Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_18Ek-3293-2021.pdf
PDF · 101.05 KB
Case nature
Subarea
18Ek/3293/2021
Uznesenie
Okresný súd Banská Bystrica v exekučnej veci oprávneného: EX CREDIT, a.s., IČO: 36 572 586, so sídlom Pribinova 25, 811 09 Bratislava-Staré Mesto, zast.: JUDr. Katarína Hegedüšová, advokátka, IČO: 42 185 190, so sídlom Majerníkova 3479/3/A, 841 05 Bratislava-Karlova Ves, proti povinnej: M. E., J.. XX.XX.XXXX, Y. G. J. XXXX/XX, XXX XX K. - N., o vymoženie pohľadávky vo výške 545,98 Eur s príslušenstvom, zmluvnej pokuty, trov pôvodného konania a trov exekúcie, vedenej u súdnej exekútorky JUDr. Mária Krasňanová, so sídlom exekútorského úradu Nám. A. Hlinku 36/9, 017 01 Považská Bystrica pod sp. zn. 91EX 627/21, o návrhu povinnej na zastavenie exekúcie, takto
rozhodol:
I. Súd exekúciu podľa § 61k ods. 1 písm. d) Exekučného poriadku z a s t a v u j e.
II. Povinnej voči oprávnenému nárok na náhradu trov konania o návrhu povinnej na zastavenie exekúcie n e p r i z n á v a.
III. Oprávnený j e p o v i n n ý nahradiť súdnej exekútorke trovy exekučného konania vo výške 36,- Eur, v lehote troch dní od právoplatnosti tohto uznesenia.
odôvodnenie:
1. Oprávnený sa návrhom na vykonanie exekúcie doručeným súdu dňa 18.09.2021 domáhal od povinnej vymoženia pohľadávky vo výške 545,98 Eur s príslušenstvom, zmluvnej pokuty, trov pôvodného konania a trov exekúcie na základe exekučného titulu - rozsudku Okresného súdu Prievidza sp. zn. 7C/55/2009 zo dňa 28.08.2009 (ďalej aj ako „exekučný titul“).
2. Poverením zo dňa 05.10.2021 súd poveril vykonaním exekúcie súdnu exekútorku: JUDr. Mária Krasňanová, so sídlom exekútorského úradu Nám. A. Hlinku 36/9, 017 01 Považská Bystrica, ktorá ju vedie pod spisovou značkou 91EX 627/21.
3. Súdnej exekútorke bolo dňa 27.04.2022 doručené podanie povinnej označené ako „Návrh na zastavenie exekúcie“, v ktorom povinná uviedla, že ku dňu 19.07.2021 bola oslobodená od platenia pohľadávok na základe rozhodnutia súdu č.j. MPSH 94 INS 5394/2016-B-28, pričom sa jedná o dlh, ktorý vznikol pred týmto obdobím a preto podáva návrh na zastavenie exekúcie (príloha: rozhodnutie Městského soudu v Praze pod číslom č.j. MPSH 94 INS 5394/2016-B-28).
4. Súdna exekútorka predložila návrh povinnej na zastavenie exekúcie dňa 11.05.2022 na rozhodnutie súdu spolu s vyjadrením oprávneného.
5. Oprávnený vo vyjadrení k návrhu povinnej na zastavenie exekúcie uviedol, že na základe ustanovenia § 61k Exekučného poriadku vyplýva, že návrh na zastavenie exekúcie podaný povinnou nemá oporu v zákone. Z toho dôvodu žiada návrh na zastavenie exekúcie zamietnuť ako nedôvodný.
6. Podľa § 61k ods. 1 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len ako „Exekučný poriadok“), súd exekúciu zastaví v celom rozsahu alebo v časti, ak a)po vzniku exekučného titulu nastali okolnosti, ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku, b)exekučný titul bol zrušený, c)je tu dôvod podľa osobitného predpisu, pre ktorý sú uznanie alebo výkon cudzieho exekučného titulu neprípustné, ibaže ho bolo možné v konaní už skôr uplatniť, d)sú tu iné skutočnosti, ktoré bránia vymáhateľnosti exekučného titulu.
7. Podľa § 61k ods. 2 Exekučného poriadku, povinný môže z dôvodov podľa odseku 1 podať do 15 dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie návrh na zastavenie exekúcie. Návrh na zastavenie exekúcie musí byť odôvodnený a musia v ňom byť uvedené všetky skutočnosti, ktoré povinný môže ku dňu podania návrhu uplatniť. Takýto návrh má odkladný účinok.
8. Podľa § 61l ods. 3 prvá veta Exekučného poriadku, ak je tu dôvod na zastavenie exekúcie, súd exekúciu zastaví a rozhodne o trovách exekúcie vrátane určenia ich výšky; inak návrh zamietne.
9. Súd má za preukázané, že Upovedomenie o začatí exekúcie bolo povinnej doručené dňa 16.04.2022 a návrh na zastavenie exekúcie povinná podala na poštovú prepravu dňa 25.04.2022, teda v zákonnej 15-dňovej lehote. Súd po preskúmaní návrhu povinnej na zastavenie exekúcie, vyjadrenia oprávneného a predložených dokumentov dospel k záveru, že návrh povinnej na zastavenie exekúcie bol podaný včas a je dôvodný.
10. V danej veci súd zistil, že oprávnený sa domáhal vykonania exekúcie na podklade exekučného titulu, ktorým bola odporkyňa (povinná v danom exekučnom konaní) povinná zaplatiť navrhovateľovi (oprávnený v danom exekučnom konaní) 560,98 Eur istiny, zmluvnú pokutu 0,12 % denne zo sumy 560,98 Eur od 25.03.2007 až do zaplatenia, 9,5 % úroky z omeškania zo sumy 560,98 Eur od 25.03.2007 až do zaplatenia a takisto trovy konania vo výške 162,77 Eur. Daný exekučný titul nadobudol právoplatnosť dňa 04.11.2009 a vykonateľnosť dňa 04.01.2010.
11. Na základe daného exekučného titulu bola vedená exekúcia súdnym exekútorom JUDr. Rudolfom Krutým, PhD., so sídlom exekútorského úradu Záhradnícka 60, 821 08 Bratislava pod sp. zn. EX 1707/14 (ďalej aj ako „stará exekúcia“). V zmysle § 1 ods. 1 zákona č. 233/2019 Z. z. tento zákon upravuje postup ukončenia exekučných konaní začatých pred 1. aprílom 2017 a vedených podľa predpisov účinných do 31. marca 2017 a osobitosti postupu pri podaní opätovného návrhu na vykonanie exekúcie, pričom z Upovedomenia o zastavení starej exekúcie a výzvy na úhradu trov starej exekúcie zo dňa 08.07.2021 (ďalej len ako „Upovedomenie“), vydaného súdnym exekútorom JUDr. Rudolfom Krutým, PhD. súd zistil, že stará exekúcia bola vedená na základe poverenia na vykonanie exekúcie vydaného Okresným súdom Prievidza (sp. zn. 15Er/221/2010), ktoré bolo súdnemu exekútorovi doručené dňa 06.10.2014, teda sa jedná o exekučné konanie, ktoré začalo pred 1. aprílom 2017 (v zmysle § 1 ods. 1 zákona č. 233/2019 Z. z.), a preto sa na dané exekučné konanie aplikuje zákon č. 233/2019 Z. z. Súd ďalej uvádza, že v zmysle Upovedomenia došlo k zastaveniu starej exekúcie podľa § 2 ods. 1 písm. a) zákona č. 233/2019 Z. z., keďže uplynula rozhodná doba, teda doba piatich rokov odo dňa doručenia prvotného poverenia na vykonanie exekúcie súdnemu exekútorovi. V danom Upovedomení bola uvedená výška vymoženej pohľadávky oprávneného v sume 15,- Eur, teda vymáhaná pohľadávka oprávneného bola v starej exekúcii vymožená len čiastočne, nakoľko výška pohľadávky priznaná exekučným titulom bola vo výške 560,98 Eur s príslušenstvom, preto oprávnený podal opätovný návrh na vykonanie exekúcie na zvyšnú časť pohľadávky oprávneného, ktorú sa nepodarilo vymôcť v starej exekúcii, v súlade s § 9 ods. 1 zákona č. 233/2019 Z. z. V súlade s § 8 ods. 1 zákona č. 233/2019 Z. Z. sa exekučné konanie končí doručením Upovedomenia, pričom dané Upovedomenie bolo súdu doručené dňa 24.08.2021, teda týmto dňom sa skončilo exekučné konanie sp. zn. EX 1707/14. Zákon č. 233/2019 Z. Z. v § 9 ods. 1 a nasl. výslovne upravuje možnosť oprávneného po zastavení starej exekúcie podať opätovný návrh na vykonanie exekúcie, a to elektronicky prostredníctvom na to určeného formulára, preto oprávnený v súlade s § 9 ods.1 a nasl. zákona č. 233/2019 Z. Z. dňa 18.09.2021 podal opätovný návrh na vykonanie exekúcie spolu s prílohami, na základe čoho súd vydal dňa 05.10.2021 poverenie na vykonanie exekúcie súdnej exekútorke: JUDr. Mária Krasňanová. 12. Exekučný súd v konaní o návrhu na zastavenie exekúcie skúma oprávnenosť a dôvodnosť začatia exekúcie. Pre posúdenie návrhu na zastavenie exekúcie je rozhodujúci stav ku dňu začatia exekučného
konania, t.j. moment podania návrhu na vykonanie exekúcie. Dôkazné bremeno ohľadom tvrdení uvedených v návrhu na zastavenie exekúcie zaťažuje výlučne povinného, ktorý návrh na zastavenie exekúcie podal. Súd môže prihliadať len na tie skutočnosti, ktoré nastali po vzniku vymáhaného nároku. Ide o najvšeobecnejšie formulované dôvody zastavenia exekúcie odvíjajúce sa aj od toho, že súd síce ex ante preskúmava exekučný titul z úradnej povinnosti, avšak po začatí exekúcie sa môžu preukázať dôvody, pre ktoré ani nemala začať. Súd je v exekučnom konaní v ktoromkoľvek štádiu povinný skúmať materiálnu a formálnu vykonateľnosť exekučného titulu, ako aj zhodu návrhu na vykonanie exekúcie s exekučným titulom, a to nielen v štádiu preskúmavania návrhu na vykonanie exekúcie podľa § 53 ods. 1 Exekučného poriadku za účelom vydania poverenia na vykonanie exekúcie, ale aj za účelom zistenia existencie dôvodu podľa § 53 ods. 3 Exekučného poriadku, pre ktorý by bolo potrebné návrh na vykonanie exekúcie zamietnuť, alebo taktiež aj v prípade, ak by došlo k vydaniu poverenia na vykonanie exekúcie pre zistenie dôvodu na zastavenie exekúcie podľa § 61k ods. 1 Exekučného poriadku, ktorý taxatívne vymenúva dôvody, pre ktoré musí súd exekúciu zastaviť a to aj bez návrhu povinného na zastavenie exekúcie.
13. Súd preskúmal návrh povinnej na zastavenie exekúcie spolu s vyjadrením oprávneného a spolu s prílohami, ktoré boli súdu doručené. Povinná v návrhu na zastavenie exekúcie žiadala zastaviť exekúciu z dôvodu splnenia oddlženia a oslobodenia dlžníčky od platenia pohľadávok.
14. Súd po preskúmaní rozhodnutia Mestského súdu v Prahe sp. zn. MSPH 94 INS 5394/2016-B-28 zo dňa 19.07.2021 zistil, že predmetným rozhodnutím súd zobral na vedomie splnenie oddlženia povinnej a oslobodil ju od platenia pohľadávok, zahrnutých do oddlženia, v rozsahu v akom doteraz neboli tieto pohľadávky uspokojené.
15. Podľa článku 3 ods. 1 odstavec 1 Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 2015/585 z 20. mája 2015 o insolvenčnom konaní (ďalej len „Nariadenie“), právomoc začať insolvenčné konanie majú súdy členského štátu, na ktorého území sa nachádza centrum hlavných záujmov dlžníka (ďalej len „hlavné insolvenčné konanie“). Centrum hlavných záujmov dlžníka je miesto, kde dlžník pravidelne vykonáva správu svojich záujmov a ktoré je zistiteľné tretími stranami.
16. Podľa článku 3 ods. 1 odstavec 4 Nariadenia 2015/848, v prípade akejkoľvek inej fyzickej osoby sa predpokladá, že centrom hlavných záujmov je miesto jej obvyklého pobytu, ak sa nepreukáže opak. Táto domnienka sa uplatňuje len vtedy, ak sa miesto obvyklého pobytu neprenieslo do iného členského štátu počas obdobia šiestich mesiacov predchádzajúcich podaniu žiadosti o začatie insolvenčného konania.
17. Podľa čl. 7 Nariadenia, ak v tomto nariadení nie je stanovené inak, insolvenčné konania a ich účinky sa riadia právom členského štátu, na území ktorého sa toto konanie začalo.
18. Podľa článku 19 ods. 1 Nariadenia, každé súdne rozhodnutie o začatí insolvenčného konania vynesené súdom členského štátu, ktorý má právomoc podľa článku 3, sa uznáva vo všetkých ostatných členských štátoch od chvíle, keď nadobudne účinky v štáte, v ktorom sa začalo konanie.
19. Podľa článku 20 ods. 1 Nariadenia, súdne rozhodnutie o začatí insolvenčného konania uvedeného v článku 3 ods. 1 má bez akýchkoľvek ďalších formálnych požiadaviek rovnaké účinky v akomkoľvek inom členskom štáte ako podľa práva štátu, v ktorom sa začalo konanie, ak toto nariadenie nestanovuje inak a pokiaľ sa v tomto inom členskom štáte nezačne žiadne konanie uvedené v článku 3 ods. 2.
20. Podľa článku 32 ods. 1 prvej vety Nariadenia, súdne rozhodnutia vynesené súdom, ktorého rozhodnutie o začatí konania sa uznáva v súlade s článkom 19 a ktoré sa týkajú priebehu a ukončenia insolvenčného konania a súdom schválených vyrovnaní, sa budú taktiež uznávať bez ďalších formalít.
21. Na základe vyššie uvedeného je zrejmé, že v prípade, ak dôjde k začatiu insolvenčného konania podľa Nariadenia, účinky tohto insolvenčného konania sa budú v každom členskom štáte posudzovať podľa platnej právnej úpravy toho členského štátu, v ktorom sa insolvenčné konanie začalo. Nakoľko sa insolvenčné konanie proti povinnej začalo na území Českej republiky na základe rozhodnutia Mestského súdu v Prahe sp. zn. MSPH 94 INS 5394/2016-A-11 zo dňa 06.04.2016, ktoré predchádzalo rozhodnutiu Mestského súdu v Prahe sp. zn. MSPH 94 INS 5394/2016-B-28 zo dňa 19.07.2021, účinky tohto konania sa aj v Slovenskej republike posudzujú podľa platnej právnej úpravy Českej republiky, ktorá
sa týka insolvenčných konaní a to najmä zákonom č. 182/2006 Sb. o úpadku a způsobech jeho řešení (insolvenční zákon) (ďalej ako ,,zákon o úpadku“).
22. Podľa § 2 písm. a) zákona o úpadku, pro účely tohoto zákona se rozumí insolvenčním řízením soudní řízení, jehož předmětem je dlužníkův úpadek nebo hrozící úpadek a způsob jeho řešení.
23. Podľa § 4 ods. 1 zákona o úpadku, způsobem řešení úpadku nebo hrozícího úpadku dlužníka v insolvenčním řízení (dále jen "způsob řešení úpadku") se rozumí a) konkurs, b) reorganizace, c) oddlužení a d) zvláštní způsoby řešení úpadku, které tento zákon stanoví pro určité subjekty nebo pro určité druhy případů.
22. Podľa § 4 ods. 2 zákona o úpadku, rozhodnutím insolvenčního soudu o způsobu řešení úpadku se rozumí, a) jde-li o konkurs nebo o některý ze zvláštních způsobů řešení úpadku, rozhodnutí o prohlášení konkursu na majetek dlužníka (dále jen "rozhodnutí o prohlášení konkursu"), b) jde-li o reorganizaci, rozhodnutí o povolení reorganizace a c) jde-li o oddlužení, rozhodnutí o povolení oddlužení.
23. Podľa § 140a ods. 1 prvej vety zákona o úpadku, učinky rozhodnutí o úpadku nastávají okamžikem jeho zveřejnění v insolvenčním rejstříku.
24. Podľa § 140e ods. 1 zákona o úpadku, v době, po kterou trvají účinky rozhodnutí o úpadku, nelze nařídit nebo zahájit výkon rozhodnutí nebo exekuci, která by postihovala majetek ve vlastnictví dlužníka, jakož i jiný majetek, který náleží do majetkové podstaty; to neplatí pro nařízení nebo zahájení výkonu rozhodnutí nebo exekuce na základě rozhodnutí insolvenčního soudu vydaného podle § 203 odst. 5.
25. Podľa § 413 ods. 1 zákona o úpadku, splnění oddlužení vezme insolvenční soud na vědomí rozhodnutím, jinak rozhodne o nesplnění oddlužení. Současně insolvenční soud rozhodne o odměně insolvenčního správce a jeho nákladech a zprostí insolvenčního správce jeho funkce. Odvolání proti tomuto rozhodnutí mohou podat dlužník, insolvenční správce a věřitelé; toto rozhodnutí je účinné nabytím právní moci, jeho právní mocí insolvenční řízení končí.
26. Podľa § 414 ods. 1 zákona o úpadku, jestliže insolvenční soud rozhodne o splnění oddlužení a dlužník splní řádně a včas všechny povinnosti podle schváleného způsobu oddlužení, spojí insolvenční soud s rozhodnutím o splnění oddlužení rozhodnutí, jímž dlužníka osvobodí od placení pohledávek, zahrnutých do oddlužení, v rozsahu, v němž dosud nebyly uspokojeny. Osvobození podle věty první se nevztahuje na pohledávky vzniklé po rozhodnutí o úpadku.
27. Podľa § 414 ods. 2 zákona o úpadku, osvobození podle odstavce 1 se vztahuje také na věřitele, k jejichž pohledávkám se v insolvenčním řízení nepřihlíželo, a na věřitele, kteří své pohledávky do insolvenčního řízení nepřihlásili, ač tak měli učinit.
28. Hlavným zmyslom oddlženia je zbaviť dlžníka zbytku jeho dlhov, ktoré neboli v insolvenčnom konaní uspokojené. Oslobodenie umožní súd na konci celého procesu v prípade, že si dlžník riadne a včas plnil svoje povinnosti. Dlžníkovi sú „odpustené“ nielen pohľadávky veriteľov, ktorí sa do insolvenčného konania prihlásili a neboli úplne uspokojené ale aj pohľadávky veriteľov, ktorí sa prihlásili oneskorené alebo sa do konania vôbec neprihlásili. Rozhodnutie vydané podľa § 414 ods. 1 zákona o úpadku, ktorým súd oslobodí dlžníka od platenia pohľadávok v rozsahu, v akom doteraz neboli uspokojené, nespôsobuje zánik takých pohľadávok. Pohľadávka v neuhradenom rozsahu naďalej existuje, dlžník je však rozhodnutím insolvenčného súdu zbavený povinnosti ju veriteľovi zaplatiť. Pohľadávka tak v neuhradenom rozsahu nezanikla, ale veriteľ ju nemôže úspešne vymáhať, teda v súdnom či inom konaní už nemožno takú pohľadávku veriteľovi priznať (pohľadávka má povahu naturálnej obligácie). Vo vykonávacom konaní má takáto pohľadávka rovnaký režim ako premlčaná pohľadávka.
29. V danej veci súd lustráciou v súdnych registroch zistil, že Mestský súd v Prahe povolil oddlženie povinnej uznesením sp. zn. MSPH 94 INS 5394/2016-A-11 zo dňa 06.04.2016 a následne súd splnenie oddlženia zobral na vedomie v súlade s § 413 ods. 1 zákona o úpadku uznesením Mestského súdu v Prahe sp. zn. MSPH 94 INS 5394/2016-B-28 zo dňa 19.07.2021. V súlade s § 414 ods. 1 a ods. 2 zákona o úpadku súd v uznesení o splnení oddlženia takisto rozhodol o tom, že povinnú oslobodil od platenia pohľadávok zahrnutých do oddlženia, v rozsahu v akom doteraz neboli uspokojené, pričom toto oslobodenie sa tiež vzťahuje na veriteľov, na ktorých pohľadávky sa v insolvenčnom konaní neprihliadalo, a na veriteľov, ktorí svoje pohľadávky do insolvenčného konania neprihlásili, aj keď tak mali urobiť. Oslobodenie sa vťahuje aj na ručiteľov a iné osoby, ktorí mali voči dlžníčke pre tieto pohľadávky právo postihu. Oslobodenie sa nevzťahuje na pohľadávky vzniknuté po rozhodnutí o úpadku dlžníčky. Z uvedeného dôvodu súd považoval za potrebné vyriešiť otázku či v danom prípade ide o pohľadávku, ktorá vznikla pred rozhodnutím o úpadku dlžníčky alebo po rozhodnutí o úpadku dlžníčky.
30. Keďže exekučným titulom v danom konaní je rozsudok Okresného súdu Prievidza sp. zn. 7C/55/2009 zo dňa 28.08.2009, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 04.11.2009 a vykonateľnosť dňa 04.01.2010 je zrejmé že pohľadávka vymáhaná v exekučnom konaní vznikla ešte pred rozhodnutím o úpadku dlžníčky (uznesenie Mestského súdu v Prahe sp. zn. MSPH 94 INS 5394/2016-A-11 zo dňa 06.04.2016), z čoho vyplýva, že uvedenú pohľadávku bolo možné uspokojiť len vo vyhlásenom konkurze, nakoľko rozhodnutím Mestského súdu v Prahe sp. zn. MSPH 94 INS 5394/2016-B-28 zo dňa 19.07.2021 bola dlžníčka (povinná) oslobodená od pohľadávok zahrnutých do oddlženia, v rozsahu v akom doposiaľ neboli uspokojené, pričom toto oslobodenie sa tiež vzťahuje na veriteľov, na ktorých pohľadávky sa v insolvenčnom konaní neprihliadalo, a na veriteľov, ktorí svoje pohľadávky do insolvenčného konania neprihlásili, aj keď tak mali urobiť. Z uvedeného súd zistil, že povinná bola po splnení oddlženia oslobodená od platenia pohľadávky vymáhanej v exekučnom konaní, nakoľko tá vznikla ešte pred rozhodnutím o úpadku dlžníčky, preto je daný dôvod na zastavenie exekúcie súdom v súlade s § 61k ods. 1 Exekučného poriadku.
31. Vychádzajúc z obsahu súdneho spisu súd dospel k právnemu názoru, že sú tu iné skutočnosti, ktoré brána vymáhateľnosti exekučného titulu, preto súd exekúciu v zmysle § 61k ods. 1 písm. d) Exekučného poriadku zastavil (I. výroková veta rozhodnutia).
32. Vzhľadom na to, že súd exekúciu zastavil, je potrebné, aby zároveň rozhodol o náhrade trov exekúcie vrátane určenia ich výšky (§ 61l ods. 3 prvá veta Exekučného poriadku).
33. Podľa § 195 Exekučného poriadku, trovami exekučného konania sú trovy exekútora, trovy účastníkov exekučného konania a trovy štátu.
34. Podľa § 200 Exekučného poriadku, na exekučné konanie sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak. Ustanovenia o prostriedkoch procesného útoku, prostriedkoch procesnej obrany, koncentrácii a intervencii sa nepoužijú.
35. Podľa § 255 ods.1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
36. Podľa § 199a ods. 2 Exekučného poriadku, trovami povinného sú výdavky na zastupovanie v exekučnom konaní v súvislosti s návrhom na zastavenie exekúcie.
37. Podľa § 199d ods. 2 Exekučného poriadku, povinný má voči oprávnenému nárok na náhradu účelne vynaložených trov, ktoré v exekučnom konaní platil, ak mu súd na jeho návrh priznal ich náhradu v súvislosti s rozhodnutím o zastavení exekúcie z dôvodu, ktorý možno oprávnenému pričítať.
38. V zmysle § 255 ods. 1 CSP v spojení s § 200 Exekučného poriadku sa ako kritérium priznania náhrady trov exekučného konania premieta zásada úspechu vo veci, teda zásada zodpovednosti za výsledok sporu, a to tak, že neúspešný účastník je povinný nahradiť úspešnému účastníkovi preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené trovy, ktoré úspešný účastník vynaložil v súvislosti s uplatnením alebo bránením svojho práva. Ustanovenie § 199d ods. 2 Exekučného poriadku umožňuje priznať povinnému voči oprávnenému nárok na náhradu účelne vynaložených trov v prípade, ak povinný podal súdu návrh na ich priznanie a zároveň súd exekúciu zastavil z dôvodu, ktorý možno oprávnenému pričítať. Keďže v
danom prípade povinná nepodala súdu návrh na priznanie trov povinnej a ani jej žiadne preukázateľné trovy v tomto konaní nevznikli, súd rozhodol tak, že povinnej voči oprávnenému nárok na náhradu trov konania o návrhu povinnej na zastavenie exekúcie nepriznal (II. výroková veta rozhodnutia).
39. Podľa § 196 Exekučného poriadku, trovami exekútora sú odmena exekútora a náhrada výdavkov ustanovených týmto zákonom.
40. Podľa § 197 ods. 1 prvej vety Exekučného poriadku, za výkon exekučnej činnosti podľa tohto zákona patrí exekútorovi odmena a náhrada paušálnych výdavkov a nevyhnutných výdavkov spojených s vedením konania, ktoré nie sú kryté paušálnymi výdavkami.
41. Podľa § 197 ods. 2 Exekučného poriadku, ak je exekútor platiteľom dane z pridanej hodnoty podľa osobitného zákona, zvyšuje sa jeho odmena a náhrada výdavkov o daň z pridanej hodnoty.
42. Podľa § 198 ods. 2 prvej vety Exekučného poriadku, ak došlo k zastaveniu exekúcie, patrí exekútorovi náhrada výdavkov, ktorú znáša účastník konania povinný platiť trovy exekútora podľa tohto zákona.
43. Podľa § 199c ods. 1 prvej vety Exekučného poriadku, ak sa exekúcia ukončila z iného dôvodu ako pre vymoženie alebo splnenie vymáhaného nároku povinným a ide o dôvod, ktorý možno oprávnenému pričítať, alebo z dôvodu, pre ktorý prináleží exekútorovi vydať upovedomenie o zastavení exekúcie, platí trovy podľa § 198 ods. 2 oprávnený.
44. Podľa § 199 Exekučného poriadku, výšku odmeny exekútora, náhrady výdavkov, preddavku na trovy exekútora a spôsob ich určenia ustanoví ministerstvo všeobecne záväzným právnym predpisom.
45. Podľa § 22 ods. 1 Vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 68/2017 Z. z., ktorou sa vykonávajú niektoré ustanovenia zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „Vyhláška“), exekútorovi patrí náhrada paušálnych výdavkov vo výške 60 eur.
46. Podľa § 22 ods. 2 Vyhlášky, ak sa vymáhaný nárok splní do uplynutia lehoty na podanie návrhu na zastavenie exekúcie, ktorý má podľa zákona odkladný účinok, alebo do uplynutia tejto lehoty nastane iný dôvod na ukončenie exekúcie, patrí exekútorovi náhrada paušálnych výdavkov podľa odseku 1 v rozsahu 50 %.
47. Ak dôjde k zastaveniu exekúcie v súlade s vyššie citovaným ustanovením § 198 ods. 2 Exekučného poriadku patrí exekútorovi náhrada výdavkov, pričom tie znáša účastník konania povinný platiť trovy exekútora podľa ustanovení tohto zákona. V tomto bode súd uvádza, že exekučné konanie sa začína výlučne na návrh oprávneného a ďalej je vedené na vymoženie jeho pohľadávky, a preto spolu s podaním návrhu na vykonanie exekúcie prechádza na oprávneného aj riziko, že bude zaviazaný znášať trovy súdneho exekútora v prípade, ak dôjde k ukončeniu exekúcie z iných dôvodov, ako vymožením uloženej povinnosti. Z uvedeného je potom zrejmé, že dôvod zastavenia exekúcie, ktorá bola ukončená z iných dôvodov ako vymožením uloženej povinnosti, je nutné pričítať práve oprávnenému.
48. Nakoľko do uplynutia lehoty na podanie návrhu na zastavenie exekúcie nastal dôvod na zastavenie exekúcie, v zmysle § 22 ods. 2 Vyhlášky poverenej súdnej exekútorke tak patrí náhrada výdavkov vo výške 36,- Eur, pričom táto suma pozostáva z náhrady paušálnych výdavkov vo výške 30,- Eur (50 % zo sumy 60,- Eur) a DPH vo výške 6,- Eur (20 % DPH), keďže súdna exekútorka je evidovaná v zozname daňových subjektov registrovaných pre daň z pridanej hodnoty. Súd vzhľadom na vyššie uvedené zaviazal na úhradu trov oprávneného, nakoľko sa exekúcia ukončila z iného dôvodu ako vymožením alebo splnením vymáhaného nároku, a zároveň ide o dôvod, ktorý možno oprávnenému pričítať (III. výroková veta rozhodnutia).
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné podať sťažnosť v lehote 15 dní od doručenia uznesenia na Okresnom súde Banská Bystrica.
Sťažnosť môže podať ten, v koho neprospech bolo uznesenie vydané.
Sťažnosť len proti dôvodom uznesenia nie je prípustná.
V sťažnosti musí byť uvedené, ktorému súdu je určená, kto ju podáva, proti ktorému uzneseniu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto uznesenie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa sťažovateľ domáha.
V sťažnosti možno uvádzať nové skutočnosti a dôkazy, ak je to so zreteľom na povahu a okolnosti sporu možné a účelné.