Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_15C-218-2014.pdf
PDF · 124.53 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
K3-15C/218/2014
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Košice -okolie samosudkyňou JUDr. Ivetou Puškášovou v právnej veci žalobkyne U. K., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom Ž. XXX/XX, J. - Š., zastúpená JUDr. Jánom Martincom, advokátom, AK Werferova č. 1, Košice, proti žalovaným: 1. C. Š., nar. XX.XX.XXXX, bytom V. XX/XX, T. N. H., 2. D. Š., nar. XX.XX.XXXX, bytom V. Č.. XXX, T. N. H., v konaní o určenie neplatnosti vydedenia a závetu takto
rozhodol:
I.Súd návrh z a m i e t a. II.Stranám sporu náhradu trov konania nepriznáva.
odôvodnenie:
1.Žalobkyňa podaným návrhom žiadala, aby súd určil, že listina o vydedení spísaná dňa 02.09.1998 poručiteľkou O. Š., rod. Š., nar. XX.XX.XXXX, naposledy bytom T. N. H., V. XX/XX, pred notárom JUDr. Petrom Varhalíkom, je neplatná.
2.Závet spísaný dňa 02.09.1998 poručiteľkou O. Š. rod. Š. naposledy bytom T. N. H.A., V. Č.. XX/ XX pred notárom JUDr. Petrom Varhalíkom je neplatný v časti, v ktorej žalovaný v 1. rade nadobudol zákonný dedičský podiel navrhovateľky.
3.Svoj návrh odôvodnila tým, že nebohá O. Š. bola matkou žalobkyne a dňa 02.09.1998 vo forme NZ spísala závet, ktorého obsahom je zároveň aj listina o vydedení. Na tomto základe ju vydedila s tým, že ako dôvod uviedla, že v rozpore s dobrými mravmi neposkytla poručiteľke žiadnu potrebnú pomoc v chorobe a starobe a z dôvodu, že o poručiteľku trvale neprejavuje opravdivý záujem, ktorý ako potomok by mala prejavovať, najmä, že od roku 1978 s poručiteľkou neudržuje absolútne žiaden kontakt, majúc na mysli kontakt osobný, písomný a telefonický. Žalobkyňa sa však domnieva, že v predmetnej veci nie sú splnené zákonné podmienky, pre ktoré môže poručiteľ vydediť potomka, keďže nie je pravdou, že žalobkyňa o poručiteľku neprejavovala opravdivý záujem, neobstojí dôvod vydedenia, ktorý je uvedený poručiteľkou v závete, a to že od roku 1978 s ňou neudržuje žiaden kontakt, a to z dôvodu, že v roku 1978 práve poručiteľka žalobkyňu doslova vyhodila z rodičovského domu, pre rozpor v chove domácich zvierat, a to tak, že táto si ani nestihla odniesť osobné veci z domu, poručiteľka vymenila všetky zámky na nehnuteľnosti a pri telefonickej žiadosti žalobkyne o vydanie osobných vecí jej zložila telefón a teda rodinné vzťahy medzi žalobkyňou a poručiteľkou boli prerušené a následne po celý čas zamedzované zo strany samotnej poručiteľky, ktorá znemožňovala žalobkyni i napriek jej viacerým snahám skontaktovať sa s ňou, ktorý trval až do jej smrti, v nadväznosti na to nemôže obstáť ani tvrdenie poručiteľky, že jej žalobkyňa neposkytla potrebnú pomoc v chorobe a starobe, keďže ona sama to svojím postojom neumožnila.
4.Žalovaný v 1. rade vo svojom písomnom vyjadrení uviedol, že dňa 18.06.2014 bol oboznámený s poslednou vôľou ich matky, ktorá bola spísaná dňa 02.09.1998 a to na Notárskom úrade JUDr. Petra Gimerského v Moldave nad Bodvou, pričom v záveti matka ustanovila žalovaného za univerzálneho dediča a svoju dcéru a jej deti vydedila, dňa 10.02.1987 bola na štátnom notárstve spísaná darovacia zmluva, kde matka O. Š. darovala žalovanému dom na parc. č.XXX/X, záhradu - parcelu č. XXX/X a spoločný vchod a dvor - parcela č.XXX/X a XXX/X, zapísané na LV č. XXX a XXX, z uvedeného jednoznačne vyplýva, že matka pri spisovaní listiny o vydedení a závetu dňa 02.09.1998 nevlastnila nehnuteľný majetok, lebo nehnuteľnosti získal v roku 1987 darom, a nie závetom. Závetom by sa mal získať iba majetok, ktorý v čase smrti vlastnila, hocikde sa nachádzajúci, avšak o žiadnom majetku nemá vedomosť. K rodinným vzťahom môže uviesť skutočnosti, že žalobkyňa po svadbe bývala spolu s manželom v ich rodinnom dome, po čase sa odsťahovali do bytovky, a neskôr dostali byt v Šaci, v decembri roku 1976 zomrel ich otec, žalobkyňa s manželom a deťmi začala navštevovať mamu až po otcovej smrti, vtedy už trvale bývala v Šaci, následne si u nich zriadili malú farmu na chov zajacov, pričom týždenne chodili dva - až trikrát kvôli kŕmeniu, avšak vždy obsadili rodinný stôl počas obeda a večere. V januári roku 1978 sa ženil žalovaný v 2. rade, a následne odišiel bývať s manželkou do rodičovského domu, žalovaný v 1. rade mal vtedy 13 rokov, asi v septembri roku 1978 si náhodne vypočul rozhovor medzi matkou, bratom D. - žalovaným v 2. rade a jeho manželkou o tom, že mama už nevládze utiahnuť rozpočet, nakoľko neživila iba žalovaného v 1. rade, ale ďalších 5 osôb, keďže spolu so svojou rodinou, tiež chodievala do rodičovského domu. Následne na to prišla žalobkyňa a jej manžel za ním, nahovorili mu, že jeho matka strká všetky peniaze len do brata s manželkou a že pre žalovaného v 1. rade nič neostane. Žalovaný im vtedy povedal, že matka nemôže ušetriť, nakoľko namiesto dvoch osôb, živí sedem, je tiež viac ako pravdepodobné, že týmto tvrdením žalobkyne ako jeho sestre vzbudil nepriateľstvo a 36 rokov už s ním nekomunikuje a neodpovedá mu ani na pozdrav. Po tomto rozhovore prišla žalobkyňa s rodinou ešte raz, pričom obed si už priniesli a skonzumovali v aute. Následne prišiel jej manžel sám a odniesol zajace preč, keďže v tomto dome neprespávali, nemali tu ani svoje osobné veci, nemá vedomosť ani o žiadnych telefonátoch zo strany žalobkyne, keďže matka mu nikdy nespomenula, že by sestra telefonovala, písala, alebo ju navštívila, alebo že by povedala, že niečo nové sa tu udialo, žalovaný v 1. rade má však vedomosť iba o tom, že ju nečakane navštívila v dome nevlastná sestra žalovaných a žalobkyne - O. R. s manželom za účelom získania majetku.
5.V roku 2013, keď odchádzal s matkou z polikliniky po vykonanom vyšetrení, usadil ju na lavičku, na prízemí, pričom jeho setra - žalobkyňa sedela na lavičke pri schodoch a po zhliadnutí na nich odvrátila zrak a pozerala do podlahy, ani sa nepozdravila, medzitým šiel na parkovisko pre motorové vozidlo, vôbec neprišla matke pomôcť ani pri nástupe do auta, aj napriek tomu, že ich videla, v posledných rokoch života mala matka dlhodobo zdravotné problémy, bola niekoľkokrát hospitalizovaná v Šaci, ani vtedy ju nenavštívila, nezaujímala sa o jej zdravotný stav, aj napriek tomu, že mala informácie od maminej sestry, neučinili tak ani jej deti, nezúčastnila sa ani jej pohrebu, aj napriek tomu, že matkina sestra o pohrebe vedela, a aj sa ho zúčastnila.
6. Žalovaný v 2. rade v písomnom vyjadrení v žalobe uviedol, že žalobkyňa neosvedčila naliehavý právny záujem k predmetnej veci, pričom má za to, že naliehavý právny záujem, musí v konaní preukázať žalobca , z obsahu závetu zo dňa 02.09.1998 jednoznačne vyplýva, že podľa vôle poručiteľky sa stal jediným dedičom žalovaný v 1. rade, predmetný závet rešpektuje a považoval ho za skutočný prejav vôle poručiteľky, taktiež uviedol, že nie je účastníkom hmotnoprávneho vzťahu založeného na základe listiny, ktorej platnosť žalobkyne spochybňuje, pričom žalobkyňou požadované rozhodnutie v určovacom konaní nie je v danom prípade spôsobilé čokoľvek zmeniť na právnom postavení žalovaného, a jeho osobu to taktiež nič nerieši, ani v prípade úspechu žalobkyne nemôže dôjsť k zmene stavu medzi žalobkyňou a žalovaným v 2. rade a ani k zmene práv a povinností. Podľa jeho vedomostí bolo dedičské konanie po poručiteľke ukončené a preto nie je na strane žalobkyne daný naliehavý právny záujem na požadovanom určení, ani k žalovanému v 1. rade, nakoľko žalovaný v 1. rade sa zákonným spôsobom stal vlastníkom po poručiteľke, v danom prípade má za to, že určovacia žaloba nie je spôsobilá plniť preventívny charakter a predísť prípadným ďalším žalobám.
7.Čo sa týkalo osvedčenia skutočností, ktoré boli dôvodom pre vydedenie žalobkyne, uviedol, že dôvody uvedené v závete sú pravdivé, dôvodom vydedenia nebola len bežná hádka medzi poručiteľkou a žalobkyňou, ale práve absencia akéhokoľvek záujmu o jej osobu, a osobu poručiteľky zo strany žalobkyne, ktorá v podstate trvala až do jej smrti, o uvedenom svedčí aj skutočnosť, že listina o vydedení bola spísaná v roku 1998 a ostala nezmenená až do smrti poručiteľky.
8.Súd vykonal dokazovanie výsluchom strán sporu, svedkami, dedičským spisom 12D/202/2014, ako aj ostatným obsahom spisu a zistil tento skutočný stav: Žalobkyňa vo svojej výpovedi uviedla, že v roku 1950 ju jej matka odložila k jej starým rodičom do Barce, ktorí ju vychovávali do jej 6-tich rokov, pričom jej matka nikdy nepracovala, bola domáca, do domu svojich rodičov v Trstenom prišla až vo svojich 6-tich rokoch, kedy nastúpila na povinnú školskú dochádzku, pričom so starými rodičmi rozprávala len po maďarsky, nakoľko sa nevedela dohovoriť po slovensky, potom musela prvú triedu opakovať dvakrát. Po ukončení školskej dochádzky jej matka rozhodla, že nepôjde do školy ani do učenia, zostane doma a bude opatrovať mladšieho brata C., žalovaného v 2.rade, ako neplnoletá nastúpila za svačinárku do VSŽ, nemala žiadnu kvalifikáciu, tak robila len túto prácu, neskôr robila v Servise ako upratovačka, v roku 1973 sa vydala, bývala u rodičov v Trstenom spoločne s manželom, pričom im prispievala na domácnosť sumou 800,-Kčs mesačne, v roku 1975 sa presťahovala do Šace, ďalej navštevovala rodičov v Trstenom, pokiaľ jej otec žil, ten zomrel XX.XX.XXXX a v septembri 1978 jej matka rozhodla, že jej musí vrátiť kľúče od rodičovského domu a už so svojou rodinou ju nesmie navštevovať. Rozhovor sa točil len medzi ňou a matkou, od tejto doby sa matka odmietla s ňou kontaktovať, aj keď sa o to žalobkyňa pokúšala, jej deti chodievali okolo záhrady, ktorú mala aj žalobkyňa ohradenú, avšak neozvala sa k nim. Jej matka nebola ani na pohrebe jej manžela, ktorý zomrel v roku 1998. Dňa 20.10.1986 obdržala žalobkyňa rozsudok, ktorým jej matka sa stala výlučnou vlastníčkou nehnuteľnosti v Trstenom pri Hornáde a v roku 1987 darovala celý majetok svojmu synovi D. a C., aj napriek tomu, že matka spísala dňa 01.09.1998 notársku zápisnicu o vydedení a závete. Zápisnicu prvýkrát čítala žalobkyňa v roku 2014, pri jej čítaní si spomenula na to, čo popisuje matka v predchádzajúcom texte, v súčasnosti si uvedomuje skutočnosti, že nemohla s ňou mať ani žiaden kontakt, pretože ona ju a aj jej rodinu vykázala z rodičovského domu a ona nepripustila žiaden kontakt, nielen s ňou, ale ani s jej deťmi, aj keď k tomu mala veľa príležitostí. Jej matka v roku 1998 pracovala nepretržite popri dôchodku ako šatniarka vo VSŽ Košice, až do roku 2003, žiadne zdravotné problémy nemala a žiadnu pomoc od žalobkyne na starobu ani nepotrebovala, ani jej ju neumožnila. Stanovila dedičom svojho majetku - C. Š., jej nevlastného brata, ktorý nie je biologickým synom nebohého C. Š., zomrelého XX.XX.XXXX. Dedenie, ktoré je bezdôvodné, sa dotýka nielen žalobkyne, ale aj jej detí, z toho dôvodu na podanom návrhu trvala.
9.Ďalej žalobkyňa uviedla, že do domu prišla bývať od 6-tich rokov a vlastne bývala v tomto dome aj potom, keď sa vydala, a to až do 23-teho veku svojho života, teda po narodení prvého dieťaťa spoločne bývala aj s jej rodičmi, a až následne sa odsťahovala, dovtedy žiadne komunikačné problémy medzi sebou nemali, potom, keď matka začala pracovať vo VSŽ, sa aj málo stretávali, viac menej žalobkyňa chodievala za otcom až do doby, pokiaľ otec nezomrel. Aj po smrti otca však do tohto domu chodievala, keďže jej manžel mal na rodičovskej záhrade zajace, a vlastne až do určitého dňa, keď sa s mamou chytila a keď jej povedala, že má vypratať zajace, presne si už na obsah rozhovoru nepamätá, niečo spomínala, že tam tie klietky, kde sú zajace, smrdia, takže má jej odovzdať kľúče od domu, na to vyšla ona s plačom von, povedala manželovi, čo je vo veci, táto skutočnosť sa medzi nimi odohrala niekedy na jeseň v roku 1978, odvtedy zajačince vypratali, odišli a viac sa už nevrátila. Matke telefonovala asi dvakrát, keďže si chcela vziať nejaké osobné veci, ale ona jej zložila telefón. Bolo to po uplynutí pár mesiacov. Aj po tejto udalosti však chodili na záhradu, keďže po smrti otca, matka rozdelila všetko, to znamená, že pozemky dala jej dvom súrodencom, jej nedala nič po otcovej smrti, len nejakých 6.000,- Sk, chodievali na záhradu, pričom jej dcéra v tom čase mohla mať asi 6 rokov, záhrada bola oddelená od domu, kde bývala jej matka, bola za ňou, avšak ani jej matka s ňou nekomunikovala. V podstate od uvedeného roku ju nevidela, nehovorila s ňou a taktiež s ňou ani jej deti, o tom, že pracovala, má vedomosť, keďže robila vo VSŽ a v tom čase pracovala vo VSŽ aj žalobkyňa. Žalobkyňa nemala vedomosť o tom, na čo jej matka zomrela, ani nevie, či bola chorá, avšak aj žalobkyňa mala zdravotné problémy, a vyliečila sa.
10.Žalovaný v 1. rade vo svojej výpovedi uviedol, že keď mal 13 rokov si nechtiac vypočul rozhovor medzi matkou, švagrinou a jeho bratom, kedy sa matka sťažovala, že chodia ich tam vyjedať a že mama to už nevládze. Tak sa stalo, povedal túto skutočnosť žalobkyni, preto už prišli len asi trikrát, čo bol žalovaný doma a jedli už vo svojom aute. Postupne vzali zajace a odišli preč. K skutočnosti, že nie je jej súrodencom, nakoľko túto skutočnosť vyhlásila už v dedine, čo je podľa neho ohováranie, je to veľmi vážne obvinenie, pretože taktiež ako ona má svoju rodinu, má rodinu aj on. Ich matka sa vydala mladá za staršieho muža, a on už z prvého manželstva mal dve deti, tak asi preto žalobkyňa vyrastala u starých rodičov v Barci, dve deti - E. a O. R., ktoré boli z prvého manželstva, zdedili pozemok vedľa nich. Keď sa oženil, odsťahoval sa preč do Košíc a vrátil sa po 20-tich rokoch, t.j. v roku 2013 s tým, že postavil dom vedľa starého domu. Ku skutočnostiam, aké boli vzťahy s nevlastnými súrodencami, ktorých mal otec z prvého manželstva, sa nemohol vyjadriť, nakoľko v roku 1978 mal len 13 rokov, nevie, či sa mali dobre alebo zle, pracoval v Bratislave, Trnave, Košiciach. Avšak, keď bol doma cez víkend, navštevoval ich, opravoval im strechu, komín, investoval do domu, maľoval okná, pričom jeho sestra - žalobkyňa sa pozerala spoza plota, ako sa jej zhodnocuje majetok. Od roku 1978, keď sa s matkou pohádala, ako keby sa pretrhli rodinné putá, žalobkyňa aj s nevlastnými súrodencami lepšie vychádzala ako s nimi. Pani R., nevlastná sestra sa súdila s matkou 15 rokov.
11.Matka mala zdravotné problémy, zistili jej rakovinu, liečila sa z toho, po 7 rokoch skonala. Chodil s ňou na CT, na odbery, niekedy musel prísť večer z Košíc a ráno o 5-tej šli do Šace na odbery, v roku 2013 to už bolo tak, že dva až trikrát v týždni bol v Šaci, matka bola viackrát hospitalizovaná v Šaci aj v Košiciach, zomrela doma, nakoľko už nechcela ostať v nemocnici, náhodne sa stretli so žalobkyňou v Šaci, pričom žalobkyňa ich videla, avšak vôbec sa k nim neozvala, a ani nepozerala tým smerom.
12. Žalovaný v 2. rade vo svojej výpovedi uviedol, že žalobkyňa mu uviedla, že žalovaný v 1. rade je jeho nevlastný brat, nechápe z akého dôvodu uviedla túto skutočnosť, pričom žalobkyňa spolu s manželom mamu klamali, obrali ju o majetok a aj o peniaze. Spúšťací mechanizmus sa začal po smrti otca na dedičskom konaní, odvtedy sa žalovaný s nimi prestal rozprávať. Všetky nesváry sa začali po smrti otca, a po dedičskom konaní v roku 1978, kedy ich nevlastné sestry N. a R. sa súdili s ich matkou 15 rokov a vysúdili to, že polovica záhrady im bola daná plus nejaké finančné čiastky, ktoré matka musela splácať a druhá polovica záhrady, na ktorej je dom, tá ostala im. Žalovaný uviedol, že vedel o tom, že prepísala matka dom na brata, problémy nastali aj v období, kedy ani nevedeli, čo bude, keďže nevlastní súrodenci mali záujem aj o dom, a vlastne matka, ktorá po smrti ich otca sa o nich starala, bola v pomykove, nevedela, čo bude ďalej, kam bude musieť odísť. Žalobkyňa však nebola ani na pohrebe matky, pričom matkina sestra, ktorá bola v kontakte so žalobkyňou, o tom vedela, a teda jej to musela povedať. Žalovaný v 2. rade nevedel presne uviesť, v ktorom období začala mať matka zdravotné problémy, ale bolo to niekoľko rokov pred jej smrťou, chodila si po lieky, ktoré jej celý zdravotný stav tlmili a v podstate to pretrvávalo až do doby, pokiaľ zomrela, taktiež dvakrát absolvovala operáciu, potom šla znovu na druhú operáciu a problémy mala až také, že tie pretrvávali až do smrti a zomrela doma.
13.Tiež uviedol, že celým spúšťacím mechanizmom celkového zdravotného stavu jeho matky bola práve skutočnosť, ktorá sa týkala ich nevlastných súrodencov a hlavne súdny spor, ktorý s ňou viedli, aj ako skutočnosť, že žalobkyňa ako jej dcéra prešla na ich stranu, a túto skutočnosť jeho matka nedokázala vstrebať.
14.Svedkyňa K. C. vo svojej výpovedi uviedla, že prítomné strany sporu pozná ako susedka, žalobkyňa chodievala do domu svojich rodičov, resp. určitú dobu tam bývala aj s manželom, po akom období žalobkyňa spolu s manželom odišli, však uviesť nevedela, do tohto rodičovského domu nechodili, prišli až po smrti otca. Na hádku, ktorá vznikla medzi žalobkyňou a jej matkou, si veľmi dobre spomína, pretože nielenže svedkyňa býva v susedstve, ale si boli veľmi blízke a veľmi si rozumeli, vždy sa zastavila u nich doma a aj v osudný deň prišla, bola na nákupe, povedala, že bola kúpiť nejaké mäso kvôli tomu, že príde O. (žalobkyňa spolu s deťmi) tak, aby mali nachystané, a zároveň povedala, že sa musí vrátiť, keďže nebol doma kúpený chlieb a tiež ju požiadala, či jej nemôže požičať 50,- Sk. Svedkyňa ju brala vždy ako matku a tieto pôžičky boli úplne bežné, samozrejme v rámci jej možností, vždy keď mohla, tak jej tieto peniaze požičala, a tiež tak urobila aj v tento deň, pretože povedala, že chce ísť nakúpiť tak, aby pre O. a jej rodinu bolo všetko pripravené, potom odišla, ešte jej svedkyňa povedala, že nech si sadne na kávu, že ešte má čas, tak si vypila kávu a odišla, potom sa vrátila, svedkyňa nevedela uviesť s odstupom akého času, nevedela tiež, či medzitým už bola v obchode, prišla však celá rozrušená, musela jej dať tabletku dať na ukľudnenie a sťažovala sa, že O. na ňu kričala, že chodí iba pijúci a pritom ona bola ešte v obchode kúpiť pre Miňa pálenku a pivo a bola z toho veľmi nešťastná, lebo sa stávalo veľmi často, že prišla žalobkyňa k nim domov, nepamätá si, že by tam žalobkyňa nejakým spôsobom pomáhala, len kočíkovala deti a celú domácnosť držala na svojich bedrách táto pani, bola veľmi inteligentná a šikovná, dlhé roky pracovala vo VSŽ, potom keď už bola na dôchodku, aj napriek tomu pracovala ako šatniarka, v domácnosti vykonávala všetky druhy práce, kosila záhradu sama, s ničím nemala problém, sťažovala sa aj v tom, že jej manžel nedával peniaze, aj z toho dôvodu, keďže chcela, aby každý kto príde, bol spokojný, bolo všetko nakúpené a navarené, tak vtedy chodievala práve za svedkyňou, kvôli pôžičke, resp. kvôli tomu, aby jej požičala peniaze. V tom čase, keď prišla za ňou požičať peniaze, a mala prísť jej dcéra O., bolo to už vtedy, keď žalobkyňa - jej dcéra sa pozbierala a odišla, od tohto obdobia ju už svedkyňa v tomto dome nevidela, ani ju, ani jej rodinu. Taktiež si pamätá na situáciu, keď prišla poručiteľka ako matka strán za ňou a povedala jej, že boli s C. v Šaci a stretli žalobkyňu, tá sa však od nich odvrátila a žiadnym spôsobom s ňou nekomunikovala, a táto pani to veľmi ťažko brala, celú tú situáciu, vtedy svedkyni ešte povedala: „Keby si ty vedela, čo všetko mi ešte povedala....“ Žalobkyňa je od nej o rok staršia, spolu chodievali do školy, bola lenivšia, ale neprepadávala, bola slabým žiakom a je pravdou, že v tom čase, sa žalobkyňa starala o svojho brata, avšak viackrát sa stalo, že keď prišla ich matka z práce, malý plakal a žalobkyňa len sedela a pozerala televíziu, nedala ju na štúdiá, pretože matka videla, že je lenivá. Svedkyňa mala za to, že žalobkyňa so svojím mužom chodievala do domu len preto, aby si oddýchli a mohli usporiť peniaze, pretože jej manžel bol taký, aký bol, veľmi sa mu nechcelo pracovať, rád si vypil a fajčil a samozrejme z toho vznikali konflikty, boli to len drobné hádky, avšak vyvrcholením bola hádka, ktorú uviedla, kedy prišla poručiteľka a bola hotová z toho, čo sa stalo, pretože ona nikdy nepila a keď prišla ku svedkyni, tak pila len kávu a pokiaľ boli nejaké oslavy, tak si dala štamperlík. Vtedy sa táto situácia dotkla trochu aj svedkyni, pretože v skutočnosti s ich matkou len sedela a pila kávu.
15.Pokiaľ poručiteľka pracovala vo VSŽ, nemala žiadne zdravotné problémy, resp. mala problémy, ktoré sa jej začali objavovať až v dôchodku, boli to problémy so srdcom a tlakom, neskôr sa jej zistili problémy s črevami, bola operovaná a mala aj nádor, potom to boli už choroby, ktoré súviseli s jej vekom. Dokedy poručiteľka pracovala, však svedkyňa nemala vedomosť, avšak pracovala veľmi dlho, pretože mala svedkyňa vedomosť o tom, že mala nejaké pozdlžnosti jednak voči súdu, a aj nejaké iné, mala nejakú exekúciu a keďže nemala finančné prostriedky, tak si požičala peniaze od pani Ď. a okrem toho živila celú svoju rodinu zo svojho platu, preto dlho pracovala, aby mohla finančné prostriedky aj vrátiť a potom si požičala peniaze od pani Ď., ktoré jej požičala v hotovosti a bezúročne a následne na to, zo svojho platu tieto peniaze vracala, bola jej veľmi vďačná za to, že má peniaze bezúročne, tak jej potom neskôr chodievala aj pomáhať a robiť nákupy, celé takýmto spôsobom, tú bezúročnosť pôžičky kompenzovať.
16.Svedkyňa H. J. bola sestrou poručiteľky, na jednej strane žalobkyňa je jej neter a žalovaní sú jej synovci, od istého času si pamätá, kedy jej C. povedal, že žalobkyňa s rodinou ich chodí vyjedať, bola tam nejaká hádka, dlhé roky sa nestretávala so žalobkyňou ani ona, pretože mala pocit, že svedkyňa je voči poručiteľke zaujatá. Svedkyni jej sestra (poručiteľka) spomínala, že došlo k nejakej hádke medzi ňou a O. (žalobkyňou), že O. sa urazila, odišla, vtedy bola jej sestra nahnevaná a povedala, že ju vydedí, ale že pre vnukov bude šetriť a odkladať peniaze a všetko nechala len pre svojich synov, aj svedkyňa mala hádku so svojou sestrou, nekontaktovala sa s ňou, po jednej hádke v roku 1994 kedy v podstate na pozemok chodieval pracovať jej manžel, stalo sa to, že vždy mu zabalila aj jedlo, keď tam šiel pracovať, dala mu pivo a v jeden deň sa stalo, že jej sestra povedala, že ho nemá púšťať samého, lebo prišiel, opil sa, a teda vlastne vznikla hádka z toho dôvodu, i keď manžel svedkyne jej nepovedal nič a hádka bola hlavne kvôli nemu, keď jej sestra povedala, že jej ukradol domácu pálenku. Taktiež po tomto incidente sa síce ešte spolu rozprávali telefonicky, a vtedy jej sestra vytýkala jej manžela, ona jej však povedala, že nech sa stará o svojho muža a vlastne kvôli tomuto vznikol problém, pohádali sa a od tohto obdobia už spolu vôbec nekomunikovali, dokonca keď zomrela ich najstaršia sestra, tak ani na jej pohrebe nebola. Uviedla tiež, že si pamätá, že chodievala so svojou sestrou a ich matkou predávať staré nábytky, pretože potrebovala peniaze na výplatu pre nevlastné deti, resp. pre nevlastných súrodencov žalobkyne a žalovaných a vie o tom, že to bola veľká suma, avšak nemá vedomosť, o akú čiastku sa jednalo. Svedkyňa uviedla, že podľa jej názoru, jej sestra nemala rada svoju dcéru. Nebrala ju ako svoje dieťa, možno aj preto, že do piatich rokov vyrastala žalobkyňa práve u svedkyne.
17.Podľa ust. § 469a ods. 1 písm. a), b) OZ, môže poručiteľ vydediť potomka, ak v rozpore s dobrými mravmi neposkytol poručiteľovi potrebnú pomoc v chorobe, starobe alebo v iných závažných prípadoch. Rovnako to môže poručiteľ urobiť aj vtedy, ak potom poručiteľa trvalo neprejavuje opravdivý záujem, ktorý by mal ako potomok prejavovať.
18.Podľa ust. § 476 ods. 1 OZ, poručiteľ môže závet zriadiť aj vo forme notárskej zápisnice.
19.Podľa ust. § 476 ods. 2 OZ, v každom závete musí byť uvedený deň, mesiac a rok, kedy bol spísaný, podpísaný, inak je neplatný.
20.Podľa ust. § 479 OZ, maloletým potomkom sa musí dostať aspoň toľko, koľko robí ich dedičský podiel zo zákona a plnoletým potomkom aspoň toľko, koľko robí jedna polovica ich dedičského podielu zo zákona. Pokiaľ tomu závet odporuje, je v tejto časti neplatný, ak nedošlo k vydedeniu uvedených potomkov.
21.Dňa XX.XX.XXXX zomrela O.D. Š., rod. Š., matka žalobkyne a žalovaného v 1. a 2. rade, spísala dňa 02.09.1998 vo forme notárskej zápisnice pred notárom JUDr. Petrom Varhalíkom so sídlom v Košiciach závet, ktorého obsahom je zároveň aj listina o vydedení, kedy vydedila žalobkyňu z dôvodov, že tá v rozpore s dobrými mravmi jej neposkytla žiadnu potrebnú pomoc v chorobe a starobe a z dôvodu, že o poručiteľku trvale neprejavovala opravdový záujem, ktorý by ako potomok mala prejavovať, najmä, že od roku 1978 s poručiteľkou neudržuje absolútne žiaden kontakt, majúc na mysli kontakt osobný, písomný a telefonický.
22. Dedičská vec po O. Š. bola prejednávaná pod sp. zn. 12D/202/2014, súčasťou spisu je i osvedčený opis listiny o vydedení a závetu poručiteľky Alžbety Š., zomrelej XX.XX.XXXX, a dedičmi zo zákona je: žalobkyňa, žalovaný v 1. a 2. rade. Na základe predmetnej listiny - notárskej zápisnice došlo k vydedeniu žalobkyne a taktiež aj jej detí. V dedičskom konaní bolo zistené, že poručiteľka v čase smrti nemala žiaden majetok a preto bolo konanie zastavené s tým, že už v dedičskom konaní žalobkyňa namietala neplatnosť notárskej zápisnice o vydedení a opis žalobného návrhu zaslala aj k tomuto dedičskému konaniu.
23.Vydedenie je prejav vôle poručiteľky, ktorým odníma sa potomkovi ako neopomenuteľnému dedičovi právo, ktoré by mu inak patrilo podľa zákona. Neopomenuteľný dedič zo zákona nededí, teda nemá právo ani na svoj zákonný podiel. Vydedenie musí spĺňať určité materiálne a formálne náležitosti, materiálnou náležitosťou vydedenia okrem všeobecných požiadaviek pre platnosť právnych úkonov je existencia konkrétneho dôvodu vydedenia uvedeného v zákone.
24.Ustanovenie § 469a ods. 1 taxatívne vypočítava dôvody vydedenia. Pre všetky dôvody je charakteristické negatívne správanie sa potomka v rozpore s dobrými mravmi. Dôvod vydedenia sa musí uviesť v listine o vydedení a tento dôvod musí existovať už v čase pred prejavom poručiteľovej vôle, v listine o vydedení, teda existencia dôvodu vydedenia sa posudzuje vždy a obdobie pred napísaním listiny o vydedení. Z formulácie dôvodov vydedenia uvedených v písm. a) a b) tohto ustanovenia vyplýva, že na ich základe možno postihnúť široký okruh negatívnych skutočností existujúcich vo vzťahoch poručiteľa a potomka. Ide pritom o subjektívne dôvody, resp. o dôvody , ktoré sa posudzujú zo subjektívneho hľadiska. O neposkytnutie pomoci za podmienok uvedených v písm. a) tohto ustanovenia ide najmä vtedy, keď dedič poručiteľovi odkázanému na pomoc v chorobe, a starobe neposkytol potrebnú pomoc, hoc o tejto odkázanosti poručiteľa vedel a so zreteľom na svoje objektívne možnosti a schopnosti mu pomoc mohol poskytnúť. Pojem dobré mravy predstavuje určité pravidlá správania sa, ktoré sú v prevažnej miere v spoločnosti uznávané a tvoria základ fundamentálneho hodnotového poriadku (uznesenie ÚS SR z 24.02.2011), č.k. IVÚS 55/2011-19). Potreba pomoci na strane poručiteľa a objektívna možnosť dediča poručiteľovi pomoc poskytnúť sa musí v každom konkrétnom prípade posudzovať osobitne. Súd posudzoval túto skutočnosť aj z hľadiska, či žalobkynino správanie bolo v rozpore s dobrými mravmi alebo nie. Potreba pomoci potomka závisí aj na tom, či nie je iná osoba, od ktorej možno predovšetkým očakávať poskytnutie takejto pomoci, a ktorá takúto pomoc aj reálne poskytuje a poskytovať môže, pretože má preto lepšie podmienky, ako potomok, ktorého sa vydedenie týka. Pri odkázanosti poručiteľa na pomoc je len nevyhnutné, aby tento potomok mal aj reálnu možnosť poručiteľovi potrebnú pomoc poskytovať.
25.Pri úvahe, či ide o dôvod vydedenia uvedený v písm. b) tohto ustanovenia, t.j. neprejavovanie opravdivého záujmu potomka o poručiteľa treba považovať za významný vzťah medzi poručiteľom a potomkom, a najmä to, či tento vzťah má charakter skutočného vnútorného vzťahu a nielen predstieraného, formálneho.
26.Záujem, ktorý by potomok mal prejavovať o poručiteľa, treba posudzovať s prihliadnutím na okolnosti konkrétneho prípadu. V prejednávanej veci je zrejmé, že žalobkyňa určitý čas žila so svojou rodinou v rodinnom dome u svojich rodičov, mali spolu dobré vzťahy, žila v dome s manželom a deťmi až do doby, pokiaľ sa osamostatnili, v roku 1978 došlo ku konfliktu medzi žalobkyňou a ich matkou - poručiteľkou, ktorá mala za následok skutočnosť, že žalobkyňa vrátila kľúče od domu matke a od tohto obdobia sa spolu vôbec nekontaktovali ani telefonicky ani žiadnym iným spôsobom. Žalobkyňa túto skutočnosť špecifikovala s tým, že išlo o hádku, kedy jej matka nejaké veci vytkla s tým, že na pozemku vedľa chovali zajace a matka jej vytkla, že tieto zajace smrdia, pričom uviedla, že rozhovor bol len medzi ňou a matkou, vtedy odviezli všetky zajace, ktoré chovali a odovzdali kľúče. Od uvedeného obdobia matku nenavštevovala, nestretávala sa s ňou a žiadnym spôsobom s ňou nekomunikovala. Matka žalobkyne a žalovaných tento incident veľmi ťažko znášala, čo vo svojej výpovedi potvrdila aj svedkyňa C. ,ktorá uviedla že ich matka sa snažila zabezpečiť všetkým svojim deťom stravu, aby mali vždy všetko pripravené, potvrdila aj to, že žalobkyňa aj keď stretla matku v nemocnici, v čase, kedy už bola chorá, vôbec sa s ňou nerozprávala, ani sa ňu nepozrela, čo ich matka túto skutočnosť v tomto období, kedy bola vážne chorá, potrebovala, od uvedeného obdobia žalobkyňa neposkytovala pomoc žiadnym spôsobom matke.
27.Žalobkyňa túto skutočnosť však odôvodňovala tým, že aj keby žalobkyňa túto pomoc potrebovala, pričom mala na mysli skutočnosť, že túto pomoc matka ani nepotrebovala, keďže aj v čase dôchodku pracovala vo VSŽ, o ktorej skutočnosti mala vedomosť, pretože aj ona tam pracovala, nakoľko bola sebestačná a samostatná. Potvrdila aj to, že sa stretli v nemocnici, videla matku ako bola s bratom C., avšak sa s ňou nerozprávala a ani sa jej nepozdravila. Toto svoje správanie žalobkyňa jednak odôvodňovala tým, že podľa jej názoru matka ani pomoc nepotrebovala, avšak aj tým, že matka ju nemala rada, ako svoju vlastnú, keďže až do 5-tich rokov ju vychovávala matkina sestra a už v mladom veku sa musela starať o svojho brata - žalovaného - C., nedala ju ani vyštudovať, a už v mladom veku začala pracovať ako nekvalifikovaná osoba. Žalovaní zhodne uviedli a tiež aj svedkyňa C., že ich matka sa trápila aj kvôli skutočnosti, že ich nevlastné sestry, ktoré mala matka, o ktoré sa po smrti ich otca starala, podali na ňu žalobu a vysúdili si finančné prostriedky, ktoré matka musela vyplatiť ich nevlastným súrodencom, taktiež vyplatila aj žalobkyňu, o ktorých skutočnostiach predložili aj doklad o jej výplate vo výške 7.000,- Sk, ktorú skutočnosť potvrdila vo svojej výpovedi aj svedkyňa C., ktorá potvrdila, že ich matka pracovala aj po dôchodku, pretože musela vyplácať nejaké finančné prostriedky a tiež mala vedomosť o tom, že si musela požičiavať finančné prostriedky aj od osoby, ktorá sa volá Dulajová, ktoré jej potom musela následne vrátiť. O skutočnosti, že matka potrebovala finančné prostriedky na vyplatenie, mala vedomosť aj svedkyňa H. J., ako jej sestra, ktorá túto skutočnosť potvrdila vo svojej výpovedi a taktiež uviedla, že to bola práve ona, ktorá sa o žalobkyňu až do veku jej piatich rokov o ňu starala, že jej sestra bola veľmi ješitná osoba a aj ona s ňou pohádala, a dlhé roky sa nerozprávali. Žalovaní tiež potvrdili, že žalobkyňa vôbec nebola ani na pohrebe svojej matky, hoci o tom mala vedomosť. V konaní bolo tiež preukázané, že matka žalobkyne a žalovaných bola niekoľkokrát hospitalizovaná, mala zdravotné problémy, liečila sa na rakovinu a ani v danom prípade žalobkyňa nedokázala nejakým spôsobom s matkou komunikovať, resp. pomôcť, navštíviť ju v nemocnici. Na tieto tvrdenia reagovala žalobkyňa tým, že aj ona mala zdravotné problémy a vyliečila sa. Svoj postoj k matke žalobkyňa prezentovala tým, že jej v podstate ani neumožnila tú skutočnosť, aby jej mohla nejakým spôsobom pomôcť, keďže nekomunikovala ani s jej deťmi, a ani s ňou, a že práve svojím správaním matka neumožnila žalobkyni pomôcť. Súd má za to, že správanie sa žalobkyne voči jej matke bolo správaním, ktoré je v rozpore s dobrými mravmi, morálnymi zásadami, a pravidlami slušného správania. Iba samotná skutočnosť, že matka nepožiadala , resp. neumožnila pomoc žalobkyni, nemôže mať za následok úplne nepochopiteľné správanie sa žalobkyne k matke.
28.Predpokladom naplnenia dôvodu, ktorý súvisí s rozporom s dobrými mravmi, kedy neposkytla poručiteľovi žalobkyňa potrebnú pomoc v chorobe, starobe, alebo v iných závažných prípadoch, tak pre naplnenie tohto dôvodu je správanie, ktoré je v rozpore s dobrými mravmi a ktoré spočíva práve v neposkytnutí pomoci v chorobe, starobe, v iných závažných prípadoch je naplnený tento predpoklad vtedy, ak pomoc v uvedených životných situáciách naozaj bola potrebná. Je pravdou, že v dome ostal bývať ešte jej brat - žalovaný v 1. rade, ktorý matke poskytoval potrebnú pomoc a opateru, avšak v danom prípade žalobkyňa vedela o tom, že matka je chorá, že sa liečila na rakovinu, a v konečnom dôsledku ju videla aj v nemocnici a aj napriek tejto skutočnosti s ňou nekomunikovala. Pre naplnenie ďalšieho dôvodu, že neprejavovala záujem o poručiteľku, súd v prejednávanej veci pre posúdenie dôvodov vydedenia podľa ust. § 469a ods. 1 písm. b) OZ zisťoval, či potomok poručiteľa mal aj reálnu možnosť o poručiteľku prejavovať opravdový záujem a v prejednávanej veci je zrejmé, že ani tieto deti, v čase keď boli menšie, a ani neskôr matku resp. starú matku nenavštevovali, i keď ako starú matku by ju navštevovať mohli, i keď predmetná skutočnosť vyplývala práve z rozhádaných vzťahov žalobkyne a jej matky. Z uvedeného je však zrejmé, že žalobkyňa ako potomok mohla a mala aj reálnu možnosť o poručiteľku, teda svoju matku prejaviť opravdový záujem už najmä z toho dôvodu, že sa jedná o blízky vzťah matky a dcéry, resp. jej vnúčat. Správanie žalobkyne však spočívalo v pasivite, nezáujem o matku. Je pravdou tiež skutočnosť, že k tejto situácii prispela aj ich matka, keď došlo k hádke, po ktorej sa s ňou už žalobkyňa vôbec nekontaktovala, avšak z vykonaného dokazovania je zrejmé, že ju táto skutočnosť trápila a v danom prípade je potrebné podotknúť, že zásady slušnosti a morálky by aj v tomto prípade mali byť prevažujúce nad osobným hnevom a zlobou, ide hlavne o rešpektovanie jeden druhého, o prejavenie vzájomnej úcty, pokory a vďačnosti svojim rodičom a v neposlednom rade i o odpustenie drobných hriechov, v takomto prípade bolo i na žalobkyni, aby sa pokúsila urobiť aspoň jeden krok k tomu, aby mala bližšie k svojej matke, keď už ako tvrdí žalobkyňa, že prestala chodievať do jej domu, tak aspoň telefonicky sa informovať, resp. i na pracovisku, keď žalobkyňa mala vedomosť, že jej tam matka pracuje, tak tiež i v nemocnici, kde sa stretli, už vtedy jej mohlo byť zrejmé, že matka potrebuje pomoc a opateru, alebo aspoň starostlivosť ako dcéra matke, nehovoriac o skutočnosti, že samotná žalobkyňa nebola dokonca ani na pohrebe vlastnej matke.
29.V prejednávanej veci súd mal za to, že žalobkyňa trvalo až do smrti matky o ňu neprejavovala žiaden záujem, a tento záujem neprejavovali ani jej deti a preto rozhodol tak, ako je to uvedené vo výroku tohto rozsudku.
30.O trovách konania súd rozhodol v súlade s ust. § 255 ods. 2 CSP tak, že stranám náhradu trov konania nepriznal.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Košice - okolie písomne, v troch vyhotoveniach.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania, t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpisu a spisovej značky konania (§ 127 ods. 1, 2 CSP) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha ( odvolací návrh). (§ 363 CSP)