Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

7C/142/2016

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Vranov nad Topľou sudcom JUDr. Martinou Melníkovou v spore žalobcu: UK Profit, spol. s.r.o., so sídlom Hornočermánska 797/59, Nitra, IČO: 35937815, zast. JUDr. Ivana Zmeková, so sídlom Zámocká 18, 811 01 Bratislava, IČO: 42254396, proti žalovanému: O. A., nar. XX.XX.XXXX, bytom S. XXX, Š. L. O. U., o zaplatenie 4270,31 eur s prísl. t a k t o

rozhodol:

Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 1.848,89 eur spolu s úrokom z úveru vo výške 16,60 % ročne od 09.04.2009 do 02.09.2013 a úroky z omeškania zo sumy 1.848,89 eur vo výške 5,15 % ročne od 03.09.2013 do zaplatenia a to všetko sa mu povoľuje splácať v mesačných splátkach po 50 eur mesačne počnúc mesiacom, ktorý nasleduje po právoplatnosti tohto rozsudku vždy do 25. dňa, toho ktorého mesiaca pod následkom straty výhody splátok.

V prevyšujúcej časti súd žalobu z a m i e t a.

Žalobca je p o v i n n ý nahradiť žalovanému trovy konania v rozsahu 14 %.

odôvodnenie:

1. Žalobca sa podanou žalobou domáhal voči žalovanému zaplatenia sumy 4270,31 eur spolu s riadnym úrokom vo výške 1295,11 eur, úrokom z omeškania vo výške 105,17 eur ( vyčísleným ku dňu vyhlásenia mimoriadnej splatnosti úveru), úrokom z omeškania vo výške 285,50 eur ( vyčísleným ku dňu postúpenia na žalobcu), zákonným úrokom z omeškania vo výške 5,15 % ročne zo sumy 258,68 eur od 09.09.2014 do 15.04.2015, t.j. 7,99 eur, poplatkami vo výške 32,89 eur a s úrokom z omeškania vo výške 5,15 % ročne zo sumy 4270,31 eur od 09.09.2014 do zaplatenia, ako aj náhrady trov konania. Svoju žalobu odôvodnil tým, že dňa 09.04.2009 uzatvorili žalovaný ako dlžník s právnym predchodcom žalobcu- O. O., X..O.. ako veriteľom, v súlade s príslušnými ustanoveniami zákona č. 513/1991 Zb. Zmluvu o splátkovom úvere č. 0633729678. Na základe uzavretej zmluvy poskytla banka žalovanému úver vo výške 4300 eur. žalovaný sa zaviazal poskytnutý úver splácať v mesačných splátkach v sume 76,16 eur, vždy k 20.dňu v mesiaci. Splatnosť prvej splátky bola dohodnutá na 20.05.2009 a konečná splatnosť úveru na 20.03.2019. Úroková sadzba ako odplata za poskytnutý úver bola dohodnutá vo výške 16,60 % ročne, typ fixná, pričom táto úroková sadzba bola platná v deň uzatvorenia zmluvy. Žalovaný vyčerpal možnosť čerpať úver od veriteľa, avšak podmienky pre splácanie riadne nedodržal a dlžnú sumu veriteľovi v plnej výške nevrátil. Banka vyzvala žalovaného k úhrade jeho záväzku výzvou zo dňa 30.07.2013. Žalovaný svoj záväzok voči banke nesplatil. Vzhľadom k vyššie uvedenej skutočnosti banka vyhlásila mimoriadnu splatnosť úveru ku dňu 02.09.2013 oznámením o vyhlásení mimoriadnej splatnosti zo dňa 03.09.2013. Na základe zmluvy o postúpení pohľadávok č. 0935/2013/CE uzavretej dňa 27.09.2013 medzi pôvodným veriteľom - Slovenskou sporiteľňou, a.s. ako postupcom a spoločnosťou DPS financial consulting s.r.o. ako postupníkom, postúpil postupca postupníkovi pohľadávky vyplývajúce zo zmluvy, medzi nimi i pohľadávku, ktorá je predmetom žaloby. Na základe uvedenej zmluvy o postúpení pohľadávok sa spoločnosť DPS financial consulting, s.r.o. stala veriteľom postúpených pohľadávok spolu s ich príslušenstvom. Vyššie uvedenú skutočnosť oznámila banka žalovanému oznámení o postúpení pohľadávok zo dňa 11.10.2013. Na základe Zmluvy o postúpení pohľadávok č. 2/2014 uzavretej dňa 08.09.2014 medzi spoločnosťou DPS financial consluting s.r.o. ako postupcom a spoločnosťou a žalobcom ako postupníkom, postúpil postupca postupníkovi pohľadávky vyplývajúce zo zmluvy, medzi nimi i pohľadávku, ktorá je predmetom tejto žaloby. Na základe uvedenej zmluvy o postúpení pohľadávok sa žalobca stal veriteľom postúpených pohľadávok spolu s ich príslušenstvom. Vyššie uvedenú skutočnosť oznámila spoločnosť DPS financial consulting s.r.o. žalovanému Oznámením o postúpení pohľadávok zo dňa 25.09.2014. Po postúpení zo strany spoločnosti DPS financial consulting, s.r.o. na žalobcu bola na úhradu záväzku vzniknutého na základe zmluvy poukázaná platba zo strany žalovaného dňa 15.04.2015 vo výške 258,68 eur. Pohľadávka žalobcu, ktorá je predmetom žaloby, predstavuje dlh žalovaného zo zmluvy, ku dňu postúpenia pohľadávky pozostávajúc z istiny vo výške 4270,31 eur, riadny úrok vo výške 1295,11 eur, úroky z omeškania zákonný vo výške 105,17 eur( vyčíslený ku dňu vyhlásenia mimoriadnej splatnosti úveru), úrok z omeškania zákonný vo výške 285,50 eur pozostávajúci z úroku z omeškania vo výške 83,87 eur ( vyčíslený za obdobie od vyhlásenia mimoriadnej splatnosti úveru do dňa postúpenia pohľadávky na právneho predchodcu žalobcu, t.j. dňa 26.09.2013) a úroku z omeškania vo výške 201,63 eur ( vyčíslené za obdobie od 26.09.2013 do dňa postúpenia pohľadávky, t.j. ku dňu 08.09.2014), zákonný úrok z omeškania vo výške 5,15 = ročne zo sumy 258,68 eur od 09.09.2014 do 15.04.2015, t.j. 7,99 eur, poplatky vo výške 32,89 eur. Žalobca si zároveň uplatňuje ak zákonný úrok z omeškania vo výške 5,15 % ročne zo sumy 4270,31 eur od 09.09.2014 ( deň nasledujúci po postúpení pohľadávky na žalobcu) do zaplatenia.

2. Žalobca k žalobe doložil zmluvu o splátkovom úvere, výzvu zo dňa 30.07.2013 spolu s kópiou obálky, oznámenie o vyhlásení mimoriadnej splatnosti spolu s kópiou obálky, zmluvu o postúpení pohľadávok č. 0935/2013/CE spolu s prílohou č. 1, zmluvu o postúpení pohľadávok č. 2/2014 spolu s prílohou č. 1, oznámenie o postúpení pohľadávky podľa zo dňa 11.10.2013 spolu s kópiou obálky, oznámenie o postúpení pohľadávky zo dňa 25.09.2014.

3. Žalobca v podaní doručenom súdu dňa 04.11.2016 prostredníctvom právneho zástupcu uviedol, že žalovaný využil možnosť čerpať finančné prostriedky od banky, ktorá mu poskytla finančné prostriedky vo výške 4300 eur, ktoré žalovaný čerpal, čo vyplýva i z výpisu z úveru za obdobie od 09.04.2009 do 17.09.2011. Celkové čerpanie prostriedkov žalovaným predstavovalo sumu 6575,61 eur čo predstavuje čerpanie úveru vo výške 3400 eur, predpis spracovateľského poplatku vo výške 89,59 eur, poplatok za správu vo výške 68,71 eur, poplatok za upomienky vo výške 310,92 eur, predpis úroku z omeškania vo výške 10,83 eur, predpis riadneho úroku vo výške 43,62 eur, riadny úrok vo výške 1686,68 eur, poistenie úveru vo výške 65,26 eur. žalovaný v tomto období splatil sumu 1961,52 eur, pričom táto suma predstavuje splátku riadneho úroku vo výške 43,62 eur, splátku poplatku vo výške 1,99 eur, splátku spracovateľského poplatku vo výške 89,59 eur a splátku vo výške 1826,32 eur. Rozdiel medzi výškou čerpaných prostriedkov a výškou splátok žalovaného celkom bol 4614,09 eur. Suma 4614,09 eur predstavuje zostatok nesplateného úveru vo výške 4607,07 eur, čo predstavovalo pôvodnú istinu dlhu žalovaného a zostatok úroku z omeškania vo výške 7,02 eur ( po započítaní sumy 3,81 eur z celkových splátok žalovaného v pôvodnej výške 1826,32eur). Žalovaná istina vo výške 4607,07 eur pozostáva zo zostatku nesplateného úveru vo výške 2477,49 eur po započítaní ( 4300-1822= 2477,49), riadneho úroku vo výške 1686,68 eur, poistenia úveru vo výške 65,26 eur, poplatkov vo výške 377,64 eur, t.j. poplatok za správu v pôvodnej výške 66,72 eur a poplatku za upomienky v pôvodnej výške 310,92 eur, spolu 213,13 eur. Žalovaný v období od 17.09.2011 do 26.09.2013 splatil na svoj dlh sumu 400 eur, ktorá bola započítaná vo výške 78,08 eur na istinu vo výške 4607,07 eur, 29,90 eur na poplatky vo výške 62,79 eur, 235,06 eur na riadny úrok vo výške 1530,17 eur, 56,96 eur na úrok z omeškania vo výške 162,13 eur. Vzhľadom na započítanie predstavovala pohľadávka v čase postúpenia z banky na právneho predchodcu žalobcu istinu vo výške 4528,99 eur, riadny úrok vo výške 1295,11 eur, úrok z omeškania ( do času vyhlásenia mimoriadnej splatnosti) vo výške 105,17 eur, úrok z omeškania vo výške 83,97 eur, poplatky vo výške 32,89 eur. Po postúpení pohľadávky na žalobcu boli zo strany žalovaného uhradené platby, spolu vo výške 258,68 eur, ktoré boli započítané na istinu dlhu, to zn. 4528,99 eur - 258,68 eur = 4270,31 eur, čo predstavuje žalovanú istinu. Žalovaná suma pozostáva z istiny vo výške 4270,31 eur, riadneho úroku, ktorý predstavuje úrok vo výške 16,60 % ročne zo sumy4607,07 eur od 20.09.2011 do 26.09.2013, t.j. 20.09.2013 eur, t.j. 1530,17 eur, pričom z tejto sumy je potrebné odpočítať splátku vo výške 235,06 eur, .t.j. 1295,11 eur, zákonného úroku z omeškania vo výške 105,17 eur, ktorý je úrokom vo výške 8 % ročne uplatňovaného do 31.01.2013 z aktuálnej výšky dlhu žalovaného a vo výške 5 % ročne uplatňovaného do 02.09.2013 ( t.j. do dňa vyhlásenia mimoriadnej splatnosti dlhu) z aktuálnej výšky dlhu žalovaného tak, ako to vyplýva z výpisu z úveru za obdobie od 17.09.2011 do 26.09.2013, po odpočítaní splátky vo výške 56,96 eur, pričom žalobca sa pridržiaval vyčíslenia výšky pohľadávky pôvodným veriteľom ( bankou), zákonného úroku z omeškania vo výške 285,50 eur, ktorý pozostáva z úroku z omeškania vo výške 5 % ročne z aktuálnej výšky dlhu žalovaného od 03.09.2013 ( deň nasledujúci po vyhlásení mimoriadnej splatnosti) do 26.09.2013 ( do dňa postúpenia na právneho predchodcu žalobcu) tak, ako to vyplýva z predloženého výpisu, pričom žalobca sa pridržiaval vyčíslenia výšky pohľadávky veriteľom ( bankou) t.j. 83,87 eur, úroku z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 4607,07 eur od 27.09.2013 do 11.08.2014 ( t.j. ku dňu vyhotovenia prílohy č. 1 k Zmluve o postúpení pohľadávok v rámci predzmluvných rokovaní) t.j. 201,63 eur, poplatku vo výške 32,89 eur, ktoré predstavujú poplatky za účtovné bankou za obdobie od 17.09.2011 do 26.09.2013 vo výške 2,99, t.zn. 2,99 x 21 = 62,79, pričom na túto sumu je potrebné započítať splátky vo výške 29,90 eur. Žalobca si zároveň uplatňuje aj zákonný úrok z omeškania vo výške 5,15 % ročne zo sumy 4607,07 eur od 09.09.2014 do zaplatenia. Žalobca umožnil uhrádzať dlh žalovanému v splátkach, na základe splátkového kalendára dohodnuté Dohodou o spôsobe úhrady záväzku formou splátkového kalendára č. 633729678 zo dňa 27.03.2015. Žalovaný však v zmysle tejto dohody uhradil len jednu splátku vo výške 258,68 eur. Žalovaný zároveň uznal svoj dlh čo do výšky aj dôvodu. Spolu s týmto vyjadrením predložil súdu aj výpis z účtu a uznanie a dohodu o spôsobe úhrady záväzku formou splátkového kalendára.

4. Pôvodný veriteľ - spoločnosť O. O., X..O.. ako veriteľ a žalovaný ako dlžník uzavreli dňa 09.04.2009 zmluvu o splátkovom úvere č. 0633729678. Podľa čl. I. predmetom úverovej zmluvy je poskytnutie splátkového úveru bankou dlžníkovi v sume, mene a za podmienok dohodnutých v úverovej zmluve. Na základe úverovej zmluvy bol žalovanému poskytnutý úver vo výške 4300 eur, pri spracovateľskom poplatku vo výške 89,59 eur, poplatku za správu úveru vo výške 1,99 eur mesačne, ktorý sa žalovaný zaviazal splatiť v 119 mesačných splátkach vo výške 76,16 eur a to k 20. dňu v kalendárnom mesiaci s tým, že konečná splatnosť bola dohodnutá na deň 20.03.2019. Úroková sadzba predstavovala 16,60 % ročne a ročná percentuálna miera nákladov 19,75 %.

5. Podľa časti I. čl. II bod 5 zmluvy, zmluvné strany sa dohodli, že ich vzájomné právne vzťahy sa budú, podľa § 262 Obchodného zákonníka, spravovať podľa príslušných ustanovení Obchodného zákonníka.

6. V zmysle časti II zmluvy, podpisom úverovej zmluvy dlžník súhlasí s poistením schopnosti splácať tento úver podľa Rámcovej poistnej zmluvy v znení neskorších zmien a dodatkov, a to v rozsahu poistenia dohodnutého podľa bodu 2 tohto článku. Dlžník vyhlasuje, že sa oboznámil s Poistnými podmienkami prvého poistiteľa a s poistnými podmienkami druhého poistiteľa, ktoré sú súčasťou tohto poistenia, súhlasí s nimi a zaväzuje sa ich dodržiavať, pričom podpisom zmluvy potvrdzuje ich prevzatie.

7. Výzvou zo dňa 30.07.2013 pôvodný veriteľ -O. O., X..O.. oznámil žalovanému, že je v omeškaní so splácaním pohľadávky ku dňu 30.06.2013 vo výške 1904,19 eur a preto ho vyzval, aby dlžnú sumu uhradil najneskôr do 15 dní od doručenia tejto výzvy. Výzva sa pôvodnému veriteľovi vrátila s označením adresát neznámy.

8. Oznámením o vyhlásení mimoriadnej splatnosti zo dňa 03.09.2013, pôvodný veriteľ vyhlásil ku dňu 02.09.2013 mimoriadnu splatnosť poskytnutého úveru, nakoľko nastal prípad porušenia v zmysle bodu 7.6.1 VOP, pričom ku dňu vyhlásenia mimoriadnej splatnosti predstavuje pohľadávka sumu 5965,65 eur. V tomto oznámení mu určil aj lehotu na uhradenie zosplatnenej istiny. Oznámenie o vyhlásení mimoriadnej splatnosti sa vrátilo pôvodnému veriteľovi s označením adresát neznámy.

9. Na základe Zmluvy o postúpení pohľadávok č. 0935/2013/CE uzavretej dňa 27.09.2013 medzi pôvodným veriteľom - O. O., X..O.., Y.: XXXXXXXX ako postupcom a DPS financial consulting, s.r.o., IČO: 46 713 930 ako postupníkom, postúpil postupca postupníkovi pohľadávku, ktorá je predmetom žaloby. Na základe Zmluvy o postúpení pohľadávok č. 2/2014 uzavretej dňa 08.09.2014 medzi postupníkom - DPS financial consulting, s.r.o., IČO: 46 713 930 ako postupcom a žalobcom ako postupníkom, postúpil postupca postupníkovi pohľadávku, ktorá je predmetom žaloby. Žalovaný je označený v prílohách k zmluvám o postúpení.

10. Oznámením o postúpení pohľadávky zo dňa 11.10.2013 pôvodný veriteľ žalovanému oznámil postúpenie predmetnej pohľadávky na spoločnosť DSP financial consulting, s.r.o. Zásielka sa pôvodnému veriteľovi vrátila s označením zásielka neprevzatá v odbernej lehote.

11. Spoločnosť DPS financial consulting, s.r.o. oznámením o postúpení pohľadávok zo dňa 25.09.2014 oznámila žalovanému, že spoločnosť DPS financial consulting, s.r.o. ako postupca postúpila na základe zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 08.09.2014 pohľadávku voči nemu na žalobcu.

12. Z výpisu z účtu žalovaného vyplýva, že tomu bol poskytnutý úver vo výške 4300 eur za spracovateľský poplatok vo výške 89,59 eur s tým, že žalovanému bola reálne poskytnutá suma úveru vo výške 4210,41 eur dňa 09.04.2009 a žalovaný za obdobie od 09.04.2009 do 17.09.2011 uhradil sumu 1961,52 eur a za obdobie od 17.09.2011 do 26.09.2013 sumu 400 eur. Tento výpis sa nachádza na čl. 48 až 54 spisu.

13. Z uznania a dohody o spôsobe úhrady záväzku formou splátkového kalendára, ktorú predložil žalobca č. 633729678 zo dňa 27.03.2015 vyplýva, že žalovaný týmto uznal svoj záväzok voči veriteľovi vyplývajúci z úveru v celkovej výške 6376,61 eur vyčíslenej ku dňu 27.03.2015 s tým, že v zmysle čl. II tohto uznania sa zaviazal uhradiť svoj záväzok podľa predchádzajúceho článku voči veriteľovi pravidelnými mesačnými splátkami v období 24 mesiacov vždy najneskôr k 17. dňu v mesiaci vo výške 258,68 eur, pričom prvá splátka bude pripísaná na účet najneskôr do 17.04.2015 a v prípade riadneho plnenia tohto splátkového kalendára bude zvyšok záväzku dlžníkovi odpustený.

14. Žalobca ani právny zástupca žalobcu sa na pojednávanie nedostavili. Právny zástupca žalobcu ospravedlnil svoju neúčasť na pojednávaní, pričom súhlasili s pojednávaním v neprítomnosti žalobcu a jeho právneho zástupcu z dôvodu hospodárnosti konania a nenavyšovania trov konania.

15. Žalovaný na pojednávaní uviedol, že dlh nemá z čoho platiť, nakoľko je nezamestnaný. Spláca jednu pôžičku po 25 eur. Pamätá sa iba, že má uzavretú nejakú dohodu so O. O.u, v zmysle ktorej platí úver po 25 eur. Na úver od O. O. nepamätá, avšak to, že na zmluve je jeho podpis nevylučuje. Požiadal však, aby mu súd povolil splátkový kalendár po 50 eur mesačne z dôvodu, že pracuje iba na dohodu, o čom predložil ako dôkaz potvrdenie o mzde/odmene za zárobkovú činnosť, z ktorého vyplýva, že pracuje u zamestnávateľa Marpet, s.r.o., od 02.01.2017 na základe dohody o pracovnej činnosti, pričom za mesiac február 2017 mal odpracovaných 12 hodín s čistou mzdou 43,30 eur. V tejto spoločnosti pracuje na dohodu 4 roky. Každý rok na začiatku roka má uzatvorenú novú dohodu. Taktiež súdu predložil aj novú dohodu zo dňa 02.01.2017 s dohodnutou odmenou 2,50 eur na hodinu s dohodnutým rozsahom pracovného času najviac 10 hodín týždenne, pričom táto dohoda je uzavretá na dobu určitú do 31.12.2017. Uvádza, že býva v Košiciach v domácnosti so svojou družkou, ktorá má dve deti. Tieto nie sú jeho. Okrem príjmu z dohody o pracovnej činnosti si vie ešte privyrobiť na fuškách. Za jednu fušku dostane 45 až 50 eur. Na domácnosť hradí tieto výdavky - elektrina 45 eur a ďalej má výdavky na stravu. Okrem toho ešte hradí dlh Profi Creditu po 66 eur mesačne, ktorý bude splácať do konca roka.

16. Dňa 09.01.2017 žalovaný predložil súdu list spoločnosti EOS KSI Slovensko, s.r.o. zo dňa 17.02.2014 spolu rozhodcovskou zmluvou a dohodou o uznaní záväzku a o úhrade pohľadávky v splátkach, z ktorej vyplýva, že žalovaný uznal záväzok voči spoločnosti EOS KSI Slovensko, s.r.o., ktorý mu vznikol na základe zmluvy č. 177171235/0900 zo dňa 12.11.2004 s pôvodným veriteľom O. O., X..O.. Zároveň predložil aj potvrdenia o hotovostných vkladoch vo výške 25 eur, z ktorých vyplýva, že ide o úhrady v zmysle dohody o uznaní záväzku a o úhrade pohľadávky v splátkach uzatvorenej so spoločnosť EOS KSI Slovensko, s.r.o.

17. Žalobca k predmetným listinným dôkazom predložených žalovaným uviedol, že uvedené dôkazy považujú v predmetnom konaní za irelevantné. Pravdepodobne ide o listiny na iný dlh žalovaného a to vzhľadom na dôkaz: Dohoda o uznaní záväzku a o úhrade pohľadávky v splátkach, v zmysle ktorej je veriteľom pohľadávky voči žalovanému spoločnosť EOS KSI Slovensko, s.r.o. Takáto spoločnosť nie je v predmetnom konaní žalobcom, ani právnym predchodcom žalobcu ani pôvodným veriteľom pohľadávky.

18. Podľa § 524 ods. 1, ods. 2 Občianskeho zákonníka, veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka postúpiť písomnou zmluvou inému. S postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo a všetky práva s ňou spojené.

19. Podľa § 261 ods. 3 písm. d) Obchodného zákonníka, touto časťou zákona sa spravujú bez ohľadu na povahu účastníkov záväzkové vzťahy zo zmluvy o predaji podniku alebo jeho častí (§ 476), zmluvy o úvere (§ 497), zmluvy o kontrolnej činnosti (§ 591), zasielateľskej zmluvy (§ 601), zmluvy o prevádzke dopravného prostriedku (§ 638), zmluvy o tichom spoločenstve (§ 673), zmluvy o otvorení akreditívu (§ 682), zmluvy o inkase (§ 692), zmluvy o bankovom uložení veci (§ 700), zmluvy o bežnom účte (§ 708) a zmluvy o vkladovom účte (§ 716).

20. V zmysle § 497 Obchodného zákonníka, zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

21. Podľa § 2 písm. a) zákona NR SR č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch v znení neskorších predpisov na účely tohto zákona sa rozumie spotrebiteľským úverom dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky, úveru alebo v inej právnej forme.

22. Podľa § 3 ods. 1, ods. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch, veriteľom je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojho podnikania; v závislosti od formy poskytovaného spotrebiteľského úveru môže byť veriteľom aj predávajúci. Spotrebiteľom je fyzická osoba, ktorej bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania.

23. Podľa § 4 ods. 5 zákona o spotrebiteľských úveroch veriteľ môže postúpiť pohľadávku, len ak to pripúšťa osobitný predpis. Ak dôjde k postúpeniu pohľadávky z veriteľa na tretiu osobu, postupuje sa podľa osobitného predpisu ( Občiansky zákonník ).

24. V zmysle § 3 ods.3 zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov, každý spotrebiteľ má právo na ochranu pred neprijateľnými podmienkami v spotrebiteľských zmluvách podľa § 52 až § 54 Občianskeho zákonníka.

25. V ustanovení § 52 ods. 1, ods. 2 Občianskeho zákonníka sa uvádza, že spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.

26. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti ( § 52 ods. 3, ods. 4 Občianskeho zákonníka ).

27. Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka, Spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len „neprijateľná podmienka“). To neplatí, ak ide o predmet plnenia, cenu plnenia alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.

28. Ako vyplýva z ustanovenia § 53 ods. 2, ods. 3 Občianskeho zákonníka, za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah. Ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané.

29. Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka, neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

30. V zmysle § 54 ods. 1, ods. 2 Občianskeho zákonníka, zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon alebo osobitné predpisy na ochranu spotrebiteľa priznávajú, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. V pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

31. Pri čiastočnom plnení peňažného dlhu sa plnenie dlžníka započítava najprv na istinu a potom na úroky, ak dlžník neurčí inak ( § 566 ods. 2 Občianskeho zákonníka).

32. Z ustanovení § 517 ods. 1, ods. 2 Občianskeho zákonníka ( ďalej len ), vyplýva, že dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis. Týmto vykonávacím predpisom je nariadenie vlády SR č. 87/1995 Z. z.

33. Podľa § 10c uvedeného nariadenia ak záväzkový vzťah vznikol pred 1. februárom 2013, výška úrokov z omeškania sa riadi podľa predpisov účinných k 31. januáru 2013 aj za dobu omeškania po 31. januári 2013.

34. V zmysle § 3 nariadenia v znení účinnom do 31.1.2013 výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba K. J. S. platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

35. Nepochybne zmluva uzavretá medzi stranami sporu je teda spotrebiteľskou zmluvou v zmysle zákona o ochrane spotrebiteľa, pričom tento výklad je v súlade aj s komunitárnou úpravou ochrany spotrebiteľa v zmysle smernice Rady 93/13/EHS zo dňa 5.4.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách

36. Pre spotrebiteľskú zmluvu je charakteristické, že spotrebiteľ vstupuje do zmluvného vzťahu s dodávateľom, ktorým je najčastejšie predávajúci, za zmluvných podmienok, ktoré si vopred určil dodávateľ, pričom spotrebiteľ nemá možnosť tieto podmienky individuálne ovplyvniť. Občiansky zákonník podrobnejšie špecifikuje všeobecné pravidlá pre dojednanie podmienok v spotrebiteľských zmluvách a výslovne ustanovuje, že takéto ustanovenia v zmluvách, ktoré spôsobujú nerovnováhu v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa sú neprijateľné, a preto neplatné. Vychádza sa z toho, že predovšetkým spotrebiteľ v dobrej viere uzatvára zmluvu s dodávateľom, od ktorého sa očakáva, že vzhľadom na jeho podnikanie a ponúkaný tovar a služby koná profesionálne a v súlade s poctivým prístupom k podnikaniu. Predpokladá sa, že dodávateľ má vedomosti a skúsenosti a oproti spotrebiteľovi vystupuje ako zvýhodnený účastník zmluvného vzťahu založeného spotrebiteľskou zmluvou.

37. Ustanovenie § 53 Občianskeho zákonníka sa týka iba podmienok, ktoré zákon označuje za neprijateľné. Ide o podmienky, ktoré sú nečestné, neslušné, hrubo poškodzujúce spotrebiteľa a preto ich použitie zákon sankcionuje absolútnou neplatnosťou. Vyjadruje snahu, aby dodávateľ v spotrebiteľských zmluvách pristupoval k tvorbe podmienok v súlade s dobrými mravmi. Je potrebné dodať, že spotrebiteľ z povahy veci v súčasných podmienkach štandardizácie produktov bežnej spotreby, ako aj zmluvných podmienok, má iba fiktívnu možnosť ovplyvniť podstatu zmluvných podmienok, ktoré sú mu zo strany dodávateľa predložené, pričom často vzhľadom na ich rozsiahlosť a použitú právnu terminológiu nemá možnosť, či už ich vôbec prečítať, resp. pochopiť ich obsah. Teda dodávateľ je povinný zdržať sa ich používania. Ochrana spotrebiteľa sa týka iba formulárových zmlúv, ktoré sú uzatvárané na základe predbežne formulovaného zmluvného formulára, ktorý má dodávateľ vopred pripravený a ktorý používa v dvoch alebo viacerých prípadoch, pričom spotrebiteľ spravidla obsah zmluvy nemení.

38. Súd v danej súvislosti poukazuje aj na skutočnosť, že Slovenská republika ako člen Európskej únie je povinná plniť záväzky vyplývajúce z tohto členstva. Členské štáty Únie sú povinné zabezpečiť, aby nekalé podmienky použité v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľom zo strany predajcu alebo dodávateľa podľa ich vnútroštátneho práva, neboli záväzné pre spotrebiteľa a aby zmluva bola podľa týchto podmienok naďalej záväzná pre strany, ak je jej ďalšia existencia možná bez nekalých podmienok (čl. 6 Smernice Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách, ďalej len „smernica“).

39. Ďalej súd zistil, že podľa Zmluvy sa predmetný právny vzťah mal riadiť príslušnými ustanoveniami Obchodného zákonníka.

40. V slovenskom právnom poriadku existuje duálna právna úprava záväzkov, pričom rozlišujeme ich občianskoprávnu a obchodnoprávnu úpravu. Vzťah dvoch kódexov súkromného práva a to Obchodného zákonníka a Občianskeho zákonníka je vzťahom lex specialis ku lex generalis, pričom použitie Občianskeho zákonníka je subsidiárne - právne vzťahy podriadené režimu Obchodného zákonníka sa budú riadiť Občianskym zákonníkom v tých otázkach, ktoré neupravuje. V rámci obchodno-záväzkových vzťahov existuje aj skupina vzťahov, ktoré môže označiť ako fakultatívne obchodné záväzkové vzťahy, v ktorých si zmluvné strany môžu v súlade so zásadou zmluvnej voľnosti dohodnúť obchodnoprávny režim svojho záväzku ( § 262 Obchodného zákonníka). aplikáciu právnej úpravy inštitútu spotrebiteľských zmlúv nevylučuje, ani komplexne neupravuje osobitným spôsobom a ide o kogentné ustanovenia Občianskeho zákonníka, je nevyhnutné ju v skutkovo relevantných právnych vzťahoch aplikovať, pričom nie je relevantné či ide o relatívne obchodný záväzkový vzťah, absolútny obchodný záväzkový vzťah alebo fakultatívny obchodný záväzkový vzťah. Právna ochrana spotrebiteľa je jednou z priorít oblastí záujmu nielen práva Európskej únie ale aj nášho právneho poriadku. Nie je prípustné, aby sa kogentné normy určené na ochranu spotrebiteľa obchádzal zvolením iného zákona, ktorý primárne nie je určený na úpravu či realizáciu spotrebiteľských vzťahov, t.j. vzťahov, ktoré vznikajú pri nákupe tovarov a poskytovaní služieb spotrebiteľom, ktorí nekonajú pri uzatváraní zmluvy v rámci svojej podnikateľskej či inej zárobkovej činnosti. Zvolenie režimu Obchodného zákonníka nie je prípustné v prípadoch tzv. typových spotrebiteľských zmlúv, keď z celého kontextu uzatvorenej zmluvy je zrejmé, že sa uzatvára v zmysle Obchodného zákonníka len preto, aby sa vylúčili právne normy určené na ochranu spotrebiteľa. Nie je ani prípustné, aby dvom spotrebiteľom v porovnateľnej situácii neboli garantované rovnaké právne prostriedky a ochrana len s ohľadom na to, dodávateľ zvolí režim iného zákona. Aj pri zmluvách uzatváraných v zmysle Obchodného zákonníka je potrebné pri realizácii či aplikácii práva postupovať podľa ustanovení o spotrebiteľských zmluvách v Občianskom zákonníku či osobitných právnych predpisoch ako napr. zákon o spotrebiteľských úveroch, zákon o ochrane spotrebiteľa. Na základe vyššie uvedeného súd vyhodnotil zmluvný vzťah medzi účastníkmi konania ako spotrebiteľskú zmluvu.

41. Z vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovaným bola dňa 09.04.2009 uzatvorená zmluva o splátkovom úvere, na základe ktorej právny predchodca žalobcu poskytol žalovanému úver vo výške 4300 eur za spracovateľský poplatok 89,59 eur. Úver sa žalovaný zaviazal splatiť v 119 mesačných splátkach vo výške 76,16 eur. Nakoľko žalovaný porušil zmluvu tým, že ju riadne nesplácal, právny predchodca žalobcu vyhlásil mimoriadnu splatnosť ku dňu 02.09.2013.

42. Súd však mal za to, že úver bol žalovanému poskytnutý vo výške 4210,41 eur a nie vo výške 4300 eur ako tvrdil žalobca, nakoľko z výpisu z účtu žalovaného je zrejmé, že sumu 4300 eur tvorila skutočne vyčerpaná istina žalovaným vo výške 4210,41 eur a spracovateľský poplatok vo výške 89,59 eur. Súd má však za to, že žalobcovi nárok na spracovateľský poplatok nevznikol.

43. Pokiaľ ide o spracovateľský poplatok vo výške 89,59 eur, jeho požadovanie považuje súd za neprijateľnú zmluvnú podmienku, keďže dodávateľ vyžaduje od spotrebiteľa splnenie finančného záväzku za plnenie, ktoré mu po materiálnej stránke nie je dodané. Pri poplatkoch spotrebiteľského úveru je totiž nevyhnutné, aby sa nimi platilo skutočné plnenie spotrebiteľovi a v jeho záujme. Možno len predpokladať, že poplatok je za napísanie zmluvy a posúdenie bonity záujemcu o úver. V tejto súvislosti možno poukázať na rozhodnutie Vrchného krajinského súdu v Karlsruhe z 03.05.2010 č.k. AZ 17U192/2010, v ktorom sa konštatuje záver, že poplatky za spracovanie pri poskytnutí spotrebiteľského úveru sú neprijateľné: „ Ak banka od spotrebiteľov požaduje poplatok za spracovanie pri poskytovaní spotrebiteľského úveru, poškodzuje tým spotrebiteľov a vystavuje ich neprijateľnému vedľajšiemu dojednaniu o cene...Preverenie úverovej spoľahlivosti ( bonity) a výšky úrokov miery, ktorými banka odôvodňovala vyrubenie poplatku za spracovanie pri poskytovaní úveru Vyšší krajinský súd odmietol a uzavrel, že uvedené činnosti vykonáva banka vo vlastnom ekonomickom záujme minimalizovať nevymožiteľnosť vlastných pohľadávok. Spotrebiteľ dôvodne a v dobrej viere očakáva, že banka mu poradenstvo a informácie poskytnutí úveru poskytne zadarmo. V konečnom dôsledku predstavuje zmluvná podmienka neprijateľné zaťaženie spotrebiteľa, pretože je spotrebiteľovi účtovaný poplatok bez toho, aby banka spotrebiteľovi poskytla skutočné protiplnenie.“ Súd poukazuje aj na skutočnosť, že tento záver si osvojil aj Krajský súd v Prešove vo svojom rozsudku sp.zn. 18Co 109/2011.

44. Súd mal tak za to, že žalovanému bol poskytnutý iba úver vo výške 4210,41 eur a nie vo výške 4300 eur, ako uviedol žalobca.

45. V ďalšom sa súd zaoberal jednotlivými nárokmi tvoriacimi žalovanú sumu.

46. Prvou žalobcom uplatňovanou sumou je nárok na zaplatenie nezaplatenej istiny vo výške 4270,31 eur. Je nepochybné, že žalobca poskytol žalovanému úver v sume 4210,41 eur, pričom žalovaný v období od 09.04.2009 do 17.09.2011 uhradil sumu 1961,52 eur a v období od 17.09.2011 do 26.09.2013 sumu vo výške 400 eur, teda celkovo uhradil sumu 2361,52 eur, pričom súd vykonané úhrady započítal na úhradu istiny v zmysle ust. § 566 ods. 2 Občianskeho zákonníka a preto žalovaného zaviazal na zaplatenie istiny v sume 1848,89 eur a čo do zvyšku v tejto časti žalobu zamietol.

47. Ďalším nárokom uplatneným žalobcom bol nárok na vyčíslený riadny úrok vo výške 1295,11 eur, ktorý podľa vyjadrenia žalobcu predstavuje úrok vo výške 16,60 % ročne zo sumy 4607,07 eur od 20.09.2011 do 26.09.2013, t.j. vo výške 1530,17 eur, pričom z tejto sumy je potrebné odpočítať splátku vo výške 235,06 eur.

48. Súd sa v prvom rade zaoberal výškou dohodnutého úroku z úveru, ktorý bol v úverovej zmluve dojednaný vo výške 16,60 % ročne. Úroková miera podobného úveru v bankách v čase poskytnutia úveru (apríl 2009 ) činila úrok 8,83 % p.a. Z toho je zrejmé, že dohodnutý ročný úrok z úveru medzi stranami sporu v danom prípade značne neprevyšuje mieru úrokov poskytovaných v tomto období bankami. Vzhľadom na vyššie uvedené závery súd považoval dohodu o výške úrokov za primeranú a v súlade s dobrými mravmi.

49. Je nesporné, že úverový vzťah spočíva v poskytnutí peňažných prostriedkov a do vrátenia poskytnutých prostriedkov má dlžník platiť úroky. Účastníci úveru pritom nemusia dohodnúť čas, na ktorý sa úver poskytuje. V takom prípade vzniká právo na úroky až do vrátenia poskytnutých peňažných prostriedkov. Pokiaľ si však účastníci úveru dohodnú úverové obdobie a dlžník poskytnuté peňažné prostriedky do dohodnutej doby nevráti, prichádzajú do úvahy za obdobie po splatnosti úveru úroky z omeškania . Ide pritom o odlišný inštitút oproti odplatným úrokom a ten má sankčnú povahu. Keďže žalobca pristúpil k predčasnej splatnosti úveru, od tejto doby žalobca nemá nárok na úrok z úveru, ktorého platenie bolo dojednané.

50. Podľa rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. 4Obo/143/1998, dohodnuté úroky z poskytnutých prostriedkov patria len do splatnosti dlhu, resp. jeho splátok. Od splatnosti je dlžník v omeškaní a musí platiť úroky z omeškania.

51. Takýto záver Najvyššieho súdu Slovenskej republiky je logický a je potrebné s ním súhlasiť, pretože v opačnom prípade by na ťarchu spotrebiteľa dochádzalo k dvojnásobnému zaťaženiu, a to jednak v podobe úrokov z úveru, ako aj úrokov z omeškania, čo by spôsobovalo značnú nerovnováhu vo vzťahu medzi účastníkmi konania.

52. V danej právnej veci žalobca pristúpil k zosplatneniu celého úveru ku dňu 02.09.2013, teda týmto dňom sa stal splatný celý úver, zo strany žalobcu došlo k určeniu lehoty predčasnej konečnej splatnosti a súd dospel k záveru, že žalobcovi vznikol nárok na úroky z úveru iba do dňa 02.09.2013, potom už nastupuje režim platenia úrokov z omeškania. Obdobný názor je vyslovený aj v rozhodnutí Krajského súdu v Trenčíne zo dňa 29.10.2014 sp.zn. 5Co/223/2014, Krajského súdu v Prešove sp.zn.. 3Co/85/2013 zo dňa 25.10.2013, Krajského súdu v Prešove sp.zn. 4Co/83/2013 zo dňa 0.05.2014.

53. Vzhľadom na uvedené tak súd žalobcovi nepriznal nárok na kapitalizovaný riadny úrok vo výške 1295,11 eur, nakoľko z vyjadrenia žalobcu je zrejmé, že ten bol vyčíslený jednak z vyššej sumy, než na akú žalobcovi vznikol nárok a jednak bol vyčíslený aj za obdobie po zosplatnení pohľadávky. Vzhľadom na uvedené tak súd zaviazal žalovaného na zaplatenie úroku z úveru vo výške 16,60 % ročne z nezaplatenej istiny odo dňa uzavretia zmluvy do dňa vyhlásenia predčasnej splatnosti úveru, t.j. do 02.09.2013.

54. Ďalším nárokom uplatňovaným žalobcom bol nárok na zaplatenie poplatku za správu úveru vo výške 32,89 eur, pričom aj v rámci žalovaným uhradených súm započítaných na istinu je taktiež suma, ktorá bola žalobcom z jednotlivých splátok započítaná na úhradu poplatku za správu úveru.

55. Ako vyplýva z § 2 písm. e) zákona NR SR č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy na účely tohto zákona sa rozumie poplatkami akákoľvek platba, ktorú je spotrebiteľ povinný zaplatiť veriteľovi v súvislosti s poskytovaním úveru, okrem úrokov.

56. V zmysle § 37 ods. 21 zákona NR SR č. 483/2001 Z. z. o bankách v znení neskorších predpisov ( ďalej len „Zákon o bankách“ ) banke, zahraničnej banke a pobočke zahraničnej banky sa zakazuje požadovať od spotrebiteľa úhradu poplatkov, náhradu nákladov alebo inú odplatu za vedenie, evidenciu alebo správu úveru alebo účtu alebo zrušenie účtu, na ktorom je vedený úver a ktorého zriadenie alebo vedenie je podmienkou úverového vzťahu; to neplatí, ak ide o účet podľa § 708 až 715 Obchodného zákonníka, osobitného zákona alebo osobitnú službu, ktorá nie je podmienkou úverového vzťahu a ktorej podmienkou poskytnutia je písomný súhlas spotrebiteľa.

57. Zákaz podľa ustanovenia § 37 ods. 21 sa prvýkrát uplatní na úhradu poplatkov, náhradu nákladov alebo inú odplatu za vedenie, evidenciu alebo správu úveru alebo účtu alebo zrušenie účtu, na ktorom je vedený úver a ktorého zriadenie alebo vedenie je podmienkou úverového vzťahu, splatnú po 9. júni 2013 ( § 122s ods. 4 Zákona o bankách ).

58. Z vyššie citovanej úpravy obsiahnutej v Zákone o bankách vyplýva, že účinnosťou novely č. 132/2013 od 10.6. 2013 priamo zákon zakazuje bankám požadovať od spotrebiteľa úhradu poplatkov, náhradu nákladov alebo inú odplatu za vedenie úverových účtov. Možno konštatovať, že predmetná novelizácia bola akýmsi vyvrcholením v podobe zákonnej úpravy zákazu žiadania poplatkov za vedenie úverových účtov ako účtov, ktoré vznikajú na základe úverového vzťahu, ale ľuďom nič neprinášajú a sú dôležité iba pre finančné inštitúcie.

59. V danej právnej veci sa jedná o poplatok, ktorý mal byť dojednaný a jednotlivé zložky sa stali splatnými ako súčasť splátky úveru pred uvedenou novelou zákona o bankách. Súd však predmetné dojednania o poplatku za vedenie úveru podrobil súdnej kontrole v zmysle § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka a predmetné dojednanie súd vyhodnotil ako neprijateľnú podmienku spôsobujúcu značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Je nesporné, že žalovaný ako klient a dlžník z úverového vzťahu bol povinný platiť žalobcovi ako veriteľovi poplatok za správu úveru. Teda laicky povedané a rovnako asi aj chápané priemerným spotrebiteľom, žalovaní boli povinní platiť žalobcovi ako veriteľovi za to, že tento pre svoju vlastnú potrebu vykonával akúsi správu úverového účtu, teda sledoval prijatie splátok, prípadné omeškania alebo iné pohyby na účte. Súd má za to, že keď žalobca ako veriteľ poskytol žalovaným ako dlžníkom úver, bolo len v jeho kompetencii, ako sa rozhodne predmetný úver spravovať, no je neprípustné, aby náklady s takouto činnosťou znášal žalovaný ako spotrebiteľ, ktorý predsa za poskytnutie úveru, resp. konkrétnej finančnej čiastky zaplatil žalobcovi ako veriteľovi odplatu vo forme úroku z úveru a preto na žalovaného ako spotrebiteľov a dlžníka nemožno prenášať úhradu takýchto nákladov. Zákon o spotrebiteľských úveroch hovorí o poplatkov akéhokoľvek druhu, ktoré musí spotrebiteľ zaplatiť v súvislosti so zmluvou o spotrebiteľskom úvere, no nemožno prijať záver, že pod takto definovaný pojem poplatku možno subsumovať akúkoľvek sumu určenú veriteľom predstavujúci úhradu jeho nákladov, pričom sa jedná o poplatok a úhradu predmetnej sumy, za ktoré spotrebiteľovi nie je poskytované žiadne protiplnenie, keď žalovanému zrejme nebol poskytovaný výpis z predmetného úverového účtu a ani nemal prístup k informáciám a údajom vedených na účte, teda jednalo sa čisto o administratívno-technické údaje pre žalobcu ako veriteľa. Na základe uvedeného potom súd žalovaným vykonané úhrady na túto položku v rámci splátok započítal na istinu a sumu uplatňovanú z tohto titulu žalobou zamietol.

60. Čo sa týka dojednania poistenia schopnosti splácať tento úver súd má za to, že poistenie tak ako bolo v predmetnej úverovej zmluve dojednané nezodpovedá ustanoveniam § 788 a nasl. Občianskeho zákonníka o poistných zmluvách. Žalovaný ako klient podpisom úverovej zmluvy mal súhlasiť s poistením schopnosti splácať úver podľa poistnej zmluvy. Žalobca však nepredložil súdu žiaden iný doklad preukazujúci vznik poistenia, prípadne doklad o jeho nevzniknutí. Súd má taktiež pochybnosti o skutočnom oboznámení sa s uvedenými dokumentmi žalovaným v zmysle zmluvy, podľa ktorých vyhlásil, že sa oboznámil s poistnými podmienkami prvého poistiteľa a s poistnými podmienkami druhého poistiteľa. Žalovanému ako priemernému spotrebiteľovi nemusí byť zrejmý ani význam tohto pojmu, taktiež súd poukazuje na to, že išlo zrejmé o pomerne obsahovo rozsiahly dokument upravujúci vzťah medzi dvoma podnikateľskými subjektmi, poisťovňou a žalobcom. Uvedenie údajov o prijatí súboru poistenia tak ako bolo uvedené v zmluve bolo už súčasťou vopred pripravenej zmluvy žalobcom a za takého stavu možno potom s najväčšou pravdepodobnosťou predpokladať, že žalovaný sa pre poistenie nerozhodol po uzavretí úverovej zmluvy a prípadnom zvážení istého rizika, resp. vzniku poistnej udalosti, ale že prijatie už vopred naformulovaného poistenia bolo jednou z podmienok uzatvorenia predmetnej úverovej zmluvy. Takto žalovanému vznikla povinnosť platiť v rámci príslušnej dojednanej splátky aj časť predstavujúcu poistenie a preto mal súd za to, že ide o dojednanie spôsobujúcu značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa, preto žalovaným vykonané úhrady na túto položku v rámci splátok započítal na istinu.

61. Posledným žalobcom uplatneným nárokom bol nárok na vyčíslený úrok z omeškania vo výške 105,17 eur ( vyčíslený ku dňu vyhlásenia mimoriadnej splatnosti úveru), vo výške 285,50 eur ( vyčíslený ku dňu postúpenia na žalobcu), vo výške 7,99 eur ( 5,15 % ročne zo sumy 258,68 eur od 09.09.2014 do 15.04.2015) a vo výške 5,15 % ročne zo sumy 4270,31 eur od 09.09.2014 do zaplatenia. Žalobcovi však nie je možné priznať nárok na kapitalizovaný úrok z omeškania celkovo, nakoľko bol vyčíslený z vyššej sumy na akú žalobcovi vznikol nárok.

62. Žalovaný sa s plnením svojho peňažného záväzku dostal dňom nasledujúcim po zosplatnení úveru do omeškania t.j. dňom 03.09.2013, preto ho súd zaviazal zaplatiť aj úrok z omeškania v súlade s príslušným ustanovením v spojení s nariadením vlády a to vo výške 5,15 % ročne, teda tak ako požadoval žalobca z nezaplatenej istiny vo výške 1848,89 eur od 03.09.2013 do zaplatenia.

63. Súd podotýka, že nárok žalobcu neposudzoval na základe predloženého uznania a dohody o spôsobe úhrady záväzku formou splátkového kalendára, nakoľko túto dohodu nepovažoval za platne uzavretú, keď zo samotného znenia dohody o uznaní dlhu so splátkovým kalendárom je zrejmé, že sa jedná o formulárový dokument, ktorý má zdanlivo pôsobiť ako ústupok žalovanému vo forme povolenia splátok dlhu, no jeho skrytým cieľom je dosiahnutie predĺženie premlčacej lehoty na uplatnenie žalobného nároku a nepodrobenie nárokov plynúcich z pôvodného právneho vzťahu súdnej kontrole. Naviac dopredu pripravený text v podobe formulára je vytlačený drobným písmom, čo spôsobuje, že bežný priemerne informovaný spotrebiteľ si tento text dôkladne neprečíta. Aj v prípade, že by uvedený text prečítal a nemá právnické vzdelanie, ťažko možno predpokladať, že by si mohol byť vedomý právnych dôsledkov uzavretia dohody o uznaní.

64. Ak by právny predchodca žalobcu postupoval s odbornou starostlivosťou, nepoužil by jeden formulár, ktorý obsahuje dohodu o splátkach ako dvojstranný právny úkon, zároveň dohodu o uznaní dlhu. Takto vytvorený formulár pôsobí na spotrebiteľa prinajmenšom mätúco, pričom možno predpokladať, že práve to je jeho účelom.

65. Pri vyhodnocovaní praktiky dodávateľa súd musí operovať priemerným spotrebiteľom (Smernica Rady AEP 2005/29 bod 19 Preambuly) a existuje nezanedbateľné nebezpečenstvo, že priemerný spotrebiteľ podpíše dokument sledujúc dosiahnutie splátok. V skutočnosti ide preto podľa citovanej Smernice (čl. 5 a 9) o nekalú obchodnú praktiku a neodbornú starostlivosť dodávateľa v záujme vyššej kvality života ľudí.

66. V danom prípade uzavretím uznania a dohody o spôsobe úhrady záväzku formou splátkového kalendára, tak ako je to vyššie uvedené sa právny predchodca žalobcu snažil vyhnúť posudzovaniu jednotlivých nárokov z pôvodnej úverovej zmluvy ktorá je zmluvou spotrebiteľskou a aplikácii zákona o spotrebiteľských úveroch ako aj náležitosti uzavretej úverovej zmluvy. Takýto postup právneho predchodcu žalobcu, ktorý je výslovne špekulatívny v snahe obísť zákonné ustanovenia týkajúce sa ochrany spotrebiteľa tak ako je to vyššie uvedené a preto nemôže požívať právnu ochranu (§3 ods. 1 Občianskeho zákonníka) zo strany súdu pretože právny predchodca žalobcu sa chcel vyhnúť posudzovaniu pôvodného zmluvného vzťahu a nárokov z neho plynúcich, a to či má všetky zákonom požadované náležitosti, prípadne či nedošlo k premlčaniu jednotlivých nárokov z predmetnej zmluvy. Nahradil ju inou zmluvou, ktorá je len zdanlivo výhodnejšia, v skutočnosti ide o zhoršenie postavenia spotrebiteľa v zmluvnom vzťahu. Takúto dohodou o uznaní dlhu a jeho splácaní súd považoval za neplatnú pre rozpor s dobrými mravmi a zákonom a celý postup právneho predchodcu žalobcu za jeho obchádzanie.

67. V zmysle § 262 ods. 1 Civilného sporového poriadku, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

68. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 2 Civilného sporového poriadku, podľa ktorého ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo. Z uplatnenej sumy 4270,31 eur bolo žalobcovi priznaných 1848,89 eur, teda žalobca mal v konaní úspech 43 % a neúspech 57 %, čo predstavuje úspech žalovaného. Žalovanému po odpočítaní úspechu žalobcu vznikol nárok na náhradu trov konania v pomere 14 %.

69. Podľa § 262 ods. 2 Civilného sporového poriadku, o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

70. V zmysle § 232 ods. 3 a 4 Civilného sporového poriadku, lehota na plnenie je tri dni a plynie od právoplatnosti rozsudku. Súd môže v odôvodnených prípadoch určiť dlhšiu lehotu. Ak súd uložil povinnosť plniť opakujúce sa a v budúcnosti splatné dávky a splátky, vykonateľnosť týchto dávok a splátok sa spravuje poradím ich splatnosti, ak súd nerozhodne inak; súd môže rozhodnúť, že omeškanie s plnením jednej dávky alebo splátky má za následok splatnosť celého plnenia.

71. Dlžnú pohľadávku súd povolil žalovanému splácať po 50 eur mesačne vzhľadom na majetkovú situáciu žalovaného podľa § 232 ods. 3 a 4 Civilného sporového poriadku, a to pod následkom straty výhody splátok.

72. Vzhľadom na vyššie uvedené súd rozhodol tak ako je uvedené výrokovej časti tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia písomne na súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne ( odvolacie dôvody ) a čoho sa odvolateľ domáha ( odvolací návrh ).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že:

a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Ak nebude povinnosť uložená týmto rozhodnutím splnená v stanovenej lehote, možno sa jej splnenia domáhať návrhom na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu.