Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (2)Rozsudok_16C-155-2014.pdf
PDF · 147.73 KB
Case nature
Area
Subarea
16C/155/2014
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava I v Bratislave pred sudkyňou JUDr. Zuzanou Doricovou v spore žalobcu: X.. B. O., narodený XX.XX.XXXX, trvale bytom L. XXX/XX, XXX XX Bratislava v zastúpení BBH advokátska kancelária s.r.o., Suché Mýto 1, 811 03 Bratislava proti žalovanému KOOPERATIVA poisťovňa a.s., Vienna Insurance Group, Štefanovičova 4, 816 23 Bratislava, IČO: 00 585 441 o zaplatenie 7.505,32 eur s príslušenstvom takto
rozhodol:
I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi istinu vo výške 7.252,27 eur s úrokom z omeškania vo výške 5,15% p.a. zo sumy 7.252,27 eur od 19.06.2014 do zaplatenia do troch dní odo dňa právoplatnosti rozsudku.
II. Súd žalobu vo zvyšku zamieta.
III. Súd priznáva žalobcovi voči žalovanému náhradu trov konania v pomere 93,26%.
IV. Súd priznáva štátu voči žalovanému plnú náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa žalobou doručenou Okresnému súdu Bratislava I dňa 26.08.2014 domáhal voči žalovanému zaplatenia sumy vo výške 7.505,32 eur s úrokom z omeškania vo výške 5,15% p.a. od 19.06.2014 do zaplatenia titulom poistného plnenia v dôsledku poistnej udalosti, ku ktorej došlo dňa 29.01.2014 na motorovom vozidle VOLVO S60, ev. č. B., v súvislosti s ktorým mal žalobca u žalovaného uzavretú poistnú zmluvu č. 6575379397 na havarijné poistenie. Žalobca žalobu odôvodnil tým, že poistnú udalosť, ku ktorej došlo v čase, keď vozidlo šoférovala jeho manželka, v súlade s poistnou zmluvou nahlásil žalovanému riadne a včas dňa 31.01.2014. Žalovaný ako poisťovateľ listom zo dňa 05.06.2014 žalobcovi oznámil, že mu poskytuje poistné plnenie vo výške 709,13 eur. Zvyšok uplatneného poistného plnenia v sume 7.505,32 eur odmietol žalovaný vyplatiť s odôvodnením, že právo na plnenie nie je ak časť vozidla bola poškodená alebo zničená v dôsledku neprávnej obsluhy s následným poškodením časti vozidla s nadmerným funkčným namáhaním. Uviedol tiež, že k poškodeniu motora vozidla a jeho komponentov došlo následnou prevádzkou motora bez olejovej náplne, pričom vodič vozidlo vedome prevádzkoval bez olejovej náplne a mohol predpokladať následné poškodenie uvedených častí. Žalovaný poistné plnenie znížil a plnenie poskytol len vo výške 709,13 eur a teda došlo k zníženiu priznaného plnenia až o viac ako 90%. Žalovaný neuviedol akú konkrétnu povinnosť žalobca porušil. Zo strany žalovaného ani skutočnosť, že žalobca porušil povinnosť nebola preukázaná a nebolo ani objasnené na základe akých konkrétnych skutočností bolo žalobcovi poskytnuté plnenie znížené o viac ako 90%. Tvrdenie žalovaného, že vodič vozidla vedome prevádzkoval vozidlo bez olejovej náplne je nepravdivé a je v rozpore so skutočnosťou. V priebehu jazdy manželky žalobcu došlo k nárazu vozidla do jamy na cestnej komunikácii, vodička bezprostredne po náraze vozidlo skontrolovala
a nezaznamenala viditeľné poškodenie, následne pokračovala v jazde a keď ju výstražná signalizácia prvýkrát upozornila na nedostatok oleja v olejovej nádrži, vodička z dôvodu plynulosti a bezpečnosti cestnej premávky musela opustiť križovatku a pri najbližšom mieste vozidlo odstavila a zavolala odťahovú službu. Vodička v žiadnom prípade nepokračovala ďalej v jazde viac ako bolo nevyhnutné pre bezpečné odstavenie vozidla, čo je zrejmé aj zo záznamov servisu, ktorý odtiahnutie vozidla zabezpečoval. Uvedené skutočnosti žalobca rovnako uviedol aj zmluvnému technikovi žalovaného pri obhliadke vozidla v servise, ktorý mal tiež možnosť vozidlo podrobne obhliadnuť a uskutočniť všetky potrebné úkony na preverenie dôvodov vzniku škody a jej rozsahu. Z komunikácie s technikom ani zo žiadneho záznamu nevyplynula akákoľvek pochybnosť o tom, že by servisné práce žalovaný nemal uhradiť. Poškodenie motora a jeho súčastí je potrebné považovať za následok poistnej udalosti, ktorou bol náraz vozidla do jamy na cestnej komunikácii. Poškodenie vozidla a jeho súčastí je vzhľadom na časovú, vecnú súvislosť a okolnosti nehody neoddeliteľné od poškodenia iných súčastí vozidla, za ktoré žalovaný plnil. Žalovaný poskytol čiastočné plnenie, na základe vyšetrenia a likvidácie poistnej udalosti poukázal sumu 709,13 eur, čím uznal, že náraz vozidla do jamy považuje za náhodnú udalosť, ktorá je krytá poistením. Žalobcovi vznikol nárok na poistné plnenie vo výške 8.214,45 eur, keď za opravu vozidla bola vyfakturovaná suma 8.380,42 eur mínus spoluúčasť 165,97 eur. Dlžné poistné plnenie predstavuje sumu 7.505,32 eur t.j. rozdiel medzi sumou za opravu vozidla po zohľadnení spoluúčasti a poskytnutým plnením žalovaným (8214,45 - 709,13). Žalobca tiež poukázal na ustanovenie §799 ods. 3 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého ak malo vedomé porušenie povinností uvedených v odsekoch 1 a 2 podstatný vplyv na vznik poistnej udalosti alebo na zväčšenie rozsahu následkov poistnej udalosti, je poistiteľ oprávnený plnenie z poistnej zmluvy znížiť podľa toho, aký vplyv malo toto porušenie na rozsah jeho povinnosti plniť. Je teda zrejmé, že zníženie poistného plnenia môže poisťovateľ uplatniť len za podmienok, že ide o vedomé porušenie povinnosti, teda, že ten komu je povinnosť uložená túto nesplní hoci ju poznal alebo musel poznať, dôkazné bremeno spočíva na poistiteľovi, že porušenie povinností malo podstatný vplyv na vznik poistnej udalosti alebo zväčšenie rozsahu jej následkov a že medzi porušením povinností a vznikom poistnej udalosti či zväčšením rozsahu jej následkov je daná príčinná súvislosť. Žalovaný však nepreukázal splnenie ani jednej zo zákonných podmienok na uplatnenie zníženia poistného plnenia, nepreukázal vedomé porušenie povinnosti, že ani prípadné porušenie povinnosti by malo podstatný vplyv na vznik poistnej udalosti alebo zväčšenie rozsahu následkov a ani skutočnosť, že medzi porušením povinnosti a zväčšením následkov bola príčinná súvislosť. Žalobca si voči žalovanému uplatnil i úroky z omeškania odo dňa 19.06.2014, keď šetrenie poistnej udalosti v zmysle listu žalovaného zo dňa 05.06.2014 bolo skončené dňa 03.06.2014. Splatnosť poistného plnenia podľa § 797 ods. 3 Občianskeho zákonníka nastala 18.06.2014 a teda žalovaný sa do omeškania dostal dňom 19.06.2014.
2. Žalovaný sa k žalobe žalobcu vyjadril písomne a žiadal žalobu ako bezdôvodnú zamietnuť. Uviedol, že dňa 03.06.2014 bola ukončená likvidácia poistnej udalosti. Žalovaný poukázal žalobcovi po odpočítaní zmluvne dojednanej spoluúčasti sumu 709,13 eur. V Oznámení o poistnom plnení likvidátor k osobitnostiam likvidácie uviedol, že nepriznané sú poškodené súčasti motorového priestoru vozidla + práca súvisiaca s ich výmenou. Priznané je len poškodenie olejovej vane, spodného krytu motora, olejového filtra a práca súvisiaca s výmenou týchto dielov. Právo na priznanie nie je ak časť vozidla bola poškodená alebo zničená v dôsledku nesprávnej obsluhy s následným poškodením častí vozidla nadmerným funkčným namáhaním. Žalovaný vo zvyšku poistné plnenie odmietol poskytnúť s poukazom na Osobitné poistné podmienky pre poistenie motorových vozidiel čl. II - Vymedzenie poistnej udalosti ods. 1 a čl. III - Výluky z poistenia ods. 1 písmeno d). Podľa žalovaného poškodenie vozidla žalobcu, ku ktorému došlo následne, nie je možné považovať za náhodnú udalosť, s ktorou je spojená povinnosť poisťovne plniť. Konanie vodiča vozidla po poistnej udalosti, ktorou je pád do jamy na cestnej komunikácií, spĺňa vedomé porušenia povinnosti, ktoré poistenému vyplývajú z poistných podmienok resp. z ustanovení Občianskeho zákonníka. K poškodeniu motora vozidla a jeho komponentov došlo následnou prevádzkou motora bez olejovej náplne. Žalovaný poukázal na to, že žalobca porušil povinnosti vyplývajúce z VPP pre poistenie majetku č. 106, čl. IX ods. 1 písmeno f, g a ods. 2 písmeno b. Škode, ktorá vznikla následným používaním motorového vozidla po poistnej udalosti mohol žalobca resp. vodič motorového vozidla, vzhľadom na prvotné poškodenie, zabrániť odstavením vozidla. Žalovaný nekrátil poistné plnenie, poistné plnenie poskytol len za to, čo bolo považované za poistnú udalosť. Ostatné plnenie spadá do výluky z poistenia.
3. Žalobca k vyjadreniu žalovaného k žalobe uviedol, že rozporuje žalovaným tvrdenú skutočnosť, že vodička vozidla porušila povinnosti vyplývajúce z VPP pre poistenie majetku č. 106 čl. IX ods. 1
písm. f), g) a ods. 2 písm. b) tým, že po poistnej udalosti pokračovala v jazde a okamžite neodstavila vozidlo, čím mohla zabrániť škode, ktorá vznikla následným používaním motorového vozidla. Žalovaný túto skutočnosť ničím nepreukázal. Zotrval na vyjadrení, že vodička vozidla po tom čo došlo v priebehu jazdy k nárazu vozidla do jamy na cestnej komunikácií, vozidlo bezprostredne po náraze skontrolovala, nezaznamenala žiadne viditeľné poškodenia a pokračovala v jazde. Vo chvíli keď ju výstražná signalizácia prvýkrát upozornila na nedostatok oleja v olejovej nádrži, vodička vozidla z dôvodu plynulosti a bezpečnosti cestnej premávky, vozidlo hneď na najbližšom možnom mieste odstavila a zavolala odťahovú službu. V jazde pokračovala len v nevyhnutnom rozsahu a výlučne za účelom odstavenia vozidla. Splnila všetky povinnosti, ktoré bolo možné dôvodne očakávať. Žalovaný ním tvrdené porušenie povinnosti zo strany vodičky vozidla a skutočnosť, že porušenie týchto povinností napĺňa výluku z poistenia podľa čl. III ods. 1 písm. d) Osobitných poistných podmienok pre poistenie motorových vozidiel č. 355, nepreukázal. I v prípade ak by ich žalovaný podložil potrebnými tvrdeniami a dôkazmi, muselo by ísť o vedomé porušenie povinností. Na viac porušenie povinností by malo v zmysle čl. IX ods. 5 všeobecných poistných podmienok pre poistenie majetku č. 106 za následok jedine oprávnenie žalovaného primerane znížiť poistné plnenie. Porušenie povinností nemôže naplniť výluku z poistného plnenia.
4. Podľa § 470 ods. 1 Zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej v texte Civilného sporového poriadku) ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.
Podľa § 470 ods. 2 Civilného sporového poriadku právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na konania začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona o predbežnom prejednaní veci, popretí skutkových tvrdení protistrany a sudcovskej koncentrácii konania, ak by boli v neprospech strany.
5. Žaloba žalobcu bola podaná na súd za účinnosti Občianskeho súdneho poriadku, ale súd konal podľa ustanovení Civilného sporového poriadku, nakoľko z citovaného ustanovenia § 470 ods. 1 Civilného sporového poriadku vyplýva, že v prebiehajúcom konaní sa uplatní tzv. princíp okamžitej použiteľnosti novej právnej úpravy, teda po nadobudnutí účinnosti Zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok, ktorý nadobudol účinnosť dňa 01.07.2016, sa v konaní postupuje podľa novej právnej úpravy.
6. Súd poučil strany sporu o procesných právach a povinnostiach strán sporu podľa § 160 Civilného sporového poriadku a podľa § 153 a § 154 Civilného sporového poriadku.
7. Súd vykonal stranami označené dôkazy a vykonal výsluch žalobcu, svedkyne L. W., znalca Ing. Pavol Drobný, svedka P. F. a oboznámil listinné dôkazy - návrh poistnej zmluvy pre havarijné poistenie motorových vozidiel - produkt č. 571 zo dňa 19.06.2014, oznámenie žalovaného o poistnom plnení zo dňa 05.06.2014, faktúra č. 21420822 zo dňa 27.03.2014 vystavená spoločnosťou T.O.P. AUTO Bratislava a.s., predžalobná výzva navrhovateľa zo dňa 05.08.2014, Všeobecné poistné podmienky pre poistenie majetku právnických osôb a podnikajúcich fyzických osôb VPP MP 106, Zmluvné dojednania pre havarijné poistenie EUROKASKO, Všeobecné poistné podmienky pre poistenie majetku - VPP MP 106, Osobitné poistné podmienky poistenie motorových vozidiel - 355, uplatnenie škody/nároku na náhradu škody zo dňa 31.01.2014, zápis o obhliadke poškodeného motorového vozidla z 03.02.2014, zo dňa 10.02.2014 a zo dňa 17.02.2014, fotodokumentácia, osvedčenie o evidencii - časť II (technický preukaz) osobného motorového vozidla evidenčné číslo B., vyrozumenie žalovaného k oznámeniu poistnej udalosti zo dňa 10.04.2014, znalecký posudok č. 74/2016 zo dňa 04.06.2016 vypracovaný znalcom Ing. Pavol Drobný.
8. Súd mal v konaní po oboznámení sa s obsahom listinných dokladov a na základe zhodných tvrdení strán za preukázané, že 8.1. Žalobca so žalovaným dňa 19.06.2013 uzavrel poistnú zmluvu pre havarijné poistenie motorových vozidiel - produkt č. 571 pre poistenie motorového vozidla zn. VOLVO S60, evidenčné číslo B. so začiatkom poistenia 19.06.2013. V poistnej zmluve bola dohodnutá i spoluúčasť vo výške 5% minimálne 165 eur. Neoddeliteľnou súčasťou poistnej zmluvy boli Všeobecné poistné podmienky, Osobitné poistné podmienky.
8.2. Dňa 29.01.2014 došlo k škodovej udalosti, keď vozidlo žalobcu, ktoré v tom čase viedla manželka žalobcu L. W., narazilo do jamy na cestnej komunikácii na Prievozskej ulici pred čerpacou stanicou Slovnaft. Vodička vozidlo po náraze zastavila, obhliadla ho a nevidiac viditeľné poškodenia pokračovala v jazde na Plynárenskú ulicu 6, kde s vozidlo zastavila. Následne s vozidlom pokračovala v jazde smerom na Dunajskú ulicu, pričom pred križovatkou ulíc Mlynské Nivy a Karadžičova ulica začala na palubnej doske signalizovať svetelná kontrolka nedostatok oleja. Vodička vozidla následne po prejdení križovatky na najbližšom možnom mieste a to na Dunajskej ulici vozidlo zastavila. Vozidlo z dôvodu, že nebolo možné naštartovať motor bolo servisom odtiahnuté do servisu T.O.P. AUTO Bratislava, a.s. 8.3. Škodová udalosť bola dňa 31.01.2014 nahlásená žalovanému, keď žalobca si z havarijného poistenia uplatnil nárok na náhradu škody. Žalobca uviedol, že v dôsledku nárazu do zničenej komunikácii bola prerazená olejová vaňa. Žalovaným bolo pridelené číslo poistnej udalosti 9850043585. 8.4. Motorové vozidlo bolo v servise obhliadnuté technikom SLOVEXPERTY a bola vyhotovená fotodokumentácia vozidla. Zo zápisu o obhliadke poškodeného motorového vozidla z 03.02.2014 vyplýva, že došlo k poškodeniu olejovej vane, náplne, krytu motora. Následne bola vykonaná dňa 10.02.2014 opätovná obhliadka vozidla po rozobratí a bola vyhotovená fotodokumentácia. Dňa 17.02.2014 bola vykonaná opätovne obhliadka vozidla a poškodenia boli zadokumentované. 8.5. Žalovaný listom zo dňa 20.02.2014 vyzval žalobcu na predloženie kópie vodičského preukazu, technického preukazu a originálu faktúry za opravu vozidla. Žalobca dňa 03.03.2014 požadované listinné doklady okrem faktúry za opravu vozidla žalovanému predložil. Faktúru za opravu vozidla nepredložil z dôvodu, že vozidlo bolo stále v servise a faktúra nebola vystavená. 8.6. Spoločnosť T.O.P. AUTO Bratislava, a.s., autorizovaný servis vozidiel Volvo, dňa 27.03.2014 vystavila žalobcovi faktúru č. 21420822 za opravu motorového vozidla VOLVO S60 ev. č. B. v sume 8.320,42 eur. 8.7. Žalovaný listom zo dňa 10.04.2014 oznámil žalobcovi, že na základe oznámenia o vzniku škody na motorovom vozidle vykonal šetrenie potrebné na zaistenie povinnosti plniť a dospel k záveru, že charakter poškodenia (poškodenie motora, vačkovej hriadele, hlavy, valcov, vahadiel a turbodúchadla) nezodpovedá skutočnosti, že sa jedná o náhodnú udalosť. K poškodeniu motora vozidla a jeho komponentov došlo následnou prevádzkou motora bez olejovej náplne. Vodič motorového vozidla vedome prevádzkoval vozidlo bez olejovej náplne a mohol predpokladať následné poškodenie uvedených častí. Poukázal na Čl. III bod 1d) Osobitných poistných podmienok, podľa ktorého právo na plnenie nie je ak časť vozidla bola poškodená v dôsledku nesprávnej obsluhy s následným poškodením častí vozidla nadmerným funkčným namáhaním. Ďalej oznámil, že do plnenia sa dá zahrnúť poškodenie z prvotnej obhliadky vykonanej dňa 03.02.2014 a to vložka olejového filtra, olejová vaňa, spodný kryt motora, motorový olej. 8.8. Žalovaný listom zo dňa 04.06.2014 zaslal žalobcovi oznámenie o poistnom plnení a oznámil mu, že dňa 03.06.2014 ukončil šetrenie poistnej udalosti, na základe ktorého poukazuje poistné plnenie v zmysle § 797 ods. 3 Občianskeho zákonníka a na základe predložených dokladov v sume 709,13 eur. V oznámení uviedol, že z faktúry za opravu vozidla č. 2140822 v sume 8.380,42 eur odpočítal nepriznané poškodené súčasti motorového priestoru vozidla + práca súvisiaca s ich výmenou v sume 7.505,32 eur. Žalobcovi spolu priznal sumu 875,10 eur od ktorej odpočítal spoluúčasť v sume 165,97 eur. Žalovaný uviedol, že priznáva len poškodenie olejovej vane, spodný kryt motora, olejového filtra + prácu súvisiacu s výmenou týchto dielov. Právo na priznanie nie je ak časť vozidla bola poškodená alebo zničená v dôsledku nesprávnej obsluhy s následným poškodením častí vozidla nadmerným funkčným namáhaním.
9. Žalobca vo výpovedi uviedol, že dňa 29.01.2014 mu manželka (vodička vozidla) oznámila, že je v odstavenom vozidle na Dunajskej ulici a nevie naštartovať vozidlo, upozornenia vo vozidle sú v nemeckom jazyku, ktorému nerozumie a vedela len to, že sa niečo stalo s motorom. Vozidlo bolo odtiahnuté do servisu, lebo ani privolaný technik nevedel závadu odstrániť. Bol prítomný pri obhliadke, v čase ktorej už bolo vozidlo rozobraté. Obhliadajúcemu technikovi interpretoval okolnosti poškodenia vozidla. Technik neprikázal servisnému technikovi ukončenie prác. Vozidlo bolo obhliadnuté následne ešte dvakrát. Pri následných obhliadkach vozidla nebol, ale od servisného technika sa dozvedel, že obhliadajúci technik sa nevyjadril v tom smere, že by nastali pochybnosti, že škodová udalosť nie je krytá poistením. Motorové vozidlo malo v čase poistnej udalosti šesť mesiacov a malo najazdených asi 16000 km, teda išlo o nové vozidlo. Servisný technik žalobcu upozornil na zváženie možnosti kúpiť nový motor, čo však žalobca z dôvodu, že škodová udalosť je krytá poistením odmietol. Následne však i po oprave motora musel motor vymeniť a kúpiť nový za 9.100,- eur, keď opravený motor vypovedal službu 01.01.2015. Nesúhlasil s tvrdením žalovaného, že k poškodeniu motora došlo v dôsledku jeho nesprávneho používania. V čase škodovej udalosti v Bratislave snežilo, vozovky boli kompletne mokré
a teda i keď by si vodička ľahla na zem, tak by prípadne vytečený olej ani nevidela kvôli mokrej vozovke a tiež kvôli tomu, že olejová vaňa je chránená plastovým krytom, ktorý prerazený nebol. Žalobca ďalej uviedol, že v prípade ak by obhliadajúci technik žalovaného pri obhliadkach uviedol, že ku škode došlo nesprávnym používaním motora mohol už v tom čase motor vymeniť za nový. K vytečeniu oleja došlo následkom nehody a ku škode došlo v dôsledku vytečenia oleja.
10. Svedkyňa L. W., manželka žalobcu, ktorá viedla motorové vozidlo v čase škodovej udalosti vo výpovedi uviedla, že 29.01.2014 išla do ŠEVTU pričom prechádzala okolo Apollo BC, po Prievozskej ul. na ceste bola hlboká jama, do ktorej nabehla. Vystúpila z vozidla, pozrela sa pod vozidlo či niečo nie je poškodené. V tom čase snežilo, všade bol sneh a nič nevidela. Vozidlom ďalej pokračovala do ŠEVTU, kde pracovala asi dve hodiny a následne išla s vozidlom cez Mlynské Nivy a križovatku na Dunajskú ulicu. Na križovatke Mlynské Nivy - Dunajská začalo na palubnej doske svietiť upozornenie, že motor má problém. Nemohla však zastaviť, stála na križovatke, bola červená, autá boli pred jej vozidlom a za jej vozidlom. Prešla cez križovatku na Dunajskú ul. pričom stále svietila červená kontrolka a hľadala miesto, kde by mohla s vozidlom zastaviť. Na Dunajskej ul. v krátkej vzdialenosti od križovatky vozidlo samo zastavilo a pokus o jeho naštartovanie nebol úspešný. Následne bol zavolaný servis a vozidlo bolo odvezené.
10.1. Svedok P. F., zamestnanec spoločnosti T.O.P. AUTO Bratislava, a.s., ktorý vozidlo žalobcu po škodovej udalosti opravoval uviedol, že potom ako bolo vozidlo do servisu privezené bolo po jeho zdvihnutí zistené, že je prerazená olejová vaňa. Obhliadajúci technik vozidlo obhliadol a uviedol, že je potrebné vymeniť olejovú vaňu, čo v servise i urobili. Následne naliali olej, ale vozidlo nešlo naštartovať. Opätovne prišiel obhliadajúci technik žalovaného a povedal, ktoré veci v servise majú vymeniť. I po ich vymenení však vozidlo nebolo v priadku, keď vozidlo síce išlo naštartovať, ale svietila kontrolka, po zohriatí motora bolo vypísané, že je nízky tlak oleja. Vozilo bolo opätovne rozobraté a bolo vymenené olejové čerpadlo. Ani toto však nepomohlo. Vozidlo bolo v servise štyri mesiace až pol roka. Po výmene olejového čerpadla už svedok na vozidle nepracoval. Po rozobratí vozidla mal svedok za to, že by bolo jednoduchšie celý motor vymeniť a neopravovať len jeho jednotlivé časti, ale to nebolo možné z dôvodu, že to poisťovňa nedovolila.
11. Súd na základe návrhu žalovaného vo veci nariadil znalecké dokazovanie znalcom z odboru Doprava cestná, odvetvie technický stav cestných vozidiel, nehody v cestnej doprave, odhad hodnoty cestných vozidiel . 11.1. Znalec Ing. Pavol Drobný, znalec z odboru Doprava cestná, odvetvie technický stav cestných vozidiel, nehody v cestnej doprave, odhad hodnoty cestných vozidiel vypracoval písomný znalecký posudok číslo 74/2016 zo dňa 04.06.2016 vo veci poškodenia vozidla Volvo S60 D5 Summum Geartronic, ev. číslo B. pri škodovej udalosti zo dňa 29.01.2014. Znalec v znaleckom posudku uviedol, že podľa vyjadrenia autorizovaného dovozcu vozidiel Volvo k forme signalizácie úniku oleja je uvedené vozidlo vybavené snímačom hladiny oleja, ktorý poskytuje statické meranie hladiny. Jeho účelom je poskytnúť vodičovi vozidla informáciu o stave oleja pred naštartovaním motora. Snímač nedokáže detekovať náhlu zmenu hladiny oleja napr. pri poškodení olejovej vane. Druhý snímač, ktorý je umiestnený na motore je kombinovaný snímač tlaku a teploty motorového oleja. Tento snímač generuje PWM signál, ktorý je priebežne v oboch parametroch vyhodnocovaný v ECM (Engine Control Module). Pri poklese tlaku oleja pod limitnú hodnotu alebo pri zvýšení teploty oleja nad limitnú hodnotu sa okamžite na prístrojovom paneli rozsvieti červený symbol mazania. Podľa pokynov výrobcu, ktoré sú uvedené v návode na obsluhu vozidla, je pri rozsvietení sa červeného symbolu na prístrojovom paneli nutné ihneď zastaviť motor. Znalec dej škodovej udalosti rozdelil do troch fáz s tým, že 1. fáza je od nárazu po odstavenie vozidla, 2. fáza od naštartovania vozidla a jeho prevádzky po križovatku Karadžičova - Mlynské Nivy a 3. fáza od križovatky po zastavenie vozidla na Dunajskej ulici. K prvej fáze uviedol, že pri takom masívnom poškodení olejovej vane ako je uvedené vo fotodokumentácii a v spojitosti s tlakom oleja možno konštatovať, že ihneď po náraze došlo k strate tlaku oleja v systéme. To je signalizované kontrolkou v pravej hornej časti displeja, uvádzanej ako druhý snímač teploty a tlaku. Snímač hladiny oleja, ktorý po kontrole hladiny oleja pri štarte motora nerozsvecuje žiadnu kontrolku, len písomne a graficky informuje na displeji, že je nízka alebo vysoká hladina oleja, počas tohto deja nereagoval. Nie je možné určiť, či v tejto fáze došlo k poškodeniu kľukového mechanizmu a nie je to možné ani vylúčiť. V 2. fáze teda v čase opätovného naštartovania vozidla vodičkou pri odchode zo ŠEVTu na Plynárenskej ul. sa začne na displeji zobrazovať oznam o nízkej/vysokej hladine oleja v olejovej vani. V tom čase už nie je v motore žiaden olej a teda čerpadlo nemá čo tlačiť, svieti už kontrolka tlaku oleja.
Počas tejto fázy s ohľadom na prejdenú vzdialenosť s určitosťou dochádza k poškodeniu kľukového mechanizmu z dôvodu suchého trenia pri vysokých teplotách. V 3. fáze sa z technického hľadiska na záveroch z predchádzajúcich fáz nič nemení, vzhľadom na prejdenú vzdialenosť s určitosťou došlo k zmene jazdných vlastností vozidla, k zvýšeniu hlučnosti motora, väčšej dymovosti a pod. Znalec tiež pripustil, že je možné, že došlo k rozsvieteniu ďalších kontroliek. Následne sa motor definitívne zastavil. Znalec ďalej zodpovedal na stranami položené otázky a v znaleckom posudku uviedol, že pri poškodení olejovej vane automaticky dochádza ku strate tlaku oleja, ktorá je signalizovaná rozsvietením symbolu červenej olejničky v pravej hornej časti displeja. Pri škodovej udalosti došlo k náhlemu úniku oleja ale vzhľadom na typ vozidla - sedan s nízkou svetlou výškou, na poveternostné podmienky - sneh a na osobu vodiča bez technických vedomostí, je viditeľnosť tejto škvrny ihneď po zastavení vozidla nepravdepodobná. Vodič by musel byť technicky zdatný a musel by si ľahnúť pod vozidlo a vedieť kde sa má pozerať, aby mal možnosť únik oleja zaregistrovať. K poškodeniu kľukového mechanizmu motora došlo z dôvodu jeho prevádzky bez oleja, čomu nasvedčuje aj fakt, že motor sa už po zastavení na Dunajskej ulici, opakovane nepodarilo naštartovať. Prevádzka vozidla bez olejovej náplne je vylúčená. Znalec ďalej uviedol, že počas skúmania možnosti poškodenia kľukového mechanizmu motora (zadretie motora) prevádzkou bez olejovej náplne dospel k záveru po viacnásobných konzultáciách so servisnými technikmi, že k zadretiu motora môže dôjsť krátko po strate oleja. Strata tlaku oleja a teda aj signalizácia nastáva v momente, kedy olej je v takom stave, že olejové čerpadlo ho nekáže dostatočne natlačiť do systému. Uviedol, že sú známe prípady kedy vodič vozidla zastavil ihneď po signalizácií straty tlaku oleja, olej doplnil a napriek tomu došlo po najazdení ďalších necelých 1000 km k zadretiu motora. 11.2. Žalobca k znaleckému posudku č. 74/2016 uviedol, že znalec vozidlo v čase poškodenia nevidel, nevidel vozidlo vôbec, nevidel poškodenú olejovú vaňu a vychádzal len z fotografií a z nejasných záznamov zmluvného technika žalovaného. Znalec tiež nesedel v čase nehody pri vodičke a nedokáže povedať ako sa vodička mala správať tak, aby predišla prípadnému zväčšeniu rozsahu škody, nevie zistiť či kontrolky svietili resp. aké kontrolky svietili. Závery znaleckého posudku sú čisto teoretické a pravdepodobné. Žalobca poukázal na skutočnosť, že znalec nevylúčil, že k poškodeniu kľukového mechanizmu motora reálne mohlo dôjsť aj v čase bezprostredne po náraze teda, že motor by sa zadrel bez ohľadu na to, či by vodička vozidlo odstavila v krátkom čase po náraze do jamy alebo nie. 11.3. Žalovaný k znaleckému posudku č. 74/2016 uviedol, že znalecký posudok potvrdil stanovisko žalovaného, že k poškodeniu motora na predmetnom vozidle došlo v dôsledku nesprávnej obsluhy s následným poškodením častí vozidla nadmerným funkčným namáhaním, ktorá je zaradená do Výluk z poistenia, ods. 1 písm. d) OPP pre poistenie motorových vozidiel č. 355, kde je stanovené, že z uvedeného dôvodu nevzniká právo na plnenie, v dôsledku čoho aj žalovaný odmietol poskytnúť poistné plnenie. 11.4. Na základe návrhu žalobcu bol znalec Ing. Pavol Drobný vypočutý a okrem iného uviedol, že tak ako uviedol v písomne vypracovanom znaleckom posudku v odpovedi na otázku 6, keďže motor išiel bez oleja došlo k prehriatiu pohyblivých častí. K zadretiu prípadne poškodeniu kľukového mechanizmu by mohlo dôjsť aj po oprave olejovej vane a po doplnení oleja, keď by sa prešlo napr. 1000 km. Nemuselo by k tomu dôjsť ihneď, mohlo by k tomu dôjsť aj neskôr po doplnení oleja. Tak ako uviedol v znaleckom posudku koncepcia výrobcov motorových vozidiel je taká, že všetky súčiastky motora sa dávajú tak, aby boli čo najľahšie a boli čo najmenšie náklady pri výrobe a z toho dôvodu k prehriatiu pohyblivých častí dochádza rýchlejšie ako pri starších typoch motorov. K poškodeniu motora pri strate oleja dochádza aj keď sa olej následne doleje. Pri náraze vozidla do jamy a následnom poškodení olejovej vane vodička za popísanej situácie nemohla vidieť únik oleja a pokiaľ si nevšimla svietiacu kontrolku na displeji nemala dôvod zavolať odťahovú službu a teda zastaviť motor. Keď vodička od nehody išla do ŠEVTu k poškodeniu motora ešte nemuselo dôjsť, ale došlo k prehriatiu pohyblivých častí, ložísk atď. Čo sa týka poškodenia olejovej vane nárazom nemožno vylúčiť, že k poškodeniu motora by došlo aj keby vozidlo ďalej v jazde nepokračovalo teda nemožno vylúčiť, že k poškodeniu motora, kľukového mechanizmu motora došlo už v 1. fáze. V momente keď vozidlo narazilo do jamy a poškodila sa olejová vaňa pričom nebol zastavený motor už dochádzalo k prehriatiu. Znalec tiež uviedol, že nevie určiť rozsah poškodenia motora podľa ním uvedených jednotlivých fáz. Po náraze vozidla do jamy a vytečení oleja v dôsledku poškodenia olejovej vane určite došlo k prehriatiu motora, podľa znalca možno odišli ložiská ale nevedel určiť v akom rozsahu došlo k poškodeniu motora v tej ktorej fáze, čase a to podľa znalca sa ani určiť nedá. Už v čase poškodenia olejovej vane došlo k prehriatiu a k následnému poškodeniu, nakoľko sa prehrejú piestne časti, dôjde k suchému treniu a uvoľneniu pilín a toto sa prejaví neskôr po najazdení niekoľkých kilometrov.
12. Základ uplatneného nároku žalobcu súd posúdil podľa ustanovení Občianskeho zákonníka pričom vychádzal i zo Všeobecných poistných podmienok a Zmluvných dojednaní pre havarijné poistenie EUROKASKO, Všeobecných poistných podmienok pre poistenie majetku - VPP MP 106, Osobitných poistných podmienok poistenie motorových vozidiel - 355, ktoré boli neoddeliteľnou súčasťou Poistnej zmluvy pre havarijné poistenie motorových vozidiel - produkt č. 571 zo dňa 19.06.2014.
13. Podľa § 788 ods. 1 Občianskeho zákonníka poistnou zmluvou sa poistiteľ zaväzuje poskytnúť v dojednanom rozsahu plnenie, ak nastane náhodná udalosť v zmluve bližšie označená a fyzická alebo právnická osoba, ktorá s poistiteľom poistnú zmluvu uzavrela, je povinná platiť poistné.
Podľa § 799 ods. 1 Občianskeho zákonníka poistený je povinný zachovávať povinnosti, ktoré boli dohodnuté alebo ktoré sú v tomto zákone alebo v poistných podmienkach ustanovené.
Podľa § 799 ods. 2 Občianskeho zákonníka kto má právo na plnenie, je povinný bez zbytočného odkladu poistiteľovi písomne oznámiť, že nastala poistná udalosť, dať pravdivé vysvetlenie o jej vzniku a rozsahu jej následkov a predložiť potrebné doklady, ktoré si poistiteľ vyžiada. Poistné podmienky mu môžu uložiť aj ďalšie povinnosti.
Podľa § 799 ods. 3 Občianskeho zákonníka ak malo vedomé porušenie povinností uvedených v odsekoch 1 a 2 podstatný vplyv na vznik poistnej udalosti alebo na zväčšenie rozsahu následkov poistnej udalosti, je poistiteľ oprávnený plnenie z poistnej zmluvy znížiť podľa toho, aký vplyv malo toto porušenie na rozsah jeho povinnosti plniť.
Podľa § 797 ods. 1 Občianskeho zákonníka právo na plnenie má, pokiaľ nie je v tomto zákone alebo v poistných podmienkach ustanovené inak, ten, na ktorého majetok, život alebo zdravie, alebo na ktorého zodpovednosť za škody sa poistenie vzťahuje (poistený).
Podľa § 797 ods. 2 Občianskeho zákonníka právo na plnenie vznikne, ak nastane skutočnosť, s ktorou je spojený vznik povinnosti poistiteľa plniť (poistná udalosť).
Podľa § 797 ods. 3 Občianskeho zákonníka plnenie je splatné do pätnástich dní, len čo poistiteľ skončil vyšetrenie potrebné na zistenie rozsahu povinnosti poistiteľa plniť. Vyšetrenie sa musí vykonať bez zbytočného odkladu; ak sa nemôže skončiť do jedného mesiaca po tom, keď sa poistiteľ o poistnej udalosti dozvedel, je poistiteľ povinný poskytnúť poistenému na požiadanie primeraný preddavok.
Podľa Článku I bod 1 písomne a) Osobitných poistných podmienok poistenie motorových vozidiel základné poistenie motorových vozidiel sa vzťahu na poškodenie, zničenie motorového vozidla alebo jeho obvyklej výbavy akoukoľvek udalosťou, s výnimkou výluk výslovne uvedených v poistných podmienkach alebo zmluvných dojednaniach.
Podľa Článku II ods. 1 Osobitných poistných podmienok poistenie motorových vozidiel poistnou udalosťou je náhodná udalosť špecifikovaná v predchádzajúcom článku ak je s ňou spojený vznik povinnosti plniť.
Podľa Článku II ods. 2 Osobitných poistných podmienok poistenie motorových vozidiel poistnou udalosťou však nie je, ak bola takáto udalosť spôsobená úmyselným konaním poisteného, poistníka alebo z podnetu niektorého z nich.
Podľa Článku III ods. 1 písmeno d) Osobitných poistných podmienok poistenie motorových vozidiel právo na plnenie nie je, ak časť vozidla bola poškodená alebo zničená v dôsledku nesprávnej obsluhy s následným poškodením častí vozidla nadmerným funkčným namáhaním.
Podľa Článku IX ods. 1 písmeno f) a g) Všeobecných poistných podmienok pre poistenie majetku okrem všetkých povinností stanovených právnymi predpismi tvoriacimi právny poriadok Slovenskej republiky je poistník resp. poistený riadne sa starať o údržbu poistených vecí, dbať aby poistná udalosť nenastala a vykonávať primerané opatrenia na jej odvrátenie.
Podľa Článku IX ods. 2 písmeno b) Všeobecných poistných podmienok pre poistenie majetku ak nastane poistná udalosť je poistený resp. poistník okrem všetkých povinností stanovených právnymi predpismi tvoriacimi právny poriadok Slovenskej republiky v zákonných ako aj podzákonných právnych normách vykonať všetky dostupné opatrenia smerujúce k tomu, aby sa vzniknutá škoda nezväčšovala, vykonávať primerané opatrenia na zmiernenia následkov poistnej udalosti, ktorá už nastala a podľa možnosti si k tomu vyžiadať pokyny KOOPERATIVY a postupovať v súlade s nimi.
14. Súd po vyhodnotení vykonaného dokazovania a po právnom vyhodnotení veci dospel k záveru, že žaloba žalobcu o zaplatenie sumy 7.252,27 eur s úrokom z omeškania 5,15% p.a. odo dňa 19.06.2014 do zaplatenia je dôvodná.
15. Podľa citovaného zákonného ustanovenia § 797 ods. 2 Občianskeho zákonníka právo na plnenie vznikne, ak nastane skutočnosť, s ktorou je spojený vznik povinnosti poistiteľa plniť teda poistná udalosť. Za poistnú udalosť treba považovať skutočnosť, s ktorou je spojený vznik povinnosti poistiteľa plniť. Takouto skutočnosťou je vznik náhodnej udalosti v zmluve bližšie označenej, ku ktorej došlo v čase trvania poistenia a vznik škody z tejto udalosti. Poistná udalosť musí spĺňať dve podmienky a to vznik náhodnej udalosti bližšie označenej poistnou zmluvou, ku ktorej došlo počas trvania poistenia a z nej vzniknutá škoda. Z vyššie uvedeného vyplýva, že poisťovateľovi vzniká povinnosť poskytnúť poistné plnenie v prípade, že je preukázaná príčinná súvislosť medzi poistnou udalosťou, v tomto prípade škodovou udalosťou a vznikom škody v prejednávanej veci náhrady zodpovedajúcej primeraným nákladom na opravu/ znovuzriadenie veci. Vznik práva poisteného na poskytnutie poistného plnenia od poisťovne je podmienený uzatvorením poistnej zmluvy a obsahom práv a povinností upravených medzi poisteným a poisťovateľom v poistnej zmluve, všeobecných poistných podmienkach alebo osobitných poistných podmienkach. Nárok poisteného voči poisťovni na zaplatenie poistného plnenia je nárokom založeným na poistnej zmluve a v nej dojednaných podmienkach a vzťahuje sa naň všeobecné pravidlo zakotvené v § 797 ods. 2 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého právo na plnenie vznikne, ak dôjde k poistnej udalosti.
16. Medzi stranami nebolo sporné, že žalobca so žalovaným dňa 19.06.2013 uzavrel poistnú zmluvu pre havarijné poistenie motorových vozidiel - produkt č. 571 pre poistenie motorového vozidla zn. VOLVO S60, evidenčné číslo B. so začiatkom poistenia 19.06.2013 a že dňa 29.01.2014 došlo k vzniku škodovej udalosti v dôsledku nárazu vodičky predmetného motorového vozidla do jamy na cestnej komunikácii. Medzi stranami bolo nesporné, že žalovaný po oznámení poistnej udalosti žalobcom na motorovom vozidle vykonal šetrenie poistnej udalosti a že dňa 03.06.2014 ukončil jej šetrenie, likvidáciu a poukázal žalobcovi poistné plnenie vo výške 709,13 eur po odpočítaní dohodnutej spoluúčasti. Suma 709,13 eur predstavovala náhradu za poškodenie olejovej vane, spodného krytu motora, olejového filtra a prácu súvisiacu s výmenou týchto dielov. Náhradu za poškodené súčasti motorového priestoru vozidla a prácu súvisiacu s ich výmenou žalovaný žalobcovi nepriznal z dôvodu, že právo na ich priznanie nie je, keď časť vozidla bola poškodená alebo zničená v dôsledku nesprávnej obsluhy s následným ich poškodením nadmerným funkčným namáhaním. Strany nesporovali vznik nároku žalobcu na poskytnutie poistného plnenia žalovaným, žalovaný však rozporoval rozsah plnenia, keď tvrdil, že k poškodeniu motora poisteného vozidla došlo následne a nie je možné toto poškodenie považovať za náhodnú udalosť, s ktorou je spojená povinnosť žalovaného ako poisťovateľa plniť. Žalovaný nesporoval žalobcom uplatnenú splatnosť poistného plnenia dňom 19.06.2014 a výšku sadzby úroku z omeškania predstavujúcu 5,15% ročne.
17. Súd sa nestotožnil s tvrdením žalovaného, že v prejednávanej veci k poškodeniu motorového vozidla žalobcu došlo následne a teda nie je možné toto považovať za náhodnú udalosť, s ktorou je spojená jeho povinnosť ako poisťovateľa plniť, keď konanie vodičky vozidla spĺňa podmienky vedomého porušenia povinnosti, ktoré poistenému vyplývajú z ustanovení Občianskeho zákonníka a poistných podmienok. Žalovaný tvrdil, že charakter poškodenia motora, vačkovej hriadele, hlavy valcov, vahadiel a turbodúchadla nezodpovedá skutočnosti, že sa jedná o náhodnú udalosť. K poškodeniu motora a jeho komponentov došlo následnou prevádzkou motora bez olejovej náplne, keď vodička poisteného vozidla vedome prevádzkovala vozidlo bez olejovej náplne a pritom mohla predpokladať následné poškodenie uvedených častí. Škode, ktorá vznikla následným používaním motorového vozidla po poistnej udalosti mohla vodička vozidla zabrániť odstavením vozidla. Žalovaný ako poisťovateľ teda žalobcovi ako poistenému poskytol plnenie za to, čo považoval za poistnú udalosť. Ostatné plnenie podľa žalovaného
spadá do výluky z poistenia. V tejto súvislosti poukázal na Čl. III bod 1 písmeno d) Osobitných poistných podmienok. 17.1. Súd mal v konaní za preukázané, že v dôsledku nárazu vozidla do jamy na cestnej komunikácii došlo k poškodeniu olejovej vane vozidla a následnému úniku oleja. Vodička ihneď po náraze vozidla do jamy zastavila, pozrela sa pod vozidlo a keďže nevidela viditeľné poškodenie vozidla s vozidlom pokračovala v jazde. V tejto súvislosti súd poukazuje na vyjadrenie znalca, ktorý jednoznačne uviedol, že viditeľnosť olejovej škvrny pod vozidlom po poškodení olejovej vane vodičkou vozidla, ktorá je bez technických vedomostí a za situácie keď vozovka bola mokrá a na vozovke bol sneh a vzhľadom na nízku svetlosť vozidla, je nepravdepodobné. Vodička potom ďalej s vozidlom pokračovala v jazde, teda v konaní, ktoré žalovaný považoval za nesprávnu obsluhu vozidla dôsledkom, ktorého bolo následné poškodenie motora jeho nadmerným funkčným namáhaním, nakoľko pokračovala v jazde bez olejovej náplne čím došlo k poškodeniu kľukového mechanizmu/motora. Súd sa nestotožnil s týmto tvrdením žalovaného, teda, že k poškodeniu motora, jeho komponentov došlo prevádzkou motora bez olejovej náplne teda funkčným namáhaním práve v dôsledku pokračovania v jazde vodičkou vozidla a to z dôvodu, že znalec jednoznačne uviedol, že už v čase poškodenia olejovej vane v dôsledku nárazu vozidla do jamy dochádzalo k poškodeniu motora, nakoľko dochádzalo k prehriatiu jednotlivých pohyblivých častí motora. Uviedol, že došlo k prehriatiu motora. Nevedel však určiť v akom rozsahu k poškodeniu motora došlo. Za stavu keď znalec nevylúčil, že k poškodeniu kľukového mechanizmu (zadretiu motora) došlo už v čase bezprostredne po náraze vozidla do jamy, teda bezprostredne v čase po poškodení /prerazení olejovej náplne a to bez ohľadu na skutočnosť, že vodička v jazde s vozidlom pokračovala ďalej, mal za to, že žalovaný nepreukázal svoje tvrdenia ohľadne uplatnenia výluky z poistného plnenia za poškodenie motora v dôsledku nesprávnej obsluhy s následným poškodením častí vozidla nadmerným funkčným namáhaním (Článok III ods. 1 písmeno d) Osobitných poistných podmienok poistenie motorových vozidiel). Súd v tejto súvislosti prisvedčil žalobcovi, že žalovaný, ktorý výluku uplatnil, má dôkazné bremeno na preukázanie, že výluku z poistného plnenia uplatnil oprávnene, v správnej výške a postupom v zmysle poistnej zmluvy, všeobecných poistných podmienok a zmluvných dojednaní. Žalovaný však dôkazné bremeno v tomto smere neuniesol a nepreukázal, že k poškodeniu motora a jeho komponentov došlo práve v dôsledku neprávnej obsluhy vozidla teda jeho následnou jazdou/prevádzkou motora bez olejovej náplne. Vo vzťahu k rozsahu poškodenia motora v čase od prerazenia olejovej vane až po jeho samotné vypnutie súd opätovne poukazuje na vyjadrenie znalca, ktorý uviedol, že sa nedá určiť v akom rozsahu došlo k poškodeniu motora v tej ktorej fáze - času. Prerazením olejovej vane dochádza k úniku oleja, prichádza k prehratiu a k následnému poškodeniu, nakoľko sa prehrejú piestne časti, dôjde k suchému treniu a uvoľneniu pilín a toto sa môže prejaviť i neskôr. 17.2. Žalovaný závery znaleckého posudku nerozporoval a uviedol, že so závermi znaleckého posudku sa stotožňuje. Žalovaný po vykonaní výsluchu znalca navrhol vykonať dokazovanie doplnením znaleckého posudku o stanovenie miery poškodenia motora pri okamžitom zastavení motora v čase rozsvietenia červenej kontrolky na palubnej doske, ktorá konštatuje nedostatok oleja v motore, ktoré však nevykonal. Súd nevykonal žalovaným navrhnuté dokazovanie z dôvodu, že vychádzal z tvrdení znalca, ktorý uviedol, že rozsah poškodenia v tej ktorej fáze - čase sa určiť nedá. V tejto súvislosti sa súd stotožnil s vyjadrením žalobcu, ktorý s vykonaním takto navrhnutého dokazovania nesúhlasil z dôvodu, že žalovaný mal dostatok času a priestoru na preukázanie svojich tvrdení a bol pri výsluchu znalca prítomný a po doručení písomne vypracovaného znaleckého posudku mal možnosť sa k znaleckému posudku vyjadriť a prípadne predložiť dodatočné otázky na znalca.
18. Súd sumarizáciou uvedeného mal za preukázané, že k poškodeniu motora na vozidle došlo v dôsledku náhodnej udalosti t.j. v dôsledku nárazu vozidla do jamy na cestnej komunikácii a mal za to, že žalovaný nepreukázal ním tvrdenú skutočnosť, že k poškodeniu motora predmetného motorového vozidla došlo v dôsledku nesprávnej obsluhy vozidla s následným poškodením častí vozidla nadmerným funkčným namáhaním.
19. Súd za stavu, keď mal za to, že žalovaný nepreukázal dôvodnosť ním uplatnenej výluky z poistného plnenia a ani ním tvrdenú absenciu príčinnej súvislosti medzi vznikom poistnej udalosti a poškodením motorového vozidla pristúpil k stanoveniu výšky poistného plnenia. 19.1. Žalobca sa domáhal voči žalovanému zaplatenia sumy 7.505,32 eur ako rozdielu medzi nárokom na poistné plnenie vo výške 8.214,45 eur t.j. výšky opravy vozidla podľa faktúry v sume 8.380,42 eur mínus spoluúčasť 165,97 eur) a už žalovaným poskytnutým poistným plnením v sume 709,13 eur.
19.2. Žalovaný v priebehu konania vyfakturovanú sumu za opravu motorového vozidla servisom spoločnosti T.O.P. AUTO Bratislava, a.s. faktúrou č. 21420822 zo dňa 27.03.2014 v sume 8.380,42 eur nerozporoval. 19.3. Medzi stranami bolo nesporné, že žalovaný uhradil žalobcovi poistné plnenie v sume 709,13 eur a že v poistnej zmluve si strany dohodli spoluúčasť vo výške 5% minimálne 165 eur, ktorá sa od celkovej výšky poistného plnenia odpočíta.
20. Na základe uvedených záverov za stavu, keď žalovaný nepreukázal naplnenie zákonných a ani zmluvných predpokladov na nevyplatenie doplatenia poistného plnenia a za stavu, keď súd mal v konaní za preukázané vznik a priebeh poistnej udalosti, rozsah a výšku nákladov na opravu motorového vozidla v dôsledku škodovej udalosti žalobe žalobcu vyhovel a žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 7.252,27 eur a vo zvyšku žalobu zamietol. 20.1. Suma 7.252,27 eur predstavuje rozdiel medzi nákladmi vynaloženými na opravu motorového vozidla v sume 8.380,42 eur po odpočítaní dohodnutej spoluúčasti v sume 419,02 eur (5% zo sumy 8.380,42 eur) t.j. sumy 7.961,40 eur (8.380,42 eur - 419,02 eur) a už poskytnutým poistným plnením žalovaným vo výške 709,13 eur. 20.2. Žalobca sa domáhal voči žalovanému zaplatenia sumy 7.505,32 eur, nakoľko od povinnosti žalovaného ako poisťovateľa poskytnúť mu poistné plnenie neodpočítal dohodnutú spoluúčasť 5% ale len spoluúčasť v minimálne dohodnutej sume 165,97 eur.
21. Žalobca si voči žalovanému uplatnil i úroky z omeškania vo výške 5,15% p.a. zo sumy 7.505,32 eur odo dňa 19.06.2014 do zaplatenia, keď žalovaný bol s plnením poistného plnenia v omeškaní od 19.06.2014, nakoľko šetrenie poistnej udalosti ukončil dňa 03.06.2014 a splatnosť plnenia podľa § 797 ods. 3 Občianskeho zákonníka je do 15 dní po skončení vyšetrenia potrebného na zistenie rozsahu poisťovateľa plniť.
22. Podľa § 517 ods. 1 Občianskeho zákonníka dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ho nesplní ani v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo od zmluvy odstúpiť; ak ide o deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať aj len jednotlivých plnení.
Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
Podľa § 3 Nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
23. Súd žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi i úroky z omeškania vo výške 5,15% ročne teda vo výške uplatnenej žalobcom, keď základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu bola 0,15% a teda podľa Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z. bola k prvému dňu omeškania žalovaného výška úrokov z omeškania 5,15% p.a. Súd úroky z omeškania priznal odo dňa 19.06.2014, teda odo dňa uplatneného žalobcom. Žalovaný bol povinný poskytnúť poistné plnenie do 15 dní po skončení prešetrovania potrebného na zistenie rozsahu povinnosti poskytnúť poistné plnenie t.j. do dňa 19.06.2014 (03.06.2014 + 15 dní). Žalovaný žalobcovi oznámil listom zo dňa 04.06.2014, že šetrenie poistnej udalosti ukončil dňa 03.06.2014. Žalovaný bol so zaplatením sumy 7.252,27 eur v omeškaní odo dňa 19.06.2014 t.j. odo dňa nasledujúceho po 15. dni po uplynutí 15 dní od skončenia potrebného prešetrovania na zistenie rozsahu povinnosti poisťovateľa poskytnúť poistné plnenie.
24. Podľa § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu v konaní
Podľa § 255 ods. 2 Civilného sporového poriadku ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.
Podľa § 262 ods. 1 Civilného sporového poriadku o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
Podľa § 262 ods. 2 Civilného sporového poriadku o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
25. Súd o trovách konania rozhodol podľa § 255 ods. 2 Civilného sporového poriadku teda podľa pomerného úspechu žalobcu v spore a priznal žalobcovi voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v pomere 93,26%. Žalobca sa voči žalovanému domáhal zaplatenia sumy 7.505,32 eur, súd priznal žalobcovi nárok na zaplatenie sumy 7.252,27 eur a vo zvyšku t.j. v sume 253,05 eur žalobu zamietol. Úspech žalobcu v konaní predstavuje 96,63%, úspech žalovaného 3,37% a teda celkový (čistý) úspech žalobcu predstavuje 93,26%. O výške náhrady trov konania rozhodne súd podľa § 262 ods. 2 Civilného sporového poriadku po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením.
26. Podľa Čl. 4 Civilného sporového poriadku, ak sa právna vec nedá prejednať a rozhodnúť na základe výslovného ustanovenia tohto zákona, právna vec sa posúdi podľa ustanovenia tohto alebo iného zákona, ktoré upravuje právnu vec čo do obsahu a účelu najbližšiu posudzovanej právnej veci.
27. Súd priznal štátu voči žalovanému nárok na plnú náhradu trov konania, ktoré štátu vznikli, keď zo štátnych finančných prostriedkov bolo uhradené tlmočné za pretlmočenie výpovede svedkyne, výsluchom ktorej bolo vykonané dokazovanie. Svedkyňa L. W. neovláda slovenský jazyk a za pretlmočenie jej výpovede bola zo štátnych finančných prostriedkov hradená odmena tlmočníkovi. Súd o náhrade trov, ktoré neboli vysporiadané z preddavkov zložených stranami v priebehu konania rozhodol tak, že povinnosť nahradiť trovy konania štátu, ktoré štát hradil, uložil žalovanému.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Bratislava I, písomne v dvoch vyhotoveniach. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 127 ods. 1 Civilného sporového poriadku) uviesť proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolacie dôvody). Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. V prípade, ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.