Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (3)Rozsudok_13C-312-2015.pdf
PDF · 144.47 KB
Case nature
Area
Subarea
13C/312/2015
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava II v Bratislave, v konaní pred sudcom Mgr. Zuzanou Gašpírovou, v sporovej veci žalobcu: C.. G. T., nar. XX.X.XXXX, bytom I. X, L., zastúpený Advokátskou kanceláriou STOKLASA & STOKLASOVÁ s.r.o., IČO: 36 856 282, Farská 25, Nitra, proti žalovanému: Slovenský futbalový zväz, IČO: 00 687 308, Trnavská cesta 100, Bratislava, o ochranu osobnosti a náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch takto,
rozhodol:
Súd konanie v časti o uloženie povinnosti žalovanému zdržať sa ďalších vyjadrení na adresu žalobcu vo vzťahu k jeho účasti ako člena realizačného tímu na iných než športových aktivitách futbalovej reprezentácie SR U21, z a s t a v u j e .
Súd konanie v často o uloženie povinnosti žalovanému zverejniť v denníku Nový Čas ospravedlnenie v nasledovnom znení: " Slovensky futbalový zväz ( SFZ) sa ospravedlňuje pánovi C.. G. T., ktorý pôsobil ako lekár v realizačnom tíme reprezentácie U21 za nepravdivé výroky o porušení stanov SFZ a poškodení dobrého mena slovenského futbalu a zväzu. Tvrdenia SFZ o účasti C.. G. T. na aktivitách, ktoré by porušovali stanovy SFZ a poškodzovali dobré meno slovenského futbalu i Slovenského futbalového zväzu neboli preukázané a zasiahli hrubým spôsobom do jeho práva na občiansku časť, profesijnú povesť a ochranu dobrého mena.", z a s t a v u j e .
Súd žalobu z a m i e t a .
Žalovaný má voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu.
odôvodnenie:
1.Žalobou, doručenou súdu dňa 14.7.2015 sa žalobca domáhal voči žalovanému uloženia povinnosti zdržať sa ďalších vyjadrení na adresu žalobcu vo vzťahu k jeho účasti ako člena realizačného tímu na iných než športových aktivitách futbalovej reprezentácie SR U21. Domáhal sa tiež uloženia povinnosti žalovanému zverejniť ospravedlnenie v denníku Nový čas a na webových stránkach www.futbalsfz.sk v nasledovnom znení: "Slovensky futbalový zväz ( SFZ) sa ospravedlňuje pánovi C.. G. T., ktorý pôsobil ako lekár v realizačnom tíme reprezentácie U21 za nepravdivé výroky o porušení stanov SFZ a poškodení dobrého mena slovenského futbalu a zväzu. Tvrdenia SFZ o účasti C.. G. T.Š. na aktivitách, ktoré by porušovali stanovy SFZ a poškodzovali dobré meno slovenského futbalu i Slovenského futbalového zväzu neboli preukázané a zasiahli hrubým spôsobom do jeho práva na občiansku časť, profesijnú povesť a ochranu dobrého mena." Zároveň sa voči žalovanému domáhal zaplatenia náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch vo výške 5.000,-Eur.
2.Žalobu odôvodnil tým, že vykonával pre žalovaného činnosť lekára pre reprezentačný tím SR "U21" a ako taký bol členom realizačného tímu reprezentácie SR "U21". V denníku Nový Čas bol dňa
XX.XX.XXXX na str. X-X uverejnený článok ". D. V. O. K. XX O. Č. L. Š.: E., Q.Ľ. S. M. na X.. V tomto článku sa prezident SFZ v rozhovore vyjadril na otázku ". Č. E. na D.Í. O. L. C.?". nasledovne: ". M. Ú. Č. O. P. na P.Q. S.. E. X. P. pre J. P. M..". Následne boli v denníku Nový Čas publikované viaceré články, týkajúce sa tejto kauzy. V denníku dňa X.XX.XXXX na strane XX sa uvádzalo: ". V. X. K. G. L. na P. za E. K. E. D., kde je zverejnené meno, priezvisko a fotografia žalobcu s uvedením, že ide lekára realizačného tímu. V článku zo dňa X.XX.XXXX na strane XX-XX sa tiež spomínali sankcie pre žalobcu aj v podobe doživotného vylúčenia z funkcie v realizačnom tíme. Žalobca poukázal aj na to, že dňa X.XX.XXXX na webovej stránke www.pluska.sk bol zverejnený článok ". O. K. XX O.: za E. E. P. P., v ktorom sa uvádza nasledovné :". E. E. X. A. N. D.O. D. I. T. E. písomný G. podľa Č.. XX M.. X K. G. D. na X. T. K. T. D. E. Č. O. P. D. ( K. E., G. T.Š., Š. J.). P. D. C. K. E. G. D. D., T. J. G. K. C. D. V. W. X..". Obdobne dňa X.XX.XXXX na webovej stránke www.webnoviny.sk bol zverejnený článok, kde sa spomína, že výkonný výbor uložil generálnemu sekretárovi vypracovať písomný podnet na začatie konania disciplinárnej komisie SFZ voči členom realizačného tímu, okrem iných aj žalobcovi, ktorí sa mali dopustiť vážneho porušenia stanov, ktorým bolo poškodené dobré meno slovenského futbalu i SFZ. Obdobná správa bola zverejnená na webovej stránke www.pravda.sk dňa X.XX.XXXX, kde bolo navyše konštatované, že traja členovia bývalého realizačného tímu mali spolu s hráčmi robiť výtržnosti, opíjať sa, spôsobiť materiálne škody a výkonný výbor zatiaľ rozhodol o trestoch pre hráčov. Žalobca mal za to, že žalovaný mediálne prezentované informácie o jeho účasti na spoločensky neprípustných aktivitách potvrdil a postavil do roviny faktu, keď medializoval podnet na začatie konania disciplinárnej komisie SFZ voči jeho osobe, kedy sa mal dopustiť vážneho porušenia stanov SFZ, ktorým bolo poškodené dobré meno slovenského futbalu i zväzu. Do dňa podania žaloby nebol vo vzťahu k žalobcovi označený jediný dôkaz, osvedčujúci jeho účasť na takýchto aktivitách, žalobca nebol požiadaný o vyjadrenie, do dňa podania žaloby nebolo voči nemu začaté disciplinárne konanie. Uverejnením hanlivých tvrdení, žalovaný neoprávnene zasiahol do osobnostných práv žalobcu, tieto boli objektívne spôsobilé spôsobiť ujmu na osobnosti žalobcu. Došlo k zásahu do práva žalobcu na česť a dôstojnosť a to tak v súkromnej sfére, ako aj profesionálnej. Žalobca bol v difamačných vyjadreniach priamo spájaný s výkonom jeho povolania lekára. Mieru rozsahu zásahu do osobnostných práv určuje aj to, že informácie boli zverejňované v celoštátnom periodiku s najvyššou predajnosťou ako aj na webových stránkach, dostupných i v zahraničí.
3.Žalovaný so žalobou nesúhlasil sa žiadal ju v plnom rozsahu zamietnuť. Vo svojom vyjadrení zo dňa 14.10.2015 namietal neexistenciu svojej pasívnej vecnej legitimácie, nakoľko nie je subjektom, ktorý by voči žalobcovi realizoval zásah do jeho osobnostných práv. Informácie o žalobcovi nezverejňoval. Namietal tiež, že žalobca neuvádza konkrétne konanie, resp. vyjadrenia žalovaného, ktoré mali pôsobiť difamujúco. Okrem toho zdôraznil, že zo strany žalobcu došlo dňa 9.10.2014 k hrubému excesu, ktoré preveruje aj orgán činný v trestnom konaní na základe trestného oznámenia poškodeného. Ten podal trestné oznámenie za to, že žalobca ho pri recepcii hotela fyzicky napadol, chytil ho pod krk a ťahal smerom von, pričom mu spôsobil zlomeninu priehlavku kosti ľavej nohy s dobou liečenia 5 týždňov. Okrem toho žalobca nepreukázal odôvodnenosť uplatňovanej náhrady nemajetkovej ujmy.
4.V priebehu súdneho žalobca, prostredníctvom svojho právneho zástupca, uviedol, že žalovaný postavil do roviny faktu tvrdenia o žalobcovi, ktoré neboli pravdivé a to tým, že medializoval fakt o začatí disciplinárneho konania a poskytol rozhovor, v rámci ktorého uvádzal nepravdivé tvrdenia, difamačného charakteru. So žalobcom bol v dôsledku konania žalovaného ukončený pracovný pomer vo V. L. E. L.. V súčasnej dobe musí žalobca dochádzať do práce 60 km. Konkretizoval, že do osobnostných práva žalobcu bolo zasiahnuté dvoma konaniami žalovaného a to vyjadreniami prezidenta SFZ poskytnutými v rozhovore pre denník Nový Čas dňa XX.XX.XXXX a zverejnením komuniké na webovej stránke SFZ dňa X.XX.XXXX. Obe tieto konania je nutné vnímať vo vzájomných súvislostiach.
5.Žalovaný, prostredníctvom svojho právneho zástupcu, zdôraznil, že v oficiálnom komuniké SFZ je uvedené, že žalobca sa "mal" dopustiť vážneho porušenia a že "mal" robiť výtržnosti. Okrem toho poukázal na skutočnosť, že voči žalobcovi riadne prebieha disciplinárne konanie. Vyjadrenie výkonného výboru alebo prezidenta k celej kauze má charakter názoru, nie skutkového tvrdenia. Okrem toho SFZ mal povinnosť o všetkých skutočnostiach informovať aj verejnosť a to podľa zákona o slobodnom prístupe k informáciám a tlačového zákona. Podľa nálezu Ú. D. W.. Ú. XX/XXXX zo dňa 24.2.2016 je zrejmé, že tréneri, funkcionári pri športových tímoch majú charakter verejnej osoby a tolerancia ich kritiky a hodnotenia činnosti je oveľa vyššia ako u iných osôb. V liste zo dňa 21.6.2016 žalovaný upriamil pozornosť na skutočnosť, že žalobca nepodal odvolanie voči rozhodnutiu disciplinárnej komisie SFZ zo dňa 28.4.2016. Podľa jeho názoru disciplinárna komisia postupovala v tomto prípade v súlade
so stanovami. Rozhodnutia disciplinárnej komisie sa podľa čl. 78 ods. 3 oznamujú vyhlásením rozhodnutia previnilcovi, ak bol prítomný na prerokovaní previnenia, oznámením výroku rozhodnutia v najbližšej úradnej správe po vydaní rozhodnutia, ak nebolo rozhodnuté, že sa v úradnej správe zverejní celé rozhodnutia alebo zapísaním rozhodnutia v plnom znení do ISSF. Z uvedeného vyplýva, že sa nedoručujú poštou. Disciplinárna komisia v tomto prípade vec riadne prešetrila, vypočula svedkov a dospela k záveru, že u žalobcu k disciplinárnemu previneniu došlo.
6.Súd vo veci vykonal dokazovanie oboznámením s obsahom listinných dôkazov, založených v spise a vykonal výsluch strán konania.
7.V konaní nebolo sporné, že na základe dohody o vykonaní práce zo dňa 2.10.2014 sa žalobca ako zamestnanec zaviazal vykonávať pre žalovaného ako zamestnávateľa pracovnú úlohu- doktora SR 21 na KME s Talianskom v dňoch 5.10.2014 až 15.10.2014 a to za dohodnutú odmenu. Touto sa žalobca zaviazal, okrem iného, aj na dodržiavania všeobecne záväzných právnych predpisov a platných interných noriem zamestnávateľa ( čl. III bod 1 písm. c).
8.Dňa XX.XX.XXXX v denníku Nový Čas bol zverejnený článok s názvom ". E., Q. S. M. na X., v ktorom denník opísal pobyt futbalovej reprezentácie do 21 rokov v hoteli Senec, odkazujúc na anonymný list. Odkázal tiež na vyjadrenie šéfa futbalového zväzu. V článku bolo spomenuté, že opisovaného vyčínania sa mali zúčastniť aj niektorí členovia realizačného tímu. Ďalej bolo tvrdené, že tréner reprezentácie o správaní svojich zverencov nevedel. Šéf zväzu mal uvádzané informácie potvrdiť. Spolu s článkom bol zverejnený aj rozhovor s I. T., ktorý stál na čele Slovenského futbalového zväzu. Ten na otázku, či informáciu o správaní reprezentácie preveroval uviedol, že všetci zainteresovaní boli v šoku z informácií v anonymnom liste. Nehodili ho do koša a technický riaditeľ a generálny sekretár udalosti preverili, išli za konkrétnymi ľuďmi do Senca, kde sa veci udiali, do veľkej miery sa potvrdilo, že tieto veci sa udiali. Na otázku, čo ho najviac na správaní reprezentácie mrzí uviedol, že informácia o účasti členov realizačného tímu na týchto akciách. Uviedol, že z toho vyvodia pre budúcnosť tvrdé opatrenia, keď sa bude vyberať realizačný tím, budú klásť dôraz na to, aby všetci spĺňali najprísnejšie kritériá. Odmietol uviesť presné mená, s tým, že by neradi krivým obvinením pokazili kariéru hráčov. Ďalej konštatoval, že urobia všetko preto, aby verdikt padol tento mesiac.
9.Na webovej stránke žalovaného bolo dňa X.XX.XXXX zverejnené Komuniké zo zasadnutia VV SFZ, v zmysle ktorého výkonný výbor SFZ okrem iného uložil generálnemu sekretárovi SFZ vypracovať písomný podnet podľa čl. 72 ods. 2 Disciplinárneho poriadku SFZ na začatie konania Disciplinárnej komisie SFZ voči členom realizačného tímu U21 ( K. E., G. T., Š. J.), ktorí sa mali dopustiť vážneho porušenia stanov SFZ, ktorým bolo poškodené dobré meno slovenského futbalu i SFZ.
10.V denníku Nový čas vyšli následne aj ďalšie články, zaoberajúce sa tematikou pobytu futbalovej reprezentácie v Senci. Dňa X.XX.XXXX v článku ". T. D. P. M.?". bolo uvedené, že odteraz nie je celkom jasné, čo sa udialo v seneckom hoteli, isté je, že prezident SFZ pravdivosť anonymu potvrdil. Účastníkmi mali byť aj niektorí členovia realizačného tímu, dokonca oblečení v reprezentačných súpravách. Citovali šéfa Slovenského futbalového zväzu, že sedemdesiat až osemdesiat percent informácií o tom, čo sa na zraze dialo, je pravdivých. Odkázal na to, že o vine a trestoch rozhodne disciplinárna komisia SFZ, pričom predstavitelia zväzu sa opierajú najmä o vyjadrenia zástupcov hotela. V tomto článku bola zverejnená fotografia žalobcu, s uvedením jeho mena, priezviska a jeho funkcie- lekár.
11.V článku zo dňa X.XX.XXXX s názvom ". K. C. G., B. S. C. K. E..". informoval denník Nový Čas , že na zasadnutí výkonného výboru prerokovali a navrhli tresty za bujaré večierky po zápasoch kvalifikácie ME 2015. Výsledkom je odobratie štartovného v troch zápasoch všetkým hráčom a doživotné vylúčenie dvoch členov realizačného tímu bývalého trénera N. zo všetkých reprezentácií. V článku bolo uvedené, že lekár tímu G. T. a masér Š.P. J. doživotne nedostanú šancu pôsobiť pri žiadnom reprezentačnom kolektíve. Návrhy trestov ešte prerokuje disciplinárna komisia SFZ a potvrdí ich na svojom zasadnutí.
12.Ďalším článkom zo dňa X.XX.XXXX Nová Čas informoval o rozhodnutí výkonného výboru, ktorým tento finančne postihol jednotlivých hráčov. Článok uvádzal aj nesúhlasné stanoviská jednotlivých respondentov. V podtitule ". K.W. pre C. S. B. bolo uvedené, že prísne je v zozname trestov aj doživotné vylúčenie maséra Š. J. a lekára G. T. z realizačného tímu a suspendácia vedúceho tímu E.. Dôvodom je podľa výboru vážne porušenie stanov SFZ, ktorým bolo poškodené dobré meno slovenského futbalu
i SFZ. Aj v tomto článku figurovala fotografia žalobcu s uvedením jeho mena, priezviska a trestu- doživotného vylúčenia z funkcie v realizačnom tíme pri reprezentačnom kolektíve.
13.Do spisu žalobca založil aj články z iných periodík a to článok zo dňa X.XX.XXXX s názvom: ". K. XX O.: Za E. E. P. P., kde je okrem iného uvedené, že výkonný výbor uložil generálnemu sekretárovi SFZ I. T. vypracovať písomný podnet podľa čl. 72 ods. 2 Disciplinárneho poriadku SFZ na začatie konania Disciplinárnej komisie SFZ voči členom realizačného tímu ( uvádza sa aj meno žalobcu), ktorí sa mali dopustiť vážneho porušenia stanov SFZ, ktorým bolo poškodené dobré meno slovenského futbalu. Na vyššie uvedené komuniké odkazoval aj denník Šport v článku zo dňa X.XX.XXXX, pričom zároveň uvádzal, že lekár tímu G. T. a masér Š. J. doživotne nedostanú šancu na pôsobenie pri reprezentačných kolektívoch, návrhy ešte prerokuje disciplinárna komisia. Komuniké bolo citované aj na stránke www.futbal.pravda.sk dňa X.XX.XXXX. Bolo konštatované, že členovia reprezentačného tímu pôjdu na disciplinárku, pričom hovorca futbalového zväzu sa vyjadril, že až do jej rozhodnutia sa kompetentní predstavitelia zväzu nebudú k situácii vyjadrovať. V článku ". E. L. L. C. E. G. G.: M. S. L. B..". sa vyjadroval aj primár C.. Š. T., G.., ktorý uviedol, že jeden lekár odišiel do Levíc a tento odišiel kvôli nemu, pričom sa jedná o lekára, ktorý sa zviditeľnil v škandále s futbalovou reprezentáciou do 21 rokov, bol medzi výtržníkmi. Ďalej tvrdil, že tento lekár v priebehu troch mesiacov osemnásť krát neprišiel do práce, stúpil mu na odtlak, tento mal s ním problémy.
14.Listom zo dňa 31.3.2015 sa žalobca, prostredníctvom svojho právneho zástupcu obrátil na žalovaného na účelom predloženia výzvy na ospravedlnenie a náhradu nemajetkovej ujmy. V obsahu tohto listu upozornil na to, že v denníku Nový Čas boli zverejnené články týkajúce sa údajného vyčíňania reprezentácie do 21 rokov v Senci. Podľa názoru žalobcu SFZ mediálne prezentované informácie o jeho účasti na tvrdených aktivitách potvrdil a postavil do roviny faktu, keď medializoval podnet na začatie konania Disciplinárnej komisie SFZ voči jeho osobe, ktorá sa mala ( podľa zverejneného vyhlásenia) "dopustiť vážneho porušenia stanov SFZ, ktorým bolo poškodené dobré meno slovenského futbalu i zväzu." Uvedením difamujúcich tvrdení v rozhovore s predstaviteľom SFZ a vyhlásení VV SFZ, ktoré boli publikované vo zverejnených článkoch, SFZ neoprávnene zasiahol do osobnostných práv žalobcu.
15.Príslušný orgán činný v trestnom konaní uznesením ČVS:ORP-1056/SC-SC-2014 Z1 zo dňa 29.9.2015 vzniesol voči žalobcovi obvinenie pre úmyselný prečin ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1 Trestného zákona v súbehu s úmyselným prečinom výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. a) Trestného zákona, lebo na základe zistených skutočností je dostatočne odôvodnený záver, že obvinený dňa 9.10.2014 v čase okolo 00.30 hodiny v Senci na Slnečných jazerách Sever pri recepcii hotela Senec fyzicky napadol poškodeného O. K., nar. XX.X.XXXX a to takým spôsobom, že ho odzadu chytil pod krk do "zveráka" a ťahal ho smerom von, pričom pri uvedenom konaní spôsobil šikmú zlomeninu v predpriehlavkovej kosti ľavej nohy bez posunu úlomkov s dobou liečenia vo veku poškodeného cca 5 týždňov vrátane rehabilitácie. V tejto trestnej veci bola dňa 20.7.2016 na Okresný súd Bratislava III podaná obžaloba.
16.Súd sa pre účely rozhodnutia vo veci samej oboznámil aj s Kódexom futbalovej etiky zo sept. 2007, ktorý v zmysle čl. 2 bodu 3 je záväzný pre všetkých funkcionárov a členov SFZ. Ich konanie by malo byť v zmysle čl. 3 bodu 1 v súlade s princípmi a zásadami etiky ustanovenými v stanovách SFZ a tomto Kódexe. Zároveň v zmysle čl. 3 bodu 2 boli povinní pri každej svojej činnosti uplatňovať zásahu čestnosti, zodpovednosti, dôstojnosti a nezneužívanie svojho postavenia.
17.V zmysle predloženého disciplinárneho spisu podal dňa 3.12.2014 generálny sekretár SFZ I. T. podnet na začatie disciplinárneho konania. V ňom uviedol, že dňa 21.10.2014 bol na SFZ doručený anonymný list, týkajúci sa činov hráčov a realizačného tímu U21 v Senci, po jeho osobnom preverení sa tieto medializované informácie ukázali v každom bode takmer pravdivé. Podal podnet voči členom realizačného tímu U21 a to K. E., G. T. a Š. J.. Do spisu boli založené zápisnice s výpovedí jednotlivých respondentov a účastníkov pobytu v Senci. Š. J. potvrdil, že bol pod vplyvom alkoholu, nepamätal si, že by T. niekoho bil, potvrdil, že porušil disciplínu aj po zápase s Talianskom. K. E. potvrdil konzumáciu alkoholu s J. za recepciou, pili aj ostatní hráči. Mal sa udiať incident medzi p. T. a pánom, ktorého meno uviesť nevedel. Pani E. T. opísala správanie sa členov realizačného tímu tak, že boli hluční, vulgárni, čo by jej nevadilo, kým neskočili za pult a nezačali ju potľapkávať po zadku a oplzlo ju oslovovať. Žiadala ich aby opustili priestor za recepčným pultom, cítila sa byť ohrozená. Pri stole sedeli klienti z inej firmy, ktorí v tichosti sedeli pri stole, popíjali a hrali hry. Keď jeden pán videl, čo sa deje na recepcii, požiadal členov
SFZ, aby opustili priestor, na čo sa strhla pozornosť na neho. Začali sa pokriky, postrkovanie, pán sa bránil tomuto riešeniu problému, nechcel sa biť ani hádať, avšak členovia SFZ boli presvedčení, že bitka a nadávky sú jediné riešenie a tak tohto pána chytil vysoký člen SFZ pod krk a ťahal ho smerom z hotela. Medzitým kolegyne pána volali políciu. Riaditeľ hotela Senec p. C. G. vo svojej výpovedi uviedol, že p. T. bol opitý, mal nevhodné narážky na recepčnú, keď sa jej zastal jeden pán od vedľajšieho stola, T. sa na neho zavesil ( chytil ho od zadu do zveráku), konflikt pokračoval vonku, kde ich p. E., od seba oddelil. Pracovník hotela Senec p. I. T. uviedol, že p. J. a E. preskočili recepciu, začali obťažovať recepčnú, ktorej vulgárne nadávali. Prišiel aj p. T., zjavne pod vplyvom alkoholu, ten videl celý konflikt s recepčnou, chytil pána, ktorý sa chcel zastať recepčnej, od zadu, ťahal ho von z hotela. Pred disciplinárnou komisiou vypovedal aj žalobca, ktorý poprel svoju zodpovednosť, nič také ako je uvedené v anonymnom liste sa nestalo. Tréner W. N. vo svojom písomnom vyjadrení zo dňa 16.12.2014 konštatoval, že nedisponuje žiadnymi informáciami ohľadne toho, čo sa dialo v hoteli, o všetkých vytýkaných skutočnostiach sa dozvedel až z médií. Z vyjadrenia generálneho sekretára SFZ I. T. zo dňa 18.12.2014 bolo zrejmé, že po podaní anonymného listu tento požiadal p. N., aby preveril uvádzané skutočnosti v hoteli. Ten mu po preverení oznámil, že všetko je viac menej pravda, čo sa v liste píše. Vec prekonzultoval aj s p. E., ktorý zobral časť viny na seba. G. porozprával prezidentovi napríklad aj to, že lekár T., keď si vypil, bol neovládateľný človek. Vyjadril názor, že to, čo bolo v liste uvedené, je pravda. SBS-kár bol zviazaný, prišlo k potýčke s hotelovými hosťami. V zmysle predloženého rozhodnutia disciplinárnej komisie zo dňa 28.4.2016 U962 je zrejmé, že vo veci G. T. v súlade s U 637 a na základe záverov šetrenia vo veci porušenia Stanov SFZ a ostatných predpisov SFZ reprezentácie U 21 po kvalifikačnom stretnutí so Škótskom, táto rozhodla že ukladá disciplinárne opatrenie- pozastavenie výkonu inej ako športovej činnosti na 12 mesiacov s podmienečným odkladom na skúšobnú dobu 24 mesiacov a finančnú pokutu vo výške 500,-Eur podľa čl. 12/2, čl. 18/1,3, čl. 40/1,2 a čl. 64/1 Disciplinárneho poriadku s poukazom na čl. 33/1 g Stanov SFZ a čl. 3 ods. 2 Kódexu futbalovej etiky, od 28.4.2016.
18.Súd vykonal výsluch žalobcu C.. G. T., ktorý potvrdil, že v rozhodnej dobe pôsobil ako lekár pri futbalovej reprezentácii do 21 rokov. Rovnako potvrdil, že sa zúčastnil sústredenia reprezentácie v hoteli Senec. Počas tohto sústredenia nebol nikdy svedkom žiadnych výtržností. Najskôr celej veci neprikladal vážnosť, ale to len do momentu, kedy sa prezident SFZ vyjadril, že hlavnými aktérmi údajných výtržností bol on a páni E. a J.. Takto boli potom označovaní aj v médiách, kde bola zverejnená aj jeho fotografia. Po zverejnení článkov mal doma peklo, taktiež jeho pacienti a kolegovia sa na neho pozerali ako na výtržníka a alkoholika. V tejto dobe pôsobil vo V. L. E. L. a v dôsledku článkov bol nutený opustiť zamestnanie, kedy dňa 1.4.2015 ukončil pracovný pomer dohodou, ktorú bol nútený podpísať pod tlakom okolností. Nepriamo ho do toho dotlačil jeho zamestnávateľ. K otázke jeho účasti na sústredení v Senci uviedol, že jeho povinnosťou bolo poskytovanie zdravotnej starostlivosti hráčom, program hráčov ako aj realizačného tímu bol presne stanovený. Alkohol neprichádzal do úvahy, hráči mali povolené vypiť jedno pivo, je možné, že po zápase vypili dve alebo tri. Žalobca si nikdy nevšimol, že by bol niekto opitý. Pripustil, že potom ako sa dovenoval večer hráčom, si na izbe dali jedno pivo. Podľa jeho názoru celé trestné obvinenie voči nemu je vykonštruované. On sa svojim konaním len snažil zabrániť vzniku výtržnosti, nakoľko údajný poškodený K. sa správal veľmi vulgárne a púšťal sa do jeho kolegov, ktorí stáli na recepcii. Kolegovia E. S. J. sa snažili K. upokojiť, nakoľko ale zjavne dochádzalo k vyostrovaniu konfliktu, v snahe zabrániť ďalším možným následkom, chytil žalobca K. zozadu a odtiahol ho preč. Nakoľko v článkoch boli spomínané orgie, chľast, ťažko sa mu to vysvetľovalo jeho priateľke, k rozpadu vzťahu ale nedošlo. Nepriamo stratil zamestnanie. Keď ho stretli známi, tak mali poznámky, že keď bude organizovať podobnú akciu, aby ich ohlásil. Články vyvolali negatívny dojem o jeho osobe aj v očiach pacientov. Na celú situáciu reagovala zle jeho matka, dokonca sa istú dobu spolu nerozprávali, až po určitej dobe sa vzťahy upravili. V čase jeho zásahu na recepcii hotela mal na sebe reprezentačný dres, pred tým vypil asi tretinu z piva, ktoré si otvoril na izbe. V práci na neho tlačil nadriadený primár, ktorý mu dával pocítiť, že by mal odísť. Jeho osobne sa dotklo tvrdenie prezidenta SFZ, že ako lekár sa zúčastnil výtržností. Potvrdil, že sa zúčastnil disciplinárneho konania pred SFZ. Opravný prostriedok voči rozhodnutiu nepodával, nakoľko o výsledku nedostal oficiálne vyrozumenie.
19.Z výsluchu štatutárneho zástupcu žalovaného súd zistil nasledovné skutočnosti. Prezident SFZ obdržal anonymný list, ktorého obsahom boli tvrdenia o údajnom správaní hráčov ako aj členov organizačného tímu v hoteli Senec po zápase a pred zápasom so Škótskom. V liste bolo uvedené, že hráči boli údajne opití, hluční, obťažovali svojim správaním iných hostí, bolo tam opísané ako spolu s členmi realizačného tímu mali údajne zviazať SBSkára. Taktiež tam bola opísaná situácia, kedy sa členovia realizačného tímu mali dopustiť incidentu na recepcii, kde obťažovali recepčnú a
keď na celú situáciu reagovali iní hostia, malo dôjsť ku konfliktu. Preverením týchto informácií poveril technického riaditeľa a generálneho sekretára, ktorí navštívili hotel v Senci. Podali informáciu, že obsah anonymného listu sa asi zakladá na pravde. Následne už bol SFZ kontaktovaný zo strany médií a on, ako štatutárny zástupca bol nútený s médiami komunikovať. Musel na celú situáciu reagovať, pričom vo svojich vyjadreniach sa snažil byť diplomatický. Následne bola celá záležitosť zverená o kompetencie disciplinárnej komisie, pričom do priebehu disciplinárneho konania už štatutár nezasahoval. O jeho výsledku sa dočítal až v úradnej správe. Pri poskytovaní rozhovoru denníku Nový Čas vychádzal z obsahu anonymného listu, ktorý si nechal, ako už bolo uvedené, preveriť. Namietal, že by potvrdil pravdivosť zdroja Novému Času, poukázal na obsah svojej svedeckej výpovede, kde operuje slovami ako asi, možno. Potvrdil, že pri poskytnutí svojho rozhovoru mal na mysli, že ak by sa informácie o účasti členov doterajšieho realizačného tímu ukázali ako pravdivé, tak títo členovia by nemohli byť členmi ďalšieho vznikajúceho realizačného tímu.
20.Podľa čl. 58 ods. 1 a 5 Stanov SFZ disciplinárna komisia je prvostupňovým orgánom na riešenie sporov, ktorý rozhoduje o porušení povinností vyplývajúcich z predpisov a rozhodnutí SFZ, za ktoré ukladá disciplinárne sankcie a určuje ochranné opatrenia. Podrobnosti o pôsobnosti, úlohách a činnosti disciplinárnej komisie upravuje disciplinárny poriadok, ktorý je v súlade s disciplinárnym poriadkom FIFA.
21.Podľa čl. 20 ods. 1, 4 a 6 športová reprezentácia je najvyššia česť pre športového reprezentanta, členov realizačného tímu reprezentačného družstva a iné osoby nominované za členov športovej reprezentácie. Povinnosť ochrany dobrého mena a pozitívnej reprezentácie slovenského futbalu, SFZ a SR sa vzťahuje na športových reprezentantov, členov realizačného tímu a ostatných zástupcov slovenského futbalového hnutia, ktorí boli nominovaní za členov športovej reprezentácie alebo sú súčasťou oficiálnej výpravy športovej reprezentácie. Ochranu požívajú aj symboly spojené s reprezentáciou SR. Porušenie povinností súvisiacich so športovou reprezentáciou, ktoré sú uvedené v štatúte reprezentanta a v odseku 4,5 , môže byť disciplinárne postihnuté alebo predložené legislatívno- právnej komisii na posúdenie súladu konania alebo správania s etickými princípmi.
22.Do spisu bol založený aj Disciplinárny poriadok SFZ, ktorý vo svojich jednotlivých článkoch upravoval postup v disciplinárnom konaní, pôsobnosť a právomoc disciplinárnych orgánov.
23.Súd v prvom rade uvádza, že v dôsledku čiastočného späťvzatia žaloby, ku ktorému došlo na pojednávaní konanom dňa 20.3.2017, kedy s týmto vyslovil súhlas aj právny zástupca žalovaného, zastavil konanie v časti o uloženie povinnosti žalovanému zdržať sa ďalších vyjadrení na adresu žalobcu vo vzťahu k jeho účasti ako člena realizačného tímu na iných než športových aktivitách futbalovej reprezentácie SR U21, a v časti o uloženie povinnosti zverejniť ospravedlnenie v znení uvedenom v odseku 1 odôvodnenia, v denníku Nový Čas. Žalobca zobral žalobu v tejto časti späť bez uvedenia dôvodu. Súd, nakoľko späťvzatie predstavuje dispozitívny úkon žalobcu, ktorým tento vyjadruje svoju vôľu nepokračovať v súdnom konaní, konanie v časti zastavil v zmysle § 145 ods. 2 a § 146 ods. 1 Civilného sporového poriadku.
24.Súd na ustálený skutkový stav aplikoval nižšie citovaného zákonné ustanovenia, v zmysle ktorých vec právne posúdil.
25.Podľa článku 19 Ústavy Slovenskej republiky každý má právo na zachovanie ľudskej dôstojnosti, osobnej cti, dobrej povesti a na ochranu mena.
Podľa čl. 26 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky sloboda prejavu a právo na informácie sú zaručené.
Podľa čl. 26 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky každý má právo vyjadrovať svoje názory slovom, písmom, tlačou, obrazom alebo iným spôsobom, ako aj slobodne vyhľadávať, prijímať a rozširovať idey a informácie bez ohľadu na hranice štátu.
Podľa § 26 ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky slobodu prejavu a právo vyhľadávať a šíriť informácie možno obmedziť zákonom, ak ide o opatrenia v demokratickej spoločnosti nevyhnutné na ochranu práv a slobôd iných, bezpečnosť štátu, verejného poriadku, ochranu verejného zdravia a mravnosti.
Podľa § 11 Občianskeho zákonníka fyzická osoba má právo na ochranu svojej osobnosti, najmä života, zdravia, občianskej cti a ľudskej dôstojnosti, ako aj súkromia, svojho mena a prejavov osobnej povahy.
Podľa § 12 ods. 1,2,3 Občianskeho zákonníka písomnosti osobnej povahy, podobizne, obrazové snímky a obrazové a zvukové záznamy týkajúce sa fyzickej osoby alebo jej prejavov osobnej povahy sa smú vyhotoviť alebo použiť len s jej privolením. Privolenie nie je potrebné, ak sa vyhotovia alebo použijú písomnosti osobnej povahy, podobizne, obrazové snímky, zvukové alebo obrazové a zvukové záznamy na úradné účely na základe zákona. Podobizne, obrazové snímky a obrazové a zvukové záznamy sa môžu bez privolenia fyzickej osoby vyhotoviť alebo použiť primeraným spôsobom tiež na vedecké a umelecké účely a pre tlačové, filmové, rozhlasové a televízne spravodajstvo. Ani také použitie však nesmie byť v rozpore s oprávnenými záujmami fyzickej osoby.
Podľa § 13 ods. 1,2,3 Občianskeho zákonníka fyzická osoba má právo najmä sa domáhať, aby sa upustilo od neoprávnených zásahov do práva na ochranu jeho osobnosti, aby sa odstránili následky týchto zásahov a aby mu bolo dané primerané zadosťučinenie. Pokiaľ by sa nezdalo postačujúce zadosťučinenie podľa odseku 1 najmä preto, že bola v značnej miere znížená dôstojnosť fyzickej osoby alebo jeho vážnosť v spoločnosti, má fyzická osoba tiež právo na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch. Výšku náhrady podľa odseku 2 určí súd s prihliadnutím na závažnosť vzniknutej ujmy a na okolnosti, za ktorých k porušeniu práva došlo.
26.Vychádzajúc z obsahu vykonaných dôkazov, a s prihliadnutím na znenie vyššie citovaných zákonných ustanovení, súd konštatuje, že žaloba, ktorou sa žalobca v konaní domáhal poskytnutia primeraného zadosťučinenia ( tzv. satisfakcie) a to tak vo forme morálnej ( poskytnutie a zverejnenie ospravedlnenia v navrhovanom znení) ako aj vo forme finančnej ( poskytnutie nemajetkovej ujmy v peniazoch), je nedôvodná, pričom žalobca v prvom rade neosvedčil, že zo strany žalovaného došlo k neoprávnenému zásahu do jeho osobnostných práv, ktorý by bol objektívne spôsobilý na vznik ujmy na chránených právach. Súd v prvom rade preskúmal žalobcom označené vyjadrenia a tvrdenia žalovaného, ktorými malo dôjsť k zásahu do jeho osobnostných práv, pričom tieto podrobil skúmaniu najmä z hľadiska ustálenia záveru o existencii difamačného náboja. V tejto súvislosti je nutné poukázať na nález Ústavného súdu Slovenskej republiky II. ÚS 211/08 podľa ktorého do práva na ochranu pred neoprávneným zásahom do dobrej povesti právnickej osoby podľa § 19b ods. 3 Občianskeho zákonníka možno zasiahnuť ( podobne ako do osobnostných práv fyzických osôb podľa § 11 a nasl. Občianskeho zákonníka) jednak skutkovými tvrdeniami, ale tiež aj neprimeranými hodnotiacimi úsudkami. Ide spravidla o nepravdivé skutkové tvrdenia a o také hodnotiace úsudky, ktorým chýba akýkoľvek skutkový základ, pričom v oboch prípadoch musí ísť o tvrdenia majúce difamačný charakter. To znamená, že tvrdenie musí byť objektívne spôsobilé zasiahnuť do dobrej povesti právnickej osoby. Všetky vyjadrenia žalovaného teda bolo nutné preskúmať nielen jednotlivo, ale aj vo vzájomných súvislostiach, s prihliadnutím na okolnosti poskytnutia týchto vyjadrení.
27.Ďalším teoreticko právnym východiskom, z ktorého súd vychádzal bolo skúmanie stretu dvoch práv, ku ktorému došlo v tomto prípade. Právo na ochranu osobnosti, v zmysle vyššie citovaných ustanovení, nepochybne prislúcha každej fyzickej osobe a teda aj žalobcovi. Na druhej strane nemožno opomenúť existenciu práva na slobodu prejavu, teda práva na vyjadrenie a šírenie vlastných názorov. V tejto súvislosti súd skúmal a podrobil testu proporcionality skutkové okolnosti, ktoré za konania vyšli najavo.
28.Ako bolo vyššie naznačené, v konaní nebolo sporné, že žalobca vykonával pre žalovaného činnosť lekára futbalovej reprezentácie do 21 rokov a ako taký sa zúčastnil pobytu v Senci, kde malo dôjsť k údajným výtržnostiam, opisovaným následne v médiách. V konaní nebolo sporné, že prvý článok v denníku Nový Čas vyšiel v L. XXXX, pričom vo svojom obsahu odkazoval na anonymný list. Je zrejmé, že denník poskytol priestor na vyjadrenie aj SFZ, za ktorého vtedy konal štatutárny zástupca- prezident SFZ. Priestor na vyjadrenie bol využitý s tým, že prezident SFZ poskytol rozhovor, v ktorom odpovedal na otázky redaktora. Z uvedeného je zrejmé, že žalovaný nezverejňoval žiadne tvrdenia ani vyjadrenia ku kauze z vlastnej iniciatívy, ale len reagoval na mediálny záujem zo strany novinárov. Podľa názoru súdu správne, zodpovedne a hlavne v súlade so svojimi vnútornými predpismi následne pristúpil k vyšetrovaniu kauzy a zameral sa na správanie nielen hráčov ale aj členov realizačného tímu, ku ktorým nepochybne patril aj žalobca. Je totiž zrejmé, že žalovaný ako občianske združenie v spoločnosti plní určitú verejnú funkciu, zameranú na koordináciu, zabezpečenie a udržiavanie úrovne slovenského futbalu vo všetkých jeho organizačných zložkách. Z vykonaného dokazovania je zrejmé ( vyjadrenie
štatutárneho zástupcu, ako aj obsah výpovede p. I. T. v rámci disciplinárneho konania), že rovnako ako médiá, aj samotný žalovaný obdržal anonymný list, opisujúce údajné vyčíňanie reprezentácie v Senci. Pristúpil k prešetrovaniu, kedy prezident SFZ poveril osoby, aby pravdivosť tvrdení overili. V čase, kedy štatutárny zástupca žalovaného poskytoval rozhovor pre denník Nový Čas, dňa XX.XX.XXXX, zjavne už disponoval určitými indíciami, kedy mu pravdivosť tvrdení v anonymnom liste potvrdili svedkovia- medzi nimi aj zamestnanci hotela. Teda mal k dispozícii informácie, ktoré ho viedli k názoru, že je nutné minimálne prešetrenie celej kauzy a v prípade osvedčenia, že došlo k neprimeranému správaniu, že je nutné vyvodiť z toho disciplinárne dôsledky. Súd má za to, že v žiadnom prípade nemožno vyvodzovať voči žalovanému všeobecnú zodpovednosť len preto, že poskytol médiám vo veci vyjadrenie, práve naopak. S prihliadnutím na jeho postavenie, nespornú existenciu verejného záujmu na prešetrení celej kauzy, bolo poskytnutie vyjadrenia vo veci viac než potrebné. V konaní bolo tiež osvedčené, že žalovaný následne vydal oficiálne Komuniké na svojej webovej stránke, ktoré súd rovnako preskúmal z hľadiska jeho obsahu, gramatickej a logickej skladby.
29.Po oboznámení sa s obsahom poskytnutého rozhovoru prezidenta SFZ, zverejneného dňa XX.XX.XXXX v denníku Nový Čas, súd konštatuje primeranosť, všeobecnosť a diplomatickosť jednotlivých odpovedí a vyjadrení prezidenta SFZ, kedy tento nemenoval žiadnych konkrétnych vinníkov, informoval len o tých skutočnostiach, ku ktorým dospel na základe vlastných šetrení. Hoci uviedol, že veci, opisované v anonyme sa do veľkej miery udiali, tento fakt neprezentoval ako osvedčený a nevyvrátiteľný. Práve naopak sám konštatoval, že vec podlieha šetreniu a kým sa všetky okolnosti nevyšetria a neurčia sa vinníci, nechce hovoriť o konkrétnych menách. Aj keď spomínal členov realizačného tímu len podotkol, že ho mrzí informácia o ich účasti. Nikde v rozhovore nekonkretizoval ich účasť ako fakt. Nemožno preto za žiadnych okolností ustáliť, že by priamo označoval žalobcu ako aktéra udalostí, alebo ako priamo vinníka, resp, že by tento fakt potvrdil médiám. Poskytnutý rozhovor vo svojom kontexte je len reakciou na mediálny dopyt, pričom nenesie v sebe žiadne difamačné prvky ani voči žalobcovi ani voči iným osobám. Súd nemôže za žiadnych okolností posudzovať následne kontext samotných zverejnených článkov, ani ustaľovať ich pravdivosť, primeranosť použitej miery kritiky, alebo jednotlivé hodnotiace úsudky v nich uvádzané. To, ako si média a jednotliví redaktori, ktorí spracovávali túto tému, vyhodnocovali materiály, ktoré mali k dispozícii, nemôže byť v tomto konaní predmetom súdneho prieskumu. Žalovaným v konaní nie sú totiž médiá. Pasívnu vecnú legitimáciu má len označený žalovaný a len v kontexte a rozsahu jeho realizovaných úkonov alebo vyjadrení, súd môže zisťovať prípadný zásah do osobnostných práv žalobcu. K tomuto treba dodať , že hoci žalobca v konaní tvrdil, že žiadnych nežiaducich konaní sa v hoteli Senec nedopustil, opak vyplýva z vykonaného dokazovania. Je nesporné, že bol disciplinárne stíhaný a za zistené disciplinárne previnenie mu bol uložený trest. Nie je v kompetencii súdu sa zaoberať otázkou primeranosti a dôvodnosti jeho uloženia, či otázkou dodržania procesných predpisov žalovaného v disciplinárnom konaní. Avšak nemôže neprihliadnuť na výpovede svedkov v disciplinárnom konaní, ktorí jednoznačne popisovali, že žalobca sa dostal do fyzickej potýčky s iným hosťom hotela, viacerí poukázali na to, že bol pod vplyvom alkoholu. Len pri ustálení takéhoto konania žalobcu, toto, podľa názoru súdu, nemožno zlúčiť s postavením člena realizačného tímu slovenskej športovej reprezentácie, ktorý sa zaviazal chrániť a presadzovať dobré meno slovenského športu a správať sa v súlade s etickými princípmi. Za svoje konanie bol nakoniec disciplinárne odsúdení, rovnako bola voči nemu vznesená obžaloba. Preto aj v kontexte následného preskúmania konania a správania sa nielen hráčov ale aj členov realizačného tímu, sa javí rozhovor poskytnutý prezidentom SFZ ako primeraný, bez difamačného náboja a teda nespôsobilý zasiahnuť do osobnostných práv žalobcu. Je nutné si tiež v tomto kontexte uvedomiť, že žalobca, ako predstaviteľ realizačného tímu slovenskej futbalovej reprezentácie, je osobou, ktorá musí zniesť v dôsledku svojho postavenia vyššiu mieru kritiky. Na poste lekára reprezentácie na seba prezval vyššiu zodpovednosť za následky a prejavy takého svojho správania, ktoré nie je v súlade so základnými morálnymi a etickými princípmi. Súd súhlasí s argumentáciou žalovaného, že práve na tomto poste bol nesporne verejne činnou osobou. SFZ sa preto, prostredníctvom svojich orgánov, vyjadroval k veci dôležitého verejného záujmu, kedy zo strany spoločnosti bola uplatnená legitímna otázka, súvisiaca so spôsobom správania sa reprezentácie.
30.Rovnako nemožno súhlasiť s názorom žalobcu, že zverejnením komuniké zo zasadnutia VV SFZ zo dňa X.XX.XXXX by došlo k zásahu do osobnostných práv žalobcu. V tomto komuniké SFZ iba informoval verejnosť o uložení povinnosti vypracovať podnet na začatie disciplinárneho konania voči členom realizačného tímu ( čo bola bez pochyby informácia pravdivá). Rovnako ani v tomto vyhlásení, s prihliadnutím na jeho logický i gramatický výklad, nemožno hovoriť o porušení prezumpcie neviny voči
žalobcovi. Samotné vyhlásenie uvádza, že menované osoby sa "mali" dopustiť porušovania stanov a poškodzovania dobrého mena. U bežného respondenta obsah komuniké za žiadnych okolností nevyvolá dojem, že uvádzané osoby už boli disciplinárne odsúdené a že ich činy sú postavené do roviny faktu. Práve naopak, je zrejmé, že označené osoby sa podrobia disciplinárnemu konaniu, kde kompetentný orgán posúdi, či sa dopustili alebo nedopustili neprijateľného konania Preto ani zverejnením tohto komuniké, ktoré bolo, podľa názoru súdu prirodzeným následkom celej kauzy, kedy sa SFZ snažil v rámci svojej kompetencie zistiť jej rozsah, konkretizovať vinníkov a uložiť im primeraný trest, sa žiadnym spôsobom nezasiahlo do osobnostných práva žalobcu. Žalovaný len pravdivo a bez akýchkoľvek odsudzujúcich komentárov informoval verejnosť o svojom postupe.
31.Súd mal za to, že svojim konaním a jednotlivými vyjadreniami žalovaný len uplatňoval svoje právo na slobodu prejavu a to takým spôsobom, že nedošlo ku kolízii s právom žalobcu na ochranu osobnosti. Možno zhrnúť, že informácie, ktoré poskytoval žalovaný médiám sa týkali vecí verejného záujmu a aj žalobca v tomto prípade vystupoval ako osoba verejne činná. Podľa názoru súdu podozrenie s neprimeraného správania sa slovenskej reprezentácie i členov realizačného tímu, kedy malo dôjsť k výtržníctvu, opilstvu a vulgarizmom, bola téma, ktorá si svoj priestor v médiách zaslúžila. Reakcie žalovaného však boli vždy primerané, založené na overených, aktuálnych a pravdivých skutočnostiach. Dokonca aj v prípade, keby žalovaný pristúpil k určitým kritickým vyjadreniam voči jednotlivým účastníkom kauzy, bolo by jeho konanie v súlade s právom na prejavenie svojho názoru a odsúdenie, prípadne hodnotenie svojich členov, resp. osôb, podliehajúcich jeho disciplinárnej právomoci. Konanie žalovaného preto prešlo testom proporcionality a bez ďalšieho nemôže zakladať vznik občianskoprávnej zodpovednosti žalovaného za zásah do osobnostných práv žalobcu.
32.Súd nepristúpil k výsluchu žalobcom navrhnutého svedka I. T., nakoľko žalobca nezložil v súdom stanovenej lehote preddavok na vykonanie tohto navrhnutého dôkazu. Súd tento dôkaz v zmysle § 253 ods. 3 Civilného sporového poriadku nevykonal. Rovnako nevykonal ani výsluch ďalších navrhovaných svedkov. Spoločným dôvodom bolo zachovanie princípu hospodárnosti konania. Keďže súd neustálil existenciu základného predpokladu uplatňovaného nároku a to existenciu zásahu do osobnostného práva žalobcu, nebolo by adekvátne pristupovať k výsluchu ďalších svedkov. V prvom rade viacero svedkov sa vyjadrovalo v disciplinárnom konaní ( E., J., G., T.) a ostatní navrhovaní svedkovia ( B., K., K., X., G., T.) by sa vyjadrovali len k priebehu pobytu reprezentácie v hoteli Senec, k čomu tam došlo a aké bolo správanie hráčov alebo členov realizačného tímu. Toto však nebolo za žiadnych okolností predmetom tohto súdneho konania. Súd skúmal len obsah vyjadrení žalovaného, ktoré v konaní špecifikoval žalobca, a toto podrobil skúmaniu v kontexte právnych predpisov upravujúcich právo na ochranu osobnosti. Nakoľko, ako bolo uvedené, po oboznámení sa s obsahom a kontextom jednotlivých vyjadrení súd nedospel k záveru o ich difamačnom charaktere, sú pre účely tohto konania navrhované svedecké výpovede nadbytočné a nepodstatné. Okrem toho priebeh týchto stretnutí, správanie sa žalobcu a vyhodnotenie tohto správania v kontexte trestného práva alebo disciplinárnej právomoci žalovaného, je predmetom iných konaní, do ktorých priebehu súd nemá kompetenciu zasahovať.
33.Vzhľadom na vyššie uvedené, nemožno žalobcovi priznať žalobou uplatňované plnenia a to ani ústne ospravedlnenie ( nakoľko k zásahu do osobnostných práv nedošlo) ani nemajetkovú ujmu v peniazoch.
34.Čo sa týka nároku na náhradu trov konania, súd rozhodol v zmysle § 255 ods. 1 a 256 ods. 1 Civilného sporového poriadku. V časti nároku, v ktorej žalobca zobral žalobu späť, bezpochyby z procesného hľadiska zavinil zastavenie konania, nakoľko túto zobral späť bez uvedenia konkrétneho dôvodu. Nárok na náhradu trov konania vznikol preto protistrane. Rovnako bol žalovaný plne úspešný aj v konaní vo veci samej, kde súd žalobu zamietol. Z tohto dôvodu má žalovaný voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu. O výške náhrady trov konania súd rozhodne po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá vyšší súdny úradník v zmysle § 262 ods. 2 Civilného sporového poriadku.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré je možné podať v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na tunajšom súde, písomne, v dvoch vyhotoveniach.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne ( odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha ( odvolací návrh) ( § 363 Civilného sporového poriadku).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania ( § 364 Civilného sporového poriadku).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania ( § 365 Civilného sporového poriadku).
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie ( § 366 Civilného sporového poriadku).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.