Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (2)Rozsudok_10C-570-2015.pdf
PDF · 110.32 KB
Case nature
Area
Subarea
10C/570/2015
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Komárno v právnej veci žalobcu: Quantum Credit a.s., so sídlom Ružová dolina 25, Bratislava, IČO: 47248980, v konaní zastúpený PERSPECTA Legal s.r.o., so sídlom Ružová dolina 25, Bratislava, IČO: 36668745, proti žalovanému : G. Ö.Q., Z.. XX.XX.XXXX, K. B. Q. Č..XXX, o zaplatenie 482,27 Eur istiny s príslušenstvom, sudkyňou JUDr. Júliou Hentekovou, takto
rozhodol:
Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi 63,37 Eur a úroky z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 17,69 Eur od 18.4.2012 do zaplatenia, zo sumy 9,37 Eur od 19.5.2012 do zaplatenia, zo sumy 10,61 Eur od 19.6.2012 do zaplatenia, vo výške 8,75% ročne zo sumy 25,70 Eur od 19.7.2012 do zaplatenia, všetko v lehote 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku. Vo zvyšnej časti súd žalobu z a m i e t a . Žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.
odôvodnenie:
1/ Žalobca sa žalobou doručenou Okresnému súdu Veľký Krtíš dňa 9.4.2015 domáhal zaviazania žalovaného na zaplatenie 482,27 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9% ročne zo sumy 17,69 Eur od 18.4.2012 do zaplatenia, zo sumy 9,37 Eur od 19.5.2012 do zaplatenia, zo sumy 10,61 Eur od 19.6.2012 do zaplatenia, vo výške 8,75% ročne zo sumy 25,70 Eur od 19.7.2012 do zaplatenia, zo sumy 418,90 Eur od 18.8.2012 do zaplatenia, ako aj trov konania, ktoré pozostávajú zo súdneho poplatku 28,50 Eur a z trov právneho zastúpenia 99,82 Eur.
2/Okresný súd Veľký Krtíš vyslovil svoju miestnu nepríslušnosť na konanie s poukazom na ustanovenie § 105 ods. 1 a ods. 2 OSP v spojení s § 88 ods. 1 OSP, nakoľko podľa registra obyvateľov mal žalovaný trvalý pobyt na adrese Q. XXX, čo patrí do obvodu Okresného súdu Komárno a na tamojšom súde žalobca vystupuje vo viacerých veciach opakovane. Pre uvedené vec postúpil tunajšiemu súdu na ďalšie konanie.
3/ Žalobca svoju žalobu odôvodnil tým, že Slovak Telekom a.s. uzavrela so žalovaným podľa § 43 Zákona č. 610/2003 Z.z. o elektronických komunikáciách v znení neskorších predpisov dňa 21.3.2012 Zmluvu o pripojení, predmetom ktorej bolo poskytnutie služieb káblovej alebo satelitnej televízie, program Magio Sat Komplet spolu so zariadením Magio Box s príslušenstvom v lehote viazanosti 24 mesiacov. Svoju zmluvnú povinnosť Slovak Telekom a.s. plnila riadne a včas. Žalovaný dojednaný program služieb porušil tým, že faktúry nezaplatil, resp. nedobíjal si zmluvne dohodnutý kredit, v dôsledku čoho bol deaktivovaný a jeho právnemu predchodcovi vznikol nárok fakturovať mu zmluvnú pokutu v zmysle časti D-Záverečné ustanovenia, bodu 1 (iii). Žalovaný nezaplatil cenu za poskytnuté služby ani do 45 dní po dni splatnosti, preto podnik odstúpil od Zmluvy, v dôsledku čoho žalovaný porušil záväzok užívať službu Magio Sat
vo zvolenom programe počas 24-mesačnej doby viazanosti, čím jemu vznikol nárok na vyúčtovanie ďalšej zmluvnej pokuty vo výške 199,-Eur. podľa Tabuľky č.3 Zmluvy. Zmluvná pokuta vo výške 150,-Eur bola žalovanému fakturovaná za nevrátenie prenajatého Magio Sat Boxu, v sume 20,-Eur za nevrátenie diaľkového ovládača k prenajatému Magio Sat Boxu, v sume 19,95 Eur za nevrátenie Smart karty a v sume 29,95 Eur za nevrátenie súvisiaceho príslušenstva. Túto pohľadávku voči žalovanému nadobudol Zmluvou o postúpení pohľadávok dňa 20.11.2013 uzatvorenej s postupcom Slovak Telekom a.s.
4/ Súd podľa § 180 CSP konal v neprítomnosti riadne predvolaného právneho zástupcu žalobcu, ktorý svoju neúčasť ospravedlnil písomne, taktiež v neprítomnosti žalovaného, ktorému konanie a termín pojednávania bolo oznámené zverejnením na úradnej tabuli a webovej stránke súdu.
5/ Súd vykonal vo veci dokazovanie Zmluvou o poskytovaní verejných služieb zo dňa 20.3.2012, faktúrami Slovak Telekom a.s., oznámením o zániku zmluvy zo dňa 4.7.2012, oznámením postupcu o postúpení pohľadávky z 25.11.2013. Vykonaným dokazovaním ustálil nasledovný skutkový a právny stav veci :
6/ Slovak Telekom a.s. a žalovaný uzatvorili dňa 21.3.2012 Zmluvu o poskytovaní verejných služieb č. XXXXXXXXXX podľa Zákona č. 351/2011 Z.z. o elektronických komunikáciách s dobou viazanosti 24 mesiacov. Neoddeliteľnou súčasťou Zmluvy sú Všeobecné podmienky, Obchodné podmienky, Cenník. Slovak Telekom a.s. fakturovala žalovanému za služby pevnej siete nasledovne : -fa č. XXXXXXXXXX za obdobie od 1.3.2012 do 31.3.2012 sumu 17,69 Eur splatnú 17.4.2012, -fa č. XXXXXXXXXX za obdobie od 1.4.2012 do 30.4.2012 sumu 9,37 Eur splatnú 18.5.2012, -fa č. XXXXXXXXXX za obdobie od 1.5.2012 do 31.5.2012 sumu 10,61 Eur splatnú 18.6.2012, -fa č. XXXXXXXXXX za obdobie od 1.6.2012 do 30.6.2012 sumu 25,70 eur splatnú 18.7.2012, -fa č. XXXXXXXXXX zmluvnú pokutu 418,19 Eur splatnú 17.8.2012 a to : jednorazové poplatky - pokutu porušenie záväzku viazanosti užívať službu Magio Sat v sume 199,-Eur, pokutu za nevrátenie Magio Sat Boxu 150,-Eur, za diaľkový ovládač 20,-Eur, za kartu 19,95 Eur a za ostatné príslušenstvom 29,95 Eur.
7/ Zo Zmluvy z časti Doba viazanosti vyplýva, že v prípade porušenia záväzku účastníka nepretržite využívať služby počas dohodnutej doby viazanosti sa účastník zaväzuje uhradiť podniku zmluvnú pokutu pre príslušnú službu a dobu viazanosti vo výške podľa podmienok zverejnených podnikom v Cenníku alebo podľa podmienok v príslušnom Cenovom výmere ak sú účastníkovi poskytované služby za zvýhodnených podmienok podľa príslušnej akcie. V Zmluve o poskytovaní verejných služieb uzatvorili aj Zmluvu o nájme Magio Sat Boxu s HDD (mesačne) za 1,99 Eur s DPH a dojednali zmluvnú pokutu v prípade nevrátenia, straty alebo odcudzenia prenajatého Magio Sat Boxu vo výške 150,-Eur s DPH, zmluvnú pokutu v prípade nevrátenia, straty alebo odcudzenia diaľkového ovládača k prenajatému Magio Sat Boxu vo výške 20,-Eur. Na 4. strane Zmluvy v časti B s názvom Základné Benefity pod tabuľkou č. 3 je stanovená zmluvná pokutu za porušenie záväzku užívať službu Magio Sat vo zvolenom programe počas 24 - mesačnej doby viazanosti 199,-Eur. Žalobca vo svojom písomnom podaní z 20.10.2015 právny nárok na zmluvnú pokutu v sume 19,95 Eur za nevrátenie Smart karty zdôvodnil ustanovením bodu 4.3 a 4.7 Tarify ST a.s. na poskytovanie služby Magio Sat, zmluvnú pokutu vo výške 29,95 Eur za nevrátenie súvisiaceho príslušenstva ustanovením bodu 4.5 a 4.7 Tarify ST, pričom Tarifu počas celého konania súdu nepredložil (a to i napriek tomu, že v prípise ju uvádza ako prílohu, avšak z prezentačného razítka súdu je zrejmé, že podanie neobsahovalo ani jednu prílohu). Žalobca predmetnú pohľadávku voči žalovanému nadobudol Zmluvou o postúpení pohľadávok uzatvorenej s postupcom Slovak Telekom a.s. dňa 20.11.2013. Postúpenie pohľadávky bolo oznámené žalovanému listom postupcu zo dňa 25.11.2013.
8/ Podľa čl. 38 Charty základných práv Európskej únie, politiky Únie zabezpečia vysokú úroveň ochrany spotrebiteľa. 9/ Podľa hlavy I. čl. 4 bod 2 písm. f) Zmluvy o fungovaní Európskej únie spoločné právomoci Únie a členských štátov sa uplatňujú aj v jednej z hlavných oblastí, a to ochrane spotrebiteľa. 10/ Podľa hlavy I. čl. 12 Zmluvy o fungovaní Európskej únie, požiadavky ochrany spotrebiteľa sa zohľadnia pri definovaní a uskutočňovaní iných politík a činností Únie. 11/ Podľa hlavy XI. čl. 169 Zmluvy o fungovaní Európskej únie, Únia v snahe podporiť záujmy spotrebiteľov a zabezpečiť vysokú úroveň ochrany spotrebiteľov prispieva k ochrane ich zdravia, bezpečnosti a hospodárskych záujmov spotrebiteľov, ako aj k podpore ich práva na informácie, osvetu a vytváranie združení na ochranu ich záujmov.
12/ Podľa článku 6 Smernice Rady 93/13/EHS, členské štáty zabezpečia, aby nekalé podmienky použité v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľom zo strany predajcu alebo dodávateľa podľa ich vnútroštátneho práva, neboli záväzné pre spotrebiteľa a aby zmluva bola podľa týchto podmienok naďalej záväzná pre strany, ak je jej ďalšia existencia možná bez nekalých podmienok. Členské štáty príjmu potrebné opatrenia na to, aby zabezpečili, že spotrebiteľ nestratí ochranu, zabezpečenú touto smernicou, tým, že si vyberie právo nečlenského štátu ako právo uplatniteľné na zmluvu, ak táto má úzku súvislosť s územím členských štátov. 13/ Podľa § 42 ods.1. písm. a) Zákona č. 610/2003 Z.z. o elektronických komunikáciách v znení účinnom v čase uzavretia Zmluvy o pripojení podnik má právo na zaplatenie ceny za poskytnutú verejnú službu podľa tarify, ak jej vyúčtovanie doručil účastníkovi najneskôr do troch mesiacov od posledného dňa zúčtovacieho obdobia; to neplatí pri vyúčtovaní predplatených služieb, 14/ Podľa § 42 ods.4 písm. a) citovaného zákona účastník je povinný používať verejnú službu v súlade s týmto zákonom, so zmluvou o pripojení a so všeobecnými podmienkami; písm. b) platiť platiť cenu za poskytnutú verejnú službu podľa zmluvy o pripojení a podľa tarify, a ak to povaha služby umožňuje, až na základe predloženia dokladu o vyúčtovaní. 15/ Podľa § 43 ods.1-3 citovaného zákona (1) Zmluvou o pripojení sa podnik zaväzuje účastníkovi zriadiť potrebný prístup k verejnej telefónnej sieti alebo k inej verejnej sieti a sprístupniť súvisiace služby. Súčasťou zmluvy sú všeobecné podmienky a tarifa. (2) Podstatnými časťami zmluvy o pripojení sú dohodnutý druh verejnej služby, miesto jej poskytovania a cena za službu. Ak nie je v zmluve o pripojení určený čas poskytovania, platí, že sa služba bude poskytovať na neurčitý čas. Cenu za službu možno dojednať aj odkazom na tarifu.(3) Zmluva o pripojení zaniká : a) uplynutím času, na ktorý bola uzavretá, b) dohodou účastníkov zmluvy, c) odstúpením od zmluvy. 16/ Podľa § 43 ods.1 písm. a) Zákona č. 351/2011 Z.z. o elektronických komunikáciách v znení účinnom do 31.8.2012 podnik má práv na úhradu za poskytnutú verejnú službu. 17/ Podľa § 43 ods. 14 citovaného zákona účastník je povinný písm.(a) používať verejnú službu v súlade s týmto zákonom a so zmluvou o poskytovaní verejných služieb, (b) platiť za poskytnutú verejnú službu podľa zmluvy o poskytovaní verejných služieb, a ak to povaha služby umožňuje, až na základe predloženej faktúry. 18/ Podľa § 44 ods. 1 citovaného zákona Zmluvou o poskytovaní verejných služieb sa podnik zaväzuje účastníkovi zriadiť potrebné pripojenie k verejnej sieti alebo poskytovať príslušné služby. Podnik môže vydať všeobecné podmienky a cenník, ktoré sú súčasťou zmluvy. Zmluva o poskytovaní verejných služieb je písomná; to neplatí pre predplatené služby, poskytovanie služieb prostredníctvom verejných telefónnych automatov a iných verejných prístupových bodov. Písomnú zmluvu o poskytovaní verejných služieb je možné meniť aj inou ako písomnou formou, ak sa na tom zmluvné strany dohodnú; to neplatí pre záväzky účastníka, ktoré podľa Občianskeho zákonníka možno dojednať len v písomnej forme. 19/ Podľa § 44 ods.10 písm. b) citovaného zákona podnik môže odstúpiť od zmluvy o poskytovaní verejných služieb, ak účastník nezaplatil cenu za poskytnutú službu ani do 45 dní po dni splatnosti. 20/ Podľa ustanovenia § 52 Občianskeho zákonníka v znení účinnom od 1.5.2014 spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.(keďže tento právny predpis, nemá prechodné ustanovenie, aj na tento právny vzťah treba ustanovenie § 52 aplikovať v citovanom znení, aj keď tento právny vzťah vznikol pred 1.5.2014 ) . 21/ Podľa § 53 ods. 1 - 3 Občianskeho zákonníka spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len „neprijateľná podmienka“). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané. Za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah. Ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané.
22/ Podľa § 2 písm. a) a e) Zákona č. 250/2007 Z.z. v znení účinnom od 1.1.2011 spotrebiteľom je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá nakupuje výrobky alebo používa služby pre osobnú potrebu alebo pre potrebu príslušníkov svojej domácnosti. Dodávateľom je podnikateľ, ktorý priamo alebo prostredníctvom iných podnikateľov dodal predávajúcemu výrobok a ktorého činnosť neovplyvňuje vlastnosti výrobku, 23/ Podľa § 3 ods.3 citovaného zákona každý spotrebiteľ má právo na ochranu pred neprijateľnými podmienkami v spotrebiteľských zmluvách. 24/ Podmienkou pre posudzovanie zmlúv ako spotrebiteľských je skutočnosť, že zmluvnými stranami sú dodávateľ a spotrebiteľ, pričom ich charakteristickým znakom je to, že spotrebiteľ vstupuje do zmluvného vzťahu s dodávateľom za podmienok, ktoré si vopred určil dodávateľ bez možnosti spotrebiteľa tieto podmienky individuálne ovplyvniť. Tieto zmluvy sú spravidla vopred pripravené na formulároch a nie je vytvorený priestor na dojednávanie obsahu týchto zmlúv alebo ich zmeny. Účinná ochrana spotrebiteľa sa môže dosiahnuť len keď súd má právomoc zhodnotiť neprimerané podmienky z úradnej povinnosti, čiže určiť či je podmienka nečestná. Iba takto je možné chrániť spotrebiteľa pred záväzkom voči nečestnej podmienke v súlade s konštantou judikatúrou bývalého Európskeho súdneho dvora (od 1.12.2009 Súdny dvor Európskej únie) pri aplikácii Smernice Rady č. 93/13/EHS z 5.apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách (Úradný vestník Európskych spoločenstiev L 095, 21/4/1993, str. 29-34), ktorá v čl. 7 ods. 1 ukladá členským štátom zabrániť súvislému používaniu neprijateľných zmluvných podmienok: „Členské štáty zabezpečia, aby v záujme spotrebiteľov a subjektov hospodárskej súťaže existovali primerané a účinné prostriedky, ktoré by zabránili súvislému uplatňovaniu nekalých podmienok v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľmi zo strany predajcov alebo dodávateľov.“ Súd Zmluvu o poskytovaní verejných služieb uzatvorenú medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovaným posúdil ako spotrebiteľskú zmluvu, na ktorú aplikoval ustanovenia Občianskeho zákonníka a Zákona o elektronických komunikáciách v znení účinnom ku dňu uzatvorenia Zmluvy. Vykonaným dokazovaním mal preukázané, že Slovak Telekom a.s. a žalovaný uzatvorili platnú Zmluvu z ktorých pre obe zmluvné strany vyplývajú práva a povinnosti. Spoločnosti Slovak Telekom a.s. žalovanému zriadiť a poskytovať dojednané služby a tieto vyfakturovať, prenajať koncové zariadenia a pre žalovaného využívať tieto služby po celú dobu viazanosti a riadne a včas uhradiť cenu služieb vyfakturovaných dodávateľom a dohodnuté nájomné za prenajaté technické zariadenia. Výška ceny neuhradených služieb je preukázaná faktúrami právneho predchodcu žalobcu. Žalovaný tvrdenie žalobcu, že faktúry Slovak Telekom, a.s. neuhradil, nespochybnil. Preto súd právny nárok žalobcu na zaplatenie ceny služieb spolu v sume 63,37 Eur považoval za dôvodný a v tejto časti žalobe s poukazom na vyššie citované zákonné ustanovenia vyhovel.
25/ Podľa § 232 ods.1-4) CSP (1) Vykonateľnosť je vlastnosť súdneho rozhodnutia ukladajúceho povinnosť plniť, ktorá spočíva v možnosti jeho priamej a bezprostrednej vynútiteľnosti zákonnými prostriedkami. (2) Ak súd uložil v rozsudku povinnosť plniť, rozsudok je vykonateľný márnym uplynutím lehoty na plnenie, ak nie je ustanovené inak.(3) Lehota na plnenie je tri dni a plynie od právoplatnosti rozsudku. Súd môže v odôvodnených prípadoch určiť dlhšiu lehotu. (4) Ak súd uložil povinnosť plniť opakujúce sa a v budúcnosti splatné dávky a splátky, vykonateľnosť týchto dávok a splátok sa spravuje poradím ich splatnosti, ak súd nerozhodne inak; súd môže rozhodnúť, že omeškanie s plnením jednej dávky alebo splátky má za následok splatnosť celého plnenia
26/ Podľa § 544 ods.1-3 Občianskeho zákonníka ak strany dojednajú pre prípad porušenia zmluvnej povinnosti zmluvnú pokutu, je účastník, ktorý túto povinnosť poruší, zaviazaný pokutu zaplatiť, aj keď oprávnenému účastníkovi porušením povinnosti nevznikne škoda. Zmluvnú pokutu možno dojednať len písomne a v dojednaní musí byť určená výška pokuty alebo určený spôsob jej určenia. Ustanovenia o zmluvnej pokute sa použijú aj na pokutu určenú pre porušenie zmluvnej povinnosti právnym predpisom (penále).
27/ Žalobca v tomto konaní si uplatňuje aj zmluvnú pokutu v sume 418,90 Eur pre porušenie zmluvných povinností žalovaným a zákonné úroky z omeškania. Zmluvná pokuta ako jeden zo zabezpečovacích prostriedkov je peňažná suma, ktorú je dlžník povinný zaplatiť veriteľovi v prípade, ak nesplní svoju zmluvnú povinnosť. Pre zmluvné dojednanie o zmluvnej pokute zákon obligatórne predpisuje písomnú formu, ktorej nevyhnutnou náležitosťou je uvedenie výšky pokuty, prípadne aspoň určenie spôsobu, akým bude stanovená. Určenie výšky pokuty zásadne je vecou vzájomnej dohody účastníkov tohto dojednania. Tak občiansky zákonník, ako aj obchodný zákonník nijako neobmedzujú maximálnu
výšku zmluvnej pokuty. Pri dojednaní jej výšky zmluvné strany by mali dbať iba o súlad dohody o zmluvnej pokute s niektorými všeobecnými požiadavkami zákona, predovšetkým s ustanovením § 39 Občianskeho zákonníka, t.j. o súlad právneho úkonu s dobrými mravmi. Na rozdiel od zmluvnej pokuty, výšku ktorej si strany musia dohodnúť, úrok z omeškania ako príslušenstvo pohľadávky je majetkovou sankciou ustanovenou zákonom. Ide o dva rôzne právne inštitúty (zmluvná pokuta je zabezpečovacím prostriedkom a úrok z omeškania zákonným dôsledkom omeškania), z čoho vyplýva, že ak si účastníci záväzkového vzťahu pre prípad omeškania so splnením peňažného či nepeňažného záväzku dohodnú zmluvnú pokutu, dlžník je povinný v prípade omeškania so splnením uvedeného záväzku zaplatiť veriteľovi dohodnutú zmluvnú pokutu a okrem toho aj úrok z omeškania v zmysle ustanovenia § 517 ods.2 Občianskeho zákonníka. Porušenie tej istej povinnosti je tak sankcionované dvakrát.
28/ Ustanovenie § 53 Občianskeho zákonníka stanovuje podmienky, ktoré zákon označuje za neprijateľné. Sú to podmienky, ktoré sú nečestné, hrubo porušujúce spotrebiteľa a preto ich použitie zákon sankcionuje absolútnou neplatnosťou. Toto ustanovenie vyjadruje potrebu, aby dodávateľ v spotrebiteľských zmluvách pri tvorbe podmienok postupoval v súlade s dobrými mravmi o to viac, že spotrebiteľ nemá možnosť ovplyvniť zmluvné podmienky, ktoré sú dodávateľom vopred stanovené. Ochrana spotrebiteľa sa týka iba formulárových zmlúv, ktoré sú uzatvárané na základe predbežne formulovaného zmluvného formulára, ktorý má dodávateľ vopred pripravený a ktorých používa vo dvoch alebo viacerých prípadoch, pričom spotrebiteľ nemá možnosť ich obsah meniť. Žalobca individuálnosť dohody o zmluvnej pokute nepreukázal. S poukazom na § 53 ods. 3 Občianskeho zákonníka je aj v tejto veci daná zákonná domnienka, že zmluvné dojednania dohodnuté dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané, pokiaľ dodávateľ nepreukáže opak. Žalobca v danom prípade opak nepreukázal, a tak súd konštatuje, že žalovaný štandardný formulár žalobcu podpísal bez možnosti ovplyvniť vopred pripravený text s vopred určenými podrobnými podmienkami nemožnosťou ich zmeny. Nárok na zmluvnú pokutu v prospech dodávateľa je v predmetnej právnej veci viazaný na porušenie záväzku 24 mesačnej doby viazanosti užívať dojednané služby. Dojednanie o zmluvnej pokute za každé porušenie je koncipované neúmerne široko bez zohľadnenia kedy došlo k porušeniu povinnosti. Slovak Telekom, a.s. pri dojednaní zmluvnej pokuty nerozlišoval medzi prípadmi, keď spotrebiteľ ukončí zmluvu krátko pred uplynutím doby viazanosti alebo hneď na jej začiatku. V oboch prípadoch je spotrebiteľ viazaný rovnakou výškou zmluvnej pokuty, čo podľa názoru súdu je potrebné považovať za neprijateľné, nakoľko nezahrňuje intenzitu porušenia povinností. Takéto dojednanie o zmluvnej pokute spôsobuje značnú nerovnováhu v predmetnom spotrebiteľskom vzťahu a tým aj neplatnosť takejto zmluvnej podmienky pre neprijateľnosť, nakoľko nie je možné akceptovať stav, v rámci ktorého jedna zo zmluvných strán (dodávateľ) zneužíva svoje postavenie na to, že diktuje zmluvné podmienky, ktoré druhá zmluvná strana (spotrebiteľ) buď musí bezvýhradne prijať alebo zmluvu neuzavrieť. Na záver súd dodáva, že nemal preukázané ani ukončenie Zmluvy o poskytovaní verejných služieb právnym predchodcom žalobcu, ani zánik Zmluvy niektorým zo spôsobov predpokladaných Zákonom o elektronických komunikáciách alebo v Záverečných ustanoveniach (D) Zmluvy. Z tohto dôvodu súd má za to, že k zániku Zmluvy v danom prípade nedošlo a žalobcovi nárok na zmluvnú pokutu nevznikol nielen pre absenciu individuálneho dojednania dohody o zmluvnej pokute, ale aj pre nepreukázanie ukončenia Zmluvy pred uplynutím doby viazanosti. Preto žalobu v tejto časti zamietol. Vo výroku rozsudku nevyslovil neplatnosť dojednania o zmluvnej pokute s poukazom na ustanovenie § 53a ods. 1 Občianskeho zákonníka, nakoľko ich neprijateľnosť už vyslovil vo viacerých svojich rozsudkoch, napr. v rozsudku sp. zn. 10C/330/2015.
29/ Podľa § 517 ods.1,2 Zákona č. 509/91 Z. z. v znení noviel dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania. Výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis (ktorým je Vládne nariadenie č. 87/95 Z. z.) .
30/ Podľa § 3 ods. 1 Vládneho nariadenia č. 87/95 Z.z. v znení účinnom od 1.1.2009 výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
31/ Podľa § 3 ods.1 Vládneho nariadenia č. 87/1995 Z.z. v znení účinnom od 1.2.2013 výška úrokov z omeškania je o 5 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
32/ Ak však záväzkový vzťah vznikol pred 1.2.2013, výška úrokov z omeškania sa riadi podľa predpisov účinných k 31.1.2013 aj za dobu omeškania po 31.1.2013, t.j. 8 percentuálnych bodov + základná úroková sadzba ECB.
33/ Nárok žalobcu na úroky z omeškania súd považoval za dôvodný vzhľadom na ustanovenie § 517 ods.1,2 Občianskeho zákonníka. Žalovaný neuhradením ceny služieb sa dostal do omeškania s plnením peňažného dlhu, a to od prvého dňa márneho uplynutia lehoty splatnosti každej faktúry. Pre uvedené má žalobca nárok na úroky z omeškania vo výške stanovenej § 3 ods.1 Vládneho nariadenia č. 87/2005 Z.z. Základná úroková sadzba ECB od 14.12.2011 do 10.7.2012 bola 1%, od 11.7.2012 do 7.5.2013 bola 0,75%. Záväzkový vzťah vznikol pred 1.2.2013, preto súd priznal žalobcovi úroky z omeškania tak, ako je to uvedené vo výroku tohto rozsudku.
34/ Podľa § 255 ods.1,2 CSP (1)súd prizná náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. (2) Ak strana má vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.
35/ Ustanovenie § 255 CSP vyjadruje samozrejmú požiadavku v tom, že účastník konania, ktorý v konaní uspel, má nárok na náhradu trov konania. V zásade nemožno hovoriť o zodpovednosti za výsledok ale o zásade úspechu ako základnom princípe určujúcom, ktorý z účastníkov v konečnom dôsledku ponesie ťarchu všetkých trov konania. Predpokladmi priznania náhrady trov konania je jednak plný úspech vo veci, ktorý sa zisťuje porovnaním žalobnej žiadosti (petitu) s výrokom, ktorým sa rozhodlo vo veci samej, ale aj účelnosť trov potrebných na uplatňovanie alebo bránenie práva. Pod pojem vec treba rozumieť celý predmet konania vymedzený žalobcom v návrhu na začatie konania. Ak čiastočný úspech založil nárok na čiastočnú náhradu trov konania, je potrebné, aby išlo o prevažujúci úspech, t.j. aby po porovnaní procesnej úspešnosti oboch strán sporu zostala ešte suma opodstatňujúca záver o peňažnom úspechu jedného z účastníkov sporu s tým, že nesmie ísť o pomerne nepatrnú časť predmetu konania ( súdna prax dospela k záveru, že o pomernom procesnom úspechu jednej z procesných strán možno hovoriť, ak jej pomerný úspech presiahne 10%). Žalobca mal vo veci 13,14%-ný úspech, žalovaný 86,86%-ný. Zo spisu nevyplýva, že by žalovanému v súvislosti s týmto konaním vznikli trovy, preto súd žiadnej zo strán náhradu trov konania nepriznal.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na podpísanom súde ( Okresný súd Komárno, Pohraničná 6, 945 35 Komárno ) písomne vo 2 vyhotoveniach.
Podľa § 363 CSP v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z ktorých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávny (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa § 365 ods. 1, 2 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej má vadu uvedenú v odseku 1), ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľný exekučný titul, môže oprávnený podať návrh na nariadenie výkonu rozhodnutia podľa § 376 ods.1 CSP (Zákona č. 233/1995 Z.z.).