Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_36Cbi-2-2016.pdf
PDF · 111.6 KB
Case nature
Area
Subarea
36Cbi/2/2016
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Trnava v konaní pred sudcom JUDr. Martinom Smolkom v právnej veci žalobcu: POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom Pribinova 25, 811 09 Bratislava, IČO: 35 807 598, proti žalovanému: JUDr. Stanislav Volár, so sídlom Kukučínová 11, 921 01 Piešťany, správca úpadcu H., o určenie popretej pohľadávky, takto
rozhodol:
U r č u j e s a , že pohľadávka žalobcu zo zmluvy o úvere č. XXXXXXX prihlásená prihláškou zo dňa 15.12.2015 do konkurzného konania Okresného súdu Trnava sp. zn. 25K/20/2015 v celkovej výške 5.335,54 eur (istina 432,83 eur, úroky vo výške 4.488,33 eur, úroky z omeškania vo výške 231,24 eur, náklady z uplatnenia pohľadávky vo výške 414,38 eur) je čo do právneho dôvodu, výšky a vymáhateľnosti, o p r á v n e n á a n e s p o r n á.
JK. j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania v celom rozsahu.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 02.02.2016, domáhal vydania rozhodnutia, ktorým by súd určil, že pohľadávka žalobcu zo Zmluvy o úvere č. XXXXXXX prihlásená prihláškou zo dňa 15.12. 2015 do konkurzu sp. zn. 25K/20/2015 v celkovej sume 5 335,54 eur, ktorých právnym dôvodom vzniku sú neuhradená istina vo výške 432,83 eur, úroky vo výške 4 488,33 eur a náklady z uplatnenia pohľadávky vo výške 414,38 eur vyplývajúce zo Zmluvy o úvere č. XXXXXXX, sú nesporné a považujú sa za uznané. V žalobe žalobca ďalej uviedol, že konkurz na majetok úpadcu H. bol vyhlásený uznesením č.k. 25K/20/2015 zo dňa 20.08.2015 uverejnenom v Obchodnom vestníku OV 164/2015 dňa 26.08.2015. Žalobca si prihláškou zo dňa 15.12.2015 prihlásil do konkurzu svoju pohľadávku voči úpadcovi. Dňa 04.01.2016 bolo žalobcovi doručené oznámenie správcu konkurznej podstaty že prihlásená pohľadávka bola popretá v celom rozsahu vo výške 5 335,54 eur. Správca poprel pohľadávku čo do právneho dôvodu, čo do výšky a vymáhateľnosti, a to z dôvodu, že v prípade úrokov sa jedná o absolútne neplatný právny úkon z dôvodu úžery, a preto platí, že pre úžeru je neplatný celý právny úkon. Dňa 14.04.2008 žalobca ako veriteľ uzatvoril v zmysle § 497 a nasl. Obch. zák. s úpadcom H. ako dlžníkom zmluvu o úvere č.XXXXXXX (ďalej len ,, zmluva o úvere“) na základe ktorej poskytol úpadcovi úver vo výške 663,85 eur a úpadca sa zaviazala zaplatiť veriteľovi túto sumu zvýšenú o príslušný poplatok vo výške 663,67 eur t.j. spolu vo výške 1 298,52 eur. Predmetnú sumu sa úpadca zaviazal splácať v 12 mesačných splátkach vo výške 108,21 eur na účet. Zo samotnej zmluvy o úvere jasne vyplýva v akej výške, kedy v akej lehote bol poskytnutý úver a takisto aj záväzok dlžníka tento úver zaplatiť. V zmluve o úvere je jasne uvedené v akej výške a koľko splátok počnúc ktorým dňom má začať dlžník splácať. Na konci zmluvy je jasne uvedené, že dlžník potvrdzuje prevzatie finančných prostriedkov a to dňa 14.04.2008. V zmluve o úvere úpadca zároveň vyhlásil, že sa oboznámil aj so všeobecnými podmienkami (ďalej len ,, VP“) dokonca osobitne podpísal aj to že tieto prevzal a sú na zadnej strane zmluvy. Úpadca uhradil 5 splátok v celkovej výške 442,80 eur a následne svoj dlh nesplácal. Vzhľadom k tomu, že svoj záväzok
neplnil riadne a včas, porušil tak povinnosti vyplývajúce zo zmluvy o úvere, čím stratil výhodu splátok a dňa 17.10.2008 sa dlh stal splatný. V zmysle bodu 06 VP, ak sa stane splatný celý dlh naraz v zmysle bodu 04 VP, zaväzuje sa dlžník zaplatiť veriteľovi úrok z omeškania vo výške 0,25% z dlžnej sumy za každý deň omeškania odo dňa, keď sa stal splatný celý dlh, až do jeho uhradenia. Dlh úpadcu sa stal splatný v celosti dňa 17.10.2008. Po splatnosti dlhu úpadca uhradil 4 splátky v celkovej výške 432,85 €, ktorou sa uhradila časť istiny a následne už úpadca dobrovoľne neplnil svoj záväzok. Podľa názoru žalobcu v prípade dohodnutej výšky úrokov 0,25% denne sa nejedná o absolútne neplatný právny úkon z dôvodu úžery a preto nemôže ani platiť, že by bol neplatný celý právny úkon a to aj vzhľadom na skutočnosť, že žalobca poskytuje úvery z vlastných zdrojov, nevyžaduje zabezpečenie pri poskytnutí úveru, vzhľadom na podmienky, za ktorých žalobca poskytol úver úpadcovi a s ohľadom na ďalšie obchodné riziko žalobcu. Žalobca ďalej poukazuje na skutočnosť, že ani zo zákona, ani z iných právnych predpisov nie je možné odvodiť pre obchodné záväzkové vzťahy obmedzenie výšky úrokovej sadzby, ktorú si môžu zmluvné strany dohodnúť (Uznesenie NS SR zo dňa 16.05.1996, sp.zn. 3Obdo 3/96). Úpadca bol v konaní o plnenie zo zmluvy o úvere zaviazaný právoplatným a vykonateľným rozsudkom Stáleho rozhodcovského súdu spoločnosti Slovenská rozhodcovská, a.s., a to rozsudkom sp.zn. SR 03075/09 zo dňa 03.06.2009. Rozhodcovský súd právoplatným a vykonateľným rozsudkom uznal nárok žalobcu a teda de facto potvrdil aj platnosť právneho vzťahu medzi žalobcom a úpadcom. Ustanovenie § 35 zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní uvádza, že ,,doručený rozhodcovský rozsudok, ktorý už nemožno preskúmať podľa § 37, má pre účastníkov rozhodcovského konania rovnaké účinky ako právoplatný rozsudok súdu“. Žalobca ďalej poukazuje na skutočnosť, že úpadca nepodal v lehote, ktorú stanovuje zákon žalobu na zrušenie rozhodcovského rozsudku. K tvrdeniu žalovaného, že zmluva o úvere je absolútne neplatným právnym úkonom z dôvodu úžery, žalobcovi nie je zrejmé, na základe čoho žalovaný dospel k takémuto záveru. Žalobca k žalobe pripojil Oznámenie o popretí pohľadávky, prihlášku pohľadávky, Rozhodcovský rozsudok, zmluvu o úvere, všeobecné podmienky poskytnutia úveru.
2. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe zo dňa 11.4.2016 (č.l. 19 spisu) uviedol, že uplatnený nárok žalobcu v celkovej výške 5 335,54 eur neuznáva, dôvodom popretia je úžera v časti príslušenstva - úroky, pričom v súdnej praxi platí názor, že v prípade úžery je neplatný celý právny úkon a nielen časť, teda príslušenstvo
- úroky. Žalovaný svoje popretie prihlásenej pohľadávky žalobcu v konkurze opiera o nasledovné súdne rozhodnutia: OS Dunajská Streda č.k. 5C/424/2007, KS Banská Bystrica č.k. 15 CoE/147/2010, KS Trnava č.k. 10CoE/308/2011, KS Prešov č.k. 11Co/37/2012, KS Prešov č.k. 3Co/3/2011, NS ČR 21Cdo/1484/2004. Žalovaný k svojmu vyjadreniu priložil rozhodnutie KS Prešov č.k. 16C71/2011.
3. Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom žalovaného, oboznámením sa s listinnými dôkazmi a to s prihláškou, oznámením o popretí, zmluvou o úvere, Rozhodcovským rozsudkom, ako i s obsahom celého spisového materiálu a zistil nasledovný skutkový a právny stav:
4. Žalovaný v konaní uviedol, že úpadca uzatvoril s veriteľom zmluvu o úvere dňa 14.04.2008 podľa Obchodného zákonníka § 497, pričom úpadca nebol nikdy podnikateľom, iba fyzickou osobou a teda mala byť uzavretá zmluva podľa Občianskeho zákonníka, teda zmluva o poskytnutí pôžičky podľa § 657 Občianskeho zákonníka. Žalovaný uvádza, že samotný poplatok za poskytnutie úveru predstavuje 95% poskytnutého úveru a úroky z omeškania predstavujú ročný úrok z omeškania vo výške 91,25%. Úpadca pri podpise zmluvy o úvere uznáva dlžnú sumu vrátane poplatku hoci v tom čase ešte finančné prostriedky nemal k dispozícii. Poplatok je tiež nejasný, nakoľko vo VP je uvedené, že tretinu poplatku je úrok a dve tretiny sú náklady na vypracovanie zmluvy o úvere. Úpadca obdržal sumu 20.000 SK riadne mesačne splácal 5 splátok spolu 16.300 SK (541,10 eur), 6 splátku v mesiaci september neuhradil, čím meškal a nastala splatnosť z ostatku nesplateného úveru, ktorý predstavoval 3.700 SK. Po výzve mesiaci október až január uhradil úpadca 4 splátky vo výške 13.040 SK (432,85 eur), spolu teda úpadca uhradil žalobcovi sumu 29.342 SK (973,95 eur), v tom 20 000 SK istinu + 9 342 SK poplatku. V žalobe si žalobca uplatňuje sumu 160.738,50 Sk (5.335,54 eur) ako už bolo povedané že úpadca si zapožičal 20.000 Sk zaplatil mu 29.342 Sk, rozdiel ktorý si v súčasnosti uplatňuje je 140.738 Sk čo predstavuje 700 % oproti nároku ktorý by mal platiť. V prípade ak by boli účastníci uzavreli zmluvu o krátkodobej pôžičke a nie zmluvu o úvere tak by nebolo došlo k fiktívnemu navýšeniu úrokov, ale bol by musel dlžník dokázať najvyšší možný úrok vo výške 6,3 + 1 % teda 7,3 % pričom priemer za rok 2009, pričom fixovaný úrok bol pri ostatných úveroch 3,02 % a pri spotrebiteľských domácich 6,3 %. Pokiaľ vychádzame z nariadenia 87/1995 Zb. § 3 maximálne navýšenie 8 + 1 = 9 %. Na základe vyššie uvedeného má žalovaný za to, že zmluva o úvere je neplatná, prípadne je neplatná len v časti úroku z omeškania prevyšujúceho sumu 9 %
ročne. Nakoľko úpadca uhrádzal vyššie úroky ako mal, teda spolu 29.342 Sk, tak má dlh voči žalobcovi splnený. Z uvedeného dôvodu žiada žalovaný žalobu zamietnuť nakoľko sa výška úroku z omeškania ako aj poplatku prieči dobrým mravom. 5. Žalovaný vo vyjadrení zo dňa 09.03.2017 uvádza, že ide jednoznačne o zmluvu o spotrebiteľskom úvere, na ktorú je potrebné aplikovať osobitný právny predpis a to zákon o spotrebiteľských úveroch. Jednou z podstatných náležitostí zmluvy o spotrebiteľskom úvere je údaj o ročnej percentuálnej miere nákladov, ktorého absencia nespôsobuje neplatnosť zmluvy, ale umožňuje ochranu spotrebiteľa v tom, že úver sa považuje bezúročný a bezpoplatkový. Vzhľadom na uvedené má žalovaný nedoplatok na istine vo výške 122,80 eur a iba v tejto časti je nárok žalobcu oprávnený. 6. Zo zmluvy o úvere č. XXXXXXX uzavretej dňa 14.04.2008 (č.l. 8 spisu) súd zistil, že v tento deň žalobca ako veriteľ uzatvoril s úpadcom H. ako dlžníkom zmluvu o úvere v ktorej je uvedené „veriteľ sa zaväzuje poskytnúť dlžníkovi úver v sume 20 000 SK a dlžník sa zaväzuje zaplatiť veriteľovi túto sumu zvýšenú o príslušný poplatok vo výške 19 120 SK, t.j. celkovo zaplatiť čiastku 39 120 SK v 12 mesačných splátkach po 3 260 SK, počnúc dňom 12.05.2008 na účet veriteľa špecifikovaný vo všeobecných podmienkach poskytnutia úveru“. Zároveň dlžník „vyhlásil že súhlasí so všeobecnými podmienkami poskytnutia úveru, nemá k nim žiadne výhrady, zaväzuje sa ich dodržiavať a súčasne potvrdzuje prevzatie zmluvy vrátane všeobecných podmienok“. Na konci zmluvy o úvere označenej ako „Potvrdenie o prevzatí peňažnej hotovosti“ je uvedené, že dlžník svojim vlastnoručným podpisom potvrdzuje prevzatie peňažnej hotovosti uvedenej v tejto zmluve. Dátum prevzatia peňažnej hotovosti 14.04.2008“. Ako zmluva o úvere tak aj potvrdenie o prevzatí peňažnej hotovosti sú vlastnoručne čitateľne podpísané dlžníkom H. 7. Z prihlášky (č.l. 13 spisu) súd zistil, že dňa 15.12.2015 si veriteľ - žalobca v konkurznom konaní tunajšieho súdu 25K/20/2015 prihlásil proti dlžníkovi H.i svoju pohľadávku v celkovej výške 5 335,54 eur (istina 432,83 eur, úroky vo výške 4 488,33 eur, úroky z omeškania vo výške 231,24 eur, náklady z uplatnenia pohľadávky vo výške 414,38 eur). Ako právny dôvod vzniku pohľadávky uviedol, že dňa 14.04.2008 uzatvoril s úpadcom zmluvu o úvere č. XXXXXXX na základe ktorej jej poskytol úver vo výške 663,85 eur zvýšený o poplatok vo výške 634,67 eur t.j. spolu 1 298,52 eur, ktorú sumu sa úpadca zaviazal splácať v 12 mesačných splátkach vo výške 108,21 eur. Úpadca uhradil z poskytnutého úveru 5 splátok a následne svoj dlh už nesplácal a dňa 17.10.2008 sa dlh stal splatným. V rozhodcovskom konaní dňa 03.06.2009 vydal rozhodcovský súd rozsudok ktorým zaviazal úpadkyňu na úhradu sumy vo výške 1 018,47 eur a úrokov z omeškania vo výške 0,25% denne zo sumy 757,46 eur od 11.02.2009 do zaplatenia. Po vydaní rozhodcovského rozsudku uhradil veriteľ 4 splátok vo výške 432,85 eur ktoré boli započítané na sumu istiny a preto ku dňu podania prihlášky eviduje veriteľ istinu vo výške 432,83 eur. Ďalej v prihláške žalobca podrobne ozrejmil a zdôvodnil aj výšku úrokov, úrokov z omeškania a nákladov z uplatnenia.
8. Z oznámenia o popretí pohľadávky zo dňa 30.12.2015 (č.l. 7 spisu) súd zistil, že žalovaný ako správca úpadcu H. v konkurznom konaní tunajšieho súdu č.k. 25K/20/2015 oznámil žalobcovi popretie jeho prihlásenej pohľadávky v celkovej výške 5 335,54 eur a to čo do právneho dôvodu, výšky a vymáhateľnosti. Ako dôvody popretia žalovaný uviedol, že istina vo výške 432,83 € je síce, čo do právneho dôvodu a výšky vymáhateľná, avšak v časti príslušenstva - úroky sa jedná o absolutne neplatný právny úkon z dôvodu úžery, preto platí, že pre úžeru je neplatný celý právny úkon, teda nielen v časti (úročenia, poplatky).
9. V zmluve o úvere, v časti VP bod 17. Rozhodcovská doložka, sa strany dohodli, že všetky spory, ktoré vzniknú z uzatvorenej zmluvy, vrátane sporov o jej platnosť, výklad alebo zrušenie, budú riešené pred Stálym rozhodcovským, zriadeným spoločnosťou Slovenská rozhodcovská, a.s., ak žalujúca zmluvná strana podá žalobu na rozhodcovskom súde.
10. Podľa § 32 ods. 1 zákona č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii (ďalej len „ZKR“), každú prihlásenú pohľadávku správca s odbornou starostlivosťou porovná s účtovnou a inou dokumentáciou úpadcu a zoznamom záväzkov úpadcu. Správca pritom prihliadne aj na vyjadrenia úpadcu a iných osôb a vykoná aj vlastné šetrenie. Ak pri skúmaní zistí, že pohľadávka je sporná, je povinný ju v spornom rozsahu poprieť.
11. Podľa § 32 ods. 2 ZKR, prihlásenú pohľadávku je oprávnený poprieť správca alebo veriteľ prihlásenej pohľadávky písomným podaním u správcu na predpísanom tlačive, čo do právneho
dôvodu, vymáhateľnosti, výšky, poradia, zabezpečenia zabezpečovacím právom alebo poradia zabezpečovacieho práva. Ak ide o pohľadávku orgánu, inštitúcie alebo agentúry Európskej únie, nie je možné popierať právny základ a výšku určenú orgánom, inštitúciou alebo agentúrou Európskej únie.
12. Podľa § 32 ods. 5 ZKR, ten, kto pohľadávku popiera, musí popretie pohľadávky vždy zdôvodniť, pričom pri popretí výšky musí uviesť sumu, ktorú popiera, pri popretí poradia uviesť poradie, ktoré uznáva, pri popretí zabezpečovacieho práva uviesť rozsah popretia, inak je popretie neúčinné. Ak bola popretá pohľadávka čo i len čiastočne potvrdená súdom, zodpovedá ten, kto pohľadávku poprel, veriteľovi popretej pohľadávky za škodu, ktorú mu spôsobil popretím pohľadávky, ibaže preukáže, že konal s odbornou starostlivosťou.
13. Podľa § 32 ods. 9 ZKR, veriteľ má právo domáhať sa na súde určenia popretej pohľadávky žalobou, pričom žaloba musí byť podaná voči všetkým, ktorí popreli pohľadávku. Toto právo musí byť uplatnené na súde voči všetkým týmto osobám do 30 dní od doručenia písomného oznámenia správcu o popretí pohľadávky veriteľovi, inak zanikne. Právo na určenie popretej pohľadávky je uplatnené včas aj vtedy, ak bola podaná žaloba v lehote na nepríslušnom súde.
14. Podľa § 32 ods. 15 ZKR, v žalobe sa veriteľ môže domáhať určenia právneho dôvodu, vymáhateľnosti, poradia a výšky pohľadávky, ďalej zabezpečenia zabezpečovacím právom alebo poradia zabezpečovacieho práva. V žalobe sa môže domáhať najviac toho, čo uviedol v prihláške.
15. Podľa § 32 ods. 16 ZKR, rozhodnutie o určení popretej pohľadávky je účinné voči všetkým účastníkom konkurzného konania.
16. Podľa § 497 Obchodného zákonníka zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.
17. Podľa § 39a (úžera) Občianskeho zákonníka neplatný je právny úkon urobený fyzickou osobou nepodnikateľom, pri ktorom niekto zneužije tieseň, neskúsenosť, rozumovú vyspelosť, rozrušenie, dôverčivosť, ľahkomyseľnosť, finančnú závislosť alebo neschopnosť plniť záväzky druhej strany a dá sebe alebo inému sľúbiť alebo poskytnúť plnenie, ktorého majetková hodnota je vzhľadom na vzájomné plnenie v hrubom nepomere. 18. Pred tým ako súd posúdil dôvodnosť podanej žaloby o určenie popretej pohľadávky bolo nutné ako predbežnú otázku posúdiť, či boli splnené podmienky rozhodovania súdu o návrhu žalobcu v zmysle zachovania lehôt podľa zákona o konkurze a reštrukturalizácii. V konaní mal súd preukázané, že Okresný súd Trnava uznesením sp.zn. 25K/20/2015 zo dňa 20.08.2015, ktoré bolo uverejnené v Obchodnom vestníku OV 164/2015 zo dňa 26.08.2015, bol vyhlásený dňom 27.08.2015 (§ 23 ods. 1 v spojení s § 199 ods. 9 ZKR) konkurz na majetok dlžníka Jozef Lukačovič, narodený 08.11.1985 a súčasne bol žalovaný ustanovený za správcu úpadcu. V zmysle § 28 ods. 2 ZKR začala plynúť 45 dňová základná lehota na podávanie prihlášok. Žalobca zaslal prihlášku správcovi po základnej lehote na prihlasovanie. Správca v 30 dňovej lehote na popieranie pohľadávku poprel s tým, že písomné oznámenie správcu o popretí pohľadávky bolo žalobcovi doručené dňa 04.01.2016. Dňa 05.01.2016 začala plynúť žalobcovi v zmysle § 32 ods. 9 ZKR 30 dňová lehota na podanie žaloby o určenie popretých pohľadávok. Žalobca ako veriteľ si uplatnil právo na určenie popretej pohľadávky na súde žalobou dňa 02.02.2016. Na základe vyššie uvedeného má súd zato, že žalobca uplatnil svoje právo na súde v zákonnej lehote a teda včas.
19. V konaní mal súd preukázané a nebolo medzi stranami sporné, že žalobca si ako veriteľ prihlásil do konkurzu svoju pohľadávku voči úpadcovi prihláškou v celkovej výške 5 335,54 eur (istina 432,83 eur, úroky vo výške 4 488,33 eur, úroky z omeškania vo výške 231,24 eur, náklady z uplatnenia pohľadávky vo výške 414,38 eur). Správca listom zo dňa 30.12.2015, doručeným žalobcovi dňa 04.01.2016, poprel pohľadávku prihlásenú žalobcom, a to čo do právneho dôvodu, výšky a vymáhateľnosti v celom rozsahu, pričom popretie zdôvodnil tým, že istina vo výške 432,83 € je síce, čo do právneho dôvodu a výšky vymáhateľná, avšak v časti príslušenstva - úroky sa jedná o absolútne neplatný právny úkon z dôvodu úžery, preto platí, že pre úžeru je neplatný celý právny úkon, teda nielen v časti (úročenia, poplatky).
20. Žalobca v konaní tvrdil, že správca nepostupoval správne keď pri prihlásenej pohľadávke túto poprel, čo do právneho dôvodu, výšky a vymáhateľnosti v celom rozsahu z dôvodov, ktoré uviedol v oznámení o popretí, nakoľko táto nie je čo do právneho dôvodu, výšky a vymáhateľnosti sporné a nemala byť preto popretá.
21. Žalovaný v konaní rozšíril dôvody popretia uvedených v písomnom oznámení a dodal, že ide jednoznačne o zmluvu o spotrebiteľskom úvere, na ktorú je potrebné aplikovať osobitný právny predpis a to zákon o spotrebiteľských úveroch. Jednou z podstatných náležitostí zmluvy o spotrebiteľskom úvere je údaj o ročnej percentuálnej miere nákladov, ktorého absencia nespôsobuje neplatnosť zmluvy, ale umožňuje ochranu spotrebiteľa v tom, že úver sa považuje bezúročný a bezpoplatkový. Vzhľadom na uvedené má žalovaný nedoplatok na istine vo výške 122,80 eur a iba v tejto časti je nárok žalobcu oprávnený. 22. Žalovaný poprel pohľadávku žalobcu z dôvodu úžery, preto platí, že pre úžeru je neplatný celý právny úkon. Po oboznámení sa s predloženým obsahom zmluvy o úvere nie je súdu vôbec zrejmé na základe čoho správca dospel k týmto záverom. Zo zmluvy o úvere č. XXXXXXX mal súd preukázané, že dňa 14.04.2008 žalobca ako veriteľ uzatvoril s úpadcom H. ako dlžníkom písomnú Zmluvu o úvere, v ktorej je jednoznačne, zrozumiteľne, čitateľne uvedené, že veriteľ sa zaväzuje poskytnúť dlžníkovi úver v sume 20 000 SK a dlžník sa zaväzuje zaplatiť veriteľovi túto sumu zvýšenú o príslušný poplatok vo výške 19 120 SK, t.j. celkovo zaplatiť čiastku 39 120 SK v 12 mesačných splátkach po 3 260 SK, počnúc dňom 12.05.2008 na účet veriteľa špecifikovaný vo všeobecných podmienkach poskytnutia úveru“. Zároveň dlžník slobodne a vážne vyhlásil že súhlasí so všeobecnými podmienkami poskytnutia úveru, nemá k nim žiadne výhrady, zaväzuje sa ich dodržiavať a súčasne potvrdzuje prevzatie zmluvy vrátane všeobecných podmienok. Na konci zmluvy o úvere označenej ako „Potvrdenie o prevzatí peňažnej hotovosti“ je uvedené, že dlžník svojim vlastnoručným podpisom potvrdzuje prevzatie peňažnej hotovosti uvedenej v tejto zmluve. Dátum prevzatia peňažnej hotovosti 14.04.2008. Ako zmluva o úvere, tak aj potvrdenie o prevzatí peňažnej hotovosti sú vlastnoručne, čitateľne podpísané dlžníkom JK.. Zmluva je tak celkom jasne dokladom, listinou preukazujúcou skutočné vyplatenie finančných prostriedkov úpadcovi vo výške 20 000 SK dňa 14.04.2008 s tým, že obsahuje výslovný záväzok úpadcu zaplatiť poskytnutý úver. Správca v predmetnom konaní nijakým spôsobom nepreukázal, že žalobca zneužil tieseň, neskúsenosť, rozumovú vyspelosť, atď. úpadcu, t.j. nepredložil žiaden dôkaz a ani nedal návrh na vykonanie dôkazu, ktorý by predmetné preukázal. V konaní nebolo žiadnym spôsobom preukázané, žeby žalobca zneužil tieseň, neskúsenosť, rozumovú vyspelosť, rozrušenie, dôverčivosť, ľahkomyseľnosť, finančnú závislosť alebo neschopnosť plniť záväzky úpadcu a nesmerovalo k tomu ani dokazovanie žalovaného. Z uvedeného dôvodu má súd za to, že zmluva o úvere obsahuje všetky zákonom predpísané náležitosti, nie je naplnený dôvod neplatnosti v zmysle § 39a OZ a je platným právnym úkonom, právnym dôvodom na základe ktorého si žalobca uplatnil dôvodne svoju pohľadávku. Správcom uvedený dôvod popretia (úžera) tak nebol naplnený a súd má zato, že z uvedeného dôvodu bola pohľadávky žalobcu popretá nesprávne a nedôvodne. Žalovaný v konaní však rozšíril dôvody popretia, čo však je nutné považovať za neprípustné, nakoľko predmetom tohto konania je posúdenie dôvodov, pre ktoré žalovaný poprel prihlásenú pohľadávku a ich opodstatnenosti a nie ďalšie žalobcom uvádzané alebo rozširované dôvody. Lehota na popretie pohľadávky uplynula dňa 03.02.2016, a tým správcovi zanikla možnosť popierať ju opätovne z iných dôvodov a rozširovať rozsah jej popretia. Súd by nemal na dodatočné dôvody popretia, ktoré žalovaný uvádza vo svojom vyjadrení prihliadať ani z toho dôvodu, že správca mal k dispozícií dostatočnú lehotu na dôkladné preskúmanie Prihlásenej pohľadávky a jej prípadne popretie a odôvodnenie jej popretia, prípadne mal možnosť požiadať súd o predĺženie lehoty na jej popretie, čo však neurobil. Ak by sa akceptoval stav, že správca počas lehoty na popretie pohľadávok poprie pohľadávku z absurdného dôvodu alebo aj bez dôvodu a potom v incidenčnom konaní uvádza dôvody dodatočne alebo ich mení alebo mení rozsah popretia, zbavovali by sme ho tým povinnosti konať s odbornou starostlivosťou už pri posudzovaní prihlásených pohľadávok, pretože by sme mu poskytovali dodatočnú možnosť napravovať svoj nekvalifikovaný postup. Súd ako subjekt vykonávajúci dohľad nad činnosťou správcu a kontrolu jeho činnosti by takýto postup schvaľovať nemal. Preto ak správca poprel pohľadávku z určitého konkrétneho dôvodu (v danom prípade iba a výlučne z dôvodu neplatnosti právneho úkonu pre úžeru), jedine tento konkrétny dôvod sa môže považovať za dôvod popretia, a ak tento dôvod neobstojí, pohľadávka sa tým nevyhnutne musí považovať za zistenú. Z uvedeného dôvodu je predmetom tohto konania výlučne a len posudzovanie opodstatnenosti dôvodu popretia Prihlásenej pohľadávky a nie pojednanie o tom, čo by ešte mohlo byť dôvodom na popretie prihlásenej pohľadávky (napr. spotrebiteľská ochrana a pod.). Žalobca v konaní dostatočne hodnoverne preukázal listinnými dôkazmi nie len právny dôvod ale aj výšku prihlásenej pohľadávky. Žalovaný ani
pri popieracom prejave ani v konaní nenamietal, nerozporoval správnosť žalobcovho výpočtu výšky prihlásenej dlžnej istiny, úrokov, úrokov z omeškania a nákladov z uplatnenia (v ktorom zohľadnil aj čiastkové plnenia úpadcu), s ktorým výpočtom výšky sa súd stotožnil. 23. Na základe vyššie uvedeného súd dospel k záveru, že žalovaný ako správca úpadcu žalobcom prihlásenú pohľadávku poprel čo do právneho dôvodu, výšky a vymáhateľnosti neodôvodnene a preto súd žalobe ako dôvodnej vyhovel tak, že prihlásenú pohľadávku žalobcu určil za oprávnenú a nespornú.
24. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol v zmysle § 262 ods. 1 v spojení s § 255 ods. 1 CSP tak, že procesne plne úspešnému žalobcovi priznal náhradu trov konania v celom rozsahu (za zaplatený súdny poplatok, trovy právneho zastúpenia, paušálnu náhradu nákladov v zmysle § 369c ods. 1 Obchodného zákonníka), uložil žalovanému povinnosť ich žalobcovi zaplatiť s tým, že o výške náhrady trov konania rozhodne súd až po právoplatnosti rozsudku samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 262 ods. 2 CSP).
25. O náhrade trov konania rozhodoval súd podľa ustanovení Civilného sporového poriadku, a to bez ohľadu na to, kto je účastníkom tohto konania (že ním je správca), ako aj bez ohľadu na to, ako pohľadávku predstavujúcu trovy konania z hľadiska jej uspokojenia upravuje zákon o konkurze a vyrovnaní. Procesne úspešný žalobca má v zmysle § 255 ods. 1 CSP nárok na náhradu tých nákladov, ktoré boli potrebné na účelné uplatňovanie alebo bránenie jeho práva. V danom prípade mal žalobca plný procesný úspech, preto mu súd priznal v celom rozsahu náhradu trov konania. Je pravdou, že trovy účastníkov konkurzného konania, ale aj konaní, ktoré sú vyvolané konkurzným konaním, sú vylúčené z uspokojenia, a preto ich nemožno, okrem niektorých výnimiek, v konkurznom konaní uspokojiť. Tieto pohľadávky však nemožno považovať za neoprávnené, pretože z hľadiska hmotného práva nezanikajú a po prípadnom zrušení konkurzu ich možno uspokojiť v súdnom alebo inom konaní, za podmienky, že dlžník bude existovať a bude mať majetok. Trovy incidenčného konania sú vylúčené z uspokojenia v rámci konkurzu, čo znamená, že súd môže tieto trovy konania procesne úspešnému účastníkovi priznať, avšak tieto nie je možné uspokojiť z konkurznej podstaty. V prípade, ak v konaní bol neúspešný správca, trovy konania súd prizná úspešnému veriteľovi voči úpadcovi, nie voči osobe správcu, ktorý v konaní vystupuje namiesto úpadcu s tým, že tieto trovy možno prípadne uspokojiť z úpadcovho majetku, ktorý mu zvýši po zrušení konkurzu. Aj keď je priznaná náhrada trov konania proti správcovi, nie sú jeho „osobnými trovami“, pretože správca koná v mene úpadcu a na jeho účet. Náhrada trov konania je preto pohľadávkou proti úpadcovi.
Poučenie:
Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého rozsudku smeruje (§ 355, § 362 CSP) Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné (§ 358 CSP). Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP). V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 365 CSP). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 364 CSP).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 CSP).
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie (§ 366 CSP).
Exekúciu možno vykonať na návrh toho, kto je oprávnený požadovať splnenie nároku z exekučného titulu preto, že povinný dobrovoľne nesplnil to, čo mu exekučný titul ukladá (§ 48 zák. č. 233/1995 Z.z.). Exekúciu vykoná exekútor, ktorého na vykonanie exekúcie poverí súd (§ 55 ods.1 zák. č. 233/1995 Z.z.), kauzálne príslušným je Okresný súd Banská Bystrica (§ 49 zákona č. 233/1995 Z.z.).