Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozsudok_5C-225-2010.pdf
PDF · 91.21 KB
Case nature
Area
Subarea
5C/225/2010
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bardejov sudcom JUDr. Milanom Majerníkom, PhD., v právnej veci žalobcu: M.. M. G., Y.., N. G., Č. X proti žalovanej: O.. S. G., N. N., V.. Z. X o zaplatenie 1.047,37 EUR s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I. Žalobu z a m i e t a .
II. Žalovanej náhradu trov konania n e p r i z n á v a .
odôvodnenie:
1. Žalobca sa žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 2.9.2010 domáhal od žalovanej zaplatenia sumy 1.047,37 Eur s úrokom z omeškania vo výške 8,5 % ročne z dlžnej sumy od 26.9.2008 do zaplatenia a náhrady trov konania.
2. Žalobu odôvodnil tým, že v dňoch 25.7.2008 - 5.8.2008 sa žalovaná zúčastnila turistického zájazdu prostredníctvom CK Hydrotour, Mlynská 27, Košice. Tohto zájazdu sa zúčastnil aj žalovaný. Vzhľadom na to, že v tomto období zastupoval obchodnú spoločnosť SAIMO, s.r.o., v ktorej žalovaná vykonávala funkciu riaditeľky sa z úsporných, časových a technických príčin uvedený turistický zájazd uskutočnil právne na základe jedinej zmluvy o obstaraní zájazdu uzavretej s CK Hydrotour. Celková cena zájazdu bola vo výške 63.106,- Sk, t.j. 2.094,74 Eur. Cenu zaplatil žalobca dňa 28.5.2008. Podľa ústnej dohody sa žalovaná zaviazala polovicu tejto ceny zaplatiť do 31.8.2008. Žalovaná v dohodnutej dobe dlžnú sumu nezaplatila. Dňa 26.9.2008 žalobca písomne vyzval žalovanú formou predžalobnej výzvy, aby dlžnú sumu v lehote 10 dní od doručenia tejto výzvy zaplatila na jeho účet. Dlžnú sumu žalovaná nezaplatila a neodôvodnila príčiny svojho správania. Ku koncu roku 2008 prestal pre uvedenú obchodnú spoločnosť žalobca poskytovať právne služby.
3. Žalovaná vo vyjadrení k žalobe zo dňa 7.10.2008 uviedla, že uplatnený nárok v celom rozsahu neuznáva a žiadala žalobu zamietnuť. Žalobca si svoj nárok uplatňuje vychádzajúc z obsahu žaloby a predžalobnej výzvy ako nárok na úhradu dlžnej sumy v súlade s ustanovením § 454 OZ. Žalovaná rozporovala tvrdenia žalobcu o tom, že uzatvorila s cestovnou kanceláriou zmluvu o obstaraní zájazdu. Nikdy sa žalobcovi nezaviazala, že mu v prípade účasti na zájazde zaplatí nejakú čiastku. Tvrdenie žalobcu o uzatvorení ústnej dohody je podľa žalovanej zavádzajúce a účelové. Zájazdu v Egypte sa zúčastnila na pozvanie žalobcu s podmienkou, že náklady s tým spojené uhradí v celom rozsahu žalobca, s čím tento súhlasil. Rozporovala tiež skutkové tvrdenie žalobcu, že nereagovala na predžalobnú výzvu žalobcu, keď na výzvu reagovala listom zo dňa 7.10.2018, ktorým vyjadrila, že nárok neuznáva. V zmluvnom vzťahu s CK Hydrotour bol žalobca a medzi stranami konania nebolo dohodnuté, že sa žalovaná bude podieľať na nákladoch spojených s predmetným zájazdom. Aj keď má žalovaná za to, že žaloba je nedôvodná, vzniesla námietku premlčania uplatneného nároku. Zájazd sa uskutočnil
v dňoch 25.7.2008 - 5.8.2008, preto právo na vydanie bezdôvodného obohatenia sa premlčalo dňa 5.8.2010. Žaloba bola podaná na súde až dňa 2.9.2010, teda až po uplynutí dvojročnej premlčacej doby.
4. Na prejednanie veci súd nariadil pojednávanie. Na nariadenom pojednávaní dňa 25.4.2014 súd vykonal dokazovanie obsahom listinných dôkazov, žalobou, zmluvou o obstaraní zájazdu, príjmovým pokladničným dokladom, predžalobnou výzvou, vyjadrením žalovanej, odpoveď na predžalobnú výzvu, podacím lístkom, vyjadreniami strán na pojednávaní. Pojednávanie konané dňa 16.5.2014 bolo odročené za účelom vyhlásenia rozhodnutia na deň 16.5.2014. Z dôvodu práceneschopnosti zákonná sudkyňa zrušila určený termín vyhlásenia rozhodnutia. Následne došlo k zmene zákonného sudcu, pričom tento nariadil termín pojednávania na deň 17.3.2017, na ktorom oboznámil zmenu zákonného sudcu. Na nariadené pojednávanie sa neodstavil žalobca, pričom svoju neúčasť neospravedlnil, hoci mu predvolanie na pojednávanie bolo doručené dňa 6.3.2017. Z uvedeného dôvodu súd postupom podľa § 180 CSP pojednával v neprítomnosti žalobcu. Na uvedenom pojednávaní bol oboznámený obsah listinných dôkazov nachádzajúcich sa v spise postupom podľa § 204 CSP a obsah zápisníc z pojednávaní zo dňa 25.4.2014 a 20.9.2012, pričom bol zistený tento skutkový stav veci:
5. Žalobca uzatvoril dňa 23.7.2008 zmluvu o obstaraní zájazdu č. 175984 s cestovnou kanceláriou CK Hydrotour, ktorej predmetom bol zájazd č. 8ET0108 do Egypta v termíne od 25.7.2008 do 5.8.2008 v cene 63.106,- Sk s tým, že ako spolucestujúca osoba bola označená žalovaná. Dňa 28.5.2008 žalobca uhradil cenu zájazdu vo výške 63.106,- Sk, čo vyplýva z príjmového pokladničného dokladu. Výzvou zo dňa 26.9.2008 žalobca vyzval žalovanú na úhradu sumy 31.553,- Sk s tým, že táto suma bola vyplatená dňa 27.5.2008. Právo na úhradu dlžnej sumy si žalobca uplatnil podľa ustanovenia § 454 Občianskeho zákonníka. Žalovaná v liste zo dňa 7.10.2008 uviedla, že nie je žalobcovi dlžná žiadnu sumu, na zájazd bola pozvaná s tým, že žalobca hradí všetky náklady. Do poslednej chvíle odmietala účasť na zájazde, ale po naliehaní, že zájazd je už zaplatený a budú vysoké storno poplatky s účasťou na zájazde súhlasila. Ak by nebolo pozvanie s úhradou všetkých nákladov žalobcom, tak by sa zájazdu nezúčastnila. Uvedené sumy podľa žalovanej žiada žalobca kvôli tomu, že počas zájazdu došlo k nezhodám.
6. Žalovaná rozporovala skutkové tvrdenia žalobcu o ústnej dohode na zaplatení polovice ceny zájazdu do 31.8.2008 a tiež tvrdenia o tom, že so žalobcom nekomunikovala, keď predložila dôkaz o odpovedi na jeho výzvu. Zájazd bol realizovaný na pozvanie žalovaného odôvodnený tým, že mu za celý rok žalovaná robila bezplatne administratívne služby, písala posudky, korešpondenciu, články, ktoré potreboval súkromne alebo do práce, alebo do svojej advokátskej praxe. Aj rok predtým boli v Grécku, boli v súkromnom vzťahu, žalobca ju pozval.
7. Na priamu otázku súdu na pojednávaní konanom dňa 25.4.2014, aby sa žalobca vyjadril k začiatku a plynutiu premlčacej lehoty a aby označil dôkazy preukazujúce jeho tvrdenia, tento uviedol, že skutočnosť, že sa žalovaná zaviazala zaplatiť polovicu zájazdu, má vyplývať zo zmluvy. Z obsahu zmluvy vyplýva, že došlo k plneniu zmluvy za iného. Premlčacia doba podľa názoru žalobcu začala plynúť dňom 14.10.2008. V tento deň prevzal oznámenie, že žalovaná neuhradí náklady zájazdu vyplývajúce zo zmluvy s cestovnou kanceláriou.
Na základe vykonaného dokazovania súd posúdil vec nasledovne:
8. Podľa § 100 ods. 1 Obč.zák. právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej (§§ 101 až 110). Na premlčanie sa prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.
9. Podľa § 101 Obč.zák. pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.
10. Podľa § 107 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia sa premlčí za dva roky odo dňa, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto sa na jeho úkor obohatil. Najneskôr sa právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia premlčí za tri roky, a ak ide o úmyselné bezdôvodné obohatenie, za desať rokov odo dňa, keď k nemu došlo.
11. Podľa ustanovenia § 454 Občianskeho zákonníka bezdôvodne sa obohatil aj ten, za koho sa plnilo, čo podľa práva mal plniť sám.
12. Účelom inštitútu premlčania upraveného v ustanoveniach §§ 100 až 114 Obč. zákonníka je okrem stimulácie veriteľa k rýchlemu (včasnému) uplatneniu jeho práv (podľa zásady vigilantibus iura) aj snaha predchádzať v konkrétnych prípadoch dôkaznej núdzi na strane veriteľa v súdnom konaní a prispieť k právnej istote účastníkov občianskoprávnych vzťahov. Premlčanie je kvalifikované uplynutie času v dôsledku ktorého nárok (súdnu vymáhateľnosť práva, žalobné právo) možno odvrátiť námietkou premlčania. Ide o uplynutie času ustanoveného v zákone na vykonanie práva, ktorý uplynul bez toho, že by právo bolo bývalo vykonané, v dôsledku čoho povinný subjekt môže čeliť súdnemu uplatneniu práva námietkou premlčania. Použitie tejto námietky má za následok zánik nároku patriaceho k obsahu práva, t.j. zánik jeho súdnej vymáhateľnosti. Premlčanie je objektívnou skutočnosťou nezávislou na vedomosti veriteľa či dlžníka. Vyžaduje márne uplynutie premlčacej doby stanovenej zákonom spojené s nevykonávaním subjektívneho práva veriteľom. Podľa súčasnej právnej teórie i praxe samotným uplynutím premlčacej doby v spojení s nevykonávaním práva oprávneným subjektom sa na právnom vzťahu dlžníka a veriteľa v zásade nič nemení. Právo veriteľa (aj keď premlčané) naďalej existuje a povinnosť dlžníka splniť dlh naďalej trvá. Subjektívne právo veriteľa zostáva i po márnom uplynutí premlčacej doby vybavené nárokom ako kvalitatívnou zložkou subjektívneho práva zaručujúcou jeho vynutiteľnosť na súde alebo inom príslušnom orgáne, prípadne vynutiteľnosť svojpomocou oprávneného. Márne uplynutie premlčacej doby má za následok vznik oprávnenia pre dlžníka vzniesť pred súdom námietku premlčania a spôsobiť tak zánik nároku. Pokiaľ dlžník námietku premlčania skutočne účinne vznesie, dochádza v okamihu jej vznesenia k zániku nároku. V medziobdobí od okamihu, v ktorom sa právo premlčalo, do okamihu účinne vznesenej námietky premlčania ide o tzv. podmienený nárok, to znamená nárok, ktorý môže na základe námietky premlčania zaniknúť (Eliáš K. a kol. : Občanský zákoník - Velký akademický komentář, 1. svazek. Linde Praha, a.s., 2008, str. 415).
13. Citované ustanovenie § 101 Obč. zákonníka upravuje všeobecnú dĺžku premlčacej doby, ktorá sa použije všade tam, kde pre jednotlivé práva nie je Občianskym zákonníkom (alebo iným predpisom) ustanovená osobitná premlčacia doba. Všeobecnú dĺžku premlčacej doby pre práva z občianskoprávnych vzťahov stanovuje zákon na tri roky. Vzhľadom na to, že premlčacia doba je určitý časový úsek, nestačí stanoviť jej dĺžku a koniec, ale je treba stanoviť aj jej začiatok, to znamená od ktorého okamihu začína plynúť. Zákon to stanovuje jednak všeobecne a jednak zvlášť pre niektoré jednotlivé práva. Pre všeobecnú premlčaciu dobu platí, že začína plynúť odo dňa, keď sa právo mohlo
- objektívne posudzované - vykonať po prvý raz. Týmto dňom je zásadne deň, keď právo bolo možné dôvodne vykonať podaním návrhu (žaloby) na súde alebo u rozhodcovského orgánu, t.j. keď sa právo stalo nárokom (actio nata). Nie je rozhodné, z akého dôvodu - či subjektívneho alebo objektívneho tak veriteľ neurobil (napr. že mu vo vykonaní práva bránila určitá prekážka ako choroba). Actio nata (inak aj žalovateľnosť, alebo možnosť úspešne uplatniť právo žalobou) nastáva vo väčšine prípadov splatnosťou dlhu, t.j. dňom, kedy mal dlžník po prvý raz dlh splniť, resp. začať s jeho plnením.
14. Právo na vydanie bezdôvodného obohatenia je právom majetkovým, a preto sa premlčuje podľa ustanovenia § 100 ods. 1. Doby premlčania práva na jeho vydanie a začiatok ich plynutia sú upravené podobne ako pri premlčaní práva na náhradu škody (§ 106). Právo na vydanie získaného bezdôvodného obohatenia sa teda môže premlčať tak v subjektívnej dobe (§ 107 ods. 1), ako aj v objektívnej dobe (§ 107 ods. 2). Ak sa povinný subjekt premlčania dovolá, nemožno oprávnenému právo na vydanie získaného bezdôvodného obohatenia priznať, ak márne uplynula aspoň jedna z uvedených lehôt.
15. Začiatok plynutia premlčacích dôb je určený okamihom, keď došlo k získaniu bezdôvodného obohatenia. Všeobecne možno povedať, že ide o okamih splnenia všetkých predpokladov občianskoprávnej zodpovednosti za bezdôvodné obohatenie. Aby bolo možné hovoriť o premlčaní práva, musí toto právo najskôr vzniknúť.
16. Subjektívna premlčacia doba nemôže začať plynúť skôr, než objektívne premlčacie doby. O tom, že došlo k získaniu bezdôvodného obohatenia a kto ho získal, sa totiž oprávnený nemôže dozvedieť skôr, než bezdôvodné obohatenie vôbec vzniklo. Preto ani subjektívna lehota nemôže začať plynúť skôr, než vznikne právo na vydanie bezdôvodného obohatenia, ktorého sa týka. O tom, že došlo k získaniu bezdôvodného obohatenia a kto ho získal, sa oprávnený dozvie vtedy, keď pozná skutkové okolnosti, z ktorých možno usudzovať na získanie bezdôvodného obohatenia na jeho úkor, a to aspoň v takej výške (objektívne vyčíslenej v peniazoch), že právo na jeho vydanie možno dôvodne uplatniť na súde. Aj v
tomto prípade rozhoduje skutočná, a nie predpokladaná znalosť okolností uvedených v ustanovení § 107 ods. 1 OZ. (viď tiež R 1/1979)
17. Na základe vykonaného dokazovania bolo preukázané, že žalobca uzavrel s cestovnou kanceláriou zmluvu o obstaraní zájazdu konaného dňa 25.7.2008 - 5.8.2008. Na tomto zájazde sa ako spolucestujúca zúčastnila žalovaná. Sumu 1.047,37 Eur za zájazd uhradil žalobca dňa 28.5.2008. Tieto skutočnosti sporné neboli.
18. Sporným a koniec koncov aj nepreukázaným bolo tvrdenie žalobcu o tom, že sa ústne dohodol so žalovanou na úhrade polovice ceny zájazdu do 31.8.2008. Žalobca toto svoje tvrdenie nepodporil žiadnym dôkazom, pričom žalovaná rozporovala uvedené tvrdenie mimo iného aj odkazom na predchádzajúci postup pri obstarávaní zájazdu so žalobcom už rok predtým, ako aj rozporné tvrdenia žalobcu, ktorý tvrdil, že žalovaná na jeho listy nereagovala, pričom z predloženej odpovede zo dňa 7.10.2008 plynie, že minimálne raz na jeho výzvu reagovala. Aj z tejto odpovede vyplýva, že žalovaná konzistentne od počiatku tvrdila tie isté skutočnosti ohľadom platby zájazdu, ktorý mal platiť výlučne žalobca a nezhôd počas zájazdu. Žalobca neuniesol dôkazné bremeno ohľadom tvrdených skutočností o uzatvorení ústnej dohody, na základe ktorej mu mala žalovaná zaplatiť polovicu ceny zájazdu do 31.8.2008.
19. Ak by aj však boli preukázané tvrdenia žalobcu o ústnej dohode, že žalovaná uhradí dlžnú sumu do 31.8.2008, v danom prípade by bola podľa názoru súdu dôvodne vznesená námietka premlčania žalovanou. Žalobca mal vedomosť o tom, že došlo k získaniu bezdôvodného obohatenia žalovanou, keď nerozporoval skutkové tvrdenia žalovanej o nezhodách počas zájazdu, kedy ku dňu skončenia zájazdu vyplývali skutkové okolnosti, z ktorých možno usudzovať získanie bezdôvodného obohatenia a nakoniec aj zo žalobného skutkového tvrdenia o tom, že sa mal ústne dohodnúť so žalovanou na úhrade dlžnej sumy do 31.8.2008, musel mať minimálne od tohto času subjektívnu (a teda aj skutočnú) vedomosť o vzniku bezdôvodného obohatenia a kto sa na jeho úkor obohatil. Žaloba bola podaná na súde až dňa 2.9.2010, teda po uplynutí subjektívnej dvojročnej premlčacej doby. Záverom k námietke žalobcu sa žiada uviesť, že subjektívnu vedomosť o vzniku bezdôvodného obohatenia nemožno viazať na výzvu na úhradu dlhu a negatívnu odpoveď na ňu, pokiaľ sám žalobca tvrdí, že čas plnenia mal byť dohodnutý do 31.8.2008 a k úhrade dlhu do tohto času nedošlo.
20. Vzhľadom na vyššie uvedené dôvody, nepreukázania dôvodnosti nároku uplatneného žalobou a dôvodne vznesenej námietke premlčania, súd žalobu zamietol.
21. Podľa § 251 CSP, trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky, ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva.
22. Podľa § 255 ods. 1,2 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.
23. Podľa § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
24. Náhradu trov konania si uplatnil iba žalobca, ktorý však v konaní nebol úspešný. Žalovaná na pojednávaní konanom dňa 17.3.2017 výslovne uviedla, že nepožaduje priznať nárok na náhradu trov konania, preto jej súd uvedený nárok nepriznal.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie v lehote 15 dní od doručenia jeho písomného vyhotovenia na Okresný súd Bardejov (§ 362 ods. 1 C.s.p.).
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 C.s.p.) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 C.s.p.).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 364 C.s.p.).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 C.s.p.).
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej (§ 365 ods. 2 C.s.p.).
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 365 ods. 3 C.s.p.).