Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_2Co-30-2022.pdf
PDF · 90.91 KB
Case nature
Subarea
2Co/30/2022
Uznesenie
Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Mariany Muránskej a členov senátu JUDr. Evy Šofrankovej a JUDr. Martina Barana v spore žalobcu: Prima banka Slovensko, a.s., so sídlom Hodžova 11, 010 11 Žilina, IČO: 31 575 951, proti žalovanej: J. W., nar. XX.XX.XXXX, B. 5, XXX XX B., o návrhu žalobcu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, o odvolaní žalobcu proti uzneseniu Okresného súdu Svidník č.k. 4C/25/2022-14 zo dňa 20.05.2022 takto
rozhodol:
P o t v r d z u j e uznesenie.
N e p r i z n á v a stranám sporu náhradu trov odvolacieho konania.
odôvodnenie:
1. Napadnutým uznesením Okresný súd Svidník (ďalej len „súd prvej inštancie“) zamietol návrh žalobcu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia a náhradu trov konania stranám sporu nepriznal.
2. Rozhodnutie právne odôvodnil podľa ust. § 326 ods. 1 a 2, § 329 ods. 1 až 3, § 343 ods. 1 až 3, § 344 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“).
3. Súd prvej inštancie uviedol, že žalobca sa návrhom domáhal nariadenia zabezpečovacieho opatrenia, pričom žiadal, aby súd rozhodol, že sa cit. „v prospech žalobcu zriaďuje záložné právo na nehnuteľnostiach zapísaných na LV č. XXX, katastrálne územie B., obec B., okres W., a to pozemok, parc. č. XX/X, register „C“, výmera 836 m2, druh pozemku zastavané plochy a nádvoria, pozemok parc. č. XX, register „C“, výmera 243 m2, druh pozemku záhrady, pozemok, parc. č. XX/X, register „C“, výmera 40 m2, druh pozemku zastavané plochy a nádvoria, pozemok, parc. č. XX, register „C“, výmera 664 m2, druh pozemku záhrady, pozemok, parc. č. XXX/XX, register „C“, výmera 966 m2, druh pozemku trvalé trávne porasty, stavba súpisné číslo X,. na pozemku parc. č. XX/X, druh stavby XX, popis stavby Rodinný dom a stavba bez súpisného čísla, na pozemku parc. č. XX/X, druh stavby XX, popis maštaľ, pričom zápis práv žalobcu bude vykonaný prednostne, t. j. pred zapísaným zabezpečovacím opatrením v prospech H.. Q. V., dátum narodenia XX.XX.XXXX, trvale bytom XXX XX Z. XXX.“
4. V odôvodnení návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia žalobca uviedol, že žalovaná je výlučnou vlastníčkou uvedených nehnuteľností a tvrdil, že so žalovanou a P. ako s dlžníkmi uzatvoril dňa 14.12.2020 zmluvu o úvere č.XXXXXXXXXXXXXXXX, pričom k zabezpečeniu nárokov žalobcu vyplývajúcich z tejto zmluvy bola so žalovanou uzatvorená v súlade s ust. § 151b Občianskeho zákonníka zmluva o zriadení záložného práva na nehnuteľný majetok č.XXXXXXXXXXXXXXXX. Poskytnutím úveru bol podľa žalobcovho tvrdenia refinancovaný úver poskytnutý dlžníkom zo strany I. O. a financie poskytnuté V. W., a.s. a z toho dôvodu nastala len zmena v osobe veriteľa, ale predmet zostal zachovaný, keďže osoba záložcu, dôvod záložného práva- financovanie bytovej otázky dlžníkov zostali zachované, pričom nezmenil sa ani samotný záloh.
Žalobca ďalej uviedol, že dňa 07.01.2021 bol Okresnému úradu W., katastrálnemu odboru doručený jeho návrh na vklad záložného práva k nehnuteľnostiam v súvislosti s čím bola vyznačená plomba na základe B., avšak vklad záložného práva vykonaný nebol z dôvodu, že katastru bolo doručené uznesenie Okresného súdu Svidník sp.zn.1C/2/2021 zo dňa 26.01.2021 o nariadení zabezpečovacieho a neodkladného opatrenia obsahujúce výroky obmedzujúce nakladanie s nehnuteľnosťami. Žalobca uviedol, že prerušením konania o vklade záložného práva k nehnuteľnostiam katastrom došlo a dochádza k výraznému obmedzovaniu jeho práv, keďže vznikol hrubý nepomer v právach z dôvodu, že žalobca poskytol dlžníkom financie na vyplatenie nárokov I. O.. a V., ale rozhodnutím súdu a následným prerušením vkladového konania prišiel o možnosť zabezpečenia svojich nárokov potvrdených záložnou zmluvou. Poukazujúc na ust.§ 343, § 344 a § 326 ods.1 CSP žalobca tvrdil, že sú splnené podmienky na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia zo strany súdu, nakoľko je splnená podmienka existencie spôsobilého predmetu záložného práva, splnená je podľa neho aj podmienka, že zabezpečovacie opatrenie bude zabezpečovať peňažnú pohľadávku a splnená je aj podmienka existujúcej obavy z budúceho marenia exekúcie. Tvrdil, že z titulu podpísanej zmluvy o úvere eviduje peňažnú pohľadávku voči žalovanej a že návrh na zabezpečovacie opatrenie smeruje k nehnuteľnostiam a že podložený je podpísanou záložnou zmluvou a návrhom podaným na kataster dňa 07.01.2021. K obave z budúceho marenia exekúcie uviedol, že spoludlžník žalovanej bol trestným rozkazom Okresného súdu Vranov nad Topľou zo dňa 02.07.2019 sp.zn.2T/15/2019 právoplatným dňa 19.07.2019 uznaný za vinného zo spáchania trestného činu poškodzovania cudzej veci podľa § 245 Trestného zákona, pričom poukázal na to, že vlastnícke právo k nehnuteľnostiam síce zapísané bolo na základe kúpnej zmluvy zo dňa 23.08.2017 len žalovanej, ale vzhľadom na skutočnosť, že nehnuteľnosti nadobudnuté boli za trvania manželstva, spadajú do masy BSM, bez ohľadu na zápis v katastri. Žalobca uviedol, že o nariadenie zabezpečovacieho opatrenia žiadal aj z dôvodu, že H.. Q. V. ako osoba oprávnená z uznesenia súdu môže iniciovať speňaženie nehnuteľnosti pred žalobcom napriek tomu, že ten má uzatvorenú so žalovanou záložnú zmluvu a návrh na vklad záložného práva bol podaný už 07.01.2021. Žalobca k návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia ako dôkaz pripojil len Návrh na vklad záložného práva adresovaný a doručený Okresnému úradu W.- katastrálny odbor dňa 07.01.2021, číslo konania V XX/XXXX.
5. Súd prvej inštancie dospel k záveru, že žalobca absolútne ničím neosvedčil ani len existenciu peňažnej pohľadávky voči žalovanej na zabezpečenie ktorej má navrhované zabezpečovacie opatrenie slúžiť. Žalobca v návrhu takúto pohľadávku ani nijako nešpecifikoval, vôbec neuviedol o akú peňažnú pohľadávku, v akej výške sa vôbec má jednať, neuviedol ani len výšku úveru, ktorý mal byť predmetom úverovej zmluvy, ktorej uzavretie v návrhu tvrdil, ale ktorú súdu nepredložil. Ako jediný dôkaz k návrhu pripojil len návrh na vklad záložného práva adresovaný katastrálnemu odboru Okresného úradu W.. Ani v tejto listine nie je nijako špecifikovaný a vôbec uvedený, vyčíslený peňažný nárok, ktorému sa má poskytnúť ochrana. Žalobca argumentoval tým, že prerušením konania o vklade záložného práva k nehnuteľnosti katastrom dochádza k výraznému obmedzovaniu jeho práv a že uznesenie súdu o neodkladnom a zabezpečovacom opatrení sp. zn. 1C/2/2021, na základe ktorého k tomu došlo mylne vychádzalo z obavy oprávnenej H.. Q. V., že plomba V-XX/XXXX smeruje k prevodu nehnuteľnosti, hoci tá v skutočnosti mala slúžiť len na výmenu záložného veriteľa. Súd prvej inštancie konštatoval, že účelom zabezpečovacieho opatrenia podľa ust. § 343 CSP nie je zvrátiť, revidovať, či preskúmavať výsledok a správnosť postupu katastrálneho úradu (to patrí v zásade správnemu súdnictvu), ani preskúmavať správnosť iného uznesenia súdu ( sp. zn. 1C/2/2021) alebo ho revidovať. Žalobca zároveň neosvedčil ani primeranosť navrhovaného zabezpečovacieho opatrenia vo vzťahu k pohľadávke (a jej výške) na zabezpečenie ktorej sa má nariadiť zabezpečovacie opatrenie a ktorá by podľa tvrdenia žalobcu mala mať pôvod v úverovej zmluve, čo je logický záver plynúci z toho, že nielenže nepredložil ani len danú úverovú zmluvu, ale ani len neuviedol napr. výšku poskytnutého úveru, jeho splatnosť, spôsob a priebeh splácania a pod. Vzhľadom na všetky vyššie uvedené dôvody súd prvej inštancie návrh na nariadenie zabezpečovacieho v celom rozsahu zamietol. O trovách konania rozhodol súd prvej inštancie podľa ust. § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 a 2 CSP.
6. Proti uzneseniu v celom rozsahu podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobca. Namietal, že súd prvej inštancie dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam, jeho rozhodnutie vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci a došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Uviedol, že navrhol nariadenie zabezpečovacieho opatrenia z možného konania osoby oprávnenej z uznesenia Okresného súdu Svidník, sp. zn. 1C/2/2021 zo dňa 26.01.2021 - H.. Q. V.. Žalovaná na základe
uznesenia môže v dohľadnej dobe vykonať úkony, ktoré môžu vážne ohroziť alebo dokonca absolútne zmariť uplatnenie akýkoľvek práv žalobcu. Ďalej uviedol, že prerušením konania o vklade záložného práva k nehnuteľnosti katastrom W., došlo a dochádza k výraznému obmedzeniu jeho práv, keďže vznikol hrubý nepomer v právach z dôvodu, že žalobca poskytol dlžníkom financie na vyplatenie nárokov I. O.. a V. W.. ale rozhodnutím súdu a následným prerušením vkladového konania prišiel o možnosť zabezpečenia svojich nárokov potvrdených záložnou zmluvou. K zásade proporcionality konštatoval, že sa s ňou samotný súd v konaní sp. zn. XC/X/XXXX určite neriadil, keď na zabezpečenie nejudikovanej pohľadávky, ktorá môže byť ale nemusí byť vo výške 25 907,50,- eur nariadil uznesením blokáciu nehnuteľnosti vo vlastníctve osoby rozdielnej od škodcu. Nesúhlasil s tvrdením súdu prvej inštancie, že neoznačil dôkazy preukazujúce peňažný nárok voči žalovanej. V návrhu zo dňa 28.04.2022 uviedol právny dôvod vzájomného vzťahu so žalovanou a tou je identifikovaná zmluva o úvere. Na záver opätovne zdôraznil, že svojim návrhom žiadal súd prvej inštancie o vydanie zabezpečovacieho opatrenia hlavne z dôvodu, že žalovaná ako osoba oprávnená z uznesenia môže iniciovať speňaženie nehnuteľnosti pred žalobcom napriek tomu, že má uzatvorenú so žalobcom záložnú zmluvu a návrh na vklad záložného práva bol podaný už dňa 07.01.2021. Navrhol, aby odvolací súd vydal uznesenie, ktorým ruší uznesenie súdu prvej inštancie alternatívne, aby odvolací súd zmenil výrokovú časť tak, že nariaďuje zabezpečovacie opatrenie.
7. K odvolaniu sa žalovaná písomne nevyjadrila.
8. Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) príslušný na rozhodnutie o odvolaní podľa § 34 Zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), vzhľadom na včas podané odvolanie preskúmal napadnuté uznesenie v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. § 379 a § 380 CSP, bez nariadenia pojednávania a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné.
9. Odvolací súd v odvolacom konaní posúdil relevantnosť konkrétnych odvolacích dôvodov, teda, či súd prvej inštancie na zistený skutkový stav správne, v úplnosti, aplikoval príslušné právne predpisy, či riadne svoje rozhodnutie odôvodnil, to všetko s prihliadnutím na to, že v odôvodnení rozhodnutia nemusí byť daná odpoveď na každú námietku alebo argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní (Ústavný súd Slovenskej republiky II.ÚS 78/05).
10. Podľa § 343 ods. 1 až 3 CSP, zabezpečovacím opatrením môže súd zriadiť záložné právo na veciach, právach alebo na iných majetkových hodnotách dlžníka na zabezpečenie peňažnej pohľadávky veriteľa, ak je obava, že exekúcia bude ohrozená. Záložné právo sa zriaďuje vydaním uznesenia o zabezpečovacom opatrení. Záložné právo vzniká zápisom do príslušného registra. Výkon záložného práva môže nastať až po tom, ako bola pohľadávka právoplatne priznaná súdnym rozhodnutím.
11. Podľa 344 CSP, ustanovenia o neodkladnom opatrení sa použijú primerane aj na zabezpečovacie opatrenie.
12. Podľa § 326 ods. 1 CSP, v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach žaloby podľa § 132 uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha.
13. Podľa § 326 ods. 2 CSP, k návrhu musí navrhovateľ pripojiť listiny, na ktoré sa odvoláva.
14. Zmyslom zabezpečovacieho opatrenia je ochrana peňažného nároku veriteľa voči dlžníkovi pre prípad existencie obavy, že budúca exekúcia bude zmarená. Zabezpečovacie opatrenie má tak posilniť istotu veriteľa, že v prípade úspechu v konaní si bude môcť svoju pohľadávku voči dlžníkovi uspokojiť výkonom záložného práva. Žalobca musí osvedčiť jednak existenciu nároku, jednak existenciu obavy z ohrozenia exekúcie budúceho rozhodnutia. Dokazovanie má v tomto konaní povahu osvedčovania. Uvedené znamená, že sa na základe dostupných dôkazných prostriedkov zisťujú relevantné skutočnosti, pričom sa nemusí dodržať formalizovaný postup procesného dokazovania. Osvedčenie teda znamená, že súd pomocou žalobcom predložených dôkazných prostriedkov zisťuje najvýznamnejšie skutočnosti, prostredníctvom ktorých sa mu daný nárok vzhľadom na všetky okolnosti prejednávanej veci javí ako nanajvýš pravdepodobný.
15. Súd prvej inštancie sa správne zaoberal otázkou, či sú splnené podmienky pre nariadenie zabezpečovacieho opatrenia. Z príslušných ustanovení upravujúcich a vzťahujúcich sa na inštitút zabezpečovacieho opatrenia možno vyvodiť, že predpokladmi na ich nariadenie sú: (i) návrh na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, (ii) spôsobilý predmet záložného práva, (iii) zriadené záložné právo má sledovať zabezpečenie peňažnej pohľadávky a (iv) existencia obavy z budúceho zmarenia exekúcie. Až po kumulatívnom splnení všetkých uvedených predpokladov môže súd nariadiť zabezpečovacie opatrenie a posilniť tak postavenie veriteľa zriadením záložného práva na špecifikovaný majetok dlžníka, ktoré bude slúžiť na zabezpečenie jeho pohľadávky voči veriteľovi, ktorá už bola alebo by mohla byť judikovaná. Zabezpečovacie opatrenie môže súd nariadiť pred začatím konania, v priebehu konania a rovnako ho môže nariadiť aj po skončení konania.
16. Zabezpečovacie opatrenie môže slúžiť len na zabezpečenie peňažnej pohľadávky, ktorá môže vzniknúť na základe rôznych právnych titulov, pričom spôsobilým predmetom záložného práva môžu byť veci, práva a iné majetkové hodnoty. V návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia má byť konkrétne peňažná pohľadávka špecifikovaná tak, aby bolo možné identifikovať, že tento peňažný nárok trvá a je dôvodný. Bez osvedčenia dôvodnosti a trvania peňažného nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a vo vzťahu ku ktorému môže byť ohrozená exekúcia, nemôžu byť splnené podmienky pre nariadenie zabezpečovacieho opatrenia. Súd na základe dostupných dôkazných prostriedkov zisťuje relevantné skutočnosti, pričom nemusí dodržať formalizovaný postup procesného dokazovania. Dokazovanie má v tomto konaní povahu osvedčovania. Osvedčenie teda znamená, že súd pomocou žalobcom predložených dôkazných prostriedkov zisťuje najvýznamnejšie skutočnosti, prostredníctvom ktorých sa mu daný nárok vzhľadom na všetky okolnosti prejednávanej veci javí ako nanajvýš pravdepodobný.
17. Rovnako súd musí skúmať princíp proporcionality, a teda, či zabezpečovacie opatrenie neobmedzí povinnú osobu neprimeraným spôsobom a nad nevyhnutný rozsah a aj v tomto smere musí rozhodnutie náležite odôvodniť. Pred nariadením zabezpečovacieho opatrenia súd musí vždy zvážiť, či zásah do práv dotknutej strany je primeraný žalobcom osvedčenému porušeniu jeho práv a právom chránených záujmov (zásada tzv. primeranosti zásahu). Pokiaľ ide o majetok, na ktorý sa má vzťahovať zabezpečovacie opatrenie, musí sa zohľadniť uvedená zásada primeranosti zásahov do majetkových pomerov dlžníka, a to aj vo vzťahu k pohľadávke, na zabezpečenie ktorej súd zriaďuje zabezpečovacie opatrenie. Z hľadiska rozsahu zabezpečenia tak nesmie vzniknúť zjavný nepomer.
18. Odvolací súd má za to, že žalobca neosvedčil spôsobilosť uplatňovanej peňažnej pohľadávky voči žalovanej, keďže tak ako to uviedol súd prvej inštancie, žalobca v návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia pohľadávku nijako nešpecifikoval, vôbec neuviedol o akú peňažnú pohľadávku a v akej výške sa vôbec má jednať, neuviedol ani len výšku úveru, ktorý mal byť predmetom úverovej zmluvy, ktorej uzavretie v návrhu tvrdil, ale ktorú súdu ako dôkazný prostriedok nepredložil.
19. Podľa odvolacieho súdu tvrdenia žalobcu v návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia nie sú spôsobilé na vyvodenie obavy zo zmarenia uspokojenia pohľadávky v rámci exekúcie. Z tvrdení žalobcu je zrejmé, že návrh na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia odôvodnil, že žalovaná na základe uznesenia Okresného súdu Svidník sp. zn. 1C/2/2021 môže v dohľadnej dobe vykonať úkony, ktoré môžu vážne ohroziť alebo dokonca absolútne zmariť uplatnenie akýchkoľvek práv žalobcu. Žalobca ďalej uviedol, že prerušením konania o vklade záložného práva k nehnuteľnosti katastrom W., došlo a dochádza k výraznému obmedzeniu jeho práv, keďže vznikol hrubý nepomer v právach tým, že poskytol dlžníkom financie na vyplatenie nárokov I. O. a V. W.. Následne rozhodnutím súdu a prerušením vkladového konania prišiel o možnosť zabezpečenia svojich nárokov potvrdených záložnou zmluvou. Odvolací súd sa stotožnil so záverom súdu prvej inštancie, že úlohou súdu bolo posúdiť a rozhodnúť, či sú splnené zákonné podmienky na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia a nie obísť, či nahrádzať katastrálne alebo iné súdne konanie, vykonať zápis resp. zriadiť záložné právo na základe záložnej zmluvy žalobcu a žalovanej. Žalobca neuviedol žiadne skutočnosti objektívne odôvodňujúce obavu, že by prípadná exekúcia mohla byť zmarená a jeho subjektívne vyššie popísané tvrdenia neboli preukázané faktami a zostávajú len v rovine vyslovenej hypotézy. Odvolací súd dodáva, že žalobca neosvedčil ani primeranosť navrhovaného zabezpečovacieho opatrenia vo vzťahu, k pohľadávke na zabezpečenie ktorej sa má nariadiť zabezpečovacie opatrenie a ktorá mala mať pôvod v úverovej zmluve. Žalobca
nielenže nepredložil úverovú zmluvu, ale ani neuviedol napr. výšku poskytnutého úveru, jeho splatnosť a pod.
20. Žalobca nepreukázal existenciu základných predpokladov pre nariadenie zabezpečovacieho opatrenia a preto odvolací súd postupom podľa § 387 ods. 1 a 2 CSP napadnuté uznesenie potvrdil ako vecne správne.
21. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods.1 v spojení s § 262 ods. 1 CSP. Žalovaná bola v odvolacom konaní úspešná, avšak v odvolacom konaní jej žiadne účelne vynaložené výdavky ako trovy konania nevznikli, preto jej súd nárok na náhradu trov odvolacieho konania nepriznal (NS SR, sp. zn. 6Cdo/544/15 z 26.10.2016). Žalobca bol v konaní neúspešný, preto mu trovy odvolacieho konania nepatria.
22. Rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu v pomere hlasov 3:0 ( § 393 ods. 2 CSP).
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu nie je prípustné odvolanie.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods.2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).