Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

BN-3P/113/2016

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bánovce nad Bebravou v konaní pred sudcom JUDr. Jurajom Valáškom, vo veci starostlivosti súdu o maloleté deti K. G., nar. XX.X.XXXX a K. G., nar. XX.X.XXXX v konaní obe zastúpené kolíznym opatrovníkom Úradom práce soc. vecí a rodiny Partizánske, pracovisko Bánovce nad Bebravou deti rodičov: matky D. R., nar. X.X.XXXX, trvale bytom X. K. XX.XX/XX, R. U.., občianky SR a otca K. G., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom ul. H. B., R., C.. K., A., občana A., v konaní o úpravu práv a povinností k mal. deťom, takto

rozhodol:

Maloleté deti K., nar. XX.X.XXXX a mal. K. G., nar. XX.X.XXXX s a z v e r u j ú do osobnej starostlivosti matky, ktorá ich bude zastupovať a spravovať ich majetok.

Otec dieťaťa j e p o v i n n ý platiť výživné na mal. K. G., nar. XX.X.XXXX vo výške 100 € mesačne k rukám matky dieťaťa vždy do 15-teho dňa v tom ktorom mesiaci vopred s účinnosťou od 1.10.2016.

Otec dieťaťa j e p o v i n n ý platiť výživné na mal. K. G., nar. XX.X.XXXX vo výške 100 € mesačne k rukám matky dieťaťa vždy do 15-teho dňa v tom ktorom mesiaci vopred s účinnosťou od 1.10.2016.

Nedoplatok na zročnom výživnom za obdobie od 1.10.2016 do 31.3.2017 pre mal. deti K. G., nar. XX.X.XXXX a K. G., nar. XX.X.XXXX vo výške 510 € s a p o v o ľ u j e otcovi splácať v splátkach po 20 € mesačne spolu s bežným výživným, počnúc prvým výživným po právoplatnosti tohto rozhodnutia pod následkom straty výhody splátok.

Styk otca s maloletými deťmi s a b u d e realizovať po dohode rodičov za prítomnosti matky mal. detí.

Žiaden z účastníkov n e m á právo na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

1.Návrhom doručeným okresnému súdu Bánovce nad Bebravou dňa 3.10.2016 sa matka mal detí domáhala zverenia mal. detí K. a K. do jej osobnej starostlivosti, pričom matka bude zastupovať aj spravovať majetok mal. detí. Žiadala taktiež stanovenie vyživovacej povinnosti otca na mal. deti v rozsahu 100,- € mesačne na mal K. a 90,- € mesačne na mal. K.. Rozsah styku otca s mal. deťmi upraviť nežiadala, avšak žiadala, aby sa styk realizoval za jej prítomnosti. Matka neskôr svoj návrh modifikovala tak, že požadovala výživné na každé z mal. detí vo výške 100,- € mesačne. Matka uviedla, že otec mal. detí jej uhradil výživné na mal. deti v rozsahu po 200 € za mesiace október až december 2016 a v mesiaci marec jej zaslal sumu 90 €.

2. Otec mal. detí vo svojom písomnom podaní zo dňa 25.01.2017 uviedol, že so zverením mal. detí do starostlivosti matky súhlasí, taktiež súhlasí, aby matka mal. deti zastupovala a spravovala ich majetok.

V otázke výživného súhlasil aby súd stanovil vyživovaciu povinnosť na každé z mal. detí na sumu 100,- € mesačne. Styk s mal. deťmi upraviť nežiadal. K svojim nákladom uviedol, že od konca januára 2016 má bývať v M. s nákladmi na bývanie na úrovni 380,-GBP + náklady na energie, kt. nevie vyčísliť. Doposiaľ pracoval ako vodič a fotograf v cirkuse s príjmom na úrovni cca 600,- € mesačne. Žiadal aby súd pojednával a rozhodol v jeho neprítomnosti. Na územie SR plánuje dochádzať približne raz za 2-3 mesiace.

3. Zástupkyňa kolízneho opatrovníka žiadala zveriť mal. deti G. K., nar. XX.X.XXXX a K., nar. XX.X.XXXX, do osobnej starostlivosti matky, kt. ich bude zastupovať a spravovať ich majetok, nakoľko doteraz neboli zistené žiadne nedostatky v jej starostlivosti. O. mal. detí určiť vyž. povinnosti vo výške 100 € mesačne na každé z mal. detí. Styk otca s mal. deťmi upraviť po predchádzajúcej dohode medzi rodičmi a to vždy za prítomnosti matky.

4. Súd vykonal dokazovanie výsluchom matky mal. detí, oboznámil návrh č.l 1-3, rodné listy mal. detí č.l 4-5, správu kolízneho opatrovníka č.l 50-51, potvrdenie o poberaní prídavkov a rodičovského príspevku č.l 52-56, vyjadrenie otca k návrhu č.l 64, správu ÚPSVaR s prílohami č.l 77-83, správu daňového úradu Trenčín č.l 84-91, vyjadrenie matky č.l 92, obsah prílohovej obálky č.l 93, správu soc. poisťovne č.l 95-98, ako i ostatný na vec sa vzťahujúci spisový materiál a zistil nasledovný skutkový stav veci.

5. Z rodných listov mal. detí vyplýva, že maloleté deti K. G., nar. XX.X.XXXX a K. G., nar. XX.X.XXXX sa narodili z družského vzťahu D. R., nar. X.X.XXXX a K. G., nar. XX.XX.XXXX.

6. Matka mal. detí pri výsluchu uviedla, že starostlivosť o mal. deti zabezpečuje od narodenia mal. detí ona. K rozpadu spoločnej domácnosti došlo 2.10.2016. Od tohto obdobia otec navštívil deti dva krát a to 25.1.2017 a 26.1.2017. K stretnutiam došlo v rozsahu prvého dňa 2,5-3 hodiny a druhý deň cca 1,5 hodiny. Otec sa iných stretnutí ani nedomáhal, najbližšie by sa mal dostaviť na územie SR až v júni tohto roku. Otec je s deťmi v kontakte telefonicky cca 2 krát do týždňa. Otec s deťmi komunikuje po slovensky. Čo sa týka komunikácie, snaží sa deti viesť k tomu, aby mali záujem o komunikáciu s otcom, deti s otcom komunikujú o bežných veciach čo robili, čo kreslili a podobne. Otec v súčasnosti sa nachádza v K. v meste U., presnú adresu však nepozná. Otec zmenil zamestnávateľa, v súčasnosti už pracuje v Anglicku, nepracoval tam možno jeden mesiac, pravdepodobne z tohto dôvodu za to obdobie neposlal výživné. Prácu v cirkuse G. sa rozhodol opustiť sám dobrovoľne, nakoľko chcel ísť do Anglicka. Deti majú k otcovi vybudovaný pozitívny vzťah, pri realizácii styku sa otec s deťmi skôr blázni, ona dbá trochu na zachovanie poriadku a výchovy. Deti s osobným kontaktom s otcom problém nemajú. K majetkovým pomerom uviedla, že poberá rodičovský príspevok 203,20 €, prídavky na dve deti, pracuje na živnosť, robí manikúru, pedikúru v nechtovom štúdiu, priemerný čistý mesačný príjem je cca 250 €. Prenajíma dva byty, čistý príjem z tohto činí spolu 100 €. Čo sa týka výdavkov na bývanie, tie sú 25 €, na pevnú linku a internet. Výdavky na domácnosť - strava matka a deti 200 €, mobilný telefón 35 €, benzín 50 €, lieky deti 20 €, oblečenie deti 100 €, záľuby deti 50 €, ošetrenie chrupu K. 57 € jednorazovo, hračky 10 € mesačne. 96 € hradí škôlku a stravu v škôlke spolu za obe deti, 24 € ZRPŠ na obe deti polročne, kultúrny program 10 € polročne na obe deti a ostatné mimoriadne výdavky. Čo sa týka zasielaného výživného, otec v decembri 2016 zaslal sumu 300 €, ale sám sa vyjadril, že suma 100 € je na zakúpenie darčekov pre mal. deti. Matka výdavky domácnosti a mal. detí obdobne vyčíslila aj v svojom písomnom podaní.

8. Z potvrdení o prídavkoch na dieťa a rodičovskom príspevku matka mal. detí poberá rodičovský príspevok 203,20 €, prídavky na dve deti v sume 47,04 €.

9. Z daňového priznania matky mal. detí vyplýva, že jej príjem z prenájmu nehnuteľností a podnikateľskej činnosti je spolu cca 6500,- € a výdavky cca 3417,- €.

10. Zo správy ÚPSVaR pracovisko Bánovce nad Bebravou vyplýva, že starostlivosť o mal. deti zabezpečuje matka mal. detí, pričom v zabezpečovanej starostlivosti neboli zistené žiadne nedostatky a mal. deti taktiež majú k dispozícii aj vhodné bytové podmienky na ich výchovu a rozvoj. Mal. deti navštevujú MŠ v R. Odporúča sa pri stanovovaní vyživovacej povinnosti prihliadnuť na potreby mal. detí ako aj možnosti a schopnosti rodičov.

11. Podľa § 22 Zákona č. 36/2005 Z. z. v znení neskorších predpisov (Zákon o rodine) k zrušeniu manželstva rozvodom možno pristúpiť len v odôvodnených prípadoch.

12. Podľa § 23 ods. 1 Zákona o rodine súd môže manželstvo na návrh niektorého z manželov rozviesť, ak sú vzťahy medzi manželmi tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť svoj účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia.

13. Podľa § 23 ods. 2 Zákona o rodine súd zisťuje príčiny, ktoré viedli k vážnemu rozvratu vzťahov medzi manželmi a pri rozhodovaní o rozvode na ne prihliada. Súd pri rozhodovaní o rozvode vždy prihliadne na záujem maloletých detí.

14. Podľa § 23 ods. 3 Zákona o rodine súd pri posudzovaní miery rozvratu vzťahov medzi manželmi prihliada na porušenie povinností manželov podľa § 18 a 19.

15. Podľa § 24 ods. 1 až 4 Zákona o rodine, v rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov maloletého dieťaťa, súd upraví výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode, najmä určí, komu maloleté dieťa zverí do osobnej starostlivosti, kto ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok. Súčasne určí, ako má rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, prispievať na jeho výživu, alebo schváli dohodu rodičov o výške výživného. Rozhodnutie o úprave výkonu rodičovských práv a povinností možno nahradiť dohodou rodičov. Dohoda musí byť schválená súdom, inak je nevykonateľná. Súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby, vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi.

16. Podľa § 25 ods. 2 Zákona o rodine, ak sa rodičia nedohodnú o úprave styku s maloletým dieťaťom podľa odseku 1, súd upraví styk rodičov s maloletým dieťaťom v rozhodnutí o rozvode; to neplatí, ak rodičia úpravu styku žiadajú neupraviť.

17. Podľa § 28 ods. l Zákona o rodine súčasťou rodičovských práv a povinností sú najmä: a) sústavná a dôsledná starostlivosť o výchovu, zdravie, výživu a všestranný vývoj maloletého dieťaťa, b) zastupovanie maloletého dieťaťa, c) správa majetku maloletého dieťaťa.

18. Podľa §36 ods. 1 Zákona o rodine rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté dieťa do osobnej starostlivosti. Ustanovenia § 24 <javascript:%20fZzSRInternal('29995', %20'14574195',%20'14574195',%20'4719234',%20'4719238',%20'0')>, § 25 a 26 <javascript: %20fZzSRInternal('29995',%20'14574195',%20'14574196',%20'4719239',%20'4719246',%20'0')> sa použijú primerane.

19. Podľa § 62 Zákona o rodine: (1) Plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. (2) Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. (3) Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona. (4) Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť. (5) Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

20. Podľa § 75 ods. l Zákona o rodine pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

21. V otázke úpravy rodičovských práv a povinností z výsluchov účastníkov, správy a vyjadrenia kolízneho opatrovníka, ako aj vzhľadom na zistený stav ( otec detí so zverením mal. detí do starostlivosti matky súhlasil a táto má vhodné podmienky na jej zabezpečovanie, pričom otec dlhodobo pracuje v zahraničí) mal súd za jednoznačne preukázané, že oboma rodičmi navrhované zverenie mal. detí do starostlivosti matky je v jeho záujme. Matka bude zastupovať mal. deti aj spravovať ich majetok. Otec výslovne styk s mal. deťmi upraviť nežiadal, obdobne ani matka, avšak táto vzhľadom na vek mal. detí, ako aj iba občasnú návštevu mal. detí otcom požadovala jej prítomnosť pri realizácii styku. Súd toto vyhodnotil ako súladné so záujmom mal. detí, keď nezistil, že by zo strany matky malo dochádzať k bráneniu v realizácii styku s otcom, ktorý na druhú stranu sa na území SR nachádza iba cca raz za 2-3 mesiace. Realizácia vzájomného styku otca s mal. deťmi bude preto vhodnejšie realizovaná pre účely prekonania a zmenšenia stresu mal. detí zo styku s otcom po dlhšom období prítomnosťou ich matky a nestanovenie presných termínov realizácie styku umožní realizáciu styku prispôsobiť obdobiu, kedy sa otec mal. detí bude nachádzať na území SR. V otázke výšky vyživovacej povinnosti navrhovateľka žiadala stanovenie vyživovacej povinnosti otca na sumu 100,- € mesačne na každé z mal. detí. S týmto rozsahom stanovenej povinnosti otec mal. detí súhlasil. Za takýchto okolností je na mieste stanoviť vyživovaciu povinnosť otca na mal. deti na túto sumu, keďže v konaní bolo preukázané, že náklady spojené so starostlivosťou o mal. deti zjavne presahujú takto stanovenú vyživovaciu povinnosť a ostáva tak zachovaná aj vyživovacia povinnosť matky mal. detí ako to predvída zákon o rodine. V časti konania o zameškanom výživnom, matka požadovala výživné od podania návrhu. Prvým dňom obdobia, v ktorom matka mal. detí požiadala o úpravu rodičovských práv a povinností bol 1 október 2016. Od tohto obdobia vznikol nárok na zameškané výživné v rozsahu rozdielu medzi uhradeným a stanoveným výživným za obdobie od 1.10.2016 do 31.3.2017. ( 6x200,- - zročné výživné , 3x200,- + 90,- - uhradené výživné, t.j. nedoplatok na výživnom je 510,- €) Tento nedoplatok na zameškanom výživnom povolil súd otcovi mal. detí vzhľadom na jeho súčasnú finančnú situáciu splácať v splátkach po 20,- € mesačne spolu s bežným výživným, počnúc prvým výživným po právoplatnosti tohto rozhodnutia pod následkom straty výhody splátok.

22. O trovách konania rozhodol súd podľa § 52 Civilného mimosporového poriadku, podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak, pričom zákon nemá osobitné ustanovenia týkajúce sa trov v konaní o úprave rodičovských práv a povinností k mal. deťom.

Poučenie:

Proti rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na Okresnom súde Bánovce nad Bebravou. Odvolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom súde. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil. Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním

sleduje a podpis. Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky tohto konania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci.