Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

14Csp/84/2016

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Komárno v konaní pred sudkyňou JUDr. Oľgou Kováčovou v právnej veci žalobcu: Platiť sa oplatí, s.r.o. so sídlom Košická 56, Bratislava, IČO: 45 684 618, v konaní zastúpeného Jakubčák, advokátska kancelária, s.r.o. so sídlom Michalská 14, Bratislava, IČO: 47 255 706, proti žalovanému: Z. A., nar. XX.X.XXXX, bytom O. G. XXXX/XX, C., o zaplatenie sumy 60,62 € s príslušenstvom, takto

rozhodol:

Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 46,77 € spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 46,77 € od 10.10.2013 do zaplatenia, to všetko do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

Vo zvyšnej časti súd žalobu z a m i e t a.

Žalobca m á právo na náhradu trov konania v rozsahu 54,30 % trov konania.

odôvodnenie:

1. Žalobca dňa 9.9.2016 o 23.06 hod. zaslal súdu elektronicky nečitateľné podanie, ktorého obsah bol neznámy. Následne žalobca dňa 12.9.2016 doručil súdu elektronické podanie bez zaručeného elektronického podpisu obsahujúce žalobu, ktoré elektronické podanie doplnil písomne dňa 16.9.2016. V podanej žalobe sa žalobca domáhal uloženia povinnosti žalovanému zaplatiť mu sumu 60,62 € s príslušenstvom a náhradu trov konania. Žalobu postavil na tom skutkovom tvrdení, že žalovaný neuhradil cenu za služby poskytnuté mu jeho právnym predchodcom, preto sa zaplatenia tejto sumy domáha súdnou cestou. Taktiež si uplatnil i príslušenstvo pohľadávky, a to úrok z omeškania z jednotlivých fakturovaných súm za poskytnuté služby až do zaplatenia a náhradu trov konania titulom zaplateného súdneho poplatku a trov právneho zastúpenia.

2. Súd vo veci rozhodol v zmysle § 297 písm. b) bez nariadenia pojednávania, keď po oboznámení sa s obsahom listín predložených v priebehu konania žalobcom a to faktúrami, dodatkom k zmluve o poskytovaní verejných služieb, pokusom o zmier, súhlasom so spracúvaním údajov, zmluvou o poskytovaní verejných služieb, identifikačnými údajmi účastníka, oznámením o postúpení pohľadávky, vyjadrením ustálil nasledovný skutkový a právny stav veci:

3. Zmluvou po postúpení pohľadávok zo dňa 27.8.2015 došlo k postúpeniu pohľadávky, ktorá je predmetom tohto konania zo spoločnosti Slovak Telekom, a.s. na žalobcu. Postúpená bola pohľadávka voči žalovanému celkove vo výške 108,42 €.

4. Dňa 1.7.2013 uzatvoril žalovaný so spoločnosťou Slovak Telekom, a.s. zmluvu o poskytovaní verejných služieb ako aj dodatok k tejto zmluve. Predmetom zmluvy a jej dodatku bolo poskytovanie

telekomunikačných služieb za odplatu so záväzkom žalovaného v stanovenej dobe viazanosti využívať poskytnuté služby a platiť za ne vyúčtovanú sumu.

5. Právny predchodca žalobcu v období mesiacov august až september 2013 vyúčtoval žalovanému poplatky za služby poskytnuté v období od 22.7.2013 do 21.9.2013 a to nasledovne:

- faktúrou č. XXXXXXXXXX sumu vo výške 13,85 €, splatnou dňa 9.9.2013,

- faktúrou č. XXXXXXXXXX sumu vo výške 46,77 €, splatnou dňa 9.10.2013. Vyúčtovanú sumu žalovaný v deň splatnosti jednotlivých faktúr neuhradil.

6. Žalovaný sa v priebehu konania k podanej žalobe a jej prílohám nevyjadril.

7. Podľa § 44 ods. 1 zákona č. 351/2011 Z.z. o elektronických komunikáciách v znení účinnom od 1.11.2011, zmluvou o poskytovaní verejných služieb sa podnik zaväzuje účastníkovi zriadiť potrebné pripojenie k verejnej sieti alebo poskytovať príslušné služby. Podnik môže vydať všeobecné podmienky a cenník, ktoré sú súčasťou zmluvy. Zmluva o poskytovaní verejných služieb je písomná; to neplatí pre predplatené služby, poskytovanie služieb prostredníctvom verejných telefónnych automatov a iných verejných prístupových bodov. Písomnú zmluvu o poskytovaní verejných služieb je možné meniť aj inou ako písomnou formou, ak sa na tom zmluvné strany dohodnú; to neplatí pre záväzky účastníka, ktoré podľa Občianskeho zákonníka možno dojednať len v písomnej forme.

Podľa § 43 ods. 1 písm. a) tohto zákona podnik má právo na úhradu za poskytnutú verejnú službu. Podľa ods. 12 písm. a) a b) účastník je povinný používať verejnú službu v súlade s týmto zákonom a so zmluvou o poskytovaní verejných služieb, platiť za poskytnutú verejnú službu podľa zmluvy o poskytovaní verejných služieb, a ak to povaha služby umožňuje, až na základe predloženej faktúry.

Pri spotrebiteľských právnych vzťahoch sa použije právna úprava, ktorá je výhodnejšia pre spotrebiteľa a to bez ohľadu na to, či sa jedná o právny vzťah z Obchodného zákonníka, Občianskeho zákonníka alebo iného zákona. Použitie práva výhodnejšieho pre spotrebiteľa vyplýva aj z nálezu, resp. z uznesenia Ústavného súdu SR z 19.06.2013, sp. zn. ÚS 402/2013.

Podľa § 52 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právnej vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.

Podľa § 52 ods. 3 Občianskeho zákonníka dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

Podľa § 52 ods. 4 Občianskeho zákonníka spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

Podľa § 2 písm. a), b) zákona č. 250/2007 Z.z., na účely tohto zákona sa rozumie spotrebiteľom fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá nakupuje výroby alebo používa služby pre osobnú potrebu, alebo pre potrebu príslušníkov svojej domácnosti a predávajúcim podnikateľ, ktorý spotrebiteľovi ponúka, alebo predáva výrobky, alebo poskytuje služby.

Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o predmet plnenia, cenu plnenia alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.

Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka, neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

Podľa čl. 6 Smernice Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách; členské štáty zabezpečia aby nekalé podmienky použité v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľom zo strany predajcu alebo dodávateľa podľa ich vnútroštátneho práva, neboli záväzné pre spotrebiteľa a aby zmluva bola podľa týchto podmienok naďalej záväzná pre strany, ak je jej ďalšia existencia možná bez nekalých podmienok. Smernica zároveň v prílohe vypočítava pre členské štáty ako vzor niektoré zmluvné podmienky, ktoré odporúča transponovať do vnútroštátnych predpisov. Jednou z týchto podmienok je aj „ neprimeraná kompenzácia za porušenie záväzku spotrebiteľa „ a s účinnosťou od 01. januára 2008 bola neprimeraná sankcia explicitne zapracovaná medzi neprijateľné podmienky do Občianskeho zákonníka, a to zákonom č. 568/2007 Z.z.

Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

Podľa § 3 ods. 1 nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka, výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

Podľa § 5b zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov v znení zákona č. 102/2014 Z.z., orgán rozhodujúci o nárokoch zo spotrebiteľskej zmluvy prihliada aj bez návrhu na nemožnosť uplatnenia práva, na oslabenie nároku predávajúceho voči spotrebiteľovi, vrátane jeho premlčania alebo na inú zákonnú prekážku alebo zákonný dôvod, ktoré bránia uplatniť alebo priznať plnenie predávajúceho voči spotrebiteľovi, aj keď by inak bolo potrebné, aby sa spotrebiteľ týchto skutočností dovolával.

Podľa § 100 ods. 1 Občianskeho zákonníka, právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej (§ 101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.

Podľa § 101 Občianskeho zákonníka, pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.

Podľa § 111 Občianskeho zákonníka, zmena v osobe veriteľa alebo dlžníka nemá vplyv na plynutie premlčacej doby.

Podľa § 186 ods. 2 CSP, súd vychádza zo zhodných tvrdení strán, ak neexistuje dôvodná pochybnosť o ich pravdivosti. Na zmeny v tvrdeniach o skutočnostiach, na ktorých sa strany dohodli, súd neprihliada.

8. Z vykonaného dokazovania a zisteného stavu veci vyvodil súd ten právny záver, že medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovaným vznikol platne záväzkovoprávny vzťah titulom zmluvy o pripojení uzavretej v zmysle zákona č. 351/2011 Z.z. o elektronických komunikáciách a na základe tejto právny predchodca žalobcu žalovanému skutočne poskytol plnenie spojené s telekomunikačnými službami. Tiež mal súd zo skutkového tvrdenia žalobcu podporeného predloženými faktúrami, ktoré skutkové tvrdenie žalovaný nepopieral, preukázané, že žalovanému v období mesiacov júl až september 2013 jeho právny predchodca poskytol telekomunikačné služby a žalovaný za tieto služby cenu vyúčtovanú faktúrami vystavenými v tom období neuhradil. Vychádzajúc zo splatnosti jednotlivých faktúr aplikujúc ustanovenie § 5b zákona č. 250/2007 Z.z. súd žalobu v časti uplatneného nároku z titulu dlžnej sumy vo výške 13,85 € vyúčtovanej faktúrou č. 7308950849 spolu s úrokom z omeškania uplatneným z tejto sumy za obdobie od 10.9.2013 do zaplatenia zamietol, pretože táto dlžná suma sa stala splatnou dňa 9.9.2013, pričom žaloba bola zo strany žalobcu podaná až dňa 12.9.2016, t.j. po uplynutí 3 ročnej premlčacej doby. Súd v tejto súvislosti dopĺňa, že na podanie žalobcu doručené elektronicky bez autorizácie dňa 9.9.2016 o 23.06 hod. neprihliadal, nakoľko podanie bolo doručené v nečitateľnom formáte (obsahovalo len rôzne symboly) a z jeho obsahu nebolo možné vydedukovať o aké podanie išlo, pričom toto podanie zo strany žalobcu ani nebolo doplnené predložením originálu podania, pretože ďalšie elektronické podanie zo dňa 12.9.2016 doplnené písomne dňa 16.9.2016 už bolo doručené v čitateľnom formáte a doplnenie bolo originálom elektronického podania zo dňa 12.9.2016. Vo zvyšnej časti ohľadne dlžnej sumy titulom

neuhradených služieb vo výške 46,77 € i s úrokom z omeškania uplatneným z vyúčtovanej sumy odo dňa nasledujúceho od splatnosti tejto čiastky do zaplatenia súd žalobe vyhovel, keď žalovaný dôvodnosť uplatneného nároku v tejto časti nenamietal. Pokiaľ ide o nárok v časti o zaplatenie úroku z omeškania z dlžnej sumy, tento bol zo strany žalobcu uplatnený vo výške vyplývajúcej z § 517 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka a § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z..

9. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 2 CSP, keď vypočítal pomer úspechu a neúspechu strán sporu a žalobcovi, ktorý bol v konaní úspešnejší, priznal nárok na náhradu trov konania v percentuálnej hodnote rozdielu medzi jeho úspechom a neúspechom v konaní (žalobca mal úspech v rozsahu 77,15 % a neúspech v rozsahu 22,85 %). O výške trov konania rozhodne po právoplatnosti tohto rozsudku vyšší súdny úradník samostatným uznesením (§ 262 ods. 2 .

10. Lehotu na plnenie súd určil v súlade s § 232 ods. 3 CSP.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Komárno v dvoch písomných vyhotoveniach.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozsudku vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné rozhodnutie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 365 ods. 3 .

Ak žalovaný nesplní povinnosť uloženú mu týmto rozhodnutím, môže žalobca podať návrh na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku.