Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_64Cb-427-2015.pdf
PDF · 133.38 KB
Case nature
Area
Subarea
64Cb/427/2015
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Banská Bystrica, konajúc sudkyňou Mgr. Miriam Kamenskou, v právnej veci žalobcu DOKA DREVO, s. r. o., so sídlom Cesta k Smrečine 11, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 31 619 380, právne zast. Advokátska kancelária Laššák s.r.o., so sídlom Rudlovská cesta 33, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 36 771 651, v mene ktorej v konaní koná konateľ - advokát JUDr. Martin Laššák, proti žalovanému OMNIS SECURITY SERVICE BB, s. r. o., so sídlom Prof. Sáru 5, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 36 031 194, právne zast. JUDr. Tomáš Hláčik, advokát, Železničná 173, 976 62 Brusno, za účasti intervenienta popri žalovanom KOOPERATIVA poisťovňa, a. s., Vienna Insurance Group, so sídlom Štefanovičova 4, 816 23 Bratislava, IČO: 00 585 441, právne zast. Advokátska kancelária Miroslav Maďar, s. r. o., so sídlom Robotnícka 6, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 36 868 299, v mene ktorej v konaní koná konateľ - advokát Mgr. Miroslav Maďar, o zaplatenie sumy 38 965,49 Eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
Žalobu z a m i e t a .
Žalovanému p r i z n á v a proti žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.
Intervenientovi popri žalovanom p r i z n á v a proti žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.
odôvodnenie:
1. Žalobca si žalobou zo dňa 16. 10. 2015 uplatnil proti žalovanému právo na zaplatenie sumy 38 965,49 Eur. Uviedol, že žalobca uzatvoril dňa 01. 07. 2006 so spoločnosťou OMNIS SECURITY SERVICE, a. s., Spišská Nová Ves, IČO: 36 570 052 Zmluvu o ochrane majetku, predmetom ktorej bolo vykonávanie ochrany objektu a majetku žalobcu, a to prevádzkový areál žalobcu nachádzajúci sa na ul. Cesta k Smrečine 11 v Banskej Bystrici. Zmluvou o prevode časti podniku zo dňa 01. 10. 2006 bola časť podniku spoločnosti OMNIS SECURITY SERVICE, a. s. - stredisko Banská Bystrica, prevedená na žalovaného, ktorý sa tak stal zmluvnou stranou Zmluvy na strane poskytovateľa. S poukazom na článok II. bod 3, článok II. bod 4 písm. a) a článok II. bod 7 Zmluvy a Smernicu pre režim vstupu a výstupu na vrátnici spoločnosti žalobcu žalobca ďalej uviedol, že v období od 30. 03. 2014 do 10. 11. 2014 dosiaľ nezistený páchateľ v presne nezistenom čase odcudzil zo skladových priestorov žalobcu v rámci areálu na Ceste k Smrečine 11 v Banskej Bystrici, ktorý bol strážený žalovaným v zmysle Zmluvy, sortiment debniacich dielcov v celkovej hodnote 54 523,69 Eur. Podľa výsledkov komplexnej inventúry za obdobie prvého kvartálu roku 2014 ešte neboli zistené krádeže materiálu, následne vykonané inventúry už preukázali rozdiel v stave skladových zásob, rovnako aj výsledky mimoriadnej inventúry skladového materiálu zo dňa 10. 11. 2014. Žalobca podal v danej veci trestné oznámenie pre podozrenie zo spáchania trestného činu krádeže. Vyšetrovanie bolo vedené Obvodným oddelením Policajného zboru Banská Bystrica - východ pod ČVS: O.-XXXX/OV-R.-XXXX. Ohľadom časti spôsobenej škody vo výške 15 558,20 Eur došlo k doznaniu páchateľa O. N., vec bola v danom rozsahu odstúpená na osobitné konanie a páchateľ bol následne uznaný vinným trestným rozkazom Okresného súdu Banská Bystrica pod sp. zn. XT XX/ XXXX zo dňa 10. 06. 2015 a žalobcovi bola priznaná náhrada škody vo výške 15 558,20 Eur. Vo zvyšnom rozsahu, teda vo výške škody 38 965,49 Eur, bolo trestné stíhanie prerušené. Z výsledkov vyšetrovania v danej veci je zrejmé, že zo strany žalovaného jednoznačne došlo k porušeniu jeho zmluvných povinností, pričom je podľa názoru žalobcu irelevantné, že sa orgánom činným v trestnom konaní nepodarilo do dnešného dňa obviniť konkrétneho páchateľa, keďže krádeže boli možné len v dôsledku preukázanej činnosti, že zamestnanci žalovaného si riadne neplnili svoje povinnosti, čím žalovaný porušil svoje zmluvné povinnosti zo zmluvy. Z výsledkov vyšetrovania v trestnej veci vyplýva zanedbanie strážnych a kontrolných povinností žalovaného jeho zamestnancami, ktorí nekontrolovali v rozhodnom čase počas voľných dní vozidlá vchádzajúce do areálu a ani pri ich vychádzaní, čím boli krádeže materiálu z priestorov žalobcu umožnené. V zmysle Smernice boli zamestnanci žalovaného povinní kontrolovať pri vjazde a výjazde vozidlá, vrátane kontroly kabíny vodiča, úložného priestoru a ostatných priestorov, kontrolovať doklady a povolenia na vyvážený a prepravovaný materiál, zamedziť vjazd vozidla, ktorého vodič alebo spolujazdci nemôžu preukázať totožnosť a účel vstupu a zamedziť výjazd vozidla s podozrením na nelegálny vývoz materiálu, ako aj zadržať osobu, ktorá bola pristihnutá pri trestnom čine, alebo bezprostredne po ňom, ak je to potrebné na zistenie jej totožnosti, alebo na zabránenie jej úteku. Svedok O. N. v trestnom stíhaní vypovedal mimo iného, že sa na vrátnici nemusel niekedy ani vôbec zastaviť a rovnako mohol vojsť dnu alebo vyjsť bez toho, aby ho kontrolovali, a tak sa rozhodol, že ukradne nejaké dosky a tieto predá. S poukazom na § 373 Obchodného zákonníka okolnosti vylučujúce zodpovednosť v danom prípade nie sú dané, keďže k porušeniu zmluvných povinností v zmysle Zmluvy a Smernice došlo v dôsledku zanedbania služobných povinností zo strany zamestnancov žalovaného, čo vyplýva z dokazovania vykonaného v trestnom stíhaní a čo bolo konštatované aj dozorujúcim prokurátorom. Žalobca má teda za to, že boli naplnené všetky zákonné predpoklady na vznik povinnosti nahradiť vzniknutú škodu žalobcovi zo strany žalovaného. Medzi vznikom škody a porušením povinnosti zo strany žalovaného existuje aj priama príčinná súvislosť, pretože krádež materiálu treťou osobou bola možná len práve v dôsledku porušenia zmluvných povinností žalovaného.
2. Vo vyjadrení k žalobe žalovaný uviedol, že v celom rozsahu neuznáva výšku ani právny základ uplatneného nároku. Žalovaný namieta uplatnenú výšku škody, a to najmä z dôvodov, že výsledky mimoriadnej inventúry vykonanej v dňoch 8.-9.11.2014 podľa jeho názoru nemožno spoľahlivo overiť, zistené skutočnosti nemusia korešpondovať so skutočnou výškou schodku na skladových zásobách, zároveň ako subjekt zabezpečujúci ochranu majetku žalobcu nebol žalovaný prítomný pri vykonaní inventúry, zistenia žalobcu s ním neboli konzultované a k záverom sa nemal možnosť vyjadriť. Žalobca nepreukázal akú konkrétnu povinnosť mal žalovaný porušiť, v dôsledku ktorej by skutočne došlo ku konkrétne zistenej a vyčíslenej škode na jeho majetku. Žalobca nepreukázal jednoznačné a konkrétne porušenie zmluvnej povinnosti, v dôsledku ktorej by bolo možné presne špecifikovať druh, množstvo a hodnotu hotových výrobkov, ktoré práve z dôvodu toho konkrétneho porušenia povinnosti žalovaného mali byť odcudzené z priestorov výrobného areálu žalobcu. Žalovaný namieta aj tú skutočnosť, že zodpovednosť za schodok na skladových zásobách mala byť primárne uplatnená voči osobám s hmotnou zodpovednosťou za skladové zásoby. V súvislosti so závermi vyšetrovania je potrebné poukázať aj na nedostatočné plnenie základných prevenčných povinností žalobcu na predchádzanie škodám, ktoré konštatovala aj Okresná prokuratúra v Banskej Bystrici, že sklady v objekte boli stále otvorené, nikdy sa nezamykali. Žalobca taktiež nepreukázal príčinnú súvislosť medzi ním tvrdeným porušením zmluvných povinností a vznikom konkrétnej škody a rovnako spoľahlivo nepreukázal ani výšku uplatneného nároku titulom náhrady škody. Súčasne žalovaný navrhol pripustenie vstupu vedľajšieho účastníka do konania na strane žalovaného, a to spoločnosti KOOPERATIVA poisťovňa, a. s. Vienna Insurance Group, Bratislava, s ktorou žalovaný uzatvoril dňa 01. 10. 2008 zmluvu o poistení zodpovednosti pri výkone strážnej služby, poistka č. X XXX XXX XXX, na základe ktorej je žalovaný poistený za spôsobenú škodu pri výkone svojej činnosti, a teda táto spoločnosť má podľa názoru žalovaného právny záujem na výsledku predmetného konania, nakoľko prípadný úspech bude mať za následok vyplatiť poistné plnenie v prospech žalobcu z titulu náhrady škody.
3. Na základe výzvy súdu zo dňa 09. 03. 2016 (§ 93 ods. 3 O.s.p. v znení účinnom do 30. 06. 2016) spoločnosť KOOPERATIVA poisťovňa, a. s. Vienna Insurance Group, Bratislava podaním zo dňa 14. 03. 2016 oznámila, že súhlasí s návrhom žalovaného na vstup vedľajšieho účastníka na jeho strane do konania, keďže má právny záujem na výsledku konania.
4. Vzhľadom na to, že žalobca, ani na základe oznámenia súdu zo dňa 22. 04. 2016 o vstupe vedľajšieho účastníka do konania na strane žalovaného, nenamietal vstup vedľajšieho účastníka do konania, nastali účinky vstupu vedľajšieho účastníka do konania bez toho, aby súd o tejto skutočnosti procesne rozhodoval (§ 93 ods. 3 O.s.p. v znení účinnom do 30. 06. 2016).
5. Následne na pojednávaní konanom dňa 17. 03. 2017 intervenient popri žalovanom písomným úkonom oznámil vstup do konania (§ 82 ods. 1 CSP), keď právny záujem na výsledku konania odôvodnil tým, že v prípade neúspechu žalovaného v konaní bude intervenient povinný poskytnúť príslušné plnenie žalobcovi, nakoľko v relevantnom čase existoval právny vzťah medzi žalovaným a intervenientom založený poistnou zmluvou pre poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone strážnej služby.
6. Podaním zo dňa 29. 09. 2016 (§ 167 ods. 3 CSP) žalobca poprel skutkové tvrdenia žalovaného. Žalobca poprel tvrdenie žalovaného o rozsahu škody, keďže žalovaný nepredložil žiadne tvrdenia a dôkazy, ktoré by správnosť vykonania predmetnej inventúry spochybnili. Uviedol, že žalobca nebol povinný prizvať žalovaného k jej vykonávaniu a rovnako ani nebol povinný so žalovaným jej výsledky konzultovať. Žalobca sa pokúšal o mimosúdne rokovanie so žalovaným, žalovaný neprejavil o takéto rokovanie záujem. Všetky východiskové údaje potrebné pre vykonanie inventúry vychádzajú z riadnej skladovej evidencie žalobcu, a teda tieto údaje sú kedykoľvek verifikovateľné podľa účtovnej evidencie žalobcu. Ak má žalovaný pochybnosti o presnosti evidencie výrobkov žalobcu, tieto by mali vychádzať zo spoľahlivo preukázateľných skutočností a nie subjektívnych dohadov žalovaného. Trestno-právna zodpovednosť páchateľa O. N. je skutočnosťou, ktorá nemá pre túto právnu vec význam, keďže sa v tomto konaní neskúma. To, že bola žalobcovi spôsobená škoda, vyplýva zo záverov inventúry a k jej vzniku by nebolo došlo bez porušenia povinností žalovaného z uzatvorenej Zmluvy o ochrane majetku, keďže v priebehu trestného stíhania vyšlo na javo, že zamestnanci žalovaného vedome a úmyselne vpúšťali páchateľa O. N. do areálu žalobcu, a to dlhodobo, hoci v zmysle Zmluvy bol žalovaný povinný zabezpečovať areál žalobcu práve proti vzniknutiu nepovolaných osôb, akou bol páchateľ O. N.. Ak by žalovaný prostredníctvom svojich zamestnancov neporušil svoju zmluvnú povinnosť zamedzovaniu vstupu alebo vjazdu nepovolaných osôb, zadržal narušiteľov stráženého priestoru a zamedzil rozkrádaniu, zneužitiu, poškodeniu alebo zničeniu majetku firmy, zamedzil výjazdu vozidla s podozrením na nelegálny vývoz materiálu kontroloval dovážaný a vyvážaný materiál a predmety a zadržal osobu, ktorá bola pristihnutá pri trestnom čine alebo bezprostredne po ňom, ku škode, ktorej náhrada je predmetom tejto žaloby, by nedošlo, keďže by bolo zabránené vzniku predpokladov k akýmkoľvek krádežiam. Ak by žalovaný neporušoval svoje povinnosti a prinajmenšom kontroloval vstupujúce a vychádzajúce vozidlá a náklad na nich naložený, ku krádežiam materiálu by nemohlo dôjsť a škoda by žalobcovi nevznikla. Keďže vzhľadom na okolnosti, keď je zrejmé, že k odcudzeniu materiálu zo skladov žalobcu došlo trestnou činnosťou tretích osôb, čo bolo aj predmetom vyšetrovania orgánmi činnými v trestnom konaní, zamestnanci zo zodpovednosťou za schodok mali daný liberačný dôvod a preto uplatnenie zodpovednosti voči ním neprichádzalo do úvahy. Žalobca prijal opatrenie voči predchádzaniu krádežiam jeho majetku, a to práve uzatvorenie Zmluvy zo žalovaným. V rámci plnenia predmetu zmluvy zo strany žalovaného sa malo predchádzať vzniku škody na majetku žalobcu, čo je základným predpokladom a dôvodom pre zmluvný vzťah medzi žalobcom a žalovaným. Nie je možné spravodlivo požadovať od žalobcu prijatie ďalších opatrení, keďže pre tento účel malo slúžiť práve zmluvné plnenie žalovaného podľa Zmluvy. Neuzatváranie skladov vnútri areálu je logickým dôsledkom uzatvorenia Zmluvy, keďže žalovaný mal vykonávať ochranu a ostrahu areálu ako celku, t. j. vrátane skladových priestorov. Žalobca konštatuje, ak by aj napriek existencii Zmluvy mal prijímať ďalšie opatrenia na predchádzanie škodám, plnenie žalovaného podľa Zmluvy by pre neho stratilo akýkoľvek význam.
7. Podaním zo dňa 22. 11. 2016 (§ 167 ods. 4 CSP) žalovaný uviedol, že Smernicou bol žalovanému zadefinovaný priestor, v ktorom má zabezpečovať ochranu majetku žalobcu, pričom tento bol obmedzený len na vrátnicu výrobného závodu žalobcu, parkoviská a oblasť na dohľad od vstupného, resp. výstupného miesta zo spoločnosti. Žalovaný nemá a ani nemal možnosť vykonávať kontrolu skladov hotových výrobkov, ktoré podľa vyjadrenia konateľa žalobcu boli počas roku 2014 otvorené a nezamykali sa, rovnako nemal možnosť vykonávať kontrolu nakládky tovaru, hotových výrobkov v priestoroch expedície. Žalovaný nevykonával obchôdzky areálu, ani stráženie ostatných brán a možných vstupných/výstupných priestorov do areálu. Žalovaný vykonával ochranu majetku žalobcu len jedným pracovníkom 24 hodín denne. Vstup do predmetného areálu bol okrem hlavnej brány, v ktorej priestoroch je vykonávaná strážna služba, možný aj cez ďalšie brány, rovnako oplotenie celého areálu na niektorých miestach bolo poškodené. V priestoroch vrátnice sa nenachádza žiadna váha a ani iné technické prostriedky, ktorými by bolo možné zabezpečiť reálnu kontrolu skutočného obsahu, ako aj množstva tovaru opúšťajúceho areál žalobcu. Žalobca nepredložil žiadny konkrétny dôkaz, ktorým by bolo možné preukázať akú konkrétnu povinnosť mal žalovaný porušiť, v dôsledku ktorej by skutočne došlo ku konkrétne zistenej a vyčíslenej škode na jeho majetku. Porušenie povinnosti a následná príčinná súvislosť so vznikom škody musí byť žalobcom nielen tvrdená, ale aj preukázaná a dôkazné bremeno týkajúce sa príčinnej súvislosti a dôkazná povinnosť zaťažuje práve žalobcu. Existenciu všetkých predpokladov zodpovednosti za škodu musí preukázať žalobca a za týmto účelom je povinný predložiť všetky relevantné dôkazy, v opačnom prípade neunesie dôkazné bremeno a nárok na náhradu škody mu nemožno priznať.
8. Na prejednanie veci samej súd určil termín pojednávania na deň 17. 03. 2017, na ktorý sa strany sporu dostavili riadne a včas, keď sa dostavili právni zástupcovia strán sporu a intervenienta a dostavil sa štatutárny zástupca žalobcu.
9. Z dôkazov strán sporu súd považoval za zistené, že dňa 01. 07. 2006 právny predchodca žalovaného ako dodávateľ a žalobca ako odberateľ uzatvorili v písomnej forme Zmluvu o ochrane majetku. Článok II. upravoval Predmet zmluvy tak, že povinnosťou žalovaného je vykonávať ochranu objektu a majetku žalobcu, konkrétne prevádzkový areál nachádzajúci sa Cesta k Smrečine 11, Banská Bystrica, keď majetkom sa rozumejú všetky stroje, prístroje, zariadenia, tovar a suroviny nachádzajúce sa v uvedenom objekte a ochrana bude vykonávaná v súlade s touto zmluvou a smernicami pre ochranu majetku (režimové opatrenia), ktoré budú neoddeliteľnou súčasťou zmluvy, ktoré spracuje kompetentný pracovník žalobcu za účasti kompetentného pracovníka žalovaného v lehote do 30 dní od začatia dodávky služieb ochrany majetku a pracovníci dodávateľa pri vykonávaní kontroly sú povinní - zabraňovať rozkrádaniu, stratám, zneužitiu, poškodeniu alebo zničeniu majetku odberateľa; zabraňovať neoprávnenému vstupu osôb do stráženého objektu; plniť úlohy z predpisov o požiarnej ochrane; prísne dodržiavať smernice pre ochranu majetku (režimové opatrenia) a vnútorné smernice pre výkon strážnej služby a pracovný poriadok vydaný vedením firmy žalovaného, stráženie objektu a ochranu majetku odberateľa bude dodávateľ vykonávať 24 hodín denne jedným bezpečnostným pracovníkom, ako aj v súlade s ďalšími písomnými požiadavkami odberateľa a dodávateľ zodpovedá za škody na majetku odberateľa spôsobené rozkrádaním, stratou, zneužitím alebo zničením majetku, ak ku škodám došlo v dôsledku porušenia režimových opatrení zo strany pracovníkov dodávateľa alebo v dôsledku porušenia inej právnej povinnosti v zmysle § 420 a § 421 Občianskeho zákonníka. Článok III. upravoval Cenu plnenia a článok IV. Ostatné dojednania. Ku Zmluve o ochrane majetku uzatvorili zmluvné strany Dodatok dňa 01. 03. 2007 a dňa 25. 11. 2009.
10. Zo Smernice pre režim vstupu a výstupu na vrátnici spoločnosti žalobcu súd zistil, že podľa úvodných ustanovení smernica je záväzným interným predpisom spoločnosti žalovaného pre všetkých zamestnancov S.B.S. v objekte žalobcu. Ako miesto výkonu práce bola uvedená vrátnica spoločnosti žalobcu a ako strážený priestor - vstupný a výstupný priestor, parkoviská spoločnosti, oblasť na dohľad od vstupného, resp. výstupného miesta zo spoločnosti. Ďalej smernica upravovala režim vstupu a výstupu do/z areálu, Oprávnenia zamestnancov strážnej bezpečnostnej služby, Dokumentáciu SBS na vrátnici, Kontrolu výkonu služby a Záverečné ustanovenia.
11. Okresný súd Banská Bystrica trestným rozkazom č. k. XT XX/XXXX zo dňa 10. 06. 2015, právoplatným dňa 14. 07. 2015, uznal O. N. za vinného, že v presne nezistenom čase od mesiaca júl roku 2014 do 02. 11. 2014 počas siedmych rôznych dní vzal z priestorov skladov spoločnosti DOKA DREVO, s. r. o., Cesta k Smrečine 11, Banská Bystrica, dosky 3PLUS 21 mm 50/250 cm v počte 1200 kusov a dosky 3-S ECO 250/50 cm 21 mm v počte 200 kusov v celkovej hodnote 15 558,20 Eur, a to tak, že vošiel do priestorov spoločnosti s tým, že dodávkové vozidlo bielej farby zn. PEUGEOT, ev. číslo R. XXX Y. odstavil pri skladoch, pričom vo vozidle sa nachádzala presne nestotožnená osoba, ktorá nakladala dosky do vozidla počas toho ako O. N. zabával strážnikov, aby si nič nevšimli, a po naložení z priestoru skladov odišli, pričom toto opakovali počas jedného dňa trikrát, čím spôsobil škodu krádežou pre DOKA DREVO, s. r. o., Cesta k Smrečine 11, Banská Bystrica, IČO: 31 619 380 vo výške 15 558,20 Eur, teda úmyselne si prisvojil cudziu vec tým, že sa jej zmocnil a spôsobil tak väčšiu škodu, čím spáchal prečin krádeže, za to sa odcudzuje na špecifikovaný trest a ukladá sa mu povinnosť nahradiť poškodenej spoločnosti žalobcu náhradu škody vo výške 15 558,20 Eur a poškodená spoločnosť žalobcu sa zo zvyškom svojho nároku na náhradu škody odkazuje na občianske súdne konanie.
12. Prokurátorka Okresnej prokuratúry Banská Bystrica uznesením č. XPv XXX/XX/XXXX-X zo dňa 13. 02. 2015 zamietla písomnú sťažnosť konateľa žalobcu, ktorú podal proti uzneseniu Okresného riaditeľstva PZ, Odbor kriminálnej polície Banská Bystrica, ČVS: O.-XXX/X-H.-R.-XXXX zo dňa 27. 01. 2015, ktorým bolo prerušené trestné stíhanie za zločin krádeže, pretože sa nepodarilo zistiť skutočnosti oprávňujúce vykonať trestné stíhanie proti určitej osobe.
13. Ako dôkaz v konaní žalobca označil a predložil aj listinu označenú ako Oficiálne vyčíslenie škody spôsobenej odcudzovaním zistenej na základe výsledkov mimoriadnej inventúry konanej dňa 08. - 10. 11. 2014 v skladoch hotovej výroby v spoločnosti žalobcu, na ktorej je uvádzané číslo materiálu, názov materiálu, počet v kusoch, kalkulačná cena na kus v Eur, kalkulačná cena na m2 v Eur, cena celkom v Eur a celkový rozmer v m2. Listina bola vypracovaná dňa 10. 11. 2014 a podpísaná štatutárnymi zástupcami žalobcu, keď cena celkom bola uvedená 54 523,69 Eur.
14. Ako dôkaz v konaní žalobca označil a predložil aj listinu zo dňa 10. 11. 2014 označenú ako Vývoj rozdielov vo vybraných sortimentoch v kusoch od 01. 01. 2014 do 10. 11. 2014.
15. Ako dôkaz v konaní žalobca predložil aj Zápisnicu z výsluchu O. N..
16. Žalovaný ako dôkaz v konaní predložil aj poistku Č.. X XXX XXX XXX vydanú intervenientom ako potvrdenie o uzatvorení poistnej zmluvy o zodpovednosti pri výkone strážnej služby - vystavenú 08. 10. 2008.
17. Na pojednávaní konanom dňa 17. 03. 2017 právny zástupca žalobcu ako dôkaz označil výsluch strany sporu - konateľa žalobcu, ktorý má presné informácie o tom, kedy sa nachádzal cez víkend v areáli spoločnosti, on bol do knihy vstupujúcich a vystupujúcich zapísaný, bolo to v rovnaké dni ako dochádzalo ku krádežiam a následne vozidlá, ktorými bol tovar odcudzovaný, do knihy zapisované neboli a ktorý by sa vedel vyjadriť ku skutočnostiam areálu žalobcu a prípadne na pláne areálu spoločnosti žalobcu by ozrejmil priestorové súvislosti a ak by to nebolo postačujúce ako dôkaz označil ohliadku areálu žalobcu a ako dôkaz označil aj znalecké dokazovanie na hodnotu odcudzeného tovaru.
18. V podaní zo dňa 22. 11. 2016 žalovaný ako dôkaz označil výsluch strán sporu, výsluch svedkov
- G. G., Ľ. L., D. L., D. R. a ako dôkaz označil aj vyšetrovací spis Obvodného oddelenia PZ Banská Bystrica - východ ČVS: ORP XXXX/OV-R.-XXXX a Okresného riaditeľstva PZ v Banskej Bystrici ČVS: O.-XXX/X-H.-R..XXXX.
19. Pri záverečnom zhrnutí svojich návrhov, vyjadreniu sa k dokazovaniu, i k právnej stránke veci právny zástupca žalobcu uviedol, že došlo k porušeniu povinnosti ostrahy, zanedbania výstupu a kontroly na výstupe z areálu. Ako vyplynulo z výsledkov trestného konania, odsúdený O. N. uviedol, že do DOKY chodieval vždy, keď na vrátnici robila Q. L., lebo vedel, že ona ho nezapisuje pri vstupe, ani pri výstupe z areálu. Je to uvedené v zápisnici z výsluchu svedka O. N. zo dňa 27. 11. 2014. Následne uvádza, akým spôsobom debniace dosky ako produkty spoločnosti žalobcu odcudzoval. Keďže ide o rozmerný tovar, iný spôsob, akým mohol byť predmetný tovar odcudzovaný, neprichádza do úvahy. O. N. ďalej uviedol, že do areálu sa dalo veľmi ľahko vstúpiť bez toho, aby vozidlá boli kontrolované. Na základe tejto skutočnosti, ako aj konštatovania prokurátorky, je žalobca názoru, že je osvedčené, že zo strany žalovaného dochádzalo k porušeniu povinnosti realizovať hlavne výstupnú kontrolu. Pokiaľ ide o príčinnú súvislosť, s ohľadom na rozmer a s ohľadom na váhu daných produktov, je možné odcudzovanie jedine prostredníctvom ich nakládky do motorového vozidla dodávkového typu, čo sa aj dialo a jediná cesta ako je možné tieto produkty vyviesť z areálu spoločnosti žalobcu, je vrátnica, kde mala prebiehať kontrola zo strany žalovaného. Iné cesty neprichádzajú do úvahy, jednak kvôli tomu, že susedný areál je rovnako strážený spoločnosťou žalovaného a čo sa týka plotu, ktorý je vybudovaný na južnej strane, ten je vybudovaný pri mestskej komunikácii, kde jazdia motorové vozidlá, teda takéto konanie by bolo podozrivé, navyše z časti je na dohľad aj zo strážnice na vstupnej bráne. Na opačnej strane je areál neprístupný motorovým vozidlom, to je zo strany od železničnej stanice a na strane východnej by muselo dôjsť k prenášaniu materiálu popred strážnicu, čo by si mali zamestnanci spoločnosti žalovaného všimnúť. Námietka otvorenosti skladov je potom z tohto pohľadu irelevantná. Hmotnú zodpovednosť možno vyvodzovať jedine vtedy, ak sú zabezpečené na to podmienky, v danej súvislosti pri otvorených skladoch podmienky zabezpečené neboli. Čo sa týka námietky, že dochádza k úbytkom, množstvo cca 50 ks dosák je považované za tolerovateľnú stratu, avšak v danom prípade to množstvo, ktoré bolo odcudzené, prevyšuje výrazne toto množstvo.
20. Pri záverečnom zhrnutí svojich návrhov, vyjadreniu sa k dokazovaniu, i k právnej stránke veci právny zástupca žalovaného uviedol, že nedošlo k preukázaniu ani jediného predpokladu zodpovednosti za škodu. Nie je zrejmé určiť, akú konkrétnu povinnosť mal žalovaný porušiť, v dôsledku ktorej malo dôjsť k spôsobeniu škody. Absolútne nedošlo k preukázaniu príčinnej súvislosti medzi konaním žalovaného a vznikom škody. Všeobecné tvrdenie prevzaté z trestného konania, že ak aj zamestnanec žalovaného neskontroloval motorové vozidlo, sama o sebe nedáva príčinu vzniku škody, nakoľko v tom vozidle v tom čase nemusel byť vôbec žiadny materiál. Pokiaľ žalobca poukazoval na zápisnice z trestného konania voči O. N., je tu uvedený ako osoba aj Q. U., ktorý sa tiež mal v tom čase nachádzať na vrátnici, pričom Q. U. nie je a nikdy nebol zamestnancom žalovaného a je dôvodné, že Q. U. je zamestnancom žalobcu a z toho žalovaný vyvodzuje záver, že Q. U. ako zamestnanec žalobcu napomáhal O. N.. Strážna služba je obmedzená len na oblasť vrátnice, strážnici nemajú prístup do skladu hotových výrobkov, nemajú možnosť vykonávať ohliadky plotu, ohliadky múrov.
Podľa § 373 Obchodného zákonníka, kto poruší svoju povinnosť zo záväzkového vzťahu, je povinný nahradiť škodu tým spôsobenú druhej strane, ibaže preukáže, že porušenie povinností bolo spôsobené okolnosťami vylučujúcimi zodpovednosť.
21. V konaní nebolo sporné, že dňa 01. 07. 2006 došlo medzi žalobcom ako odberateľom a právnym predchodcom žalovaného ako dodávateľom k uzatvoreniu Zmluvy o ochrane majetku v znení Dodatkov, ktorej predmetom bola povinnosť žalovaného vykonávať ochranu objektu a majetku žalobcu, konkrétne prevádzkový areál nachádzajúci sa v Banskej Bystrici na ulici Cesta k Smrečine 11. Sporná nebola v konaní ani skutočnosť, že v konaní vedenom Okresným súdom Banská Bystrica pod sp. zn. XT XX/XXXX R. O. N. uznaný za vinného z prečinu krádeže z priestorov skladu žalobcu na ulici Cesta k Smrečine 11 v Banskej Bystrici a bola mu uložená povinnosť nahradiť žalobcovi ako poškodenému náhradu škody vo výške 15 558,20 Eur. Sporná nebola v konaní ani skutočnosť, že trestné stíhanie za zločin krádeže, v ktorom žalobca vyčíslil škodu vo výške 38 965,49 Eur, je prerušené, pretože sa nepodarilo zistiť skutočnosti oprávňujúce vykonať trestné stíhanie proti určitej osobe.
22. Podanou žalobou sa žalobca domáhal proti žalovanému náhrady škody zistenej ako rozdiel v stave skladových zásob, ktorá škoda žalobcovi vznikla porušením zmluvnej povinnosti pri ochrane majetku, a to prinajmenšom povinnosti kontrolovať vstupujúce a vystupujúce vozidlá a náklad na nich.
23. Žalovaný sa bránil v konaní tvrdením, že žalobca nepreukázal, akú konkrétnu povinnosť mal žalovaný porušiť, v dôsledku ktorej by skutočne došlo ku konkrétne zistenej a vyčíslenej škode na jeho majetku.
24. Koncepcia úpravy náhrady škody v Obchodnom zákonníku je založená na povinnosti náhrady škody stranou, ktorá poruší svoju povinnosť zo záväzkového vzťahu, najmä zo zmluvy. Pre priznanie nároku na náhradu škody je preto potrebné preukázať porušenie povinnosti zo záväzkového vzťahu, vznik škody a príčinnú súvislosť medzi porušením povinnosti a vznikom škody.
25. V danom prípade si žalobca uplatnil nárok na náhradu škody z titulu porušenia povinnosti žalovaného ako dodávateľa zo Zmluvy o ochrane majetku zo dňa 01. 07. 2006, keď podľa tvrdení žalobcu porušil žalovaný povinnosti vyplývajúce pre neho z článku II. bod 3 Zmluvy a Smernice pre režim vstupu a výstupu na vrátnici spoločnosti žalobcu.
26. Základným zákonným predpokladom zodpovednosti za škodu je protiprávny úkon, teda prejav vôle subjektu, ktorý svoju povinnosť z daného záväzkového vzťahu porušil. Toto správanie musí byť vôľovým konaním, lebo inak by bolo právne irelevantné, keďže správanie je vždy povinnou zložkou protiprávneho úkonu. Správanie ako prejav vedomia a vôle subjektu v právnom význame zahŕňa tak konanie, teda správanie aktívneho charakteru, ako aj opomenutie, teda správanie pasívneho charakteru.
27. Bolo preto povinnosťou žalobcu v konaní preukázať, ktorú konkrétnu povinnosť zo záväzkového vzťahu so žalobcom založeného Zmluvou o ochrane majetku zo dňa 01. 07. 2006, žalovaný porušil, teda bolo povinnosťou žalobcu uviesť podstatné a rozhodujúce skutkové tvrdenia týkajúce sa porušenia zmluvných povinností žalovaným a súčasne označiť dôkazy na preukázanie týchto skutkových tvrdení.
28. Žalobca síce poukázal na konkrétne povinnosti, ktoré žalovanému vyplývali zo Zmluvy o ochrane majetku v znení Smernice pre režim vstupu a výstupu na vrátnici spoločnosti žalobcu, žalobca však v konaní nepreukázal, že vo vzťahu k uplatnenému nároku na náhradu škody, žalovaný takéto svoje povinnosti skutočne porušil, keď žalobca ani neuviedol kedy konkrétne a akým konkrétnym spôsobom mal žalovaný svoju povinnosť porušiť. Tvrdenie žalobcu, že zamestnanci žalovaného zanedbali strážne a kontrolné povinnosti je totiž len všeobecné, nie je konkretizované, a najmä nie je podporené relevantnými dôkazmi. Žalobca len všeobecne opisuje konanie žalovaného, ktoré malo mať za následok vznik škody na jeho majetku, pričom sa odvoláva výlučne na výpoveď Ondreja Dobrotu a na výsledok trestného konania. V civilnom sporovom konaní je však súd viazaný len rozhodnutím príslušných orgánov o tom, že bol spáchaný trestný čin (§ 193 CSP), teda kto a aký trestný čin spáchal (rozsudok Najvyššieho súdu ČR z 18. 02. 2015, sp. zn. XX V. XXXX/XXXX), čo však neznamená, že v civilnom sporovom konaní je súd viazaný odôvodnením takéhoto rozhodnutia alebo že je viazaný dokazovaním vykonaným v trestnom konaní, resp. že je povinný z neho vychádzať. V civilnom sporovom konaní súd totiž vychádza len z dôkazov strán sporu, pričom súd rozhodne, ktorý z týchto dôkazov vykoná (§ 185 ods. 1 CSP) a okrem dôkazu, ktorý vyplýva z verejných registrov a záznamov, iné dôkazy bez návrhu nevykonáva (§ 185 ods. 2 CSP). V civilnom sporovom konaní teda súd rozhoduje na základe výsledkov dokazovania vykonaného v tom ktorom konkrétnom civilnom sporovom konaní. Nie je preto povinnosťou súdu oboznamovať sa s priebehom iných súdnych konaní, vrátane trestných konaní a vychádzať z výsledkov dokazovania iného konania. Preto skutočnosť, že O. N. bol v konaní vedenom Okresným súdom Banská Bystrica pod sp. zn. XT XX/XXXX uznaný za vinného z prečinu krádeže, ako aj skutočnosť, že O. N. sa k skutku priznal a že ku krádeži O. N. dochádzalo práve vtedy, keď stráženie za žalovaného vykonávala Q. L., nemôže byť preukázaním, že žalovaný porušil zmluvnú povinnosť aj vo vzťahu k nároku uplatnenému v tomto súdnom konaní, najmä nemôže byť preukázaním, že povinnosti porušovali aj iní zamestnanci žalovaného, že ich porušovali aj v inom období a že ich porušovali aj vo vzťahu k iným osobám ako k O. N.. Naviac, O. N. bol v konaní vedenom Okresným súdom Banská Bystrica pod sp. zn. XT XX/XXXX trestným rozkazom zaviazaný nahradiť žalobcovi aj škodu vo výške 15 558,20 Eur a žalobca si v tomto súdnom konaní uplatnil právo na náhradu škody v sume 38 965,49 Eur, ktorá suma predstavuje práve rozdiel medzi škodou vyčíslenou žalobcom v trestnom konaní na sumu 54 523,69 Eur a náhradou škody priznanou žalobcovi trestným rozkazom, pričom aj trestné konanie je v tejto časti prerušené uznesením Okresného riaditeľstva PZ, Odbor kriminálnej polície Banská Bystrica, ČVS: O.-XXX/X-H.-R.-XXXX zo dňa 27. 01. 2015, pretože sa nepodarilo zistiť skutočnosti oprávňujúce vykonať trestné stíhanie proti určitej osobe. Rovnako pokiaľ žalobca poukazoval na odôvodnenie uznesenia Okresnej prokuratúry Banská Bystrica č. k. XPv XXX/XX/XXXX-X, v ktorom sa uvádza, že „aj napriek tvrdeniam svedkov Q. L. K. Q. U., že si vždy riadne plnili svoje povinnosti, zo spisového materiálu vyplývalo, že tomu tak nebolo. V danom prípade na vrátnici zlyhala vstupná a tiež výstupná kontrola... Na uvedených motorových vozidlách O. N. na viackrát odcudzil z areálu materiál, k čomu sa ja priznal.“ a v ktorom sa uvádza, že „Podľa výpovede O. N. kontrola na vrátnici ani vnútri objektu nebola dôsledne vykonávaná, do areálu sa dalo veľmi ľahko vstúpiť bez toho, aby boli vozidlá kontrolované a takýmto spôsobom sa krádeži materiálu mohol dopúšťať aj niekto iný, kto vedel ako sa do objektu firmy dá dostať.“, nemôže ísť o preukázanie tvrdenia, že žalovaný svoju povinnosť porušil. Súd pritom poukazuje na skutočnosť, že Q. U. ani nebol zamestnancom žalovaného a v predmetom uznesení je len uvedené, že zo „spisového materiálu“ vyplývalo, že Q. L. K. Q. U. si neplnili riadne svoje povinnosti, ale nie je uvedené, z akého konkrétneho „spisového materiálu“, teda z akých konkrétnych dôkazov. Taktiež pokiaľ žalobca tvrdil, že debniace dosky vzhľadom na svoj rozmer mohli byť „odcudzené“ len cez vrátnicu, na ktorej mal žalovaný vykonávať ochranu majetku, opäť išlo len o tvrdenie žalobcu, ale žalobca žiadnym spôsobom nepreukázal, že dosky skutočne boli odcudzené a že boli vyvezené z areálu žalobcu. Rovnako žalobca nepreukázal svoje tvrdenie, že došlo k „vyvezeniu“ materiálu z areálu žalobcu, a teda že došlo k „odcudzeniu“ materiálu. Porušenie zmluvnej povinnosti musí byť relevantne preukázané, nepostačujú len dohady a domnienky žalobcu. Žalobca teda porušenie konkrétnej zmluvnej povinnosti žalovaného nepreukázal.
29. Škoda sa uhrádza ako skutočná škoda a ako ušlý zisk, teda to, čo poškodenému ušlo (§ 379 Obchodného zákonníka). Skutočnou škodou sa pritom rozumie ujma, ktorá nastala v majetkovej sfére poškodeného a je vyjadriteľná peniazmi, ako všeobecným ekvivalentom. Ušlý zisk spočíva v tom, že poškodený v dôsledku škodnej udalosti nedosiahne roznoženie majetkových hodnôt, ktoré sa dalo očakávať pri pravidelnom chode vecí, t. j. keby nebolo došlo k vzniku škody.
30. Žalobca vzniknutú škodu určil ako rozdiel v stave skladových zásob a na vznik škody a jej výšku ako dôkaz označil listinu zo dňa 10. 11. 2014 označenú ako Oficiálne vyčíslenie škody spôsobenej odcudzovaním zistenej na základe výsledkov mimoriadnej inventúry konanej dňa 8.-9.11.2014 v skladoch hotovej výroby v spoločnosti žalobcu a listinu označenú ako Vývoj rozdielov vo vybraných sortimentoch v kusoch od 01. 01. 2014 do 10. 11. 2014. Takto žalobcom jednostranne vyhotovené listiny však nemôžu byť dôkazom spôsobilým preukázať, že žalobcovi vôbec škoda vznikla. Išlo len o listiny vyhotovené žalobcom, bez uvedenia a preukázania na základe akých konkrétnych podkladov tieto listiny boli vyhotovené, teda bez akéhokoľvek preukázania pravdivosti a hodnovernosti údajov uvedených v týchto listinách. Tieto listiny preto nemožno vyhodnotiť ako relevantný dôkaz, keďže ide len o tvrdenia žalobcu dané do písomnej formy, teda listiny nemôžu mať inú výpovednú hodnotu ako vyjadrenie žalobcu dané v písomnej forme. Žalobca teda relevantným spôsobom nepreukázal ani vznik škody.
31. Pre splnenie atribútov náhrady škody sa ďalej vyžaduje, aby ku škode došlo v príčinnej súvislosti s protiprávnym úkonom, pričom v zmysle ustálenej praxe vzťah príčiny a následku musí byť priamy, bezprostredný a neprerušený, nestačí ak je iba sprostredkovaný. Príčinná súvislosť musí byť nielen tvrdená (domnelá), ale musí byť bezpečne preukázaná, pričom povinnosť tvrdenia a dôkazná povinnosť zaťažuje v zásade toho účastníka, ktorého tvrdenie má byť preukázané, teda poškodeného. Príčinná súvislosť znamená, že medzi protiprávnym úkonom a škodou existoval vzťah príčinný a následku, ktorý musí byť bezprostredný (priamy), nepostačuje, ak vzťah príčiny a následku je iba sprostredkovaný.
32. Príčinnú súvislosť žalobca uviedol v tom, že ku škode došlo zanedbaním povinností žalovaného hlavne na výstupnej kontrole, pričom vzhľadom na rozmer a váhu dosiek je možné ich odcudzovanie jedine prostredníctvom ich nakládky do motorového vozidla dodávkového typu a vyvezenie jedine cez vrátnicu stráženú žalovaným. Keďže však žalobca v tomto súdnom konaní konkrétne porušenie zmluvnej povinnosti žalovaného zo Zmluvy o ochrane majetku zo dňa 01. 07. 2006 neuviedol, a teda ani nepreukázal a najmä žalobca nepreukázal, že k odcudzeniu a vyvezeniu dosiek vôbec došlo a keďže žalobca nepreukázal ani vznik skutočnej škody, nemohla byť daná ani príčinná súvislosť medzi porušením povinnosti a škodou.
33. Súd na návrh môže ako dôkaz nariadiť aj výsluch strany o tvrdených skutočnostiach, ktoré v konaní vyšli najavo, ak ich nemožno preukázať inak (§ 195 ods. 1 CSP). Súčasne však súd hodnotí nielen každý dôkaz jednotlivo, ale aj všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti (§ 191 ods. 1 CSP). Náhrada škody pritom je takou právnou skutočnosťou, ktorej dôvodnosť nemôže byť založená len na tvrdení strany sporu, ale musí byť podporená aj inými relevantnými dôkazmi a keďže žalobca inými svojimi dôkazmi naplnenie atribútov náhrady škody nepreukázal, súd nevykonal dôkaz výsluchom štatutárneho zástupcu žalobcu ako strany sporu. Keďže žalobca nepreukázal, že dosky boli z areálu žalobcu vyvezené, súd nevykonal dôkaz ohliadkou areálu žalobcu na skutočnosť, či bolo možné dosky vyviesť aj inak ako cez vrátnicu a keďže žalobca nepreukázal, že mu vôbec škoda vznikla, súd nevykonal ani znalecké dokazovanie, resp. odborné vyjadrenie odborne spôsobilej osoby na hodnotu „odcudzených“ dosiek.
34. Pretože žalobca dôkazné bremeno na uplatnený nárok neuniesol, súd nevykonal ani dôkaz výsluchom žalovaného ako strany sporu dôkaz a ani dôkaz výsluchom svedkov označených žalovaným v podaní zo dňa 22. 11. 2016, keďže išlo o dôkazy na obrany žalovaného. Súd však v tejto súvislosti poukazuje aj na to, že je povinnosťou strany v návrhu na výsluch svedka označiť aj skutočnosti, ktoré majú byť výsluchom svedka preukázané (§ 197 ods. 2 CSP) a žalovaný, hoci bol právne zastúpený, žiadne takéto skutočnosti neuviedol a neuviedol ani skutočnosti, ktoré mali byť preukázané výsluchom žalovaného (§ 195 ods. 1 CSP).
35. Súd poukazuje ešte aj na skutočnosť, že aby v civilnom sporovom konaní protistrana mohla účinne poprieť skutkové tvrdenia strany (§ 151 ods. 2 CSP), je najskôr povinnosťou strany pravdivo a úplne uviesť podstatné a rozhodujúce skutkové tvrdenia týkajúce sa sporu, vrátane dôkazov na ich preukázanie (§ 132 ods. 1, 2 a § 150 ods. 1 CSP), a teda až vtedy keď sú skutkové tvrdenia strany preukázané, môže ich protistrana účinne poprieť. Pokiaľ strana v spore neuvedie pravdivé a úplné opísanie rozhodujúcich skutočností a neoznačí dôkazy na ich preukázanie, nemôže v konaní namietať, že popretie jej skutkových tvrdení protistranou je neúčinné.
36. Vychádzajúc z konštatovaných skutočností, súd žalobu žalobcu zamietol.
37. O trovách konania súd rozhodoval podľa § 255 ods. 1 CSP a žalovanému a intervenientovi popri žalovanom, ktorí mali v konaní plný úspech, priznal proti žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %. V zmysle § 262 ods. 1 CSP súd v tomto rozhodnutí, ktorým sa konanie končí, rozhodol len o nároku na náhradu trov konania a v zmysle § 262 ods. 2 CSP o výške náhrady trov konania rozhodne po právoplatnosti tohto rozhodnutia, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
Poučenie:
Proti tomuto súdnemu rozhodnutiu je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia tohto rozhodnutia na Okresnom súde Banská Bystrica vo vyhotovení dvojmo.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že neboli splnené procesné podmienky; súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces; rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd; konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci; súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností; súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam; zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené alebo rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má uvedené vady, ak tieto vady mali vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak sa týkajú procesných podmienok; sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu; má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.