Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

SK-1Cb/230/2004

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Svidník, sudkyňa JUDr. Anna Bejdová, v právnej veci žalobcu DAMIJO KOMPLET, spol. s r.o., so sídlom Sovietskych hrdinov 151/9, 089 01 Svidník, IČO : 36 459 551, zastúpený Mgr. Miroslav Golian, advokát, so sídlom Budatínska 16, 851 05 Bratislava p r o t i žalovanému Východoslovenská vodárenská spoločnosť, a.s., so sídlom Komenského 50, 042 48 Košice, IČO : 36 570 460, zastúpený JUDr. Peter Kerecman, PhD., advokát, so sídlom Rázusova 1, 040 01 Košice, v konaní o náhradu škody v sume 240 855,64 eura s príslušenstvom, takto

rozhodol:

I. Konanie o zaplatenie sumy 3 756,45 eura s úrokom 13 % ročne zo sumy 3 756,45 eura od 16.5.2004 do zaplatenia z a s t a v u j e .

II. V prevyšujúce časti žalobu z a m i e t a .

III. Žalobca je p o v i n n ý nahradiť žalovanému trovy konania v rozsahu 100 %.

odôvodnenie:

1. Žalobca sa podanou žalobou domáhal proti žalovanému zaplatenia náhrady škody vo výške 240 855,64 eura s 13 % úrokom ročne od 16.5.2004 do zaplatenia.

2. Svoju žalobu odôvodnil tým, že na základe prieskumu trhu sa žalobca v priebehu roku 1999 rozhodol vyrábať vo svojej prevádzke v obci I. E. stolovú vodu. Keďže podľa príslušných noriem nemôže byť stolová voda vyrábaná z vody upravenej chlórovaním, ale do výrobne musí byť privádzaná prívodným potrubím priamo surová voda, ktorá sa následne, namiesto chlórovania, upravuje mikrobiologickou ochranou ÚV žiarením, vstúpil žalobca do jednania s právnym predchodcom žalovaného, Východoslovenské vodárne a kanalizácie, štátny podnik Košice, ohľadom dodávky surovej vody z jeho vodného zdroja - skupinového vodovodu I. E., L. M., E. M.. Po schvaľovacom procese zo strany žalovaného dňa 1.6.2000 žalovaný uskutočnil napojenie žalobcu na vodovodné potrubie, do vodovodnej šachty osadil vodomer a započal s dodávkou surovej vody do prevádzky žalobcu. Po počiatočných skúškach a nábehu výroby stolovej vody uzatvoril žalobca s obchodnou spoločnosťou LUNACO Bardejov s.r.o., so sídlom ul. Štefánikova 3163, 1Cb/230/2004

- 2 -

Bardejov obchodnú zmluvu, na základe ktorej sa žalobca zaviazal zabezpečovať pre túto spoločnosť výrobu a plnenie stolovej vody do obalov objednávateľa v množstve 180 000ks mesačne za zmluvne dohodnutú cenu vo výške 2,10,- Sk za 1ks 1,51 fľaše. Dňa 19.9.2000 však žalovaný, v rozpore s ustanovením § 24 vtedy platného zák. č. 154/1978Zb. prerušil dodávku surovej vody pre

žalobcu a demontoval vodomer vo vodovodnej šachte. Aj napriek opakovaným osobným jednaniam a písomným urgenciám žalobcu dodávku surovej vody pre žalobcu žalovaný obnovil až dňa 11.2.2004, po rozhodnutiach Protimonopolného úradu Slovenskej republiky a Rady Protimonopolného úradu Slovenskej republiky, v ktorých bolo rozhodnuté o zneužívaní dominantného postavenia žalovaného na relevantnom trhu dodávok surovej vody na ďalšie spracovanie, za čo bola žalovanému uložená pokuta vo výške 500 000,- Sk a zároveň uložená povinnosť do 30 dní odo dňa právoplatnosti rozhodnutia odstrániť závadný stav obnovením dodávok surovej vody, čo sa aj dňa 11.2.2004 stalo. Podľa ustanovenia §16 ods. 1 vyhl. č. 154/1978 Zb., bol žalovaný, ako dodávateľ vody z verejného vodovodu, povinný zabezpečovať dodávku vody v súlade s podmienkami na pripojenie nehnuteľnosti na verejný vodovod v súlade s touto vyhláškou a technickými normami, pričom v zmysle ustanovenia § 23 ods. 3 cit. vyhlášky ak nebolo medzi dodávateľom a odberateľom dohodnuté inak, platí, že dohodnutá dodávka má akosť pitnej vody. V zmysle ustanovenia § 41 Obchodného zákonníka fyzické a právnické osoby, ktoré sa zúčastňujú na hospodárskej súťaži, aj keď nie sú podnikateľmi, majú právo slobodne rozvíjať svoju súťažnú činnosť v záujme dosiahnutia hospodárskeho prospechu a združovať sa na výkon tejto činnosti, sú však povinné dbať na právne záväzné pravidlá hospodárskej súťaže a nesmú účasť na súťaži zneužívať. Podľa ustanovenia § 42 ods. 1 Obchodného zákonníka sa za zneužitie účasti na hospodárskej súťaži považuje aj nedovolené obmedzovanie hospodárskej súťaže. Podľa ustanovenia § 7 ods. 4 zák. č. 188/1994 Z. z. bolo zakázané zneužívanie dominantného postavenia na relevantnom trhu, pričom ten istý zákaz je obsiahnutý aj v ustanovení § 8 ods. 6 zák. č. 136/2001 Z. z., ktorý nadobudol účinnosť dňa 1.5.2001. V zmysle ustanovenia § 373 Obchodného zákonníka kto poruší povinnosť zo záväzkového vzťahu, je povinný nahradiť škodu tým spôsobenú druhej strane, ibaže preukáže, že porušenie povinnosti bolo spôsobené okolnosťami vylučujúcimi zodpovednosť. Podľa ustanovenia § 757 Obchodného zákonníka pre zodpovednosť za škodu spôsobenú porušením povinností ustanovených týmto zákonom platia obdobne ustanovenia § 373 a nasl. Obchodného zákonníka. Žalovaný tým, že v rozpore s ustanovením § 24 vyhl. č. 154/1978 Zb. v znení neskorších predpisov prerušil dodávku surovej vody z verejného vodovodu pre žalovaného, porušil svoju povinnosť zo záväzkového vzťahu. Žalovaný taktiež porušil svoju mimozáväzkovú povinnosť obsiahnutú v ustanovení § 41 Obchodného zákonníka tým, že zneužil svoje dominantné postavenie na relevantnom trhu podľa ustanovenia § 7 ods. 4 zák. č. 188/1994 Z. z., resp. s účinnosťou od 1.5.2001 ustanovenia § 8 ods. 6 zák. č. 136/2001 Z. z.. Porušením tak záväzkovej, ako aj mimozáväzkovej povinnosti ustanovenej Obchodným zákonníkom, spôsobil žalobcovi škodu vo forme ušlého zisku, ktorú predstavuje majetková ujma, ktorú žalobca utrpel tým, že nemohol zabezpečovať dodávku stolovej vody, ktorú mal zmluvne zabezpečenú, v dôsledku čoho žalobca utrpel majetkovú ujmu spočívajúcu v nedosiahnutí zisku, ktorý by bol pri bezzávadovom konaní žalovaného dosiahol. Touto žalobou sa žalobca domáha náhrady spôsobenej škody za obdobie od 1.9.2000 do 10.2.2004. Podľa zmluvy o dielo zo dňa 31.8.2000 mal žalobca zmluvne zabezpečený odbyt stolovej vody v množstve 180 000ks 1,51 balení mesačne, za zmluvne dohodnutú cenu vo výške 2,10 Sk/1,5 l. Táto stolová voda mala byť plnená do obalov dodaných odberateľom, ktorý pri odbere stolovej vody mal 1Cb/230/2004

- 3 -

súčasne dovážať prázdne plastové obaly. Celkové náklady žalobcu na výrobu a naplnenie 11 stolovej vody predstavovali 0,75 Sk, z čoho 0,10 Sk tvorili režijné náklady, mzdové náklady činili 0,36 Sk a materiálové náklady 0,29 Sk. Pri zmluvne dohodnutom výnose 1,40 Sk z 11 stolovej vody predstavuje čistý výnos ( zisk ) z 11 stolovej vody 0,65 Sk. Za obdobie, za ktoré sa žalobca domáha náhrady škody predstavuje jeho ušlý zisk sumu 240 855,64 eura (7 256 016,95 Sk [ ( 41 mesiacov x 270 000l + 93 1031) x 0,65 Sk]).

3. Žalovaný vo svojom vyjadrení zo dňa 28.1.2005 nesúhlasil s uvedenou žalobou a žiadal ju zamietnuť.

4. Súd vykonal dokazovanie zástupcu žalobcu, štatutárnych zástupcov žalobcu, zástupcu žalovaného, svedkov W.. C. T., W.. I. C., W.. I. D., E. Y., W.. C. I., C.. D. J., C.. T. T., W.. P. I., listinnými dôkazmi a zistil tento skutkový stav.

5. Žalobca v priebehu konania zobral svoju žalobu v časti o zaplatenie sumy 3 756,45 eura s úrokom 13 % ročne zo sumy 3 756,45 eura od 16.5.2004 do zaplatenia späť a v tejto časti žiadal konanie zastaviť

a to z dôvodu, že žalobca požaduje ušlý zisk nie od 1.9.2000, ale za obdobie od 20.9.2000 do 10.2.2004 v sume 237 099,18 eura.

6. Zástupca žalovaného k čiastočnému späťvzatiu žaloby žalobcu nemal námietok.

7. Podľa § 144 žalobca môže vziať žalobu späť.

8. Podľa § 145 ods. 2 CSP, ak je žaloba vzatá späť sčasti, súd konanie v tejto časti zastaví. O čiastočnom späťvzatí žaloby rozhodne súd v rozhodnutí vo veci samej.

9. Podľa § 146 ods. 1 súd konanie nezastaví, ak žalovaný so späťvzatím žaloby z vážnych dôvodov nesúhlasí. Na nesúhlas žalovaného so späťvzatím žaloby sa neprihliada, ak dôjde k späťvzatiu žaloby skôr, než sa začalo predbežné prejednanie sporu podľa § 168 alebo pojednávanie.

10. Podľa § 146 ods. 2 súhlas žalovaného je potrebný vždy, ak určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami vyplýva z osobitného predpisu.

11. Vzhľadom na to súd v časti o zaplatenie sumy 3 756,45 eura s úrokom 13 % ročne zo sumy 3 756,45 eura od 16.5.2004 do zaplatenia zastavil.

12. Zároveň žalobca v priebehu konania predložil návrh na úpravu petitu žaloby žalobcu a to tak, že žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 237 099,18 eura s 13 % úrokom z omeškania ročne od 16.5.2004 do zaplatenia.

13. Podľa § 139 žalobca môže počas konania so súhlasom súdu meniť žalobu.

14. Podľa § 142 o prípustnosti zmeny žaloby súd rozhodne spravidla na pojednávaní, na ktorom bola zmena navrhnutá, alebo na pojednávaní, ktoré nasleduje 1Cb/230/2004

- 4 -

bezprostredne po tom, ako bola zmena žaloby uplatnená podaním mimo pojednávania. Uznesenie, ktorým súd pripustil zmenu žaloby, doručuje súd subjektom, ak neboli prítomné na pojednávaní, na ktorom nastala zmena, do vlastných rúk.

15. Na pojednávaní dňa 17.3.2017 súd uznesením pripustil rozšírenie žaloby žalobcu tak, že žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 237 099,18 eura s 13 % úrokom z omeškania ročne od 16.5.2004 do zaplatenia.

16. Predmetom konania bol nárok žalobcu o zaplatenie sumy 237 099,18 eura s 13 % úrokom ročne od 16.5.2004 do zaplatenia a s 13 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 237 099,18 eura od 16.5.2014 do zaplatenia.

17. Zástupca žalobcu Mgr. Miroslav Golian, advokát uviedol, že trvá na svojej žalobe a má za to, že žalobca svoj nárok z podanej žaloby o náhradu škody osvedčil a preukázal. Uviedol, že hoci v konaní bolo vykonané obšírne dokazovanie, ktoré ani nemuselo byť vykonané, čo sa týka napr. aj zistenia vhodnosti surovej vody na výrobu stolovej vody vzhľadom k platnej legislatíve z rozhodujúceho času roku 2000 a teda majúc na zreteli konkrétne vodný zákon č. 154/1978 Zb. ako aj vzhľadom k Slovenskej technickej norme 567859 upravujúcej podmienky distribúcie stolovej vody ale aj vzhľadom k Slovenskej technickej norme 757111 upravujúcej podmienky distribúcie alebo dodávania pitnej vody i napriek tomu, že bolo vykonané takéto obšírne dokazovanie v konečnom dôsledku tie pochybnosti, ktoré tu boli vyhlásené, či prednesené žalovaným, že si nemôže žalobca nárokovať náhradu škody vo forme ušlého zisku, pretože nespĺňa zákonom stanovené podmienky podľa § 373 Obch. zákonníka a nasl., resp. ustanovenie § 757 Obch. zákonníka, nemožno súhlasiť, pretože dodávateľ surovej vody a teda v posudzovanom prípade žalovaný nemal absolútne žiadne zákonné oprávnenie viazať dodávku surovej vody na výrobu stolovej vody s plnením akýchkoľvek povinnosti. V rozhodujúcom čase ak subjekt

prejavil dodávku či už pitnej alebo surovej vody, ak tomu nebránili zákonné ustanovenia upravené vo vodnom zákone, ktorý spomínal, napr. to že je vodný zdroj dostatočne bohatý alebo že zariadenie do ktorého bude voda dodávateľa vody dodávaná nespôsobí poškodenie odberateľa v prípade ďalších subjektov, správca alebo dodávateľ vody, či už pitnej alebo surovej vody nemal inú možnosť len vstúpiť do záväzkového vzťahu so žiadateľom o dodávku či už pitnej vody, alebo surovej vody. Bez toho aby túto dodávku akokoľvek a čímkoľvek podmieňoval. Preto má za to, že žalovaný v posudzovanom prípade nepostupoval v súlade v zmysle platnej legislatívy z rozhodujúceho obdobia, defacto ignoroval zákonné ustanovenia vodného zákona a nedôvodne vytváral prekážky pre obnovenie dodávky surovej vody na výrobu stolovej vody v roku 2000. V konečnom dôsledku aj tie námietky, ktoré žalovaný uvádzal a odôvodňoval, že sú dôvodom, aby postupoval tak, ako postupoval a teda prerušil dodávku surovej vody žalobcovi preukázali, že samotná surová voda spĺňala všetky podmienky v tom čase platnej legislatívy na výrobu stolovej vody, pričom je potrebné mať na zreteli, že za stolovú vodu bola pokladaná len taká voda, ktorá bola zabalená v obale určenom pre distribúciu pre konečného spotrebiteľa čo je v posudzovanom prípade rozhodujúce a to, či táto stolová voda mohla byť distribuovaná do distribučnej siete mohol povedať, alebo rozhodnúť iný orgán a to orgán hygieny, prípadne iný orgán starostlivosti o zdravie ľudí. V konečnom dôsledku boli vypracované dva znalecké posudky a to Ing. Židekom a na jeho znalecký posudok kontrolný znalecký posudok Ing. Semešom, ktorý jednoznačne a bez akýkoľvek pochýb potvrdili, že zdroj vody, ktorý má byť využívaný ako surová voda na výrobu 1Cb/230/2004

- 5 -

stolovej vody aj po jej úprave spôsobom aký bol prezentovaný v rámci súdneho konania bol vhodný na výrobu stolovej vody a to aj napriek tomu, že žalovaný akoby do toho času sa nechcel stotožniť so závermi týchto znaleckých posudkov, ba dokonca svedok Kačmár sa na pojednávaní výslovne vyjadril, že nesúhlasí ani so závermi rozhodnutí Protimonopolného úradu. V súvislosti s posudkom Prof. Kriša a znalkyne Ing.Terpákovej je potrebné uviesť, že v prípade Prof. Kriša, tento spolupracoval so žalovaným a nejednalo sa o znalecký posudok ale len o expertízny posudok a posudok Ing. Terpákovej v podstate konštatoval len to, že surová voda vykazovala značné výkyvy biologických a mikrobiologických údajov. V podstate znalecké posudky Ing. Žideka a Ing. Semeša expertízny posudok Prof. Kriša vyvrátili a nestotožnili sa so závermi tohto posudku. Čo sa týka rozhodnutia Protimonopolného úradu, tento jednoznačne uviedol, že sa žalovaný dopustil protiprávneho konania a zneužil svoje postavenie na trhu a teda potvrdil, že došlo k porušeniu ustanovení § 41 až 43 Obchodného zákonníka. Poukázal na list žalovaného, adresovaný žalobcovi zo dňa 17.7.2000 v ktorom žalovaný konštatuje, že žalobcovi nemôže dodávať surovú vodu, môže mu dodávať iba pitnú vodu a to z toho dôvodu, že ako je v liste uvedené, v súčasnosti platná norma neumožňuje odoberať pitnú vodu z prívodného potrubia hygienicky neupravenú bez chlorácie. Zdôraznil, toto bol jediný dôvod, prečo žalovaný odmietol žalobcovi dodávať surovú vodu, nič iné. Ďalšie výhrady, ktoré mal žalovaný v rámci dodávky surovej vody žalovaný začal uvádzať až následne po podaní žaloby žalobcom na žalovaného. Mal za to, že žalovaný pred tým, ako chcel pristúpiť k prerušeniu dodávky surovej vody mal minimálne žalobcu upozorniť, že tak urobí, kedy tak urobí a z akých dôvodov, čiže mal si splniť oznamovaciu povinnosť podľa § 377 Obchodného zákonníka. Žalovaný pristúpil k prerušeniu dodávky surovej vody bez toho, aby žalobcu na to vopred upozornil a urobil to v takom čase, keď majiteľ a konateľ spoločnosti teda žalobcu sa v prevádzke nezdržiaval. V tejto súvislosti uviedol, že k demontáži došlo 19.9.2000 keď v prevádzke sa zdržiavali vedúci pracovníci žalobcu a teda zamestnanci žalovaného, ktorí vykonali demontáž vodnej prípojky a samozrejme vodomeru mali možnosť vyjadriť sa k záznamu o pohybe vodomeru z 19.9.2000. Faktúry, ktoré sú založené v spise pod čl. 728 a nasl. a 730 a nasl. čo sú dodacie listy preukazujú, že žalobca neodobral surovú vodu len vo výške 4 m3 ale bolo to viac, nakoľko tieto faktúry preukazujú, že predával spoločnosti LUNACO Bardejov, s.r.o., stolovú vodu ešte začiatkom mesiaca 11/2000 zo zásob, ktoré zrealizoval v kalendárnom mesiaci 9/2000 predtým než došlo k odpojeniu dodávky surovej vody. Uviedol k tomuto, že posledná faktúra od žalovaného za dodávku surovej vody bola fakturovaná k 31.8.2000, pričom žalovaný nijakým spôsobom nepreukázal, že dodávka od 1.9.2000 do 19.9.2000 surovej vody nebola realizovaná. Čo sa týka vyjadrení žalovaného k nevydaniu oprávnenia okresným hygienikom na výrobu stolovej vody, k tomu uviedol, že žalobca požiadal okresného hygienika na vydanie súhlasu na rozšírenie výroby o stolovú vodu listom zo dňa 7.6.2000 ku ktorému listu priložil dôkaz, alebo doklady preukazujúce možnosť úpravy surovej vody, ďalej výsledky rozboru pitnej vody, investičný zámer ako aj hydrogeologický prieskum. Ďalej poukázal na skutočnosť, že Štátny zdravotný ústav vydal viacero protokolov, ktoré potvrdili, že výroba stolovej vody zo skúšobných vzoriek, napr. 26.6.2000 ale aj z

ďalších napr. z 22.8.2000, vyhovujú požiadavkám kladeným výnosu Ministerstva pôdohospodárstva SR a Ministerstva zdravotníctva SR, požiadavkám na výrobu stolovej vody. Čo sa týka reakcie okresného hygienika na žiadosť žalobcu o vydanie povolenia na výrobu stolovej vody zo surovej vody, Okresný úrad Svidník, teda okresný hygienik svojim rozhodnutím zo dňa 7.8.2000 prerušil konanie, pretože podľa okresného hygienika návrh neobsahoval rozhodnutia Ministerstva zdravotníctva. SR na výrobu sódovej vody, hoci žalobca 1Cb/230/2004

- 6 -

požadoval súhlas na výrobu stolovej vody, čo je rozdiel. Taktiež požadoval predloženie laboratórnych rozborov odobratej vzorky vody na výrobu stolovej vody, hoci okresný hygienik laboratórny rozbor vzorky vody mal a tieto rozbory boli kladné. Ďalej k tomuto rozhodnutiu okresného hygienika uviedol, že pre vydanie kladného rozhodnutia na povolenie výroby stolovej vody nebolo potrebné prikladať rozhodnutie Ministerstva zdravotníctva SR na výrobu či už stolovej vody, alebo sódovej vody. Rozhodnutie ktoré vydal okresný hygienik 15.11.2000 kde uvádza, že nesúhlasí s výrobou stolovej vody žalobcom ako dôvod uviedol, že žalobca okresnému hygienikovi nepredložil tie doklady, ktoré predložiť mal, ktoré vyplývajú z jeho rozhodnutia o prerušení konania. Teda nebolo to dôsledkom toho, že by surová voda nebola vhodná na výrobu stolovej vody. Vzhľadom k tomu, že žalovaný 19.9.2000 pristúpil k prerušeniu dodávky surovej vody žalobca objektívne ani nemal možnosť sa dostať k vzorkám surovej vody, ktorú by mohol predložiť na rozbor a posúdenie jej vhodnosti na výrobu stolovej vody, keď v konečnom dôsledku podľa STN upravujúcej stolovú vodu, za stolovú vodu sa pokladala voda, ktorá bola zabalená do obalu na distribúciu konečnému spotrebiteľovi. Uviedol k záznamu zo dňa 16.11.2001, ktorý spísala hygienička MVDr. Kurucová, kde pri tomto zázname nebol ani konateľ spoločnosti teda zástupca žalobcu, ale jeho brat a z tohto záznamu vyplýva, že žalobca nevyrábal stolovú vodu, ale minerálnu sódovú vodu. Čo sa týka záznamu z 30.4.2002, ktorý záznam obsahuje skutočnosti na základe ktorého došlo k vydaniu predbežného opatrenia okresným hygienikom, tu sa konštatuje že žalobca nemal v tomto čase v roku 2002 vydané rozhodnutie na výrobu vody, pričom sa tu neuvádza, že sa jedna o stolovú vodu a teda oprávnenie podľa Vestníka Ministerstva zdravotníctva SR č. 29/2002 a teda že nespĺňa výrobu stolovej vody podľa predpisu z roku 2002, pričom mal za to, že v čase, keď žalobca chcel vyrábať stolovú vodu tento Vestník Ministerstva zdravotníctva SR neplatil, ale v rozhodujúcom čase to boli iné právne predpisy. Z tohto záznamu tiež vyplýva, že žalobca vyrábal čistú okysličenú vodu a teda vodu, ktorú upravoval okysličoval z pitnej vody. V zázname sa tiež uvádza, že v čase previerky sa v prevádzke nevykonávala žiadna výroba že občas sa plnia fľaše čistou okysličenou vodou podľa ústnej dohody so spoločnosťou LUNACO Lučenec, pričom žalobca mal uzatvorenú písomnú dohodu so spoločnosťou LUNACO Bardejov, s.r.o.. Uviedol to z toho dôvodu, že žalovaný na uvedené poukazoval, že v čase tohto záznamu žalobca nemal uzatvorenú písomnú dohodu s odberateľom, čo však nie je pravda a v konaní vyšiel najavo opak a teda bolo preukázané, že žalobca mal uzatvorenú písomnú dohodu so spoločnosťou LUNACO Bardejov, s.r.o., z 31.8.2000. Ak žalovaný namieta uzatvorenie tejto Zmluvy o dielo z 31.8.2000, tým, že žalobca údajne musel vedieť, že žalovaný mu nebude dodávať surovú vodu na výrobu stolovej vody nemožno sa s takýmto názorom stotožniť, nakoľko so žiadnych skutočnosti nevyplývalo, že by žalovaný mal v úmysle už raz dodávanú surovú vodu žalobcovi prestať dodávať, spravil to žalovaný svojvoľne bez toho, aby na to žalobcu upozornil, pričom neobstojí ani odvolávanie sa žalovaného na jeho list zo dňa 17.7.2000 kde mu oznamuje po vyše mesiaca a pol dodávania surovej vody, že s jeho projektovou dokumentáciou nesúhlasí, pretože tento list neuvádza, že zo strany žalovaného dôjde k prerušeniu dodávky surovej vody. Čo sa týka etikiet, ktoré sa dávali na fľaše pre spoločnosť LUNACO Bardejov a teda s označením dodávanej vody LUNAQA z tejto etikety jasne vyplýva, že žalobca spoločnosti LUNACO Bardejov s.r.o., dodával prírodnú minerálnu vodu, nie stolovú vodu. Čo sa týka etikety Prameň Makovický prameň, hoci sa tu uvádza, že sa jedna o prírodnú stolovú vodu, nie je to pravda, nakoľko tieto etikety boli vytlačené v takom rozsahu, že ich žalobca istý čas využíval, ale tiež je rozhodujúce uviesť, že tieto etikety sa používali na fľašiach, v ktorých sa nachádzala stolová voda, ale len za obdobie jej výroby od 1Cb/230/2004

- 7 -

1.9.2000 do 19.9.2000 ako zásoby, ktoré následne potom žalobca distribuoval. Žalobca však v žalobe požaduje ušlý zisk, ktorý mu ušiel z nezrealizovaného obchodu so spoločnosťou LUNACO Bardejov a

v konaní bolo preukázané, že spoločnosti LUNACO Bardejov dodával prírodnú minerálnu vodu a nie stolovú vodu. Žalobca od žalovaného odoberal pitnú vodu v minimálnom rozsahu od 5 m3 po 54 m3, a po odstavení dodávky surovej vody sa odber pitnej vody rapidne zvýšil o minimálne dvojnásobok najvyššie odobratej vody a teda až na množstvo 118 m3 za mesiac. Toto len dokazuje a vyvracia tvrdenie žalovaného, že by žalobca po odstavení dodávky surovej vody, surovú vodu i naďalej odoberal, a teda že by konal protiprávne a odoberal vodu na čierno surovú. Nemožno sa stotožniť taktiež s tvrdením žalovaného, že surovú vodu, ktorú mal dodať žalobcovi v objeme len 4 m3 bolo určené na preplach technologického zariadenia, pretože toto technologické zariadenie nebolo potrebné preplachovať a to z toho dôvodu, lebo žalobca svoje technologické zariadenie riadne používal a využíval na výrobu iných nealkoholických nápojov vrátane sódovej vody. Je pravda, že žalobca na toto vyjadrenie žalovaného reagoval, že na preplach sa využíva buď čistiaci prostriedok na to vhodný s tým, že nie je alebo nemá význam na preplach použiť surovú vodu, pričom mal žalobca na mysli, že sa jedna o preplach vodovodného potrubia nie technologického zariadenia. V konečnom dôsledku žalovaný neprodukoval žiadne dôkazy o tom, že dodávka surovej vody, ktorá bola vyfakturovaná k 31.8.2000 bola určená len na preplach technologického zariadenia. Poukázal na výpoveď svedka T.torý vyslovene uviedol, že za dodávku surovej vody a teda na jej cene sa dohodli s konateľom spoločnosti DAMIJO KOMPLET s.r.o., čiže so žalobcom. Teda aj z tohto vyjadrenia svedka T., ktorý v tom čase pracoval u žalovaného na poste vedúceho, že medzi žalobcom a žalovaným bola uzatvorená dohoda o dodávke surovej vody. Svedok T. vyslovene uviedol, že žalobca požiadal žalovaného o uzatvorenie zmluvy na dodávku surovej vody z prívodného potrubia 6/2000 a na základe tejto požiadavky potom žalovaný pristúpil k osadeniu prípojky na odber surovej vody vrátane vodomeru. Z uvedeného tiež vyplýva, že medzi žalovaným a žalobcom bola uzatvorená dohoda o dodávke surovej vody a v tejto súvislosti uviedol, že v roku 2000 žiaden právny predpis neukladal povinnosť uzavrieť zmluvu o dodávke či už pitnej alebo surovej vody písomnou formou. Mal teda za to, že medzi účastníkmi konania bol založený záväzkový vzťah a vzhľadom k tomu, že sa jedna o podnikateľské subjekty jedna sa o záväzkový vzťah podľa § 261 Obchodného zákonníka. Tvrdenie svedka T. o tom, že dodávka surovej vody v objeme 4 m3 mala slúžiť len na preplach technologického zariadenia nebola žalovaným nijakým spôsobom preukázaná. Čo sa týka výpovede svedka Ing. I. C., tento konštatoval, že ako technický pracovník u žalovaného na útvare vodorozvoja jediným dôvodom prečo bolo odmietnuté dodávanie prerušenej surovej vody žalobcovi bola skutočnosť, že zdroj surovej vody nebol vhodný na výrobu stolovej vody z hľadiska mikrobiologického a biologického a v podstate žalovaný mohol dodávať len vodu, ktorá bola upravená chlórovaním. Taktiež uviedol, že v prípade ak by žalovaný dodával žalobcovi surovú vodu a teda neupravenú vodu chlórovaním, v prípade, že by toto malo negatívne následky pre spotrebiteľov, žalovaný by za tieto následky nezodpovedal, teda aj sám žalovaný potvrdil, že by nebol zodpovedný za dodávku surovej vody, ktorá by nebola vhodná na výrobu stolovej vody. Aj táto výpoveď dokazuje, že žalovaný postupoval svojvoľne v rozpore so zákonom. Vyjadril sa k výpovedi svedkov W.. C. I. a E. Y.. W.. C. I. bol konateľom a spoločníkom spoločnosti LUNACO Bardejov s.r.o., tento v rámci svojej výpovede ako svedok uviedol, že voda, ktorá bola dodávaná obchodnej spoločnosti LUNACO Bardejov s.r.o., sa so začiatku plnila bez chlóru bez obsahu žiadneho chlóru, alebo látok, ktoré 1Cb/230/2004

- 8 -

tam nemali byť a pred vstupom do plničky sa upravovala UV lampou. Pričom uviedol, že nevie ako dlho bola takto vyrábaná stolová voda spoločnosti LUNACO Bardejov s.r.o., dodávaná, konkrétne uviedol že či to bolo mesiac alebo rok s tým, že konštatoval, že neskôr žalobca urobil potrebné opatrenia, aby mohol spoločnosti LUNACO Bardejov s.r.o., dodávať vodu, avšak táto už nebola dodávaná alebo vyrábaná zo surovej vody. Čo sa týka svedka E. Y., tento uviedol, že otvorili spoluprácu so spoločnosťou LUNACO Bardejov s.r.o., na plnenie minerálnej vody. Svedok E. Y. uviedol, že sa nejednalo o stolovú vodu, lebo stolová voda je sódovka ale sa jednalo o pramenitú vodu, ktorá mala minerálne zloženie. Pričom aj svedok E. Y. uviedol vo svojej výpovedi, že v prevádzkarni žalobcu bol len 2 alebo 3 razy a celý čas tvrdil, že sa jednalo o kvalitnú a dobrú vodu, pričom až na sugestívnu otázku žalovaného, tvrdil svedok E. Y., že mal byť tovar a teda dodávaná minerálna voda vyrábaná zo surovej vody, pričom svedok E. Halaj uvádzal, že tovar sa volal LUNAQA prírodná minerálna voda a taktiež uviedol, že žalobca neskôr začal mať problémy s dodávkou vody, z ktorej sa vyrábala táto voda. Poukázal tiež na príčinnú súvislosť medzi vzniknutou škodou a konaním žalovaného, keď má za to, ak by žalovaný nebol odstavil dodávku surovej vody, žalobca mohol aj naďalej využívať zdroj surovej vody na výrobu stolovej vody, tak ako to potom začalo prebiehať od 12.2.2004 prípade aktuálne novou spoločnosťou, ktorá z tejto vody dokonca vyrába

kojeneckú vodu. Nebyť zákroku žalovaného, ktorým prerušil dodávku surovej vody žalobca mohol 4 roky vyrábať stolovú vodu, až do toho času. Mal za to, že nie je potrebné bližšie uvádzať a poukazovať na príčinnú súvislosť, pretože táto je jednoznačne daná a preukázaná konaním žalovaného. Tiež poukázal na rozhodnutie protimonopolného úradu, ktorý skonštatoval po dlhšom dokazovaní, že žalovaný začal dodávať žalobcovi surovú vodu a následne túto dodávku prerušil a v podstate svojim správaním, alebo konaní porušil pravidla súťažného správania sa.

18. Štatutárny zástupca žalobcu C. K. uviedol, že trvá na podanej žalobe s tým, že v roku 1999 spolu s bratom založili spoločnosť DAMIJO KOMPLET s.r.o., pričom hlavným predmetom podnikania bola výroba nealkoholických nápojov, limonády, sifónovej vody, stolovej vody a postupne začali robiť celý sortiment a dokonca začali vyrábať aj kojeneckú vodu. Pred tým, ako začali výrobu si robili dôkladný rozbor trhu. Pokiaľ sa týka výroby stolovej vody, obrátili sa na vodárenskú spoločnosť vtedajšie VVaK š. p. závod Svidník s návrhom na odber surovej vody. Vypracovali jednoduchý investičný zámer a ďalšie veci spojené s tým, pričom následne všetky písomnosti odovzdali okresnému hygienikovi vo Svidníku. Podľa neho nechýbali žiadne doklady a preto mohlo byť vydané rozhodnutie na výrobu stolovej vody. Začali si robiť vzorky, prišiel za nimi výrobca a to konkrétne vo Svidníku kde sa vyrábali fľaše, tento si založil spoločnosť LUNACO Bardejov s.r.o., dodával im fľaše s tým, že oni budú vyrábať vodu, baliť a LUNACO Bardejov s.r.o., budú od nich vodu kupovať. Následne okresný hygienik od nich požadoval ďalšie doklady, pričom samotné konanie rozhodnutím prerušil. Uviedol, že na výrobu stolovej vody im nebolo vydané povolenie, pretože konanie bolo prerušené. Nepredložili doklady okresnému hygienikovi čo mali predložiť, zastavili im vodu a z toho dôvodu nesúhlasili s výrobou. Potvrdil, že len spoločnosti LUNACO Bardejov s.r.o., dodali nejaké množstvo vody, ale nevedel uviesť aké množstvo. Potvrdil, že zmluvu s LUNACO Bardejov s.r.o., zo dňa 31.8.2000 uzatvoril on osobne. Za spoločnosť LUNACO Bardejov s.r.o., podpísal Ing. C. I., konateľ tejto spoločnosti a uviedol, že táto zmluva nebola antidátovaná a písomná zmluva o dodávke stolovej vody s LUNACO Bardejov s.r.o., bola len jedna a to zo dňa 31.8.2000. Na pojednávaní dňa 12.2.2015 za 1Cb/230/2004

- 9 -

prítomnosti svedka E. Y. uviedol, že voda LUNAQA prírodná minerálna voda nebola vyrábaná zo surovej vody, lebo nemali prívod vody pre surovú vodu.

19. Štatutárny zástupca žalobcu I. K. uviedol, že trvá na uvedenej žalobe, a skutočnosti uvedené v žalobe sú pravdivé a uvedenú stolovú vodu začal vyrábať on sám, potom sa spojil s bratom a začali vyrábať spolu, nakoľko brat mal väčší prehľad o výrobe tejto vody. Obišli dopredu všetky inštitúcie, všetkých odberateľov a bol veľký dopyt vtedy po stolovej vode. Našli veľkého odberateľa, ktorý je jeden najväčší na Slovensku, on zabezpečoval veľký odbyt, dokázal doviesť fľaše, lebo ich vo Svidníku vyrábal, oni sa nestarali o nejaké odberateľské, alebo dodávateľské styky. Prišiel naložil, vyviezol a taktiež stále zavolal koľko potrebuje tovaru a minimálne zhruba raz do týždňa prišiel kamión s prívesom po vodu, ktorú vtedy vyrábali. Uviedol, že pokiaľ sa týka povolenia z orgánu hygieny na výrobu stolovej vody, tak nevedel sa vyjadriť, ale uviedol, že ústne bolo dohodnuté, že im dajú povolenie bez problémov. Ale uviedol, že nedošlo im uvedené rozhodnutie z odboru hygieny a ďalej sa vo veci nevie vyjadriť, pričom týmito vecami sa zaoberá jeho brat C. K..

20. Zástupca žalovaného JUDr. Peter Kerecman, advokát uviedol, že žalobca sa domáha náhrady ušlého zisku za výrobu stolovej vody na výrobu ktorej nikdy nemal povolenie. Právoplatne rozhodnutie hygieny z 15.11.2000 je v spise a ním sme všetci viazaný. Je jedno čo žalobca dodával svojim odberateľom v rokoch 2000 - 2002, a že to označoval ako stolová voda. Podstatné je, že za tieto dodávky dostal zaplatené, ako za stolovú vodu. Žalobca nepreukázal splnenie ani jedného z predpokladov vzniku zodpovednosti za škodu. Tvrdí, že škoda vznikla zo záväzkového vzťahu porušením povinnosti. Nepreukázal ale ani len jeho existenciu. Písomná zmluva medzi účastníkmi upravuje dodávku pitnej vody, nikdy nebola zmenená, žiadnu písomnú zmenu tejto zmluvy žalobca nepredložil. Hoci svedok T. ho upozornil, že musí mať písomnú zmluvu s tým, že poukázal na výpoveď W.. T. z 31.4.2015. Sám žalobca na pojednávaní 30.4.2015 povedal, že cez prípojku pretiekli iba 4 m3 surovej vody a že tento údaj je správny, nikdy neboli preukázané žiadne dodávky surovej vody. Jediným odberateľom žalobcu malo byť LUNACO Bardejov na základe zmluvy z 31.8.2000. Zmluva je antidátovaná a účelová. Je na nej sídlo ale najmä pečiatka LUNACA Bardejov, ktorú mohlo začať používať až oveľa neskôr, ako je to preukázané

z notárskej zápisnice o zmene sídla zabezpečenej z Obchodného registra v Banská Bystrica. Navyše 31.8.2000 žalobca vedel, že žiadnu surovú vodu od žalovaného nedostane, napriek tomu, si zazmlúvnil jej dodávky. V tom čase nemal ani len povolenie na výrobu surovej vody. Použitý UV žiarič na úpravu vody konkrétny typ, ktorého žalobca použil nie je spôsobilý pri danej tvrdosti vody dosiahnuť takú úpravu vody aby vyhovovala hygienickým predpisom čo je preukázané správou od distribútora týchto zariadení. Žalovaný neporušil povinnosť zo záväzkového vzťahu. Medzi účastníkmi nieto vzťahu súťažiteľov, iba rozhodnutie protimonopolného úradu nezakladá protiprávnosť konania žalovaného. Zneužitie účasti na hospodárskej súťaži ako porušenie mimozmluvnej povinnosti dbať na pravidlá hospodárskej súťaže zakladá zodpovednosť iba medzi súťažiteľmi. Z etikiet Makovický prameň a LUNAQA vyplýva, že ide o vodu s rovnakým zložením. Žalobca uviedol, že oba tieto produkty sa plnili z tej istej vody na pojednávaní dňa 11.12.2015. Predbežným opatrením hygieny z 2.5.2002 bolo zakázané žalobcovi vyrábať balenú stolovú vodu a bolo zistené používanie etikety LUNAQA - pramenitá stolová voda. Poukázal na výpoveď svedka E. Y., ktorý potvrdil, že mu bol dodávaný tovar vyrábaný zo surovej vody, hoci sa volal

1Cb/230/2004

- 10 -

LUNAQA prírodná minerálna voda. Svedok W.. I. potvrdil, že tento obchodný vzťah skončil na základe toho, že hygiena vo Svidníku mala výhrady k vode. A žalobca nepodal svoj podnet na protimonopolný úrad v roku 2000 ale až potom, keď hygiena vydala svoje rozhodnutie. Aj z toho je zrejme, že niet príčinnej súvislosti medzi konaním žalovaného a údajnou škodou na strane žalobcu. Poukázal ďalej na faktúry vystavené LUNACO Bardejov s.r.o., pre LUNACO Lučenec s.r.o., kde bola fakturovaná stolová vody, výpisy z účtu LUNACO Bardejov s.r.o., z ktorých vyplýva, že dodávky žalobcovi LUNACO Bardejov s.r.o., uhradilo rovnako ako aj na vyjadrenia od LUNACA Bardejov s.r.o. v priebehu konania na okolnosti, že všetky dodávky tovaru žalobcovi boli uhradené. Pre úplnosť poukázal i na posudky RNDr. Terpakovej a Prof. Kriša. Pre úplnosť poukázal aj na to, že vzniesli námietku premlčania pre prípade, že by išlo o mimozmluvnú zodpovednosť v režime Občianskeho zákonníka. Navrhol žalobu zamietnuť, lebo žalobca dôkazne bremeno neuniesol, nepreukázal, že by mu vznikla nejaká škoda, tobôž v príčinnej súvislosti s konaním žalovaného.

21. Svedok W.. C. T. uviedol, že v roku 2000 pracoval v VVaK Košice, š. p.. a to vo funkcií ako riaditeľ odštepného závodu Svidník, pričom pracoval dlhé roky v tejto spoločnosti. Uviedol, že v roku 2000 so spoločnosťou DAMIJO KOMPLET, s.r.o., nebola uzatvorená žiadna zmluva na dodávku surovej vody. Bola uzatvorená dňa 1.4.1999 zmluva na odber pitnej vody, táto zmluva bola na dobu neurčitú. Uviedol, že spoločnosť DAMIJO KOMPLET, s.r.o., ich žiadala o uzatvorenie zmluvy na dodávku surovej vody z prívodného potrubia v júny 2000, ktorej uzavretie podmienili súhlasným stanoviskom podnikového riaditeľstva vtedajších Východoslovenských vodárni a kanalizácii š.p. Košice na dodávku pitnej vody zo surovej vody a taktiež podmienkou bolo, aby k predmetnej veci bolo zabezpečené potrebné povolenia príslušných orgánov. Keďže odberateľ nepredložil kladné stanovisko podnikového riaditeľstva ich spoločnosti, zmluva na odber surovej vody nebola uzatvorená. Požiadavka zo strany DAMIJO KOMPLET s.r.o.,, na uzatvorenie zmluvy o odbere surovej vody bola požiadavka na odber vody, nebola požiadavka na uzatvorenie zmluvy. Formálne bol o postupe pri uzatváraní zmluvy odberateľ informovaný. Ak by bolo dané kladné stanovisko podnikového riaditeľstva k odberu surovej vody na výrobu stolovej vody a príslušné povolenia príslušných orgánov potom, by bola zmluva na dodávku vody pre odberateľa uzatvorená. Podobne uzatvárali aj zmluvu na odber pitnej vody v roku 1999. Uiedol, že určite by zmluvu uzatvárali písomne, vždy s odberateľmi na dodávku vody uzatvárali písomne zmluvy. Bez písomnej zmluvy dodávka nebola možná. Potvrdil, že tento postup osobne vysvetlil konateľovi spoločnosti DAMIJO KOMPLET s.r.o., pánovi C. K.. Dodal, že vodomer na surovú vodu bol namontovaný preto, lebo osobne Miroslav K. naliehal a tlačil na nich, aby mu umožnili prepláchnuť systém technologického zariadenia na výrobu stolovej vody a odskúšanie a overenie UV žiariča na úpravu stolovej vody, ktorý mal dodaný v technologickej linke. Tiež na základe požiadavky, ktorú uvádzal k umožneniu na preplach a odskúšanie UV žiariča, pristúpili k napojeniu samotnej prípojky 1.6.2000 v ten istý deň 1.6.2000 namontovali taktiež do samostatnej vodomernej šachty príslušné prípojky na odber surovej vody vodomer. Predmetný vodomer demontovali 19.9.2000 s odberom vody, bolo to 4 m3, teda konečný stav vodomeru. Demontovali ho z toho dôvodu, že tento mal slúžiť iba k preplachu a odskúšania zariadenia a nebola uzavretá zmluva na dodávku surovej vody. Zástupca spoločnosti ich

ubezpečil ešte v auguste 2000, že vybavuje príslušné veci k uzatvoreniu zmluvy, aby táto mohla byť uzatvorená do konca augusta 2000. Keďže ani po tomto termíne neboli predložené zo strany 1Cb/230/2004

- 11 -

budúceho odberateľa DAMIJO KOMPLET s.r.o., potrebné podklady k uzatvoreniu zmluvy, nevideli dôvod, aby vodomer zostal vo vodomernej šachte, pretože ten mal slúžiť, iba na krátky čas pre potreby spoločnosti DAMIJO KOMPLET s.r.o., tak, ako to uviedol, t. j. na preplach a odskúšanie technológie. V danom prípade demontovali vodomer a zaslepili prívod vodovodnej prípojky, ktorá mala slúžiť na odber surovej vody. Fyzicky prípojku neodpojili od prívodného potrubia. Predmetný údaj odberateľ o množstve 4m3 nereklamoval, toto množstvo mu vyfakturovali v dohodnutej cene pitnej vody. Za obdobie od 1.9.2000 do 10.2.2014 tejto obchodnej spoločnosti nedodávali surovú vodu nebola ani uzatvorená zmluva na dodávku surovej vody a spoločnosť za uvedené obdobie rokov 2000 až 2004 nezískala súhlasné rozhodnutie okresného hygienika na výrobu stolovej vody. Surovú vodu začali pre DAMIJO KOMPLET s.r.o., dodávať v roku 2004 po uzatvorení Zmluvy na dodávku surovej vody na základe rozhodnutia Rady Protimonopolného úradu SR. Dodal, že fakturácia surovej vody bola pričlenená k faktúre k odberu pitnej dodávanej vody na výrobu nealkoholických nápojov z dôvodu, že inú možnosť nemali, keďže zmluva bola uzatvorená len na dodávku pitnej vody v roku 1999 a keďže vodomer bol namontovaný u odberateľa v šachte, cez ktorý pretiekla voda o objeme 4 m3 boli povinný túto fakturovať v pretečenom množstvo, tak ako uvádzal. Pokiaľ by bola uzatvorená zmluva na odber surovej vody, potom by táto položka bola vyfakturovaná samostatnou faktúrou s uvedením čísla príslušnej zmluvy na odber surovej vody. Cena za surovú vodu bola v cene pitnej vody, tak ako sa osobne dohodli s konateľom spoločnosti DAMIJO KOMPLET, s.r.o., Dodal, že závode Svidník do roku 2004 nikto neodoberal iný druh vody ako pitnú vodu.

22. Svedok W.. I. C. uviedol, že v uvedenom čase bol pracovníkom žalovanej spoločnosti, pričom v roku 2000 pracoval ako technicky pracovník útvaru vodorozvoja a od roku 2002 pracoval vo funkcii ako vedúci oddelenia prevádzky vodovodov a kanalizácii v Košiciach. V roku 2000 obdŕžali od spoločnosti DAMIJO KOMPLET s.r.o. investičný zámer na výrobu stolovej vody, pričom po posúdení kvality vody vo vodnom zdroji, tak nesúhlasili s odberom surovej vody priamo z prívodného potrubia, ale až zo zásobovacieho potrubia, ale až po úprave vody chlórovaním. Dodal, že podklady o kvalite surovej vody mal z prameňa Jurková Voľa. Pričom dodal, že ku koncepčným záležitostiam sa vyjadrovalo podnikové riaditeľstvo.

23. Svedok W.. I. D. bývalý riaditeľ VVaK š. p. Košice, pred dožiadaným súdom Okresný súd Košice II dňa 23.8.2016 uviedol, že vzhľadom na jeho vek a skutočnosť, že je rok 2016 na takúto spoločnosť DAMIJO KOMPLET s.r.o., ani list z roku 2000 si nespomína.

24. Svedok E. Y. uviedol, že bol konateľom spoločnosti a spoločníkom v dvoch spoločnostiach LUNACO Lučenec s.r.o., a LUNACO Bardejov s.r.o.,, pričom v spoločnosti LUNACO Lučenec s.r.o., je konateľom a spoločníkom od roku 1995 doposiaľ a v LUNACO Bardejov, s.r.o., ak si dobre pamätá od roku 1999-2003. Pokiaľ sa týka vzťahu medzi týmto spoločnosťami, hlavná bola spoločnosť LUNACO Lučenec, s.r.o., a LUNACO Bardejov, s.r.o., bola ako dcéra vygenerovala sa z toho života z potreby. Spoločnosť LUNACO Bardejov, s.r.o., vznikla preto, aby nakupovala a predávala výrobky, balenú minerálku 1,5 l fľaše v petovom balení. Spoločnosť DAMIJO KOMPLET, s.r.o., dodávala výrobky LUNACU Bardejov s.r.o., a potom LUNACO Bardejov s.r.o., ich predávalo LUNACU Lučenec, s.r.o., 1Cb/230/2004

- 12 -

ktorá spoločnosť to distribuovala ďalej. Jednalo sa o výrobok pod obchodnou značkou LUNAQA a bola to minerálna voda, ktorá mala veľmi dobré zloženie, obsahovala málo vápnika, čo vlastne bolo veľmi výhodné pre srdciarov, čiže osoby, ktoré mali problémy so srdcom, krvným obehom. A túto vodu odoberali od DAMIJO KOMPLET s.r.o. a ju distribuovali cez obchodnú spoločnosť LUNACO Lučenec s.r.o.. Vysvetlil, prečo uvedená voda bola kupovaná od DAMIJO KOMPLET s.r.o., do LUNACO Bardejov s.r.o. a následne do LUNACO Lučenec s.r.o.,tak jednoducho pre vzdialenosť 250 km Lučenec - Svidník. S pánom I. v Bardejove uvedenú spoločnosť vytvorili a pán I. vedel tú výrobu koordinovať. Uviedol, že to bola veľmi dobrá voda a za jeden mesiac sa jej predalo 150 000 l vody. Dodal, že uvedenú vodu odoberal

od DAMIJO KOMPLET, s.r.o., a to v období necelých dvoch rokov 2000, 2001, 2002 a v objeme 2 000 000 fliaš /1, 5 l. Nebola to stolová voda, lebo stolová voda je sódovka, bola to pramenitá voda, ktorá mala minerálne zloženie. Pokiaľ sa týka odoberanej vody uviedol, že voda mala byť surová, nemala byť chlorovaná. Dodal, že si robili vzorky a nenašli negatívne zloženie, že by tam bol chlór. Museli dať vzorku na rozbor a vo vode je chlór cítiť keď si otvoríte fľašu. Pred súdom dňa 12.2.2015 sa vyjadril, že je presvedčený, že tovar bol vyrobený zo surovej vody, pričom jednalo sa o tovar LUNAQA, prírodná minerálna voda, pričom na etikete je aj zloženie minerálov, z ktorej sa dalo odkontrolovať zloženie vody. Vodári to vedia, pretože voda sa dáva pravidelne na rozbory. Poukázal aj na etiketu prírodnej minerálnej vody LUNAQA. Následne, keďže DAMIJO KOMPLET s.r.o., nemal zdroje vody, nemal odkiaľ brať vodu, čiže tú vodu z ktorej sa vyrábala LUNAQA, ukončili spoluprácu, presne rok si nepamätal, ale jednalo sa asi o rok 2002. Pokiaľ sa týka zmluvných vzťahov medzi LUNACO Bardejov s.r.o. a DAMIJO KOMPLET s.r.o., nevie, či kolega Jurko podpisoval nejakú zmluvu, ale si myslí, že bola urobená nejaká všeobecná obchodná zmluva o dodávkach. Pokiaľ sa týka, aký bol zazmluvnený objem tovaru medzi DAMIJO KOMPLET s.r.o., a LUNACO Bardejov, s.r.o., tak určite vedeli, že je tam určitý limit, bolo tam určite určený maximálny limit a keď výrobok sa uvádza na trh, začína sa od nuly a postupne tvoríte. Investujete do ľudí, do predstavovania výrobkov, do rôznych akcii, ktoré sú s tým spojené a nemôžete vedieť koľko budete predávať, na trhu je stále väčšia ponuka, ako dopyt. Bolo to úsilie, ktoré vynaložili a myslí, že nebolo presne definované, že koľko bolo potrebné zmluvne dodať. Doplnil, že obchodnú prácu, činnosť robilo LUNACO Lučenec s.r.o., pretože LUNACO Bardejov, s.r.o., bol len ten stredný článok, koordinátor. Pričom všetko sa robilo legálne. Pokiaľ sa týka dodávok medzi LUNACO Bardejov, s.r.o. a DAMIJO KOMPLET s.r.o., boli to dodávky na základe dlhodobého kontraktu. Voda sa nikdy nepredáva na krátku dobu, ale bolo to dlhodobo. Trh sa buduje, vytvára sa priestor a sa dodáva tovar. Dodal, že nemá vedomosť o tom, že sa spoločnosť LUNACO Bardejov, s.r.o., sťahovala v rámci Mesta Bardejov, ale dodal, že to nemá nič spoločné s vodou. Dodal, že na valných zhromaždení spoločnosti LUNACO Bardejov, s.r.o., sa zúčastňoval v zmysle spoločenskej zmluvy a keď sa menila spoločenská zmluva museli sa stretnúť v Lučenci alebo v Bardejov, pričom uvedené veci vybavoval W.. C. I..

25. D. Ing. C. I. uviedol, že bol spoločníkom a konateľom spoločnosti LUNACO Bardejov s.r.o., a vo firme vo firme LUNACO Lučenec s.r.o., nezastával žiadnu funkciu, bol len dodávateľom tejto firmy. Pričom jednalo sa o vodu LUNAQA. Jednalo sa o spoločnosť DAMIJO KOMPLET s.r.o., dodávateľa ktorý mal prevádzku v I. E. bola

1Cb/230/2004

- 13 -

veľmi dobrá, mala kvalitné parametre a on pôsobil v oblasti predaja obalov pre nealko nápoje a tak ponúkol pánovi K. možnosť predávať túto vodu LUNACO Lučenec, s.r.o., ktorý bol jedným z ich najväčších odberateľov fliaš a uzáverov, teda ich produktov. Uviedol, že túto vodu od pána K. ponúkol E. Y., pretože bola to úžasná voda, s tým, že E. Halaj prišiel s tým, aby spravili spoločnú firmu v Bardejove, ktorá sa bude starať o predaj tejto vody. Spoločnosť DAMIJO KOMPLET s.r.o., dodala spoločnosti LUNACO Bardejov s.r.o., v najlepších mesiacoch 100 000 fliaš mesačne, možno ich bolo 120 000 / 1,5 l. Dodávky sa začali realizovať niekedy v roku 2000, fungovali aj v roku 2001, nevie povedať, kedy sa to skončilo, je to 14 rokov dozadu. Pokiaľ sa týka výroby, fľaše a uzávery dodávali oni a plniace zariadenia mal DAMIJO KOMPLET svoje. Čo sa týka jeho technológie plnenia, jemu to bolo jedno ako to robí, ale že mu dodá produkty v takom množstve, ako potrebovali a načas. Dodal, že to bola dobrá voda, s tým, že ju nevie popísať. Bola to prírodná stolová voda, nebola to minerálna voda. Pokiaľ sa týka plnenia, voda bola plnená priamo zo zdroja, plnila sa normálne, nebol tam obsah žiadneho chlóru, alebo látok, ktoré tam nemali byť, vedel, že pán K., ešte pred vstupom do plničky mal UV lampu, ktorá vlastne likvidovala všetky baktérie, ak náhodou tam boli. Pokiaľ sa týka trvania zmluvného vzťahu, nevedel sa presne vyjadriť, ako dlho trval, ale si myslel, že zmluvný vzťah trval viac ako rok, a keďže je to veľa rokov dozadu nevedel sa vyjadriť či bola ukončená zmluva písomne. Pričom tento vzťah sa skončil na základe toho, že hygiena vo Svidníku mala výhrady k vode, ktorá sa tam plnila. Za dodanú vodu platili pánovi K. v zmysle zmluvy, ale pán K. má zaplatené všetky faktúry a im platil za vodu LUNACO Lučenec s.r.o.. Od spoločnosti DAMIJO KOMPLET s.r.o., odoberal len túto vodu LUNAQA, nespomína si, aby odoberal iný tovar. Naopak jemu dodávali fľaše a uzávery. Dodal, že voda LUNAQA bola vynikajúca a dobre sa chytila na trhu. A LUNACO Lučenec s.r.o., mal záujem o túto vodu, lebo oni takúto čistú

stolovú vodu nemali k dispozícii a toto im do sortimentu išlo. Pokiaľ sa týka pôvodu vodu z ktorej sa vyrábala voda LUNAQA tak uviedol, že tá voda bola chuťovo dobrá a predtým než sa uviedla na trh, pán Y., pred tým než sa pustila na trh, že mu posielali vzorky, zabezpečil rozbory, nebola to jeho starosť. Jeho starosť bola zabezpečiť fľaše, uzávery a zariadiť, aby voda bola naplnená podľa objednávky a im dodaná. Objednávku poslali pánu K. a tento mal za úlohu zariadiť, naplniť, pripraviť a dodať. Potvrdil, že mu bolo avizované, že je nejaký problém s vodou, že sa to rieši, ale on do toho zasahovať nemohol, pretože pán Džogan bol s nimi v zmluvnom vzťahu, oni fungovali, pokiaľ neboli problémy a keď tie problémy nastali, že tú vodu nemal, tak to riešili nejako krízovo, až pokiaľ to nezastavila hygiena. Pokiaľ sa týka zmluvy o dielo zo dňa 31.8.2000 svedok uviedol, že za objednávateľa LUNACO Bardejov s.r.o., je podpis jeho, za zhotoviteľa podpis predpokladá, že to bol pána K., pričom otlačok pečiatky, ktorý je tam pripojený tam dal on. Potvrdil, že do roku 2000 firma LUNACO Bardejov, s.r.o., sídlila na ulici 29. augusta 4 v Bardejove a následne sa firma presťahovala na ulicu Štefánikova 3163, Bardejov, kde bola v nájomných priestoroch.

26. Svedok C.. D. J. uviedla, že v uvedenom čase pracovala na Okresnom úrade Svidník ako štátny okresný hygienik. Uviedla, že presne detaily ohľadne veci týkajúcich sa spoločnosti DAMIJO KOMPLET s.r.o., si nepamätá s tým, že pokiaľ sa týka žiadosti DAMIJO KOMPLET s.r.o., o povolenie na výrobu stolovej vody tak, podľa príslušnej STN sú dané presné podmienky, či sa táto stolová voda vyrába zo surovej vody, alebo z inej vody, pričom vie, že žiadosť o povolenie výroby stolovej vody bola zamietnutá, dôvody si nepamätá. Uviedla, že jedna sa o rozhodnutie zo dňa 15.11.2000 ktorým bolo vydané 1Cb/230/2004

- 14 -

rozhodnutie, že nesúhlasí sa s návrhom DAMIJO KOMPLET s.r.o. vo veci výroby stolovej vody. Potvrdila, že v apríly 2002 bola vykonaná kontrola zo strany zamestnancov hygieny Svidník v spoločnosti DAMIJO KOMPLET s.r.o.. Pokiaľ sa týka predbežného opatrenia vydaného dňa 2.5.2002, ktorým ako štátny okresný hygienik zakázal spoločnosti DAMIJO KOMPLET s.r.o., vyrábať balenú stolovú vodu LUNAQUA, tak uvedené rozhodnutie bolo vydané po tom, čo bolo zistené, že firma vyrába a dodáva na trh daný druh vody, čo vtedy tak, ako je tam uvedené v rozhodnutí na základe signálu od kolegov z iných okresov v rámci Slovenska, či to bol Lučenec, alebo Bardejov, alebo nejaký iný, tak potom išli za tým, a zistili, že je to pravda. Uviedla, že pokiaľ sa týka predbežného opatrenia, tak podľa všetkého laboratórne rozbory neboli v súlade s príslušnými normami a firma mala negatívny posudok, a bolo rozhodnuté o okamžitom zastavení výroby, pretože sa jednalo o ochranu zdravia ľudí vo väčšom rozsahu. Uvedenému predchádzalo rozhodnutie štátneho okresného hygienika zo 7.8.2000 ktorým konanie vo veci bolo prerušené, pričom na základe uvedeného bolo potrebné doplniť dva body, ktoré tam boli uvedené z dôvodu vtedy platných predpisov.

27. Svedok C.. T. T. uviedla, že v roku 2002 pracovala ako vedúca oddelenia hygieny Regionálneho úradu verejného zdravotníctva. Pokiaľ sa týka záznamu zo dňa 30.4.2002, ktorý spísala pri kontrole u žalobcu k tomu uviedla, že na uvedenej kontrole boli počas výkonu štátneho zdravotného dozoru, vzhľadom na odstup času si nepamätala na podrobnosti, pretože je to veľa rokov dozadu, nepamätala sa, či to bolo z ich podnetu, alebo na základe nejakého hlásenia. Potvrdila, že uvedený záznam rukou písala osobne, je tam jej podpis, pričom v uvedenom zázname je napísaný len skutkový stav, ktorý zistili.

28. Svedok W.. P. I. uviedla, že v uvedenom období bola pracovníčka Regionálného úradu Svidník až do roku 2007. V roku 2000 pracovala ako vedúca oddelenia životného prostredia, jej pracovná náplň bola rozsiahla, náplň si už nepamätá, pričom vo vzťahu k vodnému hospodárstvu bola jej náplň práce pripravovať podklady pre rozhodnutia regionálneho hygienika. Iišlo o podklady administratívne, ktoré vychádzali aj z terénu. Nepamätala si bližšie skutočnosti ohľadne výroby nealkoholických nápojov v Jurkovej Voli, avšak uviedla, že nevie sa vyjadriť ani ku kvalite vody vzhľadom na odstup času. Pokiaľ sa týka vybavenia žiadosti pána K. v súvislosti s výrobou stolovej vody, tak ona presne túto žiadosť nemala na oddelení, bola len poverená hygieničkou zúčastniť sa pri vybavovaní tejto žiadosti z ohľadu kvality vody. Dodala, že zo strany Regionálneho úradu sa tejto žiadosti vyhovelo, nevie uviesť kedy. Svedkyňa po predložení záznamu zo dňa 30.4.2002 z vykonanej ohliadky prevádzky spoločnosti žalobcu výrobňa nealkoholických nápojov v obci I. E. uviedla, že uvedený záznam nepísala, tento podpísala, na túto ohliadku určite bola vyslaná okresnou hygieničkou z hľadiska vodného zdroja, pričom ohľadne tohto

vodného zdroja uviedla to, čo je v zázname uvedené. Pričom je tam uvedená kvalita vody, sú tam uvedené laboratórne rozbory z roku 2000.

29. Vo veci bol súdom ustanovený znalec Ing. Radoslav Židek, PhD, z odboru potravinárstvo, odvetvie skúmanie potravín, ktorý vo veci predložil súdu znalecký posudok č. 3/2013, zo dňa 7.6.2013, v ktorom mu bola zadaná úloha a to stanoviť kvalitu surovej vody na výrobu stolovej vody a ktorý na základe predloženej dokumentácie zodpovedal na predložené otázky, z ktorého záverov mimo iného vyplýva, že v období od 1.9.2000 do 10.2.2004 neexistovali žiadne legislatívne dôvody, prečo by sa zo surovej vody nedala vyrábať za 1Cb/230/2004

- 15 -

predpokladu vhodnej technológie úpravy vody pramenitá stolová voda. Vo veci bol vyhotovený kontrolný znalecký posudok Ing. Vojtechom Szemesom, CSc, znalec z odboru potravinárstvo, odvetvie spracovania potravín, ktorý vo veci predložil kontrolný znalecký posudok č. 4/2014 zo dňa 15.7.2014, v ktorom stanovil kvalitu surovej vody na výrobu stolovej vody a na základe predloženej dokumentácie zodpovedal aj na otázky, pričom zo záverov vyplýva, že surová voda z vodovodného zdroja I. E. bola vhodná na výboru stolovej vody. Žalovaný vo veci predložil stanovisko znalkyne RNDr. Evy Terpákovej, CSc., zo dňa 31.7.2013, znalca z odboru ochrany životného prostredia k znaleckému posudku č. 3/2013 Ing. Radoslava Žideka, PhD, ktorá v závere konštatovala, že v danom prípade účinnosť technologického zariadenia bola nedostatočná.Žalovaný vo veci predložil tiež stanovisko Prof. Ing. Jozefa Kriša, PhD zo dňa 22.7.2013, v ktorého závere sa uvádza, že spoločnosť DAMIJO KOMPLET, s.r.o., nemohla zabezpečiť výrobu kvalitnej stolovej vody v období 6.6.2000 do 20.2.2004. Pričom uviedol, že kvalitatívne parametre surovej vody boli dosť meniace, technologické zariadenia, ktoré v počiatkoch boli zabezpečené iba UV žiaričom, ktoré sa neskôr doplnilo aj filtráciou s aktívnym uhlím a preto nemohli tieto zariadenia plniť svoju funkciu na 100 %.

30. Súd zistil, že medzi účastníkmi bola uzatvorená písomná zmluva č. 470/99 zo dňa 1.4.1999 na dodávku pitnej vody. Žiadna zmluva o dodávke iného tovaru medzi účastníkmi uzatvorená nebola.

31. Z investičného zámeru žalobcu je zrejme, že žalobca dňa 10.5.1999 spracoval investičný zámer na výrobu stolovej vody v prevádzke Jurkova Voľa; chcel rozšíriť výrobu o výrobu stolovej vody podľa STN 567859 zo surovej vody, ktorú chcel odoberať od žalovaného z jeho privádzacieho potrubia v mieste pred úpravňou (na pitnú vodu).

32. Žalobca žiadosťou zo dňa 7.6.2000 doručenou Okresnému úradu vo Svidníku - štátny okresný hygienik, požiadal Okresný úrad - štátneho okresného hygienika o vydanie rozhodnutia na rozšírenie činnosti, výrobu nealkoholických nápojov a to o výrobu stolovej vody. Pretože podanie nespĺňalo náležitosti, bolo rozhodnutím Okresný úrad Svidník - štátneho okresného hygienika z 7.8.2000 pod č. 2000/09766-033/358 prerušené konanie a žalobcovi bolo uložené podanie doplniť.

33. Na základe žiadosti žalobcu sa jeho zámerom na výrobu stolovej vody zo surovej vody zaoberal žalovaný. Žalobcovi bolo mu oznámené, že k veci sa musí vyjadriť VVaK š.p., pod. riaditeľstva žalovaného; bolo mu vysvetlené, že ak bude od VVaK š.p., pod. riaditeľstva žalovaného súhlasné stanovisko a žalobca predloží všetky potrebné doklady, bude potrebné uzatvoriť písomnú zmluvu o dodávke surovej vody, lebo má uzatvorenú len zmluvu na dodávku pitnej vody (na to výslovne upozornil svedok Ing. T. konateľa žalobcu C. K., ako to uviedol Ing. C. T. na pojednávaní 30.4.2015. Pretože žalobca naliehal, aby mohol potrubie zatiaľ aspoň prepláchnuť a odskúšať si ÚV zariadenie, žalovaný namontoval na prípojku zhotovenú žalobcom vodomer 1.6.2000, aby sa mohol realizovať preplach.

1Cb/230/2004

- 16 -

34. Listom VVaK š.p., pod. riaditeľstva žalovaného žalobcovi zo 17.7.2000 žalovaný oznámil žalobcovi, že mu surovú vodu nebude dodávať, je možné dodávať však pitnú vodu z rozvodnej siete.

35. Ako uviedol svedok W.. C. T., žalobca ho ešte v auguste 2000 ubezpečoval, že si to vybaví, k zmene stanoviska VVaK š.p., pod. riaditeľstva žalovaného ale nedošlo a tak žalovaný demontoval vodomer dňa 19.9.2000, pričom zápis, dátum demontáže nespochybnil ani žalobca. Cez prípojku do 19.9.2000 pretiekli iba 4 m3 vody a uvedené množstvo surovej vody nespochybnil ani štatutárny zástupca žalobcu C. K.. Takýto bol stav vodomeru pri demontáži, žalovaným bola žalobcovi vystavená faktúra č. 0200581300 zo dňa 31.8.2000, podľa stavu vodomeru, táto nebola reklamovaná žalobcom.

36. Okresný úrad Svidník - štátny okresný hygienik vydal dňa 15.11.2000 pod č. 2000/09766-004/358 rozhodnutie, podľa ktorého nesúhlasí s návrhom spoločnosti DAMIJO KOMPLET, s.r.o., na výrobu stolovej vody. Rozhodnutie odôvodnil tým, že žalobca podal žiadosť o vydanie povolenia na výrobu stolovej vody, ktorá nemala náležitosti, v lehote nebola doplnená a preto povolenie nemohlo byť vydané; toto rozhodnutie je právoplatné a záväzné.

37. Žalobca nepreukázal v priebehu konania, že by mu bolo v rozhodnom období 2000 - 2004 vydané povolenie na výrobu stolovej vody, na pojednávaní dňa 2.3.2007 štatutárny zástupca žalobcu C. Džogan uviedol, že žalobcovi povolenie na výrobu stolovej vody nikdy nebolo vydané.

38. Podľa tvrdenia žalobcu dňa 31.8.2000 bola uzatvorená zmluva medzi žalobcom a LUNACO Bardejov s.r.o., so sídlom Štefánikova 3163, Bardejov, IČO: 36 464 937, na plnenie stolovej vody do obalov objednávateľa v množstve 180 000 ks 1,5 l fliaš mesačne od 1.9.2000 za jednotkovú cenu 2,10 Sk/1,5 l fľaša.

39. Ako ďalej vyplynulo z vykonaného dokazovania, žalobca dodával tovar v ním súdu predložených faktúrach označený ako „LUNAQA - prírodná minerálna voda“ LUNACU Bardejov s.r.o., zhruba od júna 2000 do polovice roku 2002. Takto dodaný tovar LUNACO Bardejov s.r.o., predávalo LUNACU Lučenec s.r.o., ako balenú stolovú vodu, ako to vyplýva z faktúr vystavených spoločnosťou LUNACO Bardejov s.r.o., pre LUNACO Lučenec s.r.o., ktoré boli predložené súdu spoločnosťou LUNACO Bardejov, s.r.o., a vyplynulo to aj z výpovede svedkov E. Y. a W.. C. I.. LUNACO Lučenec s.r.o., rovnaký tovar dodávalo ďalej do obchodných reťazcov. Za takto dodaný tovar boli žalobcovi zaplatené všetky ním vystavené faktúry, ako to vyplýva z odpovede na výzvu súdu spoločnosti H.M.H.- Drevovýroba Kociha, s.r.o., so sídlom Kociha 25, 980 52 Hrachovo, IČO: 36 464 937, /predtým pod obchodným názvom LUNACO Bardejov, s.r.o./, zo dňa 29.12.2016, celkovo teda za dodávky do polovice roku 2002 bola žalobcovi zaplatená suma minimálne 77 243,33 eura (2 327 032,50 Sk). Jednotková cena za dodávku tohto tovaru bola dojednaná sumou 2,10 Sk rovnako ako v zmluve zo dňa 31.8.2000.

40. Ako uviedol štatutárny zástupca žalobcu C. Džogan na pojednávaní dňa 11.12.2015, v tomto období žalobca dodával balenú vodu označenú ako Prameň - Makovický prameň aj iným odberateľom, pričom uviedol, že išlo o tú istú vodu, plnenú z tej istej vody ako 1Cb/230/2004

- 17 -

voda označená LUNAQUA - prírodná minerálna voda. Ako vyplýva z etikiet predložených žalobcom, voda mala rovnaké zloženie, na etikete Prameň - Makovický prameň bolo STN stolovej vody. Ako je zrejmé z výpovedí svedkov E. Y. a W.. C. I., tovar dodaný žalobcom považovalo LUNACO Bardejov s.r.o., aj LUNACO Lučenec s.r.o. za balenú stolovú vodu a takto za ňu aj uhrádzalo faktúry žalobcovi. Z výsluchu svedkov E. Y., W.. C. I. ale aj samotného žalobcu je zrejmé, že ten istý tovar, ktorý dodal žalobca LUNACO Bardejov s.r.o., bol dodávaný LUNACOM Bardejov s.r.o., aj LUNACU Lučenec,s.r.o., pretože títo svedkovia uviedli, že iného dodávateľa, než žalobcu, na tento tovar nemali. Dodávky boli ukončené v polovici roku 2002; ako svedok W.. C. I. uviedol, z dôvodu, že hygiena vo Svidníku mala výhrady.

41. Ako vyplýva z predbežného opatrenia Okresného úradu Svidník - štátneho okresného hygienika z 2.5.2002 č. 02/10973-001/147, hygiena vo Svidníku výrobu žalobcovi zakázala, pretože bolo zistené pri štátnom zdravotnom dozore dňa 30.4.2002, že žalobca vyrába a plní čistú okysličenú vodu pod

obchodným názvom LUNAQUA - prírodná minerálna voda a na výrobu balenej stolovej vody nemá vydaný posudok. Preto bolo nutné zakázať žalobcovi výrobu balenej stolovej vody; priebeh kontroly a zistenia popísala svedkyňa MUDr. D. J. na pojednávaní dňa 6.5.2016 a uvedené skutočnosti vyplývajú aj zo zápisu o kontrole z 30.4.2002 podpísaného svedkyňami C.. T. T. a W.. P. I., ktoré uviedli na pojednávaní dňa 11.3.2016, že zápis je pravdivý. Svedkyňa MUDr. D. J. na pojednávaní dňa 6.5.2016 uviedla, že hygiena dostala podnet, je ohrozené zdravie a bolo zistené, že žalobca vyrába stolovú vodu bez povolenia, ktoré mu nebolo vydané preto že nesplnil podmienky pre vydanie kladného posudku. Žalobca vydané predbežné opatrenie rešpektoval a z obsahu spisu nevyplýva, že by dodávky stolovej vody žalobcom LUNACU Bardejov s.r.o., pokračovali.

42. V tejto situácii žalobca po tom, čo znova požiadal žalovaného o dodávku surovej vody a dostal znova zamietavú odpoveď listom žalovaného z 9.7.2002, podal podnet na Protimonopolný úrad SR dňa 9.12.2002, v ktorom uviedol, že žalovaný s ním odmieta uzatvoriť zmluvu o dodávke surovej vody, ktorú chce používať na výrobu balenej stolovej vody.

43. Protimonopolný úrad SR rozhodnutím z 9.1.2004 č. 2004/DZ/R/2/007 konštatoval, že postup žalovaného spočívajúci v prerušení dodávok vody a odmietnutí ďalších dodávok je zneužitím dominantného postavenia žalovaného na relevantnom trhu dodávok surovej vody na ďalšie spracovanie a uložil žalovanému povinnosť zdržať sa zneužívania dominantného postavenia, odstrániť závadný stav obnovením dodávok surovej vody žalobcovi a uložil žalovanému pokutu 16 596,96 eur /500 000 Sk/.

44. Bolo preukázané, že žalovaný uzatvoril v roku 2004 so žalobcom písomnú zmluvu o dodávke surovej vody.

Zistený skutkový stav súd takto právne posúdil:

45. Podľa § 373 Obchodného zákonníka kto poruší svoju povinnosť zo záväzkového vzťahu, je povinný nahradiť škodu tým spôsobenú druhej strane, ibaže preukáže, že porušenie povinností bolo spôsobené okolnosťami vylučujúcimi zodpovednosť. 1Cb/230/2004

- 18 -

46. Podľa § 757 Obchodného zákonníka pre zodpovednosť za škodu spôsobenú porušením povinností ustanovených týmto zákonom platia obdobne ustanovenia , a nasl.

47. Podľa § 7 ods. 5 písm. b/ zákona č. 188/1994 Z. z. o ochrane hospodárskej súťaže Zneužitím dominantného postavenia na relevantnom trhu je najmä obmedzenie výroby, odbytu alebo technického vývoja tovaru na úkor spotrebiteľov.

48. Podľa § 8 ods. 2 písm. b/ zákona č. 136/2001 o ochrane hospodárskej súťaže, Zneužitím dominantného postavenia na relevantnom trhu je najmä obmedzenie výroby, odbytu alebo technického vývoja tovaru na úkor užívateľov.

49. Podľa § 41 Obchodného zákonníka fyzické i právnické osoby, ktoré sa zúčastňujú na hospodárskej súťaži, aj keď nie sú podnikateľmi (ďalej len „súťažitelia“), majú právo slobodne rozvíjať svoju súťažnú činnosť v záujme dosiahnutia hospodárskeho prospechu a združovať sa na výkon tejto činnosti; sú však povinné pritom dbať na právne záväzné pravidlá hospodárskej súťaže a nesmú účasť na súťaži zneužívať.

50. Podľa § 42 ods. 1 Obchodného zákonníka zneužitím účasti na hospodárskej súťaži je nekalé súťažné konanie a nedovolené obmedzovanie hospodárskej súťaže.

51. Podľa § 40 ods. 2 Občianskeho zákonníka písomne uzavretá dohoda sa môže zmeniť alebo zrušiť iba písomne.

52. Podľa § 384 ods. 1 Obchodného zákonníka osoba, ktorej hrozí škoda, je povinná s prihliadnutím na okolnosti prípadu urobiť opatrenia potrebné na odvrátenie škody alebo na jej zmiernenie. Povinná osoba nie je povinná nahradiť škodu, ktorá vznikla tým, že poškodený túto povinnosť nesplnil.

53. Zodpovednosť za škodu upravená v § 373 a nasl. Obchodného zákonníka je zodpovednosťou záväzkovou. To, v ktorých prípadoch sa aj mimozáväzková zodpovednosť riadi týmito ustanoveniami vyplýva z § 757 Obchodného zákonníka.

54. Obchodnoprávna zodpovednosť je vždy zodpovednosťou objektívnou. Všeobecná zodpovednosť za škodu podľa § 373 a nasl. Obchodného zákonníka (záväzková a v prípade porušenia povinnosti stanovenej obchodným zákonníkom aj mimozáväzková) predpokladá porušenie právnej povinnosti; neexistenciu okolností vylučujúcich zodpovednosť; vznik majetkovej škody; príčinnú súvislosť medzi porušením povinnosti a vznikom škody; predvídateľnosť škody. Porušenie právnej povinnosti (protiprávne konanie) je porušením právnej povinnosti z platnej zmluvy alebo uloženej normou obchodného práva. Zavinenie nie je predpokladom vzniku zodpovednosti za škodu podľa obchodného práva. Liberačným dôvodom podľa § 374 Obchodného zákonníka môže byť iba taká okolnosť, ktorá bráni splneniu povinnosti, nastala nezávisle od vôle škodcu, o ktorej nemožno rozumne predpokladať, že by škodca túto prekážku alebo následok odvrátil alebo prekonal a o ktorej nemožno rozumne predpokladať, že by v čase vzniku záväzku túto okolnosť škodca predvídal.

1Cb/230/2004

- 19 -

55. Žalobca v priebehu konania odôvodňoval svoju žalobu tým, že žalovaný konal protiprávne preto, že porušil svoju povinnosť zo záväzkového vzťahu, keď žalobcovi prestal dodávať surovú vodu, resp. poukazom na to, že Protimonopolný úrad SR konštatoval protiprávnosť konania žalovaného. Tvrdil, že existuje príčinná súvislosť medzi protiprávnym konaním žalovaného a vznikom škody v podobe ušlého zisku na strane žalobcu, ktorá spočíva v nezväčšení jeho majetku o zisk z predaja stolovej vody, ktorú by žalobca v žalovanom období zo surovej vody dodanej žalovaným vyrobil.

56. Nemožno sa stotožniť s argumentáciou žalobcu, že žalovaný porušil zmluvnú povinnosť dodávať žalobcovi surovú vodu, pretože dospel k záveru, že takáto povinnosť žalovanému nevznikla, až do roku 2004, keď po rozhodnutí Protimonopolný úrad SR účastníci uzatvorili zmluvu o dodávke surovej vody. V rozhodnom období existoval medzi účastníkmi jediný právny vzťah a to ten, ktorý bol založený písomnou zmluvou na dodávku pitnej vody z 1.4.1999 č. 470/99. Obsahom tohto právneho vzťahu bola povinnosť žalovaného dodávať žalobcovi pitnú vodu, ako je to v tejto zmluve výslovne uvedené. Takto uzatvorenú zmluvu bolo možné zmeniť iba písomne podľa § 40 ods. 2 Občianskeho zákonníka, žalobca však uzatvorenie písomnej zmeny tejto zmluvy v konaní netvrdil a ani nepreukázal. Ako potvrdil svedok Ing. C. T., žalobca si navyše musel byť tejto skutočnosti vedomý, pretože ho na to výslovne upozornil. Iba faktický prechod 4 m3 surovej vody vodomerom nemožno považovať za tú právnu skutočnosť, v dôsledku ktorej došlo k zmene skoršieho zmluvného vzťahu, či založeniu povinnosti žalovanému surovú vodu žalobcovi dodávať. Navyše žalobca v konaní ani nepreukázal, že obrana žalovaného, podľa ktorej išlo o žalobcom vyžiadané minimálne množstvo vody určenej na preplach a testovanie zariadenia, by neobstála a to zvlášť preto, že celkovej účastníkmi opísanej situácie bolo zrejmé, že do času, kým žalovaný o žiadosti žalobcu nerozhodne, závod žalovaného vyhovieť žiadosti žalobcu sám nemôže. Opak netvrdil v konaní ani žalobca.

57. Rovnako tak ani iba preto, že Protimonopolný úrad SR vo výroku svojho rozhodnutia použil slovné spojené v súvislosti s formulovaním povinnosti uloženej žalobcovi „obnoviť“ dodávky, nemožno dospieť k záveru, že medzi účastníkmi existoval obchodnoprávny právny vzťah s určitým obsahom. Predpoklady vzniku obchodnoprávneho vzťahu stanovujú normy súkromného práva (najmä Obchodný a Občiansky zákonník), kým rozhodnutie Protimonopolného úradu SR je založené na normách práva verejného upravujúcich ukladanie sankcií za porušenie povinností v hospodárskej súťaži. Nepochybne však Protimonopolný úrad SR konštatoval svojim rozhodnutím porušenie povinnosti žalovaného spočívajúcej v zákaze zneužitia dominantného postavenia na trhu. Týmto záverom je aj konajúci súd viazaný. Preto súd dospel k záveru, že konanie žalovaného spočívajúce v odmietnutí realizácie dodávok

surovej vody žalobcovi a neuzatvorení zmluvy o dodávke surovej vody, je konaním protiprávnym (hoci medzi účastníkmi nejde o zodpovednosť za porušenie zmluvnej povinnosti ako tvrdil žalobca, ale o zodpovednosť mimozáväzkovú), ktoré zakladá zodpovednosť za škodu, ktorá ním bola spôsobená za predpokladu preukázania príčinnej súvislosti medzi takýmto protiprávnym konaním a vznikom škody na strane poškodeného.

58. Súd sa zaoberal aj námietkou žalovaného, podľa ktorej nedovolené obmedzenie hospodárskej súťaže, konštatované v rozhodnutí správneho orgánu, automaticky neznamená, 1Cb/230/2004

- 20 -

že išlo aj o nekalosúťažné konanie vymedzené v ustanovení § 44 ods. 1 Obchodného zákonníka, pretože pre naplnenie pojmových znakov nekalosúťažného konania je nevyhnutné, aby medzi súťažiteľmi bol aj vzájomný súťažný vzťah, ako konštatoval Najvyšší súd Slovenskej republiky v rozsudku sp. zn. 1Obdo V 19/2007 a Krajský súd v Bratislave vo viacerých rozhodnutiach v skutkovo obdobných veciach - sp. zn. 7Cob 33/2007 z 25.3.2010, sp. zn. 3Cob 255/2008 z 27.5.2009, sp. zn. 1Cob 236/2008 z 19.3.2009, na ktoré rozhodnutia poukazoval žalovaný. Súd sa stotožňuje s názorom žalovaného v tom, že aktívne legitimovaným pre súkromnoprávne vymáhanie náhrady škody z nedovoleného obmedzenia hospodárskej súťaže je iba ten subjekt, ktorý je s označeným škodcom vo vzťahu súťažiteľov, avšak dospel k záveru, že v tomto prípade posudzoval vzťah účastníkov so záverom o tom, že sú súťažiteľmi na trhu s dodávkami surovej vody, už Protimonopolný úrad SR a týmto záverom Protimonopolného úradu SR je súd viazaný. Práve vyhodnotenie existencie vzájomného vzťahu súťažiteľov bolo totiž podstatou rozhodnutia Protimonopolný úrad SR.

59. Po posúdení ostatných predpokladov vzniku mimozáväzkovej zodpovednosti však súd dospel k záveru, že žalobca dôkazné bremeno na ich preukázanie neuniesol, pretože nepreukázal ani existenciu príčinnej súvislosti medzi protiprávnym konaním a vznikom škody na strane žalobcu, ale ani samotný vznik škody. Z tohto dôvodu žalobu žalobcu v prevyšujúcej časti zamietol ako nedôvodnú, a to o zaplatenie sumy 237 099,18 eura s 13 % úrokom ročne od 16.5.2004 do zaplatenia a s 13 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 237 099,18 eura od 16.5.2014 do zaplatenia.

60. Príčinnou súvislosťou je priama väzba javov (objektívnych súvislostí), v rámci ktorého jeden jav (príčina) vyvoláva druhý jav (následok). O vzťah príčinnej súvislostí ide, ak je medzi protiprávnym konaním a škodou vzťah príčiny a následku. Ak bola príčinou vzniku škody iná skutočnosť, zodpovednosť za škodu nenastáva, pričom otázka príčinnej súvislosti nie je otázkou právnou, ide o skutkovú otázku, ktorá môže byť riešená len v konkrétnych súvislostiach. Právnym posúdením je vymedzenie, medzi ako ujmou (ako následkom) a ako skutočnosťou (ako príčinou) tejto ujmy má byť príčinná súvislosť zisťovaná. Pre posúdenie vzniku <../../../../../../zniku>zodpovednosti za škodu má preto zásadný význam otázka, v čom konkrétne spočíva škoda (majetková ujma), za ktorú je náhrada požadovaná. Práve vo vzťahu medzi konkrétnou ujmou poškodeného (pokiaľ vznikla) a konkrétnym konaním škodcu (ak je protiprávne) sa zisťuje príčinná súvislosť. Pri zisťovaní príčinnej súvislosti treba škodu izolovať zo všeobecných súvislosti a skúmať, ktorá príčina ju vyvolala. Pritom nie je rozhodujúce časové hľadisko, ale vecná súvislosť príčiny a následku; časová súvislosť ale napomáha pri posudzovaní vecnej súvislosti. V postupnom slede javov je každá príčina niečím vyvolaná (sama je následkom niečoho) a každý ňou spôsobený následok sa stáva príčinou ďalšieho javu. Zodpovednosť však nemožno robiť závislou na neobmedzenej kauzalite. Atribútom príčinnej súvislosti je totiž „priamosť“ pôsobenia príčiny na následok, pri ktorej príčina priamo (bezprostredne) predchádza následku a vyvoláva ho. Vzťah príčiny a následku musí byť preto priamy, bezprostredný, neprerušený; nestačí, ak je iba sprostredkovaný. Pri zisťovaní príčinnej súvislosti treba v dôsledku toho skúmať, či v komplexe skutočností prichádzajúcich do úvahy ako (priama) príčina škody existuje skutočnosť, s ktorou zákon spája zodpovednosť za škodu.

61. Príčinná súvislosť (kauzálny nexus) je podstatným prvkom zodpovednostnej skutkovej podstaty. Vyžaduje sa, aby protiprávne konanie a vznik škody boli v logickom slede 1Cb/230/2004

- 21 -

(nexus - spojenie, súvislosť, sled), teda, aby protiprávne konanie bolo príčinou a vznik škody vrátane jej rozsahu následkom tejto príčiny. Nestačí iba pravdepodobnosť príčinnej súvislosti, či okolnosti nasvedčujúcej jej existencii; príčinnú súvislosť treba vždy preukázať. Rozhodujúca je vecná súvislosť príčiny a následku a túto nemožno riešiť vo všeobecnej rovine, ale vždy v konkrétnych súvislostiach. Príčinou vzniku škody môže byť len také konanie (alebo opomenutie), bez ktorého by škodný následok nevznikol. Základom je úvaha (test conditio sine qua non), či by škodlivý následok nastal bez konania škodcu. Ak by tomu tak bolo, príčinná súvislosť by daná nebola. Podľa teórie tzv. adekvátnej príčinnej súvislosti, príčinná súvislosť je daná vtedy, ak je škoda podľa, všeobecnej povahy, obvyklého chodu vecí a skúsenosti adekvátnym dôsledkom protiprávneho úkonu. Súčasne však musí byť preukázané, že škoda by bez tejto príčiny nebola nastala a existenciu príčinnej súvislosti zisťuje súd, ktorý so zreteľom na konkrétne okolnosti vyhodnocuje, či tu príčinná súvislosť je alebo nie. Pri riešení otázky príčinnej súvislosti je právnym posúdením veci vymedzenie, medzi akou ujmou (ako následkom) a akou skutočnosťou (ako príčinou) tejto ujmy má byť príčinná súvislosť zisťovaná. Pre posúdenie zodpovednosti za škodu má preto zásadný význam otázka, v čom konkrétne spočíva škoda (majetková ujma), za ktorú je požadovaná náhrada.

62. V tomto prípade má škoda spočívať v nezväčšení majetku žalobcu o zisk z predaja stolovej vody v rozhodnom období od 19.9.2000 do 20.2.2004 vyrobenej zo surovej vody. Príčinou, pre ktorú žalobca tento zisk nedosiahol má byť odmietnutie dodávok surovej vody, z ktorej mala byť stolová voda vyrobená, žalovaným. Bolo preto potrebné skúmať, či škoda by bez tejto príčiny nebola nastala, tj. či by inak žalobca zisk dosiahol.

63. Ako vyplýva z podania žalobcu zo 7.6.2000 doručenému Okresnému úradu Svidník -štátny okresný hygienik z 12.6.2000, žalobca si už v čase prípravy svojho zámeru výroby stolovej vody bol vedomý toho, že pre výrobu stolovej vody je nevyhnutné nie len mať zabezpečenú dodávku surovej vody od žalovaného, ale dosiahnuť aj vydanie povolenia od Okresného úradu Svidník-štátného okresného hygienika na výrobu stolovej vody, t.j. kladné posúdenie svojho návrhu na výrobu stolovej vody príslušným štátnym orgánom. Je zrejmé, že v prípade nedosiahnutia vydania takéhoto povolenia nemohol výrobu začať realizovať a z príjmu z tržieb z nej nemohol ani dosiahnuť zisk. Ako vyplýva z vykonaného dokazovania, konanie o jeho žiadosti bolo prerušené (rozhodnutím Okresného úradu Svidník -štátny okresný hygienik z 7.8.2000), pretože jeho žiadosť nespĺňala zákonné požiadavky. Pretože žalobca žiadosť nedoplnil, Okresný úrad Svidník -štátny okresný hygienik vydal dňa 15.11.2000 rozhodnutie, ktorým vyslovil nesúhlas s návrhom žalobcu na výrobu stolovej vody. Proti tomuto rozhodnutiu žalobca odvolanie nepodal a toto rozhodnutie je právoplatné a aj súd v tomto konaní z neho vychádzal. Ako vyplynulo z výpovede konateľa žalobcu na pojednávaní 2.3.2007, potrebné rozhodnutie nebolo žalobcovi vydané ani neskôr. Situáciu hodnotili aj orgány hygieny v roku 2002 tak, že bez vydania kladného posudku príslušného orgánu na ochranu zdravia je výroba stolovej v rozpore s ustanoveniami zákona o ochrane zdravia ľudí (§ 12,§ 13 ods. 1 zák. č. 272/1994 Z. z.). Je preto zrejmé, že aj v prípade, ak by žalovaný surovú vodu žalobcovi dodával, škodlivý následok by nastal i bez konania škodcu; z tohto dôvodu príčinná súvislosť daná nie je. Je to aj dôsledok tradičnej právnej zásady, podľa ktorej z nepráva právo vzniknúť nemôže.

1Cb/230/2004

- 22 -

64. Žalobca v priebehu konania spochybňoval dôvodnosť prerušenia konania o jeho žiadosti rozhodnutím z 7.8.2000 a poukazoval aj na to, že bez dodávok vody od žalovaného ani nemohol vzorky vody orgánom hygieny poskytnúť. Otázku dôvodnosti prerušenia konania žalobcovi a ani súdu nepatrí skúmať. Pokiaľ ide o dôvody, ktorými žalobca odôvodňuje nedoplnenie podkladov, tu žalobca jednak nepreukázal, že jedinou príčinou ich nedoplnenia bolo konanie žalovaného a jednak sám v priebehu konania tvrdil, že ešte 18.9.2000 mu bola surová voda žalovaným dodávaná. Nič preto žalobcovi nebránilo orgánom hygieny žiadané podklady doplniť a v konaní pokračovať. Pokiaľ tak neurobil, sám privodil stav, že na výrobu stolovej vody mu povolenie vydané nebolo.

65. Žalobca však v konaní nepreukázal ani vznik škody.Škoda ako kategória obchodného práva sa chápe ako ujma, ktorá nastáva v majetkovej sfére poškodeného a je objektívne vyjadriteľná v

peniazoch, teda všeobecným ekvivalentom, a je napraviteľná poskytnutím majetkového plnenia, teda poskytnutím predovšetkým peňazí. Skutočnou škodou sa rozumie ujma, ktorá musí spočívať v zmenšení majetkového stavu poškodeného oproti stavu pred škodnou udalosťou. Uhrádza sa skutočná škoda a ušlý zisk. Ušlý zisk je v podstate ušlým majetkovým prospechom a spočíva v nenastalom zväčšení (rozmnožení) majetku poškodeného, ktoré by bolo možné dôvodne očakávať s ohľadom na pravidelný beh veci, nebyť škodnej udalosti. Poškodený je povinný vznik škody preukázať, v súdnom konaní ho preto zaťažuje dôkazné bremeno o tom, že škoda vznikla.

66. Škoda mala žalobcovi vzniknúť tým, že jeho odberateľ LUNACO Bardejov, s.r.o., s ktorým uzatvoril 31.8.2000 zmluvu na plnenie stolovej vody do obalov objednávateľa v množstve 180 000 ks 1,5 l fliaš mesačne od 1.9.2000, tento tovar od neho nemohol odobrať a preto mu nezaplatil ani v zmluve dohodnutú kúpnu cenu.

67. Pretože žalovaný v konaní spochybnil túto zmluvu a z výpovede samotného žalobcu vyplynulo, že táto zmluva bola jediným uzatvoreným zmluvným vzťahom na odber stolovej vody v rozhodnom období, zaoberal sa súd podrobne touto obranou žalovaného a vyhodnotil ju ako dôvodnú.

68. Žalobca so žalobou predložil súdu zmluvu o dielo uzatvorenú podľa záhlavia ním ako „objednávateľom“ a LUNACO Bardejov, s.r.o. ako „zhotoviteľom“ datovanú dňom 31.8.2000, ktorej predmetom je výroba a plnenie stolovej vody do obalov objednávateľa v množstve 180 000 ks 1,5 l fliaš mesačne za cenu 2,10 Sk / ks (1,5 l). Na druhej strane zmluvy obsahujúcej i podpisy zmluvných strán nasledujú všeobecné dojednania o lehote splatnosti faktúr, záručnej dobe a záverečné ustanovenia. Pri podpisoch zmluvných strán sú označené zmluvné strany opačne ako v záhlaví zmluvy. Ako sídlo spoločnosti LUNACO Bardejov, s.r.o. je uvedené Štefánikova 3163, Bardejov. Rovnaké sídlo je uvedené na odtlačku pečiatky tejto spoločnosti umiestnenej na druhej strane zmluvy. Svedok W.. C. Jurko na pojednávaní dňa 12.2.2015 potvrdil, že podpis na zmluve je jeho a on pripojil i túto pečiatku. Žalobca uviedol na pojednávaní dňa 2.3.2007, že zmluvu podpísali s pánom I. 31.8.2000 a nebola podpísaná neskôr (antidatovaná).

69. Ako súd zistil, sídlom spoločnosti LUNACO Bardejov, s.r.o. podľa zápisu v obchodnom registri v čase uzatvorenia zmluvy dňa 31.8.2000 bol Bardejov, Ul. 29. Augusta 1Cb/230/2004

- 23 -

4 a to až do vykonania zmeny zápisu sídla na adresu Štefánikova 3163, Bardejov, ku ktorému došlo 8.11.2001. Ako zistil súd z odpovede Okresného súdu Banská Bystrica na dožiadanie, k zápisu zmeny sídla bola predložená notárska zápisnica napísaná na Notárskom úrade v Bardejove notárom JUDr. Martou Vaľkovou N 439/2000, Nz 433/2000 z 23.10.2000 o zmene zakladateľskej zmluvy spoločnosti v časti sídla z Ul. 29.augusta 4, Bardejov na Štefánikova 3163, Bardejov a k nej pripojené plnomocenstvá z 18.10.2000. Je preto zrejmé, že v čase uzatvorenia zmluvy z 31.8.2000 nemohla byť uvedená ako sídlo spoločnosti adresa, ktorá sa sídlom stala až neskôr, no najmä je vylúčené, aby spoločnosť použila už i pečiatku so sídlom, ktoré sa zapísaným sídlom stalo až neskôr. Preto súd považoval túto zmluvu za účelovo dodatočne vytvorenú pre účely tohto konania.

70. Podľa výpovede štatutárneho zástupcu žalobcu C. K. na pojednávaní 2.3.2007, jediným odberateľom výrobkov zo surovej vody od žalobcu mal byť LUNACO Bardejov, s. r. o. s ktorým nemal žalobca uzatvorenú žiadnu inú zmluvu na dodávku a plnenie stolovej vody, než písomnú zmluvu z 31.8.2000.

71. Z uvedeného je zrejmé, že žalobca nepreukázal v konaní, že mal zazmluvnený odber stolovej vody, na základe čoho mohol očakávať zisk, tak ako ho popísal v žalobe. Dôkazné bremeno na vznik škody preto neuniesol.

72. Pokiaľ žalobca po vykonaní týchto dôkazov v konaní uvádzal, že mal aj iných odberateľov (na produkt Prameň - Makovický prameň), nikdy nepožiadal súd o pripustenie zmeny skutkových tvrdení v tomto zmysle a preto sa súd ani nemohol takto prípadne novo vymedzenými dôvodmi vzniku škody na strane žalobcu zaoberať.

73. Pozornosti súdu však neušlo ani to, že táto zmluva údajne uzatvorená 31.8.2000 (so začiatkom termínu dodávok 1.9.2000), ak by aj v tomto čase skutočne uzatvorená bola, bola by uzatvorená po tom, čo žalovaný žalobcovi doručil prípis zo dňa 17.7.2000, z ktorého bolo zrejmé, že žiadna dodávka surovej vody žalovaným sa realizovať nebude, tj. žalobca si zazmluvnil odber stolovej vody bez toho, aby mal zazmluvnenú dodávku surovej vody; naopak už v tom čase vedel s istotou, že surovú vodu dodanú mať nebude a napriek tomu sa zaviazali dodávať svojmu odberateľovi od 1.9.2000 stolovú vodu. Postupoval tak navyše bez toho, aby na výrobu, tovaru (stolovej vody), ktorý mal dodávať, mal povolenie, naopak mal rozhodnutie Okresného úradu Svidník-štátneho okresného hygienika zo dňa 7.8.2000 pod č.2000/09766-003/358, že konanie je prerušené. Muselo mu byť zrejmé, že bez povolenia nemôže svoju povinnosť dodávať tovar LUNACU Bardejov, s. r. o. splniť.

74. Je všeobecnou právnou zásadou súkromného práva, že každý si má počínať tak, aby nedochádzalo k vzniku škôd (§ 415 Občianského zákonníka, § 384 ods. 1 Obchodného zákonníka). Žalobca v toto prípade takto nepostupoval a ako sám uviedol, žiadne opatrenia na odvrátenie vzniku škody alebo jej zmiernenie nevykonal. Pokiaľ si v tejto situácii napriek tomu uplatnil právo na náhradu škody proti žalovanému, musel si byť vedomý toho, že povinná osoba nie je povinná nahradiť škodu, ktorá vznikla tým, že poškodený túto povinnosť nesplnil.

75. Súd vzal ďalej do úvahy i to, že v konaní bolo preukázané, že žalobca až do vydania predbežného opatrenia orgánmi hygieny dodával LUNACU Bardejov, s. r. o. rôzne označené 1Cb/230/2004

- 24 -

nealkoholické nápoje, ktoré LUNACO Bardejov, s. r. o., ďalej predávalo ako stolovú vodu a všetky dodávky za tento tovar LUNACO Bardejov, s.r.o. žalobcovi zaplatilo ako za stolovú vodu, pričom z faktúr predložených žalobcom je zrejmé, že zaplatená bola rovnaká jednotková cena, aká bola dojednaná za dodávky stolovej vody v žalobcom predloženej zmluve z 31.8.2000. Súd preto dospel k záveru, že za obdobie od 19.9.2000 do 2.5.2002 škoda žalobcovi nevznikla, pretože za svoje dodávky obdŕžal plnenie vo výške 77243,33 eur /2 327 032,50 Sk/. Samotný žalobca ďalej uviedol na pojednávaní 11.12.2015 aj to, že i produkt Prameň Makovický prameň, ktorý bol podľa etikety stolovou vodou,uvedené STN stolovej vody, dodával od júna 2000 rôznym odberateľom. Pokiaľ rovnaký tovar žalobca nedodával odberateľom i od polovice roku 2002, bol to iba dôsledok zákazu orgánov hygieny.

76. Pre úplnosť súd poukazuje aj na to, že žalobca nepodal podnet na Protimonopolný úrad SRv roku 2000, keď bolo zrejmé, že žalovaný mu surovú vodu dodávať odmieta, ale až koncom roku 2002, tj. po tom, čo orgány hygieny žalobcovi zakázali výrobu balenej stolovej vody. Žalobca v priebehu konania nevysvetlil žiadnym spôsobom, z akého dôvodu začal považovať konanie žalobcu za protiprávne až s odstupom jeden a pol roka a práve po tom, čo mu výroba stolovej vody bola zakázaná orgánmi hygieny.

77. Pokiaľ žalobca predložil súdu faktúry žalobcu vystavené LUNACU Bardejov, s.r.o. za dodávky tovaru s cieľom preukázať, že dodávaná nebola stolová voda, súd je toho názoru, že tieto faktúry nepreukazujú, z akej vody bol vyrobený v skutočnosti produkt, ktorý bol dodávaný. Tak ako na to poukázal aj žalovaný v záverečnom návrhu a súd sa s uvedení stotožnil, že pre vec nie je rozhodujúce, z akej vody bol tento tovar žalobcom vyrobený, významné je to, že zaň dostal zaplatené ako za vodu stolovú, keď jeho odberateľ LUNACO Bardejov, s. r. o. tovar za stolovú vodu považoval a ďalej s ním nakladal ako so stolovou vodou a ako stolovú vodu ho fakturoval aj svojmu odberateľovi.

78. Vo faktúrach žalobcu predložených žalobcom je tovar označený „LUNAQA - sýt .min. voda“. Žalobca však vystavil napríklad aj fa č. 36 a 37 s uvedením predmetu fakturácie „sýtený nealkoholický nápoj LUNAQUA“ (čl. 728, 729), k nim dodacie listy s uvedením, že ide o stolovú vodu (čl. 730, 731) a sám jeho zástupca na pojednávaní 3.3.2017 tvrdil, že v čase ich vystavenia plnil skutočne zo surovej vody a išlo teda o vodu stolovú (hoci vo faktúre bola označená odlišne). Navyše to, že rovnaký tovar bol ďalej LUNACOM Bardejov, s. r. o. fakturovaný LUNACU Lučenec, s. r. o. ako stolová voda vyplýva z prevažnej väčšiny faktúr, ktoré predložilo LUNACO Bardejov, s. r. o. súdu. Žalobca pritom dodacie listy k ním vystaveným faktúram nepredložil a samotne faktúry ani dodacie listy už nemá k dispozícii, ani LUNACO Bardejov, s. r. o., aby ich takto bolo možné verifikovať.

79. Pokiaľ žalobca poukazoval na to, že v súčasnej dobe (resp. v roku 2015) ako vyplýva z etikety nápoja s obchodným názvom Bystrina, iný subjekt plní na danom mieste zo surovej vody dojčenskú vodu Bystrina a ide o zdravotne nezávadný produkt, z rovnakej etikety vyplýva, že tento produkt má iné zloženie, než aké uviedol sám žalobca na etiketách LUNAQUA v rozhodnom čase. Tento dôkaz teda nepreukazuje, že aj v období rokov 2000 až 2004 za použitia zariadenia žalobcu z vody vo vtedajšej kvalite mohla byť vyrábaná voda stolová. Tým nie je vyvrátené stanovisko dodávateľa ÚV zariadenia žalobcu, ktoré konštatuje, že pri (inak preukázanom) presiahnutí hodnôt tvrdosti vody na odbernom mieste (znalecké 1Cb/230/2004

- 25 -

posudky), na ktorú je zariadenie žalobcu dimenzované, ak je použité napriek tomu, dochádza k postupnému znižovaniu jeho účinnosti pri dezinfekcii (stanovisko Earth Resources, s. r. o. z 10.2.2015, predložené na pojednávaní 12.10.2014. Toto stanovisko a nejednoznačné závery znaleckého dokazovania v konaní nepovažuje už súd (hoci ide o otázku kvality vody a jej spôsobilosti na výrobu stolovej vody v rozhodnom období) za významné a to s ohľadom na dôvody zamietnutia žaloby.

80. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru úspechu jej úspechu vo veci.

81. Podľa § 262 ods. 2 CSP, o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

82. Žalovaný mal v konaní plný úspech voči žalobcovi, a to tak v časti v ktorej súd žalobu v časti zastavil, ako aj v časti v ktorej súd žalobu v prevyšujúcej časti zamietol, preto súd rozhodol, že žalobca je povinný nahradiť žalovanému trovy konania v rozsahu 100 %. O výške trov konania bude rozhodnuté v samostatnom uznesení po právoplatnosti tohto rozsudku to v súlade s § 262 ods. 2 CSP.

Poučenie:

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní od doručenia na Okresný súd Svidník. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

Podľa § 363 v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa § 364 rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa § 365 ods. 1 odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. 1Cb/230/2004

- 26 -

Podľa § 366 prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.

Vo Svidníku dňa 17. marca 2017

JUDr. Anna Bejdová

sudkyňa