Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

16C/150/2015

Rozhodnutie

Okresný súd Bratislava I v Bratislave pred sudkyňou JUDr. Zuzanou Doricovou v právnej veci navrhovateľky: Y. Š. C. Š., W. XX.XX.XXXX, M. F. W. XX/A, XXX XX F. štátna občianka Slovenskej republiky v zastúpení JUDr. Lýdia Rácková, advokátka, Advokátska kancelária Lichnerova 72, 903 01 Senec proti odporcovi v 1. rade: Y.. A. U., W. XX.XX.XXXX, M. F. H. XXXX/X, XXX XX F. F., štátny občan Slovenskej republiky v zastúpení JUDr. Zuzana Smetanová, advokátka, Advokátska kancelária Horná 51, 974 01 Banská Bystrica, v 2. rade maloletý Y. Q. Š., W. XX.XX.XXXX, M. F. W. XX/A, XXX XX F., štátny občan Slovenskej republiky zastúpený opatrovníkom Úrad práce sociálnych vecí a rodiny Bratislava, oddelenie sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately, Vazovova 7/A, 816 16 Bratislava o určenie otcovstva a úpravu práv a povinností rodičov k maloletému dieťaťu takto

rozhodol:

I. Súd určuje, že Y.. A. U., narodený XX.XX.XXXX, je otcom maloletého Y. Q. Š., narodeného XX.XX.XXXX z matky Y. Š., narodenej XX.XX.XXXX.

II. Súd schvaľuje rodičovskú dohodu v nasledovnom znení: Maloletý Y. Q. Š., narodený dňa XX.XX.XXXX sa zveruje do osobnej starostlivosti matky. Otec sa zaväzuje prispievať na výživu maloletého Y. Q. Š., narodeného XX.XX.XXXX mesačne sumou 200,- eur odo dňa 27.12.2013, splatnou vždy do 15. dňa v mesiaci vopred do rúk matky. Zastupovať maloletého Y. Q. Š., narodeného XX.XX.XXXX a spravovať jeho majetok bude matka maloletého. Otec je oprávnený stýkať sa s maloletým Y. Q. Š. bez obmedzenia vždy po predchádzajúcej dohode s matkou maloletého dieťaťa a za prítomnosti matky maloletého dieťaťa. Zaostalé výživné za obdobie od 27.12.2013 do 31.03.2017 vo výške 5.592,26 eur sa otec zaväzuje zaplatiť matke v splátkach po 932,04 eur mesačne vždy v lehote do 15. dňa v mesiaci popri bežnom výživnom až do úplného vyrovnania dlhu s tým, že omeškanie s plnením jednej splátky má za následok zročnosť celého plnenia.

III. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

1. Navrhovateľka sa návrhom doručeným Okresnému súdu Bratislava I dňa 08.06.2015 domáhala voči odporcovi v 1. rade, mužovi, ktorého otcovstvo má byť určené a odporcovi v 2. rade, maloletému dieťaťu, určenia otcovstva k maloletému dieťaťu, odporcovi v 2. rade na základe domnienky uvedenej v ustanovení § 94 ods. 2 Zákona o rodine a úpravy práv a povinností rodičov k maloletému odporcovi v 2. rade a žiadala uložiť odporcovi v 1. rade prispievať na výživu maloletého mesačne sumou 300,- eur od 27.12.2013. Návrh navrhovateľka odôvodnila tým, že s odporcom v 1. rade sa spoznala v rámci výkonu jej slobodného povolania opernej speváčky v čase, keď hosťovala v Štátnej opere v Banskej Bystrici, kde je odporca v 1. rade zamestnaný ako operný spevák. Od júla 2010 nadviazali spolu intímny vzťah. Intímny vzťah trval nepretržite až do mája 2013, kedy navrhovateľka odporcovi v 1. rade oznámila, že je tehotná.

Odporca v 1. rade je ženatý, navrhovateľka je slobodná, manželstvo neuzavrela. Odporca v dôsledku správy o tehotenstve navrhovateľky ukončil s ňou akýkoľvek vzťah a o jej tehotenstvo a narodenie dieťaťa sa nezaujímal. Navrhovateľke sa dňa XX.XX.XXXX narodil zdravý syn Y. Q. Š.. Odporca sa o navrhovateľku a maloleté dieťa vôbec nezaujímal, nezaujímal sa ani o ich finančné zabezpečenie. Navrhovateľke neprispel na úhradu jej nákladov spojených so zľahnutím a s pôrodom a na maloletého syna neprispieval žiadnym výživným. Od roku 2013 do podania návrhu odporca poslal navrhovateľke len symbolickú čiastku 470,- eur a to i napriek tomu, že mal vedomosť, že navrhovateľka zo svojho nízkeho príjmu nedokáže dieťa sama uživiť a že jej musia pomáhať jej rodičia. Odporca otcovstvo oficiálne nikdy nepoprel, ale odmietol určiť otcovstvo súhlasným vyhlásením rodičov. O dieťa sa nezaujíma a odmieta ho čo i len vidieť. V rozhodnom období navrhovateľka udržiavala pohlavný styk len s odporcom v 1. rade a preto len odporca v 1. rade môže byť otcom maloletého dieťaťa. Zákonná domnienka otcovstva svedčí odporcovi, pretože okrem neho navrhovateľka s iným mužom nesúložila v čase, od ktorého neprešlo do narodenia dieťaťa menej ako 180 dní a viac ako 300 dní. Za otca maloletého dieťaťa sa považuje odporca. Navrhovateľka má slobodné povolanie opernej speváčky, je stálym hosťom Opery Slovenského národného divadla v Bratislave a hosťuje i v Štátnej opere v Banskej Bystrici. Príjem navrhovateľky je nepravidelný, závisí od počtu predstavení, ktoré absolvuje a poberá rodičovský príspevok a prídavky na dieťa spolu v sume cca 220,- eur mesačne. Príjem odporcu v 1. rade ako zamestnanca Štátnej opery v Banskej Bystrici navrhovateľke nie je známy, môže však činiť cca 800,- eur mesačne. Odporca má jednu vyživovaciu povinnosť na plnoletú študujúcu dcéru.

2. Odporca v 1. rade sa k návrhu navrhovateľky vyjadril a uviedol, že je pravdou, že s navrhovateľkou sa zoznámil pri výkone pracovných povinností a že ich vzťah vyústil do intímnej známosti. Navrhovateľka však vedela od začiatku ich známostí, že je ženatý a že v manželstve mieni zotrvať aj naďalej. Poprel, že by sa o navrhovateľku a narodené dieťa nezaujímal. Navrhovateľka sama s ním odmietala komunikovať. Písala mu rôzne smsky a keď sa odporca mal záujem sa ňou stretnúť, porozprávať a vec riešiť o to nemala záujem. Návrh na vyživovaciu povinnosť je pre neho likvidačný vzhľadom na jeho finančné pomery. Poprel tvrdenie, že navrhovateľke neprispieval na starostlivosť o maloleté dieťa, nakoľko prispel sumou 2.070,- eur. Odporca ďalej uviedol, že je zamestnaný ako operný spevák a jeho mesačný príjem predstavuje 650,- eur, pričom nejde o stabilný príjem, keď tento závisí od toho či bude oslovený na hosťovanie, vystúpenie alebo nie. Jeho výdavky predstavujú predovšetkým náklady spojené s bývaním a v starostlivosti o rodinu, žije v spoločnej domácnosti s manželkou a dcérou a má vyživovaciu povinnosť voči dcére N.. Pre prípad určenia jeho otcovstva k maloletému Y. Q. Š. súhlasil so zverením maloletého do osobnej starostlivosti matke a aj s tým, aby ho matka zastupovala a spravovala jeho majetok. Výšku výživného navrhol určiť v sume 80,- eur mesačne počnúc právoplatnosťou rozsudku, vždy do 15. dňa v mesiaci vopred do rúk matky. V časti zročného výživného od 27.12.2013 navrhol návrh zamietnuť z dôvodu, že navrhovateľke na výživu dieťaťa prispieval, vyživovaciu povinnosť si plnil a to i napriek tomu, že jeho otcovstvo nebolo relevantne preukázané a ani uznané a vyživovacia povinnosť mu nebola určená a ani nariadená.

3. Opatrovník maloletého dieťaťa, odporcu v 2. rade sa k návrhu navrhovateľky vyjadril v priebehu konania a vzhľadom na vykonané dokazovanie navrhol, aby súd určil, že odporca v 1. rade je otcom maloletého dieťaťa, odporcu v 2. rade. Súhlasil s tým, aby bolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti matky, ktorá ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok a navrhol, aby súd určil otcovi vyživovaciu povinnosť voči maloletému dieťaťu vo výške 150,- eur mesačne, ktoré bude otec povinný platiť vždy do 15. dňa v mesiaci, vopred k rukám matky. Vo vzťahu k zročnému výživnému uviedol, že toto rozhodnutie ponecháva na úvahe súdu.

4. Súd na pojednávaní dňa 20.03.2017 vo veci konal a rozhodol v neprítomnosti opatrovníka maloletého odporcu v 2. rade, ktorý sa na pojednávanie nedostavil, doručenie predvolania na nariadené pojednávanie vo veci mal riadne a včas vykázané, svoju neúčasť na pojednávaní ospravedlnil písomne podaním doručeným súdu dňa 17.03.2017 z dôvodu kolízie pojednávaní, pojednávanie odročiť nežiadal, súhlasil, aby súd pojednával a prípadne rozhodol v jeho neprítomnosti.

5. Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom navrhovateľky a odporcu v 2. rade, oboznámil sa s listinnými dokladmi - rodný list maloletého Y. Q. Š. z 22.01.2014, výpisy z účtov odporcu v 1. rade za obdobie od 01.07.2014 do 30.06.2015, potvrdenie o príjme - autorský honorár- 2014 Hudobné centrum, potvrdenie o zúčtovaných a vyplatených autorských honorároch za rok 2014, potvrdenie o

podaní daňového priznania za rok 2014 odporcom v 1. rade, potvrdenie o príjme odporcu v 1. rade 2013, 2014, 2015 vystavené Štátnou operou v Banskej Bystrici, potvrdenie Daňového úradu Banská Bystrica o nepodaní daňového priznania odporcom v 1. rade za zdaňovacie obdobie roka 2013, daňové priznanie k dani z príjmov fyzickej osoby - odporcu v 1. rade za rok 2014, 2015, potvrdenie o zúčtovaných a vyplatených autorských honorároch odporcovi v 1. rade za obdobie roka 2013, 2014, 2015, daňové priznanie k dani z príjmov fyzickej osoby - navrhovateľky za rok 2013, 2014, 2015, potvrdenie o zúčtovaných a vyplatených autorských honorároch navrhovateľke za obdobie roka 2015 a 2016 vydané Štátnou operou Banská Bystrica, potvrdenie o zúčtovaných a vyplatených autorských honorároch navrhovateľke za obdobie roka 2015 a 2016 vydané Slovenským národným divadlom, potvrdenie Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava, oddelenie služieb pre občana zo dňa 31.08.2015 a ostatným obsahom spisu a zistil nasledovný skutočný stav veci:

6. Navrhovateľka a odporca v 1. rade, muž, ktorého otcovstvo malo byť určené, sa spoznali v rámci výkonu svojho povolania operných spevákov, keď navrhovateľka hosťovala v Štátnej opere v Banskej Bystrici kde bol odporca v 1. rade zamestnaný ako operný spevák. Ich známosť a kamarátstvo prerástlo do intímneho vzťahu, ktorý trval nepretržite od júla 2010 do mája 2013, kedy navrhovateľka odporcovi oznámila, že je tehotná. Navrhovateľka v tom čase, teda v čase rozhodnom pre počatie dieťaťa, udržiavala pohlavný styk len s odporcom v 1. rade. K odporcovi v 1. rade prechovávala silný citový vzťah. Na oznámenie navrhovateľky o jej tehotenstve odporca v 1. rade reagoval negatívne a následne s navrhovateľkou ukončil vzťah. Navrhovateľka bola a je slobodná, odporca bol a je ženatý s inou ženou. K určeniu otcovstva súhlasným vyhlásením rodičov nedošlo.

7. Otec, ktorého otcovstvo má byť určené, odporca v 1. rade Y.. A. U. pred súdom na pojednávaní dňa 23.05.2016 za účasti všetkých účastníkov otcovstvo k maloletému Y. Q. Š. , narodenému dňa XX.XX.XXXX z matky Y. Š. uznal a uviedol, že je otcom maloletého dieťaťa Maximiliána Henricha Šebestu. 8. Podľa § 84 Zákona č. 36/2005 Z.z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej Zákon o rodine) otcovstvo sa určuje na základe domnienok otcovstva ustanovených v tomto zákone súhlasným vyhlásením rodičov alebo rozhodnutím súdu.

Podľa § 94 ods. 1 Zákona o rodine ak nedošlo k určeniu otcovstva súhlasným vyhlásením rodičov, môže dieťa, matka alebo muž, ktorý tvrdí, že je otcom, navrhnúť, aby otcovstvo určil súd.

Podľa § 94 ods. 2 Zákona o rodine za otca sa považuje muž, ktorý s matkou dieťaťa súložil v čase, od ktorého neprešlo do narodenia dieťaťa menej ako stoosemdesiat a viac ako tristo dní, ak jeho otcovstvo nevylučujú závažné okolnosti. 9. Otcovstvo sa určuje na základe vyvratiteľných zákonných domnienok otcovstva ustanovených v Zákone o rodine, pričom podľa prvej zákonnej domnienky sa za otca dieťaťa považuje manžel matky dieťaťa, za predpokladu, že sa dieťaťa narodí v zákonom stanovenom čase, podľa druhej zákonnej domnienky možno otcovstvo určiť súhlasným vyhlásením rodičov dieťaťa a podľa tretej zákonnej domnienky sa za otca dieťaťa považuje muž, ktorý s matkou dieťaťa súložil v čase, od ktorého neprešlo do narodenia dieťaťa menej ako 180 dní a viac ako 300 dní a pokiaľ otcovstvo nevylučujú závažné okolnosti, teda, že muž, ktorý s matkou súložil, nemôže byť biologickým otcom dieťaťa. Tretia zákonná domnienka sa môže uplatniť v prípade ak nedošlo k určeniu otcovstva podľa prvej a druhej zákonnej domnienky. 10. Z rodného listu maloletého dieťaťa, odporcu v 2. rade zo dňa 22.01.2014, zapísaný v knihe narodení matričného úradu Y., A. XX, C. XXXX, L. XX T. Č. XXX súd zistil, že maloletý Y. Q. Š. sa narodil dňa XX.XX.XXXX z matky Y. Š., navrhovateľky a že otec je neuvedený. 11. Podľa § 104 ods. 1 Zákona č. 161/2015 Z.z. Civilný mimosporový poriadok (ďalej Civilný mimosporový poriadok) ak sa narodí dieťa, u ktorého nie je otcovstvo určené zákonnou domnienkou svedčiacou manželovi matky ani súhlasným vyhlásením rodičov pred orgánom, ktorý vedie matriku, vyslúchne súd, ktorý je príslušný na konanie vo veciach určenia rodičovstva, matku a toho, koho matka označí za otca, či uznáva, že je otcom. Podľa § 108 ods. 2 Civilného mimosporového poriadku účastníkom konania o určenie otcovstva je navrhovateľ podľa predpisov rodinného práva, dieťa, matka a muž, ktorého otcovstvo má byť určené. 12. Súd vykonaným dokazovaním a na základe zhodných tvrdení účastníkov mal v konaní za preukázané, že voči maloletému dieťaťu nesvedčí domnienka otcovstva manžela jeho matky a ani muža, ktorý k nemu otcovstvo uznal na základe súhlasného vyhlásenia rodičov. Mal za preukázané zhodným

tvrdením navrhovateľky a odporcu v 1. rade, muža, ktorého otcovstvo malo byť určené, že v rozhodnom čase pre počatie dieťaťa (§ 94 ods. 2 Zákona o rodine) udržiavali spolu intímny styk a že žiadne okolnosti vylučujúce otcovstvo odporcu v 1. rade neexistujú. Otec, ktorého otcovstvo k maloletému dieťaťu malo byť určené, ako je už uvedené, na pojednávaní dňa 23.05.2016 otcovstvo k maloletému Y. Q. Š., narodenému dňa XX.XX.XXXX za prítomnosti matky a opatrovníka maloletého dieťaťa, uznal. Odporca v 1. rade uznal, že je jeho otcom. 13. Vzhľadom ku skutočnosti, že otcovstvo odporcu v 1. rade bolo odporcom v 1. rade uznané, pričom tvrdenia o skutočnostiach svedčiacich o otcovstve odporcu v 1. rade neboli sporné, navrhovateľka i odporca zhodne potvrdili intímny vzťah v rozhodnom čase a žiadne okolnosti vylučujúce otcovstvo odporcu v 1. rade nevyšli najavo, súd návrhu navrhovateľky v časti o určenie otcovstva vyhovel a určil, že odporca v 1. rade je otcom maloletého dieťaťa Y. Q. Š., narodeného XX.XX.XXXX z matky Y. Š.X.. 14. Podľa § 110 Civilného mimosporového poriadku s konaním o určenie otcovstva je spojené konanie o úprave výkonu rodičovských práv a povinností a o výžive maloletého. 15. Maloleté dieťa žije od narodenia s matkou, navrhovateľkou a je výlučne vychovávaný matkou. Je zdravým dieťaťom, ktoré nevyžaduje špeciálnu výchovu či opateru. So starostlivosťou maloletého pomáhajú matke rodičia matky. Dieťa nenavštevuje predškolské zariadenie. Podľa matkou vyčíslených mesačných nákladov na jeho výživu predstavujú mesačné náklady na maloletého sumu 633,08 eur. Matka vyčíslila mesačné náklady na stravu v sume 224,37 eur, na drogériu a hygienu v sume 92,92 eur, oblečenie a obuv v sume 154,29 eur, iné výdavky ako lieky, poistenie dieťaťa a skladné za banku pupočnej krvi v sume 60,- eur a náklady bývania v sume 101,50 eur. 15.1. Matka, navrhovateľka, podľa svojho vyjadrenia bola do konca roku 2016 teda do dovŕšenia 3 rokov veku dieťaťa na materskej dovolenke a poberala materskú vo výške 196,- eur mesačne a rodinné prídavky na dieťa. Matka je študentkou Akadémie umení v Banskej Bystrici, kde študuje dennou formou štúdia s individuálnym študijným plánom a ako študentka nepoberá štipendium. Matka má slobodné povolanie opernej speváčky, nie je zamestnaná u žiadneho zamestnávateľa a nemá stály mesačný príjem. Z podnikania má mesačne v priemere príjem 220,- eur až 250,- eur. Je nemajetná a je v značnej časti odkázaná na pomoc svojich rodičov, u ktorých aj s maloletým dieťaťom býva. Nehnuteľnosti nevlastní a nemá žiaden hnuteľný majetok vyššej hodnoty a nemá úspory. 15.2. Otec, odporca v 1. rade uviedol, že je zamestnaný ako sólista opery v Štátnej opere Banská Bystrica a jeho priemerný mesačný netto príjem je 640,- eur. Má ukončené vysokoškolské vzdelanie, absolvoval Vysokú školu muzických umení v Bratislave, odbor sólový spev. Žije s v spoločnej domácnosti s manželkou, ktorá je vážne chorá. Spolu vlastnia dvojizbový byt v Banskej Bystrici a dve sedemročné motorové vozidlá. Iný nehnuteľný majetok či hnuteľný majetok vyššej hodnoty nevlastní. Má jednu vyživovaciu povinnosť voči plnoletej dcére pochádzajúcej z manželstva.

16. Súd z predložených listinných dokladov účastníkmi konania zistil, že 16.1. Matka od 01.12.2013 poberala rodičovský príspevok na dieťa a prídavky na dieťa spolu v sume 220,- eur mesačne. Podľa daňového priznania k dani z príjmov fyzickej osoby za rok 2014 mala navrhovateľka v roku 2014 príjem z vytvorenia diela a umeleckého výkonu a z použitia alebo poskytnutia práv z priemyselného alebo iného duševného vlastníctva 5.700,- eur a základ dane 3.420,- eur. Podľa potvrdení o zúčtovaných a vyplatených autorských honorárov za rok 2014 mala vyplatené honoráre spolu v sume 5.700,- eur a nepeňažný príjem 45,- eur. Podľa daňového priznania k dani z príjmov fyzickej osoby za rok 2015 mala navrhovateľka v roku 2015 príjem z vytvorenia diela a umeleckého výkonu a z použitia alebo poskytnutia práv z priemyselného alebo iného duševného vlastníctva 8.367,- eur a základ dane 4.918,25,- eur. Podľa potvrdení o zúčtovaných a vyplatených autorských honorárov za rok 2015 mala vyplatené honoráre spolu v sume 7.879,- eur a nepeňažný príjem 488,- eur. Podľa potvrdení o zúčtovaných a vyplatených autorských honorárov za obdobie od januára 2016 do mája 2016 mala vyplatené honoráre spolu v sume 3.050,- eur a nepeňažný príjem 45,- eur. 16.2. Otec mal podľa dokladov Štátnej opery v Banskej Bystrici brutto príjem v roku 2013 v sume 12.193,13 eur t.j. priemerný mesačný príjem 1.016,09 eur, v roku 2014 brutto príjem 11.226,99 eur (úhrn povinného poistného 1.483,62 eur) t.j. priemerný mesačný brutto príjem 935,58 eur, v roku 2015 brutto príjem 11.606,85 eur (úhrn povinného poistného 1.533,76 eur) t.j. priemerný mesačný brutto príjem 967,24 eur a v období od januára 2016 do apríla 2016 mal brutto príjem 3.945,12 eur t.j. priemerný mesačný príjem 986,28 eur. Podľa daňového priznania k dani z príjmov fyzickej osoby za rok 2014 mal odporca v 1. rade v roku 2014 príjem z vytvorenia diela a umeleckého výkonu a z použitia alebo poskytnutia práv z priemyselného alebo iného duševného vlastníctva 5.459,54 eur a základ dane z príjmov 7.798,68 eur. Podľa daňového priznania k dani z príjmov fyzickej osoby za rok 2015 mal odporca v 1. rade v roku 2015 príjem z

vytvorenia diela a umeleckého výkonu a z použitia alebo poskytnutia práv z priemyselného alebo iného duševného vlastníctva 2.457,59 eur a základ dane z príjmov 7.744,31 eur.

17. Podľa zhodného vyjadrenia matky a otca maloletého dieťaťa otec maloletého, odporca v 1. rade uhradil navrhovateľke na výživnom do 20.03.2017 spolu sumu 2.240,- eur.

18. Navrhovateľka a odporca v 1. rade na pojednávaní konanom dňa 20.03.2017 uzavreli rodičovskú dohodu, podľa ktorej sa maloletý Y. Q. Š. zveruje do osobnej starostlivosti matky a otec sa zaviazal prispievať na jeho výživu mesačne sumou 200,- eur odo dňa 27.12.2013, splatnou vždy do 15. dňa v mesiaci vopred do rúk matky a zaviazal sa zároveň zaplatiť matke zaostalé výživné za obdobie od 27.12.2013 do 31.03.2017 spolu v sume 5.592,26 eur a to v mesačných splátkach v sume 932,04 eur popri bežnom výživnom až do úplného vyrovnania dlhu. Súčasťou rodičovskej dohody bola i dohoda rodičov, že zastupovať maloletého Y. Q. a spravovať jeho majetok bude matka maloletého, že otec je oprávnený stýkať sa s maloletým bez obmedzenia vždy po predchádzajúcej dohode s matkou maloletého dieťaťa a za prítomnosti matky maloletého dieťaťa.

19. Podľa § 28 ods. 1 Zákona o rodina súčasťou rodičovských práv a povinností sú najmä a) sústavná a dôsledná starostlivosť o výchovu, zdravie, výživu a všestranný vývin maloletého dieťaťa, b) zastupovanie maloletého dieťaťa, c) správa majetku maloletého dieťaťa. Podľa § 28 ods. 2 Zákona o rodine rodičovské práva a povinnosti majú obaja rodičia. Pri ich výkone sú povinní chrániť záujmy maloletého dieťaťa. Podľa § 36 ods. 1 Zákona o rodine rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté dieťa do osobnej starostlivosti. Ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa a ak to vyžadujú pomery v rodine, súd môže upraviť styk dieťaťa aj s blízkymi osobami. Ustanovenia § 24, § 25 a 26 sa použijú primerane. Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.

Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.

Podľa § 62 ods. 3 Zákona o rodine každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona.

Podľa § 62 ods. 4 Zákona o rodine pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.

Podľa § 62 ods. 5 Zákona o rodine výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

Podľa § 63 ods. 1 Zákona o rodine rodič, ktorý má príjmy z inej než závislej činnosti podliehajúcej dani z príjmu, je povinný preukázať ich súdu, predložiť podklady na zhodnotenie svojich majetkových pomerov a umožniť súdu sprístupnením údajov chránených podľa osobitného predpisu zistenie aj ďalších skutočností potrebných na rozhodnutie. Ak si rodič nesplní túto povinnosť, predpokladá sa, že výška jeho priemerného mesačného príjmu predstavuje dvadsaťnásobok sumy životného minima.

Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

Podľa § 76 ods. 1 Zákona o rodine výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré sú zročné vždy na mesiac dopredu.

Podľa § 77 ods. 1 Zákona o rodine právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.

Podľa § 65 ods. 1 Zákona o rodine ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, súd upraví rozsah ich vyživovacej povinnosti alebo schváli ich dohodu o výške výživného.

20. Súd schválil dohodu rodičov ohľadne úpravy rodičovských práv a povinností k maloletému Y. Q., ktorú uzavreli rodičia maloletého. Podľa uzavretej rodičovskej dohody bol maloletý Y. Q. zverený do osobnej starostlivosti matke (navrhovateľke), ktorá bude dieťa i zastupovať a spravovať jeho majetok a otec (odporca v 1. rade) sa zaviazal prispievať na jeho výživu mesačne sumou 200,- eur od 27.12.2013 a zaviazal sa zaplatiť matke zaostalé výživné za obdobie od 27.12.2013 do 31.03.2017 spolu vo výške 5.592,26 eur v splátkach po 932,04 eur mesačne spolu s bežným výživným a to až do úplného vyrovnania dlhu s tým, že omeškanie s plnením jednej splátky má za následok zročnosť celého plnenia. Súčasťou rodičovskej dohody bola i dohoda ohľadne styku otca s maloletým dieťaťom, keď rodičia sa dohodli, že otec je oprávnený sa s maloletým dieťaťom stýkať bez obmedzenia, vždy po predchádzajúcej dohode s matkou maloletého a za jej prítomnosti. Súd mal za to, že dohoda rodičov o úprave výkonu rodičovských práv a povinností a o výžive maloletého je v záujme maloletého dieťaťa, je v súlade so zákonom a rodičmi dohodnuté výživné zodpovedá potrebám dieťaťa a zárobkovým možnostiam odporcu v 1. rade. Súd schválil dohodu rodičov v časti výživného vychádzajúc z ustanovenia § 62 ods. 2 Zákona o rodine, podľa ktorého obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov a dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Súd dohodnuté výživné považoval za primerané, vzhľadom na schopnosti, možnosti a majetkové pomery odporcu v 1. rade. Vyživovacia povinnosť rodičov k deťom vyplýva priamo zo zákona a trvá až do vtedy, kým nie sú deti schopné sa samy živiť. Prispievať na výživu svojich detí sú povinní obaja rodičia a to podľa schopností, možností a majetkových pomerov s prihliadnutím na odôvodnené potreby dieťaťa. Výživou dieťaťa sa rozumie uspokojovanie všetkých životných potrieb pre všestranný vývoj dieťaťa a je v tom zahrnuté teda i uspokojovanie potrieb bývania dieťaťa a potrieb v súvislosti s osobnými potrebami. Súd pri rozhodovaní vychádzal zo všeobecných hľadísk t.j. z odôvodnených potrieb maloletého v súvislosti s jeho vekom a tiež z reálnych možností a majetkových pomerov rodičov dieťaťa plniť si svoju zákonnú vyživovaciu povinnosť. Vo vzťahu k úprave styku otca s maloletým mal súd za to, že v záujme zdravého vývoja maloletého je vhodnejšie styk otca s maloletým rigorózne neupravovať a presne neurčiť časové rozpätie styku a jeho časové intervaly, ale ponechať toto na dohodu rodičov.

21. Podľa § 52 Civilného mimosporového poriadku žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.

Podľa § 53 Civilného mimosporového poriadku v konaní vo veciach určenia rodičovstva a v konaniach vo veciach notárskych úschov môže súd priznať náhradu trov konania účastníkom, ktorí mali vo veci úspech, proti účastníkom, ktorí úspech nemali, ak to možno spravodlivo požadovať.

22. Súd o trovách konania rozhodol podľa § 52 Civilného mimosporového poriadku tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania nakoľko navrhovateľka a odporca v 1. rade výslovne vyhlásili, že si náhradu trov konania neuplatňujú.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Bratislava I, písomne v troch vyhotoveniach.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 127 ods. 1 Civilného sporového poriadku) uviesť proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolacie dôvody). Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci. Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní. Prípadne podané odvolanie navrhovateľky a odporcu v 1. rade však bude právne neúčinné, pretože navrhovateľka a odporca v 1. rade sa po vyhlásení rozsudku, jeho odôvodnení a po podaní poučenia o odvolaní, výslovne vzdali svojho práva podať proti tomuto rozsudku odvolanie. Voči výroku II tohto rozsudku, ktorým súd schválil dohodu rodičov, nie sú rodičia oprávnení podať odvolanie (§ 122 Civilného mimosporového poriadku).