Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozsudok_5Co-717-2015.pdf
PDF · 149.57 KB
Case nature
Area
Subarea
5Co/717/2015
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Vladimíra Pribulu a sudcov JUDr. Borisa Minksa a Mgr. Andrey Szombathovej Polákovej, v právnej veci žalobcu: K. S., nar. XX.XX.XXXX, bytom E. Y., E. XX, proti žalovanému: Všeobecná zdravotná poisťovňa, a.s. Bratislava, Mamateyova 17, IČO: 35937874, o 10.888 eur, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Nové Zámky zo dňa 20. marca 2015, č. k. 6C/27/2014-362, takto
rozhodol:
Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .
Žalovanému priznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.
odôvodnenie:
1. Okresný súd Nové Zámky (súd prvej inštancie) rozsudkom zo dňa 20. marca 2015, č. k. 6C/27/2014-362 zamietol návrh (ďalej len „žaloba“ v zmysle § 60 CSP) a žalovanému náhradu trov konania nepriznal.
2. Rozhodnutie právne odôvodnil podľa ustanovení § 415, § 420 ods. 1 až 3, § 488, § 489 a § 494 Občianskeho zákonníka.
3.1. V odôvodnení rozsudku prvoinštančný súd poukázal na to, že žalobca sa žalobou zo dňa 03. 02. 2014 domáhal náhrady škody, dôvodiac tým, že žalovaný podal návrh na výkon rozhodnutia na Exekútorsky úrad JUDr. Beatrix Vargovej, so sídlom Nitra, Štefánikova 49 a súdna exekútorka vydala dňa 01. 04. 2004 upovedomenie o začatí exekúcií pod č. EX 46/2004, EX 44/2004, EX 43/2004, ktoré boli doručené žalobcovi dňa 05. 04. 2004. Pracovník žalovaného konal v hrubom rozpore so zákonom a v rozpore s vtedy platnými predpismi . Platobný výmer PV 2193/2002/b vydaný za obdobie od júna 1995 do marca 2003 na sumu 48 460,- Sk bol vydaný v rozpore s platnými predpismi, keď bol porušený zákon o zdravotnom poistní č. 273/1994 Z. z. a to § 13 ods. 4, ods. 5 a § 14 ods. 2. Žalobca bol od 01. 03. 2005 do 28. 02. 1997 zamestnancom spoločnosti Agrocontract, pričom odvody za neho odvádzal zamestnávateľ, a to z maximálneho vymeriavacieho základu 19 600,- Sk a žalovaný aj napriek tomu požadoval od neho odvody za uvedené obdobie. Od 23. 06. 1999 do 30. 06. 2001 bol zamestnancom spoločnosti RS Agros. Uviedol, že pokiaľ by mal platiť poistné ako samostatne zárobkovo činná osoba aj za obdobie, keď bol zamestnancom, platobný výmer nebol vystavený správne, a preto ani platobné výmery, ktoré boli vystavené z dôvodu omeškania s platením poistného neboli vystavené správne.
3.2. Žalobca ďalej poukázal na to , že podľa § 21 zákona č. 273/1994 Z. z. právo predpísať poistné za roky 1995 - 1998 sa premlčí za 3 roky odo dňa splatnosti. Žalovaný mu listom zo dňa 15. 11. 2011 oznámil, že dňa 16. 04. 2003 boli vystavené 3 platobné výmery v celkovej sume 8 013,04 eura a tieto boli dňa 02. 01. 2004 postúpené na vymáhanie Exekútorskému úradu JUDr. Beatrix Vargovej,
avšak na účet žalovaného exekútorka zaslala len sumu 6 404,40 eura a voči žalobcovi sa eviduje nedoplatok v sume 1 608,58 eura. V oznámení súdnej exekútorky JUDr. Vargovej zo dňa 11. 05. 2012 je uvedené, že exekučné konania proti žalovanému boli ukončené a na účet žalovaného bolo zaslaných 9 727,94 eura, pričom v exekučnom konaní vymohla sumu 12 142 eur. Tvrdenie žalovaného o vymoženej výške považoval za v rozpore s tvrdením JUDr. Vargovej. Okrem vymoženej sumy 12 142,71 eura žalovaný z účtu žalobcu zobral sumu 822,58 eura. Žalovanému tak bola poskytnutá suma 10 940,48 eura, hoci výmery boli vystavené len na sumu 8 013,04 eura, a teda žalobca bol poškodený o sumu 9 027,44 eura a taktiež bol poškodený na poplatkoch z omeškania v sume 212,67 eura a poplatkov z omeškania v sume 2 422,79 eura. Celkovo mu bola spôsobená škoda vo výške 7 171,40 eura a o sumu, ktorú si ponechala exekútorka 2 414,77 eura. Mal za preukázané, že zo strany žalovaného bola škoda spôsobená úmyselne.
3.3. K žalobe žalobca pripojil platobné výmery č. XXXX/XXXX/b zo dňa 15. 04. 2003 na sumu 48 460,- Sk, č. XXXX/XXXX/bX zo dňa 15. 04. 2003 na sumu 162 103,- Sk, č. 2193/2002/b1 zo dňa 15. 04. 2003 na sumu 30 838,- Sk, fotokópiu zákona č. 273/1994 Z. z., list žalovaného zo dňa 15. 01. 2011, oznámenie JUDr. Beatrix Vargovej zo dňa 11. 05. 2012, výpisy z účtov žalobcu vedený v UniCredit Bank, a. s., upovedomia o začatí exekúcie č. 46/2004, 44/2004 a 43/2004 exekútorky JUDr. Beatrix Vargovej, potvrdenie o podaní daňového priznania žalobcu za rok 1994, výpisy z priznania k dani z príjmov žalobcu za roky 1995 - 1998 a za roky 2000 - 2001, zmluvu o mzde zo dňa 01. 03. 1995 vrátane dodatku zo dňa 06. 09. 1995 a prehľady minimálnej mzdy za roky 1993 - 2013.
4.1. Žalovaný v písomnom vyjadrení k žalobe uviedol, že žalobca bol od 01. 01. 1995 vedený v registri poistencov evidovaný od 01. 01. 1995 do 17. 05. 2005 a od 09. 10. 2006 do 30. 06. 2006 ako SZČO, od 01. 03. 1995 do 28. 02. 1997 ako zamestnanec spoločnosti Agrocontract LTD, spol. s r. o., od 23. 06. 1999 do 30. 06. 2001 ako zamestnanec RS Agros, s. r. o., od 01. 09. 2005 do 08. 10. 2006 a od 01. 07. 2007 do 31. 07. 2011 ako neurčený platiť poistenec, ktorý si nesplnil oznamovaciu povinnosť a poistné na zdravotné poistenie neodvádzal, od 01. 08. 2011 do 01. 07. 2013 ako samoplatiteľ poistného, od 02. 07. 2013 bol vedený na úrade práce, od 07. 07. 2014 ako zamestnanec G&B HOLDING a. s., od 22. 09. 2014 ako zamestnanec TURUL QUALITY, s. r. o. a od 18. 05. 2005 do 31. 08. 2005 bol platiteľom poistného štát. Pokiaľ ide o výzvu o nedoplatkoch doručenú žalobcovi dňa 14. 10. 2002, na ktorú reagoval nesúhlasom, preto mu bola zaslaná výzva na predloženie príslušných dokladov, ktoré si neprevzal, a tak u žalobcu bola vykonaná kontrola platenia poistného, bol mu zaslaný protokol o kontrole a platobné výmery, ktoré taktiež neprevzal ani v odbernej lehote, a preto pobočka žalovaného spracovala exekučné príkazy do VÚB na výkon rozhodnutia. Následne žalobca podal voči exekučným príkazom odvolanie, pričom zo strany žalovaného boli exekučné príkazy zrušené a v rámci autoremedúry boli zrušené aj platobné výmery.
4.2. Žalobcovi bolo oznámené, že sa vyhovuje jeho návrhu na obnovu konania a bol vyzvaný, aby sa dňa 14. 04. 2003 dostavil do pobočky v Nových Zámkoch, kde bude vykonaná nová kontrola. Žalobca sa napriek oznámeniu o kontrole nedostavil a príslušné doklady nepredložil, preto na základe výpisov z daňového priznania žalobcu bola u neho vykonaná dňa 14. 04. 2003 ďalšia kontrola , o kontrole bol vystavený protokol a vydané platobné výmery, ktoré boli žalobcovi doručené a riadne ich prevzal. Žalobca proti protokolu o kontrole ani platobným výmerom v zákonnej lehote odvolanie nepodal a ani iným spôsobom nereagoval, pričom predpísané sumy na základe uvedených platobných výmerov neuhradil, a preto žalovaný pristúpil k vymáhaniu týchto pohľadávok prostredníctvom súdneho exekútora.
4.3. Žalovaný taktiež uviedol, že suma v konaní EX 43/2004 bola vymožená v plnej výške, pričom námietky žalobcu v konaniach EX 45/2004 a EX 46/2004 boli uznesením súdu zamietnuté. Nevymožené boli sumy, ktoré boli podľa zmluvy o postúpení pohľadávok č. 2/2012/VŠZP zo dňa 16. 04. 2012 postúpené na spoločnosť Slovenská konsolidačná, a. s., Bratislava. Žalovaný dňa 27. 05. 2003 vykonal u žalobcu ako zamestnávateľa podnikajúcim pod IČO: 30 900 506 kontrolu, žalobca nepredložil požadované doklady a ku kontrole sa nedostavil. Výsledkom kontroly bol vydaný platobný výmer, pričom proti výmeru žalobca odvolanie nepodal a predpísanú sumu neuhradil, a preto žalovaný túto pohľadávku podľa uvedeného platobného výmeru vymáhal j, pričom suma platobného výmeru bola vymožená a poukázaná na účet žalovaného. Celková dlžná suma podľa uvedených platobných výmerov predstavuje sumu 341 565,- Sk (11 337,88 eura), a teda exekuovaná suma 9 727,94 eura nepokrýva celý dlh žalobcu.
4.4. Žalovaný ďalej konštatoval, že žalobca dňa 27. 06. 2011 podal žiadosť o splátkový kalendár na sumu 231,73 eura, ktorá mu bola predpísaná výkazom nedoplatkov č. 11007295213, a táto žiadosť bola zo strany žalovaného zamietnutá. V mesiaci júl 2011 sa dostavil žalobca do pobočky žalovaného, kde mu bola celá problematika vysvetlená, boli mu vystavené kópie platobných výmerov. Žalobca dňa 21. 02. 2013 podal na Okresný súd Nové Zámky návrh na preskúmanie dôvodnosti a zákonnosti platobných výmerov žalovaného, pričom návrh bol uznesením Okresného súdu Nové Zámky č. 15C/2/13-31 postúpený Krajskému súdu v Nitre, ktorý uznesením č. 11S/40/2013-44 zo dňa 13. 08. 2013 konanie zastavil. Žalobca si neplnil odvodové povinnosti, a preto mu bol vystavený výkaz nedoplatkov č. 1407470213 na sumu 1 143,15 eura, proti ktorému podal žalobca námietky dňa 06. 10. 2014, ktoré neboli žalovaným akceptované. Žiadal, aby konajúci súd návrh žalobcu zamietol v plnom rozsahu a poukázal na to, že žalovaný voči žalobcovi postupoval v súlade s platnými právnymi predpismi, t. j. zákonom č. 273/1994 Z. z. v znení neskorších predpisov a zákonom č. 580/2004 Z. z.
5.1. Žalobca sa podaním zo dňa 21. 01. 2015 opätovne vo veci vyjadril k tomu, kedy škoda vznikla a spresnil výšku škody na sumu 10 888 eur, ktorá má pozostávať z penále v sume 5 317 eur, nezapočítaného poistného v sume 1 429 eur, rozdielu medzi skutočnou úhradou exekútorky a vykazovanou úhradou v sume 3 326 eur a sumu 819 eur, ktorá bola zrazená počas exekúcie z účtu žalobcu.
5.2. Na pojednávaní dňa 20.03.2015 súd pripustil zmenu petitu žaloby tak, že žalobca požaduje od žalovaného náhradu škody v sume 10.888 eur.
6. Z uznesenia Krajského súdu v Nitre v právnej veci žalobcu proti žalovanému č. k. 11S/40/2013-44 zo dňa 13. 08. 2013 súd prvej inštancie zistil, že súd konanie zastavil, pretože návrh na začatie konania bol podaný oneskorene, po uplynutí zákonom stanovenej lehoty 2 mesiacov a zmeškanie lehoty na podanie žaloby nemožno odpustiť.
7. Súd prvej inštancie vykonal rozsiahle dokazovanie a dospel k záveru, že žaloba žalobcu je nedôvodná. Považoval za preukázané, že žalovaný vydal platobné výmery, ktoré nadobudli právoplatnosť a vykonateľnosť, a ktorými bola žalobcovi uložená povinnosť zaplatiť žalovanému uvedené sumy a trovy konania. Išlo o platobné výmery žalovaného č. 2193/2002/b na sumu 48 460,- Sk a trovy konania 41,- Sk, č. 2193/2002/b1 na sumu 30 838,- Sk a trovy konania 41,- Sk, č. 2183/2002/b2 na sumu 162 103,- Sk a trovy konania 41,- Sk a č. 1008/2003/b6 na sumu 100 000,- Sk a trovy konania 41,- Sk, t. j. spolu v sume 341 565,- Sk (11 337,88 eura). Platobné výmery č. 2193/2002/b, 2193/2002/b1 a 2183/2002/ b2 boli predmetom konania podľa § 247 OSP, pričom Krajský súd v Nitre uznesením zo dňa 13.08.2013 č.k. 11S/40/2013-44 konanie zastavil, keďže žaloba bola podaná oneskorene.
8. Zo žaloby aj z podania žalobcu zo dňa 20. 02. 2015 je zrejmé, že žalobca sa domáha náhrady škody v sume 10 888 eur, ktorá pozostáva zo sumy 4 336 eur, 2 408 eur, 821,59 eura a 3 323 eur, pričom suma 4 336 eur predstavuje poistné a penále za obdobie od 01. 01. 1996 do 01. 03. 1997, suma 2 408 eur predstavuje poistné a penále za obdobie od 01. 03. 1997 do 01. 04. 2004, suma 821,59 eura predstavuje zrazené sumy 17 798,80 Sk dňa 27. 08. 2003, sumu 200,85 Sk dňa 19. 11. 2004, sumu 558,50 Sk dňa 19. 11. 2004, sumu 2 001,44 Sk dňa 12. 01. 2004 a sumu 4 192,36 Sk dňa 04. 01. 2005, pričom suma 3 323 eur predstavuje rozdiel medzi sumou 9 727,94 eura a sumou 6 404 eur.
9. Z podania súdnej exekútorky JUDr. Beatrix Vargovej zo dňa 11. 05. 2012 vyplýva, že z účtu žalobcu boli poukázané na účet žalovaného úhrady celkom v sume 9 727,94 eura (293 064,- Sk, 162 144,- Sk, 100 041,- Sk, 20 431,60 Sk a 10 447,40 Sk), pričom zvyšok uhradenej sumy predstavuje trovy exekúcie vrátane 23 % DPH, na ktoré boli vystavené 3 faktúry. Žalobca tvrdil, že preukáže svoje oprávnené nároky a dôvodnosť žaloby, avšak v priebehu celého konania neuniesol dôkazné bremeno a nepreukázal, kedy škoda vznikla, v akom rozsahu, v čom spočíva a kto ju spôsobil; nepreukázal, že boli splnené základné predpoklady pre náhradu škody, a to vznik škody, protiprávne zavinené konanie alebo opomenutie žalovaného a príčinná súvislosť medzi protiprávnym konaním alebo opomenutím žalovaného a vznikom škody.
10. Súd preto žalobu žalobcu považoval za nepreukázanú, keďže žalobca neuniesol v konaní dôkazné bremeno a svoje nároky a ich opodstatnenosť v priebehu celého konania nepreukázal. Z tvrdení žalobcu je zrejmé, že žalobca sa v podstate domáhal revízie vyššie uvedených platobných výmerov,
ktoré sú právoplatnými a vykonateľnými exekučnými titulmi, a teda ich revidovanie nie je vzhľadom na existujúcu právnu úpravu možný. Keďže žalobca svoje nároky jasne a určito voči žalovanému nepreukázal, súd žalobu z uvedených dôvodov zamietol, keďže neboli splnené podmienky na náhradu škody podľa § 415, § 420 a nasl. OZ.
11. O trovách konania súd prvej inštancie rozhodol podľa ustanovenia § 142 ods. 1 OSP a žalovanému náhradu trov konania nepriznal, pretože si ju nežiadal priznať.
12.1. Proti tomuto rozsudku podal žalobca v zákonnej lehote odvolanie , žiadajúc odvolací súd, aby napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zrušil, jeho žalobe v plnom rozsahu vyhovel vec a žalovaného zaviazal zaplatiť náhradu škody vo výške 10 888 eur.
12.2. Konštatoval, že súdu bol predložený platný zákon č. 273/1994 Z. z., ktorý sa vzťahoval na dané obdobie a na obdobie vyrubených penál a pokút. V zmysle § 24 ods. 5 tohto zákona bola vylúčená možnosť uložiť pokutu aj penále súbežne. Pokuta vo výške 100 000,- Sk bola uložená len ako iniciatíva JUDr. Bučeka. Tvrdenie zástupcu VŠZP o vydaní 4 platobných výmerov nie je pravdivé, pretože v stanovisku vydanom VŠZP Nové Zámky zo dňa 15. 11. 2011 je uvedené, že boli vydané 3 platobné výmery na celkovú sumu 8 013,04 eura a nie štyri výmery na sumu 11 337,88 eura, ako tvrdí zástupca VŠZP JUDr. Buček.
12.3. Súd prvej inštancie nesprávne vyhodnotil skutkový stav a nezaoberal sa stanoviskom, ktoré dokazuje, že platobné výmery neboli vydané na sumu 11 337,88 eura, ale na sumu 8 013,04 eura. Žalobca mal za to, že bola preukázaná neoprávnenosť exekučných podkladov platobných výmerov vzťahujúcich sa na obdobie roku 1995 a 1996. Zástupca VŠZP uviedol, že postupovali v zmysle novely zákona č. 273/1994 Z. z., ktorá bola platná od roku 1997. Uvedený zákon sa však nemohol vzťahovať na roky 1995 a 1996. Vzhľadom k uvedenému sa cíti byť poškodený aplikáciou zákona, ktorý v danom čase nebol platný. V napadnutom rozsudku sa na strane 6 uvádza, že žalovaný konal v zmysle zákona č. 580/2004 Z.z. o zdravotnom poistení i za obdobia rokov 1995 a 1996, i keď sám udával, že tento zákon bol účinný od 1.1.2005.. Zákon , ktorý bo účinný od 1.1.2005 sa nemohol aplikovať v predošlých rokoch za roky 1995 a 1996.
12.4. Nebola vyhodnotená skutočnosť, že od roku 1995 až do 28. 02. 1997 bol zamestnancom a bol už na Slovensku poistený z iného dôvodu, v čase platných zákonov. V čase keď bol zamestnancom spoločnosti RS Agros s. r. o., toto obdobie bolo uznané bez výhrad, pretože bol poistený z iného dôvodu.
13.1. Odvolateľ opätovne poukázal na to, že v zmysle § 21 ods. 1 zákona č. 273/1994 Z.z. je premlčacia doba 3 ročná. Je presvedčený, že nezákonným konaním zo strany VŠZP bol úmyselne poškodený. Súd taktiež neprihliadol na § 13 ods. 7, 8 a 10, ktorým sa určuje maximálny vymeriavací základ vo výške 19 000,- Sk. Vzhľadom k tomu, že žalobca bol zamestnancom spoločnosti W.., odvádzala táto spoločnosť poistné z maximálne vymeriavacieho základu, čiže preukázal svoju inú účasť na zdravotnom poistení na území SR a nebol povinný platiť poistné, čiže VŠZP zastúpená JUDr. Bučekom nemala právo vymáhať ďalšie platby. VŠZP teda konala nezákonne. Skutočnosť, že sa žalobca na predvolanie a kontrolu do VŠZP Nové Zámky dostavil môže dosvedčiť v tom čase zvolený právny zástupca JUDr. Ladislav Černák, ktorý bol splnomocnený na zastupovanie v konaniach s VŠZP. JUDr. Buček jeho účasť na konaní nepovolil a vykázal ho z miestnosti.
13.2. Odvolateľ ďalej uviedol, že na základe exekučného príkazu VŠZP na vymoženie pohľadávky vo výške 30 838,- Sk bola dňa 27. 08. 2003 stiahnuté z účtu žalobcu suma 17 798,- Sk a dňa 12. 01. 2004 suma 2 001,44 Sk. Na pohľadávku vo výške 30 838,- Sk bol vydaný aj exekučný príkaz dňa 17. 06. 2004 súdnou exekútorkou JUDr. Beatrix Vargovou. Uviedol, že proti exekúcii podal námietky. VŠZP zo dňa 10. 05. 2004 oznámila súdnej exekútorke, že suma 19 829,36 Sk bola skutočne uhradená, ale ju priradili na bežné mesačné poistenie za zamestnancov. Konštatoval, že mal len jedného zamestnanca a ten nemal taký príjem, aby mesačné poistné bolo v takej výške. Okresný súd Nové Zámky podanie žalobcu nesprávne vyhodnotil, keď v rozsudku uvádza, že podanie žalobcu by mala byť revitalizácia platobných rozkazov aj napriek tomu, že žalobca podával na návrh na úmyselné poškodenie zo strany zástupcu VŠZP. Mal za to, že sa mu dostatočne podarilo preukázať úmyselné poškodenie zo strany VŠZP. Avšak súd prvej inštancie smeroval celé konanie tak, aby nemohla byť vyvodená zodpovednosť za úmyselné poškodenie zástupcu žalovaného.
14. Podaním dourčeným súdu prvej inštancie dňa 25. 02. 2016 a odvolaciemu súdu dňa 03. 03. 2016 žalobca doplnil podané odvolanie, v ktorom poukázal na živnostenský list, ktorý jednoznačne preukazuje, že zástupca VŠZP JUDr. Buček sa snažil na pojednávaní zavádzať a zneužil svoje právomoci. Za nepravdivé považoval tvrdenie, že penále platil ako živnostník na rodné číslo a pokutu ako zamestnávateľ na IČO. K podaniu priložil aj fotokópiu živnostenského listu, ktorý preukazuje, že ide o tú istú osobu, kde je uvedené rodné číslo aj IČO.
15.1. V písomnom vyjadrení k odvolaniu žalobcu žalovaný uviedol, že žalobca sa domáha podanou žalobou preskúmania zákonnosti vydaných platobných výmerov. Uvedený návrh bol postúpený Krajskému súdu v Nitre uznesením č. k. 15S/2/2013-31. Na základe výzvy Krajského súdu v Nitre zo dňa 07. 05. 2013, č. k. 11S/40/2013-35, VŠZP, a.s., pobočka Nové Zámky, predložila doporučene poštou dňa 28. 05. 2013 originál celého administratívneho spisu na preskúmanie. Uznesením č. k. 11S/40/2013-44 zo dňa 13. 08. 2013 krajský súd konanie zastavil.
15.2. Poznamenal, že žalobca si ani naďalej neplní odvodové povinnosti a ku dňu 22. 06. 2015 evidujú u poistenca nedoplatok na poistnom vo výške 1 374,88 eura. Na základe uvedených skutočností mal žalovaný za to, že VŠZP, a. s., pobočka Nové Zámky, postupovala v prípade žalobcu v súlade s platnými právnymi predpismi (zákon. č. 273/1994 Z. z. v znení neskorších predpisov a zákona č. NR SR č. 580/2004 Z. z.). Tvrdenia žalobcu považoval za účelové a neopodstatnené v snahe poškodiť dobré meno žalovaného.
16. V písomnom vyjadrení žalobca reagoval na tvrdenia žalovaného, že je voči nemu evidovaný nedoplatok na poistnom, k čomu uviedol, že nemôže byť voči nemu nedoplatok evidovaný, pretože ak je poistenec v zamestnaneckom pomere, platí za neho odvody zamestnanec a ak je evidovaný ako uchádzač o zamestnanie na ÚPSVaR, potom za neho platí odvody štát.
17. Podaním doručeným odvolaciemu súdu dňa 09. 09. 2016 doplnil žalobca svoje vyjadrenie k vyjadreniu žalovaného, v ktorom uviedol, že tvrdenia žalovaného sú zavádzajúce a netýkajú sa napadnutého rozsudku. Pokiaľ ide o oneskorene podaný návrh na preskúmanie platobných výmerov uviedol, že vzniklo tým, že sa snažil mimosúdne vyriešiť spor so žalovaným. Následne, keď zistil, že mimosúdne sa vec nevyrieši, podal predmetný návrh na súd. Domnieva sa, že súd prvej inštancie pochybil, keď považoval a viedol konanie ako konanie revitalizáciu platobných výmerov. Opätovne poukázal na to, že nebol aplikovaný právny predpis platný a účinný v danom období, čím prišlo k porušeniu zákazu retroaktivity. Taktiež zdôraznil, že mu bola neoprávnene uložila pokuta a penále. Záverom poukázal na to, že uplatnený nárok je dôvodný.
18. Krajský súd v Nitre ako súd odvolací (§ 34 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok, ďalej len „CSP“), po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§ 204 OSP) oprávnenou osobou - účastníkom konania (§ 201 OSP), proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné (§ 201 a § 202 OSP), preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379 a § 380 CSP), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario) a dospel k záveru, že napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie je vo výroku vecne správny, preto ho podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil.
19. Súd prvej inštancie vyniesol napadnutý rozsudok v tejto veci za účinnosti zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok, ďalej len „OSP“, ktorý bol účinný do 30.06.2016, keďže bol zrušený v ustanovení § 473 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok, ďalej len „CSP“). Civilný sporový poriadok nadobudol účinnosť 1.júla 2016 ( § 474 CSP). Aj odvolanie žalobcu proti napadnutému rozsudku bolo podané za účinnosti OSP.
20.1. Podľa § 470 ods.1 CSP ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.
Podľa § 470 ods.2 prvá veta CSP právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované.
Podľa § 60 CSP stranami sú žalobca a žalovaný.
Podľa § 387 ods. 1 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.
Podľa § 387 ods. 2 CSP ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.
20.2. Podľa čl. 1, § 1 ods.1 zákona č. 125/2015 z 18. novembra 2015, o niektorých opatreniach súvisiacich s prijatím Civilného sporového poriadku, Civilného mimosporového poriadku a Správneho súdneho poriadku a o zmene a doplnení niektorých zákonov, Ak sa vo všeobecne záväznom právnom predpise používa pojem „návrh“, „navrhovateľ“, „odporca“, „účastník“, rozumie sa tým podľa povahy veci aj „žaloba“, „žalobca“ , „žalovaný“, „strana“.
Ak sa vo všeobecne záväznom právnom predpise používa pojem „súd prvého stupňa“ alebo „súd druhého stupňa“, rozumie sa tým podľa povahy veci „súd prvej inštancie“ alebo „súd druhej inštancie“ (ods. 2 citovaného ustanovenia).
Ak sa vo všeobecne záväznom právnom predpise používa pojem „občianske súdne konanie“, rozumie sa tým podľa povahy veci „civilný proces“ alebo „správny súdny proces“ (ods. 3 citovaného ustanovenia).
Ak sa vo všeobecne záväznom právnom predpise používa pojem „občianskoprávne konanie“, rozumie sa tým „civilný proces“ (ods. 4 citovaného ustanovenia).
21. Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav, teda ak súd nepoužil správny právny predpis , alebo síce aplikoval správny právny predpis, ale ho nesprávne interpretoval alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne záver.
22. Preskúmaním spisového materiálu odvolací súd zistil, že žalobca dňa 03. 02. 2014 doručil súdu prvej inštancie žalobu na zaviazanie úhrady škody z úmyselného finančného poškodenia vo výške 9 586 17 eura. Svoj nárok si uplatnil titulom náhrady škody, ktorá mu bola spôsobená nezákonným postupom žalovaného a povereného súdneho exekútora. Škoda mu podľa jeho tvrdení mala vzniknúť výkonom exekúcie nad potrebný rozsah, tvrdiac, že súdny exekútor z účtu žalobcu zrazil vyššiu sumu finančných prostriedkov ako sumu, na akú zneli exekučné tituly- platobné výmery žalovaného.
23.1. Namietal, že platobné výmery sú vystavené nesprávne, teda boli vystavené na úhradu dlžného poistného, avšak po uplynutí zákonnej lehoty na vyrubenie dlžného poistného, ktorá bola 3-ročná v zmysle § 21 zákona č. 273/1994 Z. z. o zdravotnom poistení a zdravotných poisťovniach v znení platnom a účinnom v čase, kedy vzniklo dlžné poistné. Domnieval sa, že za toto obdobie žalovaný nemal žalobcovi vyrubovať dlžné poistné. Ďalej namietal, že žalovaný si uplatnil voči žalobcovi pri dlžnom poistnom nielen úroky z omeškania, ale aj penále, pričom ide o súbeh dvoch sankcií za porušenie povinnosti platiť poistné, čo považoval za v rozpore s § 24 ods. 5 vyššie citovaného zákona. V dôsledku uvedeného boli teda platobné výmery vystavené na sumu vyššiu, ako bolo reálne dlžné poistné, avšak dlžné poistné, ktoré nebolo premlčané a navyše bola exekvovaná suma vyššia o sankciu, ktorá bola v zmysle zákona neprípustná.
23.2. Žalobca sa taktiež domnieval, že žalovaný nemal žalobcovi vyrubiť dlžné poistné za obdobie od 01. 03. 1995 do 28. 02. 1997, kedy bol zamestnancom spoločnosti W. a od 26. 03. 1999 do 30. 04. 2001, kedy bol zamestnancom spoločnosti RS W., v dôsledku čoho za neho platil poistné zamestnávateľ.
23.3. V priebehu konania žalobca zmenil petit podanej žaloby, pričom žiadal priznať náhradu škody vo výške 10 888 eur. O zmene petitu rozhodol súd prvej inštancie na nariadenom pojednávaní dňa 06. 02. 2015. Súd prvej inštancie vykonal dokazovanie a zo zisteného skutkového stavu dospel k záveru, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno, v dôsledku čoho žalobu zamietol.
24. S právnym názorom, ku ktorému dospel súd prvej inštancie sa odvolací súd stotožňuje a považuje ho za vecne správny. Súd prvej inštancie zamietol žalobu s poukazom na to, že z obsahu podanej žaloby jednoznačne vyplýva, že žalobca sa domáha náhrady škody, ktorá mu bola spôsobená nezákonným vedením exekúcie, v ktorej vystupovala ako oprávnený Všeobecná zdravotná poisťovňa, pobočka Nové Zámky, ktorá je v predmetnej veci na strane žalovaného a povinným bol K. S., v tomto konaní žalobca. Poverený súdny exekútor vymohol od žalobcu sumu 12 142,71 eura. Žalobca sa žalobou pôvodne domáhal zaplatenia škody spočívajúcej vo finančnej ujme vo výške 9 586 17 eura, vychádzajúc pritom z rozdielu medzi sumou, ktorú si VŠZP vzala, t. j. 10 940,48 eura (poistné za obdobie od 07/1995 do 03/2003) a sumou, na ktorú boli platobné výmery vystavené, a to 8 013,04 eura. Takto bol poškodený o sumu 2 927,44 eura. Ďalej poukázal na pohľadávku vo výške 1 680,50 eura, ktorú žalovaný neoprávnene postúpil spoločnosti Slovenská konsolidačná, a. s., a taktiež na poplatkoch z omeškania 0,1 % a vo výške 212,67 eura a poplatkoch z omeškania 0,2 % vo výške 2 422,79 eura. Posledná časť škody vo výške 2 414,77 eura predstavuje sumu, ktorú si ponechal súdny exekútor a neodviedol oprávnenému (žalovanému).
25. Pôvodne bol vystavený platobný výmer č. 2193/2002/b zo dňa 15. 04. 2003 znegujúci na sumu 48 460,- Sk za dlžné poistné za obdobie od 01. 01. 1996 do 30. 06. 1999 a od 01. 05. 2001 do 31. 03. 2003 a trovy súvisiace s vydaním platobného výmeru vo výške 41,- Sk; platobný výmer č. 2193/2002/b2 zo dňa 15. 04. 2003 znejúci na sumu 162 103,- Sk za poplatok z omeškania 0,2 % za porušenie povinnosti platiť poistné na zdravotné poistenie a 41,- Sk trovy a platobný výmer č. 2193/2002/b1 zo dňa 15. 04. 2003 znejúci na sumu 30 838,- Sk za poplatok z omeškania 0,1 % za porušenie povinnosti platiť poistné na zdravotné poistenie a 41,- Sk trovy.
26. Z obsahu spisu taktiež vyplýva, že žalobca bol v konaní pred VŠZP nečinný a jeho nečinnosť spočívala v tom, že sa proti vydaným platobným výmerom nijakým spôsobom nebránil, nepodával riadne opravné prostriedky - odvolania proti jednotlivým platobným výmerom, ktoré sa v dôsledku uvedeného stali právoplatnými a vykonateľnými exekučnými titulmi. Žalobca však podal návrh na obnovu konania, teda využil mimoriadny opravný prostriedok, ktorému žalovaný vyhovel a nariadil kontrolu. Predmetnej kontroly sa žalobca nezúčastnil, za čo mu žalovaný uložil pokutu vo výške 100 000,- Sk a povinnosť zaplatiť trovy vo výške 41,- Sk, pričom vymáhanie tejto pokuty je predmetom Platobného výmeru č. 1108/2003-/b6. Žalovaný vykonaním kontroly dospel k rozhodnutiu, že autoremedúrou zrušil vyššie uvedené platobné výmery a vystavil nové, a to platobný výmer č. 2193/2002/b za dlžné poistné vo výške 48 460,- Sk za dlžné poistné a 41,- Sk trovy konania, platobný výmer č. 2193/2002/b1 ako poplatok z omeškania 0,1 % vo výške 30 838,- Sk a 41,- Sk trovy konania a platobný výmer č. 2193/2002/b2 ako poplatok z omeškania 0,2 % vo výške 162 103,- Sk a 41,- Sk trovy konania. V dôsledku neplnenia si povinností žalobcu v súvislosti s vykonávanou kontrolou žalovaný uložil žalobcovi pokutu vo výške 100 000,- Sk a 41,- Sk trovy konania, ktorá je vymáhaná platobným výmerom č. 1108/2003/b6.
27. Pokiaľ ide o titul, ktorým sa žalobca domáha zaplatenia sumy 10 888 eur, možno jednoznačne konštatovať, že ide o náhradu škody, pri ktorej je potrebné sa zaoberať najmä tým, či boli splnené zákonné predpoklady na to, aby mohla byť založená o zodpovednosť žalovaného za tú škodu, ktorý žalobca vyčíslil. Vzhľadom na obsah spisu možno konštatovať, že neprišlo k preukázaniu škody, ktorá mala vzniknúť v dôsledku protiprávneho konania žalovaného a taktiež nebola preukázaná ani príčinná súvislosti medzi škodou vyčíslenou žalobcom a konaním žalovaného.
28. Podľa § 415 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník, každý je povinný počínať si tak, aby nedochádzalo ku škodám na zdraví, na majetku, na prírode a životnom prostredí.
Podľa § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka, každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej povinnosti.
Podľa § 420 ods. 2 Občianskeho zákonníka, škoda je spôsobená právnickou osobou alebo fyzickou osobou, keď bola spôsobená pri ich činnosti tými, ktorých na túto činnosť použili. Tieto osoby samy za škodu takto spôsobenú podľa tohto zákona nezodpovedajú; ich zodpovednosť podľa pracovnoprávnych predpisov nie je tým dotknutá. Podľa § 420 ods. 3 Občianskeho zákonníka, zodpovednosti sa zbaví ten, kto preukáže, že škodu nezavinil.
29. Občiansky zákonník v ust. § 415 upravuje všeobecnú preventívnu povinnosť každého počínať si tak, aby nedochádzalo ku škodám na zdraví, na majetku, na prírode a životnom prostredí. Uvedená úprava sa vzťahuje tak na občianskoprávne, ako aj na obchodnoprávne vzťahy. Ak už škoda vznikne, je potrebné vedieť, aké nároky z danej situácie tomu - ktorému subjektu vznikajú.
30. V ustanovení § 420 je zakotvená všeobecná zodpovednosť fyzických a právnických osôb, ktorá prichádza do úvahy vždy vtedy, keď nejde o niektorý z prípadov osobitnej zodpovednosti za škodu, ktoré sú upravené v § 421 až 437, resp. v ďalších ustanoveniach Občianskeho zákonníka (pozri napr. § 769 až 771). Všeobecná zodpovednosť za škodu a prípady osobitnej zodpovednosti upravené Občianskym zákonníkom vytvárajú systém občianskoprávnej zodpovednosti za škodu. Ide o zodpovednosť fyzických alebo právnických osôb, ktoré spôsobili škodu iným osobám, pokiaľ na ich zodpovednosť vzhľadom na konkrétny vzťah subjektu zodpovedajúceho za škodu k poškodenému alebo vzhľadom na porušenie určitých povinností, v dôsledku čoho došlo k spôsobeniu škody inej osobe, netreba aplikovať ustanovenia iného zákona o zodpovednosti za škodu.
31.1. Predpokladom vzniku každej občianskoprávnej zodpovednosti je protiprávny úkon, spôsobenie škody a príčinná súvislosť medzi protiprávnym úkonom a škodou. V niektorých prípadoch sa vyžaduje aj zavinenie.
31.2. Škodou možno označiť ako majetkovú ujmu vyjadriteľnú v peniazoch. Prejavuje sa ako skutočná škoda a ušlý zisk. Ak škodu spôsobí viac škodcov, zodpovedajú za ňu spoločne a nerozdielne. V odôvodnených prípadoch môže súd rozhodnúť, že tí, ktorí škodu spôsobili, za ňu zodpovedajú podľa svojej účasti na spôsobení škody.
32.1. Zodpovednosť za škodu v občianskom práve môže byť založená na objektívnom i subjektívnom princípe. V prípade, keď sa vyžaduje aj zavinenie škodcu, ide o subjektívnu zodpovednosť, v prípade, keď sa zavinenie nevyžaduje, ide o objektívnu zodpovednosť. Pokiaľ sa zavinenie nevyžaduje, ide o objektívnu zodpovednosť, to však neznamená, že v týchto prípadoch osobitnej zodpovednosti sa zavinenie škodcu nemôže vyskytnúť. V prípade subjektívneho princípu sa vyžaduje existencia zavinenia a pripúšťa sa exkulpácia, t.j. zbavenie sa zodpovednosti vyvinením, napr. podľa ust. § 420 ods. 3 Občianskeho zákonníka sa zodpovednosti zbaví ten, kto preukáže, že škodu nezavinil. V prípade zodpovednosti založenej na objektívnom princípe hovoríme o zodpovednosti za náhodu, resp. zodpovednosti za riziko. Objektívnej zodpovednosti je možné sa zbaviť liberáciou za podmienok presne stanovených zákonom.
32.2. Občianskoprávna zodpovednosť za škodu môže vzniknúť z porušenia zmluvných alebo iných záväzkových povinností, vtedy ide o tzv. zmluvnú alebo záväzkovú zodpovednosť. Môže však vzniknúť aj z porušenia iných povinností zákonom uložených, vtedy ide o tzv. mimozáväzkovú zodpovednosť. Ustanovenie § 420 o všeobecnej zodpovednosti za škodu možno aplikovať tak na prípady záväzkovej, ako aj mimozáväzkovej zodpovednosti. Pri občianskoprávnej zodpovednosti za škodu vzniká záväzkovoprávny vzťah medzi tým, kto za škodu zodpovedá, a medzi poškodeným. Obsahom tohto vzťahu je právo poškodeného požadovať náhradu škody a povinnosť toho, kto podľa zákona za škodu zodpovedá, škodu nahradiť.
32.3. V § 420 ods.1 OZ je vyjadrená zásada, že každý, t. j. tak fyzická, ako aj právnická osoba, zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej povinnosti. Predpokladom vzniku tejto zodpovednosti je, že niekto porušil určitú povinnosť (pričom nezáleží na tom, či ide o povinnosť vyplývajúcu z určitého záväzkovoprávneho vzťahu alebo o povinnosť uloženú priamo zákonom) a porušením tejto povinnosti spôsobil inej osobe škodu. Spôsobenie škody inej osobe a príčinná súvislosť medzi protiprávnym konaním (porušením povinnosti) a vzniknutou škodou sú ďalšími podmienkami vzniku všeobecnej zodpovednosti za škodu podľa tohto ustanovenia. V súvislosti s odsekom 3 tohto ustanovenia však treba konštatovať, že ďalšou podmienkou vzniku všeobecnej zodpovednosti za škodu je aj zavinené konanie škodcu, aj keď zavinenie škodcu sa podľa odseku 3 predpokladá.
33. V predmetnej veci možno konštatovať, že žalobca uplatňuje voči žalovanému nárok na náhradu škody, ktorá vznikla z porušenia určitých záväzkových povinností, teda ide o záväzkovú zodpovednosť za škodu, poukazujúc pritom na ust. § 488 a § 489 Občianskeho zákonníka.
34. Podľa § 488 Občianskeho zákonníka, záväzkovým vzťahom je právny vzťah, z ktorého veriteľovi vzniká právo na plnenie (pohľadávka) od dlžníka a dlžníkovi vzniká povinnosť splniť záväzok.
Podľa § 489 Občianskeho zákonníka, záväzky vznikajú z právnych úkonov, najmä zo zmlúv, ako aj zo spôsobenej škody, z bezdôvodného obohatenia alebo z iných skutočností uvedených v zákone.
Podľa § 494 Občianskeho zákonníka, z platného záväzku je dlžník povinný niečo dať, konať, niečoho sa zdržať alebo niečo trpieť a veriteľ je oprávnený to od neho požadovať.
35. Záväzkový právny vzťah (záväzok, obligácia) je právny vzťah, z ktorého jedna strana (dlžník) je povinná druhej strane (veriteľovi) z daného dôvodu niečo dať, konať, niečoho sa zdržať alebo niečo trpieť, a táto je oprávnená to požadovať. Záväzkový právny vzťah musia tvoriť najmenej dva subjekty. Jeden z nich je subjektom práva a druhý subjektom povinnosti. Pritom však subjekt práva (veriteľ) má spravidla nielen právo, ale zároveň aj povinnosť, a subjekt povinnosti (dlžník) má nielen povinnosť, ale súčasne aj právo. V záväzkovom právnom vzťahu musí mať každý z jeho subjektov iné postavenie, spravidla opačné, t.j. jeden z nich je veriteľom druhého a druhý je dlžníkom prvého. Záväzkový právny vzťah musí mať teda nielen dva subjekty, ale súčasne aj dve strany. V záväzkovom právnom vzťahu sú subjekty práv a povinností individuálne určité. Oprávneniu individuálne určitého veriteľa zodpovedá povinnosť individuálne určitého dlžníka. Právo aj povinnosť sú tu v určitom pomere, preto sa záväzkové právne vzťahy označujú ako relatívne právne vzťahy a sú odlišné od vecných práv. Vecné práva (nazývame ich právami absolútnymi) pôsobia všeobecne voči ostatným subjektom bez danosti osobitného právneho dôvodu (§ 126 a nasl.).
36. Záväzky najčastejšie vznikajú z dvojstranných právnych úkonov - zo zmlúv. Záväzkovoprávny vzťah a záväzky vznikajú aj v dôsledku porušenia povinností. Zákon ustanovuje, že záväzky vznikajú zo spôsobenej škody, čo nie je presné, keďže škoda je následkom porušenia určitých povinností (zodpovednosť za škodu), pričom porušenie povinností môže spočívať aj v omeškaní (zodpovednosť za omeškanie) alebo v porušení povinnosti plniť bez vád (zodpovednosť za vady).
37. Odvolací súd má z obsahu spisu za preukázané, že prišlo k výkonu exekúcie v prospech oprávneného Všeobecná zdravotná poisťovňa, a. s., pobočka Nové Zámky, v neprospech povinného K. S., nar. XX. XX. XXXX. Poverený súdny exekútor v exekúcii vymohol postupne sumu 365 811,50 Sk (12 142,72 eura), pričom v zmysle exekučných titulom bol nárok oprávneného vo výške 341 565,- Sk (11 337,88 eura). Súdny exekútor uviedol, že oprávnenému previedol na účet z vymoženej sumy celkovo 9 727,94 eura, pričom rozdiel medzi vymoženou sumou a odvedenou sumou boli trovy exekúcie, vrátane DPH. Z uvedeného taktiež vyplýva, že žalovaný aj naďalej eviduje pohľadávku voči žalobcovi vo výške 1 609,94, ktorá nebola v exekučnom konaní vymožená a ktorú postúpil postupcovi Slovenská konsolidačná, a. s.
38. Pokiaľ ide o uplatnený nárok žalobcu, odvolací súd dospel rovnakému záveru ako súd prvej inštancie, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno, ktorým by preukázal, že mu reálne vznikla škoda, ktorej náhrady sa voči žalovanému podanou žalobou domáha.
39. Dôkazným bremenom sa rozumie procesná zodpovednosť sporovej strany za to, že za konania neboli preukázané jeho tvrdenia, že z toho dôvodu muselo byť rozhodnuté o veci samej v jeho neprospech. Zmyslom dôkazného bremena je umožniť súdu rozhodnúť o veci samej i v takých prípadoch, keď určitá skutočnosť významná podľa hmotného práva pre rozhodnutie o veci, nebola alebo nemohla byť preukázaná a keď teda výsledky hodnotenia dôkazov neumožňujú súdu prijať záver ani o pravdivosti tvrdenia tejto skutočnosti, ani o tom, že by táto skutočnosť bola nepravdivá. Dôkazné bremeno ohľadom určitých skutočností leží na tej strane sporu, ktorá z existencie týchto skutočností vyvodzuje pre seba priaznivé právne dôsledky; ide o toho stranu sporu, ktorá existenciu týchto skutočností tiež tvrdí. Ak teda žalobca tvrdil, že žalovaný mu spôsobil škodu, bolo jeho povinnosťou označiť a predložiť súdu relevantné dôkazy na preukázanie tejto skutočnosti.
40. Okruh rozhodujúcich skutočností, ktorých sa týkajú povinnosti tvrdenia a označenia dôkazov na preukázanie tvrdení, je daný hypotézou hmotnoprávnej normy, ktorá upravuje sporný právny pomer účastníkov konania. Táto norma zásadne určuje tak rozsah dôkazného bremena (okruh skutočností, ktoré musia byť preukázané), ako aj nositeľa dôkazného bremena. Na povinnosť tvrdenia nadväzuje
povinnosť označiť dôkazy preukazujúce tvrdené skutočnosti; v prípade žaloby o náhradu škody žalobcu zaťažuje dôkazné bremeno preukázať všetky štyri esenciálne náležitosti pre priznanie nároku na náhradu škody. Pokiaľ sú tieto skutočnosti preukázané, žalobca uniesol tak bremeno tvrdenia, ako aj bremeno dôkazu. Ak preukázané nie sú, žalobca neuniesol dôkazné bremeno a súd musí jeho žalobu zamietnuť.
41. Žalobca síce vzniesol námietku premlčania v súvislosti s vyrubením dlžného poistného na zdravotnom poistení za rok 1995 - 1998, pričom uvádzal, že v danom období platila podľa § 21 zákona č. 273/1994 Z. z. trojročná premlčacia doba, v dôsledku čoho žalovaný vyrubil dlžné poistné až po premlčaní, keďže exekučným titulom sú platobné výmery z roku 2003. Ďalšou namietanou skutočnosťou žalobcu bolo, že prišlo k uloženiu dvoch sankcií za porušenie povinnosti, pričom súbežné uloženie poplatku z omeškania a pokuty nie je v zmysle § 24 ods. 5 cit. zákona možné.
42. V tomto smere odvolací súd konštatuje, že žalobca mal v konaní pred žalovaným, teda Všeobecnou zdravotnou poisťovňou, a. s., pobočka Nové Zámky zákonné možnosti, ako sa v tomto konaní brániť ak sa domnieval, že mu bolo vyrubené dlžné poistné po uplynutí zákonnej trojročnej premlčacej doby, resp. prišlo k inému porušeniu a nezákonnému rozhodnutiu zo strany žalovaného. Žalobca mal k dispozícii možnosť podať opravný prostriedok - odvolanie v zákonnej 15 dňovej lehote, o ktorom by rozhodovala Všeobecná zdravotná poisťovňa - generálne riaditeľstvo, ako orgán oprávnený preskúmavať rozhodnutia jednotlivých pobočiek Všeobecnej zdravotnej poisťovne, pričom na toto konanie sa vzťahujú ustanovenia o správnom konaní. Žalobca svoje právo podať riadny opravný prostriedok nevyužil a v konaní sa nebránil žiadnym iným zákonným prostriedkom, v dôsledku čoho nadobudli jednotlivé platobné výmery právoplatnosť a stali sa vykonateľnými exekučnými titulmi, na základe ktorých si môže, a teda aj mohol žalovaný v exekučnom konaní uplatniť nároky mu z nich vyplývajúce.
43.1. Odvolací súd považuje za preukázané, že z dikcie Exekučného poriadku a taktiež ani Civilného sporového poriadku nevyplýva oprávnenie súdu v inom ako exekučnom konaní preskúmavať správnosť právoplatných a vykonateľných exekučných titulov, v predmetnej veci platobných výmerov. Na dôvažok odvolací súdu uvádza, že exekučný súd pre nedostatok právomoci nie je oprávnený preskúmavať meritórnu správnosť predložených exekučných titulov - platobných výmerov v tomto konaní o náhradu škody.
43.2. Najvyšší súd SR sa k tejto otázke vyjadril v rozhodnutí sp. zn. 5 M Cdo 12/2007 nasledovne: „Z podstaty exekučného konania vyplýva, že existencia práva a tomu zodpovedajúcej povinnosti musí byť najprv určená rozhodnutím príslušného štátu orgánu alebo iným zákonom stanoveným spôsobom. Z toho dôvodu je nutné, aby všetko, čo je potrebné pre určenie práva, bolo vykonané v konaní o veci samej (v tzv. základnom konaní). V konaní o vymoženie takto určeného práva (v exekučnom konaní) je potom možné prihliadnuť už iba na to, čo sa udialo po vydaní exekučného titulu. Okolnosti majúce za následok zánik práva, ktoré nastali pred vydaním titulu, zákon umožňuje uplatniť len v konaní vo veci samej (v tzv. základnom konaní) a spôsobom nato určeným. Ich relevancia sa dovršuje vydaním vykonateľného rozhodnutia, ktoré sa stáva podkladom pre exekúciu (porovnaj napr. R 47/1970).“
44.1. Právny záver o možnosti skúmať aj bez návrhu povinného existenciu vykonateľného exekučného titulu v exekučnom konaní vyplýva z výkladu ust. § 57 a § 58 Exekučného poriadku, ktoré umožňujú exekúciu zastaviť na návrh alebo aj bez návrhu účastníka z dôvodov výslovne uvedených v tomto zákone.
44.2. Exekučný súd mal už pred rozhodnutím o žiadosti súdneho exekútora na udelenia poverenia na vykonanie exekúcie skúmať, či oprávneným predložené rozhodnutie možno považovať v zmysle § 41 Exekučného poriadku za vykonateľné rozhodnutie, pretože exekúciu možno vykonať len na základe vykonateľného rozhodnutia súdu alebo iných rozhodnutí uvedených v § 41 ods. 2. Spoločným znakom týchto rozhodnutí je, že musia byť formálne a materiálne vykonateľné. Formálna vykonateľnosť rozhodnutia sa posudzuje z hľadiska dodržania zákonom predpísaných náležitostí rozhodnutia, či bolo rozhodnutie doručené všetkým, ktorým podľa zákona má byť doručené, či uplynula lehota na podanie opravného prostriedku.
44.3. Potvrdenie Všeobecnej zdravotnej poisťovne, a. s., na predmetnom platobnom výmere o tom, že rozhodnutie je právoplatné a vykonateľné, je len potvrdením o formálnej vykonateľnosti. Pri skúmaní materiálnej vykonateľnosti exekučného titulu skúma súd, či účastníci označení v exekučnom titule existujú, či sú práva a povinnosti v exekučnom titule dostatočne konkretizované a či exekučný titul vydal orgán na to oprávnený. Exekučný súd neskúma vecnú správnosť exekučného titulu (skutkové a právne závery orgánu, ktorý ho vydal).
44.4. Názor oprávneného, že exekučný súd nemôže v exekučnom konaní preskúmavať exekučný titul je priamo v rozpore s § 44 ods. 2 Exekučného poriadku, podľa ktorého súd preskúma žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul z hľadiska rozporu žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrh na vykonanie exekúcie alebo exekučného titulu so zákonom a znamenalo by to, že by súd musel povoliť exekúciu na základe akéhokoľvek rozhodnutia opatreného doložkou vykonateľnosti, hoci by takéto rozhodnutie vôbec nemohlo byť považované za exekučný titul v zmysle § 41 Exekučného poriadku.
45. Súd prvej inštancie správne v zmysle uvedeného neposudzoval, či povinnému (v tomto konaní žalobcovi) v zmysle predpisov o zdravotnom poistení vznikla povinnosť zaplatiť poistné za obdobie od roku 1995 do roku 1999, či bolo poistné vyrubené správne a taktiež či tento nárok oprávneného v exekučnom konaní (v tomto konaní žalovaného) nebol premlčaný. Taktiež sa nezaoberal ani skutočnosťou, či v čase, keď bol žalobca evidovaný ako samostatne zárobkovo činná osoba (ďalej len „SZČO“) a taktiež aj zamestnanec, mu vznikla povinnosť platiť odvody súbežne ako SZČO, keď v danom čase za neho odvody do zdravotnej poisťovne odvádzal vždy v danom období aktuálny zamestnávateľ.
46. Na potvrdenie správnosti napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie odvolací súd uvádza, že ak žalobca mal za preukázané, že Všeobecnou zdravotnou poisťovňou, a. s., pobočka Nové Zámky prišlo k vydaniu nezákonného rozhodnutia, mal možnosť dovolávať sa podanou žalobu na príslušnom krajskom súde preskúmania rozhodnutia orgánu verejnej správy v súdnom konaní. Žalobca síce túto možnosť využil, avšak po uplynutí zákonnej lehoty, v dôsledku čoho bolo konanie vedené pred Krajským súdom v Nitre pod sp. zn. 11S/40/2013 uznesením č. k. 11S/40/2013-44 zo dňa 13. 08. 2013 zastavené.
47. S poukazom na uvedené sa teda súd prvej inštancie správne obmedzil len na skúmanie splnenia zákonných predpokladov zodpovednosti za škodu a unesenie dôkazného bremena žalobcu, ktorým by preukázal dôvodnosť uplatneného nároku voči žalovanému. Žalobca v priebehu celého konania nevedel presne, aj napriek rozsiahlemu dokazovaniu a dokladaniu listinných podaní do spisu, ustáliť, v akej výške mu bola spôsobená škoda, kto túto škodu spôsobil, či to bol žalovaný, ak áno, tak akým protiprávnym konaním žalovaného k tejto škode prišlo. Nepreukázal príčinnú súvislosť medzi škodou žalobcu a protiprávnym konaním žalovaného, v dôsledku čoho je správny právny záver súdu prvej inštancie o zamietnutí žaloby žalobcu, s ktorým rozhodnutím sa odvolací súd v plnom rozsahu stotožňuje, a preto napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdil podľa § 387 ods. 1 a 2 Civilného sporového poriadku.
48. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa tak, že v odvolacom konaní úspešnému žalovanému (§ 396 ods. 1 , § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 CSP) priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
49. Toto rozhodnutie prijal odvolací senát Krajského súdu v Nitre pomerom hlasov 3: 0 (§ 393 ods.2 druhá veta CSP a § 3 ods.9 posledná veta zák. č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov) .
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku nie je prípustné odvolanie.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde,
ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).