Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

11Er/4644/2006

Uznesenie

Okresný súd Zvolen v exekučnej veci oprávneného POHOTOVOSŤ, s.r.o., IČO: 35 807 598, so sídlom v Bratislave, Pribinova 25, zast. JUDr. Martinom Máčajom, advokátom, Advokátska kancelária so sídlom v Bratislave, Pribinova 25, proti povinnému F. Č.Á., N.. XX.XX.XXXX, A. M. D., V. XXXX/XX, vedenej pod značkou EX 4376/06 súdnym exekútorom JUDr. Jozefom Ďuricom, Exekútorský úrad so sídlom vo Zvolene, Borovianska 17, na vymoženie pohľadávky oprávneného vo výške 667,83 Eur s prísl., takto

rozhodol:

Súd exekúciu z a s t a v u j e.

odôvodnenie:

1. Okresný súd Zvolen poverením č. 5611 011367 * zo dňa 23.10.2006 poveril vykonaním exekúcie súdneho exekútora JUDr. Jozefa Ďuricu na uspokojenie pohľadávky oprávneného POHOTOVOSŤ, s.r.o. so sídlom v Bratislave, Pribinova 25, vo výške 667,83 Eur (20.119,- Sk) s príslušenstvom a trov predchádzajúceho konania ako aj trov exekúcie, na základe rozhodcovského rozsudku vydaného Stálym rozhodcovským súdom zriadeným zriaďovateľom Slovenská rozhodcovská, a.s. so sídlom v Bratislave sp. zn. SR 0464/06 zo dňa 13.03.2006, ktorý mal nadobudnúť právoplatnosť dňa 20.04.2006 a vykonateľnosť dňa 23.04.2006.

2. V exekučnom titule bola uložená povinnému povinnosť na zaplatenie sumy 1.423,69 Eur (42.890,- Sk) spolu s úrokom z omeškania 0,25 % denne zo sumy 1.286,60 Eur (38.760,- Sk) od 03.01.2006 do zaplatenia a náhradou trov konania vo výške 300,24 Eur (9.045,- Sk), a to všetko do troch dní od právoplatnosti rozhodcovského rozsudku.

3. Z obsahu spisu súd zistil, že oprávnený a povinný uzatvorili dňa 22.07.2005 zmluvu o úvere, na základe ktorej oprávnený poskytol povinnému úver.

4. Rozhodcovský súd odvodil svoju právomoc vo veci rozhodnúť z rozhodcovskej doložky (nachádzajúcej sa na č.l. 48 spisu) obsiahnutej vo všeobecných podmienkach poskytnutia úveru prislúchajúcich k uzavretej zmluve o úvere zo dňa 22.07.2005, v zmysle ktorej všetky spory, ktoré vzniknú z tejto zmluvy, vrátane sporu o jej platnosť, výklad alebo zrušenie, budú riešené: a) pred Stálym rozhodcovským súdom zriadeným spoločnosťou Slovenská rozhodcovská a.s. so sídlom Trnavská cesta 70, 821 02 Bratislava, IČO: 35 922 761, zapísanou v Obchodnom registri Okresného súdu Bratislava I, Oddiel Sa, vložka č. 3530/B, ak žalujúca zmluvná strana podá žalobu na rozhodcovskom súde, rozhodcovské konanie bude vedené podľa vnútorných predpisov rozhodcovského súdu, a to jedným rozhodcom ustanoveným podľa vnútorných predpisov rozhodcovského súdu, b) pred príslušným súdom Slovenskej republiky, ak žalujúca zmluvná strana podá žalobu na súde podľa príslušného právneho predpisu (zákon č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok).

5. V predmetnej exekučnej veci je pokladom pre vykonanie exekúcie rozhodcovský rozsudok. Rozhodcovskému súdu však jeho právomoc rozhodovať spor neplynie priamo zo zákona, ale

rozhodcovský súd ju získava až na základe dohody medzi účastníkmi sporu obsiahnutej v rozhodcovskej zmluve. Práve rozhodcovská zmluva je aj základom právomoci rozhodcu, ktorý je na jej základe povolaný právne aprobovaným spôsobom k prejednaniu a rozhodnutiu sporu v rozhodcovskom konaní. Rozhodcovská zmluva je dobrovoľný akt súkromnoprávnej povahy. Pričom výsledkom rozhodcovského konania je rozhodnutie, ktorému zákon priznáva silu exekučného titulu, a teda spôsobilosť byť podkladom na vykonanie exekúcie. Exekučný titul musí byť vykonateľný po formálnej aj materiálnej stránke.

6. Podľa § 41 ods. 2 písm. d) Exekučného poriadku v znení účinnom do 31.03.2017 (ďalej len ako „Exekučný poriadok“), podľa tohto zákona možno vykonať exekúciu aj na podklade vykonateľných rozhodnutí rozhodcovských súdov a rozhodcovských komisií a zmierov nimi schválených.

7. Podľa § 57 ods. 1 písm. a) Exekučného poriadku, exekúciu súd zastaví, ak sa začala a rozhodnutie sa dosiaľ nestalo vykonateľným.

8. Podľa § 58 ods. 1 Exekučného poriadku, exekúciu zastaví súd na návrh alebo aj bez návrhu.

9. Súd v rámci exekučného konania súd nedisponuje právomocou rušiť, či meniť rozhodnutie, ktoré je exekučným titulom; nemôže preskúmavať právne a skutkové závery, ktoré boli výsledkom konania, ktoré predchádzalo vydaniu rozhodnutia, na poklade ktorého sa má vykonať exekúcia.

10. Súd má však povinnosť skúmať v každom štádiu exekúcie, či sú dané podmienky pre jej ďalšie pokračovanie. Ak tieto podmienky nie sú splnené, súd je povinný exekúciu aj bez návrhu zastaviť. V rámci tohto skúmania súd posudzuje aj tú skutočnosť, či bol exekučný titul vydaný orgánom s právomocou na jeho vydanie. Právomoc rozhodcovského súdu závisí od platného dojednania účastníkov konania o právomoci rozhodcu, resp. rozhodcovského súdu spor medzi nimi rozhodnúť. Exekučný súd musí mať pri tomto posúdení preukázanú nielen existenciu takéhoto dojednania, ale musí posúdiť aj skutočnosť, či je takéto dojednanie platné.

K spotrebiteľskej povahe záväzkovoprávneho vzťahu.

11. Podľa § 52 ods. 3 Občianskeho zákonníka v znení účinnom do 31.12.2007 (ďalej aj ako „OZ“), spotrebiteľom je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

12. Podľa § 52 ods. 1 OZ, spotrebiteľskými zmluvami sú kúpna zmluva, zmluva o dielo alebo iné odplatné zmluvy upravené v ôsmej časti tohto zákona a zmluva podľa § 55, ak zmluvnými stranami sú na jednej strane dodávateľ a na druhej strane spotrebiteľ, ktorý nemohol individuálne ovplyvniť obsah dodávateľom vopred pripraveného návrhu na uzavretie zmluvy.

13. Podľa § 23a zákon č. 634/1992 Zb. o ochrane spotrebiteľa v znení účinnom do 31.03.2006 (ďalej aj ako „zákon o ochrane spotrebiteľa“), spotrebiteľskými zmluvami sú zmluvy uzavreté podľa Občianskeho zákonníka, Obchodného zákonníka, ako aj všetky iné zmluvy, ktorých charakteristickým znakom je, že sa uzavierajú vo viacerých prípadoch, a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje.

14. Je potrebné zohľadniť, že predmetná zmluva bola uzavretá za účinnosti § 52 ods. 1 v znení účinnom do 31.12.2007, v danom čase však bol pojem „spotrebiteľských zmlúv“ definovaný nielen § 52 ods. 1 OZ, ale aj súčasne aj ustanovením § 23a zákona o ochrane spotrebiteľa, ktorý tento pojem v porovnaní s definoval širším spôsobom, preto exekučný súd vychádzal v rámci povinnosti eurokomformného výkladu zo širšieho vymedzenia tohto pojmu obsiahnutého v § 23a zákona o ochrane spotrebiteľa.

15. Súd posúdil právny vzťah z predmetnej zmluvy ako spotrebiteľský, a to s ohľadom na predmet činnosti veriteľa, ktorý pri plnení a uzatváraní predmetnej zmluvy konal v rámci svojej podnikateľskej činnosti. Pokiaľ ide o postavenie dlžníka z predmetnej zmluvy, z jej obsahu nevyplýva a žiadna okolnosť nenasvedčuje tomu, že by predmetnú zmluvu uzatvoril v rámci svojej obchodnej alebo podnikateľskej činnosti, uskutočniac tento právny úkon pod svojím obchodným menom. Je teda zrejmé, že pokiaľ so

zreteľom na postavenie účastníkov predmetnej zmluvy nebol preukázaný iný charakter ich vzájomného zmluvného vzťahu, ide nepochybne o spotrebiteľský zmluvný vzťah vyplývajúci zo spotrebiteľskej zmluvy.

16. Pri určení, či ide o spotrebiteľskú zmluvu na účely posúdenia ne/prijateľnosti jej jednotlivých dojednaní nie je podstatný predmet zmluvy, ale povaha jej strán. Súdny dvor v týchto súvislostiach v rozsudku vo veci C-488/11 Dirk Frederik Asbeek Brusse, Katarina de Man Garabito proti Jahani BV, zo dňa 30.05.2013 (body 29 - 30), pokiaľ ide pôsobnosť smernice 93/13 uviedol, že žiadne ustanovenie smernice neuvádza, na aké druhy zmlúv sa aplikuje, pritom smernica definuje zmluvy, na ktoré sa vzťahuje, odkazom na určitú vlastnosť zmluvných strán, podľa toho či konajú alebo nekonajú s cieľom vzťahujúcim sa k ich obchodom, podnikaniu alebo povolaniu.

17. Skutočnosť, že zmluva o úvere predstavuje tzv. „absolútny obchod“ v zmysle § 261 ods. 1 Obchodného zákonníka a jej právna úprava je v systéme vnútroštátneho práva SR obsiahnutá v Obchodnom zákonníku, nemá za následok skutočnosť, že na záväzkovoprávny vzťah účastníkov exekučného konania vyplývajúci zo zmluvy o úvere sa nevzťahuje pôsobnosť príslušných právnych noriem o ochrane spotrebiteľa.

18. Teda pri posudzovaní otázky pôsobnosti právnych noriem o ochrane spotrebiteľa je okolnosť, že predmetná zmluva o úvere bola uzatvorená podľa Obchodného zákonníka bez významu.

K obsahovému posúdeniu neprijateľnosti rozhodcovskej doložky.

19. Podľa § 53 ods. 1 OZ, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka").

20. Podľa § 53 ods. 2 OZ, ustanovenie odseku 1 sa nevzťahuje na predmet plnenia alebo cenu plnenia.

21. Podľa čl. 3 ods. 1 smernice 93/13, zmluvná podmienka, ktorá nebola individuálne dohodnutá sa považuje za nekalú, ak napriek požiadavke dôvery spôsobí značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach strán vzniknutých na základe zmluvy, ku škode spotrebiteľa.

22. Podľa čl. 3 ods. 3 smernice 93/13, príloha obsahuje indikatívny a nevyčerpávajúci zoznam podmienok, ktoré sa môžu považovať za nekalé.

23. Podľa § 53 ods. 4 OZ, neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

24. Podľa § 19 ods. 1 zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní v znení účinnom do 31.12.2014 (ďalej aj ako“ zákon o rozhodcovskom konaní“), podanie žaloby na rozhodcovský súd alebo prijatie žaloby druhým účastníkom rozhodcovského konania, ak rozhodcovský súd nebol ešte ustanovený, má rovnaké právne účinky, ako keby bola žaloba podaná na súd.

25. Podľa § 19 ods. 2 zákona o rozhodcovskom konaní, po začatí rozhodcovského konania nemožno v tej istej veci konať a rozhodovať na súde alebo pred iným rozhodcovským súdom.

26. Súd posudzuje ne/prijateľnosť konkrétnych zmluvných dojednaní nielen prostredníctvom exemplikatívneho výpočtu neprijateľných podmienok obsiahnutých v ustanovení § 53 ods. 4 OZ, ale aj prostredníctvom generálnej klauzuly obsiahnutej v ustanovení § 53 ods. 1 OZ. V danom prípade súd posúdil ne/prijateľnosť predmetnej rozhodcovskej doložky prostredníctvom generálnej klauzuly obsiahnutej v ustanovení § 53 ods.1 OZ. Samotná smernica 93/13 rovnako ako obsahuje okrem indikatívneho a príkladného výpočtu neprijateľných podmienok obsiahnutého v prílohe aj generálnu klauzulu obsiahnutú v čl. 3 ods. 1, pretože počíta s tým, že nekalé môžu byť nielen zmluvné dojednania príkladmo uvedené v prílohe smernice, čo napokon jasne vyplýva aj z čl. 3 ods. 3 smernice, ktorý uvádza, že zoznam uvedený v prílohe „je indikatívny a nevyčerpávajúci“. Neprijateľnou podmienkou v spotrebiteľskej zmluve je teda vždy zmluvné ustanovenie, ktoré možno podradiť pod niektorú z klauzúl obsiahnutých v ustanovení § 53 ods. 4 OZ, ale zároveň môže byť kvalifikované ako neprijateľná podmienka aj zmluvné ustanovenie, ktoré nie je možné podradiť pod niektorú z

neprijateľných podmienok obsiahnutých v ustanovení § 53 ods. 4 OZ, ak takéto dojednanie napĺňa kritériá generálnej klauzuly obsiahnutej v § 53 ods. 1 OZ. Nakoľko v čase uzavretia zmluvy o úvere sa vo výpočte neprijateľných zmluvných podmienok obsiahnutom v § 53 ods. 4 nenachádzala klauzula týkajúca sa rozhodcovskej doložky, ktorá bola do tohto výpočtu neprijateľných podmienok doplnená až od 01.01.2008, preto exekučný súd vychádzal pri posudzovaní ne/prijateľnosti rozhodcovskej doložky z generálnej klauzuly obsiahnutej v § 53 ods. 1 OZ.

27. Podľa názoru exekučného súdu v prípade posudzovanej rozhodcovskej doložky obsiahnutej v ustanovení bodu 17 všeobecných podmienok poskytnutia úveru, niet rozumnej pochybnosti o tom, že takéto zmluvné dojednanie napĺňa kľúčové kritérium generálnej klauzuly obsiahnutej v ustanovení § 53 ods. 1 OZ, keď dôsledkom takejto rozhodcovskej doložky je spôsobenie značnej nerovnováhy v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa.

28. Zmluvné dojednanie o právomoci rozhodcovského súdu rozhodnúť spor medzi účastníkmi exekučného konania obsiahnuté v rozhodcovskej doložke síce formálne obsahuje možnosť riešenia sporov vecne vymedzených v uvedenom ustanovení v konaní pred súdom, pričom možnosť voľby medzi všeobecným a rozhodcovským súdom má vždy žalobca. S ohľadom na citované ustanovenia § 19 ods. 1 a 2 zákona o rozhodcovskom konaní (účinné v čase začatia rozhodcovského konania) je však zrejmé, že ak žalobca, ktorým bol aj v danom prípade dodávateľ, už raz voľbu spočívajúcu vo výbere rozhodcovského konania uskutoční, tak žalovaný, ktorým je v tomto prípade spotrebiteľ, už nemá možnosť takto vykonanú voľbu zvrátiť, pretože podanie žaloby na rozhodcovský súd má rovnaké účinky ako podanie žaloby na všeobecný súd, pričom po začatí rozhodcovského konania už nemožno v tej istej veci konať a rozhodovať na súde. S ohľadom na povahu spotrebiteľských zmluvných vzťahov, v rámci ktorých poskytuje dodávateľ v rámci svojej podnikateľskej činnosti dodávateľovi zväčša tovar alebo služby (vrátane finančných) a spotrebiteľ sa za ich poskytnutie zaväzuje zaplatiť odplatu, je aj bez ďalšieho uvažovania zrejmé, že v procesnej pozícii žalujúcej strany je takmer vždy dodávateľ domáhajúci sa zväčša finančnej odplaty za plnenie, ktoré v rámci svojej podnikateľskej činnosti spotrebiteľovi poskytol.

29. Exekučný súd má teda za to, že dojednanie o právomoci rozhodcovského súdu obsiahnuté v rozhodcovskej doložke svojimi dôsledkami napĺňa kritérium značnej nerovnováhy v právach povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa, v zmysle generálnej klauzuly § 53 ods. 1 OZ. Predmetné zákonné ustanovenie musí byť vykladané tým spôsobom, že na prvom mieste bude zohľadnený účel sledovaný danou právnou normou - t.j. ochrana spotrebiteľa ako slabšej zmluvnej strany. Účel a pôsobnosť tohto ustanovenia nemôžu byť obchádzané z dôvodu samotnej formulácie rozhodcovskej doložky, v tom zmysle, že toto je naformulované tým spôsobom, že umožňuje zmluvnej strane, ktorá podáva žalobu, rozhodnúť sa medzi rozhodcovským súdom a všeobecným súdom. Je potrebné zohľadniť najmä to, že dohoda zmluvných strán o právomoci všeobecného súdu je bez právneho významu, nakoľko právomoc všeobecného súdu na rozhodovanie sporov vymedzených v rozhodcovskej zmluve vyplývalo priamo z príslušných, v tom čase účinných, ustanovení O.s.p., a to bez ohľadu na vôľu strán zmluvy. Podstatou rozhodcovskej zmluvy v danom prípade vo forme rozhodcovskej doložky, teda nie je dohoda zmluvných strán o právomoci všeobecného súdu, ale dohoda o právomoci rozhodcovského súdu rozhodnúť spor medzi účastníkmi v rozhodcovskom konaní. Po podaní žaloby na rozhodcovskom súde spotrebiteľ aj v predmetnej veci nemal reálnu možnosť túto voľbu dodávateľa zvrátiť.

30. Sama skutočnosť, že rozhodcovská doložka obsahuje vopred presne určenú osobu rozhodcu - v danom prípade rozhodcovský súd, spôsobuje značnú nerovnováhu v právach povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Vzhľadom na to, že osoba rozhodcu - v danom prípade rozhodcovského súdu bola v rozhodcovskej doložke vopred uvedená a povinný v exekučnom konaní v postavení spotrebiteľa nemal možnosť výber tejto osoby akokoľvek ovplyvniť, tak táto skutočnosť sama osebe vyvoláva dôvodné pochybnosti o nestrannosti rozhodcovského súdu vo vzťahu k účastníkom konania, najmä oprávnenému, pretože súdu je z rozhodovacej činnosti známe, že oprávnený svoje pohľadávky z podnikateľskej činnosti opakovane uplatňuje pred tým istým rozhodcovským súdom, ktorý je uvedený aj v predmetnej rozhodcovskej doložke. Z označenia uvedeného rozhodcovského súdu v zmluve je zrejmé, že jeho zriaďovateľom je podnikateľský subjekt - obchodná spoločnosť, právnická osoba založená v zmysle Obchodného zákonníka za účelom podnikania, ktorého cieľom je dosahovanie zisku. Oprávnený zmluvy o úvere uzatvára rovnako v rámci svojej podnikateľskej činnosti, pričom za prejednanie veci v

rozhodcovskom konaní zaplatil rozhodcovskému súdu poplatok. Záujmom zriaďovateľa rozhodcovského súdu teda zrejme bude, aby bol tento ustanovený na rozhodovanie v čo najväčšom množstve prípadov, za prejednanie ktorých mu bude prislúchať odmena, čo môže mať vplyv na jeho rozhodovanie. V danej súvislosti súd poukazuje aj na skutočnosť, že ak rozhodcovská doložka určuje na rozhodnutie vzájomných sporov rozhodcovský súd v mieste sídla dodávateľa, pričom inak by bol v zmysle v tom čase účinnej príslušnej úpravy O.s.p. na rozhodovanie príslušný súd v mieste bydliska spotrebiteľa, v dôsledku takéhoto zmluvného dojednania je postavenie spotrebiteľa voči dodávateľovi, oproti postaveniu, ktoré by mu inak vyplývalo z právnej úpravy podstatne zmenené. V súlade s uvedeným exekučný súd zastáva názor, že rozhodcovská doložka spôsobuje značnú nerovnováhu aj tým, že v jeho obsahu dodávateľ bez toho, aby spotrebiteľ vedel ovplyvniť výber osoby rozhodcu, zvolil pre rozhodnutie sporu rozhodcovský súd v mieste svojho sídla.

31. Existencia značnej nerovnováhy v neprospech spotrebiteľa je podľa názoru exekučného súdu umocnená aj samotným začlenením rozhodcovskej doložky do všeobecných obchodných podmienok. V tejto súvislosti súd poukazuje na nález Ústavného súdu Českej republiky sp. zn. I. ÚS 3512/11 zo dňa 11.11.2013, bod 30, ktorý uviedol, že „ Je potrebné zdôrazniť, že obchodné podmienky v spotrebiteľských zmluvách na rozdiel trebárs od obchodných zmlúv majú slúžiť k predovšetkým k tomu, aby nebolo nevyhnutné do každej zmluvy prepisovať dojednania technického a vysvetľujúceho charakteru. Naopak nesmú slúžiť na to, aby do nich v často neprehľadnej, zložito formulovanej a malým písmom písanej forme skryl dodávateľ dojednania, ktoré sú pre spotrebiteľa nevýhodné, a o ktorých predpokladá, že pozornosti spotrebiteľa zrejme uniknú (napríklad rozhodcovská doložka alebo dojednanie o zmluvnej pokute). Ak dodávateľ napriek tomu takto koná, nepočína si v právnom vzťahu poctivo a takémuto konaniu nemožno priznať právnu ochranu.“

32. Vzhľadom na uvedené, podľa názoru exekučného súdu v danom prípade rozhodcovská doložka predstavuje neprijateľnú podmienku v spotrebiteľskej zmluve v zmysle generálnej klauzuly obsiahnutej v ustanovení § 53 ods. 1 OZ.

Dôsledky neplatnosti rozhodcovskej doložky pre exekučné konanie a vykonateľnosť exekučného titulu.

33. Na základe uvedeného súd ustálil, že v predmetnej veci je podkladom pre vykonanie exekúcie rozhodcovský rozsudok vydaný rozhodcovským súdom, ktorý svoju legitimitu rozhodnúť spor medzi účastníkmi exekučného konania odvodzoval od rozhodcovskej doložky, ktorú súd s ohľadom na už uvedené vyhodnotil ako neprijateľnú podmienku obsiahnutú v spotrebiteľskej zmluve, ktorá je v zmysle § 53 ods. 4 absolútne neplatná.

34. V dôsledku toho, že rozhodcovská zmluva vo forme rozhodcovskej doložky nebola platne dojednaná, konajúci rozhodcovský súd nemal právomoc predmetný majetkový spor medzi účastníkmi exekučného konania rozhodnúť.

35. Predpokladom na vedenie exekúcie voči dlžníkovi je exekučný titul (§ 41 Exekučného poriadku). Exekučným titulom je iba také rozhodnutie, ktoré je vykonateľné a ktoré ukladá určitú povinnosť. Každé rozhodnutie, aj iný titul, ktorého exekúcia sa navrhuje ( jeho obsahom je súd viazaný a je povinný z neho vychádzať), musí súd podrobiť skúmaniu, či sú splnené podmienky vykonateľnosti (formálnej i materiálnej). Z hľadiska formálnej vykonateľnosti platí, že vykonateľné je rozhodnutie, ktoré nadobudlo právoplatnosť a lehota na splnenie, ktorá v ňom bola stanovená uplynula. Kým materiálna vykonateľnosť rozhodnutia znamená, že predmetné rozhodnutie musí obsahovať označenie oprávnenej osoby a povinnej osoby, vymedzenie rozsahu a obsahu uloženej povinnosti a určenie lehoty na jej splnenie. V tomto rozsahu skúma exekučný súd exekučný titul pri rozhodovaní o žiadosti exekútora o vydanie poverenia na vykonanie exekúcie (§ 44) na prípadnú námietku povinného proti exekúcii (§ 50) na prípadný návrh povinného na zastavenie exekúcie (§ 58). Súd musí zároveň v tomto rozsahu skúmať exekučný titul počas celého exekučného konania (t.j. v každom štádiu konania na návrh účastníka konania alebo aj bez návrhu) a v prípade zistenia, že nie sú splnené podmienky materiálnej alebo formálnej vykonateľnosti musí exekúciu aj bez návrhu zastaviť. V predmetnej veci je podkladom pre vykonanie exekúcie rozhodcovský rozsudok vydaný rozhodcovským súdom, ktorý svoju legitimitu rozhodnúť spor medzi účastníkmi exekučného konania odvodzoval od rozhodcovskej doložky, ktorú súd s ohľadom na už uvedené vyhodnotil ako neprijateľnú podmienku obsiahnutú v spotrebiteľskej zmluve, ktorá je v zmysle § 53 ods. 5 (predtým §53 ods. 4 Občianskeho zákonníka absolútne

neplatná. Nakoľko teda rozhodcovská zmluva vo forme rozhodcovskej doložky bola dojednaná neplatne, rozhodcovský súd nemal právomoc predmetný majetkový spor medzi účastníkmi exekučného konania rozhodnúť. Exekučný súd je oprávnený a zároveň povinný v každom štádiu exekúcie skúmať, či exekučný titul bol vydaný orgánom vybaveným právomocou na vydanie takéhoto rozhodnutia. Ak takáto právomoc chýba, ide o právny akt nulitný. Nulitný akt nikoho nezaväzuje a hľadí sa naň tak, akoby neexistoval.

36. Z uvedeného dôvodu rozhodcovský rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného zriaďovateľom Slovenská rozhodcovská a.s. č.k. SR 0464/06 zo dňa 13.03.2006 nemohol nadobudnúť a ani nenadobudol formálnu a materiálnu vykonateľnosť, a teda nie je spôsobilým exekučným titulom na vykonanie exekúcie. Na základe uvedeného súd exekúciu podľa §57 ods.1 písm. a) Exekučného poriadku zastavil, a teda rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia.

37. O trovách exekúcie súd nerozhodoval, nakoľko nemal ich vyúčtovanie k dispozícii, a preto o nich rozhodne samostatným rozhodnutím po nadobudnutí právoplatnosti tohto rozhodnutia.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie do 15-tich dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Banskej Bystrici, a to písomne v dvoch vyhotoveniach.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a musí byť podpísané. Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky tohto konania. Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.