Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_16P-360-2016.pdf
PDF · 123.06 KB
Case nature
Area
Subarea
16P/360/2016
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Spišská Nová Ves, sudca JUDr. Radoslav BALÁŽ v právnej veci navrhovateľky J. J., N.. S., Q.. XX.XX.XXXX, U. X. XXX proti manželovi, ktorý nepodal návrh na rozvod manželstva Ľ. J., Q.. XX.XX.XXXX, U. X. XXX, za účasti mal. J. Q.. XX.XX.XXXX, zastúpeného kolíznym opatrovníkom Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Spišská Nová Ves, pracovisko Gelnica, Hlavná 1, o rozvod manželstva a úpravu výkonu rodičovských práv a povinností, takto
rozhodol:
Súd manželstvo J. J., N.. S.X., Q.. XX.XX.XXXX G. Ľ. J., Q.. XX.XX.XXXX, uzavreté dňa 19.11.1994, zapísané v knihe manželstiev Matričného úradu K. J., vo zväzku 5, ročník 1994, na strane 218, pod poradovým číslom 28, r o z v á d z a .
Na čas po rozvode sa z v e r u j e mal. J. J.Á. Q.. XX.XX.XXXX do osobnej starostlivosti matky - navrhovateľky, ktorá je oprávnená a povinná maloletého syna zastupovať a spravovať jeho majetok v bežných veciach a otec - manžel, ktorý nepodal návrh na rozvod manželstva je p o v i n n ý prispievať na výživu mal. J. výživným vo výške 200,- EUR mesačne, počnúc od právoplatnosti tohto rozsudku, ktoré výživné je otec - manžel, ktorý nepodal návrh na rozvod manželstva povinný uhrádzať k rukám matky - navrhovateľky, vždy do 15-tého dňa v mesiaci vopred.
Styk otca - manžela, ktorý nepodal návrh na rozvod manželstva s mal. J. sa n e u p r a v u j e .
Žiaden z účastníkov n e m á právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Navrhovateľka sa návrhom zo dňa 05.12.2016, doručeným tunajšiemu súdu dňa 12.12.2016 domáhala, aby súd jej manželstvo s manželom rozviedol a na čas po rozvode zveril mal. J. do jej osobnej starostlivosti a manžela zaviazal prispievať na jeho výživu výživným vo výške 200,--EUR mesačne splatných vždy do 15-tého dňa v mesiaci vopred do jej rúk.
2. Svoj návrh odôvodnila tým, že manželstvo s manželom uzatvorila dňa 19.11.1994. U oboch sa jedná o prvé manželstvo, z ktorého pochádzajú deti a to Y., Q.. XXXX G. J. Q.. XXXX. Inú vyživovaciu povinnosť nemá ani jeden z nich. Už pred uzavretím manželstva si manžel veľmi rád vypil pivo, hoci často nezostávalo len pri jednom. a keď sa im narodili chlapci ešte to bolo ako tak v poriadku. Býval často s nimi, venoval sa im. Postupne to bolo horšie a horšie. Začal vulgárne nadávať nie len jej, ale aj chlapcom. Boli to samé výčitky, zákazy a nadávky. Tešil za z toho, že sa im niečo nevydarilo. Za úplné maličkosti ich vyhrešil tak, že ona preplakala celé noci. Syn J. to veľmi ťažko znášal, z toho mal zdravotné problémy. Snažila sa s ním rozprávať, prosiť ho, aby ich nehrešil, že sa takto nedá žiť. Ona mala zdravotné problémy, absolvovala vážny operačný zákrok. Vtedy sa síce na chvíľku snažil byť pri nich, ale to rýchlo pominulo. Už asi päť rokov spia oddelene. Vôbec s ním nehovorí a nekomunikuje
ani s vlastným bratom, jeho a jej rodinou. Ani sa nezaujíma, kde chodí J. na strednú školu, ani raz sa neopýtal , ako sa mu darí v novej škole. Ani Y. sa neopýtal, ako zmaturoval a tešil sa z toho, že ho neprijali na vysokú školu. Odmietol sa zúčastniť aj jeho stužkovej slávnosti. Všetko rieši len ona, či je to škola, vodičák, futbal, financie, domácnosť. Ona vykonáva ženskú aj mužskú prácu, ale už jej pomáhajú aj chlapci. Manžel už dlho nekomunikuje s ňou a chlapcami.
3. Manžel sa k návrhu vyjadril na pojednávaní konanom dňa 17.03.2017, kedy uviedol, že nevie čoho sa mal dopustiť a preto s návrhom na rozvod manželstva nesúhlasí.
4. Súd vykonal dokazovanie výsluchom navrhovateľky, manžela ktorý nepodal návrh, ako aj oboznámením sa s listinnými dôkazmi a zistil tento skutkový stav:
5. Účastníci konania uzatvorili manželstvo dňa 19.11.1994, a toto je zapísané v Knihe manželstiev Matričného úradu K. J., vo zväzku 5, ročník 1994, na strane 218, pod poradovým číslom 28.
6. Z tohto manželstva sa im narodil syn Y. J. G. W. D. XX.XX.XXXX a mal. syn J.N. J. G. W. D. XX.XX.XXXX.
7. Medzi účastníkmi konania nebolo sporné, že sa poznajú prakticky odkedy sa začali registrovať, keďže vyrastali v jednej obci. Pred uzavretí manželstva spolu chodili asi tri roky. Podľa navrhovateľky sa brali , lebo musela, keďže bola otehotnela, aj keď následne potratila. Podľa manžela však tento si navrhovateľku bral aj preto, že ju mal rád. Obaja účastníci tiež potvrdili, že od začiatku prebývali v domácnosti navrhovateľky, najprv s jej rodičmi, ktorí t.č. už nežijú, neskôr už sami.
8. Podľa navrhovateľky nezhody v ich partnerskom vzťahu sa začali prejavovať asi šesť rokov dozadu, kedy začala viaznuť medzi nimi komunikácia, manžel sa prestal o nich ako rodinu zaujímať, nezaujímali ho deti, ako sa im darí, ako prebiehali maturity, zvykol im vulgárne vynadať, ako aj navrhovateľke, a celá ich vzájomná komunikácia sa obmedzila už len na raňajší a večerný pozdrav.
9. Manžel navrhovateľky potvrdil, že naozaj prestali vzájomne komunikovať a to podľa jeho vyjadrenia z dôvodu, že navrhovateľka voči nemu poštvala ich synov. Podľa vyjadrenia manžela sa s navrhovateľkou nevedeli zhodnúť na výchove ich staršieho syna. Keď mu on zakázal futbal po tom, čo mal zhoršené výsledky v škole, reakcia navrhovateľky na to bola taká, že mu všetko povolila. Rovnako v prípade ich mladšieho syna, pokiaľ mal zlé výsledky v škole, a manžel mu zakázal sa bicyklovať, navrhovateľka mu to zase povolila.
10. Podľa navrhovateľky aj keď sa snažila nadviazať rozhovor s manželom, keď mu ponúkla, že by mohli navštíviť psychologickú poradňu a riešiť ich partnerské problémy, ten jej vulgárne vynadal a odkázal, aby za psychiatrom išla ona sama. Po tom, čo odmietol ísť vôbec na stužkovú slávnosť ich syna sa rozhodla, že ho nebude prosiť a chodiť za ním a pokúšať sa o obnovu nášho spolužitia.
11. Manžel nepoprel zo strany navrhovateľky návrhy na účasť v psychologickej poradne, avšak vyjadril sa tak, že on podľa jeho názoru tieto návštevy nepotreboval. Pokiaľ ide o stužkovú ich syna podľa jeho výpovede sa tejto on nezúčastnil preto, lebo vtedy pracoval a navyše počul od navrhovateľky, že je aj dobre, že sa toho nezúčastní. Potvrdil, že vždy, keď sa nevedeli zhodnúť, ako majú vychovávať synov pohádali sa, a on vtedy aj navrhovateľke navrhol, nech si ich teda vychováva ona sama , resp. že sa jej nebude do toho pliesť. Komunikáciu so synmi obmedzil len na to, že sa vzájomne pozdravili. Tiež potvrdil, že takéto ich vzájomné spolužitie trvá už sedem rokov.
12. Obaja účastníci zhodne potvrdili, že intímne nežijú spolu už sedem rokov, aj keď t.č. naďalej prebývajú v spoločnej domácnosti. Manžel prespáva v obývačke a navrhovateľka v spálni.
13. Pokiaľ ide o osobné a majetkové pomery účastníkov navrhovateľka je zamestnaná v Domove dôchodcov Hámre DD, n.o. , a to na základe pracovnej zmluvy na dobu určitú od 1.11.2016 do 30.9.2017, kedy za obdobie od novembra 2016 do februára 2017 vrátane dosiahla čistý príjem vo výške 1.900,77 EUR, čo v priemere na mesiac predstavuje sumu 475,19 EUR. Poberá prídavky na deti a je spoluvlastníčkou rodinného domu, ktorý obývajú a to v rozsahu 6/8 spolu s jej bratmi, ktorý získali v rámci dedičského konania, čo potvrdzuje aj osvedčenie o dedičstve súdneho komisára JUDr. J. T.
sp.zn. D 1189/01, 6Dnot 291/01. Navrhovateľka podľa jej účastníckej výpovede spláca pôžičku v sume 50,- EUR a 30,- EUR mesačne, ktoré použili na spotrebu domácnosti, príp. úhradu dlhov v sociálnej poisťovni.
14. Manžel je živnostníkom a pracuje pre firmu LUCCASS s.r.o. Košice. Peňažný denník si nevedie, avšak z výpisov z jeho bankového účtu bolo preukázané, že za mesiac marec 2016 mu bola vyplatená odmena vo výške 945,--EUR, za mesiac apríl 2016 v sume 940,80 EUR, za máj 2016 v sume 1028,25 EUR, za mesiac jún 2016 v sume 1.008,--EUR, za mesiac júl v sume 965,25 EUR, za mesiac august 2016 v sume 1.063,12 EUR, za mesiac september 2016 v sume 904,50 EUR, za mesiac október 2016 v sume 1.209,38 EUR , za mesiac november 2016 v sume 976,50 EUR , za mesiac december 2016 v sume 939,80 EUR a za mesiac január 2017 v sume 857,25 EUR. Spolu tak ide o sumu 10.537,85 EUR, čo v priemere na mesiac predstavuje čiastku 957,99 EUR (10.537,85 EUR . 11 mesiacov).
15. Maloletý J. je toho času žiakom 1. ročníka Strednej odbornej školy v Košiciach. Podľa navrhovateľkou prezentovaných nákladov tieto na maloletého predstavujú suma 20,--EUR školné, suma 20,--EUR ako poplatok za ISIC kartu, suma 60,--EUR ako náklady na zošity, perá a učebnice, suma 50,--EUR ako náklady na ruksak a peračník, suma 30,--EUR ako náklad na úbor na telesnú výchovu a obuv , suma 40,--EUR ako náklad na pracovné topánky a montérky a suma 40,--EUR ako náklad na cestovné na mesiac. Maloletý sa v škole aktívne venuje futbalu a je členom FC Margecany, kde chodí dva až trikrát do týždňa na tréningy a zúčastňuje sa na zápasoch.
16. Maloletý J. sa pri pohovore s povereným zamestnancom ÚPSVaR vyjadril, že situácia medzi rodičmi je narušená už dlhodobo. Otec s nimi nerozpráva, aj keď sa ho niečo opýta, ten málokedy odpovie. Popoludnia otec trávi v pohostinstve a domov sa vracia až vo večerných hodinách. S mamou majú oddelené miestnosti. Otec spí v obývacej miestnosti a mama v spálni. Rodičia podľa maloletého veľmi málo spolu rozprávajú, je to skôr výnimočné. Uviedol, že chce byť zverený do starostlivosti matky, ak súd manželstvo rodičov rozvedie.
17. Náklady na toho času naďalej ešte spoločnú domácnosť účastníkov konania predstavujú poplatok za inkaso cca 120,- EUR, čo potvrdzujú aj SIPO Doklady za mesiac február na sumy 50,--EUR (záloh na plyn) a na sumu 71,30 EUR (poplatky za elektrina, RTVS, Poistenie SIPO a STA TV Skylink). Podľa zhodného prehlásenia účastníkov tieto poplatky hradia obaja účastníci na polovicu.
18. Obaja účastníci konania zhodne potvrdili, že nie je potrebné upravovať styk otca so synom pre prípad rozvodu ich manželstva.
19. Podľa § 23 ods. 1 zákona č. 36/2005 Z.z., o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov, v znení neskorších zmien a doplnkov (ďalej len ako „Zákon o rodine“), súd môže manželstvo na návrh niektorého z manželov rozviesť, ak sú vzťahy medzi manželmi tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť svoj účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia.
20. Podľa § 23 ods. 2 Zákona o rodine, súd zisťuje príčiny, ktoré viedli k vážnemu rozvratu vzťahov medzi manželmi, a pri rozhodovaní o rozvode na ne prihliada. Súd pri rozhodovaní o rozvode vždy prihliadne na záujem maloletých detí.
21. Podľa § 23 ods. 3 Zákona o rodine, súd pri posudzovaní miery rozvratu vzťahov medzi manželmi prihliada na porušenie povinností manželov podľa § 18 a 19.
22. Podľa § 18 Zákona o rodine, manželia sú si v manželstve rovní v právach a povinnostiach. Sú povinní žiť spolu, byť si verní, vzájomne rešpektovať svoju dôstojnosť, pomáhať si, starať sa spoločne o deti a vytvárať zdravé rodinné prostredie.
23. Podľa § 19 ods. 1 Zákona o rodine, o uspokojovanie potrieb rodiny založenej manželstvom sú povinní starať sa obidvaja manželia podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Uspokojovaním potrieb rodiny je aj osobná starostlivosť o deti a domácnosť.
24. Podľa § 19 ods. 2 Zákona o rodine, o veciach týkajúcich sa rodiny rozhodujú manželia spoločne. Ak sa nedohodnú o podstatných veciach, rozhodne na návrh jedného z nich súd.
25. Podľa § 19 ods. 3 Zákona o rodine, na výkon povolania a na pracovné uplatnenie nepotrebuje žiadny z manželov súhlas druhého manžela.
26. Podľa 395 ods. 1 zákona č. 161/2015 Z.z., Civilný mimosporový poriadok (ďalej len ako „CMP“), ak § 396 neustanovuje inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.
27. Podľa § 93 CMP, konanie sa začína len na návrh jedného z manželov.
28. Podľa § 94 CMP, účastníkmi konania o rozvod manželstva sú manželia.
29. Súd z vykonaného dokazovania dospel k záveru, že manželstvo účastníkov je hlboko a vážne rozvrátené a že neplní žiadnu zo svojich spoločenských funkcií, a preto je potrebné toto manželstvo rozviesť.
30. Vážnosť rozvratu manželstva spočíva v dôvodoch, ktoré viedli k podaniu návrhu na rozvod. Manželstvo je dostatočne vážne rozvrátené vtedy, ak už nemôže plniť svoj účel. Pritom jeho účelom je vytvoriť harmonické a trvalé životné spoločenstvo, ktoré zabezpečí riadnu výchovu detí. Počas svojej existencie plní funkciu sociálnu, ekonomickú, biologickú a výchovnú. Pokiaľ sa žiadna z týchto funkcií v manželstve nerealizuje, je možné manželstvo rozviesť. Ustanovenie § 23 Zákona o rodine predpokladá objektívnu existenciu rozvratu vzťahov bez ohľadu na subjektívne stanovisko manželov a na zavinenie niektorého z manželov (toto zavinenie môže mať vplyv napríklad na rozhodnutie súdu v konaní o zrušenie práva spoločného nájmu bytu, v konaní o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov, prípadne pri náhrade trov konania v konaní o rozvod manželstva). Objektívny rozvrat vzťahov znamená, že medzi manželmi je skutočný stav nasvedčujúci nemožnosti plniť účel manželstva, resp. rodiny založenej manželstvom.
31. Vykonaným dokazovaním mal súd preukázané, že manželstvo účastníkov žiadnu z uvedených funkcii už v súčasnosti neplní.
32. Pokiaľ ide o výchovnú funkciu manželstva tá by mala spočívať v spoločnej výchove detí, ktoré by prípadne s nimi žili v spoločnej domácnosti. Z vykonaného dokazovania je zrejmé, že túto funkciu uvedené manželstvo účastníkov v súčasnej dobe už neplní.
33. Toho času účastníci konania majú ešte jedno neplnoleté nezaopatrené dieťa a z ich výpovede vyplynulo, že na jej výchove toho času manžel už neparticipuje. Ako sa tento sám vyjadril po nezhodách ohľadne výchovy detí túto v plnom rozsahu prenechal už len na navrhovateľku a on sám sa o to nestará. Aj samotný mal. J. potvrdil, že otec (manžel) s ním vôbec nekomunikuje , nezaujíma sa o neho a aj medzi jeho rodičmi toho času neprebieha žiada komunikácia.
34. Pokiaľ ide o spoločenskú funkciu manželstva, tá sa prejavuje tým, že manželia ako rodina by mali žiť spolu a mali byť mať (prejavovať) vôľu tvoriť jeden celok a tráviť spoločne čas.
35. Ani túto funkciu manželstvo týchto účastníkov už v súčasnosti neplní. Formálne síce ako navrhovateľka tak aj manžel prebývajú v jednom rodinnom dome, avšak spoločne netrávia čas tak ako by ako manželia ho tráviť mali. Medzi nimi neprebieha žiadna komunikácia, spoločne neriešia problémy rodiny a ich partnerského vzťahu. Obaja potvrdili , že žijú v rodinnom dome oddelene, a ich vzájomná komunikácia sa zúžila už len na pozdravy.
36. Manželstvo neplní už ani svoju biologickú funkciu. Obaja účastníci zhodne potvrdili absenciu akéhokoľvek ich vzájomného intímneho spolužitia a to po dlhú dobu siedmych rokov.
37. Súd je toho názoru, že manželstvo účastníkov v súčasnej dobe už neplní ani hospodársku funkciu, ktorá sa inak prejavuje vo forme spoločného hospodárenia, kam patrí prispievanie na úhradu potrieb rodiny podľa možnosti, schopností a majetkových pomerov toho-ktorého z manželov. Z vykonaného dokazovania je preukázané, je síce preukázané, že obaja účastníci pokiaľ ide o náklady na bývanie
tieto uhrádzajú v jednej polovici, avšak pokiaľ ide o ostatné náklady na domácnosť, najmä týkajúce sa nákladov na maloletého syna tieto sú v plnej réžii uhrádzané len navrhovateľkou.
38. Za týchto okolnosti preto súd konštatuje, že vážnosť dôvodov rozvratu, vzhľadom na absenciu vyššie uvedených základných funkcií manželstva, vo vzťahu účastníkov tohto konania, je daná.
39. Pokiaľ ide o trvalosť rozvratu, táto je dostatočne daná vtedy, ak už nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia. Z uvedeného nepriamo vyplýva, že manželské spolužitie už muselo byť zrušené. Preukázanie tejto skutočnosti súvisí s otázkou vážnosti rozvratu, v rámci ktorej sa skúma, či rodina ešte plní svoje funkcie. Na posúdenie existencie trvalosti rozvratu manželstva môže čiastočne napomôcť skutočnosť, ak manželia už nežijú v spoločnej domácnosti , hoci predtým v nej spolu žili. Ak manželia stále ešte zdieľajú spoločnú domácnosť, potom sa určenie trvalosti rozvratu odvíja skôr od zistenia podmienok, v akých v tejto domácnosti žijú (či si pomáhajú - napr. žena stále varí a perie aj pre manžela, alebo on ju vozí autom, či sa ekonomicky spolupodieľajú na bývaní a chode rodiny a pod.). Ak už žiadnu z týchto funkcií neplnia a tento stav trvá dostatočne dlhý čas, pričom absentuje vôľa obnoviť spolužitie, potom takisto je možné považovať rozvrat za trvalý.
40. V tomto konaní bolo však preukázané, že účastníci vedú oddelený život v rámci toho istého rodinného domu už sedem rokov. Počas tej doby netrávia spoločné chvíle, medzi nimi neprebieha žiadna komunikácia, spoločne neriešia problémy rodiny a ich partnerského vzťahu.
41. Samotná navrhovateľka zreteľne a jednoznačne sa vyjadrila, že nemá záujem na ďalšom trvaní takéhoto manželstva a teda, že nemožno z jej strany očakávať obnovenie manželského spolužitia, ktoré by napĺňalo svoj základný účel a síce vytvárať harmonické a trvalé životné spoločenstvo akým rodina založená manželstvom nepochybne má byť. To že manžel navrhovateľka s týmto nesúhlasí nie je relevantné, pretože v konečnom dôsledku odmietaním fungovania navrhovateľky v takto zväzku s ním, sa nedocieli reparácia ich vzťahu, ale ten vzťah bude len formálnym zväzkom bez napĺňania základných predpokladov, ktoré manželstvo to má spĺňať. Je teda zrejmé, že aj ďalší z predpokladov a teda trvalosť rozvratu vzťahu medzi účastníkmi tohto konania je daná. Súd preto návrhu navrhovateľky na rozvod manželstva vyhovel.
42. Podľa § 100 CMP, s konaním o rozvod manželstva je spojené konanie o úpravu pomerov manželov k ich maloletým deťom na čas po rozvode.
43. Podľa § 24 ods. 1 Zákona o rodine, v rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov maloletého dieťaťa, súd upraví výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode, najmä určí, komu maloleté dieťa zverí do osobnej starostlivosti, kto ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok. Súčasne určí, ako má rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, prispievať na jeho výživu, alebo schváli dohodu rodičov o výške výživného.
44. Podľa § 24 ods. 2 Zákona o rodine, ak sú obidvaja rodičia spôsobilí dieťa vychovávať a ak majú o osobnú starostlivosť o dieťa obidvaja rodičia záujem, tak súd môže zveriť dieťa do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov, ak je to v záujme dieťaťa a ak budú takto lepšie zaistené potreby dieťaťa. Ak so striedavou osobnou starostlivosťou súhlasí aspoň jeden z rodičov dieťaťa, tak súd musí skúmať, či bude striedavá osobná starostlivosť v záujme dieťaťa.
45. Podľa § 24 ods. 3 Zákona o rodine, rozhodnutie o úprave výkonu rodičovských práv a povinností možno nahradiť dohodou rodičov. Dohoda musí byť schválená súdom, inak je nevykonateľná.
46. Podľa § 24 ods. 4 Zákona o rodine, súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby, vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi.
47. Podľa § 25 ods. 1 Zákona o rodine, rodičia sa môžu dohodnúť o úprave styku s maloletým dieťaťom pred vyhlásením rozhodnutia, ktorým sa rozvádza manželstvo; dohoda o styku rodičov s maloletým dieťaťom sa stane súčasťou rozhodnutia o rozvode.
48. Podľa § 25 ods. 2 Zákona o rodine, ak sa rodičia nedohodnú o úprave styku s maloletým dieťaťom podľa odseku 1, súd upraví styk rodičov s maloletým dieťaťom v rozhodnutí o rozvode; to neplatí, ak rodičia úpravu styku žiadajú neupraviť.
49. Podľa § 65 ods. 1 Zákona o rodine, ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, súd upraví rozsah ich vyživovacej povinnosti alebo schváli ich dohodu o výške výživného.
50. Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.
51. Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
52. Podľa § 62 ods. 3 Zákona o rodine, každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona. (§ 2 písm. c) zákona č. 601/2003 Z.z. o životnom minime a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 372/2004 Z.z.)
53. Podľa § 62 ods. 4 Zákona o rodine, pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.
54. Podľa § 62 ods. 5 Zákona o rodine, výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
55. Podľa § 62 ods. 6 Zákona o rodine, ak je maloleté dieťa zverené do striedavej osobnej starostlivosti rodičov, súd pri určení výživného prihliadne na dĺžku striedavej osobnej starostlivosti každého rodiča alebo súd môže rozhodnúť aj tak, že počas trvania striedavej osobnej starostlivosti rodičov výživné neurčuje.
56. Podľa § 63 ods. 1 Zákona o rodine, rodič, ktorý má príjmy z inej než závislej činnosti podliehajúcej dani z príjmu, je povinný preukázať ich súdu, predložiť podklady na zhodnotenie svojich majetkových pomerov a umožniť súdu sprístupnením údajov chránených podľa osobitného predpisu zistenie aj ďalších skutočností potrebných na rozhodnutie. Ak si rodič nesplní túto povinnosť, predpokladá sa, že výška jeho priemerného mesačného príjmu predstavuje dvadsaťnásobok sumy životného minima. (§ 2 písm. c) zákona č. 601/2003 Z.z. o životnom minime a o zmene a doplnení niektorých zákonov)
57. Podľa § 63 ods. 2 Zákona o rodine, u rodiča, ktorý má príjmy z inej než závislej činnosti podliehajúcej dani z príjmu, súd neberie do úvahy výdavky, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť alebo ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť v takom rozsahu v súvislosti s touto činnosťou, a možnosti a schopnosti povinného posudzuje podľa predpokladaného príjmu, aký by povinný dosiahol, ak by tieto výdavky nerealizoval
58. Podľa § 2 písm. c) zákona č. 601/2003 Z.z. o životnom minime a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 300/2010 Z.z. a opatrenia MPSVaR SR č. 186/2013 Z.z. za životné minimum fyzickej osoby alebo fyzických osôb, ktorých príjmy sa posudzujú podľa § 3 spoločne, sa považuje počnúc od 1.7.2013 suma alebo úhrn súm 90,42 EUR mesačne, ak ide o zaopatrené neplnoleté dieťa.
59. V čase vyhlásenia tohto rozsudku tak suma minimálneho zákonného výživného vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa predstavuje čiastku 27,13 EUR na jedno neplnoleté nezaopatrené dieťa.
60. Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
61. Podľa § 77 ods. 1 Zákona o rodine, právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.
62. Podľa článku 4 Základných princípov zákona č. 161/2015 Z.z., Civilný mimosporový poriadok (ďalej len ako „CMP“), súd aplikuje a interpretuje právo rovnako vo vzťahu ku všetkým účastníkom konania. Ak je účastníkom konania maloleté dieťa, koná súd v jeho najlepšom záujme a ak je to vhodné, informuje dieťa o všetkých podstatných otázkach týkajúcich sa priebehu konania a veci samej. Ak je účastníkom konania osoba so zdravotným postihnutím, zabezpečí súd účinný prístup k spravodlivosti na rovnakom základe s ostatnými účastníkmi konania.
63. Podľa § 111 CMP, v konaní vo veciach starostlivosti súdu o maloletých súd rozhoduje o
b) úprave výkonu rodičovských práv a povinností, c) výžive maloletého, d) styku s maloletým.
64. Podľa § 112 ods. 1 CMP, na konanie vo veciach starostlivosti súdu o maloletých je miestne príslušný súd, v ktorého obvode má maloletý v čase začatia konania bydlisko určené dohodou rodičov alebo iným zákonným spôsobom.
65. Podľa § 116 CMP, ak sa to neprieči účelu konania, súd je povinný informovať o prebiehajúcom konaní maloletého, ktorý je s prihliadnutím na rozumovú a vôľovú vyspelosť schopný pochopiť jeho význam, a objasniť mu dôsledky súdneho rozhodnutia vo veci.
66. Podľa § 38 ods. 1 CMP, ak je účastníkom maloletý, ktorý je schopný vyjadriť samostatne svoj názor, súd na jeho názor prihliadne.
67. Podľa § 38 ods. 2 CMP, názor maloletého zisťuje súd spôsobom zodpovedajúcim jeho veku a vyspelosti. Podľa povahy veci zisťuje súd názor maloletého bez prítomnosti iných osôb.
68. Pokiaľ šlo o úpravu rodičovských práv a povinností k maloletému synovi , súd mal preukázané z vykonaných dôkazov, že starostlivosť maloletému v súčasnej dobe zabezpečuje navrhovateľka - matkou, tá sa o neho riadne stará, vo výkone tejto jej starostlivosti neboli zistené doteraz žiadne nedostatky. Súd pri rozhodovaní prihliadol aj na vyjadrenie samotného maloletého syna, ktorý žiadal, aby bol zverený do starostlivosti matky Vzhľadom na uvedené skutočnosti, preto súd maloletého syna zveril do jej osobnej starostlivosti.
69. V otázke určenia výživného zo strany povinného rodiča na maloletého syna , t.j. v tomto prípade otca, teda navrhovateľa , súd vychádzal z majetkových a príjmových pomerov oboch rodičov, ktoré sa mu podarilo zistiť, berúc do úvahy skutočnosť, že pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará a na to, aká peňažná suma je potrebná na úhradu odôvodnených potrieb dieťaťa, pričom medzi tieto potreby patria výživa vo vlastnom zmysle slova, hmotné potreby, ako je šatstvo, bielizeň, obuv, nájomné za byt a tiež potreby súvisiace s rozširovaním a prehlbovaním vzdelania dieťaťa, rozvojom jeho záujmov a potrieb, prípravou na budúce povolanie, kultúrne, športové a rekreačné potreby, ako aj potreby súvisiace so zdravotným stavom, t.j. všetky nevyhnutné potreby, ktoré vyžaduje život kultúrneho človeka v spoločnosti. Miera týchto potrieb je odstupňovaná a závisí predovšetkým od veku dieťaťa a jeho zdravotného stavu, pričom ak to možnosti a schopnosti rodičov dovoľujú, má výživné zabezpečovať dieťaťu primeraný podiel na výhodách, ktoré dovoľujú možnosti rodičov. Na druhej strane uspokojovanie odôvodnených potrieb maloletého dieťaťa je vždy limitované možnosťami, schopnosťami a majetkovými pomermi rodičov, pričom sú rozhodujúce predovšetkým reálne zárobkové schopnosti a možnosti každého z rodičov,
ktoré sú dané nielen ich subjektívnymi vlastnosťami, ale aj okolnosťami objektívneho charakteru, najmä pracovnými príležitosťami primeranými vlastnostiam rodičov.
70. Manžel navrhovateľky, teda otec maloletého, dosahuje v súčasnosti ako živnostník priemerný mesačný príjem vo výške cca 957,99 EUR a navrhovateľka - matka vo výške 475,19 EUR mesačne. Ako vyplynulo z dokazovania celkovú starostlivosť o maloletého vrátane jeho finančného zabezpečovania realizuje navrhovateľka. Navrhovateľkou prezentované výdavky na syna a síce suma 20,--EUR školné, suma 20,--EUR ako poplatok za ISIC kartu, suma 60,--EUR ako náklady na zošity, perá a učebnice, suma 50,--EUR ako náklady na ruksak a peračník, suma 30,--EUR ako náklad na úbor na telesnú výchovu a obuv , suma 40,--EUR ako náklad na pracovné topánky a montérky a suma 40,--EUR, ako náklad na cestovné na mesiac, neboli zo strany manžela - otca rozporované. Okrem týchto nákladov maloletý sa v škole aktívne venuje futbalu a je členom FC Margecany, kde chodí dva až trikrát do týždňa na tréningy a zúčastňuje sa na zápasoch. na tieto aktivity maloletého sa tiež viažu príslušné výdavky.
71. Na strane manžela boli prezentované len náklady na domácnosť vo výške polovice sumy 120,--EUR mesačne. Neboli dokladované žiadne iné výdavky.
72. Hodnotiac vyššie uvedené skutočnosti, berúc do úvahy odôvodnené potreby maloletého syna, ako aj potencionálne schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného otca, t.j. manžela navrhovateľky, vek dieťaťa, súd ustálil výšku súčasného výživného zo strany otca na mal. J. na sumu 200,- Eur mesačne.
73. Napokon pokiaľ ide o úpravu styku manžela navrhovateľky (otca) s maloletým synom, vzhľadom na zhodné vyhlásenie oboch účastníkov - rodičov maloletého na pojednávaní konanom dňa 17.3.2017, v zmysle ktorého títo nežiadajú, aby súd upravoval styk manžela navrhovateľky (otca) so synom, súd postupujúc v zmysle § 25 ods. 2, posledná veta Zákona o rodine, v tomto rozhodnutí tento styk neupravil.
74. Podľa § 52 CMP, žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.
75. Podľa § 57 CMP, súd môže náhradu trov konania priznať aj vtedy, ak je to s ohľadom na okolnosti prípadu spravodlivé.
76. Podľa § 57 CMP, o povinnosti nahradiť trovy konania, ak nejde o trovy konania štátu, rozhoduje súd len na návrh.
77. Podľa § 58 CMP, o nároku na náhradu a o výške trov konania rozhoduje súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
78. O trovách konania súd rozhodol tak, že ich nepriznal žiadnemu z účastníkov konania, nakoľko títo si ich v tomto konaní neuplatnili a súd ani nezistil, žiadne také okolnosti, pre ktoré by bolo možné priznať trovy niektorému z účastníkov.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku j e možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Spišská Nová Ves, písomne v troch vyhotoveniach. (§ 362 ods. 1 zákona č. 160/2015, Civilný sporový poriadok /ďalej len ako „CSP“/) V odvolaní sa uvedie ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, uvedie sa spisová značka konania, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).Odvolanie musí byť podpísané. (§ 127 a § 363 CSP) Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. (§ 365 ods. 1 CSP)
Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci. (§ 62 ods. 1 CMP)
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu vyššie uvedenú, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. (§ 365 ods. 2 CSP)
Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní. (§ 62 ods. 2 CMP)
V odvolacom konaní možno uvádzať nové skutkové tvrdenia a predkladať nové dôkazné návrhy. (§ 62 ods. 3 CMP) Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie, ktorým bola upravená starostlivosť o maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému, oprávnený môže podať návrh na súdny výkon rozhodnutia. Manžel, ktorý pri uzavretí manželstva prijal priezvisko druhého manžela, ako spoločné priezvisko, môže do troch mesiacov po právoplatnosti rozhodnutia o rozvode manželstva, matričnému úradu oznámiť, že prijíma opäť svoje predošlé priezvisko.