Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_17C-35-2019.pdf
PDF · 98.33 KB
No categories available
17C/35/2019
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava III, v konaní pred sudkyňou JUDr. Dašou Onuferovou, v spore žalobcov: 1. KLEPÁČ - združenie pre ôsmy plyn na Vydrici, so sídlom Cesta mládeže 5, Bratislava, IČO: 30 867 002, 2. Karpatský turistický spolok, občianske združenie, so sídlom Cesta mládeže 9, Bratislava, IČO: 42 448 799, obaja zastúpení JUDr. Martina Dragašič, advokátka, so sídlom Šafárikovo námestie 2, Bratislava, IČO: 42 171 016, proti žalovanému: Mlyn Klepáč n.f., so sídlom Cesta mládeže 5, Bratislava, IČO: 42 166 799, o neúčinnosti právneho úkonu, takto
rozhodol:
I. Súd žalobu zamieta.
II. Súd návrh žalobcov v 1. a v 2. rade na prerušenie konania do právoplatného skončenia konania: o vklade vlastníckeho práva vedeného pre OÚ Bratislava, katastrálny odbor V - 24836/09, o námietke žalovaného o neprípustnosti exekúcie k dotknutej veci v exekučnom konaní vedenom súdnym exekútorom JUDr. Petrom Šimkom pod č. 167EX/159/20 vo veci oprávneného žalobcu 2 proti povinnému dlžníkovi o vymožení sumy 91.942,11 Eur s príslušenstvom, zamieta.
III. Súd priznáva žalovanému voči žalobcom v 1. a v 2. rade nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.
odôvodnenie:
1. Žalobca 1/ sa žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 08.04.2019 domáhal, aby súd určil, že darovacia zmluva zo dňa 04.11.2019, ktorou Ing. C. I., bytom P. XX, D., ktorou previedol na žalovaného vlastníckeho právo k nasledovným nehnuteľnostiam stavba so súpisným číslom X. postavená na parcelné číslo XXXXX, pozemok parcelné číslo XXXXX o výmere 1579 m2, druh pozemku záhrada, pozemok parcelné číslo XXXXX o výmere 499 m2, druh pozemku zastavaná plocha a nádvorie, pozemok parcelné číslo XXXXX/X o výmere 683 m2, druh pozemku záhrada, pozemok parcelné číslo XXXXX/X o výmere 1497 m2, druh pozemku lesný pozemok, pozemok parcelné číslo XXXXX/X o výmere 24 m2, druh pozemku záhrada, zapísané na liste vlastníctva č. XXXX, vedeným Okresným úradom Bratislava, katastrálny odbor nachádzajúce sa v katastrálnom území Vinohrady, obec Bratislava, m. č. Nové Mesto, okres Bratislava III, je voči žalobcovi právne neúčinná.
2. Žalobu vo veci samej odôvodnil tým, že dlžník X.. C. I. sa po vzniku pohľadávky vo výške 195.528,78 Eur s príslušenstvom zbavil svojho nehnuteľného majetku bez toho, aby uspokojil, čo i len čiastočne pohľadávku žalobcu tak, že dlžník ako darca uzavrel so žalovaným ako obdarovaným darovaciu zmluvu zo dňa 04.11.2009 s predmetom darovacej zmluvy špecifikovaným vyššie. Žalobca zdôraznil, že išlo o prevod nehnuteľného majetku dlžníka v čase, kedy dlžník tento bezodplatný právny úkon uzavrel po doručení faktúry č. XXXXXXXX vo výške 195.528,78 Eur zo dňa 10.06.2008, s dátumom splatnosti 24.06.2008, hoci v komunikácii ubezpečoval žalobcu, že jeho pohľadávku zabezpečí po dokončení celej
stavby a za týmto účelom vykonáva potrebné úkony. Upozornil na to, že zriaďovateľom obdarovaného, žalovaného, je sám dlžník, ktorý vznikol účelovo zápisom do registra neinvestičných fondov Okresného úradu Bratislava dňa 28.10.2009 iba šesť dní pred podpisom darovacej zmluvy. Okrem toho sa dlžník zbavil všetkého svojho nehnuteľného majetku, keď okrem predmetných nehnuteľnosti previedol darovacou zmluvou na E. C. byt a garáž na P. XX, v D.. Štatutárny orgán žalovaného jeho súčasný aj bývalý správca sú osoby blízke dlžníkovi, dlžník je zriaďovateľom žalovaného. Právne svoju žalobu odôvodnil ustanovením § 42 a) ods. 3 písm. b) Občianskeho zákonníka, keď odporovať možno tiež právnemu úkonu, ktorým bol veriteľ dlžníka ukrátený a ku ktorému došlo v posledných troch rokoch medzi dlžníkom a právnickou osobou, ku ktorej má dlžník alebo osoba jemu blízka majetkovú účasť aspoň 10 % v čase, keď sa uskutočňuje právny úkon. Zdôraznil, že žalovaný je personálne prepojený s dlžníkom, keď dlžník je zriaďovateľom žalovaného. Štatutárny orgán žalovaného, jeho súčasný a bývalý správca, sú ľudia blízki dlžníkovi, ktorí konali na základe jeho pokynov a sú svedkami v konaniach o zaplatenie, vedených pred Okresným súdom Bratislava IV., kde svedčia v prospech dlžníka (24C/16/2016, 8C/46/2012). Dlžník urobil viaceré transakcie na zmenšenie svojho majetku, zbavil sa nehnuteľností ( bytu a garáže), pričom vedome a cielene dlhodobo neeviduje na svoju osobu žiaden iný majetok. Na preukázanie špekulatívneho konania zo strany dlžníka vo vzťahu k žalovanému a darovacej zmluve predložil súdu návrh dlžníka na zastavenie konania o návrhu na vklad zo dňa 15.04.2013, prílohou ktorého je list zo dňa 11.04.2013, ktorým dlžník vyzval žalovaného na vrátenie daru. Podpis dlžníka na výzve na vrátenie daru je úradne osvedčený notárom. Ďalej poukázal na podanie dlžníka zo dňa 20.05.2013, kde uviedol, že darovacia zmluva je naďalej jediným právnym titulom, ktorým nehnuteľnosti previedol na žalovaného a neexistuje žiaden dôvod na odstúpenie alebo vrátenie daru v tomto konaní. Dokonca uvádza, že jeho advokát ho mal donútiť podpísať podvodnú darovaciu zmluvu. Dňa 28.05.2013 bolo doručené Správou katastra pre Hlavné mesto SR Bratislavu ďalšie podanie zo strany dlžníka, ktorým berie svoj návrh na zastavenie konania späť.
3. Podaním zo dňa 23.08.2019, doručeným súdu dňa 04.09.2019, podal žalobca návrh na pripustenie ďalšieho subjektu do konania na strane žalobcu z dôvodu, že žalobca 2/ sa voči žalovanému domáha zaplatenia sumy 91.942,11 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne so sumy 91.942,11 Eur odo dňa 16.10.2009 do zaplatenia, vo výške 9 % ročne so sumy 91.942,11 Eur odo dňa 16.10.2009 do zaplatenia, na tom istom skutkovom a právnom základe ako žalobca 1/. Súd uznesením zo dňa 27.09.2019 (č.l. 186), pripustil vstup žalobcu 2/.
4. Súd prvej inštancie návrhu na vydanie zabezpečovacieho opatrenia žalobcom 1/ vyhovel uznesením zo dňa 14.05.2019, č. k. 17C/35/2019-127 a žalobcom 2/ uznesením č. k. 17C/35/2019-257 zo dňa 12.11.2019, tak, že v prospech žalobcov 1/ a 2/ zriadil záložné právo na nasledovné nehnuteľnosti ako záloh:
- stavba so súpisným číslom X postavená na parcelné číslo XXXXX,
- pozemok parcelné číslo XXXXX o výmere 1579 m2, druh pozemku záhrada,
- pozemok parcelné číslo XXXXX o výmere 499 m2, druh pozemku zastavaná plocha a nádvorie,
- pozemok parcelné číslo XXXXX/X o výmere 683 m2, druh pozemku záhrada,
- pozemok parcelné číslo XXXXX/X o výmere 1497 m2, druh pozemku lesný pozemok,
- pozemok parcelné číslo XXXXX/X o výmere 24 m2, druh pozemku záhrada, zapísané na liste vlastníctva č. XXXX, vedeným Okresným úradom Bratislava, katastrálny odbor, nachádzajúce sa v katastrálnom území Vinohrady, obec Bratislava, m. č. Nové Mesto, okres Bratislava III, a to až do výšky pohľadávky žalobcu voči X.. C. I., bytom P. XX, D., v sume 91.942,11 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne so sumy 91.942,11 Eur odo dňa 16.10.2009 do zaplatenia, do právoplatného skončenia konania vo veci samej.
5. Odvolací súd svojím uznesením zo dňa 08.06.2020 zmenil obe uznesenia súdu prvej inštancie tak, že oba návrhy žalobcu 1/ aj žalobcu 2/ na vydanie zabezpečovacieho opatrenia zamietol.
6. Žalovaný vo svojom vyjadrení k žalobe/replike doručenom súdu dňa 18.03.2021 namietal, že veriteľ môže odporovať ukracujúci úkon, a to vo vzťahu k akejkoľvek svojej pohľadávke a nielen už judikovanej pohľadávke (§ 842a ods. 1 Občianskeho zákonníka). Veriteľ preto mohol žalovať o neúčinnosť pohľadávku momentom, kedy došlo k údajnému ukracujúcemu úkonu - tj. od podpisu darovacej zmluvy dňa 04.11.2009. Veriteľ sa môže domáhať neúčinnosti ukracujúcich úkonov dokonca tri roky spätne, preto mohol najneskôr do 04.11.2012 podať žalobu o neúčinnosť darovacej zmluvy, uzavretej dňa 04.11.2009, čo neurobil. V zmysle § 42a Občianskeho zákonníka ide o prekluzívnu
lehotu, to znamená, že veriteľ sa môže domáhať neúčinnosti ukracujúcich úkonov, ktoré boli urobené v posledných troch rokoch pred podaním žaloby o neúčinnosť. Uplynutím tejto lehoty toto právo zaniká. Vzhľadom na vyššie uvedené je podľa žalovaného nepochybné, že nárok veriteľa žalovať neúčinnosť darovacej zmluvy zo dňa 04.11.2009 zanikol dávno pred podaním tejto žaloby. Tvrdenia žalobcov, že trojročná lehota na odporovanie právnemu úkonu plynie až zavkladovaním vlastníckeho práva na základe darovacej zmluvy (a nie uskutočnením tohto darovacieho úkonu), je účelová, lebo ak by tomu tak bolo, tak potom by malo platiť, že až do momentu zavkladovania veriteľ nesmie napadnúť účinnosť údajne ukracujúcej darovacej zmluvy. Žalovaný ďalej namietal, že žalobca nie je aktívne legitimovaný na podanie žaloby o neúčinnosť právneho úkonu, keď žalobca nie je veriteľom. V čase keď bol urobený sporný právny úkon - t.j. bola uzavretá darovacia zmluva z 04.11.2009, bola veriteľom spoločnosť RRK s.r.o., z čoho vyplýva, že len túto spoločnosť (t.j. RRK s.r.o.) mohol daný úkon hypoteticky ukracovať. Ak aj došlo k postúpeniu pohľadávky z RBK s.r.o na žalobcu 1/ v roku 2014, neznamená to, že tým automaticky sa žalobca dostal do postavenia veriteľa. Vo veci týkajúcej sa nájomnej zmluvy uviedol, že touto zmluvou práve dlžník mal poskytnúť žalobcovi nájom za 1 euro na 30 rokov, čiže de facto je to práve žalobca, ktorý sa takpovediac obohatil a obohacuje na úkor dlžníka užívaním lukratívnej nehnuteľnosti bez platenia primeraného protiplnenia. Inými slovami, ak dlžník previedol vlastnícke právo k Mlynu Klepáč, ktorý predtým v roku 2009 na 30 rokov prenajal za 1 euro žalobcovi, je zrejmé, že úmysel ukrátiť veriteľa musel absentovať, pretože takýto veriteľ by sa nijako nemohol uspokojiť exekúciou na Mlyn Klepáč, keďže na ňom viazne nájomné právo, ktoré by ani pri zmene vlastníka nezaniklo. Z uvedeného dôvodu je samotná nehnuteľnosť je pre kohokoľvek (okrem nájomcu) komerčne nevyužiteľná s nulovou hodnotou. Jediný, komu daná situácia vyhovuje, je práve žalobca, ktorý nehnuteľnosť využíva takmer bezodplatne na obdobie 30 rokov. Dlžník a ani žalovaný od roku 2009 Mlynom Klepáč nedisponujú, užíva ho žalobca 1/, preto úplne absentuje úmysel dlžníka ukrátiť veriteľa (keďže v tom čase žalobca 1/ ani len nevystupoval ako veriteľ voči dlžníkovi) a o to menej mohol byť tento úmysel známy žalovanému. Žalobca 1/ bol v spore vedenom na Okresnom súde Bratislava IV, sp. zn. 7C/421/2009, o neplatnosť odstúpenia od nájomnej zmluvy k Mlynu Klepáč. Z uvedených dôvodov žiadal žalobu zamietnuť.
7. Podľa ust. § 42a ods. 1 Občianskeho zákonníka, veriteľ sa môže domáhať, aby súd určil, že dlžníkove právne úkony podľa odsekov 2 až 5, ak ukracujú uspokojenie jeho vymáhateľnej pohľadávky, sú voči nemu právne neúčinné. Toto právo má veriteľ aj vtedy, ak je nárok proti dlžníkovi z jeho odporovateľného právneho úkonu už vymáhateľný alebo ak už bol uspokojený. Podľa ods. 2 tohto zákonného ustanovenia; odporovať možno právnemu úkonu, ktorý dlžník urobil v posledných troch rokoch v úmysle ukrátiť svojho veriteľa, ak tento úmysel musel byť druhej strane známy, a právnemu úkonu, ktorým bol veriteľ dlžníka ukrátený a ku ktorému došlo v posledných troch rokoch medzi dlžníkom a osobami jemu blízkymi (§ 116 a 117 <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ ZZ/1964/40/20191201>) alebo ktoré dlžník urobil v uvedenom čase v prospech týchto osôb s výnimkou prípadu, keď druhá strana vtedy dlžníkov úmysel ukrátiť veriteľa aj pri náležitej starostlivosti nemohla poznať. Podľa ods. 3 tohto zákonného ustanovenia; odporovať možno tiež právnemu úkonu, ktorým bol veriteľ dlžníka ukrátený a ku ktorému došlo v posledných troch rokoch medzi dlžníkom a a) osobou jemu blízkou (§ 116 a 117 <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ ZZ/1964/40/20191201>), b) právnickou osobou, v ktorej má dlžník alebo osoba uvedená v písmene a) majetkovú účasť aspoň 10 % v čase, keď sa uskutočňuje tento právny úkon, c) právnickou osobou, v ktorej je dlžník alebo osoba uvedená v písmene a) štatutárnym orgánom alebo členom štatutárneho orgánu, prokuristom alebo likvidátorom, d) právnickou osobou, v ktorej má osoba uvedená v písmene c) majetkovú účasť aspoň 34 % v čase, keď sa uskutočňuje tento právny úkon, alebo ktorý dlžník urobil v uvedenom čase v prospech osôb uvedených v písmenách a), b), c) alebo d); to však neplatí, ak druhá strana preukáže, že nemohla ani pri náležitej starostlivosti poznať úmysel dlžníka ukrátiť svojho veriteľa. Podľa ods. 4 tohto zákonného ustanovenia; odporovať možno tiež právnemu úkonu, ktorým bol veriteľ dlžníka ukrátený a ku ktorému došlo v posledných troch rokoch medzi dlžníkom, ktorý je právnickou osobou, a a) členom jeho štatutárneho orgánu, jeho prokuristom, likvidátorom alebo spoločníkom, b) osobou blízkou osobe uvedenej v písmene a), c) právnickou osobou, v ktorej má dlžník alebo osoba uvedená v písmenách a) a b) majetkovú účasť aspoň 10 % v čase, keď sa uskutočňuje tento právny úkon,
d) právnickou osobou, v ktorej je osoba uvedená v písmenách a) a b) štatutárnym orgánom alebo členom štatutárneho orgánu, prokuristom alebo likvidátorom, e) právnickou osobou, v ktorej má osoba uvedená v písmene d) majetkovú účasť aspoň 34 % v čase, keď sa uskutočňuje tento právny úkon, alebo ktoré dlžník urobil v uvedenom čase v prospech osôb uvedených v písmenách a), b), c), d) alebo e); to však neplatí, ak druhá strana preukáže, že nemohla ani pri náležitej starostlivosti poznať úmysel dlžníka ukrátiť svojho veriteľa. Podľa ods. 5 tohto zákonného ustanovenia; odporovať možno tiež právnemu úkonu, ktorý dlžník urobil v posledných troch rokoch, na ktorého základe prevzal záväzok bez primeraného protiplnenia, a to najmenej vo výške určenej znaleckým posudkom alebo odborným odhadom, a ktorý a) spôsobil, že dlžník sa stal vo vzťahu k ďalším veriteľom platobne neschopným, alebo b) bol uskutočnený s úmyslom neodôvodnene odložiť alebo zmariť platbu veriteľovi, alebo c) bol uskutočnený s úmyslom prevziať dlh, ktorý dlžník nebude schopný splniť v čase jeho splatnosti.
8. Podľa ust. § 42b ods. 1 Občianskeho zákonníka, právo odporovať právnym úkonom môže uplatniť veriteľ žalobou. Právo odporovať právnemu úkonu sa uplatňuje proti tomu, kto mal z odporovateľného právneho úkonu dlžníka prospech (ods. 2). Právo odporovať právnemu úkonu možno uplatniť nielen proti osobám, ktoré s dlžníkom dojednali odporovateľný právny úkon, ale aj proti ich dedičom alebo právnym nástupcom; proti tretím osobám len vtedy, ak im boli známe okolnosti odôvodňujúce odporovateľnosť právnemu úkonu proti ich predchodcovi (ods. 3). Právny úkon, ktorému veriteľ s úspechom odporoval, je právne neúčinný a veriteľ môže požadovať uspokojenie svojej pohľadávky z toho, čo odporovateľným právnym úkonom ušlo z dlžníkovho majetku; ak to nie je možné, má právo na náhradu voči tomu, kto mal z tohto úkonu prospech (ods. 4).
9. Tento právny inštitút slúži na zabezpečenie občianskoprávnej ochrany veriteľa pred takými právnymi úkonmi jeho dlžníka, ktorými sa zbavuje svojho majetku za tým účelom, aby sa z neho nemohol uspokojiť jeho veriteľ. Ak by dlžníkovým právnym úkonom došlo k zmenšeniu jeho majetku, ale jeho zostávajúci majetok by postačoval na uspokojenie veriteľovej vymáhateľnej pohľadávky, neexistoval by dôvod na vyslovenie neúčinnosti tohto právneho úkonu. Aktívne legitimovaným na podanie si takejto žaloby je veriteľ, ktorý má v čase rozhodovania súdu voči dlžníkovi vymáhateľnú pohľadávku, a keď odporovateľným úkonom dlžníka došlo k zmenšeniu majetku dlžníka v tom smere, že sa tým ukracuje uspokojenie veriteľovej pohľadávky. Podľa ustálenej judikatúry, napr. R44/2001, zákonnému pojmu „vymáhateľná pohľadávka“ zodpovedá taká pohľadávka, ktorú možno úspešne vymáhať pred súdom v základnom konaní.
10. Podľa ust. § 133 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak sa prevádza nehnuteľná vec na základe zmluvy, nadobúda sa vlastníctvo vkladom do katastra nehnuteľností podľa osobitných predpisov, ak osobitný zákon neustanovuje inak.
11. V danom spore je podstatné, že podľa výpisu z LV č. XXXX je vlastníkom nehnuteľností, ktoré mali byť na základe darovacej zmluvy zo dňa 14.11.2009, prevedené na žalovaného a vyslovenia neúčinnosti predmetnej darovacej zmluvy sa žalobcovia v tomto konaní domáhajú, je X.. C. I., nie žalovaný. Hoci z obsahu spisu vyplýva, že obligačným dlžníkom žalobcov 1/ a 2/ a X.. C. I. a žalovaným bola ešte dňa 04.11.2009 uzavretá darovacia zmluva, na jej základe však žalovaný nenadobudol vlastníctvo k scudzovaným nehnuteľnostiam. Bez vkladu scudzovanej zmluvy do katastra nehnuteľností preto nedošlo a ani teoreticky nemohlo dôjsť ku kráteniu dlžníkovho majetku, z čoho prirodzene vyplýva záver, že samotná žaloba o určenie neúčinnosti právneho úkonu podľa ust. § 42a ods. 1 Občianskeho zákonníka, je v celom rozsahu nedôvodná. Je všeobecne známe, že vecnoprávne účinky darovacej zmluvy - nadobudnutie vlastníctva obdarovaným, ktorou sa prevádza vlastnícke právo k nehnuteľnej veci, nastupujú v zmysle princípu intabulácie až vkladom zmluvy do katastra nehnuteľností (§ 133 ods. 2 OZ).
12. Pod pojmom vecná legitimácia, či už aktívna alebo pasívna, sa vo všeobecnosti v civilnom sporovom konaní rozumie oprávnenie alebo povinnosť strán sporu vyplývajúce z hmotného práva. Vecnú legitimáciu má tá sporová strana, ktorej svedčí stav z hmotného práva, teda kto je nositeľom subjektívneho práva (aktívna vecná legitimácia) alebo nositeľom subjektívnej povinnosti vyplývajúcej z hmotného práva (pasívna vecná legitimácia), o ktorých sa v konaní rozhoduje.
13. V zmysle uvedeného je preto potrebné prisvedčiť právnej argumentácii žalovaného, že nedisponuje pasívnou vecnou legitimáciou v spore. Z obsahu bodu 11 odôvodnenia tohto rozsudku vyplýva, že žalovaný nie je vlastníkom nehnuteľností, nadobudnutých na základe darovacej zmluvy zo dňa 14.11.2009. Nemožno sa voči nemu preto s úspechom domáhať vyslovenia neúčinnosti darovacej zmluvy zo dňa 14.11.2009, keď týmto právnym úkonom žalovaný nenadobudol vo vzťahu k predmetu darovacej zmluvy žiadne vlastnícke právo, čo vylučuje, že sa na úkor žalobcu mohol obohatiť, ako pre tento typ žaloby predpokladá citované ust. § 42a a nasl. Občianskeho zákonníka.
14. Rovnako nie je v spore aktívne vecne legitimovaný ani žalobca, keď predmetnou darovacou zmluvou nedošlo a vzhľadom na skutočnosť, že nebola zavkladovaná, nemohlo dôjsť, ani k teoretickej možnosti ukrátenia jeho pohľadávok. Darovacia zmluva zo dňa 14.11.2009 žiadnym spôsobom neobmedzuje uspokojenie jeho vymáhateľnej pohľadávky tak, ako to predpokladá zákon. Z uvedených dôvodov, keď záver súdu vyplýva z obsahu listinných dôkazov, súd žalobu zamietol.
15. V druhom výroku rozsudku zamietol návrh žalobcov 1/ a 2/ na prerušenie konania do právoplatného skončenia konania o vklade vlastníckeho práva vedeného pre OÚ Bratislava, katastrálny odbor V - 24836/09, o námietke žalovaného o neprípustnosti exekúcie k dotknutej veci v exekučnom konaní vedenom súdnym exekútorom S.. N. C. pod č. 167EX/159/20 vo veci oprávneného žalobcu 2 proti povinnému dlžníkovi o vymožení sumy 91.942,11 Eur s príslušenstvom; aplikujúc ust. § 162 ods. 3 Civilného sporového poriadku, podľa ktorého o zamietnutí návrhu na prerušenie konania súd rozhodne spolu s rozhodnutím vo veci samej. Súd dospel k záveru, že vzhľadom na jednoznačnosť nedôvodnosti žaloby vo veci samej nie je potrebné konanie prerušiť podľa ust. § 162 ods. 1 písm. a) CSP, keď rozhodnutie súdu nezáviselo od vyriešenia otázky v exekučnom konaní vedenom súdnym exekútorom JUDr. Petrom Šimkom pod č. 167EX/159/20.
16. Podľa ust. § 262 ods. 1 Civilného sporového poriadku, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
17. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (ods. 2).
18. Podľa ust. § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
19. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa ust. § 262 ods. 1 Civilného sporového poriadku v spojení s ust. § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku, a priznal náhradu trov konania strane v spore, ktorá bola v konaní úspešná v rozsahu 100 %, t. j. žalovanému, voči v spore neúspešným žalobcom 1/ a 2/. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré môže strana sporu podať v lehote 15 dní odo dňa doručenia rozhodnutia na súde, proti ktorému rozhodnutie smeruje (ust. § 355 ods. 1 C.s.p. v spojení s § 362 C.s.p.). V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) podľa ust. § 363 C.s.p.
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (ust. § 364 C.s.p.).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na súdny výkon rozhodnutia alebo návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.