Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

15Cb/66/2011

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trnava sudcom JUDr. Vincentom Szabóom v právnej veci žalobcu: EuroFinancovanie s.r.o., IČO: 44 731 906, so sídlom Nové Záhrady I 13/A, Bratislava, zastúpený: JUDr. Katarína Dvorská, advokátka, Vietnamská 48, Bratislava, proti žalovanému: v 1. rade SV - Centrum, s.r.o., IČO: 36 779 296, so sídlom Drobného 2/1900, Bratislava, v 2. rade U.. O. S., nar. XX.XX.XXXX, bytom K. XXXX/ X, J., v 3. rade U.. E. J., nar. XX.XX.XXXX, bytom S. háj XXX/XX, B. S., o zaplatenie 31.710 eur s príslušenstvom, takto

rozhodol:

Žalovaný v 2. rade je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 31.710,- eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 0,15 % denne zo sumy 1.050 eur od 28.03.2010 do zaplatenia, zo sumy 21.000 eur od 23.04.2010 do zaplatenia, a to do troch dní od právoplatnosti rozsudku, s tým, že plnením jedného zo žalovaných zaniká v rozsahu tohto plnenia povinnosť ostatných žalovaných.

Žalovaný v 2. rade je p o v i n n ý nahradiť žalobcovi trovy konania v plnom rozsahu.

odôvodnenie:

1. Žalobca sa žalobou zo dňa 29.11.2010, doručenou súdu dňa 01.12.2010 domáhal, aby súd uložil žalovaným v 1. až 3. rade povinnosť spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 31.710 eur spolu s príslušenstvom a taktiež sa domáhal, aby bola žalovaným v 1. až 3. rade uložená povinnosť zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania.

2. Súd vykonal dokazovanie výsluchom svedka A., svedka A. S., oboznámením sa s listinnými dôkazmi a to so Zmluvou o pôžičke zo dňa 22.02.2010, s vyhlásením ručiteľa U. zo dňa 22.02.2010, s vyhlásením ručiteľa U.. O. S. zo dňa 22.02.2010, s výzvami na úhradu zmluvnej pokuty, s výdavkovým pokladničným dokladom zo dňa 22.02.2010 ako aj s celým obsahom spisového materiálu a zistil tento skutkový a právny stav:

3. Právny zástupca žalobcu v konaní uviedol, že žalobca poskytol žalovanému v 1. rade a to na základe písomnej zmluvy zo dňa 22.02.2010 pôžičku s tým, že pôžička bola poskytnutá vo výške 23.100,- eur a táto mala byť vrátená do 22.04.2010 v troch splátkach, pričom k vráteniu pôžičky zo strany žalovaného v 1. rade nedošlo. Zaplatená bola prvá splátka vo výške 1.050,- eur a teda nesplatená časť istiny predstavuje 22.050,- eur. V prípade omeškania dlžníka boli v článku 3 dohodnuté sankcie a to úrok z omeškania vo výške 0,15 % za každý deň z omeškania a zároveň aj zmluvná pokuta vo výške 420,- eur v prípade omeškania zaplatenia splátky a zároveň aj zmluvná pokuta, ak by pôžička nebola zaplatená do 22.02.2010 a to vo výške 9.240,- eur. Vzhľadom k tomu, že došlo k omeškaniu, tak si žalobca uplatnil okrem istiny aj úrok z omeškania vo výške 0,15 % za každý deň z omeškania a aj vyššie uvedené zmluvné pokuty vo výške 420,- eur a pokutu vo výške 9.240,- eur. Nárok na zmluvnú pokutu vzniká až po uplynutí stanoveného počtu dní, čiže v prípade pokuty 420 eur, ak táto splátka nie

je splatená dlhšie ako 30 dní a v prípade pokuty 9.240 eur, ak teda nebola pôžička vrátená dlhšie ako 60 dní. Žalovaný v 1. rade nerozporoval, že by pôžičku prevzal, naopak, prejavil snahu stretnúť sa. Deklaroval, že začne splácať, pričom k splneniu týchto sľubov nedošlo. S poukazom na uvedené je zrejmé, že uznáva svoj záväzok, avšak neplní ani čiastočne. Čo sa týka žalovaného v 2. a 3. rade ako fyzických osôb, tieto sú ručiteľmi tohto záväzku, vyplýva to z vyhlásenia ručiteľa, podpísané v rovnaký deň ako bola podpísaná zmluva o pôžičke, t.j. dňa 22.02.2010. Právny zástupca zároveň uviedol, že žalobca neuzavrel žiadnu dohodu o mimosúdnom urovnaní a zároveň v roku 2013 nebola uhradená žiadna suma, či už od žalovaného v 1. a 2. rade rade alebo pána S.. Žalovaní žiadnym spôsobom nepreukázali ani naplnenie tejto údajnej dohody.

4. Právny zástupca žalovaného v 1. rade v konaní potvrdil existenciu záväzkovo-právneho vzťahu medzi účastníkmi, avšak ako uviedol, žalovaný v 1. rade disponuje potvrdeniami, ktoré preukazujú, že reálne bola uhradená suma 19.950,- eur. Okrem tejto sumy žalovaný v 1. rade uhradil v prospech žalobcu jednu mesačnú splátku, ktorú prevzal p. D.. Poskytnutie sumy v uvedenej výške bolo odôvodnené tým, že nie je oprávnený poskytovať pôžičku nad 20.000 eur, keďže túto môže poskytnúť iba majiteľ alebo on s jeho súhlasom. Existuje teda rozdiel medzi sumou, ktorá je napísaná v pôžičke a sumou, ktorá bola vyplatená. Sám p. D. vydal potvrdenie o tom, že táto pôžička bola zo strany žalovaného v 1. rade splatená. Právny zástupca žalovaného namietol výšku zmluvnej pokuty a výšku a odôvodnenosť uplatnených sankčných úrokov vo výške 0,15 % za každý deň z dôvodu, že tieto sú nad rámec zákonom určených úrokov. Zároveň namietol platnosť ručiteľských vyhlásení a to z dôvodu, že nie je absolútne zrejmé, čo malo byť predmetom vyplnenia bianko zmenky a tiež vzhľadom na skutočnosť, že žalovaní v 2. a 3. rade sú súkromné osoby a tieto nemajú pasívnu legitimáciu.

5. Žalovaný v 2. rade v konaní uviedol, že spoločnosť žalovaného v 1. rade nemôže brať úvery, ani žiadne pôžičky. Zo strany žalovaného v 1. rade sa hľadalo riešenie danej situácie, nemá však žiadne finančné prostriedky na to, aby sa mohol finančne urovnať so žalobcom. Zároveň uviedol, že začiatkom októbra 2012 uzatvoril s majiteľom žalobcu dohodu o vyrovnaní, ktorá bola vyhotovená len v jednom exemplári, na základe ktorej sa so žalobcom dohodli na vyrovnaní pohľadávky vrátane pohľadávky, ktorá je predmetom konania na tunajšom súde pod sp. zn. 14C/105/2011 a to v celkovej sume 35.000,- eur. Prítomný pri uzavretí tejto dohody bol svedok pán A. pričom jej súčasťou bol aj ručiteľský záväzok pána A. Žalovaný v 1. rade uviedol, že je pravdou že so žalobcom uzatvoril dňa 22.02.2010 zmluvu o pôžičke, na základe ktorej mu fyzicky poskytol sumu 18.850,- eur. Z predmetnej pôžičky vo výške 18.850 eur nevrátil žalobcovi žiadnu sumu a to z dôvodu nedostatku finančných prostriedkov. Uzavretie predmetnej zmluvy sprostredkoval žalovaný v 3. rade, ktorý bol prítomný pri jej uzavretí. Uvedenú zmluvu nemal následne možnosť si prečítať a ani nežiadal žalovaného v 3. rade o jej poskytnutie. Prvú splátku zaplatil hneď pri uzavretí zmluvy, pričom v skutočnosti mu bol poskytnutý úver len vo výške 18.850 eur, pretože žalobca si odpočítal sumu 1.050 eur, následne už neuhradil žiadnu splátku ani istinu úveru. Dohoda o vyrovnaní bola uzavretá s pracovníkom navrhovateľa, ktorého meno si nepamätá, pričom sa stretli len raz pri uzatvorení tejto dohody. Žalovaný v 2. rade tiež uviedol, že je ochotný žalobcovi zaplatiť sumu 19.900,- eur a primerané úroky z tejto sumy, nie však zmluvnú pokutu vo výške 9.240,- eur, nakoľko bolo dojednané, že ak zaplatí sumu 35.000,- eur v priebehu roka 2013, nebude musieť platiť túto zmluvnú pokutu.

6. Žalovaný v 1. rade k priebehu podpisovania zmluvy o pôžičke uviedol, že táto už bola nachystaná, pán D. ho v krátkosti oboznámil s jej znením a uviedol výšku pôžičky a úroky. Pána D. upozornil na to, že je neobvyklé, keď je na zmluve napísaná vyššia suma ako sa poskytuje. Následne predmetnú zmluvu podpísal a boli mu v hotovosti vyplatené peniaze vo výške 18.850 eur. Žalovaný v 1. rade na pojednávaní dňa 08.01.2014 uviedol, že jednanie ohľadom dohody sa uskutočnilo v roku 2012 a nakoľko sa s ním žalobca odmietal baviť, k uzavretiu došlo za prítomnosti pána S., ktorý vstupoval ako ručiteľ. Pán S. preukázal, že je schopný túto čiastku uhradiť, pokiaľ nedôjde k úhrade dlžnej čiastky, pričom táto mala byť uhradená do konca roku 2013. Zároveň dodal, že peniaze na základe Zmluvy o pôžičke si požičiaval žalovaný v 3. rade, pričom ako žalovaný v 1. rade dodal, nemal dôvod v tej dobe si peniaze požičiavať. Žalovaný v 1. rade uviedol, že z jeho strany k úhrade dlhu v zmysle tejto dohody nedošlo, nevie však uviesť, či predmetný dlh neuhradil pán S., ktorý sa zaručil svojimi pozemkami. Osobu, s ktorou uzatváral dohodu, nikdy predtým nevidel, nemala žiadnu plnú moc, ktorou by sa preukázala, že je oprávnená konať za žalobcu, vedela však o danej situácii.

7. Žalovaný v 3. rade v konaní uviedol, že finančné prostriedky na základe Zmluvy o pôžičke boli p. S. ako konateľom spoločnosti SV - Centrum prevzaté v plnej výške, t.j. v sume 23.100 eur, čiže táto suma plne korešpondovala zo sumou uvedenou v Zmluve o pôžičke, s tým, že táto mala byť použitá pre potreby spoločnosti žalovaného v 1. rade, ktorá dokončovala stavbu na ul. Y. v J.. Pri prevzatí peňazí bol prítomný spolu s pánom S. a za žalobcu podpisoval uvedenú Zmluvu o pôžičke p. D. s tým, že tento odovzdal aj finančnú hotovosť v uvedenej výške. Rovnopis predmetnej zmluvy prevzal aj štatutárny zástupca žalovaného v 1. rade a žalovaný v 2. rade. Žalovaný v 3. rade zároveň uviedol, že má vedomosť o tom, že žalovaný v 1. rade na začiatku uhrádzal splátky na základe zmlúv uzatvorených so žalobcom. Žalovaný v 3. rade dodal, že nie je pravda tvrdenie žalovaného v 2. rade, že peniaze na základe Zmluvy o pôžičke si požičiaval on. Spoločnosť žalovaného v 2. rade tieto finančné prostriedky žiadala aj prebrala, za ktoré sa zaručil žalovaný v 2. rade ako prvý ručiteľ, takisto ako fyzická osoba, pričom žalovaný v 3. rade vystupoval ako druhý ručiteľ. Bolo mu oznámené, že spoločnosť žalovaného v 2. rade finančné prostriedky potrebuje na zaplatenie splátok voči bankovej inštitúcii, od ktorej si zobrala developérsky úver.

8. Z výsluchu svedka, A.. O. D. vyplýva, že v uvedenom čase, keď došlo k uzavretiu Zmluvy o pôžičke, pracoval ako riaditeľ spoločnosti žalobcu. Pán S. bol klientom tejto spoločnosti, ktorá financovala jeho obchodné aktivity. Pôžičku dostal riadne, ako je to uvedené v zmluve, pričom sumu uvedenú v zmluve mu uhrádzal v plnej výške. Pán S. bol človek, ktorý si peniaze vždy prerátal, takže určite mu bola vyplatená suma a zároveň došlo k úhrade splátky tak ako je uvedené v zmluve. Prítomný pri prevzatí peňazí bol aj žalovaný v 3. rade, ktorý tiež uvedenú sumu prerátal. Žalovaní v 1. aj 2. rade dostali zmluvu ešte vopred ako nepodpísanú a teda mali možnosť si ju prečítať, oboznámiť sa a robiť zmeny, zmluva sa vždy pripravovala po dohode s klientom. Pri podpisovaní zmluvy bol prítomný okrem neho pán S. a žalovaný v 3. rade. Žalovaným v 1. a 2. rade bol ponúknutý splátkový kalendár, dokonca p. S. jedného času chcel ako protihodnotu pôžičky poskytnúť drahé zlaté hodinky a šperky, ale k samotnej realizácii nikdy nedošlo. Svedok ďalej dodal, že dohodu o urovnaní neuzatváral a ani nemá vedomosť o tom, že by takáto dohoda, ktorej predmetom by malo byť odpustenie zmluvnej pokuty, mala byť uzavretá. Nedošlo ani k splateniu istiny a uzatvárať takúto dohodu pred splatením istiny s klientom nie je možné. Žalovaní v 1. a 2. rade nikdy nereklamovali výšku poskytnutej pôžičky, pán S. mal od žalobcu niekoľko pôžičiek, vždy sa s ním uzatvárali zmluvy na požiadanie.

9. Z výsluchu svedka A. S. súd zistil, že v septembri 2012 bol prítomný jednania medzi mediátorom a pánom S.. V prípade osoby mediátora nevie uviesť o koho sa jednalo, to vyplynulo až z ďalšej debaty, ktorá v danej veci prebiehala. Sedeli s pánom S., pričom prišiel pán, ktorý sa predstavil ako prostredník na vyjednávanie medzi ním a jeho spoločnosťou a spoločnosťou žalobcu. Na tomto stretnutí bol spísaný splátkový kalendár s možnosťou ukončenia veci do konca roku 2013. Na záver ho pán S. oslovil s požiadavkou, či mu vie pomôcť ručením, na čo mu uviedol, že len v prípade, keď firma Sivamex začne riadne fungovať a skončia súdne spory, ktoré blokujú činnosť firmy SV - Centrum. Svedok tiež uviedol, že na záver tohto stretnutia podpísal listiny, ale nie ako ručiteľ, ale ako svedok. Predmetom tejto dohody boli len sumáre nejakých splátok, k tejto debate medzi žalovaným v 2. rade a mediátorom sa pripojil až záverom, keď ho pán S. oslovil, či môže v tejto veci pomôcť. Zároveň uviedol, že z jeho strany nedošlo k úhrade dlžnej sumy a tiež, že nemá vedomosť, či došlo k úhrade zo strany žalovaných v 1. a 2. rade. Predmetné stretnutie sa uskutočnilo v septembri 2012 na I. ulici, v komplexe J. veže. S. na záver uviedol, že nemá vyhotovenie predmetnej dohody.

10. Z doloženej Zmluvy o pôžičke zo dňa 22.02.2010 medzi žalobcom a žalovaným v 1. rade súd zistil, že túto uzatvorili podľa § 657 a nasl. Občianskeho zákonníka a § 261 ods. 6 Obchodného zákonníka. Na základe tejto zmluvy sa žalobca ako veriteľ zaviazal poskytnúť žalovanému v 1. rade ako dlžníkovi na obdobie dvoch mesiacov pôžičku vo výške 23.100 eur a dlžník sa zaviazal pôžičku vrátiť v dvoch mesačných splátkach po 1.050 eur vždy do 27. dňa v mesiaci a poslednú splátku zaplatiť vo výške 21.000 eur najneskôr do 22.04.2010, s tým, že prvú splátku žalovaný v 1. rade uhradí do 22.02.2010. Z článku III. bod 3.1. vyplýva, že v prípade, že sa dlžník dostane do omeškania so splnením svojho záväzku vrátiť veriteľovi pôžičku alebo jej časť alebo mesačnú splátku alebo jej časť, je veriteľ oprávnený požadovať od dlžníka úrok z omeškania vo výške 0,15 % z pôžičky za každý deň omeškania a dlžník je povinný túto sumu uhradiť veriteľovi do troch pracovných dní odo dňa, kedy veriteľ o to dlžníka písomne požiada. Dlžník je zároveň povinný v rovnakej lehote v prípade, že sa dostane do omeškania so splnením svojho záväzku vrátiť veriteľovi pôžičku alebo jeho časť o viac ako 60 dní na základe písomnej žiadosti veriteľa uhradiť aj zmluvnú pokutu vo výške 9.240 eur. V prípade, že sa dlžník dostane do omeškania

a to o viac ako 30 dní so splnením svojho záväzku vrátiť veriteľovi mesačnú splátku alebo jeho časť na základe písomnej žiadosti veriteľa uhradiť aj zmluvnú pokutu vo výške 420 eur za každú omeškanú mesačnú splátku. V článku VI. bod 6.2 zmluvy si účastníci dohodli, že „na vzťahy upravené Zmluvou ako aj na vzťahy vznikajúce zo Zmluvy, pokiaľ nie sú výslovne upravené v zmluve sa použijú primerane ustanovenia Občianskeho zákonníka v znení neskorších predpisov o pôžičke a v zvyšnej časti úpravy právnych vzťahov Zmluvných strán ustanovenia Obchodného zákonníka v znení neskorších predpisov“.

11. Z vyhlásenia ručiteľa zo dňa 22.02.2010 podľa § 303 a nasl. Obchodného zákonníka vyplýva, že žalovaný v 3. rade sa ako ručiteľ zaviazal uspokojiť žalobcu ako veriteľa v rozsahu akýchkoľvek a všetkých pohľadávok dlžníka - žalovaného v 1. rade, ktoré môžu vzniknúť v budúcnosti zo Zmluvy o pôžičke uzavretej dňa 22.02.2010 medzi žalovaným v 1. rade ako dlžníkom a žalobcom ako veriteľom, ak dlžník nesplní riadne a včas svoje peňažné záväzky vyplývajúce z povinnosti dlžníka splatiť a uhradiť veriteľovi pôžičku, jej príslušenstvo a akúkoľvek škodu alebo náhradu škody, ktorá veriteľovi vznikne, ak dlžník poruší akékoľvek ustanovenie Zmluvy alebo ak sa akékoľvek prehlásenie, záväzok alebo záruka dlžníka uvedené v Zmluve, ukáže ako nepravdivé a z toho dôvodu vznikne veriteľovi škoda. Z článku I Vyhlásenia vyplýva, že ručiteľ sa zaväzuje uspokojiť zabezpečované pohľadávky veriteľa v prípade, že dlžník nesplatí dlžné čiastky alebo ktorúkoľvek ich časť vrátane príslušenstva ani v stanovenej lehote po tom, čo bol k plneniu písomne vyzvaný výzvou odoslanou veriteľom.

12. Na základe Vyhlásenia ručiteľa zo dňa 22.02.2010 podľa § 303 a nasl. Obchodného zákonníka sa žalovaný v 2. rade ako ručiteľ zaviazal uspokojiť žalobcu ako veriteľa v rozsahu akýchkoľvek a všetkých pohľadávok dlžníka - žalovaného v 1. rade, ktoré môžu vzniknúť v budúcnosti zo Zmluvy o pôžičke uzavretej dňa 22.02.2010 medzi žalovaným v 1. rade ako dlžníkom a žalobcom ako veriteľom, ak dlžník nesplní riadne a včas svoje peňažné záväzky vyplývajúce z povinnosti dlžníka splatiť a uhradiť veriteľovi pôžičku, jej príslušenstvo a akúkoľvek škodu alebo náhradu škody, ktorá veriteľovi vznikne, ak dlžník poruší akékoľvek ustanovenie Zmluvy alebo ak sa akékoľvek prehlásenie, záväzok alebo záruka dlžníka uvedené v Zmluve, ukáže ako nepravdivé a z toho dôvodu vznikne veriteľovi škoda. Z článku I Vyhlásenia vyplýva, že ručiteľ sa zaväzuje uspokojiť zabezpečované pohľadávky veriteľa v prípade, že dlžník nesplatí dlžné čiastky alebo ktorúkoľvek ich časť vrátane príslušenstva ani v stanovenej lehote po tom, čo bol k plneniu písomne vyzvaný výzvou odoslanou veriteľom.

13. Z výdavkového pokladničného dokladu zo dňa 22.02.2010 vyhotoveného A.. O. D. súd zistil, že žalobca vyplatil žalovanému v 1. rade sumu vo výške 23.100 eur.

14. Podľa ustanovenia § 657 Občianskeho zákonníka zmluvou o pôžičke prenecháva veriteľ dlžníkovi veci určené podľa druhu, najmä peniaze, a dlžník sa zaväzuje vrátiť po uplynutí dohodnutej doby veci rovnakého druhu.

15. Podľa ustanovenia § 544 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ak strany dojednajú pre prípad porušenia zmluvnej povinnosti zmluvnú pokutu, je účastník, ktorý túto povinnosť poruší, zaviazaný pokutu zaplatiť, aj keď oprávnenému účastníkovi porušením povinnosti nevznikne škoda.

16. Podľa ustanovenia § 544 ods. 2 Občianskeho zákonníka, zmluvnú pokutu možno dojednať len písomne a v dojednaní musí byť určená výška pokuty alebo určený spôsob jej určenia.

17. Podľa ustanovenia § 265 Obchodného zákonníka výkon práva, ktorý je v rozpore so zásadami poctivého obchodného styku, nepožíva právnu ochranu.

18. Podľa ustanovenia § 300 Obchodného zákonníka okolnosti vylučujúce zodpovednosť (§ 374) nemajú vplyv na povinnosť platiť zmluvnú pokutu.

19. Podľa ustanovenia § 301 Obchodného zákonníka neprimerane vysokú zmluvnú pokutu môže súd znížiť s prihliadnutím na hodnotu a význam zabezpečovanej povinnosti, a to až do výšky škody, ktorá vznikla do doby súdneho rozhodnutia porušením zmluvnej povinnosti, na ktorú s vzťahuje zmluvná pokuta. Na náhradu škody, ktorá vznikla neskôr, je poškodený oprávnený do výšky zmluvnej pokuty podľa § 373 a nasl.

20. Podľa ustanovenia § 303 Obchodného zákonníka kto veriteľovi písomne vyhlási, že ho uspokojí, ak dlžník voči nemu nesplnil určitý záväzok, stáva sa dlžníkovým ručiteľom.

21. Podľa ustanovenia § 261 ods. 6 Obchodného zákonníka (v znení účinnom do 31.12.2010) zmluvy medzi osobami uvedenými v odsekoch 1 a 2, ktoré nie sú upravené v hlave II tejto časti zákona, a sú upravené ako zmluvný typ v Občianskom zákonníku, spravujú sa príslušnými ustanoveniami o tomto zmluvnom type v Občianskom zákonníku a týmto zákonom.

22. Podľa ustanovenia § 262 ods. 1 Obchodného zákonníka strany si môžu dohodnúť, že ich záväzkový vzťah, ktorý nespadá pod vzťahy uvedené v § 261, sa spravuje týmto zákonom.

23. Podľa ustanovenia § 262 ods. 3 Obchodného zákonníka touto časťou zákona sa spravujú aj vzťahy, ktoré vznikli pri zabezpečení záväzkov zo zmlúv, pre ktoré si strany zvolili použitie tohto zákona podľa odseku 1, ak osoba poskytujúca zabezpečenie s tým prejaví súhlas alebo v čase vzniku zabezpečenia vie, že zabezpečovaný záväzok sa spravuje touto časťou zákona.

24. Podľa ustanovenia § 365 Obchodného zákonníka (v znení účinnom do 31.01.2013) dlžník je v omeškaní, ak nesplní riadne a včas svoj záväzok, a to až do doby poskytnutia riadneho plnenia alebo do doby, keď záväzok zanikne iným spôsobom. Dlžník však nie je v omeškaní, pokiaľ nemôže plniť svoj záväzok v dôsledku omeškania veriteľa.

25. Podľa ustanovenia § 369 ods. 1 Obchodného zákonníka, ak je dlžník v omeškaní so splnením peňažného záväzku alebo jeho časti, je povinný platiť z nezaplatenej sumy úroky z omeškania dohodnuté v zmluve. Ak úroky z omeškania neboli dohodnuté, dlžník je povinný platiť úroky z omeškania podľa predpisov občianskeho práva. Ak záväzok vznikol zo spotrebiteľskej zmluvy a dlžníkom je spotrebiteľ, možno dohodnúť úroky z omeškania najviac do výšky ustanovenej podľa predpisov občianskeho práva.

26. V zmysle vyššie citovaného ustanovenia § 265 Obchodného zákonníka výkon práva, ktorý je v rozpore so zásadami poctivého obchodného styku, nepožíva právnu ochranu. Zásady poctivého obchodného styku sú výrazom konkretizácie všeobecnejších morálnych zásad vyjadrených v pojme dobré mravy. Zákon subjektívne práva nielen priznáva, ale poskytuje aj ochranu ich výkonu. Nebráni však taký výkon práva, ktorý sa prieči zásadám poctivého obchodného styku. Právnym dôsledkom rozporu so zásadami poctivého obchodného styku je odopretie právnej ochrany výkonu takéhoto práva.

27. Právna úprava zmluvnej pokuty v Obchodnom zákonníku (§ 300 až § 302) je len doplnením právnej úpravy tohto inštitútu obsiahnutej v Občianskom zákonníku (§ 544 a § 545). Zmluvná pokuta patrí k zabezpečovacím prostriedkom záväzkového práva. Je to dohodou účastníkov určená peňažná suma, ktorú je dlžník povinný zaplatiť veriteľovi, ak poruší svoju zmluvnú povinnosť. Možno ju dohodnúť aj pre prípad omeškania so splatením peňažného záväzku a to takým spôsobom, že jej výška bude tiež závislá na dobe, po ktorú trvá porušenie zmluvnej povinnosti (napr. percentuálnou sadzbou za každý deň alebo za každý mesiac omeškania, teda za vymedzený čas). Má akcesorickú povahu, pri svojom vzniku predpokladá existenciu hlavného záväzku, na zabezpečenie ktorého má slúžiť. Inštitút zmluvnej pokuty plní v určitom zmysle slova funkciu paušalizovanej náhrady škody. Výška zmluvnej pokuty musí spĺňať kritérium primeranosti, inak by dohoda o nej mohla byť neplatná pre rozpor s dobrými mravmi, prípadne by neprimerane vysoká zmluvná pokuta v obchodných vzťahoch mohla byť dôvodom moderačného oprávnenia súdu, teda dôvodom na jej zníženie súdom. Moderačné právo súdu upravuje § 301 Obchodného zákonníka. Jeho podstata spočíva v tom, že súd môže znížiť neprimerane vysokú zmluvnú pokutu so zreteľom na hodnotu a význam zabezpečovanej povinnosti, pričom hranicou takého zníženia je výška škody, ktorá vznikla do doby súdneho rozhodnutia porušením zmluvnej povinnosti, na ktorú sa vzťahuje zmluvná pokuta.

28. Na základe odvolania podaného žalovaným v 2. rade, Krajský súd v Trnave uznesením č.k. 21Cob/135/2015-334 zo dňa 30.08.2016 napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v časti rozhodnutia o uložení povinnosti žalovanému v 2. rade zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. V odôvodnení uznesenia okrem iného uviedol, že v záhlaví zmluvy o pôžičke síce účastníci odkázali na ust. § 261 ods. 6 Obchodného zákonníka, ale zmluva o pôžičke je upravená iba v Občianskom zákonníku, preto nemôže byť posudzovaná podľa Obchodného zákonníka. Ručenie je upravené tak Obchodným ako aj

Občianskym zákonníkom. Obe právne úpravy sú komplexné a existujú paralelne popri sebe. Príslušná právna úprava ručenia sa odvíja od povahy základného záväzku, ktorý sa ručením zabezpečuje, preto nie je správne použitie právnej úpravy ručenia, poskytnutého fyzickými osobami podľa Obchodného zákonníka (§ 303) i keď tento právny vzťah tak účastníci označili. Okrem toho odvolací súd poukázal na to, že súd prvej inštancie v odôvodnení rozhodnutia nesprávne zdôraznil, že žalovaní v 1. až 3. rade o nežiadali zníženie zmluvnej pokuty, preto moderačné právo neuplatnil. Z obsahu spisu a prejavmi žalovaného v 2. rade, ktorý opakovane dôvodnosť a výšku zmluvnej pokuty namietal.

29. V priebehu ďalšieho konania (po zrušení rozsudku súdu prvej inštancie vo vzťahu k žalovanému v 2. rade) právny zástupca žalobcu na pojednávaní uviedol, že nesúhlasí s právnym posúdením právneho vzťahu ručenia medzi žalobcom a žalovaným v 2. rade. S poukazom na § 261 ods. 1, 9 a § 262 Obchodného zákonníka sa ručenie žalovaného v 2. rade spravuje Obchodným zákonníkom. Čo sa týka moderačného práva súdu mal za to, že toto nie je povinný súd uplatňovať. Poukázal pritom na iné rozhodnutie Okresného súdu Trnava TT pod sp.zn. 14C/105/2011 a rozhodnutie Krajského súdu v Trnave sp. zn. 10Co/1/2016, ktoré sa týkajú obdobných vecí v súvislosti so žalovaným v 1. rade, ako aj žalovaným v 2. rade. Rovnako bola zo strany žalobcu poskytnutá spoločnosti SV - Centrum (v tomto konaní žalovaný v 1. rade) pôžička vo výške 12.075 eur, bola dohodnutá zmluvná pokuta vo výške 5.060 eur a následne vo výške 575 eur a 11.500 eur a v tomto prípade aj Krajský súd v Trnave skonštatoval, že takto dohodnutá zmluvná pokuta je v poriadku, v súlade s dobrými mravmi a poctivým obchodným stykom. Rovnako aj Okresný súd Bratislava I v reštrukturalizačnom konaní, ktoré namietal žalovaný v 2. rade, bola pohľadávka z tejto konkrétne zmluvy, prihlásená do reštrukturalizácie, správcom namietaná, a v incidenčnom konaní bolo konštatované, že právny dôvod, vymáhateľnosť aj vznik tejto pohľadávky je preukázaný a je v súlade so zákonom. Poukázal tiež na rozhodnutie Krajského súdu v Nitre pod sp.zn. 5Co/16/2010, kde sa konštatuje, že zmluvná pokuta 0,25 % z istiny za každý deň z omeškania nie je neprimeraná účelu, ktorý bol dlhodobo sledovaný. Ak zmluvná pokuta v tomto prípade predstavuje 10.500 eur a dlžník - žalovaný v 2. rade je v omeškaní takmer 7 rokov, čo predstavuje viac ako 2500 dní aktuálne, tak výška zmluvnej pokuty rozpočítaná je 0,018 % denne. Dokazovaním bolo preukázané, že peňažné prostriedky na zmluvu o pôžičke boli prevzaté vo výške 23.100 eur, a to jednak výpoveďou pána D. žalovaného v 3. rade a tiež listinnými prostriedkami - výdavkovým pokladničným dokladom, takže tvrdenia žalovaného v 2. rade nie sú pravdivé a čo sa týka insolventnosti žalovaného v 1. rade, poukázal na rozhodnutie Okresného súdu Trnava sp.zn. 8C/126/2010.

30. Žalovaný v 2. rade na pojednávaní dňa 08.03.2017 uviedol, že čo sa týka percent a pokút, sú podľa neho neobvyklé, s týmto som sa ešte nestretol, aby boli požadované takéto úroky, sú neodôvodnené a v rámci obchodného styku sú vysoko nad rámec zákonom určených úrokov. Od začiatku rozporuje výšku zmluvných pokút aj predmetnej pôžičky, ktorá nebola v takej výške, ako to bolo zdokladované. Nikdy nedošlo k prevzatiu takej čiastky, všetko je vypočítavané a uplatňované z nesprávnych súm. Žalovaní v 2. a 3. rade sú súkromné osoby, pôžičku uzavrel žalovaný v 1. rade, zaviazaným v tomto vzťahu je preto tento žalovaný. Okrem toho nároky žalobcu sú uplatňované v rámci reštrukturalizačných konaní. Vzhľadom na uvedené je rozpor v žalobnom návrhu, ktorý sa nestotožňuje s výškou pôžičky uvedenej v zmluve. Chcel sa so žalobcom dohodnúť, medzičasom došlo k reštrukturalizácii žalovaného v 1. rade a v rámci tohto konania je plnenie tohto vzťahu, čo sa žalovaný v 1. rade zaviazal. Počas doby trvania tohto konania došlo k insolventnosti aj jeho osobnej, je na dôchodku, nemá zdroje a keďže plní žalovaný v 1. rade, je to irelevantné. Žalovaný v 3. rade spolupracuje so žalobcom. Žalovaný v 3. rade priviedol žalovaného v 1. rade do spoločnosti žalobcu, kde vlastne vznikol tento vzťah. Prevzatie sumy uvedenej v zmluve podpisoval, pretože taká bola forma žalobcu, že keď chcel pôžičku, musel pristúpiť na podmienky žalobcu a z toho vyplývali zmluvné pokuty, atď. Pripustil, že mal vedomosť o zmluvných podmienkach žalobcu, pretože inak ani nemohlo dôjsť k tomu aktu. Pán D. povedal, že nad 20.000 eur môže požičať len majiteľ firmy, z toho hneď si uplatnil prvú splátku, mal vydať 19.950 eur a následne do 23.100 eur mali byť ďalšie pokuty a úroky do výšky 23.100 eur, lenže pri preberaní peňazí sa neprevzala suma 19.950 eur, ale odrátal sa prvý úrok 1.050 eur. V rámci zmluvnej pokuty, tá bola dohodnutá s tým, že sa nebude uplatňovať, pretože v tom čase sa so žalobcom dohodli, bola dohodnutá ďalšia investícia, kde mu bola ponúknutá 2 % spoluúčasť, ktorá ďaleko prevyšovala zmluvné pokuty aj istinu. Snažili sme sa prostredníctvom inej firmy nahradiť, že nebudú uplatňované žiadne penále, ani pokuty. Návrh tejto dohody vypracoval žalobca. Žalovaný v 1. rade sa dostal do reštrukturalizácie, nedošlo potom k naplneniu tejto dohody.

31. V ďalšom konaní (po zrušení rozsudku a vrátení veci odvolacím súdom) neboli žalobcom ani žalovaným v 2. rade navrhnuté ani predložené žiadne ďalšie dôkazy, preto súd viazaný právnym názorom odvolacieho súdu vychádzajúc z už vykonaného dokazovania dospel k nasledovným skutkovým a právnym záverom:

32. Na základe vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že medzi žalobcom a žalovaným v 1. rade došlo k platnému uzavretiu Zmluvy o pôžičke, na základe ktorej poskytol žalobca ako veriteľ žalovanému v 1. rade ako dlžníkovi pôžičku, a to vo výške 23.100 eur. Dokazovaním, najmä z výpovede žalovaného v 3. rade a svedka A.. D., mal súd preukázané, že pôžička bola poskytnutá vo výške uvedenej v Zmluve o pôžičke a nie vo výške uvádzanej žalovaným v 2. rade, t.j. vo výške 18.900 eur, keď žalovaný v 2. rade v ďalšom konaní po zrušení rozsudku súdu prvej inštancie vydaného v tejto veci tvrdil, že pán B. v skutočnosti vydal sumu 19.950 eur a hneď si odrátal prvý úrok 1.050 eur, pričom žalovaný v 2. rade toto svoje tvrdenie ničím nepreukázal a ani nenavrhol vykonať dôkaz na preukázanie tohto svojho tvrdenia. Súd podotýka, že už v pôvodnom konaní žalovaný v 1. rade namietol rovnakú skutočnosť s tým, že mu bola v skutočnosti odovzdaná suma 18.850 eur, pričom ani tento toto svoje tvrdenie ničím nepreukázal a ani nenavrhol vykonať dôkaz na preukázanie uvedenej skutočnosti. Súd mal z predložených listinných dôkazov ďalej preukázané, že žalovaní v 2. a 3. rade na seba prevzali ručiteľský záväzok a zaviazali sa uspokojiť pohľadávky žalobcu vyplývajúce zo Zmluvy o pôžičke, v prípade ich neuhradenia žalovaným v 1. rade.

33. Odvolací súd vytkol súdu prvej inštancie nesprávne použitie právnej úpravy ručenia poskytnutého fyzickými osobami podľa Obchodného zákonníka (§ 303) i keď tento právny vzťah tak účastníci označili, pretože zmluva o pôžičke je upravená iba v Občianskom zákonníku, preto nemôže byť posudzovaná podľa Obchodného zákonníka. Súd opätovne preskúmal ručiteľský vzťah žalovaného v 1. rade a žalovaného v 2. rade a napriek vyslovenému záväznému právnemu názoru odvolacieho súdu súd s poukazom na nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 46/2013 opätovne dospel k záveru, že v danom prípade je potrebné na predmetný ručiteľský vzťah aplikovať príslušné ustanovenia Obchodného zákonníka (§ 303 - § 312). Súd svoj záver odôvodňuje tým, že žalobca a žalovaný v 1. rade si v zmluve o pôžičke, ktorá je ako zmluvný typ upravená v Občianskom zákonníku dohodli právny režim Obchodného zákonníka v zmysle § 261 ods. 6 Obchodného zákonníka (účinného v čase uzavretia zmluvy). V tomto prípade ide teda o tzv. absolútne neobchodný záväzkový vzťah. Ak žalobca a žalovaný v 1. rade ako podnikatelia uzatvorili zmluvu, ktorá je upravená iba v Občianskom zákonníku, tak sa musí táto uzatvoriť podľa Občianskeho zákonníka, t. j. v občianskoprávnom režime. Zo záveru textácie predmetného ustanovenia § 261 ods. 6 (účinného v čase uzavretia zmluvy) „spravujú sa príslušnými ustanoveniami o tomto zmluvnom type v Občianskom zákonníku a týmto zákonom“ však vyplýva, že aj keď podnikateľ uzatvorí zmluvu podľa Občianskeho zákonníka, pretože zmluvný typ, ktorý potrebuje použiť, sa v Obchodnom zákonníku nenachádza, tak sa riadia všetky sprievodné právne inštitúty ustanoveniami Obchodného zákonníka (napr. ručenie, premlčanie, splnenie zmluvy, náhrada škody atď.). Ustanovenie § 262 ods. 1 Obchodného zákonníka pritom dáva stranám konkrétneho zmluvného vzťahu možnosť dohodnúť si aplikáciu Obchodného zákonníka aj v prípade, ak by malo ísť o „klasický“ občianskoprávny vzťah. Právnym následkom dohody o fakultatívnej pôsobnosti Obchodného zákonníka je (v zmysle § 262 ods. 3 Obchodného zákonníka) pôsobnosť Obchodného zákonníka aj na zabezpečenie záväzkov z tých zmlúv, ktoré boli režimu Obchodného zákonníka „dobrovoľne“ podriadené (t.j. vrátane ručenia). Tento dôsledok môže byť potvrdený súhlasom strany, ktorá zabezpečenie poskytuje. Súhlas môže byť výslovný aj konkludentný. Môže byť udelený aj dodatočne. Rozhodujúca je vedomosť strany, ktorá zabezpečenie poskytuje, o tej skutočnosti, že režim Obchodného zákonníka bude použitý aj pri zabezpečení záväzkov. V prejednávanej veci niet pochýb o tom, že žalovaný v 2. rade mal vedomosť o právnom režime aplikujúcom sa na zmluvu o pôžičke, keďže ako konateľ žalovaného v 1. rade predmetnú zmluvu o pôžičke podpisoval a teda vedel, že žalobca a žalovaný v 1. rade si v zmysle čl. V bod 6.2 zmluvy dohodli na úpravu vzájomných právnych vzťahov vyplývajúcich zo zmluvy použitie Obchodného zákonníka.

34. Súd teda skúmal platnosť ručiteľského vyhlásenia žalovaného v 2. rade (keďže rozsudok vo vzťahu k žalovanému v 3. rade už nadobudol právoplatnosť) a má za to, že žalovaný v 2. rade platne na seba prevzal ručiteľský záväzok, pričom ustanovenie § 303 Obchodného zákonníka vyžaduje písomné vyhlásenie budúceho ručiteľa urobené voči veriteľovi, že ho uspokojí, ak dlžník voči nemu nesplní určitý záväzok. Vyhlásenie žalovaného v 2. rade má všetky náležitosti, ktoré citované ustanovenie vyžaduje, je adresované veriteľovi, je v ňom uvedené, aký záväzok sa zabezpečuje a obsahuje aj vyhlásenie, že sa zaväzuje splniť dlh, ak ho nesplní dlžník, toto má zároveň písomnú formu a je podpísané žalovaným v

2. rade. V danom prípade je teda pasívne legitimovaným aj žalovaný v 2. rade, nakoľko žalobca uplatnil nárok tak proti dlžníkovi - žalovanému v 1. rade, ako aj proti ručiteľom - žalovaným v 2. a 3. rade, čo zákon nevylučuje.

35. Vykonaním dokazovaním bolo tiež preukázané, že žalovaný v 1. rade si nesplnil svoje zmluvné povinnosti vyplývajúce z vyššie uvedenej zmluvy a to vrátiť pôžičku v súlade s podmienkami stanovenými v Zmluve a neuhradil splátky pôžičky v lehote splatnosti. V konaní neboli preukázané tvrdenia žalovaných v 1. a 2. rade, že medzi žalobcom a U.. S. ako štatutárnym zástupcom žalovaného v 1. rade a ako žalovaným v 2. rade, došlo k uzatvoreniu Dohody o urovnaní, na základe ktorej malo dôjsť k odkladu splatnosti dlžnej sumy do konca roka 2013 a k odpusteniu zmluvnej pokuty, na ktorú žalobcovi vznikol v zmysle Zmluvy o pôžičke nárok. Z výsluchu žalovaného v 2. rade ani z výpovede svedka S. nemal súd preukázané, kto za žalobcu túto Dohodu uzavrel, ani čo bolo predmetom tejto Dohody, t.j. výška dlžnej sumy, výška splátok, lehota splatnosti. Uvedené tvrdenie žalovaného v 2. rade, ako aj výpoveď svedka vyznievajú nepresvedčivo aj vzhľadom k tomu, že ani jeden z nich nemá k dispozícii uvedenú Dohodu, ktorú údajne podpisovali, nevedia uviesť meno osoby, s ktorou ohľadne tejto Dohody rokovali, zároveň medzi vyjadrením žalovaného v 2. rade a svedka je rozpor aj v tom, keď podľa žalovaného v 2. rade sa mal svedok v rámci tejto Dohody zaviazať ako ručiteľ, pričom podľa vyjadrenia samotného svedka súčasťou dohody nebol jeho ručiteľský záväzok. Vzhľadom na uvedené má súd za to, že žalobcovi vznikla pohľadávka uplatnená v tomto konaní.

36. Medzi žalobcom a žalovaným v 1. rade bola ďalej v zmysle článku III bod 3.1 Zmluvy o pôžičke zmluvne dohodnutá zmluvná pokuta vo výške 9.240 eur a to pre prípad, že sa dlžník dostane do omeškania so splnením záväzku vrátiť veriteľovi pôžičku o viac ako 60 dní a vo výške 420 eur za každú omeškanú mesačnú splátku, s ktorou je v omeškaní o viac ako 30 dní. Nakoľko si žalovaný v 1. rade svoj záväzok nesplnil včas, má žalobca ako veriteľ právo na dojednanú zmluvnú pokutu. Súd neuznal námietku žalovaného v 2. rade ohľadom neprimeranosti zmluvnej pokuty. Rovnako namietal neprimeranosť výšky zmluvnej pokuty aj žalovaný v 1. rade v pôvodnom konaní (pred zrušením rozsudku súdu v tejto veci). Keďže nedošlo k zmene skutkového stavu ani zmene v dôkaznej situácii, súd má naďalej za to, že dojednaná zmluvná pokuta, ako pevne stanovená peňažná suma je s ohľadom ku všetkým okolnostiam daného prípadu primeraná a uvedené dojednanie nie je v rozpore s dobrými mravmi. Ako jedno z kritérií primeranosti súd posudzoval hodnotu zabezpečovanej povinnosti t.j. poskytnutú pôžičku vo výške 23.100 eur a výšku dohodnutej zmluvnej pokuty, pričom táto neprekračuje výšku zabezpečovanej sumy. Takto dojednanú zmluvnú pokutu nemožno považovať za neprimeranú aj vzhľadom na dobu omeškania dlžníka s úhradou svojho záväzku, pričom tento si je vedomý svojej povinnosti, (v konaní uznal výšku dlhu vo výške 18.850 eur) napriek tomu zo strany žalovaného v 1. rade nedošlo ani k čiastočnej úhrade tejto pohľadávky žalobcu. Žalovaní sú s úhradou pohľadávky do doby vyhlásenia rozhodnutia, v omeškaní viac ako 2.460 dní, čo po prepočítaní predstavuje zmluvnú pokutu vo výške približne 4 eurá na deň a teda takúto výšku zmluvnej pokuty s ohľadom na uvedené nemožno považovať za neprimeranú účelu, ktorý bol dohodou o zmluvnej pokute stranami sporu sledovaný a to včasné plnenie si povinností. Zároveň súd nemá za to, že takto dojednaná zmluvná pokuta by viedla k neprimeraným ziskom s ohľadom na majetkovú ujmu na strane žalobcu, prípadne, že by neprimerane postihovala povinné subjekty. Na základe uvedeného dospel súd k záveru, že nie je dôvod aplikovať v danom prípade moderačné právo súdu v zmysle § 301 Obchodného zákonníka a dohodnutú zmluvnú pokutu znížiť.

37. Nakoľko žalovaní v 1. až 3. rade dlžnú sumu pozostávajúcu z istiny a zmluvnej pokuty neuhradili, pričom súd sa vzhľadom na vyššie uvedené stotožnil s uvedenou žalovanou výškou zaviazal žalovaného v 2. rade na jej zaplatenie s tým, že plnením jedného zo žalovaných zaniká v rozsahu tohto plnenia povinnosť ostatných žalovaných. Rozsudkom č.k. 15Cb/66/2011-275 zo dňa 09.05.2014 boli na zaplatenie istiny a zmluvnej pokuty zaviazaní aj žalovaný v 1. a 3 rade, pričom vo vzťahu k nim nadobudol predmetný rozsudok už právoplatnosť a ich povinnosť plniť žalobcovi tak už nebola predmetom tohto súdneho konania.

38. Žalobca so žalovaným v 1. rade si pre prípad omeškania dojednali v článku III. bod 3.1 Zmluvy o pôžičke aj úrok z omeškania vo výške 0,15 % denne, pričom v zásade platí, že dlžník je povinný platiť sankciu za omeškanie v dohodnutej výške, keďže pre určenie úrokov z omeškania v obchodných záväzkových vzťahoch platí zmluvná voľnosť, čo však neznamená, že je úplne neobmedzená a aj pre túto dohodu platí ustanovenie § 265 Obchodného zákonníka. V danom prípade súd nemal preukázané,

že by došlo k porušeniu zásad poctivého obchodného styku, pričom súd vychádzal z primeranosti pomeru medzi úrokom z omeškania a hodnotou zabezpečovaného záväzku, pričom dojednanie úroku z omeškania vo výške 0,15 % za každý deň omeškania (54,75 % ročne) nemožno podľa názoru súdu považovať za také dojednanie, ktorého hodnota by bola hodnote záväzku v hrubom nepomere. Zároveň v zásade platí, že dohodnutá výška úrokovej sadzby, pokiaľ nie je v rozpore so zásadami poctivého obchodného styku, môže prevyšovať úroky, ktoré banky požadujú pri poskytovaní úverov (uznesenie NS SR zo dňa 16.05.1996, sp. zn. 3Obdo 3/96).

39. Nakoľko zo strany žalovaných nedošlo k úhrade dlžnej sumy v lehote splatnosti, súd uložil žalovanému v 2. rade povinnosť zaplatiť žalobcovi úrok z omeškania vo výške 0,15 % denne zo sumy 1.050 eur od 28.03.2010 do zaplatenia, zo sumy 21.000 eur od 23.04.2010 do zaplatenia, s tým, že plnením jedného zo žalovaných zaniká v rozsahu tohto plnenia povinnosť ostatných žalovaných. Rozsudkom č.k. 15Cb/66/2011-275 zo dňa 09.05.2014 boli na zaplatenie úrokov z omeškania zaviazaní aj žalovaný v 1. a 3 rade, pričom vo vzťahu k nim nadobudol predmetný rozsudok už právoplatnosť a ich povinnosť plniť žalobcovi tak už nebola predmetom tohto súdneho konania.

40. Žalovaný v 2. rade v ďalšom konaní (po zrušení rozsudku súdu prvej inštancie) len zopakoval skutkové tvrdenia, ktoré už boli ním prezentované v konaní pred súdom v pôvodnom konaní, pričom k svojím prezentovaným skutkovým tvrdeniam nepredložil žiadne nové dôkazy. Súd na pojednávaní dňa 08.03.2017 vyhlásil dokazovanie za skončené, pričom prítomné strany boli zároveň poučené o zákonnej koncentrácii konania v zmysle § 154 CSP. Napriek tomu žalovaný v 2. rade doručil súdu dňa 13.03.2017 Zmluvu o poskytnutí poradenských služieb medzi žalovaným v 1. rade a žalobcom zo dňa 01.04.2010. Súd na tento dôkaz neprihliadal s poukazom na § 154 CSP. Okrem toho súd podotýka, že uvedená zmluva už bola zo strany žalovaných predložená súdu na pojednávaní dňa 07.06.2012.

41. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku a žalobcovi ako procesne úspešnej strane konania priznal voči žalovanému v 2. rade náhradu trov konania v plnom rozsahu, o výške ktorých rozhodne súd po právoplatnosti tohto rozhodnutia samostatným uznesením. V tomto uznesení rozhodne súd o trovách pôvodného prvoinštančného konania, trovách odvolacieho konania, ako aj trovách tohto konania.

Poučenie:

Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na Okresnom súde Trnava. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak nebude povinnosť uložená týmto rozsudkom po nadobudnutí jeho vykonateľnosti dobrovoľne splnená, je možné podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z.z. (Exekučný poriadok).