Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

12C/215/2016

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trebišov sudcom JUDr. Jánom Miľkom v právnej veci žalobcu: A. L., E.. XX.XX.XXXX, J. XXXX/X, XXX XX J., zast. JUDr. Andrej Molnár, advokát so sídlom ul. Majlátha 2518/14, 077 01 Kráľovský Chlmec, proti žalovanému: D. L., E.. XX.XX.XXXX, J. XXXX/X, XXX XX J., v konaní o zrušenie spoločného nájmu bytu, takto

rozhodol:

I. Súd zrušuje právo spoločného nájmu bytu žalobcu a žalovanej k družstevnému bytu č. XXX s príslušenstvom, na X. poschodí, vo vchode č. X, v bytovom dome číslo XXXX/X na ulici J., evidovaný na LV č. XXXX, k. ú. J..

II. Súd určuje za výlučného nájomcu bytu žalovanú.

III. Žalobcovi priznáva voči žalovanej náhradu trov konania v celom rozsahu.

odôvodnenie:

1. Žalobca žiadal, aby súd zrušil právo spoločného nájmu bytu jeho a žalovanej a po zrušení určil za výlučného nájomcu bytu žalovanú. Žalobu odôvodnil tým, že po rozvode jeho manželstva so žalovanou nedošlo medzi nimi k dohode o zrušení práva spoločného nájmu bytu, byt dlhodobo užíva žalovaná, on v byte nebýva, ani nemá záujem o ďalšie užívanie bytu.

2. Žalovaná žiadala, aby súd o žalobe žalobcu nerozhodoval až do skončenia konania o jej žalobe proti žalobcovi, ktorou sa domáha zákazu vstupu žalobcu do spoločného bytu. Tvrdila, že právoplatné rozhodnutie súdu o jej žalobe má zásadný význam pre rozhodnutie o žalobe žalobcu o zrušení práva spoločného nájmu bytu.

3. Súd zistil a medzi stranami nie je sporné, že obidve strany z titulu spoločného členstva v Okresnom stavebnom bytovom družstve J. majú aj právo spoločného nájmu bytu, ktorý je vo vlastníctve tohto družstva, a ktorého identické označenie je uvedené vo výroku tohto rozsudku. Rovnako nie je sporné medzi stranami, že rozsudkom Okresného súdu Trebišov sp. zn. 2C/226/2014 z 29.06.2015 manželstvo strán bolo rozvedené. Uznesením Okresného súdu Trebišov z 26.09.2014 sp. zn. 10C/231/2014 v spojení s uznesením Krajského súdu v Košiciach z 24.11.2014 sp. zn. 6Co/842/2014, ktoré nadobudlo právoplatnosť 03.12.2014, bolo vydané predbežné opatrenie, ktorým bolo žalobcovi nariadené, aby sa nedomáhal vstupu do predmetného bytu ani do bytu dočasne nevstupoval, a to až do právoplatného skončenia konania o vylúčení z práva užívať tento byt. Nie je sporné, že žalobca tento zákaz rešpektuje a už viac ako dva roky do bytu vôbec nevstupuje. Konanie o žalobe žalovanej vo veci sp. zn. 10C/231/2014 nie je právoplatne skončené, pretože proti rozsudku z 10.03.2016, ktorým bola žaloba žalovanej o vylúčenie žalobcu z práva užívať byt zamietnutá podala žalovaná odvolanie. Odvolacie konanie však nie je doposiaľ skončené.

4. Rovnako medzi stranami nie je sporné, že toho času už v byte býva žalovaná so synom, ktorého otcom je žalobca. Podľa tvrdenia žalovanej sú vzťahy medzi synom a otcom vážne narušené a syn odmieta viesť spoločnú domácnosť so žalobcom. Žalovaná potvrdila, že syn ani ona v dohľadnom čase si nemôžu zabezpečiť iné primerané bývanie.

5. Podľa § 703 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ak sa za trvania manželstva manželia alebo jeden z nich stanú nájomcami bytu, vznikne spoločný nájom bytu manželmi.

6. Podľa § 703 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak vznikne len jednému z manželov za trvania manželstva právo na uzavretie zmluvy o nájme družstevného bytu, vznikne so spoločným nájmom bytu manželmi aj spoločné členstvo manželov v družstve; z tohto členstva sú obaja manželia oprávnení a povinní spoločne a nerozdielne.

7. Podľa § 705 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ak sa rozvedení manželia nedohodnú o nájme bytu, súd na návrh jedného z nich rozhodne, že sa zrušuje právo spoločného nájmu bytu. Súčasne určí, ktorý z manželov bude byt ďalej užívať ako nájomca.

8. Podľa § 705 ods. 3 Občianskeho zákonníka, pri rozhodovaní o ďalšom nájme bytu vezme súd zreteľ najmä na záujmy maloletých detí a stanovisko prenajímateľa.

9. Vychádzajúc z vyššie uvedených zistení a citovaných právnych ustanovení, súd zrušil právo spoločného nájmu žalobcu a žalovanej k bytu uvedenému vo výroku tohto rozsudku, pretože spoločný nájom žalobcu a žalovanej vznikol za trvania ich manželstva, po rozvode ich k manželstva nedošlo k dohode o zrušení práva spoločného nájmu bytu a žalobca podal žalobu o zrušenie spoločného nájmu bytu. Tým boli splnené všetky zákonné podmienky, na základe ktorých je povinnosťou súdu právo spoločného nájmu žalobcu a žalovanej k bytu zrušiť.

10. Súd zároveň určil, že výlučnou nájomkyňou bytu sa stáva žalovaná, pretože ešte pred rozvodom manželstva sa žalobca z bytu odsťahoval, v byte býva žalovaná so synom, a podľa jej tvrdenia ani ona ani jej syn, ktorý je už plnoletý, nemajú možnosť zabezpečenia pre seba iného primeraného bývania.

11. Pokiaľ žalovaná tvrdila, že nemá námietok voči tomu, aby bol za výlučného nájomcu bytu určený žalobca, tak súd sa s takýmto návrhom žalovanej nestotožnil. Žalovaná totiž naďalej trvá na tom, že ak by sa aj stal žalobca výlučným nájomcom bytu a neskôr aj jeho vlastníkom, voči čomu nenamieta, spoločné bývanie v tomto byte so žalovaným je vylúčené vzhľadom k dôvodom, pre ktoré má súdom zakázaný vstup do tohto bytu. Požiadavka žalovanej, aby sa žalobca aj za predpokladu, že mu vznikne výlučný nájom k tomu bytu naďalej zdržal vstupu do tohto bytu a jeho užívania, je preto neakceptovateľná.

12. Pokiaľ sa žalovaná bráni rozhodnutiu, na základe ktorého sa stáva výlučnou nájomkyňou bytu len z dôvodu, že by jej tým vznikla povinnosť vyplatiť žalobcovi náhradu za jeho podiel z členských práv v bytovom družstve, tak súd túto skutočnosť pri rozhodovaní o zrušení práva spoločného nájmu bytu nezohľadnil. Po rozvode manželstva totiž ešte nebolo vyporiadané bezpodielové spoluvlastníctvo žalobcu a žalovanej ohľadne majetku nadobudnutého počas trvania manželstva. Prípadne nároky žalobcu na náhradu za členské práva v bytovom družstve sa stávajú súčasťou tohto vyporiadania a v tomto štádiu konania o žalobe žalobcu nemožno ani odhadom určiť, aké hodnoty pri vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva prípadnú tomu ktorému z bývalých manželov. Aj za predpokladu, že by týmto vyporiadaním vznikla povinnosť žalovanej uhradiť žalobcovi na konečné vyrovnanie takú čiastku, ktorou nebude môcť disponovať, je vecou či už dohody alebo výsledku iného súdneho konania, akým spôsobom by sa prípadné nároky žalobcu voči žalovanej a v akom čase splnili.

13. Podľa § 162 ods. 1 písm a) Civilného sporového poriadku, súd konanie preruší, ak rozhodnutie závisí od otázky, ktorú nie je v tomto konaní oprávnený riešiť.

14. Podľa § 164 Civilného sporového poriadku, ak súd neurobí iné vhodné opatrenia, môže konanie prerušiť, ak prebieha súdne alebo správne konanie, v ktorom sa rieši otázka, ktorá môže mať význam pre rozhodnutie súdu, alebo ak súd dal na také konanie podnet.

15. Vychádzajúc z vyššie uvedených zistení a citovaných právnych ustanovení ohľadne požiadavky žalovanej na prerušenie konania o zrušení práva spoločného nájmu bytu do právoplatného rozhodnutia o žalobe žalovanej na vylúčenie žalobcu z užívania tohto bytu, súd dospel k záveru, že požiadavka žalovanej na prerušenie konania nemá oporu v platnej právnej úprave ani vo vykonanom dokazovaní. Rozhodujúcou skutočnosťou pre rozhodnutie o žalobe žalobcu na zrušenie práva spoločného nájmu bytu je zistenie, že žalobca má toho času zabezpečené aspoň dočasné bývanie, žalovaná so synom nemajú možnosť si iné náhradné bývanie zabezpečiť a hlavne, že žalovaná vylučuje akúkoľvek možnosť spoločného bývania v predmetnom byte so žalobcom.

16. Žalobca mal v konaní plný úspech, žalovaná bola neúspešná, a preto súd priznal žalobcovi náhradu trov konania voči žalovanej v celom rozsahu, pričom o výške trov rozhodne vyšší súdny úradník po právoplatnosti tohto rozsudku ( 255 ods. 1 CSP, § 262 ods. 2 .

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Trebišov v 3 vyhotoveniach.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (ktorému súdu je podanie určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 .

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 364 .

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 .

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 365 ods. 3 .

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo, d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, pri ktorom vznikla poplatková povinnosť zaplatiť súdne poplatky, trovy trestného konania, pokuty, svedočné, znalečné a iné náklady

súdneho konania, vedie sa výkon rozhodnutia z úradnej moci (zákon č. 65/2001 Z. z. o správe a vymáhaní súdnych pohľadávok v znení neskorších predpisov).