Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

28P/54/2016

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prešov sudkyňou JUDr. Evou Farkašovou v právnej veci starostlivosti súdu o mal. E. L., nar. X.X.XXXX, bytom u matky, v konaní zastúpená opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Prešov, Slovenská 87, pochádzajúcu z matky Z.. M. K., nar. XX.X.XXXX, bytom S., Z. K. XX a otca U. L., nar. XX.X.XXXX, bytom U., D. XX, t.č. ÚVTOS S., v konaní o zvýšenie výživného takto

rozhodol:

návrh z a m i e t a ,

žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

1. Matka sa svojim návrhom zo dňa 29.7.2016 domáhala zvýšenia výživného na mal. E. L. zo sumy 50 Eur mesačne na sumu 150 Eur mesačne a to od 1.8.2016.

2. Otec s návrhom nesúhlasil.

3. Opatrovník navrhoval zvýšiť výživné na mal. E..

4. Súd nariadil a vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov konania, listinnými dôkazmi, pripojenými spismi XXP/XX/XXXX, XT/XXX/XXXX Okresného súdu Košice - okolie, ako aj ostatným spisovým materiálom a zistil tento skutkový stav:

5. Mal. E. L. pochádza zo vzťahu rodičov, ktorí nežijú v spoločnej domácnosti. Prvotná úprava prebehla na tunajšom súde pod sp. zn. XXP/XX/XXXX. Na základe rozsudku zo dňa 12.11.2014 bola maloletá zverená do osobnej starostlivosti matky a otec bol zaviazaný prispievať na výživu maloletej sumou 50 Eur mesačne. Rozsudok sa stal právoplatným 16.1.2015. V tom čase bol príjem matky okolo 400 Eur (bola dlhodobo práceneschopná), pracovala ako učiteľka na ZŠ v spojení s MŠ. Otec v tom čase pracoval ako SZČO. Počas znaleckého dokazovania uviedol, že jeho príjem je okolo 1.000 Eur mesačne.

6. Matka podala návrh na zvýšenie výživného z dôvodu, že sa podľa nej zmenili pomery. Keď súd rozhodoval na konci roku 2014, tak maloletá chodila do MŠ tak ako teraz, avšak pribudli jej nové krúžky, ktoré znamenajú zvýšené výdavky. Matka platí v MŠ 15 Eur školné, stravu 20 Eur až 30 Eur mesačne, potrebuje lieky na podporu imunity 10 Eur, chodí do tanečnej 8 Eur mesačne a na krasokorčuľovanie 15 Eur mesačne. Matka pracuje ako učiteľka, jej príjem je 780 Eur. Má pravidelné výdavky na naftu 150 Eur, 120 Eur nájom za byt, 30 Eur inkaso, 4,64 Eur koncesionárske poplatky, zákonná poistka na 3 mesiace 20 Eur a pôžičky mesačne 86 Eur, telefón, internet a mobil 54 Eur.

7. Matka uviedla, že otec sa s E. nestretáva. V konaní XXP/XX/XXXX bol podaný znalecký posudok, pretože otec chcel dieťa do striedavej starostlivosti, ale po tomto znaleckom posudku už otec dcéru a ju nekontaktoval. Výživné zaplatí otec len vtedy, ak podá oznámenie na polícii, tak vtedy dlžné výživné vyrovná. Dobrovoľne pravidelne však výživné neplatí.

8. Otec trval na tom, že so zvýšením výživného nesúhlasí. Mal záujem sa stretávať s mal. E., ale matka mu ju odmietala dať. Potom ho to prestalo baviť, pretože mu bránila v styku a ďalej sa o styk nezaujímal. Má dlh na výživnom voči E., je to 850 Eur. Na budúci týždeň bude mať trestné pojednávanie v tejto veci a dlh bude vyrovnaný, vyrovnajú ho jeho rodičia. V roku 2016 bol 8 mesiacov práceneschopný, pretože mal pracovný úraz. Je stále SZČO, živnosť neprerušil ani potom, keď PN ukončil. Posledné mesiace z roka ale nepracoval, odvody si platil. Teraz sa momentálne nachádza vo výkone trestu odňatia slobody. Do výkonu trestu nastúpil 13.1.2017. Jedná sa o výkon trestu pre neplatenie výživného na staršieho syna. Neplatil preto, pretože to jednoducho neplatil. Chlapec už má 20 rokov a bývalá podala spätne. Myslí si, že to nie je ani jeho syn. Predtým už mal podmienku, teraz dostal nepodmienečný trest. Trest má dva roky. Vo výkone trestu doposiaľ nepracuje, ale chcel by.

9. Z pripojeného spisu XT/XXX/XXXX vyplýva, že otec bol trestným rozkazom zo dňa 8.2.2016 uznaný za vinného z neprispievania na výživu syna Q. M. a to za dlh na výživnom vo výške 3.186,56 Eur. Za to mu súd uložil trest odňatia slobody v trvaní 24 mesiacov.

10. Matka predložila súdu potvrdenie o výdavkoch na dieťa, opisy mzdových listov.

11. Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.

12. Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine, obidvaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.

13. Podľa § 62 ods. 3 Zákona o rodine, každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona.13)

14. Podľa § 62 ods. 4 Zákona o rodine, pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.

15. Podľa § 62 ods. 5 Zákona o rodine, výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

16. Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

17. Podľa § 78 ods. 1 Zákona o rodine, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh.

18. Podľa § 78 ods. 2 Zákona o rodine, ak dôjde k zrušeniu alebo zníženiu výživného pre maloleté dieťa za uplynulý čas, spotrebované výživné sa nevracia.

19. Podľa § 78 ods. 3 Zákona o rodine, pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov.

20. Pri zmene vyživovacej povinnosti súd prihliada na hmotnoprávnu podmienku, ktorou je zmena pomerov. V zmysle judikatúry je potrebné prihliadnuť na všetky okolnosti, ktoré by mohli odôvodniť zmenu výživného, avšak je to len vtedy, keď sa závažnejším spôsobom prejavia v pomeroch účastníkov v porovnaní s ich pomermi v čase vyhlásenia posledného rozsudku. Nestačí len úvaha súdu, že doterajšie výživné je neprimerané. Pokiaľ by súd nemal za preukázanú zmenu pomerov a rozhodol by o zmene výšky vyživovacej povinnosti, išlo by vlastne o neprípustné preskúmavanie a reparáciu právoplatného súdneho rozhodnutia. Zmena pomerov môže byť odôvodnená buď subjektívne, okolnosťami na strane povinného alebo na strane oprávneného, alebo objektívne vývojom životných nákladov.

21. V tomto prípade však má súd za to, že taká zmena pomerov akú vyžaduje Zákon o rodine, na strane oprávnenej nenastala. V prvom rade treba poukázať na to, že posledné rozhodnutie súdu sa stalo právoplatným v januári 2015. Matka podala nový návrh na zvýšenie po roku a pol. Maloletá stále navštevuje materskú škôlku a jej zvýšené výdavky sa týkajú iba jej mimoškolskej činnosti, čo predstavuje v súhrne 23 Eur (8 Eur za ZUŠ a 15 Eur za krasokorčuľovanie). V tejto súvislosti však súd musí poukázať na to, že príjem matky sa zvýšil, pretože v čase posledného rozhodovania súdu bola matka na dlhodobej PN a jej príjem bol 400 Eur. V súčasnej dobe je jej čistý príjem 780 Eur, teda nárast jej príjmu je takmer dvojnásobný. Naopak príjem otca je teraz nulový. Otec je vo výkone trestu odňatia slobody od januára tohto roku, predtým bol SZČO a ako uviedol, bol PN. Nebol ale ani dôvod upravovať výživné smerom nadol, teda znížiť výživné, keďže vo výkone trestu odňatia slobody je otec kvôli neplateniu vyživovacej povinnosti. Z pripojeného trestného spisu vyplýva, že otec nepristupuje k svojim rodičovským povinnostiam zodpovedne a aj voči deťom z prvého manželstva mal neustále trestné stíhania ohľadne neplatenia výživného. To, že je teda otec vo výkone trestu odňatia slobody, je len potvrdenie jeho rodičovskej nezodpovednosti a nemôže byť na ujmu oprávneným osobám - maloletej E.. Avšak na druhej strane poukazujúc na vyššie uvedené a teda na to, že zmena pomerov na strane oprávnenej - mal. E.H. nenastala výrazným spôsobom (nárast výdavkov o 23 Eur mesačne, maloletá stále navštevuje materskú škôlku, čo bude aj na budúci školský rok) a matkin príjem sa zvýšil o 380 Eur mesačne oproti poslednému rozhodnutiu súdu, nenastala taká zmena pomerov, ktorá by odôvodňovala zvýšenie výživného zo strany otca.

22. V súhrne týchto skutočností súd návrh matky zamietol.

23. O trovách konania rozhodol súd podľa § 52 CMP, žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia písomne na Okresný súd Prešov v štyroch vyhotoveniach.

Podľa § 363 v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa § 62 ods. 1 odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci.

Podľa § 62 ods. 2 odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní.