuteľnosti vedené na Okresnom úrade Z. Z., katastrálny odbor, zapísané na LV č. XX pre katastrálne územie M. ako parcela KN-C č. XXXX - zastavané plochy a nádvoria o výmere 360 m2, parcela KN-C č. XXXX - zastavané plochy a nádvoria o výmere 17 m2, parcela KN-C č. XXXX - záhrady o výmere 494 m2, ako rodinný dom súp. č. XXXX na parcele KN-C č. XXXX, v podiele 1 na žalovaného pod B5, ako aj 1 garáže bez prideleného súpisného čísla, nezapísaná na LV, patria do dedičstva po poručiteľke K. V., nar. XX. XX. XXXX, zomrelej XX. XX. XXXX, naposledy bytom Na E. 25, Z. Z., potvrdzuje.

II. Vo výroku, ktorým bolo určené, že suma 7 569,09 € patrí do dedičstva po poručiteľke K. V., nar. XX. XX. XXXX, zomrelej XX. XX. XXXX, naposledy bytom Na E. XX, Z. Z., a vo zvyšnej časti, pokiaľ súd návrh na určenie, že do dedičstva patrí suma 7 861,99 € zamietol, rozsudok okresného súdu zrušuje a vec mu vracia na ďalšie konanie.

III. Vo výroku, ktorým bolo rozhodnuté o trovách konania, rozsudok okresného súdu zrušuje a vec mu vracia na ďalšie konanie.

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zamietol návrh na určenie, že nehnuteľnosti vedené na Okresnom úrade Z. Z., katastrálny odbor, zapísané na LV č. XX pre katastrálne územie M. ako parcela KN-C č. XXXX - zastavané plochy a nádvoria o výmere 360 m2, parcela KN-C č. XXXX - zastavané plochy a nádvoria o výmere 17 m2, parcela KN-C č. XXXX - záhrady o výmere 494 m2, ako rodinný dom súp. č. XXXX na parcele KN-C č. XXXX, v podiele 1 na odporcu pod B5, ako aj 1 garáže bez prideleného súpisného čísla, nezapísaná na LV, patria do dedičstva po poručiteľke K. V., nar. XX. XX. XXXX, zomrelej XX. XX. XXXX, naposledy bytom Na E. XX, Z. Z.. Súd Zároveň určil, že suma 7 569,09 € patrí do dedičstva po poručiteľke K. V., nar. XX. XX. XXXX, zomrelej XX. XX. XXXX, naposledy bytom Na E. XX, Z. Z., a vo zvyšnej časti súd návrh na určenie, že do dedičstva patrí suma 7 861,99 € zamietol.

Záverom bol žalovaný zaviazaný nahradiť žalobcom 1/ a 2/ trovy konania v sume zaplateného súdneho poplatku 99,50 € a v sume trov právneho zastúpenia 863,55 €, na účet právnej zástupkyne žalobcov 1/ a 2/, vedený v J., a. s., pobočka Z. Z., do 3 dní od právoplatnosti rozhodnutia.

2. V odôvodnení súd uviedol: „Navrhovatelia 1/ a 2/ sa návrhom osobne podaným na tunajší súd 27. 10. 2014, domáhali, aby súd určil, že do dedičstva po poručiteľke K. V., nar. XX. XX. XXXX, zomrelej XX. XX. XXXX, naposledy bytom Na E. XX, Z. Z., patria nehnuteľnosti vedené na Okresnom úrade Z. Z., katastrálny odbor, zapísané na LV č. XX pre katastrálne územie M. ako parcela KN-C č. XXXX - zastavané plochy a nádvoria o výmere 360 m2, parcela KN-C č. XXXX - zastavané plochy a nádvoria o výmere 17 m2, parcela KN-C č. XXXX

- záhrady o výmere 494 m2, ako rodinný dom súp. č. XXXX na parcele KN-C č. XXXX, v podiele 1 na odporcu pod B5, ako aj 1 garáže bez prideleného súpisného čísla, nezapísaná na LV, alternatívne suma 7 861,99 Eur, s tým, že odporca je povinný nahradiť navrhovateľom 1/a 2/ trovy konania a trovy právneho zastúpenia.

Odporca navrhol návrh ako bezdôvodný, nepodložený žiadnymi relevantnými dôkazmi, v plnom rozsahu zamietnuť.

Súd vykonal vo veci dokazovanie výsluchom odporcu, oboznámením sa s výpoveďami zástupcov účastníkov konania, ako aj s obsahom spisu, najmä s návrhom na začatie konania, s vyjadrením odporcu k nemu, so spisom tunajšieho súdu sp. zn. 7C/50/2013, s dedičským spisom tunajšieho súdu sp. zn. 25D/185/2014, s uznesením Okresného súdu Banská Bystrica č.k. : 25D/185/2014-45 z 27. 08. 2014, so zaopatrovacou zmluvou z 19. 01. 2012, a s výpismi z účtov poručiteľky v Poštovej banke, a.s., s rozhodnutím Sociálnej poisťovne, ústredia, pričom zistil nasledovné:

Navrhovatelia zdôvodňovali svoj návrh tým, že zaopatrovacia zmluva uzavretá dňa 19. 01. 2012, ktorej platnosť napadla poručiteľka, matka účastníkov konania, v konaní tunajšieho súdu sp. zn. 7C/50/2013, je neplatná, a teda predmetom dedičstva po nej je aj spoluvlastnícky podiel vo veľkosti 1 k v návrhu špecifikovaným nehnuteľnostiam, príp., ak je zaopatrovacia zmluva platná, do dedičského konania po nej patria tak finančné prostriedky, ktoré boli v čase smrti poručiteľky na jej osobnom účte, ako aj tie, ktoré tam mali byť s poukazom na obsah zaopatrovacej zmluvy, v ktorej sa odporca zaviazal poskytovať poručiteľke bezplatné doživotné bývanie a užívanie rodinného domu, ako aj bezplatné poskytovanie zaopatery. V čase smrti poručiteľky mali byť na jej účte finančné prostriedky vo výške 8 479,22 Eur zodpovedajúce zostatku na jej účte v čase podpisu zaopatrovacej zmluvy a jej dôchodku od februára 2012 do februára 2014, pričom podľa informácie Poštovej banky bol zostatok vkladu ku dňu smrti poručiteľky, t.j. k 11. 03. 2014, len vo výške 617,23 Eur, rozdiel potom predstavuje žalovanú sumu 7 861,99 Eur. Z účtu poručiteľky totiž odchádzali v období od podpisu zaopatrovacej zmluvy až do smrti poručiteľky rôzne platby súvisiace s úhradami za bývanie, a dňa 21. 05. 2013 bol bez vedomia poručiteľky vykonaný odporcom výber z tohto účtu vo výške 1 500 Eur. Okresný súd Banská Bystrica uložil uznesením z 27. 08. 2014 navrhovateľom 1/ a 2/ povinnosť podať žalobu na určenie vecí patriacich do dedičstva po poručiteľke K. V. v lehote 30 dní od právoplatnosti tohto uznesenia. Naliehavý právny záujem majú navrhovatelia na požadovanom určení z dôvodu, že len na základe rozhodnutia súdu v tomto konaní je možné dosiahnuť zosúladenie právneho stavu so skutočným stavom.

Na pojednávaní uviedol právny zástupca navrhovateľov, že je preukázané, že poručiteľka nevedela akú zmluvu podpisuje, podpisom zmluvy nevyjadrila svoju vôľu, nikdy nemala v úmysle vzdať sa svojho majetku. Išlo o darovaciu zmluvu s označením zaopatrovacia, bola tu teda snaha obísť zákon. Vyplýva to z pojednávania uskutočneného v konaní sp. zn. 7C/50/2013 dňa 23. 09. 2013, na ktorom bola poručiteľka osobne vypočutá, a kde uviedla, že sa pred podpisom zmluvy s odporcom ohľadom nej nikdy nerozprávala, nemala vôľu vzdať sa svojho majetku za života a v zásade nevedela, čo podpisuje. Na tomto pojednávaní, na otázku právnej zástupkyne navrhovateľov, akým spôsobom odporca odprezentoval obsah zaopatrovacej zmluvy poručiteľke, nevedel odporca odpovedať. Jeho vyjadrenia ohľadom tohto oboznámenia sú rozporuplné. Do pozornosti súdu dala zástupkyňa aj okolnosti podpisu tejto zmluvy, pretože sa nejednalo o imobilnú pacientku, a tiež nebol dôvod, aby sa zaopatrovacia zmluva robila, pretože o poručiteľku bolo vždy postarané. Odporca tak konal v rozpore s dobrými mravmi. Na vyššie spomenutom pojednávaní nebolo uvádzané ani zo strany odporcu, ani jeho zástupcu, že by tento zástupca s poručiteľkou komunikoval v priebehu troch mesiacov pred podpisom zmluvy, takže je tu podľa zástupkyne navrhovateľov snaha vyprodukovať nový dôkaz.

Odporca prostredníctvom zástupcu trval na tom, že zaopatrovacia zmluva bola uzatváraná zo strany poručiteľky slobodne a vážne v súlade s jej dispozičným právom. Túto zmluvu mala poručiteľka u seba od septembra 2011 na premyslenie, po tom, čo ju zástupca odporcu pripravil na základe výberu poručiteľky medzi kúpnou, darovacou a zaopatrovacou zmluvou, pričom právnu stránku jej zástupca odporcu vysvetlil v auguste 2011. Podpísanie zmluvy bez nátlaku, na základe jej vôle, dosvedčili v konaní sp. zn. 7C/50/2013 matrikárka Mestského úradu v Banskej Bystrici, pani G. M., ako aj opatrovateľka pani L. Q., pričom do pozornosti dal odporca aj čestné prehlásenie najbližších susedov za života poručiteľky pani X. L. a W. L. z 27. 09. 2013. Podotkol tiež, že poručiteľka bola v čase pojednávania v konaní sp. zn. 7C/50/2013 po mozgovom infarkte, pričom im bolo zo strany lekárov oznámené, že bude zázrak, ak bude poručiteľka komunikovať a mentálne zvládať situácie. V zaopatrovacej zmluve sa odporca nezaviazal, že bude poručiteľke sporiť dôchodok v plnej výške pre potreby dedičského konania. Poručiteľka bola za života spokojná so starostlivosťou, ktorú jej odporca zabezpečoval podľa zaopatrovacej zmluvy, aj ako aj syn.

Odporca na pojednávaní uviedol, že náklady, ktoré mal so starostlivosťou o poručiteľku predovšetkým v podobe zabezpečovania jej stravy, obedov, liekov, pedikúry, kozmetiky, príp. poskytovania vreckového vo výške od 20 do 30 Eur, ako si pýtala, boli hradené z jeho prostriedkov, čo preukazujú doklady predložené v konaní sp. zn. 7C/50/2013. Z dôchodku poručiteľky bolo hradené inkaso na základe plnej moci poskytnutej mu na výber jej peňazí.

Zástupca odporcu doplnil na pojednávaní, že je potrebné sa zamerať na to, čo bolo v čase podpisovania predmetnej zmluvy, 19. 01. 2012, ohľadom čoho matrikárka pani G. na pojednávaní uviedla, že poručiteľka vedela, čo podpisuje, bola pri plnom vedomí, až následne si uvedomila poručiteľka, že niečo asi nie je v poriadku. Ak opatrovateľka poručiteľky uviedla, že tá bola pripravená na podpisovanie zmluvy, vyplýva z toho, že poručiteľka vedela, aký úkon bude robiť a podpisovať. Nebolo preukázané, že by v čase podpisu zmluvy tu boli nejaké právne skutočnosti zakladajúce jej neplatnosť v zmysle § 37 alebo § 39 Občianskeho zákonníka. Zástupca tiež poukázal na to, že samotnú žalobu v konaní sp. zn. 7C/50/2013 poručiteľka ako žalobkyňa nepodpísala a nesformulovala ju. Ak mala poručiteľka za to, že sa neplní zaopatrovacia zmluva, mala sa domáhať plnenia z nej a nie dať návrh na zrušenie zaopatrovacej zmluvy. Trovy konania si odporca neuplatňuje.

Uznesením č.k. : 25D/185/2014-45 z 27. 08. 2014 odkázal Okresný súd Banská Bystrica navrhovateľov 1/ a 2/ na podanie žaloby na tunajší súd v lehote 30 dní od právoplatnosti tohto uznesenia proti odporcovi o určenie, či spoluvlastnícky podiel vo veľkosti 1 k nehnuteľnostiam, vedeným na Okresnom úrade Z. Z., katastrálny odbor, zapísané na LV č. XX pre katastrálne územie M. ako parcela KN-C č. XXXX - zastavané plochy a nádvoria o výmere 360 m2, parcela KN-C č. XXXX - zastavané plochy a nádvoria o výmere 17 m2, parcela KN-C č. XXXX - záhrady o výmere 494 m2, ako rodinný dom súp. č. XXXX na parcele KN-C č. XXXX, ako aj finančná hotovosť, ktorá mala byť na účte č. XXXXXXXX/XXXX, vedenom v Poštovej banke, a.s. ku dňu smrti poručiteľky K. V., nar. XX. XX. XXXX, zomrelej dňa XX. XX. XXXX, za obdobie odkedy bola umiestnená v nájomnom byte, a to z dôvodu, že odporca sa zaviazal v Zaopatrovacej zmluve z 19. 01. 2012 na bezplatnú opateru poručiteľky, oproti sume, ktorá je na účte poručiteľky v zmysle oznámenia Poštovej banky, a.s. vo výške 617,23 Eur, patria do dedičstva. Uznesenie sa stalo právoplatným 27. 09. 2014.

Uznesením č.k. : 7C/50/2013-97 z 25. 03. 2014, Okresný súd Banská Bystrica zastavil konanie o neplatnosť zaopatrovacej zmluvy uzavretej 19. 01. 2012 z dôvodu, že smrťou navrhovateľky, K. V., nar. XX. XX. XXXX, sa stalo konanie voči odporcovi ako jednému z jej dedičov, bezpredmetným. Rozhodnutie sa stalo právoplatným 18. 04. 2014.

V zaopatrovacej zmluve z 19. 01. 2012, je uvedené, že K. V., nar. XX. XX. XXXX, ako prevádzajúca a odporca ako nadobúdateľ uzatvárajú dňa 10. 08. 2011 zaopatrovaciu zmluvu, podľa ktorej prevádzajúca prevádza za zaopatrenie jej osoby nehnuteľnosti zapísané na LV č. XX v kat. území M., a to parcely registra „C" evidované na katastrálnej mape č. KN C XXXX - zastavané plochy a nádvoria o výmere 360 m2, č. KN C XXXX - zastavané plochy a nádvoria o výmere 17 m2, č. KN C XXXX - záhrady o výmere 494 m2, rodinný dom so súp. č. XXXX s príslušenstvom postavený na pozemku č. KN C XXXX, ako aj garáž neevidovanú na LV, bez prideleného súp. č., v spoluvlastníckom podiele 1 nadobúdateľovi do podielového spoluvlastníctva bezplatne. Nadobúdateľ označené nehnuteľnosti v uvedenom podiele

za zaopatrenie prevádzajúcej prijíma. Namiesto výplaty ceny prevádzaných nehnuteľností, ktorá bola zmluvnými stranami dohodnutá na 15 000 Eur, sa nadobúdateľ zaväzuje prevádzajúcu opatrovať až do jej smrti a poskytnúť jej všetko, čo k riadnej zaopatere prislúcha, najmä doživotné bezplatné bývanie a užívanie rodinného domu súp. č. XXXX v k.ú. M., upratovanie, udržiavanie domu, poskytnutie pomoci pri zabezpečovaní a správe osobných vecí prevádzajúcej, ako aj pri zabezpečovaní zdravotnej starostlivosti formou prevozu na ošetrenia, zabezpečenie lekárskych zákrokov a pod. V prípade úmrtia prevádzajúcej sa nadobúdateľ postará o jej dôstojný pohreb. Zaopateru sa zaviazal nadobúdateľ poskytovať bezplatne s tým, že si je vedomý, že v prípade neplnenia záväzku poskytovať riadnu zaopateru prevádzajúcej nemožno už z tohto dôvodu žiadať zrušenie zmluvy, ale možno sa domáhať len riadneho plnenia, resp. jej peňažného ekvivalentu. Nadobúdateľ nadobudne vlastníctvo prevádzaných nehnuteľností vkladom do katastra nehnuteľností. Zmluva bola vyhotovená v dvoch rovnopisoch, ktoré budú predložené príslušnej Správe katastra Z. Z. spolu s návrhom na vklad vlastníckeho práva. Zmluvu si zmluvné strany prečítali, táto bola uzatvorená na základe ich slobodnej vôle, nie v tiesni a za nápadne nevýchodných podmienok. Ich prejavy sú dostatočne určité, vážne a zrozumiteľné, ich zmluvná voľnosť nie je obmedzená, na znak súhlasu ju vlastnoručne podpísali. Zmluva nadobúda platnosť dňom podpisu zmluvnými stranami a účinnosť dňom povolenia vkladu do katastra nehnuteľností.

V návrhu o určenie neplatnosti zaopatrovacej zmluvy z 19. 01. 2012 v konaní sp. zn. 7C/50/2013, navrhovateľka (v tomto konaní poručiteľka) považovala za rozporné s dobrými mravmi, že túto nie je možné zrušiť z jej strany, a zároveň dôvod jej neplatnosti videla aj v tom, že odporca využil pri podpisovaní zmluvy jej omyl, keď názov „zaopatrovacia" jej evokoval opatrovateľskú službu v súvislosti s vybavovaním jej umiestnenia v penzióne.

Z vyjadrenia poručiteľky z 02. 09. 2013 k stanovisku odporcu v konaní sp. zn. 7C/50/2013, súd zistil, že po druhej mozgovej príhode v novembri 2012, bola poručiteľka tri týždne umiestnená v nemocnici, následne tri mesiace v doliečovacom ústave Krivánska 16 a od marca 2013 bola umiestená v sociálnom byte na Krivánskej 26 v Banskej Bystrici. Vo vyjadrení poručiteľka ďalej uvádzala, že odporca uskutočňoval voči nej neustále počas života citové a slovné nátlaky, mala z neho strach. Zaopatrovaciu zmluvu odporca nedodržuje, chce mať len majetkový prospech.

Poručiteľka v konaní sp. zn. 7C/50/2013 vypovedala na pojednávaní 23. 09. 2013, že zaopatrovaciu zmluvu podpísala, prečítala si ju, ale len zbežne. Nerozumela tomu, čo podpisuje, neuvedomovala si to, odporca jej nepovedal, keď sa podpisovala zmluva, že čo podpisuje. Až po podpise jej vysvetlil, že sa zmluvou prevádza aj jej podiel na dome na neho. Hneď, ako zmluvu podpísala, ju to mrzelo, povedala odporcovi, že nemôže dať všetko len jemu, ale aj druhým, lebo má tri deti. Až po podpise zmluvy, keď si ju v pokoji prečítala, sa poručiteľke rozležalo v hlave, ako to je, dovtedy si neuvedomila, že má tri deti a chce dať všetkým rovnako. Pred podpisom zmluvy sa o nej s odporcom nerozprávali, odporca jej nepovedal, že je to možné riešiť buď kúpnou, darovacou alebo zaopatrovacou zmluvou, zmluvu videla prvý krát, keď jej ju dali podpísať. Až za prítomnosti pracovníčky mestského úradu, ktorá osvedčovala podpisy, jej syn Y. predložil zmluvu s tým, že si ju má prečítať a podpísať, nátlak pri tom na poručiteľku nerobil. O prevode vlastníctva sa dozvedela poručiteľka zo zmluvy, keď si ju prečítala, uvedomila si to až po podpise zmluvy. Nepovedala odporcovi, že chce na neho previesť svoj podiel, aj keď je pravdou, že sa staral o údržbu domu. Všetky tri deti sa predtým, než bola podpísaná predmetná zmluva, o ňu striedavo starali, hoci odporca z dôvodu, že býval s ňou v rodinnom dome, viac. Rovnako sa o ňu starali aj po podpise zmluvy. Nechcela dať majetok len jednému zo svojich detí, chcela, aby to bolo spravodlivé.

Odporca v konaní sp. zn. 7C/50/2013 na pojednávaní dňa 23. 09. 2013 a dňa 04. 11. 2013 vypovedal, že sa s navrhovateľkou (v tomto konaní s poručiteľkou) dohodli na spísaní zaopatrovacej zmluvy, rozprávali sa o tom dlhšie, bolo to len v ústnej rovine. Bolo to z dôvodu, že sa o ňu starali viac ako ostatná rodina a tiež, syn V. ju chcel dať do domova dôchodcov v roku 2010, kedy sa poručiteľka rozhodla, že tam nechce ísť. Poručiteľka jej uzavretie nenavrhla, nežiadala ho, aby jej potvrdil písomne, že sa o ňu postará. Odporca jej povedal, že sú tri možnosti, darovacia, kúpna a zaopatrovacia zmluva, rozdiely medzi týmito zmluvami sa nevysvetľovali poručiteľke, bolo jasné, že urobia zaopatrovaciu zmluvu s tým, že on sa o ňu postará, kým bude žiť. Tak to bude najvýhodnejšie, že on z toho nebude mať žiadne výhody, ale ona bude mať istotu, že sa o ňu postará. Zmluvu budú robiť, keď ona povie. Vysvetlil jej zaopatrovaciu zmluvu v tom zmysle, že súrodenci nedostanú jej podiel, ktorý prejde na odporcu po jej smrti. Po určitom čase sa jej odporca spýtal, ako si to rozmyslela, a ona povedala, že súhlasí so zaopatrovacou zmluvou. Vybrala si ju z tých zmlúv, ktoré jej ponúkol. Písomný návrh zmluvy napísal odporca, po porade s kolegami.

Poručiteľke ju dal prečítať nejaké dva - tri mesiace, možno aj polroka pred podpisom. Na inom mieste odporca uviedol, že poručiteľka mala možnosť si predmetnú zmluvu prečítať asi mesiac - dve pred podpisom. Zmluvy doniesol on spolu s pani M.. Odporca ňou sledoval len to, aby si bola istá, že sa o ňu človek postará. Bála sa totiž, že sa o ňu nepostarajú ostatné deti. Rozprávali sa s poručiteľkou aj o tom, že treba niečo robiť na dome a je na odporcovi, keďže ostatní súrodenci majú svoje domy, aby spravil, čo treba. Odporca uviedol, že poručiteľka už nie je schopná sa o seba postarať sama, tak ako to bolo do druhej mozgovej príhody v novembri 2012, v roku 2006, keď dostala poručiteľka porážku, súhlasili súrodenci s tým, že ju dajú do domova dôchodcov, nevedelo sa ešte, ako to s ňou dopadne. Pod bezplatným bývaním a užívaním rodinného domu mal odporca na mysli, že sa o poručiteľku budú bezplatne starať, a že bude bývať bezplatne.

Najbližší susedia rodiny V. bývajúcej Na E. XX, X. L. a W. L., čestne dňa 27. 09. 2013 prehlásili, že boli svedkami starostlivosti o pani V. celou rodinou nevestou F. M. a synom Y. V., ktorí jej nakupovali, kompletne jej riadili byt a starali sa o ňu, susedia pomáhali aj s kolegami syna Y. pri prácach spojených s údržbou domu, aj s prácami okolo domu. Dcéra G. a syn V., po odsťahovaní z domu, na záhrade nepracovali, susedia ich videli len odnášať si úrodu a hotové zaváraniny.

SvedkyňaG. M., matrikárka, v konaní sp. zn. 7C/50/2013 na pojednávaní dňa 04. 11. 2013 uviedla, že spravidla jeden deň do týždňa chodí overovať podpisy aj na iné miesta ako na úrade, ak sa daná osoba nemôže dostaviť, lebo je imobilná. Do domu V. prišla po tom, čo ju zavolal odporca, pretože aj pani V. bola imobilná. Keď prišla, zmluvy už boli prichystané, bol jej predložený občiansky preukaz, pani V. už sedela na stoličke za stolom, bola oboznámená s obsahom zmluvy, vedela, čo je jej obsahom, svedkyňa je o tom presvedčená, spýtala sa jej na to. O obsahu zmluvy, ani o tom, že ide o prevod podielu, sa pred jej podpisom nerozprávalo. Žiaden nátlak nebol robený, zmluvu podpísala pred svedkyňou. S odporcom sa poznajú ako kolegovia v práci, obaja robia na mestskom úrade, zdravia sa, nemajú bližší vzťah.

Svedkyňa F. V., manželka odporcu, v konaní sp. zn. 7C/50/2013 na pojednávaní dňa 04. 11. 2013, uviedla, že poručiteľka povedala odporcovi, keď sa mala opravovať strecha domu, že sú to veľké investície, keď dom patrí jemu len v 1/6, že po jej smrti tu bude bývať on, a teda nech si zoberie jej podiel a opraví to už teraz. Keď poručiteľka povedala, že si to nerozmyslela, odporca sa pospytoval na mestskom úrade, kde je zamestnaný, ako formou by to mal urobiť, svedkyňa poručiteľke vysvetlila, ako by to bolo v prípade darovacej zmluvy, kúpnej a zaopatrovacej zmluvy, poručiteľka si vybrala zaopatrovaciu zmluvu, lebo takto sa prejaví vôľa, čo ona vlastne chce a zároveň aj poďakovanie za doterajšiu starostlivosť o ňu, a tiež, že sa až do jej smrti budú o ňu starať. Písomne sa pripravila len zaopatrovacia zmluva, celú si ju prečítala v januári 2012, vtedy ju videla prvý krát, hoci podstatné veci už vedela dopredu. V tom čase bola poručiteľka ochrnutá na jednu nohu a ruku.

Svedkyňa L. Q., opatrovateľka poručiteľky do mája 2012, v konaní sp. zn. 7C/50/2013 na pojednávaní 24. 02. 2014 uviedla, že pri podpisovaní listín za prítomnosti pani z mestského úradu, bola prítomná aj ona po celý čas a ešte syn pani V., nevedela sa však vyjadriť, čo sa hovorilo popri podpisovaní. Pani V. čakala na to, že má niekto prísť, a že bude podpisovať nejaké papiere. Asi už vedela, čo ide podpisovať. Predmetné listiny predložila asi pani z mestského úradu, keď prišla. Svedkyňa sa nevedela vyjadriť, či pani V. mala nejaké papiere, s ktorými by porovnávala listiny. Na poručiteľku nebol vyvíjaný žiadny nátlak zo strany odporcu. Poručiteľka nebola imobilná, potrebovala však pomoc pri pohybe. V starostlivosti o poručiteľku sa súrodenci striedali asi po týždni.

Navrhovateľ 2/ ako svedok v konaní sp. zn. 7C/50/2013 na pojednávaní dňa 24. 02. 2014, uviedol, že od roku 2006 do novembra 2012, kedy dostala poručiteľka podľa neho len nejakú nevoľnosť, sa o ňu starali všetci traja súrodenci so striedaním po týždni. O uzavretí zaopatrovacej zmluvy sa dozvedel od sestry, ktorá to našla na internete. Keď zmluvu ukázal mame, ona mu povedala, že takú zmluvu nemá, že ju vidí prvý krát celú prečítanú, čítala ju pritom skoro hodinu, a že nechce zomrieť dovtedy, kým sa to nedá do poriadku, preto aj bol podaný návrh na určenie neplatnosti zaopatrovacej zmluvy, ktorý ona podpísala. Domov si ju navrhovateľ 2/ nebrával na víkendy, iba keď jej zdravotný stav bol lepší, tak si ju zobral na oslavu sviatkov. Po uzavretí zaopatrovacej zmluvy sa starali súrodenci o matku rovnako ako predtým.

Navrhovateľka 1/ ako svedkyňa v konaní sp. zn. 7C/50/2013 na pojednávaní dňa 24. 02. 2014 uviedla, že o prevode nehnuteľnosti sa dozvedela na internete, keď zisťovala nejaké neprededené veci po jej zomrelom manželovi. Poručiteľka bola mentálne do mozgovej príhody v roku 2012 v poriadku. Po 19. 01.

2012, teda po podpísaní zaopatrovacej zmluvy sa v starostlivosti odporcu o poručiteľku nič nezmenilo. Keď sa navrhovatelia dozvedeli o zmluve, boli za matkou s tým, že ako to bolo a ona povedala, že chcela všetkým deťom dať narovnako. Odporca, ani poručiteľka nikdy nehovorili o tom, že by dom dostal odporca, keby bol mal nejakú požiadavku, boli by to nejakým spôsobom riešili. Je pravdou, že sa odporca o mamu staral viac, bývala s ním, keď niečo potrebovala, tak zabúchala. Poručiteľka jej nikdy nevytýkala, že sa o ňu nestarajú, ani nehovorila, že má obavu, kto sa o ňu postará, bola spokojná so starostlivosťou o ňu.

V danom prípade je predmetom konania určovacia žaloba, na ktorú odkázal súd navrhovateľov 1/ a 2/ v dedičskom konaní po ich zomrelej matke, poručiteľke K. T.nar. XX. XX. XXXX a zomrelej XX. XX. XXXX, v zmysle ustanovenia § 175k ods. 2 a 3 Občianskeho súdneho poriadku (konanie tunajšieho súdu sp. zn. 25D/185/2014). V prípade žaloby podanej na základe odkázania účastníkov v dedičskom konaní, sa nevyžaduje preukazovanie ich naliehavého právneho záujmu na takomto určení v zmysle § 80 písm.c/ Občianskeho súdneho poriadku.

Podľa § 51 Občianskeho zákonníka, účastníci môžu uzavrieť i takú zmluvu, ktorá nie je osobitne upravená; zmluva však nesmie odporovať obsahu alebo účelu tohto zákona.

Subjekty občianskoprávnych vzťahov sa nemusia obmedzovať len na uzavieranie typických zmlúv, ale môžu uzavrieť aj takú zmluvu, ktorá najviac vyhovuje ich požiadavkám na úpravu vzájomných vzťahov. Predpokladom platnosti takejto zmluvy je však aj dostatočne určité vymedzenie záväzkov z nej vyplývajúcich. Nepomenovaná, atypická zmluva sa spravuje ustanoveniami Občianskeho zákonníka, ale aj iných právnych predpisov patriacich do odvetvia občianskeho práva, ktoré upravujú občianskoprávne vzťahy s najpodobnejším obsahom (analógia legis). Prednosť však má dohoda účastníkov o rozsahu práv a povinností.

Z IV (s. 327, ods. 4 a 6) : Tzv. zaopatrovacie zmluvy sa uzavierajú ako zmluvy v zmysle ustanovenia § 51 OZ. Treba však, aby obsah zaopatrovacieho plnenia bol v zmluve vymedzený čo najpresnejšie, ale tiež, aby si účastníci zmluvy boli vedomí, že v prípade neplnenia záväzku poskytovať zaopatrenie alebo v prípade neposkytovania riadneho zaopatrenia z tohto dôvodu už nemožno žiadať o "zrušenie zmluvy", ale možno sa len domáhať riadneho plnenia alebo jeho peňažného ekvivalentu.

Neplatnosť predmetnej zaopatrovacej zmluvy vidia navrhovatelia v tom, že táto nevyjadruje vôľu poručiteľky, ktorá si neuvedomovala, čo podpisuje, odporca využil jej omyl, okrem toho, zmluva je nevypovedateľná, čo je v rozpore s dobrými mravmi, vrátane skutočnosti, že na uzatvorenie takejto zmluvy nebol dôvod, a v podstate išlo o darovaciu zmluvu, čím sa obišiel zákon.

Podľa § 34 Občianskeho zákonníka, právny úkon je prejav vôle smerujúci najmä k vzniku, zmene alebo zániku tých práv alebo povinností, ktoré právne predpisy s takýmto prejavom spájajú.

Podľa § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka, právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne; inak je neplatný.

Podľa § 39 Občianskeho zákonníka, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

Vykonaným dokazovaním, z výpovede poručiteľky v konaní sp. zn. 7C/50/2013, má súd zistené, že poručiteľka si pred podpisom zaopatrovaciu zmluvu prečítala, následne ju podpísala, čím prejavila svoju vôľu uzavrieť zmluvu, ktorú podpisovala. Poručiteľka vo svojej výpovedi uviedla, že sa o prevode vlastníctva dozvedela z podpisovanej zmluvy, keď si ju prečítala, avšak uvedomila si to až po podpise zmluvy, hneď po jej podpise ju to začalo mrzieť, že má tri deti a chce im všetkým rovnako, teda v čase podpisu zmluvy vedela, čo podpisuje, len si neuvedomovala následky, ešte ju to nemrzelo. Preto nemožno hovoriť u poručiteľky o pomýlení si podpisovanej zmluvy so zmluvou na zabezpečenie opatrovateľskej služby. Aj svedkyňa pani M. uviedla, že je presvedčená, že poručiteľka vedela, čo podpisuje. Zo svedeckých výpovedí pani M., opatrovateľky poručiteľky, ako aj samotnej poručiteľky nevyplýva, že by na poručiteľku bol robený nátlak, aby zmluvu podpísala. Na tejto skutočnosti nemení nič, že podľa jej tvrdenia, bolo prečítanie zmluvy len zbežné, bez vysvetlenia následkov s tým spojených zo strany odporcu. Pre posúdenie existencie vôle poručiteľky uzavrieť zaopatrovaciu

zmluvu nie je rozhodujúce, či bola poručiteľka pred uzavieraním zmluvy s touto zo strany odporcu, príp. jeho zástupcu, ako aj s rozdielmi medzi ňou a ostatnými do úvahy prichádzajúcimi typmi zmlúv, oboznamovaná, a v akom časovom predstihu, hoci súd uznáva, že sa vo vyjadrení odporcu v tomto konaní a v jeho výpovediach v konaní sp. zn. 7C/50/2013 vyskytli v tomto smere určité rozdielnosti. Súd k tomu dodáva, že na zaopatrovacej zmluve sa nachádza v jej úvodných ustanoveniach dátum 10. 08. 2011, čo môže nasvedčovať pravdivosti tvrdenia odporcu o tom, že ju mala poručiteľka k dispozícii už pol roka pred jej podpísaním, ale aj nemusí. Rovnako nie je relevantné ani to, či boli u poručiteľky splnené podmienky ohľadom imobility pre návštevu pracovníčky mestského úradu u nej doma za účelom overenia jej podpisu na zmluve. Poručiteľka bola v čase podpísania zmluvy spôsobilá na právne úkony v plnom rozsahu, v konaní sp. zn. 7C/50/2013 nebola táto jej spôsobilosť spochybnená, ani nebolo napadnuté, že by zmluvu podpisovala v stave duševnej poruchy, ktorá ju robí na taký úkon neschopnou (§ 38 Občianskeho zákonníka), aj navrhovateľka 1/ vo svojej výpovedi uviedla, že poručiteľka bola do druhej mozgovej príhody v novembri 2012 mentálne v poriadku. Taktiež nemá súd za to, že by to dochádzalo zo strany odporcu k obchádzaniu zákona v tom smere, že by sledujúc prípadné uzavretie darovacej zmluvy tu bol rozpor s účelom a zmyslom zákona (§ 39 Občianskeho zákonníka), právny význam totiž nemožno priznať motívu prejavenej vôle (vnútornej pohnútke), ak by sa aj na tento motív usudzovalo napr. z následného správania odporcu, ktorý o zmluve ostatným súrodencom nič nepovedal a starali sa o matku rovnako ako dovtedy, bola za tým obava poručiteľky z reakcií ďalších svojich detí. Súd má teda za to, že tu bola na strane poručiteľky slobodná a vážna vôľa (nebola predstieraná) uzavrieť predmetnú zaopatrovaciu zmluvu. Pokiaľ ide o súlad tejto zmluvy s dobrými mravmi, za také možno považovať všeobecne spoločensky uznávané zásady konania v právnom styku (poctivosť, nezneužívanie výkonu práv, nešikanózny spôsob výkonu práva, rešpektovanie rovnosti účastníkov občianskoprávnych vzťahov). Porušenie dobrých mravov musí byť pritom za také považované rozhodujúcou časťou spoločnosti. V danom prípade, skutočnosť, že sa poručiteľka rozhodla prenechať svoj spoluvlastnícky podiel na predmetných nehnuteľnostiach len jednému zo svojich detí za jej zaopatrenie, nemožno považovať samo osebe za rozporné s dobrými mravmi, takéto riešenie situácie nie je v rodinách neobvyklé, keď k tomu ide o prevod vlastníckeho práva rodiča na to dieťa, s ktorým žije pod jednou strechou, ktoré sa o rodiča a aj o samotnú nehnuteľnosť stará, a dokonca aj z dôvodu bývania pod spoločnou strechou viac ako ostatné súrodenci, čo bolo v konaní sp.zn. 7C/50/2013 aj výpoveďou samotnej poručiteľky a navrhovateľky 1/ potvrdené. Poručiteľka nemala k starostlivosti odporcu na pojednávaní žiadne výhrady, ani jeho súrodenci, navrhovatelia 1/ a 2/, na rozdiel od vyjadrenia poručiteľky k stanovisku odporcu z 02. 09. 2013. Riadnu starostlivosť dosvedčuje aj čestné prehlásenie susedov odporcu predložené v konaní sp. zn. 7C/50/2013. Súd nemal za to, že by zmluva bola nevypovedateľná zo strany poručiteľky ako prevádzajúcej, v zmluve sa len hovorilo o tom, že v prípade neplnenia záväzku poskytovať riadnu zaopateru prevádzajúcej nemožno už z tohto dôvodu žiadať zrušenie zmluvy, ale možno sa domáhať len riadneho plnenia, resp. jej peňažného ekvivalentu, čo je v súlade s ustálenou judikatúrou Z IV (s. 327, ods. 4 a 6). Prejavy vôle považoval súd v predmetnej zaopatrovacej zmluve za dostatočne určité a zrozumiteľné, pre to, aby posúdil zmluvu v zmysle vyššie uvedeného za platne uzavretú ako nepomenovanú zmluvu podľa § 51 Občianskeho zákonníka. Návrh navrhovateľov 1/ a 2/ na určenie, že v návrhu špecifikované nehnuteľnosti patria do dedičstva po zomrelej poručiteľke preto súd zamietol v celom rozsahu. K tomu poznamenáva, že 1 garáže bez prideleného súpisného čísla nebola predmetom spornosti podľa uznesenia tunajšieho súdu v dedičskom konaní sp. zn. 25D/185/2014.

Výpisom z účtu poručiteľky, K. V., vedeného v B. banke, a.s., vyplýva zostatok k 01. 02. 2012 v sume 1 097,52 Eur pri mesačnom dôchodku za január 2012 vo výške 288,10 Eur.

Vo výpise z účtu poručiteľky, vedenom v Poštovej banke, a.s., za máj 2013, boli uvedené mesačné platby SIPO - SS RP, SLOVAK TELEKOM, a.s. a výber z účtu v hotovosti vo výške 1 500 Eur dňa 21. 05. 2013.

Podľa informácie Poštovej banky, a.s. z 24. 04. 2014 zistenej z pripojeného dedičského spisu tunajšieho súdu sp. zn. 25D/185/XXXX, bol na účte poručiteľky, K. V., ku dňu jej smrti, k XX. XX. M. vo výške 863,21 Eur, ktorý bol k 24. 04. 2014 znížený na sumu 617,23 Eur z dôvodu, že banka vrátila Sociálnej poisťovni späť neoprávnene zaslané dávky. Vo výpise z účtu poručiteľky z 24. 04. 2014 je uvedená výška dôchodku za marec 2014 vo výške 308,10 Eur.

Rozhodnutím Sociálnej poisťovne, ústredia zo 06. 12. 2012, bol starobný dôchodok K. V. zvýšený od januára 2013 o 11,20 Eur mesačne na sumu 299,30 Eur mesačne.

Od navrhovateľmi uplatneného dátumu 1. marca 2012 predstavoval dôchodok poručiteľky do februára 2014 sumu 2 881 Eur (288,10 Eur x 10 mesiacov), sumu 3 591,60 Eur (299,30 Eur x 12 mesiacov) a sumu 616,20 Eur (308,10 Eur x dva mesiace). Súd pri tejto poslednej sume 616,20 Eur vychádzal z výpisu z účtu poručiteľky v Poštovej banke, a.s., kde bola uvedená za marec 2014 výška dôchodku 308,10 Eur, a nie navrhovateľmi v návrhu uvádzaná suma 310,50 Eur, čomu zodpovedalo aj zvýšenie starobných dôchodkov od januára 2014 o 8,80 Eur (a nie navrhovateľmi uvedenej sumy 11,20 Eur).

V predmetnej zaopatrovacej zmluve sa odporca zaviazal poručiteľku opatrovať až do jej smrti a poskytnúť jej všetko, čo k riadnej zaopatere prislúcha, najmä doživotné bezplatné bývanie a užívanie rodinného domu súp. č. XXXX, v k.ú. M., upratovanie, udržiavanie domu, poskytnutie pomoci pri zabezpečovaní a správe osobných vecí prevádzajúcej, ako aj pri zabezpečovaní zdravotnej starostlivosti formou prevozu na ošetrenia, zabezpečenie lekárskych zákrokov a pod. V prípade úmrtia prevádzajúcej sa nadobúdateľ postará o jej dôstojný pohreb. Zaopateru sa zaviazal nadobúdateľ poskytovať bezplatne. Aj keď výslovne nebolo v zmluve formulované, že odporca poskytne poručiteľke bezplatné bývanie aj v prípade, že sa bude nachádzať mimo rodinného domu v M., kde s odporcom bývali, má súd za to, že dohodnutá bezplatná zaopatera sa mala vzťahovať aj na takéto prípady, ako bolo umiestnenie poručiteľky v sociálnom byte. Iný výklad predmetného ustanovenia by bol v rozpore s účelom samotnej zaopatrovacej zmluvy a tiež s dobrými mravmi. Vzhľadom na výslovné uvedenie doživotného bezplatného bývania a užívania rodinného domu súp. č. XXXX v k.ú. M. poručiteľkou, nebolo oprávnené ani sťahovanie inkasa a telekomunikačných poplatkov z jej účtu. Na základe uvedeného má súd za to, že uplatnený nárok navrhovateľov 1/ a 2/ na zaplatenie rozdielu medzi sumou dôchodku, ktorý mal byť na účte poručiteľky, a sumou, ktorá na jej účte zostala ku dňu jej smrti, je oprávnený. Navrhovatelia vychádzali pri vyčíslení od februára 2012, hoci podľa vyjadrenia poručiteľky v konaní sp. zn. 7C/50/2013 bola umiestnená v sociálnom byte až od marca 2013, a podľa uznesenia v dedičskom konaní, boli navrhovatelia 1/ a 2/ odkázaní na podanie žaloby z dôvodu spornosti len za čas, od kedy bola poručiteľka umiestnená v nájomnom byte. Z týchto dôvodov súd vyhovel návrhu navrhovateľov 1/ a 2/ na určenie, že požadovaná peňažná suma patrí do dedičstva po zomrelej poručiteľke len v rozsahu 7 569,09 Eur (zostatok na účte poručiteľky k 01. 02. 2012 vo výške 1 097,52 Eur + dôchodok od marca 2012 do februára 2014 vo výške 7 088,80 Eur - suma zostatku na účte poručiteľky ku dňu jej smrti 617,23 Eur) a vo zvyšku súd návrh zamietol.

O trovách konania súd rozhodol v zmysle § 142 ods. 3 O.s.p.. Vzhľadom na to, že navrhovatelia 1/ a 2/ mali neúspech v pomerne nepatrnej časti, súd im priznal v konaní právo na náhradu trov konania voči odporcovi v sume súdneho poplatku 99,50 Eur a v sume trov právneho zastúpenia 863,55 Eur, na účet ich právneho zástupcu (§ 149 ods. 1 O.s.p.). Trovy právneho zastúpenia pozostávajú v zmysle vyhlášky č. 655/2004 Z.z. z tarifnej odmeny za štyri úkony právnej služby, t.j. za prevzatie a prípravu zastúpenia, vrátane prvej porady s klientom, za podanie žaloby, za účasť na pojednávaní dňa 23. 11. 2015, vo výške po 237,34 Eur za jeden úkon právnej služby (§ 10 ods. 1 v spojení s § 13 ods. 2 a § 13a ods. 1 písm. a/, c/ a d/ vyhlášky) a za účasť na vyhlásení rozhodnutia dňa 11. 12. 2015 vo výške 118,67 Eur (§ 13a ods. 4 vyhlášky) a z režijného paušálu vo výške 2 x po 8,04 Eur a 2 x po 8,39 Eur za jeden úkon právnej služby, t.j. predstavujú spolu sumu 863,55 Eur".

3. Proti rozsudku odvolanie podali žalobcovia ako aj žalovaný.

4. Žalobcovia v odvolaní uviedli, že pre posúdenie existencie vôle poručiteľky je rozhodné, aby bolo nesporne preukázané, že vedela čo podpisuje a to s prihliadnutím na všetky okolnosti daného prípadu. V čase podpisu zaopatrovacej zmluvy mala poručiteľka 82 rokov, bola po mozgovej príhode. Pokiaľ poručiteľka videla zaopatrovaciu zmluvu prvý krát v deň jej podpisu, o jej obsahu nebolo s ňou vopred hovorené, nebolo jej nič vysvetlené, nemožno očakávať a ani predpokladať, že po zbežnom prečítaní pri jej podpise porozumela jej obsahu a hlavne následkom. Súd na základe vykonaného dokazovania by mal posúdiť aká bola skutočná vôľa strán v okamihu uzatvárania zmluvy. Pri nemožnosti zistenia hľadiska subjektívneho (úmysel konajúceho) tak prichádza na rad hľadisko objektívne. Je nepochybné, že okresný súd nerozhodol v súlade s uvedeným. Žiadne rokovania o uzavretí zmluvy sa nekonali a po podpise zaopatrovacej zmluvy poskytovali starostlivosť poručiteľke všetky tri deti rovnako. Okresný súd nedostatočne vyhodnotil vykonané dôkazy, žiadnym spôsobom sa nevyporiadal s rozpormi vo výpovedi žalovaného a jeho manželky na zistenie, kto bol iniciátorom vypracovania zaopatrovacej zmluvy a kedy. Svedkyňa M., ktorá uviedla, že je presvedčená, že poručiteľka vedela čo podpisuje

a ako úradná osoba, nemohla vypovedať inak. Naviac je to zamestnanec Mestského úradu Banská Bystrica, ktorého zamestnancom je aj žalovaný a aj V.. Z.. Poručiteľka nebola imobilná. Súd nevyhodnotil fakt, že poručiteľka za svojho života podala žalobu o neplatnosť zaopatrovacej zmluvy, čo už samo o sebe zakladá pochybnosť o jej vôli takúto zmluvu uzatvoriť. Nič nemení na tom skutočnosť, že nebola fyzickou pisateľkou žaloby, túto však podpísala a následne podpísala plnú moc právnej zástupkyni, ktorú splnomocnila na presadenie jej vôle pre úkony na dosiahnutie neplatnosti spornej zmluvy. Celé konanie žalovaného smerujúce k podpisu zaopatrovacej zmluvy je konanie v rozpore s dobrými mravmi.

5. Žalobcovia boli nútení uplatňovať si svoje nároky do dedičstva alternatívne, pričom ich prioritou je priznanie nároku pod alternatívou 1. Žalobcovia však nesúhlasia ani s výškou priznanej sumy, ktorá bola určená v II. výroku napadnutého rozhodnutia. Rozhodnutie súd odôvodnil tak, že žalobcovia 1/ a 2/ si uplatnili nárok od 01. 03. 2012, čo potom predstavuje dôchodok poručiteľke do februára 2014 a sumu 2 881 € (288,10 € x 10 mesiacov), sumu 3 591,60 € (299,30 € x 12 mesiacov) a sumu 616,20 € (308,10 € x 2 mesiace), čo je však v rozpore s podanou žalobou. V žalobe žalobcovia uplatnili nárok za obdobie, ktoré nasledovalo po podpise zaopatrovacej zmluvy, t. j. od mesiaca 2/2012 vrátane, teda do konca roku 2012 = 11 mesiacov x 288,10 € = 3 169,10 € (nie ako uvádza okresný súd 10 mesiacov x 288,10 €). Zníženie v časti nároku za obdobie 1, 2/2014 t. j. za dva mesiace x 308,10 € = 616,20 € oproti žalovanému nároku v sume 621 € uznávajú (rozdiel predstavuje sumu 4,80 €). Na základe uvedeného vyplýva, že do dedičstva má patriť suma 7 857,19 €.

6. Žalobcovia preto navrhli, aby napadnutý rozsudok bol zrušený, prípadne aby žalobe alternatívne odvolací súd vyhovel tak, že určí, že do dedičstva patria vymenované nehnuteľnosti a žalovaný je povinný uhradiť žalobcom trovy konania. V opačnom prípade žalobcovia 1/ a 2/ navrhujú, aby súd vyhovel žalobe v alternatíve 2 tak, že určuje, že suma 7 857,19 € patrí do dedičstva po poručiteľke XXX,XX V. a žalovaný je povinný uhradiť žalobcom trovy konania.

7. Proti rozsudku odvolanie podal aj žalovaný a to do výroku, ktorým súd určil, že suma 7 569,09 € patrí do dedičstva a tiež v časti výroku, ktorým súd uložil žalovanému nahradiť žalobcom trovy konania.

8. Žalovaný poukázal, že medzi ním a poručiteľkou bola uzatvorená zaopatrovacia zmluva v súlade s ust. § 51 OZ. Predmetom zmluvy bol bezplatný prevod spoluvlastníckeho podielu patriaceho poručiteľke v prospech žalovaného a to v rozsahu 1 k celku na nehnuteľnostiach, ktoré boli bližšie špecifikované. Žalovaný sa zároveň zaviazal zaplatiť poručiteľke v rámci svojich najlepších možností a schopností opateru až do jej smrti a zároveň sa zaviazal poskytnúť poručiteľke všetko, čo riadnej opatere prislúcha. Tu poukázal žalovaný na čl. IV. zmluvy. Žalovaný tvrdí, že z hľadiska rozsahu poskytovania opatery a starostlivosti o potreby poručiteľky, spísanie zmluvy malo len formálny charakter. Žalovaný aj pred uzatvorením zmluvy zabezpečoval pre poručiteľku riadnu starostlivosť a to nie len formou osobnej opatery z jeho strany a zo strany členov jeho rodiny, ale aj finančnou podporou. Žalovaný žil s poručiteľkou v spoločnej domácnosti. Nehnuteľnosti užívali v rovnakom rozsahu. Na základe vzájomnej dohody, ešte pred uzatvorením zmluvy poručiteľka prispievala na náklady spojené s užívaním nehnuteľnosti mesačne sumou približne 110 € s tým, že všetky ostatné náklady, t. j. náklady na jej stravu, ošatenie, osobnú hygienu, lieky a liečivá, rehabilitácie ako aj náklady spojené s údržbou nehnuteľností uhrádzal žalovaný zo svojho bez toho, aby si od poručiteľky žiadal finančnú kompenzáciu. V roku 2006 poručiteľka utrpela mozgový infarkt. Žalovaný jej zabezpečil všetku potrebnú opateru a starostlivosť a v dôsledku tejto sa dostala do výrazne lepšej zdravotnej kondície. V roku 2010 však žalobca 2/ mal v úmysle poručiteľku umiestniť do domova dôchodcov s čím poručiteľka ani žalovaní nesúhlasili. Poručiteľka zostala žiť v spoločnej domácnosti so žalovaným a o poručiteľku sa žalovaný naďalej staral.

9. Žalovaný v priebehu roku 2011 navrhol poručiteľke, že podľa svojich najlepších možností a schopností preberie na seba záväzok doživotne ju bezplatne doopatrovať. Poručiteľke zároveň žalovaný navrhol, aby mu ako určitú formu kompenzácie previedla do jeho vlastníctva jej vlastnícky patriaci podiel na nehnuteľnostiach. Následne došlo k uzatvoreniu zmluvy dňa 19. 01. 2012 a táto zmluva bola vložená do katastra a vklad bol povolený dňa 20. 04. 2012. V rokoch 2010 a 2011, ktoré predchádzali uzatvoreniu zmluvy, predstavovali priemerné mesačné náklady súvisiace so zabezpečením opatery a starostlivosti o poručiteľku sumu priemerne vo výške 166,85 €. Odporca bol v tom čase zamestnaný a poberal plat netto 424,05 € mesačne. Poručiteľka utrpela v novembri 2012 druhý mozgový infarkt a jej zdravotný stav si vyžadoval nepretržitú starostlivosť poskytovanú v špeciálnych zariadeniach. Mesačné náklady súvisiace so zabezpečením opatery a starostlivosťou o poručiteľku sa v podstate zvýšili a v roku 2012 predstavovali

priemerne 300,32 € mesačne, v roku 2013 v priemere 411,25 € mesačne a 2 mesiace v roku 2014 sumu 400,23 € mesačne. Zo svojho príjmu v sume 424,05 € mesačne nemohol žalovaný zabezpečovať a uhrádzať všetky náklady súvisiace so zabezpečením opatery a starostlivosti poručiteľky bez toho, aby neboli ohrozené jeho životné potreby. Vlastnú domácnosť žalovaného zabezpečovala jeho manželka. Vzhľadom na výšku príjmu žalovaného, po vykonaní úhrad všetkých mesačných nákladov súvisiacich so zabezpečením opatery a starostlivosti o poručiteľku, by žalovanému na vyžitie nezostalo ani suma zodpovedajúca životnému minimu. Prioritný záujem žalovaného bol v tom, aby boli všetky potreby poručiteľke riadne zabezpečené. To znamená, že na pokrytie úhrad súvisiacich so zabezpečením opatery a starostlivosti o poručiteľku boli nutne použité aj finančné prostriedky patriace poručiteľke. Súd sa nevysporiadal s argumentmi žalovaného týkajúcimi sa výšky mesačných nákladov súvisiacich so zabezpečením opatery a starostlivosti o poručiteľku. Z čl. IV. zmluvy vyplýva, že sa žalovaný zaviazal plniť na základe svojich najlepších možností a schopností a oproti objektívnym možnostiam žalovaného - jeho záväzok zo zmluvy reálne plniť. Je pravdou, že plnenie zo záväzku malo mať bezodplatný charakter. Znamená to, že súd prvej inštancie dostatočným spôsobom nezistil skutkový stav.

10. Žalovaný poukázal aj na skutočnosť, že v napadnutej časti prvoinštančný súd určil, že suma 7 569,09 € patrí do dedičstva po poručiteľke XXX,XX V. a vo zvyšnej časti súd návrh na určenie, že do dedičstva patrí suma 7 861,99 € zamietol. V odôvodnení rozsudku je uvedené, že súd vyhovel návrhu žalobcov 1/ a 2/ na určenie, že požadovaná suma patrí do dedičstva po zomrelej poručiteľke len v rozsahu 7 569,09 € a vo zvyšku súd návrh zamietol. Žalovaný poukazuje, že odvolaním napadnutý výrok súdu obsiahnutý v rozsudku nezodpovedá odôvodneniu rozsudku. Tento rozpor spôsobuje nepreskúmateľnosť v tejto časti súdneho rozhodnutia.

11. Žalovaný napáda aj rozhodnutie súdu prvej inštancie vo výroku o trovách konania, pretože súd dostatočne nevysvetľuje z akého dôvodu rozhodol tak ako uviedol vo výroku a to predovšetkým pokiaľ ide o určenie pomeru úspechu a neúspechu účastníkov predmetného konania vo vzťahu k výsledku konania.

12. Záverom žalovaný navrhol, aby v ním napadnutej časti bol rozsudok súdu prvej inštancie zrušený a vrátený okresnému súdu na ďalšie konanie.

13. Žalovaný sa následne aj vyjadril k odvolaniu žalobcov. Zdôraznil, že poručiteľka na základe vzájomnej dohody a bez akýchkoľvek výhrad súhlasila s uzatvorením zmluvy a túto poznajúc jej obsah a význam slobodne podpísala pred osobou oprávnenou na úradné overenie totožnosti jej osoby na uzavretie zmluvy a úradné osvedčenie pravosti jej podpisu. Žalobcovia 1/ a 2/ opak nepreukázali. Pokiaľ však žalobcovia zdôrazňovali v konaní pred súdom prvej inštancie následné konanie poručiteľky v podobe podanej žaloby na určenie neplatnosti zmluvy, žalovaný súčasne poukazuje na skutočnosť, že v rozhodnom čase, t. j. v čase podania tejto žaloby bola poručiteľka vo veľmi zlom zdravotnom stave (v novembri 2012 utrpela druhý mozgový infarkt) a boli to práve žalobcovia, ktorí z dôvodu ich nesúhlasu s uzatvorenou zmluvou primäli poručiteľku zneužijúc jej zdravotný stav, aby bola účastná predmetného konania, o čom nesporne svedčia všetky skutkové okolnosti podanej žaloby. Poručiteľka nikdy žalobu nepodpísala a nesúhlasila so súdnym konaním. Žalovaný následne poukázal aj na obsah ním podaného odvolania.

14. Krajský súd ako súd odvolací preskúmal vec v rozsahu určenom § 379 a § 380 ods. 1 CSP, bez nariadenia pojednávania podľa ust. § 385 ods. 1 CSP, pričom rozsudok okresného súdu v prvej časti, t. j. vo výroku, ktorým bol zamietnutý návrh na určenie, že nehnuteľnosti patria do dedičstva, potvrdil podľa ust. § 387 ods. 1 ako vecne správny.

15. V II. výroku, pokiaľ bolo určené, že suma 7 569,09 € patrí do dedičstva po poručiteľke a vo zvyšnej časti súd návrh na určenie, že do dedičstva patrí suma 7 861,99 € bol návrh zamietnutý, odvolací súd zrušil rozsudok okresného súdu podľa ust. § 389 ods. 1 písm. b), c) a vec mu vrátil na ďalšie konanie.

16. Tak isto bolo potrebné zrušiť výroku rozsudku súdu prvej inštancie, ktorým bolo rozhodnuté o trovách konania a to podľa ust. § 389 ods. 1 písm. b) CSP.

17. Odvolací súd v potvrdzujúcej časti považuje rozhodnutie súdu prvej inštancie za správne. V danej veci v potvrdzujúcej časti rozhodnutia krajský súd nezistil žiadne okolnosti, ktoré by spochybňovali správnosť rozsudku procesného súdu. Z obsahu spisu vyplýva, že okresný súd správne postupoval keď zamietol návrh. Dôvody, pre ktoré tak urobil okresný súd správne a podrobne rozobral v odôvodnení svojho rozsudku. S týmito dôvodmi sa v celom rozsahu stotožňuje aj odvolací súd a v podrobnostiach na ne odkazuje.

18. Podľa ust. § 387 ods. 2 ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

19. Krajský súd zdôrazňuje, že odvolatelia napádajúc prvý výrok rozsudku súdu prvej inštancie, opakujú skutočnosti už tvrdené pred okresným súdom. Zdôrazňujú, že existenciu vôle poručiteľky je rozhodné, aby bolo nesporne preukázané, že vedela čo podpisuje a to s prihliadnutím na všetky okolnosti prípadu. V tejto súvislosti treba poznamenať, že žalobcovia v konaní majú nie len povinnosť tvrdenia, ale aj dôkaznú povinnosť, a teda bolo na nich, aby zaopatrili nesporné dôkazy o tom, že poručiteľka nevedela čo podpisuje a jej vôľa nesmerovala k podpísaniu zaopatrovacej zmluvy. To sa žalobcom v prvostupňovom konaní nepodarilo a dôkazy, ktoré by mohli takúto skutočnosť potvrdiť, nepredložili ani v odvolacom konaní. Predloženie nových dôkazov by však muselo zodpovedať ust. § 366 CSP. Odvolací súd nemôže bez ďalšieho prehodnocovať závery súdu prvej inštancie a z vykonaného dokazovania vyvodiť protichodný záver. Pokiaľ žalobcovia tvrdili, že poručiteľka pri podpisovaní zaopatrovacej zmluvy bola uvedená do omylu a to akýmkoľvek spôsobom (tvrdené je, že nevedela čo podpisuje) bolo na žalobcoch, aby túto skutočnosť aj preukázali. To sa však nestalo a ponúknutie vlastnej verzie okolností uzavretia zaopatrovacej zmluvy nie je dôvodom na vyhovenie žalobe.

20. II. výrok súdu prvej inštancie, pokiaľ bolo rozhodované o tom, že do dedičstva patrí suma 7 569,09 € a vo zvyšnej časti návrh na určenie, že do dedičstva patrí suma 7 861,99 € bol návrh zamietnutý, odvolací súd musel pristúpiť k zrušeniu rozsudku súdu prvej inštancie. Tento výrok je totiž nepreskúmateľný, a teda došlo k porušeniu procesných práv strán na spravodlivý proces a tento nedostatok nemožno napraviť v konaní pred odvolacím súdom. Samotný výrok je nezrozumiteľný, i keď senát odvolacieho súdu vzhľadom k svojim skúsenostiam a praxi vie ako chcel súd prvej inštancie rozhodnúť. Súd prvej inštancie totiž chcel čiastočne vyhovieť návrhu žalobcov v petite, ktorý označili ako alternatíva 2. V prevyšujúcej časti tohto návrhu zrejme chcel žalobu zamietnuť. Z hľadiska zrozumiteľnosti a logiky však napadnutý výrok preskúmateľný nie je.

21. V súvislosti s rozhodnutím súdu prvej inštancie vo výroku o priznaní sumy, ktorá do dedičstva patrí, však procesný súd zároveň nevykonal potrebné dôkazy v dôsledku nesprávneho právneho posúdenia. Žalobcovia žiadali, aby sa do sumy, ktorá má byť priznaná, zarátal aj dôchodok poručiteľky za február 2012 s tým, že v čase podpisu zaopatrovacej zmluvy mal byť na účte poručiteľky zostatok v sume 1 097,52 €. Dedičia teda vychádzali pri uplatňovaní nároku z tvrdenia, že tento by mal byť počítaný od 19. 01. 2012 odo dňa podpísania zaopatrovacej zmluvy. Okresný súd v rozhodnutí počítal dôchodok poručiteľky od marca 2012 , pričom bolo úplne ignorované ust. § 47 ods. 1 OZ, podľa ktorého ak zákon ustanovuje, že k zmluve je potrebné rozhodnutie príslušného orgánu, je zmluva účinná týmto rozhodnutím. Keď už mienil procesný súd priznať, že sumy, ktoré poručiteľka poberala na dôchodku, sa mali skapitalizovať a majú patriť do dedičstva, bolo potrebné vychádzať ako počiatočný deň akumulácie nie deň podpísania zmluvy, ale deň zavkladovania zmluvy. V tejto súvislosti je potrebné poukázať aj na nevykonateľnosť výroku, ktorým sa jednoducho určí, že určitá suma patrí do dedičstva, pokiaľ nie je určené kde sa predmetná suma nachádza a akým spôsobom má byť do dedičstva vydaná. Na púhom určení, že určitá suma patrí do dedičstva bez toho, aby táto suma bola bez ďalšieho dosiahnuteľná, nie je daný naliehavý právny záujem. I keď v spornom prípade s okolností vyplýva, že žalovaná suma by sa mala nachádzať u žalovaného, je otázne, či tento by ostatným dedičom príslušné čiastky z tejto sumy bez ďalšieho súdneho rozhodnutia vydal.

22. V tejto súvislosti však uniklo pozornosti súdu prvej inštancie, čo žalovaný v priebehu konania namietal, že bod IV. zaopatrovacej zmluvy stanovuje, že zaopatrovať poručiteľku bude X V. podľa svojich najlepších možností a schopností, že táto zaopatera je ekvivalentom výplaty za prevedené nehnuteľnosti

a inak je bezplatná. To znamená, že bezplatná doživotná opatera je limitovaná iba možnosťami a schopnosťami nadobúdateľa (žalovaného). V zaopatrovacej zmluve a ani v priebehu konania nebolo tvrdené, že dôchodok poručiteľky mal byť ukladaný na jej účet a že z jej dôchodku nesmú byť pokrývané náklady na poručiteľku, ktoré finančne žalovaný nedokáže pokryť. V tejto súvislosti je dôkazné bremeno opäť na žalobcoch, aby preukázali, že opatera aká bola poručiteľke poskytovaná, teda jej finančné zabezpečenie, bola bez problémov v možnostiach a schopnostiach žalovaného.

23. V priebehu ďalšieho konania preto okresný súd bude musieť ustáliť, či žalobcami požadovaný výrok označený ako alternatíva 2. je výrok naliehavého právneho záujmu a v prípade, že o takýto výrok ide, bude potrebné zistiť: a) aká suma sa nachádzala na účte poručiteľky ku dňu vkladu zaopatrovacej zmluvy, b) akú sumu obdržala nebohá poručiteľka na dôchodku odo dňa vkladu zaopatrovacej zmluvy do dňa jej smrti, c) aké náklady boli vynaložené na zaopatrovanie poručiteľky po zavkladovaní zaopatrovacej zmluvy, d) či pri svojich schopnostiach a možnostiach bol žalovaný schopný z vlastných prostriedkov hradiť tieto náklady bez toho, aby sám utrpel väčšiu ujmu, e) porovnať odbržanú finančnú hotovosť poručiteľky s nákladmi na jej opateru f) pozorne postupovať pri rozhodovaní o tom na kom je dôkazné bremeno g) vychádzať zo skutočnosti, že strany majú nie len oprávnenie tvrdenia, ale majú aj povinnosť dôkazu.

24. Súd prvej inštancie zaviazal žalovaného nahradiť žalobcom trovy konania, pričom poukázal na ust. § 142 ods. 3 OSP a vychádzal z názoru, že žalobcovia mali v konaní neúspech v pomerne nepatrnej časti. Tento záver však nezodpovedá výsledkom vykonaného dokazovania, keď podstatou žaloby bolo určenie, že do dedičstva po nebohej patria nehnuteľnosti. V tejto časti však žalovaný bol úspešný. Treba ešte zdôrazniť, že žaloba neobsahuje ani alternatívny petit i keď odporcovia označujú ako alternatívu 2. a neobsahuje ani eventuálny petit. Žalobou boli žiadané dva samostatne stojace nároky. Žalobcovia totiž tvrdia, že zaopatrovacia zmluva je neplatná a preto nehnuteľnosti patria do dedičstva a taktiež tvrdia, že pokiaľ žalovaný opatroval poručiteľku, nemohol na to používať jej finančné prostriedky a preto takéto finančné prostriedky by mali patriť do dedičstva. Pri alternatívnom ako aj eventuálnom petite ide vždy o zastupiteľné plnenia, pričom v prípade skúmanej žaloby to tak nie je.

25. O veci senát odvolacieho súdu rozhodol pomerom hlasov členov senátu 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 .

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 .

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh - § 428 .