Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

8C/262/2014

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Žilina v civilnom sporovom konaní pred sudcom Mgr. Dušanom Chamulom, v právnej veci spotrebiteľského sporu žalobcu: EOS KSI Slovensko, s.r.o., so sídlom Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava, IČO: 35 724 803, právne zastúpeného splnomocneným zástupcom C. K., B..T..Y.., B. B. W. X, XXX XX A., proti žalovanému: Q. C., N.. XX.XX.XXXX, C.. A. V. K. N. V., adresa na doručovanie písomností: B. XXXX/XX, XXX XX K. N. V., o zaplatenie 2.970,97 eur s príslušenstvom, takto

rozhodol:

Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi 2.970,97 eur, s úrokom z omeškania vo výške 9,25 % ročne od 19.6.2011 do zaplatenia, všetko do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

Žalobca m á nárok na náhradu trov konania od žalovaného.

odôvodnenie:

1. Žalobou (návrhom na vydanie platobného rozkazu), podanou na súde dňa 16.5.2014, sa pôvodne spoločnosť Consumer Finance Holding, a.s., IČO: 35 923 130, ako žalobca proti žalovanému domáhal zaplatenia sumy spolu vo výške 2.970,97 eur, spolu s úrokom z omeškania vo výške 9,25 % ročne od 19.6.2011 do zaplatenia - ako veriteľ z titulu Zmluvy o poskytnutí účelovej pôžičky „Šanca“ č. 5006840 zo dňa 21.12.2010, na základe ktorej žalovanému „poskytol celkovú sumu pôžičky 3.736,44 eur“ (súd podľa predloženej zmluvy v prílohe žaloby poznamenáva, že v skutočnosti takáto suma predstavovala výšku záväzku žalovaného na vrátenie pôžičky - úveru s príslušenstvom - dohodnutým ročným úrokom 23,97 %, pričom mu bol predchodcom žalobcu poskytnutý úver vo výške 2.729,38 eur, ktorý sa žalovaný zaviazal splatiť v 36 mesačných splátkach po 103,79 eur), ktorý záväzok v čase určenom v zmluve neplnil a ku dňu podania žaloby podľa žalobcu uhradil len 343,14 eur. Pretože žalovaný ako dlžník porušil svoju zmluvnú povinnosť splácať pôžičku riadne a včas, predchodca žalobcu v súlade so zmluvnými podmienkami listom zo dňa 25.5.2011 k tomuto dňu zmluvu vypovedal a vyzval žalovaného na okamžitú úhradu záväzku v nesplnenej výške, vyčíslenej sumou 2.883,47 eur.

2. Návrhom zo dňa 21.7.2014 terajší žalobca navrhol zmenu účastníka konania na mieste žalobcu - jeho vstupom do konania na miesto pôvodného žalobcu, od ktorého okrem iných i pohľadávku, ktorá je predmetom žaloby v tejto veci proti žalovanému nadobudol titulom zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 10.6.2014. Okresný súd Žilina uznesením č.k. 8C/262/2014-24 zo dňa 10.9.2014 (právoplatným dňa 05.11.2014) navrhnutú zmenu žalobcu pripustil, za podmienok vtedajšej procesnej úpravy v ust. § 92 ods.2, 3 zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku v znení neskorších predpisov („OSP“).

3. Procesný právny rámec tohto sporového konania je s účinnosťou od 1. júla 2016 namiesto OSP ako dovtedajšieho všeobecného procesného predpisu i vo vzťahu k predtým začatým civilným sporovým konaniam daný zákonom č. 160/2015 Z.z. Civilným sporovým poriadkom („CSP“), so zreteľom na prechodné ust. § 470 ods.1,2 CSP.

4. Pojednávanie vo veci samej súd uskutočnil dňa 20.3.2017 v prítomnosti oboch strán sporu.

5. Žalovaný na pojednávaní potvrdil uzavretie predloženej zmluvy o pôžičke s predchodcom žalobcu a nenamietal proti základu ani proti výške žalobcom uplatneného nároku. Vysvetlil, že dlh by splatil, ale nemá žiadny príjem.

6. Vychádzajúc z obsahu žalobcom predložených listinných dôkazov, osobitne v úvode cit. zmluvy o pôžičke na právny vzťah jej strán, v ktorom žalovaný vystupuje v postavení spotrebiteľa a žalobca (jeho právny predchodca) v postavení dodávateľa, za podmienok ust. §§ 52 a nasl. zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka v znení neskorších predpisov - „Obč. zák.“, je právnym vzťahom zo spotrebiteľskej zmluvy.

7. Spor medzi dodávateľom a spotrebiteľom vyplývajúci zo spotrebiteľskej zmluvy alebo súvisiaci so spotrebiteľskou zmluvou je spotrebiteľským sporom, na ktorý sa v zmysle súčasnej účinnej procesnej úpravy popri všeobecných ustanoveniach o civilnom sporovom konaní vzťahujú i osobitné ust. §§ 290 až 300 CSP, poskytujúce popri hmotnoprávnej (ako je ďalej uvedené) i zvýšenú procesnoprávnu ochranu spotrebiteľovi ako slabšej strane v takomto spore.

8. V rozhodnom čase uzavretia zmluvy o pôžičke medzi stranami bol účinný zákon č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov - „ZoSÚ“ (ktorý s účinnosťou od 11.6.2010, resp. 01.01.2011 nahradil predchádzajúcu právnu úpravu v zákone č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o zmene a doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 71/1986 Zb. o Slovenskej obchodnej inšpekcii v znení neskorších predpisov), ktorý zákon je osobitnou právnou úpravou pre právne vzťahy zo spotrebiteľských úverov (§§ 1, 2 a nadväzujúce ust. ZoSÚ), majúcou prednosť pred inak všeobecnou právnou úpravou úverovej zmluvy v §§ 497 a nasl. zákona č. 513/1991 Zb. Obchodného zákonníka v znení neskorších predpisov („Obch. zák.“).

9. V predchádzajúcom bode citovaná osobitná úprava spotrebiteľských úverov nevylučuje aplikáciu, naopak dopĺňa ďalej citovanú všeobecnú právnu úpravu ochrany spotrebiteľa pri uzatváraní spotrebiteľskej zmluvy, prostredníctvom ktorej už pred 01.01.2008 (ako dňom účinnosti novelizácie ust. §§ 52 a nasl. Obč. zák. o spotrebiteľských zmluvách zákonom č. 568/2007 Z.z.) Slovenská republika plnila záväzok prijatý z titulu svojho vstupu do Európskej únie náležite transponovať do svojho právneho poriadku smernice EÚ a v aplikačnej praxi napĺňať ich ciele, v tomto prípade konkrétne vo vzťahu k Smernici Rady ES 93/13 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách a Smerníc o spotrebiteľských úveroch 87/102/ES, 90/88/ES a 98/7/ES (súd obdobne ďalej na podporu svojich záverov primerane odkazuje na závery vyslovené v uznesení Najvyššieho súdu Slovenskej republiky vo veci sp. zn. 5 MCdo 20/2009 a tiež v rozsudku Krajského súdu v Prešove z 27.01.2011 vo veci sp. zn. 6Co/95/2010). V čase uzavretia predmetnej zmluvy menovite popri osobitnej právnej úpravy v ZoSÚ išlo o všeobecnú právnu úpravu ochrany spotrebiteľa prostredníctvom zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona SNR č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov - „ZoOS“ (ktorý s účinnosťou od 01.7.2007 nahradil predchádzajúcu úpravu v zákone č. 634/1992 Zb. o ochrane spotrebiteľa v znení neskorších predpisov), už v tom čase zaručujúcu každému spotrebiteľovi (§ 2 ods.1 písm. a/, § 3 ods.3 ZoOS) právo na ochranu pred neprimeranými resp. neprijateľnými (zakladajúcimi na škodu spotrebiteľa nápadný nepomer medzi právami a povinnosťami zmluvných strán) a dobrým mravom odporujúcimi podmienkami v spotrebiteľských zmluvách, v spojení s právnou úpravou spotrebiteľských zmlúv v ust. §§ 52 a nasl. Obč. zák. Pojmové vymedzenie spotrebiteľskej zmluvy v cit. právnej úprave pritom nie je vymedzením osobitného zmluvného typu (ako napr. zmluva o úvere v Obch. zák.), ale širším všeobecným vymedzením druhu zmluvy, ktorú ako jedna zo zmluvných strán uzatvára spotrebiteľ, ktorému z tohto titulu ako právom uznanej slabšej zmluvnej strane patrí zvýšená ochrana v jeho súkromnoprávnom vzťahu k dodávateľovi - v duchu a v rámci všeobecne záväznej právnej úpravy ochrany spotrebiteľa ako predmetu verejného záujmu štátu, dopadajúcej bez výnimky na všetky právne vzťahy zo spotrebiteľských zmlúv.

10. Existenciu právneho vzťahu účastníkov z titulu uzavretej zmluvy o spotrebiteľskom úvere podľa vyššie cit. právnej úpravy, vrátane všeobecných obchodných podmienok predchodcu žalobcu, rozsah plnenia žalobcu (jeho predchodcu) z tohto právneho vzťahu, žalobca preukázal predložením citovaných

listinných dôkazov. Ako už je uvedené, žalovaný proti uplatnenému nároku žalobcu čo do jeho základu ani výšky vecne nenamietal, nepredložil, ani neoznačil žiadny dôkaz spôsobilý spochybniť alebo vyvrátiť správnosť evidencie žalobcu a jeho predchodcu o základe a výške nároku voči žalovanému na zaplatenie dlhu v zmysle citovanej právnej úpravy a za podmienok dohodnutých v úverovej zmluve - čo však v spotrebiteľskom spore súd nezbavuje povinnosti dbať na ochranu spotrebiteľa ako slabšej strany, osobitne pred dôsledkami prípadných neprijateľných (nekalých) podmienok v spotrebiteľskej zmluve.

11. Povinnosť vrátenia poskytnutého úveru dlžníkom v celej zostávajúcej dlžnej sume istiny úveru v dôsledku vyhlásenia predčasnej splatnosti úveru veriteľom (v zmysle predloženého oznámenia predchodcu žalobcu žalovanému zo dňa 25.5.2011) za v zmluve dohodnutých podmienok, spolu s dohodnutým zmluvným úrokom z úveru, je podstatnou časťou obsahu záväzku dlžníka v zmluve o úvere, vrátane úveru spotrebiteľského (podstatné náležitosti písomnej zmluvy o spotrebiteľskom úvere v čase uzavretia posudzovanej zmluvy upravovalo ust. § 9 ods.2 ZoSÚ). Pretože žalovaný túto svoju povinnosť ako dlžník riadne a včas nesplnil (ako už súd skonštatoval, v konaní nebol preukázaný opak), žalobca sa voči nemu domáha vymoženia tejto povinnosti formou navrhovaného rozhodnutia súdu dôvodne. Súd na základe takto zisteného skutkového stavu veci preto žalobe žalobcu v časti uplatneného nároku o zaplatenie dlžnej (nesplatenej) sumy istiny úveru spolu so žalobcom v žalobe (resp. už v zmluve) vyčísleným príslušenstvom z titulu (nesplateného) zmluvného úroku z úveru ako dôvodnej v celom rozsahu vyhovel.

12. Ako už súd skonštatoval do zápisnice z pojednávania vo veci samej, podstatné náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere, uzavretej medzi predchodcom žalobcu a žalovaným boli dojednané jasne, v rozsahu predmetu a ceny plnenia väčším písmom na podpisovanej listine a údaje zmluvy o celkovej sume pôžičky resp. o celkových nákladoch dlžníka ako spotrebiteľa zodpovedajú v zmluve uvedenému údaju o priemernej hodnote RPMN (ročnej percentuálnej miere nákladov), v súlade s vyššie cit. právnou úpravou.

13. Popri nároku na zaplatenie dlžnej istiny spolu s vyčísleným zmluvným úrokom žalobca uplatnil i nárok na zaplatenie úroku z omeškania so splnením peňažného záväzku žalovaného v sume 2.970,97 eur, ktorý žalobný nárok žalobca vo svojej žalobe obmedzil na výšku zodpovedajúcu úroku z omeškania podľa právnej úpravy v ust. § 517 ods.2 Obč. zák. v spojení s ust. § 3 nar. vl. SR č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka. Súd i v tejto časti žalobe ako dôvodnej vyhovel, za splnenia podmienok cit. právnej úpravy, menovite cit. nar. vl. SR v znení účinnom do 31.01.2013, v súlade s jeho prechodným ust. § 10c (tzn. vo výške základnej úrokovej sadzby Európskej centrálnej banky, platnej k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu, zvýšenej o 8 %).

14. Ako súd skonštatoval na pojednávaní vo veci samej, so zreteľom na predchádzanie ďalšiemu rastu dlhu a nákladom spojeným s eventuálnym vykonávacím konaním zvažoval umožniť žalovanému splnenie týmto rozsudkom uloženej povinnosti na peňažné plnenie v splátkach (§ 232 ods.3, 4 - vzhľadom na žalovaným na pojednávaní deklarované pomery však nezistil podmienky na takýto procesný postup (žalovaný deklaroval, že nemá žiadny príjem, z ktorého by bolo možné určiť splátky primerané výške pohľadávky žalobcu i pomerom žalovaného, ani neuviedol žiadne skutočnosti nasvedčujúce, že ide len o dočasný stav).

15. Žalobca, ktorý je v konaní právne zastúpený podľa zákona č. 586/2003 Z.z. o advokácii v znení neskorších predpisov, vo svojej žalobe a následne v ďalšom priebehu konania v tejto veci (naposledy v podaní zo dňa 19.3.2017) riadne uplatnil svoj nárok na náhradu trov konania z titulu zaplateného súdneho poplatku zo žalobného návrhu a z titulu právneho zastúpenia.

16. Rozhodujúc súčasne s rozhodnutím vo veci samej i o nárokoch strán na náhradu trov konania (§ 218 ods.1 CSP, § 262 ods.1 , súd skúmal podmienky pre priznanie nárokov na náhradu trov konania niektorej zo strán v závislosti na ich úspešnosti v civilnom sporovom konaní, v zmysle ust. § 255 ods.1,2 CSP. Úspech strán v civilnom sporovom konaní sa odvíja od rozhodnutia súdu vo veci samej a takto vyjadrená miera ich úspešnosti v spore je v zmysle cit. procesnej právnej úpravy i prirodzeným základom pre posudzovanie ich zodpovednosti (event. miery zodpovednosti) strán sporu za trovy konania.

17. Riadiac sa v predchádzajúcom bode cit. procesnou úpravou súd preto priznal žalobcovi, ako úspešnej strane (ktorá mala v spore plný úspech), proti žalovanému, ako strane neúspešnej, nárok

na náhradu trov konania v plnom rozsahu trov, o ktorých konkrétnej výške po právoplatnosti tohto rozhodnutia rozhodne samostatným uznesením súdny úradník (262 ods.1,2 . Naopak žalovaný v dôsledku svojho neúspechu v sporovom konaní bude musieť prípadné vlastné trovy, ktoré mu v konaní vznikli, znášať sám.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku j e prípustné odvolanie ku Krajskému súdu v Žiline, do 15 dní odo dňa jeho doručenia na podpísanom súde (§ 355 ods.1, ods.2 v spojení s § 357 písm. m/ CSP, § 362 . V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 ods.1,2 - v podaní sa uvedie, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, musí byť podpísané a jeho náležitosťou je aj uvedenie spisovej značky prebiehajúceho konania) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) - § 363 CSP. Odvolanie možno odôvodniť len dôvodmi uvedenými v § 365 ods.1,2 CSP. Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda možno rozšíriť a odvolacie dôvody meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 364, § 365 ods.3 .

Podľa § 365 ods.1,2 odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Doručený rozsudok, ktorý nemožno napadnúť odvolaním, je právoplatný. Právoplatnosť je vlastnosť súdneho rozhodnutia, ktorá spôsobuje záväznosť a zásadnú nezmeniteľnosť rozhodnutia. Výrok právoplatného rozsudku je záväzný pre strany a pre tých, ktorí sa stali právnymi nástupcami strán po právoplatnosti rozsudku, ak nie je ustanovené inak (§ 227 ods.1, § 226 CSP, § 228 ods.1 .

Vykonateľnosť je vlastnosť súdneho rozhodnutia ukladajúceho povinnosť plniť, ktorá spočíva v možnosti jeho priamej a bezprostrednej vynútiteľnosti zákonnými prostriedkami. Ak súd uložil v rozsudku povinnosť plniť, rozsudok je vykonateľný márnym uplynutím lehoty na plnenie, ak nie je ustanovené inak (§ 232 ods.1, 2 .

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona NR SR č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov (§ 38 ods.2 EP).