Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

5C/267/2015

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Námestovo samosudkyňou JUDr. Gabrielou Kyseľovou v právnej veci žalobcov: v rade 1/ N. D., nar. XX.XX.XXXX, bytom H., G. XX, v rade 2/ I. D., nar. XX.XX.XXXX, bytom H., G. XX, obaja právne zastúpení: advokátom JUDr. Petrom Vevurkom, advokátska kancelária so sídlom Námestovo, Ul. Mieru č. 312/13, proti žalovanej: K. N., rod. D., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom H., G. XX, prechodne bytom C. XXXX/X, XXX XX S. Y., právne zastúpená: advokátom JUDr. Andrejom Bryjom, advokátska kancelária so sídlom v Námestove, Hviezdoslavova č. 49, v konaní o vrátenie daru, takto

rozhodol:

I. Súd žalobu z a m i e t a .

II. Žalovanej sa nárok na náhradu trov n e p r i z n á v a.

odôvodnenie:

1. Žalobcovia 1/ a 2/ sa žalobou podanou na súde dňa 16.09.2015 domáhali uloženia povinnosti žalovanej vrátiť dar - nehnuteľnosť zapísanú na liste vlastníctva č. XXX pre obec a k.ú. H., parcely registra „C“ evidované na katastrálnej mape, parc. č. XXX/XX - zastavané plochy a nádvoria o výmere XXX m2, parc. č. XXX/XXX - záhrady o výmere XXX m2, stavby: súp. č. XX - rodinný dom s príslušenstvom v celosti na parcele č. XXX/XX.

2. Svoju žalobu odôvodnili tým, že darovacou zmluvou a zmluvou o zriadení vecného bremena uzatvorenou dňa 04.11.2002 darovali žalovanej nehnuteľnosť zapísanú na liste vlastníctva č. XXX pre obec k.ú. H., pričom vklad bol povolený (bývalou) Správou katastra Námestovo pod č. V XXXX/XXXX zo dňa 10.12.2002. S darovacou zmluvou bola uzavretá aj zmluva o zriadení vecného bremena v prospech žalobcov ako oprávnených, spočívajúca v práve bezplatného doživotného bývania v rodinnom dome súp. č. XX s príslušenstvom a žalovaná ako povinná z vecného bremena sa zaviazala zabezpečiť im doživotnú opateru v chorobe a starobe. Žalovaná svoj záväzok neplní. Žalobca 1/ trpí nádorovým ochorením, žalobca 2/ má epilepsiu a obaja sú odkázaní na pomoc tretej osoby. Žalovaná po určitú dobu mala opatrovateľský príspevok na žalobkyňu 2/, ale v roku 2015 sa z rodinného domu odsťahovala, býva v S. Y. a žalobcom neposkytuje žiadnu pomoc. Obdarovaná sa nezaujíma o ich potreby. Napriek zdravotným ťažkostiam sa musia vzájomne o seba starať sami. Po dobu viac ako dva roky sa žalovaná správa spôsobom, ktorí považujú za správanie hrubo odporujúce dobrým mravom. Žalovaná neposkytuje pomoc v chorobe, nezaujíma sa o našu situáciu, nepovažuje za potrebné zisťovať, či niečo potrebuje, jediná vec, o ktorú sa zaujíma sú peniaze za elektrinu, kúrenie a vodu. Pri občasných návštevách im vulgárne nadáva, vyhráža sa im, že pôjdu do starobinca, jej vulgarizmy na ich osoby sú tak hrubozrnné, že nie je možné ich ďalej trpieť aj napriek tomu, že žalovaná je ich dcérou. Intenzita nevhodného správania sa voči žalobcom za posledné obdobie sa zvyšuje po každej občasnej návšteve tak, že boli nútení niekoľkokrát políciu. Zaslali preto žalovanej výzvu, ktorú prevzala 22.07.2015, v ktorej ju upozornili na jej hrubé správanie sa voči nim a upozornili ju, že budú sa domáhať vrátenia daru. Od tej doby sa správanie ešte viac zhoršilo, žalovaná ich častovala vulgarizmami a vyhrážkou fyzickým napadnutím.

3. O podanej žalobe rozhodol prvostupňový súd rozsudkom zo dňa 14.04.2016 č.k. 5C/267/2015-62 tak, že žalobu zamietol a žalobcov zaviazal na náhradu trov konania. Na základe odvolania sa žalobcov bol rozsudok okresného súdu zrušený uznesením Krajského súdu v Žiline 27.10.2016 č.k. 11Co/257/2016-105 a vrátený na ďalšie konanie. Súd vo veci opätovne konal pridržiavajúc sa intencií krajského súdu.

4. Žalobca 1/ potvrdil, že podal trestné oznámenie na manžela žalovanej. Jej manžel búcha po rúrkach ústredného kúrenia, robí to veľký hluk a nemôže to vydržať, lebo mu to nerobí psychicky dobre. Žalovaná a jej manžel reagujú neprimerane. Žalovaná sa nezaujíma ako sa cítia, nezaujímala sa nikdy v živote, nestarala sa o nich. On musel kupovať lieky a jeho manželka prala aj varila. Mala im nadávať vulgárne slová. Sťažoval sa všade u doktorov, na obci a u policajtov.

5. Žalobkyňa 2/ potvrdila, že manžel žalovanej jej začal nadávať, aby nechodila vonku hoci to potrebovala, lebo mala epilepsiu. V čase, keď žalovaná poberala opatrovateľský príspevok sa o nich nestarala, prebaľoval ju manžel. Teraz už užíva iba lieky, nemá plienky. Poprela, že by žalovaná ako dcéra hodila s ňou k lekárovi, chodila len na nákupy aj to preto, že jej dala 10 €. Žalovaná sa nestarala o ňu, vždy išla k manželovi. Hovorila jej hrubé výrazy „ty piča, už si mohla zdochnúť“. Políciu volali pre nevhodné správanie sa manžela žalovanej, ktorý sa voči nim nevhodne správal, kričal, búchal po predmetoch do steny, rúry kúrenia a podobne. Ona mu nič nehovorila.

6. Žalovaná vo výpovedi potvrdila, že jej žalobcovia nadávajú „ty piča smradľavá“, hovoria jej, že je to ich dom, a preto si na odporúčanie polície všetko nahráva. O matku/žalobkyňa 2/ sa starala ako mohla, spolu varili do 05/2015. Opatrovníctvo zrušila po tom, čo ju matka o to požiadala, pričom keď bola na opatrovateľskom príspevku robila nákupy, vyberala lieky, vozila ich na aute k lekárovi a starala sa o žalobcov. Po zrušení opatrovníctva začala pracovať, žalobca 1/ jej začala nadávať a hoci bola na ňu podané trestné oznámenie, toto bolo zastavené, pretože žalobcovia nevedeli preukázať spáchanie skutku. Od 01.08.2015 odišli z domu a začali bývať v S. Y.. Svoju povinnosť z vecného bremena si plní tak, že príde domov, ale nemôže sa opýtať žalobcov, čo potrebujú, lebo jej to nie je umožnené a nadávajú jej. Dom musela opustiť pre nadávky žalobcov a pre zhoršenie vzťahov, pociťovala žalúdočné problémy a dcéra sa zhoršila v učení. O darovanú nehnuteľnosť sa stará podľa toho ako jej to jej umožnené (pokosí dvor, vymetie pec, urobí poriadok), platí energie (vodu, elektrinu), daň a poplatok za odpad a zabezpečila palivo na zimu.

7. Okrem výsluchu účastníkov konania súd vykonal dokazovanie výsluchom svedkov V.. Z. K., V.. F. Q., Y. I., M. D. a C. N., V.. M. H., C. N., D. C., T. N. a obsahom pripojeného spisu Okresného úradu Námestovo, odboru všeobecnej vnútornej správy a obsahom listín tvoriacich súčasť spisu a zistil, že žaloba nie je dôvodná.

8. Žalobcovia sa v danom prípade domáhali vrátenia daru (resp. uloženia povinnosti vrátiť dar), v ktorej súvislosti je potrebné uviesť, že takýto výrok (prejav vôle) má význam (len) z hľadiska účinkov predpokladaných ust. § 630 OZ, t.j. ak je takýto jednostranný úkon adresovaný darcom obdarovanému dostatočne určitý, dôvodný (je naplnené kvalifikované porušenie dobrých mravov podľa § 630 a doručený obdarovanému, spôsobuje obnovenie vlastníckeho práva darcu ako následku zániku právneho vzťahu z darovania. V prípade, ak je predmetom daru nehnuteľnosť (čo je aj v prejednávanej veci) a obdarovaný odmieta darcovi darovanú nehnuteľnosť dobrovoľne vydať a prepísať v katastri nehnuteľnosti (teda zosúladiť takto novovzniknutý právny stav so stavom evidovaným v katastri), darca sa musí domáhať žalobou určenia vlastníckeho práva, pretože až určovací výrok súdu je podkladom pre ďalší zápis vlastníckeho práva daru na darcu. Popri tom by sa mohol domáhať aj prípadného vypratania nehnuteľností (za predpokladu ak by obdarovaný takúto nehnuteľnosť užíval, čo je aj prejednávaný prípad). Ak by súd vydal rozsudok na základe súčasne formulovanej žaloby smerujúcej na plnenie (uloženie povinnosti vrátiť dar predstavujúci nehnuteľnosť), nebolo by možné takýto rozsudok vykonať niektorým zo spôsobom určených pre nepeňažné plnenie.

9. Z vyššie uvedených dôvodov pre nesprávne formulovanú žalobu - jej petit, ktorého nedostatky v danom by spôsobovali nevykonateľnosť rozsudku vydaného na základe žalobcom formulovaného žalobného petitu, musel súd žalobu ako nedôvodnú zamietnuť.

10. Napriek tomu sa súd ďalej zaoberal splnených podmienok pre vrátenie daru a platnosťou napadnutej darovacej zmluvy.

11. Podľa § 628 ods. l Občianskeho zákonníka darovacou zmluvou darca niečo bezplatne prenecháva alebo sľubuje obdarovanému a ten dar alebo sľub prijíma.

12. Ako vyplýva z vyššie citovaného zákonného ustanovenia darovacou zmluvou darca prenecháva alebo sľubuje bezplatne prenechať obdarovanému určitý majetkový prospech bez toho, že by mal na to právnu povinnosť, a obdarovaný tento dar alebo sľub prijíma. Základnými znakmi darovacej zmluvy sú teda predmet daru, bezplatnosť a dobrovoľnosť. Predmetom darovacej zmluvy nemusí byť len vec, ktorú obdarovaný prijíma do vlastníctva, ale môže ním byť aj poskytnutie iného majetkového prospechu, napr. odpustenie dlhu, vykonanie nejakej činnosti v prospech obdarovaného a pod. Pojmový znak darovacej zmluvy - bezplatnosť je splnený vtedy, ak obdarovanému nevzniká nijaká právna povinnosť poskytnúť za dar majetkovú hodnotu, t.j. hodnotu vyjadriteľnú v peniazoch. Darovacia zmluva je z majetkového hľadiska pre darcu jednostranne nevýhodná, lebo majetková výhoda poskytnutá obdarovanému nesie so sebou stratu v majetkových pomeroch darcu. Pri posúdení, či ide o zmluvu bezplatnú alebo nie, je rozhodujúci prejav vôle zmluvných strán v čase, kedy bola darovacia zmluva uzavretá. Nie je však vylúčené a neodporuje požiadavke bezplatnosti darovania, aby s darovaním bol spojený záväzok obdarovaného k protislužbe, ktorá sama o sebe majetkovú povahu nemá. Nie je ani vylúčené, aby zmluva označená ako darovacia zmluva obsahovala aj inú nepomenovanú zmluvu podľa § 51 Občianskeho zákonníka, napr. zmluvu o práve darcu doživotne darované nehnuteľnosti užívať alebo jej súčasťou môže byť aj zmluva o zriadení vecného bremena. V takomto prípade je treba skúmať, či ide o právne úkony od seba navzájom oddeliteľné a spôsobilé samostatnej existencie, alebo treba zmluvu chápať ako jeden celok; ak by dve (viaceré) zmluvy obsiahnuté v jednej zmluvnej listine tvorili jeden neoddeliteľný celok, tak by neplatnosť jednej z nich spôsobila neplatnosť i zmluvy druhej. Dobrovoľnosť znamená, že sa niečo poskytuje inému bez právnej povinnosti mu to poskytnúť.

13. Z obsahu spisu vyplýva, že 04.11.2002 žalobcovia ako darcovia a žalovaná ako obdarovaná uzavreli zmluvu nazvanú Darovacia zmluva a Zmluva o zriadení vecného bremena, ktorej vklad bol povolený OÚ, odbor katastrálny Námestovo dňa 10.12.2002 pod V XXXX/XXXX. Podľa článku I. tejto zmluvy žalobcovia ako bezpodieloví spoluvlastníci rodinného domu s.č. XX s vonkajšími úpravami, zastavaným pozemkov KN parc. č. XXX/XX o výmere XXX m2, priľahlým pozemkom KN parc. č. XXX/XXX-záhrady o výmere XXX m2, zapísaných v celosti pod B1 na LV č. XXX (ďalej len „darované nehnuteľnosti alebo dar“) darovali v celosti obdarovanej/žalovanej, ktorá ako to vyplýva z článku II tejto zmluvy, dar s vďakou prijala. V tejto časti zmluva obsahuje predmet daru, bezodplatnosť a dobrovoľnosť.

14. Článok V tejto zmluvy je Zmluvou o zriadení vecného bremena, keďže obdarovaná zriadila v prospech žalobcov ako darcov vecné bremeno spočívajúce v práve bezplatného doživotného bývania spočívajúceho v užívaní domu s.č.XX v H. s príslušenstvom a obdarovaná ako povinná z vecného bremena sa zaviazala toto právo znášať a trpieť.

15. Súčasne žalovaná ako obdarovaná obsahom článku VI prevzala na osobný záväzok zabezpečiť darujúcim doživotne opateru v chorobe a starobe s tým, že na nákladoch vyjmuc platenie dane z darovanej nehnuteľnosti, čo je vecou obdarovanej, sa budú podieľať pomerne podľa rozsahu zastavanej a užívanej plochy oprávnení a povinní z vecného bremena. Hodnotu vecného bremena účastníci určili dohodou 331,94 € (10 000 Sk).

16. Zásadnou otázkou, ktorú bolo v danom prípade potrebné posúdiť(s ohľadom na námietku strany žalobcov o neplatnosti uzavretej darovacej zmluvy), bola otázka, či strany sporu uzavreli v jednej listine

- Darovacej zmluve a Zmluve o zriadení vecného bremena aj zaopatrovaciu zmluvu - jednu alebo dve zmluvy (darovaciu, zmluvu o zriadení vecného bremena a prípadne zaopatrovaciu alebo inú zmluvu), a ak uzavreli tieto zmluvy, či sú navzájom oddeliteľné a spôsobilé samostatnej existencie alebo či predstavujú jeden neoddeliteľný celok, a tiež to, či darovacia zmluva bola alebo nebola bezplatná.

17. Ako už súd vyššie uviedol časť darovacej zmluvy, ktorou darcovia darovali predmet daru ich dcére ako obdarovanej, ktorá dar s vďakou prijala, spĺňa náležitosti právneho úkonu stanovené v § 37 ods. 1 v spojení s § 628 ods. 1 a to predmet daru, bezodplatnosť a aj dobrovoľnosť, a preto ide o platný právny úkon už aj s ohľadom na to, že existenciu podmienok uvedených § 39 majúcich sa následok absolútnu neplatnosť súd nezistil, t.j. že by takto formulovaná Darovacia zmluva a aj Zmluva o zriadení vecného bremena odporovala zákonu, konkrétne ustanoveniam § 628 ods. 1 OZ. Obdarovanej nevznikla nijaká právna povinnosť poskytnúť za dar majetkovú hodnotu vyjadriteľnú v peniazoch a tou nie je hodnota vecného bremena a ani hodnota daru. Vo vzťahu k tejto časti zmluvy nejde o žiadnu vzájomnú podmienenosť a túto časť zmluvu možno oddeliť od jej ostatnej časti - Zmluvy o zriadení vecného bremena, čo vyplýva nielen z názvu zmluvy, ale hlavne jej obsahu, kde v článku V a VI sa zriaďuje vecné bremeno spočívajúceho v práve doživotného bývania a užívania domu s.č. XX v H. s príslušenstvom, čo je obdarovaná žalovaná povinná strpieť. Práve táto časť zmluvy o zriadení vecného bremena obsahuje osobný záväzok obdarovanej žalovanej zabezpečiť darujúcim doživotne opateru v chorobe a starobe, teda opakujúcu sa právnu povinnosť súvisiacu so zriadením/obsahom vecného bremena a nie s darovaním. Zmluva o zriadení vecného bremena tiež obsahuje v súlade s § 151n ods. 3 dohodu účastníkov právneho úkonu znášať primerane náklady (na jej zachovanie a opravy s čím nepochybne súvisí aj platenie energie, vody a vykurovanie nehnuteľnosti) podľa miery spolunažívania, čo je vyjadrené pomerom užívania zastavanej plochy a napokon v zmluve je vyjadrená aj hodnota vecného bremena 331,94 €, čo je tak aj výslovne uvedené, a preto podľa názoru súdu nejde o žiadnu protihodnotu. Takto koncipované vecné bremeno /obsahujúce subjektívne práva a povinnosti - povinnosť niečo konať a strpieť/ nie je nijako vzájomne podmienené s obsahom darovacej zmluvy a možno ho oddeliť od obsahu darovacej zmluvy, ktorá z toho dôvodu nemôže byť neplatná /relatívne a ani absolútne/ pre absenciu podstatnej náležitosti a to bezodplatnosti.

18. Pokiaľ ide o vecnú stránku žaloby rešpektujúc názor krajského súdu (hoc prvostupňový súd je iného názoru) by bola žaloba dôvodná.

19. Podľa § 630 Občianskeho zákonníka darca sa môže domáhať vrátenia daru, ak sa obdarovaný správa k nemu alebo členom jeho rodiny tak, že tým hrubo porušuje dobré mravy.

20. Predpokladom úspešného uplatnenia práva darcu na vrátenie daru je také správanie sa obdarovaného, ktoré s ohľadom na všetky okolnosti konkrétneho prípadu možno kvalifikovať ako hrubé porušenie dobrých mravov - spravidla ide o porušenie značnej intenzity, alebo porušovanie sústavné, teda nielen prostá nevďačnosť obdarovaného alebo iné jeho správanie, ktoré možno definovať len ako nevhodné. Pri posudzovaní správania sa obdarovaného treba vychádzať z princípu vzájomnosti, teda hodnotiť aj správanie sa darcu, či aj tento sám sa nespráva voči obdarovanému v rozpore s dobrými mravmi a či práve jeho správanie sa nie je príčinou nevhodného správania sa obdarovaného voči nemu alebo členom jeho rodiny. Prípadnú reakciu obdarovaného, aj keď nevhodnú by v situácii správania sa samotného darcu v rozpore s dobrými mravmi, nemožno kvalifikovať ako hrubé porušenie dobrých mravov a išlo by v takom prípade o spoločensky nežiaducu vzájomnú komunikáciu medzi darcom a obdarovaným, ktorú by sotva bolo možné charakterizovať ako hrubé porušenie dobrých mravov zo strany obdarovaného. Výnimkou by bolo iba také správanie sa obdarovaného, ktoré by bolo v zrejmom nepomere k (nevhodnému) správaniu sa samotného darcu.

21. Po pojmom dobré mravy, ktorý občiansky zákonník nedefinuje, je možné rozumieť súhrn spoločenských, kultúrnych a mravných noriem, ktoré sa historicky vyznačujú určitou nemennosťou, vystihujúcich podstatné historické tendencie uznávané rozhodujúcou časťou spoločnosti.

22. K platnosti jednostranného právneho úkonu adresovaného darcom obdarovanému v zmysle § 630 z hľadiska jeho určitosti je nevyhnutné, aby v ňom boli uvedené konkrétne skutočnosti, pre ktoré darca požaduje vrátenie daru, a ktoré z jeho pohľadu predstavujú hrubé porušenie dobrých mravov voči darcovi/darcom alebo členom jeho rodiny. Účinky tohto úkonu nastávajú okamihom doručenia takéhoto jednostranného úkonu, ktorý môže byť obsiahnutý aj v žalobe, obdarovanému.

23. Žalobcovia sa v danom prípade domáhali vrátenia daru žalobou, ktorou si mali v zmysle § 630 uplatniť voči žalovanej vrátenie daru. Pokiaľ ide o obsahové vymedzenie tejto žiadosti žalobcovia poukázali na to, že aj napriek záväzku - poskytovať osobnú starostlivosť v starobe a chorobe, ktorý žalovaná na seba prevzal uzavretou zmluvou, si svoj záväzok neplní, presťahovala sa do S. Y. a žalobcom neposkytuje žiadnu pomoc. Napriek zdravotným ťažkostiam sa musia vzájomne o seba starať sami a žalovaná sa k nim správa hrubo odporujúco dobrým mravom. Nezaujíma sa o ich situáciu, nepovažuje za potrebné zisťovať, či niečo nepotrebujú a jediná vec, o ktorú sa zaujíma sú peniaze za elektrinu, kúrenie a vodu. Žalobcom vulgárne nadáva, že pôjdu do starobinca. Aj napriek výzve z 22.07.2015, ktorou žalovanú upozornili, na jej hrubé správanie sa voči nim, sa správanie žalovanej a jej manžela zhoršilo.

24. Aj počas konania žalobcovia poukazovali na viaceré konanie žalovanej (a nielen jej ale aj jej manžela), ktorými malo dôjsť k porušeniu dobrých mravov vo vzťahu k žalobcom a to predovšetkým na to, že hrubé porušenie dobrých mravov videli v nevhodnom vyjadrovaní sa žalovanej v čase príchodu do miesta darovanej nehnuteľnosti a napätými vzťahmi medzi stranami sporu. Po doplnení dokazovania výpoveďami (niektorých) svedkov mal súd preukázané, že zo strany žalovanej skutočne dochádza k nevhodnému vyjadrovaniu sa na adresu žalobcov, čo potvrdil svedok V.. Z. K. - starosta obce, ktorý v súvislosti s riešením sporu ohľadom smetnej nádoby potvrdil, že v rámci tohto riešenia padli aj vulgárne slová, v súvislosti s ktorými poprosil žalovanú, že by tak na otca nemala hovoriť, pričom na konkrétne znenie si nepamätal, resp. ich neuviedol, keďže si nebol istý, či by ich presne zreprodukoval. K sporu malo dôjsť po tom, čo manžel žalovanej odmietol povoliť žalobcovi sypať smeti do smetnej nádoby, čomu malo prechádzať odnesenie smetnej nádoby spred domu zo strany žalobcu 1/. Obdobne aj svedok V.. M. H. - vykonávajúci čistenie komína v darovanej nehnuteľnosti potvrdil, že žalovaná nikdy svojho otca nenazvala otec (ako je to bežné) a v súvislosti s vykonanou revíziou zisťovala, či ho jej otec pustil a umožnil prístup a oslovovala ho „starý somár, starý blbec“. Obdobne aj svedok C. N. potvrdil, že keď išiel okolo domu, počul ako žalovaná nadávala žalobcom, hovorila, že budú bezdomovci, na ulici a pod mostom“. Z domu počuť hádky a nadávky a videl aj policajtov, musia to počuť viacerí ľudia, ktorý v blízkosti prechádzajú. G. D. C. tiež potvrdil, že bol svedkom toho, že keď boli pri stranách sporu policajti, žalovaná mala žalobcovi kričať „čo sa staráš, ty starý kokot“, ty starý cupe, aby ťa sľak trafil“ a tiež nadávala susede oproti. Zhodne so svedkom C. N. vypovedali, že žalovaná mala žalobcovi zobrať drevo, keď boli svedkami jeho odvozu.

25. Pokiaľ ide o pomoc, resp. osobný záväzok zabezpečiť darcom/žalobcom doživotnú opateru v starobe a chorobe tak vo vzťahu k tejto skutočnosti ani nebolo sporné to, že žalovaná tento záväzok neplní (už aj z toho dôvodu, že býva v S. Y.). Sporným v danom prípade nebolo ani to, že žalovaná (s rodinou) navštevujú darovanú nehnuteľnosť len pri príležitosti kontroly nehnuteľnosti.

26. Zhrnúc vyššie zistené konanie žalovanej možno dospieť k záveru, že toto v žiadnom prípade nemôže plniť zásady spoločenských a ani mravných noriem, ktoré sú historické vžité a zdieľané širšou spoločnosťou a to aj s ohľadom na to, že nadávanie svojich rodičom nie je v našej spoločnosti hodnotené ako bežné a nemorálne správanie sa (nie v rozpore s dobrými mravmi). Z toho pohľadu prihliadnuc na intencie krajského súdu by sa po vecnej stránke javil žalobný návrh ako dôvodný.

27. Je potrebné ale uviesť, že správanie sa obdarovaného, t.j. žalovanej treba hodnotiť s ohľadom na všetky okolnosti konkrétneho prípadu tiež aj vo vzťahu k správaniu sa darcov, t.j. posudzovať princíp vzájomnosti.

28. Súd ďalej zistil, že pokiaľ ide o okolnosť, že žalovaná aj spolu s jej rodinou sa presťahovala do S. Y., kde v súčasnosti býva nebola ani sporná a potvrdili to obe strany sporu, pričom okolnosť, resp. dôvod, ku ktorému tak malo dôjsť potvrdila len maloletá svedkyňa T. N. (ohľadom ktorej strana žalobcov namietala výsluch a aj jej hodnovernosť z dôvodu, že všetko mala naučené), keď uviedla, že do S. Y. sa odsťahovali preto, aby sa zlepšili vzťahy, aby sa vyhli hádkam. Keď bývali v H. starí rodičia sa k nim správali veľmi zle, hlavne babka, ktorá vôbec nemala ocina rade, bila ho mokrou handrou, hovorila, že ho udrie panvicou po hlave, ak ešte vstúpi do kuchyne a zhoršilo sa to, keď sa ocino vrátil z Z.. Posledné roky to bolo veľmi zlé. Vzťahy sa zhoršovali. Keď mamina rozliala polievku nadávali jej - „kurva“, „piča“, a rôzne iné veci a snažili sa ju vyvieť, aby to nepočula. Potvrdila tiež to, že aj voči nej sa darcovia správali mrzko. Mamina/žalovaná sa o babku starala, pripravovala jej lieky, ale babka to odmietala, chcela, aby sa opatrovníctvo zrušila, a preto to mamina zrušila. Babka odmietala jedlo, čo jej uvarila mamina, že „také grcky jesť nebude“. Pokiaľ ide o vierohodnosť svedkyne súd nezistil, že by táto mala hovoriť nepravdu, pretože na otázky (nielen) súdu ale aj strán sporu (prostredníctvom ich právnych zástupcov) odpovedala vecne a s výraznou vyspelosťou osoby v jej veku.

29. Ostatní v konaní vypočutí svedkovia (po zrušení prvostupňového rozhodnutia) sa k tejto okolnosti (odsťahovania sa) nevedeli vyjadriť a túto okolnosť neuvádzali ani žalobcovia. Pritom výpoveď tejto maloletej svedkyne nadväzuje na zistenú skutočnosť o zrušení opatrovníctva rozhodnutím Úradu práce sociálnych vecí a rodiny Námestovo zo dňa 25.03.2015 č. NO1/OPPNK/SOC/2015/11286-0013 na základe žiadosti žalovanej s účinnosťou od 01.04.2015, čomu predchádzalo zastavenie poberania peňažného príspevku na opatrovanie fyzickej osoby - žalobkyne 2/ a ako uvádzala maloletá svedkyňa a žalovaná stalo sa tak na žiadosť žalobkyne 2/, ktorá nemala záujem o opatrovanie zo strany žalovanej. K odsťahovaniu sa rodiny žalovanej došlo práve po zrušení opatrovníctva 08/2015, pričom ohľadom tejto skutočnosti (odsťahovania sa) žalovaná uviedla, že musela opustiť darovaný dom pre nadávky žalobcov a pre zhoršenie vzťahov, keď pociťovala žalúdočné problémy a dcéra sa zhoršila v učení. Musela si zobrať pôžičku, aby si kúpila byt a mala kľud a dcére sa zlepšilo učenie. Aj tieto okolnosti - kúpa nehnuteľnosti na pôžičku svedčia o tom, že žalovaná dobrovoľne neprestala plniť svoj záväzok starať sa o žalobcov v chorobe a starobe, ale stalo sa tak za účelom odsťahovania sa sledujúc dosiahnutie „kľudu“ a dúfajúc zlepšeniu vzťahov. V tejto súvislosti nemožno hovoriť ani o tom, že by žalovaná v čase, keď poberala peňažný príspevok na opatrovanie fyzickej osoby - žalobkyne 2/ a teda sa stala o žalobkyňu 2/ si svoje povinnosti neplnila. Hoci žalobcovia jej tvrdenia popierali a naproti tomu žalovaná a mal. svedkyňa vypovedali o dostatočnej starostlivosti vo vzťahu k žalobcom, súd mal jednoznačne výsluchom svedkyne In. F. Q. - pracovníčky majúcej na starosti kontrolu vykonávania opatrovateľskej služby žalovanej voči žalobkyňa 2 v období od 01.12.2004 do 31.03.2015 preukázané, že pri výkone opatrovníctva žiadne nedostatky zistené neboli a to ani zo strany ostatných pracovníkov, ktorí mali na starosti výkon jeho kontroly. Žalobkyňa 2/ pri kontrole vždy prehlásila, že je s výkonom opatrovníctva spokojná, pričom obe účastníčky tohto vzťahu do zápisníc o kontrole prehlásili, že opatrovanie je v súlade so zákonom. Žalovaná bola pri každej kontrole prítomná, prostredie bolo čisté a upratané a dopytom u žalobkyne 2/ bola zistená spokojnosť. V podstate svedkyňa vyvrátila tvrdenie žalobkyne 2/ o tom, že by sa žalovaná v čase, keď poberala príspevok, o ňu nestarala. Súd je preto názoru, že nemožno za takejto situácie prijať záver o tom, že žalobcov ako rodičov nechala bez povšimnutia s ohľadom na vek a zdravotný stav (tento tak ako bol tvrdený v žalobe ani preukázaný nebol tým, že by žalobcovia boli odkázaní na stálu pomoc), keďže k zrušenie opatrovníctva došlo v dôsledku už vyhrotených vzťahov a odmietania pomoci žalobkyne 2/ a aj žalobcu 1/ zo strany žalovanej, a ktoré následne vyústilo do odchodu žalovanej zo spoločnej domácnosti.

30. O tom, že vzťahy medzi stranami sporu sú hlboko a intenzívne rozvrátené v podstate potvrdili takmer všetci v konaní vypočutí svedkovia, pričom ich výpovede podporovali tvrdenia tej strany, na návrh ktorej boli navrhnutý. Avšak vzájomnosť - vzájomné osočovanie sa, nadávky potvrdili svedkovia navrhnutí oboma stranami sporu, či už starosta obce V.. Z. K. alebo T. N. a napokon aj záznamy o vykonaných hliadkach zo strany policajných orgánov. Ich vzájomné správanie sa voči sebe navzájom bolo aj predmetom priestupkových alebo trestných konaní ako napríklad priestupkové konania vedené pod sp. zn. OU-NO-OVVS-2015/016342-437, 438-P-Z, pričom bolo zistené, že konanie o priestupku proti občianskemu spolunažívaniu podľa § 49 ods. 1 písm. d/ zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch vedené proti žalovanej ako obvinenej z priestupku bolo zastavené podľa § 76 ods. 1 písm. c/ tohto zákona, pretože spáchaniu skutku, o ktorom sa konalo, nebolo žalovanej obvinenej preukázané. Predmetom tohto priestupkového konania voči obvinenej žalovanej malo byť konanie uskutočnené dňa 29.09.2015 majúce znaky hrubého správania sa voči žalobcovi 1/ tým spôsobom, že žalovaná mu mala nadávať, že je žebrák a ďad a povedať mu, že ho vyhodí na ulicu, čím mala úmyselne narušiť občianske spolunažívanie hrubým správaním. Aj obsah ďalších rozhodnutí - č. 170-6/2016 z 23.08.2016 vydaného Vojenským útvarom 1037 Martin a aj rozhodnutie OU-NO-OVVS-2016/011565-224-P-K zo dňa 14.07.2016 potvrdzuje vzájomnosť nevhodného správania sa strán sporu s tým, že práve pre protichodné tvrdenia (jedna strana tvrdí a druhá jej tvrdenie popiera) nepotvrdené ďalším relevantnými dôkazmi boli dôvodom pre zastavenie konania, či už proti žalovanej alebo jej manželovi.

31. Je teda zrejmé, že aj správanie sa darcov prispieva k nevhodnému správaniu sa obdarovanej a nielen jej, ale aj členom jej rodiny (manželovi).

32. Vychádzajúc z takto zistenej objektívnej situácie nemožno ani náznakom usudzovať, že by žalobcovia vôbec prejavili záujem a aj umožnili žalovanej poskytnúť im pomoc alebo zaujímať sa o ich potreby a nevenovali starostlivosť len o nehnuteľnosti. Za takýchto okolností by bol súd (opačného) názoru (ako krajský súd), že aj správanie sa darcov je príčinou nevhodného správania sa obdarovanej, ktoré z toho dôvodu nemožno vyhodnotiť ako jediné správanie porušujúce dobré mravy, a preto by sekundárne aj z tohto dôvodu žalobu zamietol.

33. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd podľa § 257 a žalovanej ako úspešnej strane sporu nárok na náhradu trov nepriznal prihliadnuc na dôvody hodné osobitného zreteľa, ktoré vzhliadol v tom, že osoby žalobcov sú vo vyššom veku a poberateľmi starobných dôchodkov bez možnosti zlepšiť si svoju ekonomickú situáciu a aj sociálnu situáciu. V neposlednom rade súd dôvody hodné osobitného zreteľa vzhliadol v blízkom príbuzenskom vzťahu strán sporu, čo je podľa názoru súdu výnimočná okolnosť (spory medzi rodičmi a deťmi), a preto žalovanej nárok na náhradu trov nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Odvolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom súde (§ 362 ods. 1 a 2 .

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) - § 363 CSP.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že:

a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. (§ 365 ods. 1

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 365 ods. 3 .

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa § 38 ods. 2 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov.