Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_25CoP-1-2017.pdf
PDF · 90.22 KB
Case nature
Area
Subarea
25CoP/1/2017
Uznesenie
Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Márie Malíkovej a členiek senátu JUDr. Lýdie Gálisovej a JUDr. Sone Vackovej, vo veci starostlivosti súdu o maloletú R. O., nar. XX. XX. XXXX, bytom u matky, zastúpený Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Nové Zámky, ako kolíznym opatrovníkom, dieťa rodičov: matka: D. P., nar. XX. XX. XXXX, bytom R. č. XXX, v konaní zastúpená Mgr. Evou Citterberg Valkovou, advokátkou so sídlom Novomeského 17, Nitra, a otec: E. O., nar. XX. XX. XXXX, bytom J. 6, X., o návrhu otca na zníženie výživného, o odvolaní otca proti rozsudku Okresného súdu Nové Zámky zo dňa 18. októbra 2016 č. k. 11P/279/2015-103, takto
rozhodol:
Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie.
odôvodnenie:
1.Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie návrh otca na zníženie výživného zamietol, upravil stretávanie sa otca s maloletou R. tak, že otec je oprávnený stretávať sa s maloletým dieťaťom každú sobotu v párnom týždni roka v dobe od 14.00 hod. do 17.00 hod. za prítomnosti matky. O náhrade trov konania rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania. Rozhodnutie odôvodnil ustanoveniami § 62 ods. 1, ods. 2, ods. 4, ods. 5, § 75 ods. 1, § 78 ods. 1, § 25 ods. 1, ods. 2 zákona číslo 36/2005 Z.z. o rodine v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o rodine“) konštatujúc, že došlo k zmene pomerov na strane maloletého dieťaťa i na strane rodičov. Zmena pomerov u maloletého dieťaťa spočíva v tom, že jeho potreby vzhľadom na vek, fyzický rast sa neustále zvyšujú, navštevuje materskú školu, poplatky hradí matka maloletej. Pomery na strane matky sa zmenili v tom, že matka v súčasnej dobe už nie je na materskej dovolenke, je evidovaná ako uchádzač o zamestnanie od 17. 09. 2015 a poberá iba rodinné prídavky na jedno dieťa, býva u svojich rodičov. K zmene pomerov na strane otca došlo v tom smere, že otec bol zamestnaný od 01. 06. 2013 do 29. 02. 2016, z ktorého zamestnania mal príjem 604,16 eura v čistom. Pracovný pomer ukončil dohodou 29. 02. 2016. Od 08. 02. 2016 je zamestnaný ako vodič medzinárodnej kamiónovej dopravy a jeho priemerná mesačná čistá mzda bola 295,18 eura a 100 eur stravné. Býva v spoločnej domácnosti s priateľkou a maloletým V., ku ktorému má vyživovaciu povinnosť. Pri rozhodovaní o návrhu otca na zníženie výživného dospel k záveru, že otec dieťaťa sa vzdal bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho a finančne lepšieho zamestnania, pracovný pomer, v ktorom mal čistý príjem 604 eur ukončil dohodou a v novom zamestnaní má nižší príjem. Je však predpoklad, že bude mať vyšší príjem do budúcnosti a z tohto príjmu je schopný platiť výživné v určenej výške. Otcovi v súčasnej dobe nič nebráni v tom, aby si našiel výhodnejšie zamestnanie, prípadne aj v zahraničí a mohol platiť výživné aspoň v takej výške, ako má určené doteraz. Aj na strane matky je možnosť, aby sa zamestnala a tým si zlepšila svoj príjem, pretože maloleté dieťa navštevuje materskú školu.
1.1.Úpravu styku otca s maloletou dcérou odôvodnil tak, že otec sa dieťaťom stretával iba v domácnosti svojich rodičov, kde bola prítomná aj matka dieťaťa, sám mu nezabezpečoval starostlivosť, v jeho
domácnosti doteraz nikdy samé nebolo, priateľku otca pozná veľmi málo. Vzhľadom na vek dieťaťa stretávanie určil za prítomnosti matky.
1.2.O náhrade trov konania rozhodol podľa § 52 Civilného mimosporového poriadku (zákon číslo 161/2015 Z.z., ďalej len „CMP“) tak, že žiadnemu z účastníkov nepriznal náhradu trov konania, nakoľko ide o konanie, ktoré možno začať i bez návrhu. 2. Rozsudok súdu prvej inštancie napadol odvolaním otec maloletého dieťaťa, nesúhlasiac s týmto rozhodnutím. Navrhuje znížiť výživné na maloletú R. na sumu 50 eur mesačne dôvodiac, že jeho finančné prostriedky nepostačujú na platenie sumy 100 eur mesačne a má aj druhú vyživovaciu povinnosť voči maloletému synovi. Matka sa nepodieľa na vyživovacej povinnosti, nakoľko nemá žiadne zamestnanie a z výživného platí sumu 50 eur svojim rodičom na bývanie. Nesúhlasí ani s úpravou styku s dcérou, nakoľko úprava nie je postačujúca a navyše úprava za prítomnosti matky mu neumožňuje dostatočne sa podieľať na jej výchove. Žiada preto znížiť výživné na sumu 50 eur a upraviť styk otca s maloletou R. tak, že otec je oprávnený sa stretávať s maloletou dcérou každý párny týždeň v mesiaci od soboty rána do nedele večera bez prítomnosti matky.
3. K odvolaniu otca sa vyjadril kolízny opatrovník, ktorý navrhol rozsudok súdu prvej inštancie potvrdiť.
4. Matka maloletej R. k odvolaniu otca v písomnom vyjadrení uviedla, že nesúhlasí s argumentmi otca uvedenými v podanom odvolaní. Zníženie výživného na sumu 50 eur rozhodne nie je v záujme maloletej, keďže nezodpovedá jej odôvodneným potrebám. Ďalej poznamenáva, že otec v tomto konaní účelovo a dobrovoľne zmenil zamestnanie takým spôsobom, že aktuálne zarába o polovicu menej, ako pred uvedenou zmenou, teda bez vážneho dôvodu sa vzdal výhodnejšieho zamestnania. Nepreukázal, že by tento pracovný pomer skončil zo zdravotných dôvodov. V konaní otca ide o účelovú snahu o preukázanie čo najnižšieho príjmu, s cieľom dosiahnuť zníženie výživného. Ak by otec zarábal sumu, ako sám tvrdí, nie je zrejmé, z čoho potom uhrádza všetky výdavky, ktoré podstatne prevyšujú jeho príjem spolu s rodičovským príspevkom jeho partnerky. Matka si svoju vyživovaciu povinnosť plní prioritne osobnou starostlivosťou. Maloletá býva často chorá, čo súvisí aj s jej urologickým ochorením a zníženou imunitou. Obaja rodičia matky sú zamestnaní a tak matku nemá kto zastúpiť v starostlivosti o dieťa v prípade, ak je choré, čo výrazne sťažuje udržanie si zamestnania. V dôsledku tohto, ako aj s poukazom na skutočnosť, že matka nepoberá žiadnu sociálnu dávku s výnimkou prídavku na dieťa, je dôvodné naopak zvýšenie výživného na dieťa. Odmieta tvrdenie, že z výživného poskytuje sumu 50 eur svojim rodičom na bývanie. K úprave styku otca s dcérou uviedla, že otec o maloletú nejaví záujem už niekoľko rokov, jeho tvrdenia sú nepravdivé a účelové, nebol ochotný podrobiť sa konzultácii na referáte poradensko-psychologických služieb ÚPSVaR Nové Zámky. Jeho požiadavka na celovíkendovú starostlivosť o maloletú je nereálna, otec nepozná potreby maloletej, nikdy nebol s ňou sám, dcéra nemá vytvorený pevný vzťah s otcom a otca sa sama nedožaduje. Navrhuje rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdiť. 7. Krajský súd v Nitre, ako súd odvolací (§ 34 zákona číslo 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok, ďalej len „CSP“), po zistení, že odvolanie bolo podané oprávnenou stranou, v zákonom stanovenej lehote na podanie odvolania (§ 359 CSP, § 362 ods.1 CSP) a zistení, že spĺňa náležitosti § 363 CSP, neviazaný dôvodmi odvolania (§ 66 zákona číslo 161/2015 Z.z. Civilný mimosporový poriadok, ďalej len „CMP“), neviazaný rozsahom odvolania (§ 65 CMP), viazaný skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie (§ 383 CSP), prejednal odvolanie bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods.1 CSP), a dospel k záveru, že odvolanie otca dieťaťa je dôvodné. Súd prvej inštancie nedostatočne zistil skutkový stav veci a nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, pričom tento nedostatok nie je možné napraviť odvolacím súdom, z ktorého dôvodu odvolací súd podľa § 389 ods. 1 písm. b/, písm. c/ CSP napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a podľa § 391 ods. 1 CSP mu vec vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
8. Konanie vo veciach starostlivosti súdu o maloletých je upravené v Civilnom mimosporovom poriadku zákonom č. 161/2015 Z.z., účinnom od 01. 07. 2015 (ďalej len „CMP“).
Podľa ustanovenia § 395 ods. 1 CMP, ak ustanovenie § 396 neustanovuje inak, platí tento zákon aj na konania začaté pred dňom nadobudnutie jeho účinnosti.
Podľa § 2 ods. 1 CMP na konanie podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak.
9. Predmetom tohto konania je návrh otca na zníženie výživného, doručený súdu prvej inštancie dňa 18. 11. 2015. Návrhom otec žiadal znížiť výživné zo sumy 100 eur na sumu 30 eur mesačne a zároveň žiadal upraviť styk s dcérou a to v nepárny týždeň od piatka 15.00 hod. do nedele 18.00 hod., cez Vianočné sviatky až do Nového roka každý nepárny rok, cez Veľkonočné sviatky každý párny rok, cez letné prázdniny prvé dva týždne v mesiaci júl a prvé dva týždne v mesiaci august. Súd prvej inštancie po vykonanom dokazovaní návrh otca na zníženie výživného zamietol a styk otca s dcérou upravil tak, že otec je oprávnený stretávať sa dcérou každú sobotu v párnom týždni roka v dobe od 14.00 hod. o 17.00 hod. za prítomnosti matky. Otec s predmetným rozhodnutím nesúhlasil a podal odvolanie, v ktorom namieta zamietnutie jeho návrhu na zníženie výživného s odôvodnením, že jeho príjem nepostačuje na jeho výdavky a v súčasnej dobe má vyživovaciu povinnosť aj voči synovi V.. Taktiež nesúhlasil s úpravou styku, ktorá je podľa jeho názoru nepostačujúca a je za prítomnosti matky.
10. Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do toho času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.
Podľa § 78 ods. 1 Zákona o rodine, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh.
11. Vyššie citované zákonné ustanovenia vyjadrujú zásadu, že k zmene dohôd a súdnych rozhodnutí o výživnom môže dôjsť len na základe zmeny pomerov. V preskúmavanom rozhodnutí súd prvej inštancie konštatoval existenciu zmeny pomerov na strane všetkých účastníkov konania, ktorú posudzoval od poslednej úpravy vyživovacej povinnosti, a to od rozsudku Okresného súdu Nové Zámky č.k. 11P/22/2014-16 zo dňa 09. 05. 2014, kedy súd schválil dohodu rodičov, na základe ktorej maloletú R. zveril do osobnej starostlivosti matky od 01. 01. 2014 a otca zaviazal prispievať na jej výživu sumou 100 eur mesačne. V tom čase bola matka na materskej dovolenke a poberala rodičovský príspevok vo výške 203,20 eura a otec bol zamestnaný s priemerným mesačným čistým príjmom 581,49 eura. V súčasnej dobe je matka nezamestnaná, nemá žiadny príjem, okrem rodinných prídavkov, býva u svojich rodičov, otec zmenil zamestnanie a jeho súčasný príjem je 295,80 eura mesačne, má ďalšiu vyživovaciu povinnosť k synovi V., nar. XX. XX. XXXX, maloletá R. navštevuje materskú školu. Otec žiadal znížiť výživné zo sumy 100 eur na sumu 30 eur, súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom jeho návrh zamietol dôvodiac, že sa vzdal výhodnejšieho zamestnania a preto nie je dôvod na zníženie výživného.
12. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku, konania, ktoré mu predchádzalo dospel k záveru, že predmetné rozhodnutie bolo súdom prvej inštancie vydané predčasne. V rámci vykonávaného dokazovania, keďže ide o konanie, ktoré možno začať i bez návrhu, je podľa § 35 CMP povinný zistiť skutočný stav veci a vykonať aj dôkazy, ktoré účastníci konania nenavrhli (§ 36 CMP), ak je to potrebné na zistenie skutočného stavu veci. Súd prvej inštancie však v danej veci nedostatočne zistil skutočný stav veci, keď na strane matky nezaoberal sa zisťovaním dôvodov, pre ktoré matka nepracuje, či matke dieťaťa bola úradom práce ponúknutá práca, či ju matka prijala, resp. odmietla, nezisťoval jej majetkové pomery. Matka dieťaťa uvádza súčasný príjem, spočívajúci iba v rodinných prídavkoch a vôbec nie je zrejmé, z akých finančných prostriedkov matka financuje napr. úhradu nákladov dieťaťa v škôlke a jeho ďalších osobných potrieb a svojich osobných potrieb, ktoré okolnosti súd v napadnutom rozsudku náležite nevyhodnotil. Taktiež sa vôbec nezaoberal majetkovými pomermi otca a iba strohé konštatovanie, že sa vzdal výhodnejšieho zamestnania a doporučenie, že si má hľadať výnosnejšie zamestnanie a to aj v zahraničí, bez akéhokoľvek ďalšieho zdôvodnenia, je nepostačujúce a navyše ani súd nemôže nútiť povinnú osobu, aby si za každých okolností hľadala inú prácu a to aj v zahraničí. Z vykonaného dokazovania vôbec nie je zrejmé, z akých zdrojov, za situácie, že otec má príjem iba 270 eur, hradí svoje výdavky, ktoré sám vyčíslil na sumu 446,40 eura, vrátane hypotéky, ktorú spláca mesačne vo výške 260 eur s tým, že jeho partnerka je na rodičovskej dovolenke a poberá rodičovský príspevok vo výške 203,20 eura a má vyživovaciu povinnosť okrem maloleteE., aj na maloletého V.. Okrem týchto výdavkov platí výživné na maloletú R. vo výške 100 eur mesačne a príležitostne prispieva aj sladkosťami a oblečením. Z príjmu 270 eur mesačne a z príjmu jeho partnerky vo výške 203 eur mesačne tieto výdavky nie je možné hradiť. Súd prvej inštancie nedostatočne zistil skutkový stav aj v časti príjmu otca maloletej R. keď od februára 2016, kedy otec zmenil zamestnanie nezistil jeho skutočný príjem. Súd prvej inštancie za obdobie od februára do októbra 2016, kedy v merite veci rozhodol, nevyžiadal od zamestnávateľa jeho skutočný príjem, keď boli vo veci predložené iba výplatné pásky, bez preukázania
vyplatených náhrad stravného a cestovného. Otec dieťaťa pracuje ako vodič medzinárodnej kamiónovej dopravy, ktorému je zamestnávateľ povinný vyplácať aj tzv. „diéty“ a cestovné pri zahraničných, ale i tuzemských pracovných cestách.
13. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom upravil i styk otca s maloletou R. každú sobotu v párnom týždni roka od 14.00 hod. do 17.00 hod. za prítomnosti matky. Pri rozhodovaní vychádzal z toho, že otec sa dieťaťom stretával iba v domácnosti jeho rodičov, kde bola prítomná aj matka dieťaťa a sám nikdy dieťaťu nezabezpečoval starostlivosť, dieťa v domácnosti otca nikdy samé nebolo, priateľku otca pozná veľmi málo. Otec sa s týmto rozhodnutím nestotožnil a domáha sa širšej úpravy. Odvolací súd, po preskúmaní tejto časti rozhodnutia, dospel k záveru o absolútne nedostatočnej úprave styku otca s maloletou dcérou. Poznamenáva, že mal. R. má päť rokov, v ktorom veku už je schopná sama prespať u svojho otca a to bez prítomnosti matky. Je iba samozrejmé, že širšia úprava styku bude iba v prospech maloletého dieťaťa, keď aj otec bude môcť výraznejším spôsobom podieľať na jej výchove a sám zabezpečovať starostlivosť. Argumentácia súdu prvej inštancie, že doteraz sama s otcom nebola a že nepozná priateľku otca, je absolútne neopodstatnená, nakoľko vek maloletej umožňuje, aby sa s otcom stretávala častejšie a to bez prítomnosti matky. Za takejto úpravy, akú nariadil súd prvej inštancie, maloletá R. nikdy svojho otca riadne nespozná, nemôže si k nemu vytvoriť riadny vzťah a taktiež ani vzťah k jeho priateľke, či k otcovmu synovi V.. Širšia úprava styku je v záujme tak predovšetkým maloletého dieťaťa, ako aj samotného otca. K širšej úprave styku je samozrejme potrebné preskúmať podmienky u otca maloletého dieťaťa. Na základe týchto dôvodov odvolací súd skonštatoval nedostatok podmienok pre rozhodnutie o podanom odvolaní otca v časti úpravy styku a zhoduje sa s názorom otca o nedostatočnej úprave jeho stretávaní sa s maloletou R..
14. V ďalšom konaní súd prvej inštancie zameria svoju pozornosť predovšetkým na zistenie pomerov na strane tak maloletého dieťaťa, ako aj jeho oboch rodičov. Predovšetkým vyhodnotí, či došlo k takej podstatnej zmene pomerov, hlavne na strane otca, ktorá by odôvodňovala zníženie vyživovacej povinnosti na maloleté dieťa. V tomto konaní je potrebné ďalej skúmať tak majetkové pomery otca maloletého dieťaťa, hlavne jeho príjem, vrátane vyplácaných náhrad stravného a cestovného za realizované pracovné cesty, ako aj matky maloletého dieťaťa, dôvody, pre ktoré sa matka dieťaťa nezamestnala (maloletá navštevuje materskú školu), existenciu ponuky práce z úradu práce pre matku, prípadné dôvody odmietnutia týchto ponúknutých prác. Taktiež bude potrebné zabezpečiť zo strany matky vysvetlenie úhrady nákladov z jej príjmov, nakoľko ňou uvádzané výdavky vysoko prekračujú jej mesačný príjem, ktorý podľa jej tvrdenia pozostáva iba z rodinných prídavkov v sume 23,52 eura mesačne. V tejto súvislosti je potrebné poznamenať, že taktiež matka, ktorá má dieťa zverené do osobnej starostlivosti, sa podieľa na vyživovacej povinnosti dieťaťa. Je pravdou, že časť tejto vyživovacej povinnosti matka vyvažuje svojou osobnou starostlivosťou, ale v určitej časti vyživovacej povinnosti sa musí podieľať i finančne.
14. V ďalšom konaní súd prvej inštancie doplní dokazovanie v naznačenom smere v potrebnom rozsahu a vo veci opätovne rozhodne, pričom svoje rozhodnutie i náležitým spôsobom vo všetkých jeho výrokoch odôvodní, vyporiadajúc sa v ňom i s námietkami otca uvedenými v podanom odvolaní, a to v zmysle ustanovenia § 220 CSP. Zároveň rozhodne i o náhrade trov konania, vrátane trov konania odvolacieho konania.
Toto rozhodnutie bolo prijaté odvolacím senátom pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP), v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP), to neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).