Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_35C-49-2022.pdf
PDF · 82.74 KB
Case nature
Subarea
35C/49/2022
Uznesenie
Okresný súd Trnava v právnej veci žalobkyne: N. V., nar. XX.XX.XXXX, X. XXX, X., právne zastúpená: Advokátska kancelária JUDr. Eva Koleničová, s. r. o., so sídlom Dolné Dubové 249, IČO: 53 598 806, proti žalovanému: L. L., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom K. XX, XXX XX O., o návrhu žalobkyne na nariadenie neodkladného opatrenia, t a k t o
rozhodol:
I. Návrh na nariadenie neodkladného opatrenia sa v celom rozsahu zamieta.
II. Žiadna zo strán nemá nárok na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Žalobkyňa sa návrhom zo dňa 20. júna 2022 domáhala vydania neodkladného opatrenia, ktorým by súd žalovanému nariadil povinnosť dočasne nevstupovať na miesto kde býva navrhovateľka s maloletými deťmi, a to do nehnuteľností zapísaných na liste vlastníctva číslo XXXX a na liste vlastníctva číslo XXX, pre katastrálne územie X.. Zároveň sa domáha, aby bola žalovanému uložená povinnosť nepribližovať sa k žalobkyni na vzdialenosť kratšiu ako 10 metrov. Skutkovo svoj návrh odôvodnila tým, že so žalovaným žijú spoločne ako životní partneri od decembra 2009 a vedú spoločnú domácnosť. Sú rodičmi dvoch maloletých detí. Počas partnerského spolužitia pretrvávali medzi nimi dlhodobé problémy, tieto vyvrcholili dňa 16. júna 2022, kedy žalovaný žalobkyňu vulgárnym a hanlivým spôsobom verbálne napadol, zároveň ju napadol aj fyzicky, takže do nej strčil, pričom spadla na zem a poranila si chrbát a ruku a vytrhol jej mobilný telefón. Fyzickým útokom jej vznikli drobné poranenia, ktoré si nevyžiadali ošetrenie. Útok žalovaného prebiehal aj v prítomnosti maloletej dcéry. Žalobkyňa po útoku privolala políciu, ktorá jej následne oznámila, že vykázala žalovaného z jej domu, v ktorom bývajú, ako aj z bezprostredného okolia z dôvodu, že od žalovaného môže hroziť ďalší útok na jej život zdravie slobodu alebo ľudskú dôstojnosť. Vykázanie platí 14 dní. Žalobkyňa chce mať poistku, že jej život a zdravie nebudú ohrozené ani po uplynutí uvedenej lehoty. Žalovaný má dlhodobé problémy s agresivitou, v minulosti sa vyhrážal podpálením jej rodinného domu. Žalobkyňa sa žalovaného bojí a má obavy z jeho návratu. Žalovaná o incidente podala oznámenie o priestupku proti občianskemu spolunažívaniu. Strany sporu spolu užívajú nehnuteľnosti nachádzajúce sa v katastrálnom území X., zapísané na listoch vlastníctva číslo XXXX a XXX. K návrhu priložila listinné dôkazy, a to Potvrdenie o podaní oznámenia zo dňa 18.06.2022, č. ORPZ-TT-C rodné listy maloletých detí a výpisy z LV č. XXXX a LV č.XXX vedeného Okresným úradom Trnava, pre katastrálne územie X..
2. V zmysle § 324 CSP pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie (ods. 1). Na konanie o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia je príslušný okresný súd (ods. 2). Neodkladné opatrenie súd nariadi iba za predpokladu, ak sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením (ods. 3).
3. V zmysle § 325 ods. 1 CSP neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená. V ods. 2 tohto ustanovenia pod písm. a) až h) zákon demonštratívne vymenúva možné obsahy neodkladných opatrení.
4. V zmysle § 325 ods. 2 písm. e) CSP neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby nevstupovala dočasne do domu alebo bytu, v ktorom býva osoba, vo vzťahu ku ktorej je dôvodne podozrivá z násilia. Podľa § 325 ods. 2 písm. h) CSP, neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby sa na určenú vzdialenosť nepribližovala alebo iba obmedzene približovala k osobe, ktorej telesná integrita alebo duševná integrita môže byť jej konaním ohrozená.
5. V zmysle § 328 CSP, ak súd nepostupoval podľa § 327 (teda neodmietol návrh na nariadenie neodkladného opatrenia neobsahujúci predpísané náležitosti alebo ako nezrozumiteľný alebo neurčitý), nariadi neodkladné opatrenie, ak sú splnené podmienky podľa § 325 ods. 1, inak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne (ods. 1). O návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia rozhodne súd najneskôr do 30 dní od doručenia návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorý spĺňa náležitosti podľa § 326. O návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia podľa § 325 ods. 2 písm. e) rozhodne súd do 24 hodín od doručenia návrhu (ods. 2). Uznesenie, ktorým bolo rozhodnuté o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, je súd povinný písomne vyhotoviť a odoslať (ods. 3).
6. V zmysle § 329 CSP súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania. Pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie (ods. 2).
7. V zmysle § 330 ods. 1 CSP súd môže určiť, že neodkladné opatrenie bude trvať len po určený čas (ods. 1). Ak to povaha veci pripúšťa, súd môže nariadiť neodkladné opatrenie, ktorého obsah by bol totožný s výrokom vo veci samej (ods. 2).
8. V zmysle § 331 CSP návrh na nariadenie neodkladného opatrenia doručí súd ostatným účastníkom až spolu s uznesením, ktorým bolo neodkladné opatrenie nariadené. Ak bol návrh na jeho nariadenie odmietnutý alebo zamietnutý, uznesenie o jeho odmietnutí alebo zamietnutí, ani prípadné odvolanie navrhovateľa súd ostatným stranám nedoručuje; uznesenie odvolacieho súdu im doručí, len ak ním bolo neodkladné opatrenie nariadené (ods. 1). Uznesenie o neodkladnom opatrení súd odošle najneskôr do troch dní od jeho vyhotovenia (ods. 2).
9. Účelom neodkladného opatrenia je zabezpečiť ochranu porušených a ohrozených práv strán sporu a predpokladom ich nariadenia je 1/ osvedčenie nároku, ktorému sa má navrhovaným neodkladným opatrením poskytnúť ochrana, 2/osvedčenie naliehavosti potreby bezodkladnej úpravy pomerov strán sporu, alebo osvedčenie z obavy, že exekúcia bude ohrozená, t.j. osvedčenie nebezpečenstva bezprostredne hroziacej ujmy. Obe uvedené podmienky musia byť splnené kumulatívne.
10. Ako vyplýva z citovaných zákonných ustanovení, zmyslom neodkladného opatrenia je neodkladná úprava pomerov medzi účastníkmi a zabránenie ďalšiemu zhoršovaniu ich postavenia. Z neodkladného charakteru vyplýva, že pred jeho nariadením nemusí súd zistiť všetky skutočnosti, ktoré sú potrebné na vydanie konečného rozhodnutia a pri ich zisťovaní nemusí byť vždy dodržaný formálny postup stanovený pre dokazovanie. Pre nariadenie neodkladného opatrenia je nevyhnuté, aby v návrhu na jeho nariadenie boli opísané rozhodujúce skutočnosti odôvodňujúce potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana. K návrhu musia byť navyše pripojené všetky listiny, na ktoré sa navrhovateľ odvoláva. Listinné dôkazné prostriedky majú pri rozhodovaní o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia osobitný význam, keďže súd nevykonáva plnohodnotné dokazovanie. Účelom neodkladného opatrenia podľa § 325 ods. 2 písm. e/ Civilného sporového poriadku je eleminovať kontakt páchateľa domáceho násilia alebo osoby dôvodne podozrivej z takéhoto skutku s jeho obeťou. Pre nariadenie neodkladného opatrenia je irelevantné, či v prospech povinnej osoby svedčí vlastnícke alebo iné subjektívne právo vo vzťahu k dotknutému domu alebo bytu.
11. Pri nariaďovaní neodkladného opatrenia musí mať súd za osvedčené dôvodné podozrenie z násilia na žalobcovi. Súčasne je nevyhnutné osvedčiť, že žalobcova osobná integrita vykazuje znaky fyzického alebo psychického násilia. Pôjde predovšetkým o lekárske správy, trestné oznámenia, čestné vyhlásenia
tretej osoby /svedka/ a podobne (Števček M. a kol. Civilný sporový poriadok. Komentár. Praha: C. H. Beck, 2016, k § 325).
12. Násilie možno vo všeobecnosti definovať ako úmyselné použitie fyzickej sily alebo moci, buď len pravdepodobne ohrozené alebo skutočné, proti osobe alebo proti určitej skupine alebo spoločenstvu, ktoré buď má za následok alebo má vysokú pravdepodobnosť následok poranenia, smrť, psychickú škodu, maldevelopment a podobne. Násilie znamená najčastejšie označenie jednorazového fyzického aktu, resp. postupu, pri ktorom človek spôsobuje ujmu druhému človeku. Iná charakteristika násilia hovorí o akýchkoľvek atakoch, vrátane zanedbávania, ktoré ovplyvňujú život, fyzickú a psychickú integritu alebo slobodu jednotlivca, alebo poškodzujú rozvoj jeho osobnosti. Neodmysliteľnou kategóriou násilia je bolesť a hrozba bolesti. Násilie, ktoré spôsobuje bolesť, je zdrojom bezmocnosti obete a súčasne prejavom prežívania moci páchateľa násilia nad svojou obeťou. Násilie sprevádzané spôsobovaním bolesti je prejavom prežívania moci páchateľa násilia nad svojou obeťou, ktorá je v týchto prípadoch bezmocná. Táto bezmocnosť býva častým cieľom páchateľa, ktorému tento fakt prináša istú formu uspokojenia - ide o podrobenie obete (uznesenie NS SR sp. zn. 5MCdo 10/2012 zo dňa 15.10.2012).
13. Osvedčenie dôvodného podozrenia z násilia znamená, že súd pomocou ponúknutých dôkazných prostriedkov zisťuje najvýznamnejšie skutočnosti (teda nie všetky rozhodujúce), pričom postačuje, že osvedčená skutočnosť sa mu vzhľadom na všetky okolnosti javí ako nanajvýš pravdepodobná. Dôvodné podozrenie z násilia sa v takomto prípade preukazuje predovšetkým listinnými dôkazmi, keďže ide o konanie z hľadiska procesného maximálne zrýchlené. Žalobkyňa je stranou, ktorá podala návrh, a teda na nej spočívalo dôkazné bremeno preukázať naplnenie všetkých podmienok pre nariadenie požadovaného neodkladného opatrenia a v rámci toho i osvedčiť skutočnosť, že žalovaný je vo vzťahu k nej dôvodne podozrivý z násilia.
14. Súd z listín predložených žalobkyňou zistil ten skutkový stav, že strany sporu sú rodičmi dvoch maloletých detí a podľa tvrdení žalobkyni žili v spoločnej domácnosti na adrese X. XXX. Podľa obsahu listov vlastníctva č. XXXX a XXX pre k. ú. X., nehnuteľnosti tvoriace majetkovú podstatu zapísanú na uvedených listoch vlastníctva sú vo výlučnom vlastníctve žalobkyne. Z potvrdenia OO PZ Trnava zo dňa 18.06.20212, vyplýva, že žalobkyňa vykonala oznámenie o priestupku proti občianskemu spolunažívaniu podľa § 49 ods. 1 písm. d), e) zákona o priestupkoch, pričom skutkovo uviedla, že zo strany manžela prišlo k neustálym vulgarizmom na jej osobu a taktiež sa jej bez vedomia nabúral do emailovej schránky.
15. Posúdiac všetky v tomto štádiu konania dostupné dôkazy, a to tak jednotlivo ako vo vzájomných súvislostiach, súd musel uzavrieť, že žalobkyňa v tomto smere neuniesla svoje dôkazné bremeno, keď pre potreby nariadenia neodkladného opatrenia aspoň neosvedčila naplnenie podmienky uvedenej v § 325 ods. 2 písm. e) CSP. Bolo síce preukázané, že žalobkyňa na policajný orgán podala oznámenie o spáchaní priestupku proti občianskemu spolunažívaniu, avšak skutočnosti uvedené v potvrdení o oznámení priestupku úplne nekorešpondujú s tvrdeniami uvedenými v návrhu, keď v návrhu uvádzala verbálny aj fyzický útok, pričom priestupkové konania je vedené pre verbálne útoky používaním vulgarizmov. Samotné oznámenie o priestupku samostatne navyše skutok nepreukazuje ani neosvedčuje. Vo vzťahu k ďalším skutkovým tvrdeniam, sa žalobkyňa obmedzila na všeobecné tvrdenia (uvádzala všeobecne len dlhodobé problémy žalovaného s agresivitou, vyhrážky podpálením domu), pričom neuviedla konkrétne skutočnosti kedy a za akých okolností k takému správaniu žalovaného došlo, či túto skutočnosť oznámila príslušným orgánom, a teda netvrdila ani neosvedčila, že zo strany žalovaného ide o opakujúce sa konanie.
16. Z tvrdených skutočnosti tak súd dospel k záveru, že návrh nie je dôvodný, keďže neboli splnené podmienky na to, aby súd uložil žalovanému povinnosť nevstupovať dočasne do nehnuteľností. Súd predovšetkým nemal osvedčené skutočnosti potrebné na nariadenie neodkladného opatrenia, o tom, že žalovaný je vo vzťahu k žalobkyni dôvodne podozrivý z násilia, z dôvodu, že žalobkyňa vo svojom návrhu síce opísala skutočnosti odôvodňujúce potrebu neodkladnej úpravy, avšak z priložených listinných dôkazov vôbec nevyplýva, že žalovaný je dôvodne podozrivý z násilia na žalobkyni, ani že duševná alebo telesná integrita žalobkyne je ohrozená konaním žalovaného, keď žalobkyňa vo svojom návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia síce tvrdila, že bola privolaná policajná hliadka a žalovaný bol vykázaný zo spoločného bydliska, avšak dôkazy k návrhu nepriložila, pričom podľa § 326 ods. 2
Civilného sporového poriadku k návrhu musí navrhovateľ pripojiť listiny, na ktoré sa odvoláva. Podľa oznámenia sekretariátu Okresného súdu Trnava nebolo do súdneho registra Spr založené žiadnym orgánom policajného zboru potvrdenie policajného zboru o vykázaní žalovaného zo spoločného bydliska so žalobkyňou.
17. Posúdením návrhu žalobkyne na nariadenie neodkladného opatrenia vo vzťahu, aby sa žalovaný nepribližoval k žalobkyni má súd za to, že potrebu vydania neodkladného opatrenia v tejto veci žalobkyňa neosvedčila, keďže neuviedla žiadne skutkové tvrdenia. Žalobkyňa v návrhu uviedla len, že má zo žalovaného strach, pričom obava žalobkyne nie je dostatočne konkretizované okolnosťami, ktoré jej obavu z priblíženia sa žalovaného vyvolávajú. Na základe vyššie uvedeného a tiež z dôvodu, že nebola osvedčená potreba bezodkladnej úpravy pomerov vo vzťahu k zákazu priblíženia sa žalovaného k žalobkyni, súd návrh žalobkyne na nariadenie tohto neodkladného opatrenia zamietol.
18. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Podľa § 257 CSP výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné osobitného zreteľa.
19. Žalobkyňa nebola v konaní o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia úspešná ani sčasti, ale keďže žalovanému žiadne trovy konania nevznikli, súd s poukazom na § 257 CSP rozhodol, že nárok na náhradu trov konania žiadnej zo strán nepriznal.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie v lehote 15 dní od jeho doručenia na Okresný súd Trnava (§ 357 písm. d) CSP).
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 CSP) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh)(§ 363 CSP).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že: a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. (§ 365 ods. 1CSP). Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 365 ods. 3 CSP).