Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (6)Rozhodnutie_14C-387-2015.pdf
PDF · 91.83 KB
Case nature
Area
Subarea
14C/387/2015
Rozhodnutie
Okresný súd Prešov sudcom JUDr. Eduardom Valenčinom v právnej veci žalobcu: Y. G., B.. XX.XX.XXXX, trvale bytom U. X, XXX XX L., právne zastúpený: JUDr. Igor Šafranko, advokát so sídlom Sov. hrdinov 163/66, 089 01 Svidník, proti žalovanému: PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o., Pribinova 25, 824 96 Bratislava, IČO: 35 792 752, právne zastúpený: Advokátka kancelária JUDr. Andrea Cviková s.r.o. so sídlom Kubániho 16, 811 04 Bratislava, v konaní o zdržanie sa použitia Dohody o zrážkach zo mzdy a iných príjmov takto
rozhodol:
I. žalovaný je p o v i n n ý zdržať sa použitia Dohody o zrážkach zo mzdy (iných príjmov) dlžníka č. 8500118571 uzavretej medzi žalobcom a žalovaným dňa 11.6.2015 k zmluve o spotrebiteľskom úvere revolvingového typu č. 8500118571 zo dňa 11.6.2015,
II. p r i z n á v a žalobcovi nárok na náhradu trov konania voči žalovanému v rozsahu 100 %.
odôvodnenie:
1. Žalobou súdu podanou dňa 23.9.2015 navrhol žalobca, aby súd uložil žalovanému povinnosť zdržať sa použitia dohody o zrážkach zo mzdy (iných príjmov) dlžníka č. XXXXXXXXXX uzavretej medzi žalobcom a žalovaným k zmluve o spotrebiteľskom úvere revolvingového typu č. XXXXXXXXXX a taktiež žiadal nahradiť trovy konania. V rámci žaloby poukázal na to, že dňa 11.6.2015 uzavrel so žalovaným zmluvu o spotrebiteľskom úvere revolvingového typu, ktorú považuje za problematickú, pretože v nej absentujú údaje § 9 ods. 2 písm. f) (konečná splatnosť úveru), písm. l) (výška, počet a termíny splátok istiny, úrokov a poplatkov) zákona č. 129/2010 Z.z. a obsahuje neprijateľný poplatok za odklad splátok. Zo žaloby ďalej vyplýva, že žalovaný požiadal zamestnávateľa žalobcu o vykonávanie zrážok zo mzdy, pričom žalobca pokiaľ chcel, aby mu bol úver poskytnutý musel podpísať všetky listiny predložené žalovaným a v súvislosti s dohodou o zrážkach zo mzdy mu nebolo nič bližšie vysvetlené. Samotné vyhotovenie dohody o zrážkach zo mzdy a iných príjmov je typický formulár, z ktorého nevyplýva možnosť zmeny jeho textu tak po obsahovej, ako aj po formulárovej stránke. Inštitút dohody o zrážkach zo mzdy nie je založený na objektívnom vyhodnotení výšky dlhu, ale na subjektívnej predstave veriteľa o výške pohľadávky a jej príslušenstve. Žalobca zároveň poukázal na to, že aj keby bola dohoda o zrážkach zo mzdy platná, tak podľa jeho názoru, vzhľadom na to, že ňou žalovaný chce bez súdnej kontroly získať aj plnenie zo zmluvnej podmienky, ktorej neprijateľnosť už bola vyslovená, je úver zo zákona považovaný za bezúročný a bez poplatkov.
2. Žalovaný v rámci písomného vyjadrenia k žalobe poukázal na to, že pri poskytovaní ochrany v zmysle právneho poriadku nie je možné a ani súdny orgán nie je oprávnený prekročiť rozsah ochrany poskytovanej priemernému spotrebiteľovi, keďže princíp ochrany spotrebiteľa je založený na ochrane „priemerného spotrebiteľa“, pričom toto chápanie zabezpečuje zachovanie prvku právnej istoty aj pre dodávateľa a spotrebiteľa nezbavuje povinnosti konať s primeranou a očakávanou mierou opatrnosti, obozretnosti a zodpovednosti za vlastné konanie. Žalovaný ďalej poukázal na to, že žalobca ako záujemca o úver bol poučený o tom, že dohodu o zrážkach zo mzdy nie je povinný uzavrieť, že nejde
o podmienku pre poskytnutie úveru alebo samotné uzavretie zmluvy o spotrebiteľskom úvere a taktiež bol poučený aj o tom, čo je dôsledkom uzavretia dohody zo zrážkach zo mzdy. Žalovaný zvýraznil skutočnosť, že pred jednotlivými článkami dohody o zrážkach zo mzdy je umiestnený nápis „Text dohody si pred jej podpísaním pozorne prečítajte“, teda žalovaný sa aj graficky snažil zvýrazniť upozornenie nielen na dôležitosť prečítania textu, ale aj na obsah poučenia o dôsledkoch uzavretia dohody o zrážkach zo mzdy. Žalovaný uviedol, že predmetná dohoda spĺňa všetky podmienky zákona č. 250/2007 o ochrane spotrebiteľa, teda bola uzavretá na samostatnom liste, žalobca ju uzavrieť nemusel a obsahuje poučenie o dôsledkoch jej uzavretia. Ďalej poukázal na to, že dohoda o zrážkach zo mzdy je zákonný spôsob zabezpečenia pohľadávky a pre jej uplatnenie sa žiadne súdne rozhodnutie o pohľadávke nepredpokladá, ani nevyžaduje, pričom ak vnútroštátna úprava upravuje tento spôsob zabezpečenia, potom logicky nemôže ísť o neprimeranú podmienku. Žalovaný taktiež poukázal na to, že zmluva obsahuje náležitosti, ktorých absenciu namieta žalobca, teda údaj o termíne konečnej splatnosti, konkrétne v článku 2.1 zmluvných ustanovení zmluvy a taktiež poukázal na to, že zákon o spotrebiteľských úveroch účinný v čase uzavretia zmluvy nevyžadoval, aby boli sumy istiny, úrokov a iných poplatkov tvoriace jednu splátku uvedené jednotlivo popri sebe. Takáto požiadavka by mala reálne a praktické opodstatnenie iba vtedy ak by sa istina, úroky alebo poplatky uhrádzali v iných termínoch splatnosti, v rôznych počtoch splátkach a pod., čo však nie je prípad zmluvy uzavretej účastníkmi konania. V tejto súvislosti žalobca poukázal aj na to, že ustanovenia zákona č. 129/2010 Z.z. sú výsledkom implementácie smernice Rady 2008/48 a v tomto ohľade citoval článok 10, bod h) spomenutej smernice (zmluva má obsahovať výšku, počet a frekvenciu splátok spotrebiteľa a prípadne poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami úveru na účely splatenia.
3. Žalobca v rámci výsluchu pred súdom vypovedal, že mu prišla domov obálka s tým, že mu žalovaný ponúka úver 300 EUR a keďže potreboval peniaze do domácnosti tak bol osobne na pobočke v Prešove (pri Trojici), kde ho pán, ktorý sa volal I. presviedčal, aby zobral väčšiu sumu, že takýto úver mu bude poskytnutý a keď to viacnásobne opakoval, tak s tým súhlasil, pretože peniaze potreboval. Ohľadom konkrétneho uzavretia zmluvy uviedol, že na sebe bolo naskladaných viacero papierov, ktoré držal zástupca žalovaného rukou v hornej časti a iba v dolnej časti otáčal jednotlivé strany a ukazoval mu, kde to má podpisovať, pričom podpísal možno 4 - 5 papierov. Text týchto papierov nečítal a ani uvedený pán ho o ničom neupovedomoval, teda ani o žiadnej dohode o zrážkach zo mzdy, resp. že môže aj odmietnuť podpísanie tejto dohody. O ničom takom nebola reč, iba mu stále opakoval, že úver mu bude poskytnutý. Žalobca taktiež uviedol, že na jednom papieri si iba všimol nejaké zlomky a keď sa pýtal, čo to je, tak uvedený pán mu povedal, že to nie je podstatné a pokiaľ doklady podpíše, tak mu bude poskytnutý úver 1.000 EUR. Žalobca taktiež uviedol, že v práci mu meškala výplata, preto za ním spomínaný pán prišiel osobne s tým, že musí zaplatiť 100 EUR a vtedy tiež telefonoval niekde do Bratislavy a dal mu nejakého pána z Bratislavy k telefónu, ktorý naňho kričal a dá sa povedať, že sa mu vyhrážal v súvislosti s tým, že môže ísť aj podvod. Vzhľadom na uvedenú situáciu dostal žalobca panický strach, od mamy si požičal 100 EUR a túto sumu poslal do Bratislavy. Následne bol opätovne urgovaný na zaplatenie ďalšej splátky, pokiaľ si pamätá, malo to byť 80 EUR, ktoré tiež nemohol zaplatiť, lebo nemal výplatu, preto požiadal o odklad splátok, ale žalovaný s tým nesúhlasil a následne mu už volala ekonómka, že mu budú realizovať zrážky zo mzdy.
4. Zo zmluvy uzavretej stranami sporu dňa 11.6.2015 č. XXXXXXXXXX okrem iného vyplýva, že v bode 5 - Údaje o požadovanom spotrebiteľskom úvere revolvingového typu v EUR (vyplňte) sú uvedené určité údaje, pričom tieto údaje sú vypísané strojom resp. počítačom, nie rukou a aj z výsluchu samotného žalobcu vyplynulo, že on do zmluvy žiadne údaje nevypisoval. Okrem iných je v tejto časti uvedený aj údaj o RPMN za úver a predpokladaná RPMN úveru po poskytnutí revolvingu v percentách, zhodne vo výške 26,68 %. V bode 6 - Údaje o schválenom spotrebiteľskom úvere revolvingového typu v EUR (nevypĺňajte) sú taktiež strojom resp. počítačom vypísané údaje o RPMN za úver a predpokladaná RPMN úveru po poskytnutí revolvingu v percentách zhodne vo výške 26,50 %.
5. V totožný deň ako bola uzavretá úverová zmluva, t.j. dňa 11.6.2015 bola uzavretá aj dohoda o zrážkach zo mzdy.
6. Z oznámenia veriteľa o schválení úveru dlžníkovi - zmluva o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX okrem iného vyplýva, že výška mesačnej splátky úveru je 52,88 EUR, z čoho istina predstavuje sumu
41,67 EUR a úroky 11,21, splátka podľa dohody o poskytnutí služby (mesačne) je 34,29 EUR a výška celkovej platby na úhradu (mesačná splátka úveru + splátka podľa dohody o poskytnutí služby) 87,17 EUR. Z týchto údajov taktiež vyplýva, že schválená výška úveru je 1.500 EUR, splatnosť úveru 36 mesiacov, poplatok za poskytnutie úveru/revolvingu 150 EUR, dátum splatnosti prvej splátky 13.7.2015, dátum splatnosti poslednej splátky 13.6.2018, periodicita splácania úveru mesačná, RPMN 26,5 %, priemerná hodnota RPMN platná ku dňu podpísania zmluvy o RÚ 37,67 EUR, schválená výška revolvingu 1.500 EUR, zvýšenie celkovej výšky po vykonaní revolvingu 1.500 EUR, výška mesačnej splátky úveru po vykonaní revolvingu 52,88 EUR, RPMN po vykonaní revolvingu (predpokladaná výška 26,50 EUR), celková čiastka, ktorú musí dlžník zaplatiť (t.j. úver + úroky za celú dobu čerpania úveru + poplatok za poskytnutie úveru) 2.053,68 EUR, odplata za poskytnutie služby v zmysle dohody o poskytovaní služieb 1.234,44 EUR, ročná úroková sadzba 17,45 %, dátum nadobudnutia platnosti a účinnosti zmluvy o RÚ 11.6.2015.
7. Podľa § 43a ods. 1 Občianskeho zákonníka (ďalej len OZ), prejav vôle smerujúci k uzavretiu zmluvy, ktorý je určený jednej alebo viacerým určitým osobám, je návrhom na uzavretie zmluvy (ďalej len „návrh“), ak je dostatočne určitý a vyplýva z neho vôľa navrhovateľa, aby bol viazaný v prípade jeho prijatia. Podľa § 43a ods. 2 OZ, návrh pôsobí od doby, keď dôjde osobe, ktorej je určený. Návrh, aj keď je neodvolateľný, môže navrhovateľ zrušiť, ak dôjde prejav o zrušení osobe, ktorej je určený, skôr alebo aspoň súčasne s návrhom. Podľa § 43c ods. 1 OZ, včasné vyhlásenie urobené osobou, ktorej bol návrh určený, alebo iné jej včasné konanie, z ktorého možno vyvodiť jej súhlas, je prijatím návrhu. Podľa § 43c ods. 2 OZ, včasné prijatie návrhu nadobúda účinnosť okamihom, keď vyjadrenie súhlasu s obsahom návrhu dôjde navrhovateľovi. Prijatie možno odvolať, ak odvolanie dôjde navrhovateľovi najneskôr súčasne s prijatím.
8. Podľa § 44 ods. 1 OZ zmluva je uzavretá okamihom, keď prijatie návrhu na uzavretie zmluvy nadobúda účinnosť. Mlčanie alebo nečinnosť samy o sebe neznamenajú prijatie návrhu. Podľa § 44 ods. 2 OZ prijatie návrhu, ktoré obsahuje dodatky, výhrady, obmedzenia alebo iné zmeny je odmietnutím návrhu a považuje sa za nový návrh.
9. Podľa § 457 OZ ak je zmluva neplatná alebo ak bola zrušená, je každý z účastníkov povinný vrátiť druhému všetko, čo podľa nej dostal.
10. Podľa § 39 Občianskeho zákonníka, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom. Podľa § 37 ods. 1 OZ, právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne; inak je neplatný.
11. Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka (OZ), spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané. Podľa § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka, zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. Podľa § 54 ods. 2 Občianskeho zákonníka, v pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší. Podľa § 54 ods. 3 Občianskeho zákonníka, v pochybnostiach o význame zmluvnej podmienky sa výklad priaznivejší pre spotrebiteľa neuplatní, ak právo na príslušnom orgáne uplatňuje právnická osoba založená alebo zriadená na ochranu spotrebiteľa.
12. Z listiny označenej ako: „Žiadosť o poskytnutie revolvingového úveru/zmluva o revolvingovom úvere“, jednoznačne vyplýva, že žalobca v rámci návrhu na uzavretie zmluvy uviedol parametre, ktoré má mať predmetná zmluva, pričom tento návrh nekorešponduje s návrhom, ktorý prijal žalovaný, preto je prijatie návrhu potrebné hodnotiť ako nový návrh, ktorý však už následne žalobca neakceptoval, preto v danom prípade nemohla byť uvedená úverová zmluva platne uzavretá, teda zmluva je neplatná.
13. V tejto súvislosti súd poukazuje aj na to, že v návrhu je uvedené „Informatívny údaj o predpokladanej mesačnej platbe (mesačná splátka spolu s platbou podľa dohody o poskytovaní služieb, ak bude uzavretá)“ v sume 87,17 EUR. V akceptácii návrhu je uvedený text „Informatívny údaj o mesačnej platbe (mesačná splátka úveru spolu s platbou podľa dohody o poskytovaní služieb)“ v sume 87,17 EUR. V danom prípade, ale zmluva platne uzavretá nebola a údaj o mesačnej platbe je síce totožný, obdobne ako mesačná splátka (vrátane úrokov) v sume 52,88 EUR, avšak zo zmluvy vôbec nie je zrejmé, čo má predstavovať platbu podľa dohody o poskytovaní služieb a či takáto dohoda bola vôbec uzavretá, keďže žalovaný nepredložil súdu žiadne doklady, ktoré by to potvrdzovali, avšak z osobitnej listiny označenej ako „Oznámenie veriteľa o schválenom úvere“ už vyplýva, že splátka podľa dohody o poskytnutí služby, aj keď vôbec nie je zrejmé akej, má byť vo výške 34,29 EUR. Súd taktiež poukazuje na to, že v bode 6 zmluvy, kde sú uvedené údaje o schválenom spotrebiteľskom úvere, je napriek tomu uvedené, že sa jedná o informatívny údaj o mesačnej splátke, čo je neprípustné, keďže pokiaľ je v bode 5 návrh zmluvy, tak v bode 6 mala byť jednoznačná akceptácia návrhu, a to aj ohľadom mesačnej splátky. Podstatnou okolnosťou ale je, že v návrhu zmluvy je RPMN za úver, ako aj predpokladaná RPMN pri poskytnutí revolvingu vo výške 26,68 % a v akceptácii návrhu je vo výške 26,50 %, čo má za následok, tak ako už súd uviedol, že zmluva nevznikla, nakoľko prijatie návrhu obsahuje zmenu, čo sa považuje za nový návrh, ale tento už žalobcom akceptovaný nebol, preto je zmluva neplatná. Navyše z bodu 5 a 6 zmluvy, resp. aj z oznámenia veriteľa o schválenom úvere dlžníkovi jednoznačne nevyplýva, aké parametre má samotný úver, resp. revolvingový úver, keďže tieto sú dá sa povedať prepletené a neurčito vyjadrené a podľa názoru súdu mala byť osobitne uzavretá zmluva o úvere a v prípade pokiaľ by bola vôľa strán uzavrieť aj revolvingovú zmluvu, táto mala byť z dôvodu prehľadnosti a určitosti uzavretá osobitne.
14. Z výsluchu žalobcu zároveň vyplynulo, že tento nemal skutočnú vôľu uzavrieť dohodu o zrážkach zo mzdy, preto u neho absentuje zhoda jeho vôle s prejavom pri tomto právnom úkone a pre nedostatok vážnosti v zmysle § 37 ods. 1 OZ je predmetná dohoda aj z tohto dôvodu absolútne neplatným úkonom.
15. Vzhľadom na neplatnosť základného právneho vzťahu, teda úverovej zmluvy, nemôže byť platný ani zabezpečovací inštitút, teda dohoda o zrážkach zo mzdy a iných príjmov, ktorá má aksecorický charakter k základnej (úverovej) zmluve. Z tohto dôvodu preto súd žalobe v celom rozsahu vyhovel a uložil žalovanému povinnosť zdržať sa použitia predmetnej dohody, nakoľko pri závere o neplatnosti zmluvy si strany majú vrátiť čo si navzájom plnili, pričom z článku IV. dohody o zrážkach zo mzdy vyplýva, že pohľadávky žalovaného voči žalobcovi zabezpečené touto dohodou sú tvorené úverom vrátane všetkých prípadných revolvingov poskytnutých dlžníkovi, príslušenstvom úveru (revolvingu/ov), nákladmi ktoré spoločnosti preukázateľne vznikli v súvislosti s vymáhaním uvedených pohľadávok voči dlžníkovi a ďalšími prípadnými pohľadávkami žalovaného voči žalobcovi, ktoré vyplynú/vzniknú na základe alebo v súvislosti so zmluvou a jej prípadnými dodatkami. Z uvedeného extenzívne vyskladaného textu je teda zrejmé, že žalovaný by na základe tejto dohody mohol žiadať zamestnávateľa žalobcu aj o vykonávanie zrážok, ktoré sa môžu týkať nárokov, na ktoré žalovaný nemá právo, preto súd žalobe v celom rozsahu vyhovel.
16. Súd taktiež poukazuje na to, že dôsledok neplatnosti zmluvy je ten, že zmluvné strany si majú vrátiť to, čo si navzájom plnili, pričom totožný záver by vyplynul aj zo skutočnosti, že zmluva neobsahuje obligatórne náležitosti, teda minimálne RPMN a predpoklady použité na jej výpočet (§ 9 ods. 2 písm. k) zákona č. 129/2010 Z.z)., ktorá, vzhľadom na už uvedené, nepochybne nebola zmluvne dojednaná, ale aj údaj o konečnej splatnosti (§ 9 ods. 2 písm. f) zákona č. 129/2010 Z.z.), keďže tento má byť uvedený v samotnej zmluve ako obligatórna náležitosť, nie v zmluvných dojednaniach, ktoré majú iba bližšie špecifikovať pojmy a skutočnosti uvedené v zmluve, ako aj výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a poplatkov, bez ohľadu na tvrdenie žalovaného, keďže slovenská právna úprava obsahuje ustanovenie § 9 ods. 2 písm. l) zákona č. 129/2010 Z.z., čo predstavuje základné obligatórne náležitosti zmluvy a z týchto dôvodov by bol úver bezúročný a bezpoplatkový, pričom dohoda o zrážkach zo mzdy, ktorá sa nevzťahuje len na istinu úveru, je preto v rozpore so zákonom (§ 39 OZ), keďže zabezpečuje aj neexistujúcu pohľadávku a preto by bola aj z toho dôvodu neplatná a je preto namieste uloženie povinnosti žalovanému zdržať sa použitia predmetnej dohody.
17. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
Podľa § 262 ods. 2 CSP, o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
18. O trovách konania súd rozhodol na základe vyššie citovaných zákonných ustanovení, pričom žalobcovi ktorá bol úspešný v celom rozsahu priznal voči neúspešnému žalovanému nárok na náhradu trov konania, o ktorom rozhodne po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Prešove.
Podľa § 363 Civilného sporového poriadku, v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa § 364 Civilného sporového poriadku rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok).