Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (5)Rozsudok_10C-392-2015.pdf
PDF · 112.97 KB
Case nature
Area
Subarea
10C/392/2015
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Dunajská Streda v právnej veci žalobcu: S. V., W.. XX.XX.XXXX, L. L. N. M. XX, T., zastúpený advokátkou: JUDr. Helena Buzgóová, so sídlom Dunajská Streda, Alžbetínske nám. 2 proti žalovanej: X. T., W.. XX.XX.XXXX, F. T., N. M. XX, o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti takto
rozhodol:
I. Súd žalobu zamieta.
II. Žalovanej súd náhradu trov konania nepriznáva.
odôvodnenie:
1. Žalobca žalobou zo dňa 24.07.2015 sa domáhal na tunajšom súde o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti. 2. Žalovaná žiadala žalobu v celom rozsahu zamietnuť. 3. Súd vo veci vykonal dokazovanie vypočutím strán, svedkov, oboznámil sa pripojenými listinnými dôkazmi a to najmä výpisom z LV č. XXX. k.ú. N. na č.l. 5, uznesením OO PZ Dunajská Streda č. ORP-190/DS/DS/2015 zo dňa 23.04.2015 na č.l. 8, sťažnosťou na č.l. 11, uznesením OP Dunajská Streda č. 2Pv 155/2015/2201-6 zo dňa 01.06.2015 na č.l. 14, čestnými prehláseniami na č.l. 16, 17, zmluvou o pôžičke zo dňa 04.05.2001 na č.l. 18, zápisnicou na č.l. 22, osvedčením o dedičstve č. D 704/01, Dnot 127/01 na č.l. 24, uznesením na č.l. 26, uznesením na č.l. 43, odvolaním na č.l. 46, 57, uznesením na č.l. 50, uznesením Krajského súdu Trnava č. 10Co 840/2015 na č.l. 65, vyjadrením k žalobe na č.l. 76, úradným záznamom na č.l. 77, záložnou zmluvou na č.l. 80, kúpnopredajnou zmluvou na č.l. 82, živnostenským listom na č.l. 88, rozhodnutím sociálnej poisťovne na č.l. 92, zmluvou o dielo na č.l. 95, dohodou o prevzatí dlhu na č.l. 97, potvrdením OÚ Dunajská Streda o pozastavení prevádzkovania živnosti na č.l. 98, potvrdením OÚ T. na č.l. 99, písomným vyjadrením právnej zástupkyne žalobcu na č.l. 107, 158, čestným vyhlásením žalobcu na č.l. 112, písomným podaním žalovanej na č.l. 167 a ustálil nasledovný skutkový stav veci: 4. Žalobca v žalobe ako aj na ústnych pojednávaniach uviedol, že zo žalovanou zahájil spolužitie ako druh a družka v roku 2000. V roku 2008 za trvania ich spolužitia kúpili nehnuteľnosť k.ú. N. ved. na LV č. XXX za sumu 1.100.000 Sk, z ktorej sumy platili 100.000 Sk a 1.000.000 Sk z úveru v Slovenskej sporiteľni ktorý úver splácali v mesačných splátkach po 250,-€ mesačne. Uviedol ďalej, že nehnuteľnosť zhodnotili tak, že vybudovali prístavbu, v troch izbách namontovali nové okná, vybudovali laminátovú dlažbu, zakúpili nové dvere, na nehnuteľnosť zaviedli plyn a novú elektrifikáciu, skultúrnili aj celú nehnuteľnosť. Na zhodnotenie použili sumu 300.000 Sk, ktorú získali z dedičstva po jeho rodičoch ako aj po starom otcovi FC. Pri vyhotovení kúpnej zmluvy sa dohodli tak, že nehnuteľnosť bude predbežne evidovaná na meno žalovanej, pretože v tom čase nemal ešte usporiadané všetky jeho exekúcie. So žalovanou sa dohodli tak, že nehnuteľnosť bude tvoriť ich podielové spoluvlastníctvo každého v 1. Na nehnuteľnosti spolu bývali, spoločne podnikali tak, že prevádzkovali čistiareň a práčovňu šatstva, ktorú založili tak, že jeho otec E. im požičal sumu 950.000 Sk, z ktorej zakúpili stroje do
práčovne a prevádzkovali z tejto sumy práčovňu, čistiareň a výdajňu šatstva. Pôžičku bol nútený splácať výlučne sám a to tak, že dedičstva podiel ktorý mi prináležal po neb. otcovi bol na uvedenú pohľadávku odpočítaný. V roku 2014 sa dohodli tak, že ukončia podnikanie so žalovanou, nakoľko tá odišla pracovať do zahraničia. Uviedol, že on sa zamestnal v Bratislave, pričom sa dohodli tak, že na nehnuteľnosti ostanú bývať obaja a réžiu nehnuteľnosti bude sám hradiť. Vo februári 2015 žalovaná mu doručila list, v ktorom ho vyzvala, aby vypratal nehnuteľnosť, ďalej mu oznámila, že zrušila jeho trvalý pobyt na uvedenej nehnuteľnosti a cestou polície ho vyzvala, aby nehnuteľnosť opustil. Poukázal na to, že sa cíti byť vlastníkom predmetnej nehnuteľnosti v 1-ine z dôvodu, že bola zakúpená za trvania ich spolužitia s dohodou, že bude tvoriť ich podielové spoluvlastníctvo v rovnakom pomere. Nehnuteľnosť so spoločných finančných prostriedkov, ktoré získali z podnikania, z predaja predchádzajúcej nehnuteľnosti a z úveru zhodnotili, úver splácali spoločne, prestavbu znášali spoločne a v skutočnosti bolo podnikanie financované z finančných prostriedkov jeho rodiny, ktorým musel vrátiť pôžičku. Podaním zo dňa 31.03.2016 uviedol, že v roku 2000 sa dohodli so žalovanou, že budú žiť v druhovskom pomere, pričom žalovaná mala vedomosti o tom, že jeho otec bol finančne veľmi dobre zabezpečený spolu s jeho matkou a starým otcom. Žalovaná v tom čase mala vedomosti aj o tom, že sa v minulosti z mladíckej nerozvážnosti sa dopustil trestnej činnosti a z tohto dôvodu bola aj vo výkone trestu odňatia slobody. Po návrate z výkonu trestu jeho rodina ho prijala späť, otec mu zabezpečil predajňu, možnosť bývania a finančne ho podporoval. So žalovanou v roku 2005 za sumu 350.000 Sk zakúpili nehnuteľnosť a to rodinný dom spolu s pozemkom, ktorý zhodnotili a spoločne predali za sumu 1.250.000 Sk. V čase ich spolužitia bol práve jeho otec, ktorý im navrhol, aby ich spoločné živobytie zabezpečili tým, že budú prevádzkovať práčovňu a čistiareň. Na nákup potrebných strojov im otec zapožičal 950.000 Sk a to dňa 04.05.2001. Z týchto finančných prostriedkov si zakúpili stroje s ktorými podnikali a preto tvrdenie žalovanej, že od roku 2000 až do roku 2015 nepracoval a ich živobytie zadovážila ona je neprijateľné. Uviedol, že toto tvrdenie žalovanej je nepravdivé, pretože od roku 2001 spolu prevádzkovali čistiareň a práčovňu. Okrem toho bol aj zamestnaný. Nehnuteľnosť ktorá tvorí predmet tohto sporu zakúpili v roku 2007 za sumu 1.100.000 Sk a celú nehnuteľnosti zhodnotili a prestavali. V novovybudovanej prístavbe vybudovali novú strešnú konštrukciu, vnútornú omietku, novú dlažbu v kuchyni, na chodbe, novú kúpeľňu s kompletnou sanitou. Zakúpili a nechali zabudovať 6 kusov nových okien, 2 kusov dvojité dvere, zakúpili ďalšie dvere a to 3 kusy a do celej nehnuteľnosti bola zabudovaná nová elektrifikácia. Následne celú nehnuteľnosť zariadili spoločne zakúpeným nábytkom. Tvrdenie žalovanej, že sa finančne a fyzicky na kúpe a zhodnotení nehnuteľnosti nepodieľal nie sú pravdivé, pretože všetky finančné prostriedky, ktoré boli použité na kúpu a prestavbu nehnuteľnosti boli spoločné a časť finančných prostriedkov tvorili jeho výlučný prínos dedičstva. Tým, že žalovaná má záujem získať jeho majetok na jeho úkor, pretože súhlasil aby sa stala výlučnou vlastníčkou nehnuteľnosti do tej doby, kým si neusporiada povinnosti z exekúcie, neznamená skutočnosť, že sa finančne a fyzicky na nadobudnutí tohto majetku nepodieľal. Vždy bola medzi nimi taká dohoda, že nehnuteľnosť bude tvoriť ich vlastníctvo v rovnakom pomere, hoci vložil do nadobudnutia majetku podstatne väčšiu finančnú čiastku ako žalovaná, a keďže žili v druhovskom pomere, vždy sa všetko považovali za spoločné vlastníctvo. Aj podnikanie bolo evidované na meno žalovanej a podnikať začali výlučne z finančných prostriedkov od jeho otca. Na ústnom pojednávaní dňa 06.06.2016 uviedol, že mal dedičstvo vo výške 900.000 Sk, ktorú finančnú čiastku mal doma. Pri zakúpení domu v J. žiadali pôžičku od I. vo výške 350.000 Sk, predmetné doklady má k dispozícii žalovaná a rodinný dom v J. zakúpili za sumu 300.000 Sk. Pôžičku I. vrátili naraz v roku 2006. Žiadal preto žalobe v celom rozsahu vyhovieť. 5. Žalovaná žiadala žalobu v celom rozsahu zamietnuť. Poukázal na tú skutočnosť, že je pravdou, že so žalobcom spolu žili. Už v prvom roku ich spolužitia ich spoločný život sa zhoršil, nakoľko zistila, že žalobca je alkoholik a to bolo v roku 2001. Zoznámili sa v roku 2000 teda po roku čo žalobca bol vo väzení. Uviedla, že si myslela, že každý si zaslúži ešte jednu šancu. Uviedla, že v tom čase mala pracovný pomer a keďže starý otec žalobcu nechcel aby ju musel živiť on, tak im pomáhal s financiami. Otec žalobcu im finančne prispel k čistiarni, aby mohla otvoriť čistiareň, keďže žalobca vo väzení pracoval v čistiarni. Uviedla, že ona nemala stým skúsenosti, a si myslela, že začnú obidvaja od začiatku a z toho budú žiť. V roku 2001 zistil, že žalobca je stále v podnapitom stave, keď boli najväčšie práce, tak ju nechal samú. Keďže žiadala naspäť od daňového úradu 200.000 Sk pričom išlo o vrátenie DPH a nemala skúsenosti s podnikaním, bola nútená do tej doby pokračovať v živnosti, kým jej stroje neboli odpísané. Keďže bola nútená v podnikaní pokračovať, nakoľko nevidela inú možnosť, zistila, že má veľmi vysoké náklady na elektrinu, vodu dostali od Obce v J., od ktorej mali v prenájme priestory za viacnásobnú cenu a tým sa im stále zvyšoval dlh, ktorý bol napísaný iba na jej meno. Keď otvorili čistiareň otec žalobcu nežiadal, aby meno žalobcu figuroval kdekoľvek, pretože tvrdil, že je naničhodný. Túto skutočnosť vie potvrdiť aj sám žalobca. Uviedla ďalej, že žiada, aby žalobca predložil súdu dôkazy o tom, čo tvrdil, že jeho otec pomáhal
pri kúpe rodinného domu v J. nakoľko už vtedy otec žalobcu nežil a nehnuteľnosť v J. kúpila za vlastné peniaze a to z pôžičky a túto pôžičku splácala sama a to z hypotekárneho úveru zo Slovenskej sporiteľne, pričom výška úveru bola 350.000 Sk. Otec žalobcu im pomohol s kúpou strojov, pričom poukázala na to, že žalobca si myslel, že zároveň s touto kúpou kúpy aj ju ako otroka. V roku 2004 keď zomrel starý otec žalobcu, tak žalobcu vyhodili na ulicu. Dva týždne spával v čistiarni v J., kedy bol na vôl opitý. Keďže tieto priestory mohla využiť i ako priestory čistiarne, preto žalobcu odviezla k svojej matke, ku ktorej sa aj ona predtým presťahovala. Žalobca teda býval u jej rodičov a bol tak opitý, že jej ruky priložil na sporák. Keď to uvidela jej matka, tá nechcela volať policajtov, keďže bola staršia, staromódna a považovala to za hanbu. Keď zomreli príbuzní žalobcu, jeho rodičia a starý otec, často sa opíjal, škrtil ju, jeden krát políciu zavolal jej syn a to napriek tomu, že ona to nechcela nakoľko vedela dopredu, že v prípade ak dostane pokutu žalobca, tak túto pokutu musí ona zaplatiť a to z finančných prostriedkov, ktorú získala svojou robotou. Žalobca veľmi brutálne sa správal voči nej, opľul ju a chcel ju utopiť vo vani. Keď sa rozhodla tak, že dom v J. predá, lebo jej naskytla príležitosť kúpiť si rodinný dom v T. v blízkosti jej rodičov a keďže sa jej nahromadila dlžoba považovala za jedinú možnosť predať dom v J. takým ziskom, že sa jej podarilo z tejto čiastky zaplatiť všetky jej dlžoby. Dom v T. si kúpila z hypotekárneho úveru so 100% financovaním. O tom predkladala súdu kúpnu zmluvu od predávajúcej MK. pričom uviedla, že vie súdu predložiť zmluvu o splátkovom úvere od Slovenskej sporiteľni, návrh na vklad na záložného práva, pričom úver zobrala dňa 19.12.2007 a výška úveru bola vo výške 970.000 Sk. Uviedla, že predmetný úver spláca riadne. Poukázal na tú skutočnosť, že je pravdou, že boli aj dobré časy, keď žalobca bol normálny a pomohol, avšak po smrti jeho otca čím ďalej viackrát bol opitý, neudržiaval kontakty so svojimi súrodencami. Uviedla, že nie je pravdou, že žalobca so svojho dedičstva investoval niečo do rodinného domu, pričom predložila súdu aj rozhodnutie o prejednaní dedičstva a poukázal na tú skutočnosť, že žalobca sa zriekol dedičstva v prospech svojej dcéry. Poukázala ďalej na to, že keď sa blížilo to obdobie, kedy mali byť stroje v čistiarni celkom odpísané a mohla ukončiť svoju podnikateľskú činnosť tak v roku 2013 požiadala o pozastavenie svojej živnosti na dva roky, pretože Rakúska spoločnosť Stuhl pracovala za takú nízku cenu, že jej to nevyhovovalo. Vtedy požiadala žalobcu, aby sa zamestnal, pretože sama nezvládala platiť všetky tieto náklady. Istý čas to takto aj fungovalo, potom svoje zamestnania postupne strácal práve kvôli tomu, že požíval alkohol. Ona ho už vtedy varovala, že toto spolužitie nepovažuje za spolužitie druha a družky, a je s ním iba z ľútosti. Keď prišla zo zamestnania bola fyzicky, psychiky, ako aj duševne unavená, nakoľko pracuje ako opatrovateľka, kde vidí umierajúce ľudí, žalobca za ten čas jej urobil ďalšie dlhy, chytil jej kufor so šatami a vyhodil ho do blata. Žiadal, aby mu dala peniaze, pretože tá osoba, od ktorej si vypýtal peniaze, tie peniaze očakával naspäť. Keď pracovala mimo územia SR, zavolal jej od žalobcu jeden pán, ktorý tvrdil, že žalobca mu tvrdil, že ona mu zaplatí peniaze. Žiadne finančné prostriedky však nezaplatila. Vtedy sa rozhodla tak, že toto nie je život. Stále verila tomu, že žalobca sa zmení, pretože nechcela uveriť tomu, že niekto môže byť takýto zlomyseľný. Kým žili v T. navštívil ich jej otec, ktorého opľul a hodil do neho chlieb, tak bol opitý. Jej rodičia sa od toho času veľmi báli, báli sa toho, že aby ju nezabil, nakoľko videli v TV že koľko násilí je vo svete. Uviedla, že žalobca má preukaz SBS na ktorý mu požičala jej mama zo svojho dôchodku. Keď bol opitý a žiadal od nej peniaze, a ona mu nedala, išiel za jej matkou, ktorá mu vždy dala. Vzhľadom na to, že bola podnikateľka, má z tohto vyplývajúc exekúciu na krku od slovenskej poisťovne, od zdravotnej poistne, pretože sa musela rozhodnúť, či bude splácať hypotekárny úver, ktorý v prípade ak by to nesplácala, po 3 mesiacoch jej banka dom vezme, tak sa rozhodla nezaplatiť sociálne poistenie a zdravotné poistenie. Čo sa týka svedkov ktorých tu uviedol žalobca, dodala, že od tej doby čo prebehlo dedičské konanie, žalobca so svojimi súrodencami nerozprával, ani so svojou dcérou. Ten starší dom ktorý si kúpila, jej pomohol kúpiť jej mladší brat, dom bol plný smetí, a žalobca žiadnym spôsobom finančne neprispieval na kúpu predmetné rodinného domu s nehnuteľnosťou. Poukázala ďalej na to, že stále ľutovala žalobcu, keďže ten nemal trvalé bydlisko. Uviedla ďalej, že žalobcu potom vyhodila, lebo má dvoch synov, jej mladší syn má priateľku, s ktorou býval v H. spolu, potom sa pohádali a jej syn sa nasťahoval domov. Žalobca nepracoval a priživoval sa na jej synovi. Poukázala na tú skutočnosť, že keď bola zamestnaná, žalobca vykrikoval že robí v erotickom salóne a preto schudla. V deň jej 50 narodenín sedela v obci SZ. v kostole dve hodiny a plakala, vtedy prišla na to, že život je veľmi krátky na to, aby ďalej žila s človekom ktorý za 14 rokov sa nezmenil. Vtedy sa rozhodla tak, že žalobca si nezaslúži, aby dostal ďalšiu šancu. Predkladala súdu čestné prehlásenie od žalobcu pre exekútora C. poukazujúc na to, že žalobca tvrdil, že nemá exekúciu. Poukázala ďalej na obsah čestného prehlásenia z ktorého mal súd zistiť, že žalobca čestne prehlásil, že nevlastní žiadny hnuteľný a nehnuteľný majetok, býva v podnájme. Jeho mesačný príjem je invalidný dôchodok vo výške 129,90 €. Poukázala na tú skutočnosť, že kvôli problémom s alkoholom rozbil motorové vozidlo značky Y., čo zdedil po svojom otcovi, a opravu tohto motorového vozidla musela ona vo výške 35.000 Sk zaplatiť. To že dostáva invalidný dôchodok, môže
jej ďakovať, pretože nemal odpracované roky, a nato aby mu priznali invalidný dôchodok si musela zobrať pôžičku, aby z tejto pôžičky zaplatila príspevky do sociálnej poisťovne, čím bolo podmienené odsúhlasenie invalidného dôchodku. Pretože hoci mu invalidný dôchodok odsúhlasili, peniaze nemohol dostávať, nakoľko nemal odpracované roky. Predmetné skutočnosti potvrdila predložením listinných dôkazov o zaplatenie sumy 37.502,-Sk a 5832,-Sk, na čo si zobrala pôžičku, čo splácala. Uviedla, že žalobca tvrdil, že keď dostane dôchodok, tak z tejto sumy jej to bude splácať, avšak jej to nesplácal. Poukázala na tú skutočnosť, že naďalej spláca hypotekárny úver na dom. 6. Svedok E. uviedol, že strany sporu žili spolu od roku 2000 asi do roku 2014. Túto nehnuteľnosť opravili, pričom nevedel sa vyjadriť k tomu, že z akých finančných prostriedkov bola nehnuteľnosť opravená. Uviedol, že viackrát videl žalobcu, že je opitý, pričom sa nevedel vyjadriť k tomu, či účastníci spolu hospodárili. 7. Svedok S. uviedol, že účastníkov konania pozná asi 15 rokov, pričom účastníci žili spolu. V J. bývali v rodinnom dome, z J.a sa odsťahovali do T.. Poukázal ďalej na to, že nevie komu patrí rodinný dom v T.. Nevedel sa vyjadriť ani k tomu, či účastníci predmetný dom kúpili spoločne z pôžičky. 8. Svedok E. brat žalobcu uviedol, že účastníci žili spolu asi 10 rokov, pričom kúpili dom v J., ktorý dom predali a potom kúpili v T.. Rodinný dom v T. prestavali, pričom poukázal na tú skutočnosť, že nemá vedomosti akým spôsobom nadobudli účastníci konania rodinný dom v J., len počul to, že kúpili na pôžičku. Poukázal na to, že keď zomrel ich otec na dedičskom pojednávaní bola uzatvorená taká dedičská dohoda, že každý dostal jednu tretinu z dedičstva to znamená, že kúpna cena rodinného domu bola rozdelená na tri časti a z tejto časti bol vyplatený on ako aj jeho sestra. Uviedol, že nevie z akých finančných prostriedkov bol rodinný dom v T. kúpený. 9. Svedkyňa U. sestra žalobcu uviedla, že strany sporu žili spolu asi 10 rokov. Bývali spolu v T. ako aj v J. dom v T. bol prestavaný. Nevedela súdu uviesť, či účastníci konania hospodárili spolu alebo nie, ani tú skutočnosť nevedela súdu oznámiť, že akým spôsobom kúpili rodinný dom v T.. 10. Podľa § 132 ods. 1 OZ vlastníctvo veci možno nadobudnúť kúpnou, darovacou alebo inou zmluvou, dedením, rozhodnutím štátneho orgánu alebo na základe iných skutočností ustanovených zákonom. 11. Podľa § 133 ods. 2 OZ ak sa prevádza nehnuteľná vec na základe zmluvy, nadobúda sa vlastníctvo vkladom do katastra nehnuteľnosti podľa osobitných predpisov, ak osobitný zákon neustanovuje inak. 12. Podľa § 136 ods. 2 veta prvá OZ spoluvlastníctvo je podielové alebo bezpodielové. 13. Podľa § 137 ods. 1 OZ podiel vyjadruje mieru, akou sa spoluvlastníci podieľajú na právach a povinnostiach vyplývajúcich zo spoluvlastníctva spoločnej veci. 14. Čo sa týka § 132 ods. 1 OZ podľa úvahy súdu ide o všeobecné ustanovenie o nadobúdaní subjektívneho vlastníckeho práva jednotlivými spôsobmi. Vlastnícke právo sa nadobúda buď od skoršieho vlastníka prevodom alebo prechodom, kde ide o nadobudnutie odvodené alebo sa nadobúda pôvodným spôsobom k novovzniknutej veci, ktorá doteraz nikomu nepatrila. Pri nadobudnutí vlastníckeho práva zmluvou hovoríme spravidla o prevode vlastníckeho práva. Medzi najčastejšie spôsoby nadobudnutia vlastníckeho práva patrí kúpna zmluva ( § 588 a nasl.) z ďalších zmlúv je to najmä darovacia ( § 628 a nasl.) a zámenná ( § 611), môže však ísť tiež o zmluvu zmiešanú ( § 491) a lebo osobitne neupravenú ( § 51). Pri prevodoch vlastníckeho práva sa uplatňuje zásada, že prevádzajúci nemôže za iného previesť viac práv, než ich má sám. Prisvojením cudzej veci páchateľ nenadobúda vlastnícke práva odcudzenej veci. Pri nadobúdaní vlastníckeho práva dedením, rozhodnutím štátneho orgánu alebo na základe iných skutočností ustanovených zákonom, hovoríme spravidla o prechode vlastníckeho práva. 15. Ak sa prevádza nehnuteľná vec, vyžaduje sa pre zmluvu písomná forma. Vlastníctvo k nehnuteľnej veci sa pri zmluvných prevodoch nadobúda vkladom do katastra nehnuteľnosti a o zápise vlastníckych práv k nehnuteľnostiam pokiaľ osobitných zákon neustanovuje inak. Platná zmluva o prevode nehnuteľnosti sa však sama o sebe ešte nemá za následok nadobudnutie resp. prevod vlastníckeho práva. 16. Ak ide o vlastníctvo k tej istej veci, patrí dvom alebo viacerým osobám, ide o spoluvlastníctvo. Vzniká na základe tých istých právnych skutočností ako vlastnícke právo. Predmetom spoluvlastníctva môže byť každá vec, ktorá môže byť predmetom vlastníctva, teda tak vec hnuteľná ako aj nehnuteľná. Občiansky zákonník upravuje dve formy spoluvlastníctva. Ide o spoluvlastníctvo podielové a o spoluvlastníctvo bezpodielové. Zatiaľ čo podstatným znakom podielového spoluvlastníctva je spoluvlastnícky podiel vymedzujúci ideálnu mieru účastníctva spoluvlastnícka na právach a povinnostiach vyplývajúcich zo spoluvlastníctva, pre bezpodielové spoluvlastníctvo je charakteristická bezpodielovosť spoluvlastníckych podielov účastníkov tohto spoluvlastníckeho vzťahu. Obsahom spoluvlastníckeho právneho vzťahu sú práva a povinnosti, na ktorých sa spoluvlastníci podieľajú. Ideálnu mieru tejto účasti každého spoluvlastnícka vyjadruje spoluvlastnícky podiel. Výška spoluvlastníckeho
podielu vyplýva a) z právneho úkonu, b) z právneho predpisu alebo c) z rozhodnutia súdu. Súdnym rozhodnutím možno výšku spoluvlastníckeho podielu určiť napr. v konaní o dedičstve. 17. V danom prípade súd zistil, že žalobca vo svojej žalobe sa domáhal určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti ved. na LV č. XXX k.ú. Lidér Tejed Obec Povoda ako parc. č. XX/X záhrady vo výmere XXXmX, XX/X rodinného domu číslo súpisného XX na zastavanej ploche a nádvoria vo výmere XXXm2, parc. č. XX/X garáže súpisného čísla XXX, zastavanej plochy a nádvoria vo výmere XXm2 a parc. č. XX/X zastavenej plochy a nádvoria vo výmere XXm2 v podiele 1. Vo svojej žalobe ako aj na ústnych pojednávaniach tvrdil, že táto nehnuteľnosť bola odkúpená aj z jeho finančných prostriedkov čo zdedil po svojich rodičov ako aj po svojom starom otcovi. Tieto skutočnosti sú uvedené v predmetnom rozsudku poukazujúc na vyjadrenie žalobcu v bode č. 4. Žalovaná navrhla súdu žalobu v celom rozsahu zamietnuť, poukazujúc na tú skutočnosť, že tvrdenia žalobcu nie sú pravdivé. Žalobca pri podaní žaloby žiadal vydať neodkladné opatrenie, ktorým by mal súd mu umožniť prístup na spornú nehnuteľnosť. Súd svojím uznesením zo dňa 14.10.2015 návrh žalobcu zamietol z dôvodov, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno pokiaľ ide o odôvodnenie nebezpečenstva bezprostredne hroziacej ujmy a neosvedčil potrebu nariadenia neodkladného opatrenia, pričom vo svojom uznesení súd zdôraznil, že vlastnícke právo k spornej nehnuteľnosti nateraz výlučne svedčí žalovanej, ktorá je ako výlučný vlastník zapísaný na LV č. XXX pres. k.ú. N. Vlastnícke právo predstavuje právo vec držať, užívať, požívať jeho plody a úžitky a nakladať s ním. Zásah súdu do vlastníckych práv žalovanej a jej obmedzenie v užívaní spornej nehnuteľnosti a jej užívanie aj žalobcovi a to na základe ním tvrdených ale zatiaľ neosvedčených skutočností, by bol preto neodôvodneným a neprimeraným zásahom do oprávnených záujmov druhej strany. Takýto zásah by bol i v zrejmom rozpore so zásadou proporcionality. Proti tomuto uzneseniu v zákonnej lehote podal odvolanie žalobca. Krajský súd v Trnave svojím uznesením č. 10Co 840/2015-65 zo dňa 25.11.2015 uznesenie súdu prvého stupňa potvrdil. Vo svojom uznesení poukázal na to, že v prípade preukázania resp. osvedčenia nároku žalobcu t.j. že by žalobca aspoň osvedčil, že je podielovým spoluvlastníkom nehnuteľnosti ( čo sa ale nestalo), by v kontexte vyššie uvedeného tzv. vecou samou i tak bolo určenie spôsobu užívania spoločnej nehnuteľnosti a nie určenie, že sú účastníci podielovými spoluvlastníkmi nehnuteľnosti. Návrh na úpravu užívania nehnuteľnosti tvoriacich predmet podielového spoluvlastníctva je úprava spôsobu užívania spoločnej veci medzi spoluvlastníkmi, teda záujem na takej úprave, u ktorej je celkom logickým predpokladom úspechu požiadavky práve existencia spoluvlastníctva. V takomto prípade by chýbalo doloženie niečoho podporujúceho záver, že tu bol skorší stav dohody spoluvlastníkov o práve takom spôsobe užívania sporných nehnuteľností, ktorý by sa mal obnoviť i požadovaným predbežným opatrením. 18. Súd v danom prípade poukazuje na tú skutočnosť, že podľa úvahy súdu ani žalobca ani svedkovia, ktorých žiadal vypočuť sám žalobca a ich svedecké výpovede sú uvedené v predmetnom rozsudku pod bodom 6, 7, 8, 9 nevedeli súdu preukázať skutočnosti, ktoré tvrdil žalobca vo svojej výpovedi ako aj pri písomných podaniach a ktoré sú uvedené v predmetnom rozsudku pod bodom č. 4. Žalovaná predložila súdu doklady o tom, že kúpnou zmluvou zo dňa 19.12.2007 odkúpila od predávajúcej Y. nehnuteľnosť ved. na LV č. XXX k.ú,. N. a to rodinný dom č. súpisné na parc. č. XX/X, hospodársku budovu, so súpisným číslom XX na parc. č. XX/X, garáž so súpisným číslom č. XXX na parc. č. XX/X . vrátane príslušenstva a pozemkov, parc. č. XX/X, XX/X, XX/X a XX/X. Z článku predmetnej kúpnej zmluvy súd zistil, že účastníci zmluvy sa dohodli, že na základe tejto kúpnej zmluvy predávajúca prevedie nehnuteľnosť kupujúcej, ktorá túto prevezme a zaplatí predávajúcej za túto nehnuteľnosť dohodnutú kúpnu cenu 980.000 Sk. Pri podpise kúpnej zmluvy predávajúca predloží kupujúcej LV č. XXX k.ú. N. na nehnuteľnosť, ktorá sa stáva súčasťou kúpnej zmluvy, pričom kúpnu cenu kupujúca teda žalovaná zaplatí predávajúcej prostredníctvom Slovenskej sporiteľne a.s. na účet predávajúcej za splnenia podmienky predloženia kúpnej zmluvy podpísanej predávajúcou pred notárom a kupujúcou a súčasného predloženia LV č. XXX. k.ú. T. pričom účastníci zmluvy plne súhlasili s dohodnutou kúpnou cenou formou úhrady kúpnej ceny. Žalovaná ďalej predložila súdu zmluvu o splátkovom úvere č. XXXXXXXXXX . ktorá bola uzatvorená dňa 19.12.2007 medzi Slovenskou sporiteľňou a.s. a žalovanou. Z článku 1 predmetnej zmluvy súd zistil, že predmetom tejto zmluvy o úvere bolo poskytnutie splátkového úveru na nadobudnutie, úpravu a údržbu nehnuteľnosti bankou dlžníkovi ako privátnemu klientovi v sume vo výške 980.000 Sk. Žalovaná bola zaviazaná zaplatiť banke splátky vo výške 7.217,-Sk, pri splatnosti prvej splátky istiny 20.01.2008 počet splátok 256 a konečná splatnosť úveru je 20.04.2029. Žalovaná ďalej predložila súdu zmluvu o zmenkovom vyplňovacom práve zo dňa 19.12.2007 ako aj návrh na vklad záložného práva zo dňa 19.12.2007. Z predmetného návrhu súd ďalej zistil, že navrhovateľ Slovenská sporiteľňa a.s. ako záložný veriteľ, a záložca Y. podali návrh na vklad záložného práva ako účastníci zmluvy o zriadení záložného práva k nehnuteľnosti a mandátnej zmluvy zo dňa 19.12.2007, že navrhujú správe katastra H. aby rozhodol o vklade záložného práva v prospech záložného veriteľa,
za účelom zabezpečenia pohľadávky záložného veriteľa vo výške 980.000 Sk, ktorá vznikal na základe zmluvy o splátkovom úvere č. XXXXXXXXXX zo dňa 19.12.2007. Z článku II predmetného návrhu súd ďalej zistil, že zálohou sú nehnuteľnosti vo vlastníctve záložcu nachádzajúci sa v k.ú. N.H., okres H., zapísané na LV č. XXX pozemok registra „C“ ako parc. č. XX/X záhrady vo výmere XXXmX, XX/X zastavené plochy a nádvoria vo výmere XXXmX,. XX/X zastavené plochy a nádvoria vo výmere XXm2, XX/X zastavené plochy a nádvoria vo výmere XXXm2 ako aj stavby so súpisným číslom XX rodinný dom na parc. č. XX/X.. Žalovaná ďalej predložila súdu oznámenie o vzniku záložného práva zo dňa 19.12.2007 z ktorého súd zistil, že predmetné záložné právo bolo zriadené na LV č. XXX k.ú. N. na zabezpečenie pohľadávky z úveru XXXXXXXXXX. Z predmetných listinných dokladov teda vyplýva, že žalovaná odkúpila spornú nehnuteľnosť od Y., rod. V. za kúpnu cenu 980.000 Sk, pričom kúpna cena bola vyplatená z úveru o čom predložila súdu zmluvu o splátkovom úvere XXXXXXXXXX . na tú istú sumu, ktorá bola ako kúpna cena uvedená v kúpnej sume vo výške 980.000 Sk. Z predložených dokladov teda vyplýva, že žalovaná odkúpila túto nehnuteľnosť, spláca úver na odkúpenie nehnuteľnosti žiadala úver od Slovenskej sporiteľne a.s.. Žalobca žiadnym spôsobom teda súdu preukázať nevedel svoje tvrdenie, súdu nepredložil žiadne doklady čo by potvrdili jeho tvrdenia a nevedel súdu jeho tvrdenia preukázať ani svedeckými výpoveďami navrhnutých svedkov z jeho strany. Poukazujúc na túto skutočnosť súd žalobu žalobcu v celom rozsahu zamietol. 19. Rozhodnutie o trovách konania sa opiera o § 255 ods. 1 CSP podľa ktorého súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. V danom prípade úspešná bola žalovaná v celom rozsahu, náhradu trov konania však nežiadala, preto súd jej tieto ani nepriznal.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde proti ktorého rozsudku smeruje. Odvolanie môže podať účastník konania ktorého neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné. V odvolaní popri všeobecných náležitostiach podania uvedie proti ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa s ním sleduje a podpis. Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky tohto konania ( § 127 CSP). V odvolaní popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne ( odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha ( odvolací návrh).( § 363 CSP). Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a/ neboli splnené procesné podmienky b/ súd nesprávny procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces c/ rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávny obsadený súd d/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci e/ súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností f/ súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam g/ zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany, alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h/ rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súd prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej ( § 365 CSP). Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci ( § 62 CMP). Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a doplniť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania ( § 365 ods. 3 CSP). Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní (§ 62 ods. 2 CMP). V odvolacom konaní možno uvádzať nové skutkové tvrdenia a predkladať nové dôkazné návrhy ( § 63 CMP). Zmena návrhu na začatie konania je v odvolacom konaní prípustná. Ak povinný dobrovoľne nesplní čo mu ukladá vykonateľný exekučný titul, môže oprávnený podať návrh na nariadenie výkonu rozhodnutia. Súd môže nariadiť výkon rozhodnutia aj bez návrhu. Konanie o výkone neodkladného opatrenia nariadi súd vždy aj bez návrhu ( 376 ods. 1, 2, 3 CMP).