Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

2S/31/2016

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Kataríny Morozovej Nemcovej a sudkýň JUDr. Ľuboslavy Mruškovičovej a JUDr. Moniky Tobiašovej v právnej veci žalobcu MONDO MARKETING, Slovakia, s.r.o., so sídlom v Prešove, ul. Tomášikova 58/A, zastúpenej konateľom K. U. M., právne zastúpenej Advokátskou kanceláriou PRK Partners s.r.o. so sídlom v Bratislave, Hurbanovo námestie č. 3, 811 06 Bratislava, proti žalovanému Finančnému riaditeľstvu SR, so sídlom v Banskej Bystrici, Lazovná 63, 974 01 Banská Bystrica, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutí žalovaného zo dňa 20. júna 2016 pod č.: XXXXXXXXX/XXXX, č.: XXXXXXXXX/XXXX, č. XXXXXXXXX/XXXX a č.: 103373637/2016 na základe podaných žalôb jednohlasne takto

rozhodol:

Žaloby z a m i e t a.

Náhradu trov konania účastníkom n e p r i z n á v a .

odôvodnenie:

1. Pôvodne podané žaloby vedené na Krajskom súde v Prešove pod sp. zn. 2S/31/2016, 2S32/2016, 2S/33/2016 a 2S/34/2016 krajský súd na pojednávaní dňa 17.03.2017 spojil z dôvodu, že ide o totožných účastníkov, ako aj o rovnaký predmet konania vzhľadom na jednotlivé štvrťroky zdaňovacieho obdobia roku XXXX podľa § 65 ods. 1, 2 Správneho súdneho poriadku a veci budú naďalej vedené pod sp. zn. 2S/31/2016.

2. Preskúmavaným rozhodnutím zo dňa 20.06.2016 pod č.: XXXXXXXXX/XXXX žalovaný ako odvolací orgán potvrdil rozhodnutie Daňového úradu O. zo dňa 14.12.2015 č.: XXXXXXXX/XXXX, ktorým Daňový úrad O. podľa § 68 ods. 5 a 6 zákona č. 563/2009 Z.z. určil daňovému subjektu MONDO MARKETING Slovakia s.r.o. rozdiel v sume XX.XXX,XX Eur na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie 1 štvrťrok XXXX, nadmerný odpočet nepriznal v sume XX,XX Eur a vyrubil daň v sume XX.XXX,XX Eur.

3. Preskúmavaným rozhodnutím zo dňa 20.06.2016 pod č.: XXXXXXXXX/XXXX žalovaný ako odvolací orgán potvrdil rozhodnutie Daňového úradu O. zo dňa 14.12.2015 č.: XXXXXXXX/XXXX, ktorým Daňový úrad O. určil podľa § 68 ods. 5 a 6 zákona č. 563/2009 Z.z. daňovému subjektu rozdiel v sume XX.X.,XX Eur na DPH za zdaňovacie obdobie 2 štvrťrok XXXX, nadmerný odpočet nepriznal v sume XX,XX Eur a vyrubil daň v sume XX.XXX,XX Eur.

4. Ďalším preskúmavaným rozhodnutím zo dňa 20.06.2016 č.: XXXXXXXXX/XXXX potvrdil žalovaný ako odvolací orgán rozhodnutie Daňového úradu O. zo dňa 14.12.2015 č.: XXXXXXXX/XXXX, ktorým daňový úrad určil podľa § 68 ods. 5 a 6 zákona č. 563/2009 Z.z. daňovému subjektu rozdiel v sume XXX.XXX,XX Eur za zdaňovacie obdobie 3 štvrťrok XXXX, nadmerný odpočet nepriznal v sume XX,XX Eur a vyrubil daň v sume XXX.XXX,XX Eur.

5. Posledným preskúmavaným rozhodnutím zo dňa 20.06.2016 č.: XXXXXXXXX/XXXX žalovaný ako odvolací orgán potvrdil rozhodnutie Daňového úradu O. zo dňa 14.12.2015 č.: XXXXXXXX/XXXX, ktorý určil podľa § 68 ods. 5 a 6 zákona č. 563/2009 Z.z. daňovému subjektu rozdiel v sume X.XXX,XX Eur na DPH za zdaňovacie obdobie 4 štvrťrok XXXX, nadmerný odpočet nepriznal v sume XXX,XX Eur a vyrubil daň v sume X.XXX,XX Eur.

6. Žalovaný odôvodnil preskúmavané rozhodnutia poukazom na dôvody odvolania žalobcu, ktoré sú totožné vo všetkých štyroch prípadoch s dôvodmi v podaných žalobách. Ako odvolací orgán preskúmal prvostupňové rozhodnutia podľa § 74 ods. 2 Daňového poriadku a zistil skutkový stav.

7. Poukázal na postup správcu dane od začiatku daňovej kontroly, t. j. od 18.11.2013 až po vydanie prvostupňových rozhodnutí dňa 14.12.2015. V odôvodnení rozhodnutí citoval odvolací orgán príslušné ustanovenia zákona č. 222/2004 Z.z. a zákona č. 563/2009 Z.z. a dospel k záveru po vyjadrení sa ku všetkým námietkam žalobcu uvedených v odvolaniach, že správca dane po preverení podmienok trojstranného obchodu zo strany žalobcu, ako 1. odberateľa správne konštatoval, že predložené doklady nepreukazujú, že tovar bol skutočne dodaný odberateľovi, v rozhodnutí za 1. štvrťrok XXXX to boli spoločnosti O. L. a Q. L.., v druhom štvrťroku to boli odberatelia Q. L. a F.W. K. & A. L. V.B., za 3. štvrťrok to boli odberatelia L..com, a za 4. štvrťrok to bol odberateľ F.W. K. & A. L.. a že tento tovar bol prepravený priamo od 1. dodávateľa k 2. odberateľovi. Pritom z predložených dokladov nie je zrejmé, kto je skutočným 2. odberateľom a či je osobou registrovanou pre daň v inom členskom štáte. Správca dane dospel k správnemu záveru, že v daných prípadoch podmienky trojstranného obchodu neboli splnené, čo malo za následok, že daňový subjekt bol povinný v súlade s ustanovením § 69 ods. 6 zákona č. 222/2004 Z.z. platiť DPH v zdaňovacom období 1. až 4. štvrťrok XXXX a vyhodnotil námietky odvolávajúceho sa ako neopodstatnené.

8. Včas podanými žalobami sa žalobca domáha zrušenia rozhodnutí žalovaného v spojení s prvostupňovými rozhodnutiami Daňového úradu O. zo dňa 14.12.2015 a žiadal veci vrátiť žalovanému na ďalšie konanie a priznať trovy konania.

9. Žalobca v žalobách v bode I. poukázal na priebeh konania od začiatku výkonu daňovej kontroly až po vydanie rozhodnutia žalovaným. V bode II. argumentoval splnením podmienok z jeho strany, čo sa týka trojstranného obchodu poukazom na jednotlivé transakcie, prepravu, identifikáciu DPH, úhrady za tovar a doručenie tovaru, resp. prepravu tovaru do Z. K. s dôrazom na faktúry, prepravné listy a CMR dokumenty, ktoré predložil správcovi dane počas výkonu daňovej kontroly. V bode III. žaloby argumentoval nezákonnosťou rozhodnutia žalovaného, pričom poukázal na jednotlivé body.

10. Mylne žalovaný argumentoval, že žalobca nepreukázal, že tovar bol skutočne dodaný príslušným odberateľom a to spoločnostiam O. L.., Q. L.., F.W. K. & A. L.. V.B., ako aj odberateľovi L..com., Z. K.. Tovar v žiadnom okamihu neprešiel cez územie SR.

11. Spoločnosti odberateľov O. L.., Q. L.., F.W. K. & A. L.. V.B., L..com, Z. K., sú riadne uvedené na faktúrach aj s identifikačným DPH. Faktúry boli riadne uhradené žalobcom za dodanie tovaru v postavení prvého odberateľa.

12. Žalobca poukázal na znenie ustanovenia § 17 ods. 4 zákona č. 563/2009 Z.z., ktoré splnil tým, že tovar nadobudol na účely následného dodania tovaru v členskom štáte, v ktorom sa skončí odoslanie alebo preprava tovaru a druhý odberateľ (spoločnosti O., Q., F.W. K. & A. L.. a L..com, Z. K.) sú identifikovaní pre daň v členskom štáte, v ktorom sa končí odoslanie alebo preprava tovaru (Z. K.) a je osobou povinnou platiť DPH. 1. odberateľ t. j. žalobca si splnil povinnosť uviesť dodanie tovaru v súhrnom výkaze.

13. Pokiaľ žalovaný tvrdil, že žalobca nepredložil dôkaz o fyzickom prevzatí tovaru priamo týmito spoločnosťami žalobca argumentoval poukazom na čl. 14 ods. 1 Smernice 2006/12 a Judikatúrou Európskeho súdneho dvora, pričom podľa neho nie je vôbec nutné, aby sa tovar dostal do fyzickej dispozície druhého dodávateľa a je teda neprípustné, aby žalovaný podmieňoval uplatnenie

oslobodenia od DPH pri trojstrannom obchode preukázaním tejto skutočnosti. Uvedené vyplýva podľa žalobcu z citovaného čl. 14 ods. 1 Smernice.

14. Ako ďalšie dôvody nezákonnosti žalobca v žalobách uviedol, že nesplnenie podmienok trojstranného obchodu s poukazom na registráciu pre DPH, ktorá bola vo Z. K. pre spoločnosti odberateľov zrušená je podľa žalobcu právne irelevantné. Žalobca argumentoval ďalej tým, že žalovaný účelovo vyhľadával nezrovnalosti v dokumentácii, pričom išlo o nezrovnalosti v CMR listoch a poukaz na informácie z národných databáz, pričom išlo o dodanie tovaru bez kódu, ktoré podľa žalobcu nemôžu byť na ujmu žalobcu.

15. Ďalej dôvodil tým, že argument o deklarovanom dodaní „bez kódu“ (t. j. ako dvojstranný obchod) je podľa žalobcu úplne chybný, nakoľko povinnosť uvádzať kód pri trojstranných obchodoch má v súhrnom výkaze prvý odberateľ t. j. žalobca. Žalobca argumentoval tým, že ani skutočnosť, že faktúry boli uhradené tretími osobami nie je rozhodujúce podľa neho, pretože žalobca podľa jeho tvrdení nedokáže ovplyvniť od akého subjektu mu v konečnom dôsledku príde úhrada vystavených faktúr.

16. Žalobca nemal povinnosť skúmať dohody medzi odberateľom a tretími osobami. Podľa žalobcu nebolo splnenie daňovej povinnosti odberateľmi vo Z. preverené správcom dane a žalovaný sa týmito námietkami žalobcu v konaní nezaoberal.

17. Žalovaný sa ďalej podľa žalobcu nevysporiadal s predkladaným rozhodnutím Súdneho dvora EÚ C - 536/08 a C - 539/08 c/a Facet BV, z ktorého podľa žalobcu vyplýva, že „pri trojstrannom obchode daňový subjekt preukazuje výlučne, že nadobudnutie tovaru v rámci spoločenstva uskutočnil na účely dodávky v členskom štáte (v rámci trojstranného obchodu) a splnenie povinnosti podať súhrnný výkaz“. Podľa žalobcu jeho skutkovej situácii zodpovedá skutková situácia uvedeného prípadu v ods. 16 tohto rozhodnutia Súdneho dvora Európskej únie. Vzhľadom na uvedené skutočnosti podal žalobca predmetné žaloby a žiadal rozhodnutia žalovaného zrušiť.

18. K podaným žalobám sa písomným stanoviskom zo dňa 02.11.2016 vyjadril žalovaný, pričom zotrval na dôvodoch uvádzaných v preskúmavaných rozhodnutiach a navrhol súdu žaloby ako nedôvodné zamietnuť.

19. Z administratívneho spisu predloženého žalovaným mal súd za preukázané, že Daňový úrad O. ako príslušný správca dane začal dňa 18.11.2013 daňovú kontrolu za 1. až 4. štvrťrok XXXX u daňového subjektu MONDO MARKETING, Slovakia, s.r.o. so sídlom v Prešove, Tomášikova 58/A. Ako vyplýva z obsahu administratívneho spisu rozhodnutím správcu dane zo dňa 11.07.2014 bola daňová kontrola prerušená z dôvodu, že správca dane zaslal žiadosti o poskytnutie medzinárodných informácii na Daňovú správu Z. K. o preverenie obchodov medzi kontrolovaným daňovým subjektom a spoločnosťami O. L.., L., V. Z. K., L..com L., Z. K., ďalej spoločnosti F.W. K. & A. L.. L., Z. K. a spoločnosti Q. L.. V., Z. K..

20. V rámci daňovej kontroly správca dane zistil, že kontrolovaný daňový subjekt t. j. žalobca v zdaňovacom období 1. štvrťrok XXXX nakúpil tovar od dodávateľa T. S.L. Z. na základe faktúr, ktorý tovar následne predal odberateľovi O. L.. Z. K.. Od dodávateľa A. IM. W.. G. na základe príslušných faktúr nakúpil tovar, ktorý následne predal odberateľom O. L.. a Q. L.. Z. K.. Pri týchto obchodoch kontrolovali daňový subjekt deklaroval, že ide o trojstranné obchody, v ktorých vystupuje ako prvý odberateľ.

21. Na základe toho správca dane po prerušení daňovej kontroly a vyžiadaní medzinárodných informácii z Daňovej správy Z. K. zistil, že v prípade faktúr pre odberateľa O. L.. preprava tovaru bola vykonaná z G. do Z. K., pričom miestom určenia tovaru nebola spoločnosť O. L.. Z. K., ale rôzne iné spoločnosti napr. J.J.Y. Y., H.I. R.&R., W. Y. L.. Ďalej zistil, že faktúry deklarované pre odberateľa O. L.. neboli týmto odberateľom uhradené, pretože na žiadnom z výpisov, ktoré kontrolovaný daňový subjekt predložil k výkonu daňovej kontroly sa nenachádza platba od tohto odberateľa. Na všetkých faktúrach pre tohto odberateľa sú v časti adresa doručenia uvedené rôzne iné spoločnosti vo Z. K..

22. V prípade faktúr pre odberateľa Q. L.. preprava tovaru bola vykonaná z G., pričom miestom určenia tovaru nebola spoločnosť Q. L.., ale rôzne iné spoločnosti napr. T. Y. L.., M R. A. L.., W. Y. L.. Rovnako ani pri tomto odoberateľovi správca dane nezistil, že faktúry deklarované pre odberateľa Q. L.. boli týmto

odberateľom aj skutočne uhradené. Na výpisoch pre daňový subjekt, ktoré predložil k výkonu daňovej kontroly sa nevyskytujú platby od tohto odberateľa. Na všetkých faktúrach pre tohto odberateľa sú v časti adresa doručenia uvedené rôzne iné spoločnosti vo Z. K..

23. Správca dane ďalej zistil, že medzi predloženými dokumentmi týkajúcimi sa odberateľa O. L.. sa nachádzajú CMR, ktoré súvisia s prepravou z G. do Z. K. a podľa listu daňového subjektu patria k jednotlivým faktúram. Podľa predložených CMR je odosielateľom MONDO MARKETING, Slovakia s.r.o. a v časti príjemca sú uvedené rôzne spoločnosti, avšak deklarovaný odberateľ O. L.. tam uvedený nie je. Daňový subjekt ďalej predložil CMR, na ktorým je odosielateľom T. Sl. Z.. Na predložených CMR je v časti prepravca uvedené V. L. L.., v časti adresát je uvedené MONDO MARKETING s.r.o. bez bližšieho označenia s poznámkou P. O. L.. a v časti adresa dodania sú uvedené rôzne spoločnosti vo Z. K.. Spoločnosť MONDO MARKETING, Slovakia s.r.o. na faktúre a na tomto doklade nie je uvedené. Takisto nie je uvedené spoločnosť žalobcu ani na doklade, ktorý bol predložený k faktúre č. XXXXXXX od odosielateľa T. Sl. a príjemcom je T. Q. L.. V súvislosti s obchodmi pre odberateľa Q. L.. predložil daňový subjekt CMR, ktoré súvisia s prepravou z G. do Z. K. a podľa listu daňového subjektu patria ku faktúram pre odberateľa Q. L.. a na týchto CMR je odosielateľom MONDO MARKETING, Slovakia s.r.o. a v časti príjemca sú uvedené rôzne spoločnosti, avšak deklarovaný odberateľ Q. L.. tam uvedený nie je. Z predložených dokladov správca dane zistil, že nie sú splnené podmienky trojstranného obchodu, pretože nebolo preukázané, kto je skutočným druhým odberateľom a či je osobou registrovanou pre daň v inom členskom štáte a tovar nebol prepravený priamo od prvého dodávateľa k druhému odberateľovi, ktorému kontrolovaný daňový subjekt vystavil faktúry. Na základe tohto skutkového stavu správca dane vyhotovil Protokol za zdaňovacie obdobie 1. až 4. štvrťroka pod č. XXXXXXXX/XXXX zo dňa 06.10.2015, ktorý prevzal dňa 07.10.2015 splnomocnený zástupca žalobcu. Uvedené prerokovanie spolu s vyhotovením zápisnice bolo 01.12.2015 a následne na to vydal správca dane jednotlivé rozhodnutia zo dňa 14.12.2015.

24. Čo sa týka zdaňovacieho obdobia 2. štvrťroka XXXX v tomto prípade žalobca nakúpil tovar od dodávateľa B. H. L.. T/A Q. T. na základe faktúr a od dodávateľa W. R. M. L.., R. T. na základe faktúr, ktorý tovar následne fakturoval odberateľovi F. W. BT. & A. L.., P. St. K. H. S., Z. K.. Ďalej tovar fakturoval odberateľovi Q. L.., Q. Rd. V., Z. K., ktorý nakúpil od dodávateľa A. T. W.&Co KG, A., G.. Pri týchto obchodoch kontrolovaný daňový subjekt deklaroval, že ide o trojstranné obchody, v ktorých vystupoval ako prvý odberateľ. Takisto ako v predchádzajúcom štvrťroku správca dane na základe získaných informácií z daňovej správy z C. mal preukázané, že v prípade faktúr od odberateľa Q. L.. podľa dodávateľských faktúr od prepravcu G. R.. L. BW I., že preprava tovaru bola vykonaná z G., pričom miestom určenia tovaru nebola spoločnosť Q. L.., ale rôzne iné spoločnosti napríklad T. Y. L.., M&M R. L.., W. Y. L.. Rovnako ani pri tomto odberateľovi správca dane nezistil, že faktúry deklarované pre odberateľa Q. L.. boli týmto odberateľom aj skutočne uhradené. Na výpisoch, ktoré daňový subjekt predložil k výkonu daňovej kontroly sa nevyskytujú platby od tohto odberateľa, pričom na všetkých faktúrach pre tohto odberateľa sú v časti adresa doručenia uvedené rôzne iné spoločnosti vo Z. K.. V prípade faktúr pre odberateľa F.W. K. & A. L.. správca dane zistil, že medzi predloženými dokladmi sa nachádzajú faktúry za prepravu tovaru od prepravcu M. E. L.. C., avšak ku žiadnej faktúre nie je priložený medzinárodný nákladný list - CMR, ktorý by preukazoval prepravu tovaru od prvého dodávateľa k druhému odberateľovi. Ďalej správca dane zistil, že faktúry deklarované pre tohto odberateľa neboli týmto odberateľom uhradené a podľa účtovných dokladov priradené platby vôbec nie sú správne. Z predložených dokladov správca dane zistil, že nie sú splnené ani v tomto štvrťroku podmienky trojstranného obchodu, pretože nebolo preukázané, kto je skutočným druhým odberateľom a či je osobou registrovanou pre daň v inom členskom štáte a tovar nebol prepravený priamo od prvého dodávateľa k druhému odberateľovi, ktorému kontrolovaný daňový subjekt vystavil faktúry. Na základe takto zisteného skutkového stavu bol vyhotovený protokol a následne po jeho prerokovaní bolo vyhotovené rozhodnutie správcu dane zo dňa 14.12.2015.

25. Za zdaňovacie obdobie 3. štvrťrok XXXX ako vyplýva z administratívneho spisu správca dane zistil, že daňový subjekt nakúpil tovar od dodávateľa B. H. L.., t/a, Q. R., T. na základe príslušných faktúr a od dodávateľa H. St. z o.o Z., O. na základe príslušných faktúr, ktorý tovar následne fakturoval odberateľovi L..R., L., Z. K.. Pri týchto obchodoch kontrolovaný daňový subjekt deklaroval, že ide o trojstranné obchody, v ktorých vystupuje ako prvý odberateľ. Splnenie podmienok trojstranného obchodu správca dane zisťoval na základe predložených listinných dôkazov, ako aj na základe informácii od

daňovej správy C. a Z. K.. Na základe vyžiadania daňová správa C. v súvislosti s preverením obchodov medzi kontrolovaným daňovým subjektom a spoločnosťou M. E. L.., GB. K., L. T. R. odpovedala, že táto spoločnosť dodatočne podala súhrny výkaz, aby sa prejavilo v systéme Z. v predloženom zozname EÚ v predajoch boli zahrnuté aj všetky preverované faktúry pre spoločnosť žalobcu. Ďalej správca dane zistil, že medzi dodávateľskými faktúrami predloženými daňovým subjektom sa nachádzajú aj faktúry za prepravu tovaru do prepravcu M. E. L.., C., avšak k žiadnej z faktúr nie je priložený medzinárodný nákladný list, ktorý by preukazoval pohyb tovaru a tým aj splnenie podmienky, že tovar bol prepravený priamo od prvého dodávateľa k druhému odberateľovi. Na všetkých faktúrach, ktoré sú vystavené pre odberateľa L. sú v časti adresa doručenia uvedené rôzne iné spoločnosti vo Z. K.. Medzi predloženými dokumentmi, ktoré predložil daňový subjekt sú aj medzinárodné nákladné listy - R. bez čísiel k faktúram, na ktorých je v časti odosielateľ uvedený žalobca a v časti príjemca spoločnosť L..R.. V časti miesto doručenia tovaru sú uvedené rôzne iné spoločnosti. Na predložených R. úplne absentujú údaje v časti prepravca a v miesto nakladania tovaru a pripojené dokumenty. T. na dvoch R. sú v časti prepravca uvedené názvy Q. a K. E. bez bližšej špecifikácie. K faktúram týkajúcich sa dodania tovaru z O. správca dane zistil, že podľa dodávateľskej faktúry od prepravcu G. R.. L. B.V. I. bola vykonaná preprava tovaru z O. do Z. K., pričom miestom určenia tovaru nebola spoločnosť L..R. L., ale spoločnosť A. R. A. L.. L. a D. F. Z. K.. U. L..R. sa na prepravných dokladoch, ktoré by potvrdzovali, že tovar bol skutočne dodaný tejto spoločnosti nevyskytuje. Ďalej správca dane zistil ohľadom tohto štvrťroka faktúry deklarované pre odberateľa L..R. neboli týmto odberateľom zaplatené, pretože na žiadnom z výpisov, ktoré kontrolovaný daňový subjekt predložil k výkonu daňovej kontroly sa nenachádza platba od tohto odberateľa. Úhradu niektorých faktúr pritom uskutočnila iná spoločnosť. Z predložených dokladov správca dane zistil, že ani za 3. štvrťrok XXXX zo strany daňového subjektu nie sú splnené podmienky trojstranného obchodu, pretože nebolo preukázané, kto je skutočným druhým odberateľom a či je osobou registrovanou pre daň v inom členskom štáte a tovar nebol prepravený priamo od prvého dodávateľa k druhému odberateľovi, ktorému kontrolovaný daňový subjekt vystavil faktúry. Aj v tomto prípade na základe vystaveného protokolu z daňovej kontroly bolo vydané rozhodnutie zo dňa 14.12.2015, voči ktorému sa daňový subjekt odvolal.

26. Čo sa týka zdaňovacieho obdobia 4. štvrťroka XXXX správca dane zistil, že kontrolovaný daňový subjekt v tomto štvrťroku nakúpil tovar od dodávateľa B. H. L.., t/a, Q. R.. T., na základe príslušnej faktúry zo dňa 08.10.2012, ktorý tovar následne fakturoval odberateľovi FW. K. & A. L.., P. S., Z. K.. Pri týchto obchodoch kontrolovaný daňový subjekt deklaroval, že ide o trojstranný obchod, v ktorom vystupuje ako prvý odberateľ. Správca dane na základe žiadosti správcu dane z C. mal preukázané, že spoločnosť M. E. L.. L. T., ktorá je uvedená ako prepravca, že táto spoločnosť dodatočne podala súhrny výkaz, aby sa to prejavilo v systéme Z. v predloženom zozname EÚ predajov boli zahrnuté aj všetky preverované faktúry pre spoločnosť žalobcu. Správca dane ďalej v rámci daňovej kontroly zistil, že medzi dodávateľskými faktúrami predloženými daňovým subjektom sa nachádzajú aj faktúry za prepravu tovaru od prepravcu M. E. Ltd. C., avšak k žiadnej faktúre nie je priložený medzinárodný nákladný list - CMR, ktorý by preukazoval prepravu tovaru od prvého dodávateľa k druhému odberateľovi. Ďalej správca dane zistil, že faktúra deklarovaná pre odberateľa F. W. K. & A. L.. nebola týmto odberateľom uhradená, pričom na žiadnom z výpisov, ktoré kontrolovaný daňový subjekt predložil platba od uvedeného odberateľa sa nenachádza a priradená platba bola od spoločnosti W., teda úhradu neuskutočnil deklarovaný odberateľ, ale iná spoločnosť. Správca dane mal ďalej informáciu, ktorá bola predložená v rámci daňovej kontroly z daňovej správy Z. K. zistené, že spoločnosť F. W. K. & A. L.., ktorá mala byť odberateľom sa zaoberala vo Z. K. predajom malým odberateľom. Dodávateľom tovaru predovšetkým R. - R. bola spoločnosť N. L.. L.. Pri preverení obchodov medzi kontrolovaným daňovým subjektom a spoločnosťou F. W. K. & A. L.. S., Z. K. teda nebolo preukázané, že sú splnené podmienky trojstranného obchodu, pretože kto je skutočným druhým odberateľom a či je osobou registrovanou pre daň v inom členskom štáte nebolo zistené a tovar nebol prepravený priamo od prvého dodávateľa k druhému odberateľovi, ktorému kontrolovaný daňový subjekt vystavil faktúry. Na základe uvedeného aj za tento štvrťrok následne po vyhotovení protokolu vyhotovil správca dane rozhodnutie zo dňa 14.12.2015.

27. Dňa 01.07.2016 nadobudol účinnosť zákon č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok upravujúci právomoc a príslušnosť správneho súdu konajúceho a rozhodujúceho v správnom súdnictve, ako aj konanie a postup správneho súdu vo veci účastníkov konania a ďalších osôb v správnom súdnictve.

28. V predmetnej veci je nesporné, že žaloby boli podané po účinnosti predmetného zákona, z čoho vyplýva, že správny súd postupoval v zmysle ustanovení Správneho súdneho poriadku teda zákona č. 162/2015 Z.z.

29. Z ustanovenia § 2 ods. 1 a 2 Správneho súdneho poriadku vyplýva, že v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam, alebo právom chránených záujmov fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. Každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené, alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy, alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde.

30. Ako vyplýva z príslušných ustanovení Správneho súdneho poriadku konanie o správnej žalobe je upravené v § 177 a nasledujúcich ustanoveniach Správneho súdneho poriadku.

31. Podľa § 177 ods. 1 S.s.p., správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych práv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy, alebo opatreniu orgánu verejnej správy.

32. Podľa § 178 ods. 1 S.s.p., žalobcom je fyzická osoba, alebo právnická osoba, ktorá o sebe tvrdí, že ako účastník administratívneho konania bola rozhodnutím orgánu verejnej správy, alebo opatrením orgánu verejnej správy ukrátená na svojich právach, alebo právom chránených záujmov.

33. Podľa § 180 ods. 1 S.s.p., žalovaným je orgán verejnej správy, ktorý rozhodol o riadnom opravnom prostriedku, ak je žalobcom fyzická osoba, alebo právnická osoba. Ak osobitný predpis nepripúšťa riadny opravný prostriedok žalovaným je orgán verejnej správy, ktorý vydal rozhodnutie alebo opatrenie.

34. Ako vyplýva z obsahu administratívnych spisov a podaných žalôb v uvedených konaniach sú predmetom preskúmania správnym súdom rozhodnutia žalovaného, ktorými vo veci rozhodoval podľa príslušných ustanovení zákona o dani z pridanej hodnoty, teda zákona č. 222/2004 Z.z. v znení neskorších predpisov.

35. Podľa § 2 ods. 1 zákona č. 222/2004 Z. z. v žnem neskorších predpisov predmetom dane je a) dodanie tovaru za protihodnotu v tuzemsku uskutočnené zdaniteľnou osobou, ktorá koná v postavení zdaniteľnej osoby, b) poskytnutie služby (ďalej len „dodanie služby“) za protihodnotu v tuzemsku uskutočnené zdaniteľnou osobou, ktorá koná v postavení zdaniteľnej osoby, c) nadobudnutie tovaru za protihodnotu v tuzemsku z iného členského štátu Európskej únie (ďalej len „členský štát“), d) dovoz tovaru do tuzemska.

36. Podľa § 11 ods. 1 citovaného zákona, na účely tohto zákona sa nadobudnutím tovaru v tuzemsku z iného členského štátu rozumie nadobudnutie práva nakladať ako vlastník s hnuteľným hmotným majetkom odoslaným alebo prepraveným nadobúdateľovi dodávateľom alebo nadobúdateľom alebo na ich účet do tuzemska z iného členského štátu. Za nadobudnutie tovaru podľa prvej vety sa považuje aj prevzatie tovaru na základe nájomnej zmluvy s dojednaným právom kúpy prenajatej veci, ak sa v členskom štáte prenajímateľa považuje odovzdanie predmetu nájmu za dodanie tovaru do iného členského štátu s oslobodením od dane.

37. Podľa § 13 ods. 1 písm. a) citovaného zákona, miestom dodania tovaru, ak je dodanie tovaru spojené s odoslaním alebo prepravou tovaru, je miesto, kde sa tovar nachádza v čase, keď sa odoslanie alebo preprava tovaru osobe, ktorej má byť tovar dodaný, začína uskutočňovať, s výnimkou podľa písmena b), odseku 2 a § 14.

38. Podľa § 13 ods. 1 písm. c) citovaného zákona, miestom dodania tovaru, ak je dodanie tovaru bez odoslania alebo prepravy, je miesto, kde sa tovar nachádza v čase, keď sa jeho dodanie uskutočňuje.

39. Podľa § 17 ods. 1 citovaného zákona, miestom nadobudnutia tovaru z iného členského štátu je miesto, kde sa tovar nachádza v čase skončenia jeho odoslania alebo prepravy k nadobúdateľovi.

40. Podľa § 17 ods. 2 citovaného zákona, ak nadobúdateľ tovaru objedná tovar pod identifikačným číslom pre daň, ktoré mu pridelil členský štát iný, ako je členský štát, v ktorom sa skončí odoslanie alebo preprava tovaru, za miesto nadobudnutia tovaru z iného Členského štátu sa považuje členský štát, ktorý nadobúdateľovi pridelil identifikačné číslo pre daň, ak nadobúdateľ nepreukáže, že toto nadobudnutie bolo predmetom dane v členskom štáte, v ktorom sa skončilo odoslanie alebo preprava tovaru. Odsek 1 týmto nie je dotknutý.

41. Podľa § 17 ods. 3 citovaného zákona, ak nadobúdateľ podľa odseku 2 preukáže, že nadobudnutie tovaru z iného členského štátu bolo predmetom dane v členskom štáte, v ktorom sa skončilo odoslanie alebo preprava tovaru, opraví základ dane, pričom na opravu základu dane sa primerane vzťahuje § 25.

42. Podľa § 45 ods. 1 zákona č. 222/2004 Z. z. v znení platnom v roku 2012 trojstranným obchodom sa rozumie obchod, ak a) sa na obchode zúčastňujú tri osoby a predmetom obchodu je dodanie toho istého tovaru, ktorý je odoslaný alebo prepravený priamo od prvého dodávateľa k druhému odberateľovi z jedného členského štátu do iného členského štátu, b) osoby zúčastnené na obchode sú identifikované pre daň v troch rôznych členských štátoch, c) prvý odberateľ nie je identifikovaný pre daň v členskom štáte druhého odberateľa a voči prvému dodávateľovi a druhému odberateľovi použije rovnaké identifikačné číslo pre daň, d) tovar odoslal alebo prepravil prvý dodávateľ alebo prvý odberateľ, alebo iná osoba na ich účet, e) druhý odberateľ použije identifikačné číslo pre daň pridelené členským štátom, v ktorom sa odoslanie alebo preprava tovaru skončí, a f) druhý odberateľ je osobou povinnou platiť daň.

43. Podľa § 45 ods. 2 citovaného zákona, ak sú splnené podmienky pre trojstranný obchod podľa odseku 1, prvý odberateľ nie je povinný platiť daň pri nadobudnutí tovaru z iného členského štátu a nadobudnutie tovaru u tejto osoby sa považuje za zdanené.

44. Podľa § 69 ods. 6 zákona č. 222/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov pri nadobudnutí tovaru v tuzemsku z iného členského štátu je povinná platiť daň osoba, ktorá tovar nadobudne podľa § 11 a § 11a.

45. Podľa § 3 ods. 1 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní () a o zmene a doplnení niektorých zákonov v žnem' neskorších predpisov sa pri správe daní postupuje podľa všeobecne záväzných právnych predpisov, chránia sa záujmy štátu a obcí a dbá sa pritom na zachovávanie práv a právom chránených záujmov daňových subjektov a iných osôb.

46. Podľa § 3 ods. 3 citovaného zákona, správca dane hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom prihliada na všetko, čo pri správe daní vyšlo najavo.

47. Podľa § 3 ods. 6 citovaného zákona, pri uplatňovaní osobitných predpisov pri správe daní sa berie do úvahy skutočný obsah právneho úkonu alebo inej skutočnosti rozhodujúcej pre zistenie, vyrubenie alebo vybratie dane. Na právny úkon alebo inú skutočnosť rozhodujúcu pre zistenie, vyrubenie alebo vybratie dane, ktoré nemajú ekonomické opodstatnenie a ktorých výsledkom je účelové obchádzanie daňovej povinnosti alebo získanie takého daňového zvýhodnenia, na ktoré by inak nebol daňový subjekt oprávnený, alebo ktorých výsledkom je účelové zníženie daňovej povinnosti, sa pri správe daní neprihliada.

48. Podľa § 24 ods. 1 citovaného zákona, daňový subjekt preukazuje a) skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v daňovom priznám alebo iných podaniach, ktoré je povinný podávať podľa osobitných predpisov, b) skutočnosti, na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane v priebehu daňovej kontroly alebo daňového konania, c) vierohodnosť, správnosť a úplnosť evidencií a záznamov, ktoré je povinný viesť.

49. Podľa § 24 ods. 2 citovaného zákona, správca dane vedie dokazovanie, pričom dbá, aby skutočnosti nevyhnutné n a účely správy daní boli zistené čo najúplnejšie a nie je pritom viazaný iba návrhmi daňových subjektov.

50. Podľa § 24 ods. 4 citovaného zákona, ako dôkaz možno použiť všetko, čo môže prispieť k zisteniu a objasneniu skutočností rozhodujúcich pre správne určenie dane a čo nie je získané v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi. Ide najmä o rôzne podania daňových subjektov, svedecké výpovede, znalecké posudky, verejné listiny, protokoly o daňových kontrolách, zápisnice o miestnom zisťovaní a obhliadke, povinné záznamy a evidencie vedené daňovými subjektmi a doklady k nim.

51. Správny súd preskúmal zákonnosť rozhodnutí žalovaného, ako aj rozhodnutí správcu dane v rozsahu dôvodov a námietok uvedených v žalobách, pričom vychádzal pri preskúmavaní predmetných rozhodnutí z obsahu administratívneho spisu predloženého žalovaným.

52. Podľa názoru správneho súdu argumentácia žalobcu v žalobách o jeho správnom postupe v zmysle príslušného ustanovenia § 45 zákona č. 222/2004 Z.z. o DPH je nesprávna a súd sa stotožnil so závermi daňových orgánov v uvedených preskúmavaných rozhodnutiach.

53. Aj podľa názoru súdu správca dane postupoval pri výkone daňovej kontroly u žalobcu v zmysle platných právnych predpisov a pre posúdenie oprávnenosti oslobodenia od dane žalobcu postupoval s poukazom na obsah ustanovenia § 45 zákona č. 222/2004 Z.z.

54. Z predložených dokladov žalobcom v rámci daňovej kontroly mali daňové orgány, ale aj súd v predmetnom súdnom konaní za preukázané, že k pohybu tovaru došlo avšak uvedené doklady preukazujú, že tento tovar nebol prepravený priamo od prvého dodávateľa k druhému odberateľovi, ale vždy išlo o prepravu tovaru od dodávateľa, t. j. žalobcu k rôznym iným spoločnostiam vo Z. Na základe uvedeného súd je toho názoru, že nebola splnená podmienka uvedená v § 45 ods. 1 písm. a) zákona č. 222/2004 Z.z. a prepravovaný tovar nebol prepravený k deklarovaným druhým odberateľom v zmysle predložených faktúr žalobcom v rámci daňovej kontroly.

55. Vzhľadom k tomu, že žalobca nepreukázal splnenie podmienok trojstranného obchodu, správca dane a následne žalovaný vyhodnotili správne obchodné transakcie žalobcu ako dvojstranné obchody, pri ktorých miesto nadobudnutia tovaru bolo správne posúdené v zmysle § 17 zákona č. 222/2004 Z.z. K nadobudnutiu tovaru došlo vo Z. K., t. j. tam, kde skončila preprava tovaru. S poukazom na to, že nadobúdateľ - žalobca pri odstránení tovaru použil identifikačné číslo pre daň, ktoré mu bolo pridelené na Slovensku, miestom nadobudnutia tovaru je v zmysle § 17 ods. 2 zákona č. 222/2004 Z.z. Slovenská republika, teda štát, ktorý pridelil nadobúdateľovi t. j. žalobcovi identifikačné číslo pre daň.

56. V prípade, že by žalobca preukázal, že si splnil povinnosť titulu nadobudnutia tovaru vo Z. K., kde preprava tovaru skončila, má možnosť vykonať opravu základu dane podľa § 25 zákona č. 222/2004 Z.z., čo je upravené v ustanovení § 17 ods. 3 zákona č. 222/2004 Z.z.

57. Nakoľko zo strany žalobcu nedošlo k splneniu podmienok pre oslobodenie od dane pri trojstrannom obchode a žalobca nepostupoval v zmysle ustanovenia § 25 citovaného zákona, na ktoré súd poukázal vyššie, správca dane správne s poukazom na ustanovenie § 17 ods. 2 zákona č. 222/2004 Z.z. určil, že miestom nadobudnutia tovaru je Slovenská republika, kde mu vznikla daňová povinnosť.

58. Správny súd má za to, že daňové orgány dostatočne zistili skutkový stav veci, z tohto vyvodili správne právne závery a svoje rozhodnutia bezpochyby dôsledne odôvodnili, pričom žalovaný sa vyjadril ku všetkým námietkam žalobcu uvedených v odvolaniach voči prvostupňovým rozhodnutiam správcu dane.

59. S poukazom na obsah rozhodnutí žalovaného, ako aj vyjadrenia sa ku jednotlivým námietkam, s týmito sa súd v plnom rozsahu stotožnil. Aj správny súd zaujal totožné stanovisko k záverom daňových orgánov, ktoré po obdržaní medzinárodných informácií od daňovej správy Z. ako aj od daňovej správy C. G. a O. dospeli k záveru, že odberatelia, ktorí boli deklarovaní na predložených faktúrach, resp. dokladoch, ktoré predložil daňový subjekt v rámci daňovej kontroly neboli skutočnými odberateľmi tak,

ako na to poukazoval daňový subjekt v odvolaniach, resp. v podaných žalobách. Jednotlivé spoločnosti na základe predložených listinných dôkazov, ako aj CMR dokladov neboli skutočnými odberateľmi, ale týmito boli rôzne iné spoločnosti vo Z. K., ktoré figurovali aj na týchto odberných dokladoch.

60. Tovar prepravený do členského štátu druhého odberateľa mal nadobudnúť jasne deklarovaný druhý odberateľ, teda aby právo nakladať s tovarom ako vlastník prešiel na nadobúdateľa, t. j. druhého odberateľa, mal tovar prevziať. Táto skutočnosť v predložených transakciách preukázaná nebola. Správne daňové úrady v rozhodnutiach poukázali na to, že v daňovom konaní platí prejednávacia zásada a nie vyhľadávacia a preto povinnosťou správcu dane z úradnej povinnosti nebolo vyhľadávať a zisťovať skutočnosti, ktoré by mohli byť podkladom k tomu, aby žalobca ako platiteľ dane mohol v konaní uplatniť nároky na zníženie daňovej povinnosti a priznanie odpočítania dane, resp. oslobodenie od dane. Táto povinnosť jednoznačne vyplýva daňovému subjektu, t. j. žalobcovi (§ 24 Daňového poriadku).

61. Argumentácia žalobcu o uskutočnenom trojstrannom obchode ani podľa súdu neobstála a v konaní správcu nebola podmienka trojstranného obchodu uvedené v § 45 ods. 1 písm. a) zákona č. 222/2004 Z.z. ako podstatná podmienka, t. j. účasť troch osôb preukázaná bezpochyby. Predmetom obchodu bolo dodanie toho istého tovaru, ktorý bol odoslaný alebo prepravený priamo od prvého dodávateľa k druhému odberateľovi z jedného členského štátu do iného členského štátu.

62. Aj súd je presvedčený o tom, že žalobca by nebol povinný platiť daň pri nadobudnutí tovaru z iného členského štátu avšak iba pri splnení podmienok pre trojstranný obchod obsiahnutých v § 45 ods. 2 zákona č. 222/2004 Z.z. Splnenie týchto podmienok musí žalobca bezpochyby preukázať.

63. Ani podľa súdu tak ako tvrdia daňové orgány nestačí tá skutočnosť, že preprava tovaru skončila v členskom štáte označenom ako druhý odberateľ k DPH, nakoľko pre deklarovanie splnenia tejto podmienky trojstranného obchodu je potrebné, aby tovar prepravený do členského štátu druhého odberateľa nadobudol presne a jasne deklarovaný druhý odberateľ, t.z., aby právo nakladať s tovarom ako vlastník prešlo na druhého odberateľa - nadobúdateľa tovaru. Na preukázanie splnenia tejto podmienky bol žalobca povinný predložiť také doklady, ktoré by tieto skutočnosti bezpochyby preukázali. Takéto doklady žalobca ani podľa názoru súdu nepredložil. K tomuto záveru súd dospel preverením obsahu administratívneho spisu, pričom z medzinárodných informácií od daňových správ jednotlivých členských štátov EÚ bezpochyby zistil, že dodávatelia žalobcu deklarujú dodanie tovaru pre žalobcu bez kódu, teda v rámci dvojstranných obchodov.

64. K námietke žalobcu vzhľadom k neskúmaniu správcom dane, či si odberatelia splnili svoje daňové povinnosti vo Z. K. súd argumentuje tým, že správca dane vo všetkých prípadoch požiadal príslušnú daňovú správu vo Z. K., pričom z jej odpovedí vyplýva, že spoločnosti sú nekontaktné, prípadne zrušené (O. L.), neplnia si svoje povinnosti (Q. L. L.), resp. sa nezaoberajú takýmto obchodom ale iba internetovým predajom s nápojmi a snakmi, pričom nejde o export a import (L..R.). Vo všetkých prípadoch bolo preukázané, že faktúry, ktoré žalobca predložil neboli uhradené deklarovanými odberateľmi, ale úplne inými spoločnosťami, ktoré neboli uvedené ako deklarovaní odberatelia na faktúrach.

65. Súd rovnako ako daňové orgány dospel bezpochyby k záveru, že žalobca predloženými dokladmi nepreukázal, že tovar bol skutočne dodaný deklarovaným odberateľom a že bol prepravený priamo od 1. dodávateľa k 2. odberateľovi a teda nejde o trojstranné obchody ale o dvojstranné obchody, pri ktorých žalobca nebol oprávnený uplatniť postup podľa § 45 ods. 2 zákona č. 222/2004 Z.z.

66. Pokiaľ žalobca poukázal na obsah rozsudku Európskeho súdneho dvora vo veciach spojených C

- 536/08 a C - 539/08 aj súd je totožného názoru ako vyslovili daňové orgány, že uvedené rozhodnutia nie je možné aplikovať na predmetnú vec. Čo sa týka rozsudku Najvyššieho súdu SR pod sp. zn. 3Sžf/41/2011, v ktorom sa súd vyjadruje k aplikácii ustanovenia § 17 ods. 2 zákona č. 222/2004 Z.z. v tomto považuje správny súd za nesporné, že k uskutočneniu trojstranného obchodu v tomto prípade nedošlo, keďže nie je preukázané dodanie tovaru druhému odberateľovi, pričom spornou skutočnosťou v danom prípade v rozsudku Najvyššieho súdu SR bola tá skutočnosť, že P. daňová správa tvrdila, že pozostatky z vadného trojstranného obchodu vyhodnotila tak, že k intrakomunikárnej dodávke medzi dvoma podnikateľmi došlo z G. do P. a Slovenská daňová správa tvrdila, že k tomuto dodaniu tovaru došlo z G. na A., čiže rozdielne. To bola tá iná skutočnosť, ktorá odôvodňovala zrušenie rozhodnutia

príslušného krajského súdu Najvyšším súdom SR a preto nebolo možné uvedený rozsudok aplikovať v tomto konaní.

67. Žalovaný ako už konštatoval správny súd sa v plnom rozsahu ako odvolací orgán stotožnil so závermi správcu dane, ktorý dôsledne a presne zistil skutkový stav a z tohto vyvodil aj správny právny záver tak, ako to už súd naznačil vyššie v odôvodnení rozsudku. Žalovaný sa zároveň ako odvolací orgán vysporiadal úplne a dôsledne s odvolacími námietkami žalobcu v preskúmavanom rozhodnutí.

68. Nakoľko žalobca v konaniach nemal úspech, súd v súlade s ustanovením § 175 Správneho súdneho poriadku, pričom žalovanému náhradu trov konania súd nepriznal, pretože nevzhliadol výnimočné vynaložené trovy konania v zmysle § 168 a preto rozhodol správny súd tak, že náhradu trov konania účastníkom nepriznal.

69. Uvedené rozhodnutie senát krajského súdu prijal v pomere 3:0 hlasov s poukazom na ustanovenie § 139 ods. 4 Správneho súdneho poriadku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť v lehote 30 dní od doručenia rozhodnutia krajského súdu, ktorú je potrebné podať na Krajský súd v Prešove (§ 443 ods. 2 písm. a/ v spojení s § 444 ods. 1 S.s.p.), a to písomne v dvoch vyhotoveniach.

V kasačnej sťažnosti sa musí popri všeobecných náležitostiach (§ 57 ods. 1, 2 S.s.p.) uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 S.s.p. sa podáva (sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti (§ 445 ods. 1, 2 S.s.p.).

Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom (§ 449 ods. 1 S.s.p.). Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom, okrem prípadov podľa § 449 ods. 2 S.s.p.