Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

25Co/215/2016

Uznesenie

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Márie Malíkovej a sudkýň JUDr. Lýdie Gálisovej a JUDr. Sone Vackovej, v právnej veci žalobcu: S. Q., bytom R. X, R. zastúpený JUDr. Petrom Bilkovičom, advokátom, Strojnícka 8 Bratislava, proti žalovanému: Calmit, spol. s r.o., so sídlom Gaštanová 15, Bratislava, IČO: 36172162, zastúpený JUDr. Miroslavom Pekárom, advokátom, Krížna 52 Bratislava, za účasti intervenienta: Sociálna poisťovňa, Záhradnícka 31, Bratislava, o mimoriadne zvýšenie bolestného a sťaženia spoločenského uplatnenia, o náhrade trov konania, o odvolaní žalovaného proti uzneseniu Okresného súdu Nitra zo dňa 25. Novembra 2014 č.k. 19C/257/2001-737 v spojení s opravným uznesením zo dňa 17. decembra 2015 č.k. 19C/257/2001-752, takto

rozhodol:

Odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie z r u š u j e a vec mu vracia na ďalšie konanie.

odôvodnenie:

1.Napadnutým uznesením, v spojení s opravným uznesením súd prvej inštancie uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania vo výške 14 484,13 eura, pozostávajúce z trov právneho zastúpenia vo výške 14 384,13 eura a z preddavku na trovy dokazovania vo výške 100 eur na účet právneho zástupcu žalobcu do troch dní od právoplatnosti uznesenia. Zároveň uložil žalovanému povinnosť uhradiť na účet Okresného súdu Nitra náhradu trov konania štátu vo výške 2427,74 eura do troch dní od právoplatnosti uznesenia s tým, že v zastavujúcej časti žiadny z účastníkov konania nemá právo na náhradu trov konania. 1.1.Napadnuté uznesenie odôvodnil po právnej stránke ustanoveniami § 18 ods. 2 zákona číslo 586/2003 Z.z. o advokácii v znení neskorších predpisov, § 13 ods. 1 Vyhlášky číslo 240/1990 Zb. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnej pomoci v znení neskorších predpisov, v znení účinnom v čase vykonania jednotlivých úkonov, § 13 ods. 1 vyhlášky č. 163/2002 Zb. o odmenách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení účinnom v čase vykonania jednotlivých úkonov, § 10 ods. 1 vyhlášky č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení účinnom v čase vykonania jednotlivých úkonov, § 142 ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku (zákon číslo 99/1963 Zb. v znení neskorších predpisov, účinný do 30. 06. 2016, ďalej len „OSP“). Konštatoval, že predmetom konania vo veci samej bolo rozhodovanie o návrhu žalobcu na mimoriadne zvýšenie bolestného a sťaženia spoločenského uplatnenia. Rozsudkom Okresného súdu Nitra zo dňa 20. 11. 2013 č.k. 19C/257/2001-666, ktorý bol potvrdený rozsudkom Krajského súdu v Nitre zo dňa 18. 02. 2015 č.k. 25Co/219/2014-711 bola žalovanému uložená povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 14 190,40 eura titulom mimoriadneho zvýšenia bolestného a sumu 35 124,97 eura titulom mimoriadneho zvýšenia sťaženia spoločenského uplatnenia. 1.2.Súd prvej inštancie o náhrade trov konania rozhodol podľa § 142 ods. 3 OSP a žalobcovi, ktorý mal vo veci čiastočný úspech vo výške 98,8% priznal náhradu trov konania v plnej výške 14 384,13 eura, ktoré pozostávajú z preddavku na znalecké dokazovanie vo výške 100 eur a z trov právneho zastúpenia vo výške 14 384,13 eura pri hodnote jedného právneho úkonu vo výške 119,17 eura v roku 2011 (správne malo byť roku 2001) a 2002, vo výške 518,53 eura za rok 2003, a vo výške 519,43 eura od roku 2005 do roku 2013, vypočítaného z výšky súdom priznaného plnenia vo výške 49 315,37 eura. Pri rozhodovaní

o trovách konania postupoval v zmysle § 143 ods. 3 OSP, nakoľko rozhodnutie o výške plnenia záviselo od znaleckého posudku. V priebehu konania žalobca upravoval petit žaloby s poukazom na znalecké posudky a preto by bolo nespravodlivé žalobcu postihnúť a tým mu nepriznať plnú náhradu trov konania. Základom pre výšku hodnoty jedného právneho úkonu sa tak stalo plnenie, ktoré súd žalobcovi priznal, t.j. sumu 49 315,37 eura. Pri rozhodovaní o trovách konania nevzhliadol u žalovaného dôvod na aplikáciu ustanovenia § 150 ods. 1 OSP. Zároveň v napadnutom uznesení podrobne rozpísal jednotlivé úkony právnej pomoci, za ktoré priznal žalobcovi náhradu trov konania. 1.3.Žalobcovi nepriznal náhradu trov konania za tri úkony a to účasť na pojednávaní dňa 29. 06. 2009, 11. 07. 2011 a 19. 10. 2011 vrátane cestovného a náhrady za stratu času, nakoľko pojednávanie sa nekonalo, resp. termín pojednávania bol odročený a právny zástupca sa na pojednávanie nedostavil. 1.4. O náhrade trov konania v zastavujúcej časti rozhodol podľa § 146 ods. 1 písm. c/ OSP s poukazom na to, že žiaden z účastníkov konania nezavinil zastavenie konania, keď výšku žalovanej sumy ustálil znalecký posudok a s poukazom na uvedené žalobca v priebehu konania vzal žalobu v jednotlivých častiach späť. 1.5. O náhrade trov konania štátu rozhodol podľa § 148 ods. 1 OSP, nakoľko žalobca bol v konaní úspešný, súd zaviazal žalovaného na trov štátu, ktoré predstavujú sumu 2427,74 eura, keďže žalobca uhradil na preddavku sumu100 eur a žalovaný uhradil na preddavku sumu 200 eur. Trovy štátu boli vo výške 2727,74 eura, súd zaviazal žalovaného na úhradu zvyšku trov štátu, ktoré boli hradené z rozpočtových prostriedkov (2727,74 - 300 = 2427,74 eura).

2.Uznesenie súdu prvej inštancie napadol odvolaním v zákonnej lehote žalovaný. Namietal, že žalobný návrh z roku 2001 bol podaný predčasne, keďže k ustáleniu zdravotného stavu došlo ku dňu 01. 02. 2008, pričom do daného momentu, t.j. po dobu takmer sedem rokov fakticky a právne neexistoval relevantný predmet sporu a úkony v danom medzičase vykonané neslúžili k meritórnemu prejednaniu veci, pretože vec právne neexistovala. Žalovaný preto nemôže znášať náklady konania za obdobie do 01. 02. 2008 a to najmä: vyjadrenie žalobcu z roku 2002 vo veci samej, ďalej zo dňa 10. 06. 2005, 11. 07. 2006, 29. 10. 2007, pojednávanie dňa 18. 06. 2003, 28. 10. 2003, 04. 12. 2003, 19. 02. 2007, 16. 04. 2007, teda celkom 9 úkonov. Namieta tiež účelnosť úkonov a to podaniami zo dňa 11. 07. 2006, 23. 03. 2009, 28. 07. 2011, 22. 09. 2011, 10. 01. 2013, ktorými žalobca upravoval petit žaloby opakovane, pričom nie je možné, aby mu súd za tieto fakticky zmätočné úpravy petitu priznával odmenu. Podanie žalobcu zo dňa 10. 01. 2013 je iba rekapitulácia petitu, nejde o žiadne právne vyjadrenie. Tieto úkony považuje žalovaný v celom rozsahu za neúčelné, navyše ide o úkony, ktoré zaťažujú žalobcu a ktorý je povinný špecifikovať petit už v samotnom žalobnom návrhu. 2.1. Ďalej žalovaný namieta rozhodnutie súdu prvej inštancie v časti zaviazania žalovaného na úhradu trov štátu, v ktorej časti vytýka rozhodnutiu, že je nepreskúmateľné, keďže neobsahuje podrobný výpočet trov štátu, ale len konečnú sumu, ktorú si nemá žalovaný ako verifikovať. Súd prvej inštancie pri rozhodovaní vychádzal výlučne z posudku K.. F. a MUDr. I., znalecký posudok MUDr. V. sám súd označil za vypracovaný v rozpore s platnou vyhláškou a súd vôbec nespomína znalecký posudok MUDr. C., ktorý bol rovnako vypracovaný v rozpore s platnou vyhláškou. Navyše posudky MUDr. V. a MUDr. C. boli vypracované pred 01. 02. 2008, t.j. pred ustálením zdravotného stavu žalobcu, oba posudky boli vypracované z iniciatívy žalobcu a na tieto znalecké posudky súd pri rozhodovaní vôbec neprihliadol. Nie je zrejmé, z akého dôvodu má žalovaný znášať náklady spojené s vykonaným dokazovaním v rozpore s platnou právnou úpravou. 2.2. Žalovaný ďalej v podanom odvolaní vytýka súdu prvej inštancie, že konštatoval, že neúspech žalobcu predstavoval 89,8%, teda žalobca mal čiastočný úspech vo veci, pričom v konečnom dôsledku pri náhrade trov konania nevychádzal z pomeru úspechu a neúspechu, ale vychádzal z ustanovenia § 142 ods. 3 OSP s odôvodnením , že rozhodnutie súdu záviselo od znaleckého posudku. Súd prvej inštancie založil svoje rozhodnutie na nesprávnom právnom posúdení veci, keď neaplikoval ustanovenie § 142 ods. 2 OSP, teda nerozhodol o trovách konania podľa pomeru úspechu a neúspechu vo veci samej. Znalecké posudky nestanovili výšku priznaného bolestného a sťaženia spoločenského uplatnenia, ale určili iba základné bodové ohodnotenie predmetných položiek. 2.3. Odvolateľ namieta tiež, že v konaní bol intervenientom (vedľajším účastníkom) na strane žalovaného aj Sociálna poisťovňa. Právo na náhradu trov konania a povinnosť hradiť trovy konania sú procesnými právami a povinnosťami, pričom tak, ako má vedľajší účastník v prípade úspechu podporovaného hlavného účastníka právo na samostatnú náhradu trov konania, treba ho v prípade procesného neúspechu účastníka, na strane ktorého vystupuje, zaviazať povinnosťou nahradiť trovy konania spoločne a nerozdielne s týmto neúspešným účastníkom konania, a to bez ohľadu na namietanú absenciu hmotnoprávneho základu.

2.4. Navrhuje zrušiť napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie a vec mu vrátiť na ďalšie konanie.

3. K odvolaniu žalovaného sa vyjadril písomne žalobca. Nestotožnil sa s tvrdením žalovaného o predčasnosti podanej žaloby, poukazujúc na odôvodnenie rozsudku Krajského súdu Nitra zo dňa 18. 02. 2015 sp.zn. 25Co/219/2014, kde odvolací súd priamo konštatoval a poukázal nedôvodnosť a účelovosť tvrdení žalovaného a aj vedľajšieho účastníka prezentovaných z ich strany v súdnom spore. Súd prvej inštancie vo svojom rozhodnutí o náhrade trov konania správne postupoval podľa § 142 ods. 3 OSP, pričom v danom prípade neprichádza do úvahy postup pri rozhodovaní o náhrade trov konania podľa § 142 ods. 2 OSP. K zaviazaniu intervenienta (vedľajšieho účastníka) na strane žalovaného k náhrade trov konania niet dôvodu, nakoľko vec je krytá zákonným poistením zodpovednosti za pracovné úrazy a preukázateľne právoplatne priznaná istina aj vedľajším účastníkom z tohto titulu bola žalobcovi aj uhradená. Úhrada týchto trov mu vyplýva priamo zo zákona a teda niet dôvodu, aby o tom rozhodoval súd. Žiada napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie ako vecne správne potvrdiť a priznať náhradu trov odvolacieho konania.

4. Žalovaný v podanom písomnom vyjadrení k vyjadreniu žalobcu opätovne poukázal na dôvody, ktoré uvádzal v podanom odvolaní a namietal výšku nesprávne vyúčtovanej náhrady trov právneho zastúpenia v odvolacom konaní za jeden úkon zo základu 14 484,13 eura, za ktorý mu patrí odmena iba vo výške 1 úkonu.

5. Sociálna poisťovňa, ako intervenient (vedľajší účastník) sa k odvolaniu žalovaného nevyjadril. V písomných podaniach, doručených odvolaciemu súdu dňa 14. 04. 2016 a 04. 05. 2016 žiada o predĺženie lehoty na podanie vyjadrenia k odvolaniu žalovaného do 30. 04. 2016. Do dňa rozhodnutia odvolacieho súdu intervenient vyjadrenie k odvolaniu žalovaného nepodal.

6.Krajský súd v Nitre, ako súd odvolací (§ 34 zákon číslo 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), po zistení, že odvolanie bolo podané stranou sporu, v zákonom stanovenej lehote na podanie odvolania (§ 355 ods. 1, § 359 , a zistení, že spĺňa náležitosti ustanovenia § 363 CSP, viazaný dôvodmi a rozsahom odvolania (§ 379, § 380 , viazaný skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie (§ 383 , bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 , vec prejednal a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu je dôvodné a napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie podľa § 389 ods. 1 písm. b/ zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.

7.Dňom 01. 07. 2016 nadobudol účinnosť zákon číslo 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok, ktorým bol zrušený zákon číslo 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov. Podľa prechodných ustanovení, Civilný sporový poriadok platí aj na konania, ktoré boli začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti, účinky úkonov zostávajú zachované. Z tohto dôvodu súd prvej inštancie rozhodol o návrhu na nariadenie predbežného opatrenia podľa ustanovení Občianskeho súdneho poriadku, odvolací súd však napadnuté uznesenie posudzoval už podľa ustanovení Civilného sporového poriadku.

Podľa § 389 ods. 1 písm. b/ CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zruší, len ak súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, ak tento nedostatok nemožno napraviť v konaní pred odvolacím súdom.

Podľa § 470 ods. 1 CSP, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

Podľa § 470 ods. 2 CSP, právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na konania začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona o predbežnom prejednaní veci, popretí skutkových tvrdení protistrany a sudcovskej koncentrácii konania, ak by boli v neprospech strany.

Podľa § 146 ods. 1 písm. c/ OSP (účinného do 30. 06. 2016), žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania podľa jeho výsledku, ak konanie bolo zastavené.

Podľa § 146 ods. 2 OSP ak niektorý z účastníkov zavinil, že konanie sa muselo zastaviť, je povinný uhradiť jeho trovy. Ak sa však pre správanie odporcu vzal späť návrh, ktorý bol podaný dôvodne, je povinný uhradiť trovy konania odporca. Podľa § 146 ods. 3 OSP, aj keď mal účastník vo veci úspech len čiastočný, môže mu súd priznať plnú náhradu trov konania, ak mal neúspech v pomerne nepatrnej časti alebo ak rozhodnutie o výške plnenia záviselo od znaleckého posudku alebo od úvahy súdu; v takom prípade sa základná sadzba tarifnej odmeny advokáta vypočíta z výšky súdom priznaného plnenia. Podľa § 255 súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

8.Z obsahu spisu vyplýva, že žalobca sa podanou žalobou dňa 24. 10. 2001 domáha mimoriadneho zvýšenia bolestného a sťaženia spoločenského uplatnenia. Súd prvej inštancie rozsudkom zo dňa 20. 11. 2013 č.k. 19C/257/2001-666, ktorý bol potvrdený rozsudkom Krajského súdu v Nitre zo dňa 18. 02. 2015 č.k. 25Co/219/2014-711 žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 14 190,40 eura titulom mimoriadneho zvýšenia bolestného a sumu 35 124,97 eura titulom mimoriadneho zvýšenia sťaženia spoločenského uplatnenia. Súd prvej inštancie napadnutým uznesením priznal žalobcovi náhradu trov konania, vypočítajúc jednak percento úspechu žalobcu v konaní a na druhej strane uvádza postup podľa § 142 ods. 3 OSP. Žalovaný sa s týmto rozhodnutím nestotožnila podal proti nemu odvolanie žiadajúc jeho zrušenie a vrátenie súdu prvej inštancie.

11. Odvolací súd, rozhodujúc o odvolaní žalobcu v tejto veci, dospel k záveru, že uznesenie súdu prvej inštancie je v napadnutom výroku o trovách konania nepreskúmateľné, keď súd prvej inštancie takmer vôbec svoje rozhodnutie neodôvodnil a navyše tiež zmätočné, keď na jednej strane uvádza percento úspechu žalobcu a na druhej strane konštatuje, že základom pre výšku hodnoty jedného právneho úkonu sa tak stalo plnenie, ktoré súd žalobcovi priznal, t.j. suma 49 315,37 eura.

12. Ustanovenie § 142 ods. 3 OSP dáva súdu právo priznať plnú náhradu trov konania účastníkovi aj napriek tomu, že mal vo veci iba čiastočný úspech. Po prvé je to vtedy, ak mal neúspech iba v pomerne nepatrnej časti. V druhom prípade môže súd priznať plnú náhradu trov konania účastníkov aj napriek tomu, že mal vo veci iba čiastočný úspech, ak rozhodnutie o výške plnenia záviselo od znaleckého posudku alebo od úvahy súdu. Aplikácia tohto ustanovenia prichádza do úvahy iba pri rozhodnutia, ktoré zaväzujú na plnenie a z nich iba pri tých, ktorými sa rozhoduje o výške plnenia. Súčasne musí byť splnená aj druhá podmienka, ktorou je závislosť vyčíslenia plnenia buď od znaleckého posudku, alebo od úvahy súdu. Ustanovenie znalca do konania prichádza do úvahy vtedy, ak rozhodnutie závisí od posúdenia skutočností, na ktoré treba odborné znalosti. Od znaleckého posudku závisí spravidla vyčíslenie škody, určenie výšky nároku na náhradu za bolesť a za sťaženie spoločenského uplatnenia, nie však vyčíslenie nároku na náhradu za stratu na zárobku, ktoré býva zväčša objektívne určiteľné.

13. V danom prípade predmetom konania je mimoriadne zvýšenie bolestného a sťaženia spoločenského uplatnenia, ktoré v dôsledku pracovného úrazu utrpel žalobca. Už z tohto samotného predmetu sporu vyplývala pri rozhodovaní o náhrade trov konania aplikácia ustanovenia § 142 ods. 3 OSP, nakoľko výška plnenia žalovaného žalobcovi závisela od ustálenia znalcom v znaleckom dokazovaní. Súd je potom povinný priznať náhradu trov konania a trov právneho zastúpenia zo súdom priznanej výšky plnenia. Nie je potom zrejmé, z akého dôvodu súd prvej inštancie počítal a vyčíslil percento úspechu žalobcu a z akej sumy pri tomto výpočte (keď percento úspechu žalobcu určil 89,8%), vychádzal. Je nesporné, že v konečnom dôsledku bol žalovaný zaviazaný na plnenie vo výške 14 190,40 eura z titulu mimoriadnej náhrady za bolesť a vo výške 35 124,97 eura z titulu mimoriadnej náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia, teda výška plnenia spolu predstavovala sumu 49 315,37 eura. Túto sumu mal súd prvej inštancie považovať za základ pre výpočet odmeny právneho zástupcu z titulu trov právneho zastúpenia v danej veci. V konečnom dôsledku súd prvej inštancie aj z tejto sumy pri výpočte vychádzal, avšak úplne zbytočne vyhodnotil percento úspešnosti žalobcu, čím dosiahol zmätočnosť napadnutého rozhodnutia.

14. Súd prvej inštancie sa pri výpočte náhrady trov právneho zastúpenia vôbec nezaoberal účelnosťou nákladov vynaložených právnym zástupcom žalobcu. Pri preskúmavaní napadnutého uznesenia a jednotlivých úkonov právnej pomoci, odvolací súd zistil, že niektoré úkony, za ktoré súd prvej inštancie priznal žalobcovi nárok na ich náhradu, zo spisového materiálu nie sú zrejmé (napr. vyjadrenie zo dňa 10. 06. 2005, resp. 29. 10. 2007).

15. Odvolateľ, okrem účelnosti vynaložených trov právneho zastúpenia, namieta tiež, že súd prvej inštancie nedostatočným spôsobom zdôvodnil jemu uloženú povinnosť nahradiť trovy štátu, pričom v tejto časti považuje rozhodnutie za nepreskúmateľné. Odvolací súd, po preskúmaní napadnutého uznesenia, ako aj zdôvodnenia odvolania žalobcom, je nútený konštatovať pravdivosť tohto tvrdenia. Súd prvej inštancie vôbec žiadnym spôsobom náhradu trov konania štátu v napadnutom uznesení neodôvodnil. Iba skutočnosť, že uviedol v celkovej výške náhradu trov konania štátu - v sume 2727,74 eura, je pre riadne odôvodnenie a pre preskúmateľnosť napadnutého uznesenia, nedostatočné. Minimálne bolo potrebné uviesť konkrétne sumy, ktoré súd priznal jednotlivým znalcom za znalecké dokazovanie a vyporiadať sa s priznaním odmeny znalcom za znalecké posudky, ktoré jednak nebral do úvahy pri rozhodovaní v merite veci a tiež pri ktorých bolo skonštatované, že boli vypracované v rozpore s príslušnou vyhláškou. Bolo potrebné vyhodnotiť, či aj za tieto náklady nesie zodpovednosť neúspešný žalovaný.

16. Z uvedených dôvodov, keďže súd prvej inštancie v zmysle uvedených záverov nepostupoval, napadnuté uznesenie je pre nedostatok odôvodnenia a tiež pre jeho zmätočnosť nepreskúmateľné, v dôsledku čoho došlo k porušeniu práva na spravodlivý súdny proces a k odňatiu možnosti konať pred súdom, odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie podľa § 389 ods. 1 písm. b/ zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konane. Úlohou súdu prvej inštancie v ďalšom konaní bude opätovne rozhodnúť o trovách konania v zmysle ustanovení § 262 a nasl. Civilného sporového poriadku, pričom sa riadne vysporiada i so všetkými námietkami a dôvodmi uvádzanými žalovaným v podanom odvolaní, a to najmä s účelnosťou jednotlivých úkonov, s jeho tvrdením o predčasnosti uplatneného nároku žalobcu a tiež so spoluúčasťou intervenienta na náhrade trov konania a s trovami štátu.

Rozhodnutie bolo prijaté odvolacím senátom pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustné odvolanie.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 .

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 .

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh, § 428 .