Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

18C/163/2012

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava 1 v konaní pred sudkyňou JUDr. Zuzanou Hlistovou v právnej veci žalobcu: T. G., I.. XX.XX.XXXX, Z. XX, XXX XX Bratislava zast. Consilior Iuris s.r.o., advokátska kancelária, Radlinského 51, 811 07 Bratislava, IČO: 47 231 157 proti žalovaným v 1.rade: IDOPS, družstvo, Hyrošova 3, 811 04 Bratislava, IČO: 00 684 872, zast. Mgr. Matúš Chmelo, CHMELO&PARTNERS advokátska kancelária, spol. s r.o., Royova 9, 921 01 Piešťany, IČO: 47 255 633, v 2.rade: R.. L. L., I.. XX.XX.XXXX, K. X, XXX XX Bratislava o uvedenie veci do pôvodného stavu takto

rozhodol:

Súd návrh na prerušenie konania zamieta.

Súd žalobu voči žalovanému v 1.a 2. rade zamieta.

Súd priznáva žalovanému v 1.a 2. rade nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%.

odôvodnenie:

1. Žalobou podanou na tunajšom súde dňa 27.08.2012 sa žalobca domáhal určenia povinnosti voči žalovanému v 1. rade uviesť spoločné časti bytového domu : okenné otvory na bytoch č.6 a 8. a priečku v suterénne pozdĺž celého bytu č.6 zasahujúcu do spoločnej chodby v bytovom dome súp. č. XXXXXX nachádzajúceho sa na ul. K. Ú. XX O. Z. - M. W. do stavu v akom boli pred začatím rekonštrukčných prác vykonávaných žalovaným. Žalobca svoju žalobu odôvodnil tým, že žalobca je vlastníkom bytu č. 5 nachádzajúceho sa v suteréne bytového domu súpis. č. XXXXXX postaveného na pozemku pare. č. XXXX/X nachádzajúceho sa na ul. K. Ú. XX O. T. Bratislava - M. W., katastrálne územie M. W., zapísaného na liste vlastníctva č. XXXX pre katastrálne územie M. W.. Žalovaný je vlastníkom bytu č. 8 nachádzajúceho sa na -2. p. bytového domu a bytu č. 6 nachádzajúceho sa v suteréne bytového domu súpis. č. XXXXXX postaveného na pozemku parc.č. XXXX/X nachádzajúceho sa na ul. K. Ú. XX O. T. Bratislava - M. W., katastrálne územie M. W., zapísaného na liste vlastníctva č. XXXX pre katastrálne územie M. W.. Žalovaný vykonáva vo svojich bytoch č. 6 a 8 rekonštrukciu bez stavebného povolenia a súhlasu ostatných vlastníkov bytov a nebytových priestorov v bytovom dome. Pri tejto rekonštrukcií žalovaný mení vzhľad stavby, nakoľko z jeho strany došlo k zväčšeniu okien v týchto bytoch a taktiež zasahuje do spoločných častí a spoločných zariadení bytového domu nakoľko posunul priečku oddeľujúcu jeho byt č. 6 od spoločnej chodby v suteréne bytového domu.

1a) Spoločenstvo vlastníkov bytov a nebytových priestorov vy bytovom dome, ktorým je Spoločenstvo "K. Ú.", so sídlom K. Ú. XX, XX X XX Bratislava, R.: XX XXX XXX, prostredníctvom svojej predsedníčky Q. V., požiadalo príslušný stavebný úrad Mestského úradu Staré Mesto o prešetrenie rekonštrukcie bytov č. X F. X listom zo dňa 25.07.2012, nakoľko spoločenstvo nemalo a do dnešného dňa nemá vedomosť o tom, že by vlastník týchto bytov, t.j. žalovaný požiadal stavebný úrad o vydanie stavebného povolenia. Vzhľadom na to, že stavebný úrad neoznámil výsledok prešetrenia uvedenej žiadosti spoločenstva,

predsedníčka spoločenstva sa osobne spolu so žalobcom informovala o stave svojej žiadosti na stavebnom úrade kde jej bolo oznámené, že žalovaný žiadosť o stavebné povolenie nepodal a ani stavebné povolenie vydané nebolo.

1b) V súvislosti s právnym odôvodnením žaloby poukázal na ustanovenia zákona o vlastníctve bytov a nebytových priestorov ako aj na ust. § 126 ktoré upravuje právo vlastníka na ochranu vlastníckeho práva pred neoprávnenými zásahmi tretích osôb . Podľa § 55 ods. 2 písm. f) zákona č. 50/1976 /b. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) "Ohlásenie stavebnému úradu postačí pri stavebných úpravách, ktorými sa podstatne nemení vzhľad stavby, nezasahuje sa do nosných konštrukcií stavby, nemení sa spôsob užívania stavby a neohrozujú sa záujmy spoločnosti. Podľa § 11 ods. 4 zákona č. 182/1993 /.z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov (ďalej len "Byt/.") " Vlastník bytu alebo nebytového priestoru r dome nemôže vykonávať úpravy bytu alebo nebytového priestoru v dome, ktorými by ohromoval alebo rušil ostatných v neprimeranom rozsahu alebo by menil vzhľad domu bez súhlasu spoločenstva; ak sa spoločenstvo nezriaďuje, je potrebný súhlas väčšiny všetkých vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome. Ustanovenia osobitných predpisov nie sú tým dotknuté." Podľa § 2 ods. 4 BytZ Spoločnými časťami domu sa na účely tohto zákona rozumejú časti domu nevyhnutné na jeho podstatu a bezpečnosť, najmä základy domu, strechy, chodby, obvodové m ú ty, priečelia, vchody, schodištia, spoločné terasy, podkrovia, povaly, vodorovné nosné a izolačné konštrukcie a zvislé nosné konštrukcie Podľa § 19 ods. 1 BytZ ,,Spoločné časti domu a spoločné zariadenia domu a príslušenstvo sú v spoluvlastníctve vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome, ak sa nedohodnú vlastníci inak. S prevodom alebo prechodom vlastníctva bytu a nebytového priestoru v dome prechádza aj spoluvlastníctvo spoločných častí domu, spoločných nariadení domu a príslušenstva, ako aj spoluvlastnícke alebo iné spoločné práva k pozemku, prípadne ďalšie práva a povinnosti spojené s vlastníctvom bytu a nebytového priestoru." Žalobca ďalej poukázal na to, že pokiaľ žalovaný ako vlastník bytov č. X F. X vykonáva také úpravy bytu, že úpravou okien zasahuje do nosných konštrukcií bytového domu, mení vzhľad stavby a taktiež posunutím priečky do spoločnej chody v suterénne bytového domu zasahuje do spoločných časti bytového domu, ktoré sú v podielovom spoluvlastníctve všetkých vlastníkov bytov a nebytových priestorov v bytovom dome, čím zasahuje do vlastníckeho práva žalobcu a ostatných vlastníkov bytov a nebytových priestorov v bytovom dome. Žalovaný nikdy nepožiadal spoločenstvo vlastníkov bytov a nebytových priestorov v bytovom dome o vydanie súhlasu na rekonštrukciu bytov a na zväčšenie okenných otvorov a nikdy mu nebol takýto súhlas udelený. Dňa 26.07.2012 sa konala členská schôdza Spoločenstva "Hradné údolie" na ktorej bola prejednaná skutočnosť, že žalovaný vykonáva tieto stavebné úpravy. Zo zápisnice z tejto schôdze jednoznačne vyplýva, že 80 % vlastníkov bytov a nebytových priestorov nesúhlasí so zväčšením okenných otvorov. Žalovaný naviac ani nepožiadal o vydanie stavebného povolenia na vykonanie týchto stavebných úprav napriek tomu, že stavebný zákon na takéto stavebné úpravy stavebné povolenie vyžaduje. Podľa § 126 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka (ďalej len "OZ") " Vlastník, má právo na ochranu proti tomu, kto do jeho vlastníckeho práva neoprávnene zasahuje; najmä sa môír domáhať vydania veci od toho, kto mu ju neprávom zadržuje." 1c). Vzhľadom k vyššie uvedenému žiadal, aby súd žalobe vyhovel. Súčasne podal návrh na vydanie predbežného opatrenia, ktorým by bolo žalovanému v 1.rade zakázané pokračovať v uskutočňovaní stavebných úprav bytu č.6 a 8 a neoprávnenému zasahovaniu do spoločných častí bytového domu . Súd v predmetnej veci na základe návrhu žalobcu o vydanie predbežného opatrenia vydal dňa 28.08.2012 uznesenie č.k. 18C 163/2012-17 ktorým návrhu na vydanie predbežného opatrenia vyhovel.

2. Žalovaný v 1.rade sa k predmetnej žalobe vyjadril na základe písomného podania zo dňa 27.09.2012 ktorým súčasne podal odvolanie proti uzneseniu súdu o nariadení predbežného opatrenia. V rámci vyjadrenia uviedol, že žalobcom popísaný skutkový stav je neúplný, nepresný a účelový. Žalovaný zastáva názor, že na práce v byte č. 6 nie je potrebné ani stavebné povolenie ani ohlásenie stavebnému úradu. Podstata prác v byte č. 6 spočíva vo vykonaní bežných udržiavacích prác, tak ako sú definované v ustanovení § 139b ods. 15 zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) v znení neskorších predpisov. Podľa tohto ustanovenia udržiavacími prácami, pri ktorých nie je potrebné ani ohlásenie (bežné udržiavacie práce), sú najmä opravy fasády, opravy a výmena strešnej krytiny alebo povrchu plochých striech, výmena odkvapových žľabov a odtokových

zvodov, opravy oplotenia a výmena jeho častí, ak sa tým nemení jeho trasa, opravy a výmena nepodstatných stavebných konštrukcií, najmä vnútorných priečok, omietok, obkladov stien, podláh a dlažby, komínov, okien, dverí a schodišťových zábradlí, údržba a opravy technického, energetického alebo technologického vybavenia stavby, ako aj výmena jeho súčastí, ak sa tým zásadne nemení jeho napojenie na verejné vybavenie územia ani nezhorší vplyv stavby na okolie alebo na životné prostredie, najmä výmena klimatizačného zariadenia, výťahu, vykurovacích kotlov a telies a vnútorných rozvodov, výmena zariaďovacích predmetov, najmä kuchynských liniek, vaní, vstavaných skríň, maliarske a natieračské práce. Žalovaný skutočnosť, že v byte č. X (F. F. Č.. X) sa budú vykonávať bežné udržiavacie práce, ostatným vlastníkom bytov v bytovom dome oznámil vyvesením oznámenia na dverách domu. 2a) Žalovaný taktiež nepovažoval za pravdivé tvrdenie žalobcu, že žalovaný bez súhlasu spoločenstva mení vzhľad stavby, zväčšuje okná alebo zasahuje do spoločných častí bytového domu. Žalobca konštatuje, že v bytom dome súbežne s bežnými udržiavacími prácami na byte č. 6 vo vlastníctve žalovaného prebiehajú stavebné úpravy a udržiavacie práce - zateplenie a obnova objektu K. Ú. XX, nehnuteľnosť súpis. č. XXXXXX na pozemku par. č. XXXX/X k.ú. M. W., ktorých stavebníkom je Spoločenstvo vlastníkov bytov "Hradné údolie" (ďalej len: "stavba zateplenia domu"). V rámci stavby zateplenia domu bola na všetkých bytoch v dome jednotlivými ich vlastníkmi vykonaná aj výmena okenných výplní. Výmenu okenných výplní patriacich k bytu č. X vykonal aj žalovaný. Výmena okenných výplní patriacich k bytu č. X bola vykonávaná v zmysle projektovej dokumentácie priloženej k ohláseniu stavby zateplenia domu. Ak žalovaný zasiahol do pôvodného muriva v okolí okenných výplní, bolo to vykonané v rámci realizácie stavby zateplenia domu. Posunutie priečky do spoločnej chodby je nepresným a nepodloženým tvrdením žalobcu. Z listu vlastníctva, ktorý k žalobe doložil žalobca vyplýva, že podlahová plocha bytu č. 6 vo vlastníctve žalovaného vo výmere 42,7m2. Žalovaný dal vyhotoviť skutočné zameranie bytu č. 6 v jeho vlastníctve, z ktorého vyplýva, že podlahová plocha bytu č. 6, vrátane plochy zabratej ostatnými priečkami v byte č. 6 a priečky o ktorej žalobca tvrdí že zasahuje do spoločných priestorov je aj po revitalizácií priečky vo výmere 41,15m2. Žalovaný zastáva názor, že k posunutiu priečky do spoločnej chodby nedošlo, žalobcom označená priečka je postavená v priestore, ktorý vlastnícky patrí žalovanému. Priečka, ktorá oddeľuje spoločnú chodbu od bytu bola pôvodne vnútrobytovou priečkou jediného bytu na tomto podlaží. Po rozdelení veľkometrážneho bytu sa vnútrobytové priečky stali priečkami, oddeľujúcimi byt od spoločnej chodby. Táto priečka bola v priestore vchodových dverí bytu č. 6 staticky zosilnená o 7 cm v súlade s dnešnými STN pre výšku stropu 3,4 m. Pôvodná hrúbka tehly 65 mm, z ktorej bola priečky postavená, nevyhovuje STN pre vonkajšie priečky oddeľujúce byty od chodieb v dome z hľadiska ich stavebnotechnických a protipožiarnych požiadaviek a taktiež požiadaviek na zvukovo izolačné vlastnosti. Postavená priečka z tehál hrúbky 175 mm požadované vlastnosti spĺňa. Uvedenie do pôvodného stavu nie je možné pre rozpor pôvodného stavu s platnými STN a platnými protipožiarnymi a zvukovo-izolačnými požiadavkami na vonkajšie priečky v bytových domoch, uvedenie do pôvodného stavu je ďalej neúčelné a nehospodárne. Revitalizáciou priečky nedošlo k zásahu do nosných konštrukcií stavby, tak ako to tvrdí žalobca, žalovaný do nosných konštrukcií nezasiahol, zásah bol realizovaný do výplňového vnútrodomového muriva.

2b) Pokiaľ ide o byt č. 8, žalovaný v 1.rade uviedol, že nie je vlastníkom predmetného bytu, čo vyplýva z výpisu z LV č. XXXX. Žalovaný nepopiera, že v čase, keď žalobca podal návrh na začatie konania, bol byt č. 8 v jeho vlastníctve. Na margo žalobcom tvrdených zásahov do spoločných častí bytového domu (okenné otvory), však žalovaný konštatuje, že do pôvodného muriva zasiahol jednak z dôvodu, že išlo o plánovanú výmenu okenných výplní v rámci stavby zateplenia domu, ale najmä z dôvodov, že pôvodné murivo bolo v dôsledku netesností pôvodných rozvodov kúrenia a tiež v dôsledku zatečenia zvonku (neodvedenie dažďových vôd zo svahovitého terénu okolia bytového domu pre neodborne vykonané práce pri zriadení terasy, prístupnej z bytu č.4 vo vlastníctve p. Q. V. zrealizovanej na mestských pozemkoch) značne zdegradované a zvetrané. Žalobca bol k výmene tohto muriva nútený pristúpiť. Pôvodne ani výmenu muriva neplánoval a ani ju nemohol predpokladať. Navyše výmena výplňového muriva bytového domu mohla tento dom len zhodnotiť. Výmena zdegradovaného a zvetraného pôvodného výplňového muriva žiadnym spôsobom nezasiahla do stavebno-technickej konštrukcie bytového domu, neobmedzila žalobcu ani iných užívateľov bytov v dome v ich právach. Stav, ktorý žalobca označuje ako zasahujúci do nosných konštrukcií stavby nikdy nenastal, žalovaný nikdy do nosných konštrukcii nezasiahol, zásah bol realizovaný do výplňového. obvodového muriva a bol to stav dočasný. Vzhľadom k uvedeným skutočnostiam žiadal predbežné opatrenie zrušiť a žalobu zamietnuť.

3. Žalobca návrhom podaním dňa 09.10.2012 požiadal súd o pripustenie žalovaného v 2. rade do konania v súvislosti s jeho vlastníckym právo k k bytu č.8 v bytovom dome na K. ul. č.X Bratislava a súčasne podal návrh na vydanie predbežného opatrenia voči žalovanému v 2. rade, ktorým by mu súd zakázal pokračovať v uskutočňovaní stavebných úprav bytu č.8 a neoprávnenému zasahovaniu do spoločných častí bytového domu.

4. Súd návrhu žalobcu vyhovel a uznesením zo dňa 30.11.2012 č.k. 18C 163/2012 -88 pripustil vstup žalovaného v 2. rade do konania a súčasne žalovanému v 2. rade predbežným opatrením zakázal pokračovať v uskutočňovaní stavebných úprav jeho bytu v súlade s návrhom žalobcu. Žalovaný v 2. rade sa voči uzneseniu o pripustení jeho vstupu do konania a nariadení predbežného opatrenia odvolal na základe podania zo dňa 10.01.2013.

5. Krajský súd v Bratislave uznesením zo dňa 22.05.2013 č.k. 9Co 256/2013 uznesenia o nariadení predbežných opatrení potvrdil a odvolanie žalovaného v 2. rade voči rozhodnutiu o jeho pripustení do konania odmietol.

6. Návrhom zo dňa 18.01.2017 žalobca zmenil žalobu vzhľadom k vstupu žalovaného v 2. rade do konania a žiadal, aby súd určil žalovanému v 1. rade povinnosť uviesť spoločné časti bytového domu : priečku v suterénne pozdĺž celého bytu č.6 zasahujúcu do spoločnej chodby v bytovom dome súp. č. XXXXXX postaveného na pozemku parc.č. XXXX/X nachádzajúceho sa na ul. K. Ú. XX O. T. Bratislava

- M. W. do stavu v akom boli pred začatím rekonštrukčných prác vykonávaných žalovaným v 1. rade a žalovanému v 2.rade určil povinnosť uviesť spoločné časti bytového domu : okenné otvory na byte č. 8 v bytovom dome súp. č. XXXXXX postaveného na pozemku parc.č. XXXX/X nachádzajúceho sa na ul. K. Ú. XX O. T. Bratislava - M. mesto do stavu v akom boli pred začatím rekonštrukčných prác vykonávaných žalovaným v 1.rade. Súd uznesením vyhláseným na pojednávaní konanom dňa19.01.2017 zmenu žaloby pripustil.

7. Žalovaný v 1. rade podaním zo dňa 09.05.2013 vzniesol proti žalobe žalobcu protinávrh, ktorým žiadal zaviazať žalobcu k uvedeniu spoločných častí bytového domu: fasády, inštalačné rozvody vody a kanalizácie v spoločných priestoroch do pôvodného stavu a odstrániť narušené požiarne uzávery stropov v byte č.8 pod jeho bytom č. 5 ktoré vznikli nepovolenými stavebnými úpravami pri osadzovaní bytových inštalácií do pôvodného stavu. Taktiež uviesť nosné konštrukcie podláh v byte č.5 a stropov v byte č.8 pod ním do pôvodného stavu v akom boli pred vybudovaním nepovolenej stavby dvoch bytových jednotiek v byte č.5. Odstrániť požiarne a hygienické ohrozenie bytového domu vzniknuté nelegálnym zriadením inštalačných vedení v nosných konštrukciách bytového domu súp. č. XXXXXX, K. Ú. Č..XX O. T. Bratislava - M. W.. Uznesením č.k. 18C 163/2012-198 zo dňa 10.05.2013 bol vzájomný návrh žalovaného v 1. rade vylúčený na samostatné konanie.

8. V predmetnej veci súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s listinnými dôkazmi (žaloba, písomné vyjadrenia sporových strán, výpis z LV č. XXXX), z ktorých súd zistil nasledovné skutočnosti. Z výpisu LV č.XXXX pre obec Bratislava - mestská časť Staré Mesto, katastrálne územie Staré Mesto súd mal za preukázané, že žalobca je vlastníkom bytu č.5 nachádzajúceho sa v suteréne bytového domu súpis.č. XXXXXX, K. Ú.X. XX, Bratislava, čím je daná aktívna vecná legitimácia žalobcu pre podanie žaloby v predmetnej veci. Z výpisu LV č.XXXX pre obec Bratislava - W. Č. M. W., katastrálne územie M. W. mal súd taktiež preukázanú pasívnu vecnú legitimáciu žalovaných v 1.a 2. rade, ktorí sú vedený na LV ako vlastníci bytov č.X - žalovaný v 1. rade a č.8 - žalovaný v 2. rade. Zo žaloby žalobcu a vyjadrenia žalovaných súd zistil, že žalovaní v 1.a 2. rade v bytoch č.6 a 8 vykonávali v čase podania žaloby stavebné úpravy súvisiace s výmenou okenných výplní na byte č. 8 a revitalizáciou priečky oddeľujúcej byt č.6, patriaci žalovanému v 1. rade, od spoločných priestorov. Tieto stavebné úpravy prebiehali súčasne s realizáciou schváleného projektu ohľadom zatepľovania bytového domu. Podľa názoru žalobcu žalovaní vykonávali stavebné úpravy bez stavebného povolenia, stavebnými úpravami menili vzhľad stavby a zasahovali do spoločných zariadení bytového domu bez toho aby k takejto činnosti mali súhlas spoločenstva vlastníkov bytov a nebytových priestorov v bytovom dome a stavebné povolenie. Žalovaní naopak boli toho názoru, že výmena okien v byte č. 8 sa realizuje v súlade s projektom zatepľovania bytového domu a pokiaľ ide o obvodovú priečku bytu č.6, táto vzhľadom k havarijnému stavu bola zrevitalizovaná, pričom k jej posunutiu do spoločných priestorov bytového domu

nedošlo a teda nedošlo ani k zásahu do vlastníckeho práva ostatných vlastníkov bytov a nebytových priestorov bytového domu.

9. Žalobca sa žalobou domáhal uloženia povinnosti žalovaným v 1.a 2. rade uvedenia veci do pôvodného stavu pričom "pôvodný stav veci" charakterizoval ako stav "v akom sa vec nachádzala pred začatím rekonštrukčných prác". Podľa § 132 ods. 1 Civilného sporového poriadku (ďalej žaloba musí obsahovať všeobecné (§ 127 a osobitné náležitosti (§ 132 medzi ktoré patrí pravdivé a úplné opísanie rozhodujúcich skutočností, označenie dôkazov a ich pripojenie a žalobný návrh. Žalobný návrh tzv. petit je podstatnou náležitosťou žaloby, nakoľko v ňom je sformulovaný nárok žalobcu, t.j. čoho sa žalobca domáha prostredníctvom podanej žaloby. Žalobný návrh musí byť jasný, zrozumiteľný a presne formulovaný. Žalobný návrh vytyčuje rámec konania pred súdom t.j. vymedzuje práva a im zodpovedajúce povinnosti o ktorých sa má rozhodovať a súčasne podmieňuje aj spôsob, ako o nich má byť rozhodnuté nakoľko súd nemôže sporovým stranám priznať iné práva a uložiť iné povinnosti ako sú navrhované. Takto vymedzenou žiadosťou je súd viazaný, a to najmä ak je sporová strana v konaní zastúpená profesionálnym zástupcom. Určitosť a zrozumiteľnosť petitu nie je len formálnou podmienkou splnenia procesných podmienok ale je nevyhnutnou požiadavkou z hľadiska materiálnej vykonateľnosti rozhodnutia. V konečnom dôsledku súd rozhoduje o formulácii výroku a nie je viazaný znením petitu obsiahnutého v žalobe, avšak pokiaľ súd použije iné slová, inú formuláciu výroku, táto musí vyjadrovať vôľu žalobcu čiže to, čoho sa žalobca žalobou domáha a musí zodpovedať skutkovým tvrdeniam obsiahnutým v žalobe. V súvislosti so žalobou o uvedenie veci do pôvodného stavu je nevyhnutné vymedziť rozsah prác ktoré majú byť vykonané, aby sa obnovil stav pred začatím rekonštrukcie, prípadne popísať stav vecí v akom sa tieto nachádzali pred započatím rekonštrukčných prác aby bolo možné do výroku rozsudku konkretizovať rozsah povinností ktoré žalovaný musí splniť za účelom dosiahnutia stavu žiadaného žalobcom a to tak, aby rozsudok v prípade nesplnenia povinností bol bez ďalšieho vykonateľný. Materiálna vykonateľnosť rozsudku musí byť priamo daná formuláciou výroku, nie je prípustné ju podmieňovať odkazom na iné listinné dôkazy ako je výpis z listov vlastníctva, projektová dokumentácia a pod. Vzhľadom k týmto skutočnostiam súd dospel k záveru, že žalobný návrh nezodpovedá požiadavkám § 132 nakoľko z hľadiska skutkových tvrdení a formulácie je nevykonateľný.

10. Súd taktiež poukazuje na skutočnosť, že pokiaľ žalobca je toho názoru, že konaním žalovaných došlo k zásahu do jeho vlastníckeho práva a predmetnou žalobou sa domáha odstránenia dôsledkov tohto zásahu uvedením do pôvodného stavu, tak sa nejedná o ochranu vlastníckeho práva podľa § 126 ale o naturálnu reštitúciu podľa § 442 ods. 3 na základe ktorého sa .." škoda uhrádza v peniazoch, ak však o to poškodený požiada a ak je to možné a účelné, uhrádza sa škoda uvedením do predošlého stavu." Z uvedeného teda vyplýva, že ak v dôsledku neoprávneného zásahu do vlastníckeho práva vznikla škoda, ktorej náhrady je možné sa domáhať podľa ustanovení Občianskeho zákonníka o náhrade škody, nie je možné požadovať uvedenie do predchádzajúceho stavu podľa § 126 prípadne prostredníctvom negatórnej žaloby požadoval odstránenia následkov neoprávneného zásahu, ktoré je uvedením do pôvodného stavu predovšetkým preto, že to expres verbis z ustanovenia nevyplýva. Táto možnosť prichádza do úvahy jedine v prípade, ak odstránenie rušivých následkov je spojené s uložením povinnosti zdržať sa zásahov do práv vlastníka veci.

11. Súd v konečnom rozhodnutí taktiež zamietol návrh žalobcu na prerušenie konania, nakoľko v danom prípade neboli splnené zákonom stanovené podmienky pre takéto rozhodnutie a taktiež v súvislosti s právnymi dôvodmi zamietnutia žaloby súd návrh na prerušenie konania vyhodnotil ako právne irelevantný.

12. Súd v predmetnej veci vyhlásil konečné rozhodnutie na pojednávaní konanom dňa 20.03.2017 v neprítomnosti žalobcu, nakoľko právny zástupca žalobcu vzal termín pojednávania na vedomie na pojednávaní konanom dňa 19.01.2017, svoju neúčasť neospravedlnil v dôsledku čoho boli splnené zákonné podmienky pre konanie a rozhodnutie vo veci samej.

13. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP, § 262 ods. 1 kde žalovaným priznal nárok na náhradu trov konania podľa zásady úspechu v konaní.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje. Odvolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo podané na príslušnom odvolacom súde. Odvolanie môže podať strana v neprospech ktorej bolo vydané. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne a čoho sa odvolateľ domáha. Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Odvolanie možno odôvodniť len tým ( § 365 ), že: a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca, alebo nesprávne obsadený senát, d) konanie má inú vadu, ktorá má za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.