Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (3)Uznesenie_1To-75-2016.pdf
PDF · 75.59 KB
Case nature
Area
Subarea
1To/75/2016
Uznesenie
Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Štefana Hrvolu a členov senátu JUDr. Stanislava Libanta a JUDr. Petra Kaňu, v trestnej veci proti obžalovanému B. S. a spol., pre trestný čin podvodu v spolupáchateľstve podľa § 9 ods. 2 k § 250 ods. 1, 5 Tr. zák. (zákona č. 140/1961 Zb.) o odvolaniach obžalovaných B. S., H.. I. O., H.. X. O. proti rozsudku Okresného súdu Komárno zo dňa 13.06.2016, sp. zn. 1T/50/2008, na verejnom zasadnutí konanom v Nitre dňa 21. marca 2017, takto
rozhodol:
Podľa § 319 Trestného poriadku odvolania obžalovaných B. S., narodeného XX.XX.XXXX, H.. I. O., narodeného XX.XX.XXXX a H.. X. O., narodeného XX.XX.XXXX z a m i e t a, pretože zistil, že nie sú dôvodné.
odôvodnenie:
Hore uvedeným rozsudkom Okresný súd Komárno (ďalej len súd I. stupňa) uznal obžalovaných B. S. (ďalej len obžalovaný v I. rade), H.. I. O. (ďalej len obžalovaný v II. rade) a H.. X. O. (ďalej len obžalovaný v III. rade) vinnými zo spáchania trestného činu podvodu v spolupáchateľstve podľa § 9 ods. 2 k § 250 ods. 1, 5 Tr. zák. (zákona č. 140/1961 Zb.), na skutkovom základe, že: B. S. ako štatutárny zástupca spoločnosti Eurofarm, s.r.o. so sídlom v Dulovciach, Hurbanovská č. 64, uzatvoril 08.02.1993 ako prevodca zmluvu o prevode práva k prihláške vynálezu „Nálev“ s cenou prevodu 3 319 391,89 eur (100 000 000,- Sk) a s dobou splatnosti 5 rokov so štatutárnym zástupcom spoločnosti Prominent, a. s. H.. I. O. ako nadobúdateľom, na základe čoho došlo 08.02.1994 k zmene prihlasovateľa prihlášky v prospech spoločnosti Prominent, a. s. Komárno na Úrade priemyselného vlastníctva v Prahe, následne však likvidátor spoločnosti Eurofarm, s.r.o. Dulovce v likvidácii H.. X. O. uzatvoril 28.03.1994 kúpnu zmluvu s kupujúcim H.. I. O., štatutárnym zástupcom spoločnosti Prominent, a. s. Komárno s predmetom predaja nehmotného majetku spojeného s vynálezom „Nálev“ za kúpnu cenu 3 319 391,89 eur (100 000 000,- Sk) a dani z pridanej hodnoty s dobou splatnosti 5 rokov od podpísania zmluvy, ku ktorej bola H.. X. O. vystavená faktúra č. 1/94 na sumu 3 518 555,40 eur (106 000 000,- Sk), na základe uvedeného zmluvného vzťahu bolo 20.04.1994 spracované za firmu Prominent, a. s. Komárno daňové priznanie k DPH za I. štvrťrok 1994, ktoré podpísal H.. I. O., v ktorom si uvedená spoločnosť uplatnila nárok na vrátenie nadmerného odpočtu vo výške 199 163,52 eur (6 000 000,- Sk), ktorá suma bola tejto spoločnosti Daňovým úradom v Komárne aj 18.05.1994 vyplatená, pričom predmetného konania sa uvedené osoby dopustili v snahe získať vyplatenie nadmerného odpočtu, hoci mali vedomosť o tom, že spoločnosť Prominent, a. s. Komárno nedisponovala v čase podpisu zmluvy, ako ani v nasledujúcom období dostatkom finančných prostriedkov na uhradenie zmluvne dohodnutej kúpnej ceny a túto do dňa 31.03.2004, ani z časti neuhradila spoločnosti Eurofarm, s.r.o. v likvidácii, kedy táto spoločnosť zanikla z dôvodu výmazu z obchodného registra na základe uznesenia Krajského súdu v Bratislave č. k. 7K80/02-137 zo dňa 19.11.2003, ktorým bol zamietnutý návrh na vyhlásenie konkurzu pre nedostatok majetku tejto spoločnosti čím spôsobili škodu štátnemu rozpočtu Slovenskej republiky vo výške 199 163,52 eur (6 000 000,- Sk),
Za to im uložil:
- podľa § 250 odsek 5 Trestného zákona (zákona č. 140/1961 Zb. v znení účinnom do 01.01.2006) s použitím § 40 odsek 1, odsek 5 Trestného zákona (zákona č. 140/1961 Zb. v znení účinnom do 01.01.2006) trest odňatia slobody vo výmere 1 rok a to každému samostatne,
- podľa § 58 odsek 1 písmeno a/ Trestného zákona (zákona č. 140/1961 Zb. v znení účinnom do 01.01.2006) výkon trestu odňatia slobody podmienečne odložil,
- podľa § 59 odsek 1 Trestného zákona (zákona č. 140/1961 Zb. v znení účinnom do 01.01.2006) stanovil skúšobnú dobu v trvaní 2 roky.
Uvedený rozsudok, v zákonnej lehote, čo do výroku o vine a trestoch, odvolaniami napadli všetci obžalovaní. V jeho písomných dôvodoch, prostredníctvom spoločného obhajcu poukazovali na dôvody napadnutého rozsudku, ktoré podľa ich názoru nemá oporu vo vykonanom dokazovaní, v skutku niet poškodeného a preto tento nie je trestným činom. Nikoho nepodviedli a nikomu žiadnu škodu nespôsobili. Ďalej poukazoval na absolútnu neplatnosť zmluvy z 08.02.1993 medzi Eurofarm spol. s.r.o. a Prominent a.s., pretože Prominent a.s. vznikol až 20.04.1993. Poukazoval na zásadu prezumpcie neviny a vytýkal súdu I. stupňa, že podľa nej nepostupoval a na to, že spoločnosť Prominent a.s. mala všetko pripravené na výrobu a vývoz slimačieho kaviáru, preto uzatvorením druhej formálnej kúpnej zmluvy nemohli podviesť - uviesť do omylu daňový úrad, zaúčtovanie faktúry č. 1/94, kúpnej zmluvy a uskutočnené zdaniteľné plnenie bolo v súlade so zákonom, o čom svedčí aj to, že nadmerný odpočet bol daňovým úradom vyplatený po uznaní jeho opodstatnenosti. Ďalej navrhol zastaviť trestné stíhanie vzhľadom na dobu 23 rokov, ktoré uplynuli od skutku. Prevod ,,nálevu“ z Eurofarm s.r.o. v likvidácii na Prominent a.s. bola jediná zákonná forma a museli takto uskutočniť zdaniteľné plnenie ako to vyplýva z potvrdení daňového úradu. Navrhol zrušiť napadnutý rozsudok a oslobodiť ich spod obžaloby.
Na verejnom zasadnutí procesné strany uviedli:
- obžalovaní sa na verejné zasadnutie nedostavili, požiadali o jeho vykonanie v ich neprítomnosti, ich spoločný obhajca zotrval na písomných dôvodoch odvolania, ktoré doplnil tým, že úmysel u obžalovaných nebol nikdy preukázaný, zmluva s DPH bola prerobená na podnet daňového úradu, obžalovaným nešlo o DPH, mali v úmysle uchrániť patent - nálev, ohľadne ktorého sa riadne realizovali práce, existuje jedna vzorka, určitým spôsobom prebehla distribúcia, neexistuje žiaden trestný skutok a ani trestný čin, navrhol zrušiť napadnutý rozsudok a obžalovaných oslobodiť spod obžaloby, z dôvodu, že skutok nie je trestným činom,
- prokurátorka krajskej prokuratúry uviedla, že súd I. stupňa vykonal dokazovanie zákonným spôsobom, takto zistené závery dokazovania aj skutkovo správne vyhodnotil a preto rozsudok považovala za zákonný a vecne správny. Vzhľadom k tomu, že v odvolaní obžalovaných nie sú uvedené nové dôkazy, ktoré by si vyžadovali potrebu doplnenia dokazovania navrhla odvolania obžalovaných ako nedôvodné zamietnuť.
Krajský súd, ako súd odvolací, na základe riadne a včas podaných odvolaní oprávnenými osobami- obžalovanými preskúmal podľa § 254 ods. 1 Tr. por. zákonnosť a odôvodnenosť všetkých výrokov napadnutého rozsudku, proti ktorému mohli odvolatelia podať odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré rozsudku predchádzalo, prihliadnuc pritom i na chyby, ktoré odvolaním neboli vytýkané, limitovaný zásadou zákazu reformatio in peius a zistil, že odvolania nie sú dôvodné.
Odvolací súd postupom podľa citovaného ustanovenia zistil, že v konaní predchádzajúcom napadnutému rozsudku:
- nedošlo k procesným chybám charakteru podstatných chýb konania, majúcich charakter porušenia zákona v zmysle § 321 ods. 1 písm. a/ Tr. por., ani k chybám, ktoré by odôvodňovali podanie dovolania v zmysle § 371 Tr. por.,
- bolo vykonané dokazovanie za rešpektovania všetkých procesných práv obžalovaných a v súlade s tými zásadami kontradiktórneho procesu, ktoré boli prebraté do Trestného poriadku,
- v odôvodnení napadnutého rozsudku sú uvedené dostatočné právne úvahy, akými sa súd I. stupňa riadil pri hodnotení dôkazov, zistení a ustálení skutkového stavu veci, právnej kvalifikácie žalovaného skutku, pri úvahách o druhu a výmere trestu, vrátane špecifikácie poľahčujúcich a priťažujúcich okolností.
Pretože právne úvahy súdu I. stupňa sú v tomto smere správne a v súlade s kritériami vyplývajúcimi § 2 ods. 12 Tr. por., odvolací súd v podrobnostiach na ne len odkazuje.
Skutkové závery uvedené vo výroku o vine napadnutého rozsudku vychádzajú z výsledkov zákonného dokazovania vykonaného v rozsahu nevyhnutnom na rozhodnutie o podanej obžalobe (§ 2 ods. 10 Tr. por.).
Vo vzťahu k odvolacím námietkam obžalovaných je nutné konštatovať, že sa v podstate jedná o argumentáciu, ktorá tvorila súčasť obhajoby obžalovaných v konaní pred súdom I. stupňa, s ktorou sa súd I. stupňa správnym a logickým spôsobom vysporiadal v rámci hodnotenia dôkazov (strana 7-8) a pretože sa jedná o jej opakovanie, odvolací súd v podrobnostiach na tieto právne úvahy a právne závery len odkazuje. Spáchanie žalovaného skutku je obžalovaným spoľahlivo preukázané vykonanými dôkazmi, na ktoré poukazuje súd I. stupňa v odôvodnení napadnutého rozsudku. Ani v rámci odvolacieho konania neboli zistené žiadne také skutočnosti, ktoré by spochybňovali objektívnosť záverov znaleckého posudku Ing. Miriam Šefčíkovej, PhD. a posudku znaleckej organizácie Audit-Consult s.r.o. Námietky obžalovaných sú v podstate ich vlastným rozborom dôkaznej situácie, ktoré sú prioritne v rozpore so závermi citovaného znaleckého posudku, resp. posudku.
Súd I. stupňa postupoval správne, keď dospel k záveru, že obžalovaní spoločným konaním naplnili všetky formálne a materiálne znaky trestného činu podvodu v spolupáchateľstve podľa § 9 ods. 2 k § 250 ods. 1, 5 Tr. zák. (zákona č. 140/1961 Zb. účinného do 31.12.2005), keď posudzovanie trestnosti činu podľa neskoršieho Trestného zákona č. 300/2005 Z.z. nie je pre obžalovaných priaznivejšie (§ 221 ods. 1, 4 písm. a/ Tr. zák., trestná sadzba 10-15 rokov).
Súd I. stupňa pri úvahách o druhu a výmere trestu zhodnotil kladné relácie ohľadne obžalovaných , ktorí neboli súdne trestaní (obžalovaný v I. a II. rade), na obžalovaného v III. rade sa hľadí ako na netrestaného. Záver o aplikácii mimoriadneho zníženia trestu odňatia slobody podľa § 40 ods. 1, 5 Tr. zák. odvolací súd vyhodnotil v súlade so zásadou zákazu „reformatio in peius“, keď dĺžku času, ktorá uplynula od spáchania trestného činu je možné považovať za mimoriadne okolnosti prípadu v zmysle citovaného ustanovenia. Požiadavka obžalovaných na zastavenie trestného stíhania z tohto dôvodu nemá oporu v platnom právnom poriadku Slovenskej republiky. Vychádzajúc z uvedených zistení uložené výchovné tresty odvolací súd považoval za primerané všetkým okolnostiam prípadu a okolnostiam páchateľov. Na rozdiel od súdu I. stupňa však zastáva názor, že obžalovaným mali byť uložené aj peňažné tresty, prípade tresty zákazu činnosti, čo však v odvolacom konaní nebolo možné napraviť vzhľadom na prekážku vyplývajúcu zo zásady zákazu reformatio in peius z dôvodu absencie odvolania prokurátora v neprospech obžalovaných.
Odvolací súd nezistiac žiadne dôvody na zmenu napadnutého rozsudku, ktoré by boli v prospech obžalovaných, ich odvolania ako nedôvodné zamietol.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný riadny opravný prostriedok ( § 141 ods. 2 Tr. por. ).