Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_17C-154-2015.pdf
PDF · 89.98 KB
Case nature
Area
Subarea
17C/154/2015
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Galanta, v konaní vedenom pred sudkyňou JUDr. Mariannou Hosťoveckou, v právnej veci žalobcu: Sociálna poisťovňa, ústredie so sídlom v Bratislave, so sídlom 813 63 Bratislava, 29. augusta 8, IČO: 30 807 484, adresa pre doručovanie: Sociálna poisťovňa, pobočka Galanta, so sídlom 924 01 Galanta, Z. Kodálya 1629/48, proti žalovanému: F. U., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom XXX XX H. D. S. č. XX, t. č. Ú. V. Ú. U., XXX XX U., B. XX/X70, o zaplatenie 1899,70 eura, takto
rozhodol:
I. Súd zamieta návrh žalovaného na prerušenie konania.
II. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 1899,70 eura a to 3 mesiacov od právoplatnosti tohto rozsudku.
III. Súd žalobcovi náhradu trov konania nepriznáva.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa žalobou podanou na tunajší súd zo dňa 25. 2. 2015 domáhal, aby súd zaviazala žalovaného na zaplatenie sumy 1899,70 eura. Svoju žalobu odôvodnil tým, že žalobca vyplatil dôchodkové dávky poškodenej M. Š., nar. XX. X. XXXX, ktorá dňa XX. XX. XXXX utrpela ublíženie na zdraví a to v celkovej výške 1899,70 eura. Žalovaný v uvedený deň v čase o 17,40 hod. v H. D. S. na ulici „A. S.“, na chodníku vedúceho k železničnej stanici zamaskovaný kapucňou a respirátorom napadol poškodenú M. Š. v úmysle ju usmrtiť tak, že išiel okolo nej na bicykli a zozadu udrel drevenou palicou o dĺžke 50 cm a hrúbke 3 cm do zadnej časti hlavy, následne zosadol z bicykla a pokračoval v úderoch palicou veľkou silou a intenzitou, ktoré smeroval výhradne na tvárovú a vlasatú časť hlavy poškodenej, v dôsledku čoho poškodená opakovane stratila vedomie. Týmto konaním jej spôsobil viacpočetné tržno- sečné rany v oblasti vlasatej časti tváre, zlomeninu nosových kostí, lícnych kostí a otras mozgu, v dôsledku ktorých poškodená bola práceneschopná od 28. 12. 2011 do 25. 12. 2012 a od 26. 12. 2012 je poberateľom invalidného dôchodku. Podľa ustanovenia § 238 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov, má Sociálna poisťovňa voči tretím osobám právo na náhradu škody, ktorá jej vznikla výplatou dávok v dôsledku ich zavineného protiprávneho konania, protiprávnosť konania odporcu je jednoznačne preukázaná Rozsudkom Okresného súdu Trnava č. k. 5T/69/2012 - 709 v spojení s rozhodnutím Krajského súdu v Trnave sp. zn. 3To/74/2013. Na základe tejto skutočnosti Sociálna poisťovňa, písomnou výzvou č. 68/2014 zo dňa 8. 12. 2014 vyzvala žalovaného na uznanie a dobrovoľné splnenie povinnosti nahradiť celkovú škodu poskytnutú poškodenej vo forme invalidného dôchodku vo výške 1899,70 eura. Žalovaný vo svojej odpovedi na výzvu žiadal o umožnenie splátok po 20,- eur. Od 1. 1. 2014 bol novelizovaný zákon o sociálnom poistení a Sociálna poisťovňa na základe písomnej žiadosti fyzickej osoby môže povoliť splátky dlžnej sumy, ak bude možné predpokladať, že v období nie dlhšom ako 18 mesiacov bude dlžník schopný dlh zaplatiť. Uvedené
podmienky splátkového kalendára žalobca oznámil žalovanému. Žalovaný dodnes neuhradil ani časť dlhu voči žalobcovi.
2. Žalovaný sa k žalobe vyjadril písomne dňa 29. 4. 2015, keď súdu doručil odpor voči vydanému platobnému rozkazu. Uviedol, že žiada povoliť splátky 20,- eur mesačne na úhradu dlžnej sumy, zároveň však opakovane žiadal prešetriť zdravotný stav poškodenej, vyžiadať si zdravotnú dokumentáciu poškodenej o priebehu jej liečby, presne identifikovať diagnózy, prešetriť oprávnenosť priznania poberania dôchodku, preskúmať trvanie invalidity, ustanoviť nezávislého súdneho znalca na zistenie skutočného stavu poškodenej.
3. Podľa ust. § 470 ods. 1 a 2 z. č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „C.s.p.“) ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované.
4. Nová právna úprava v ustanovení § 150 CSP zakotvuje tzv. povinnosť tvrdenia, teda procesnú povinnosť, ktorej nesplnenie je sankcionované procesnými prostriedkami, predovšetkým vo forme rýchlej straty sporu. Strany majú povinnosť pravdivo a úplne uvádzať podstatné a rozhodujúce skutkové tvrdenia týkajúce sa sporu. Táto povinnosť tvrdenia sa vzťahuje na skutkové okolnosti súvisiace s procesným útokom alebo procesnou obranou strany sporu a je koncepčným predpokladom tzv. sudcovskej koncentrácie civilného sporového konania (§ 153 CSP). Preto súd nemôže vyzývať (s poukazom na dodržiavanie zásady kontradiktórnosti konania a rovnosti strán) stranu na preukázanie svojich tvrdení, a pri svojom rozhodovaní v merite veci vychádza z toho, čo strana v konaní preukáže a to ku dňu, kedy rozhoduje. Tu súd poukazuje aj na to, že na dôkazy predložené po vyhlásení rozsudku nie je možné prihliadať.
5. S poukazom na nález Ústavného súdu SR pod číslom konania I. ÚS 38/2013 - 50 zo dňa 24. 10. 2013 súd konštatuje, že k odňatiu možnosti konať pred súdom nedochádza ani údajným porušením zásady kontradiktórnosti ako základnej súčasti práva na spravodlivý proces. Táto zásada znamená, že obom stranám konania musí byť daná možnosť zoznámiť sa so stanoviskami a dôkazmi predloženými súdu s cieľom ovplyvniť jeho rozhodnutie - či už protistranou alebo na konaní nezúčastneným subjektom, od ktorého si prípadne súd takéto vyjadrenie alebo dôkaz môže vyžiadať - a vyjadriť sa k nim (porovnaj Kmec, J., Kosař, D., Kratochvíl, J., Bobek, M. Evropská úmluva o lidských právech. Komentář. 1. Vydání. Praha : C. H. Beck, 2012, s. 740). Kontradiktórnosť je prenos dôkazného bremena zo súdu na strany, resp. rokovací spôsob súdneho procesu. Právo na kontradiktórny proces nemá absolútny charakter a jeho rozsah sa môže líšiť najmä v závislosti na zvláštnostiach daného konania. Nebráni súdu, aby od tohto pravidla v záujme procesnej ekonómie upustil, ak je zrejmé, že nezoznámenie strán napr. so stanoviskom iných strán nemôže mať akýkoľvek vplyv na výsledok konania pred nimi.
6. Súd ďalej uvádza, že v prípade, ak sa v odôvodnení nezaoberal konkrétnou námietkou strán, urobil tak preto, že daný argument a taktiež odpoveď naň nepovažoval pre rozhodnutie za rozhodujúce (Ruiz Torija c. Španielsko z 9. decembra 1994, séria A, č. 303-A, s.12, § 29; Hiro Balani c. Španielsko z 9. decembra 1994, séria A, č. 303-B; Georgiadis c. Grécko z 29. mája 1997; Higgins c. Francúzsko z 19. februára 1998).
7. Súd dáva žalovanému do pozornosti, že do obsahu základného práva podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a práva na spravodlivý súdny proces podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práva slobôd nepatrí dožadovať sa ním navrhnutého spôsobu hodnotenia vykonaných dôkazov (I. ÚS 97/97), resp. toho, aby súdy preberali alebo sa riadili výkladom všeobecne záväzných predpisov, ktorý predkladá strana (II. ÚS 3/97, II. ÚS 251/03).
8. Súd sa oboznámil s obsahom spisu a listinnými dôkazmi v ňom založených - Rozsudok Okresného súdu Trnava sp. zn. 5T/69/2012 - 709 v spojení s Uznesením Krajského súdu v Trnave sp. zn. 3To/74/2013, potvrdenie o výške vyplatených dávok dôchodkového poistenia z 3. 12. 2014, rozpis vyplatených dávok, výzva č. XX/XXXXl/Dz zo dňa 08. 12. 2014 s doručenkou, oznámenie žalobcu z 14. 1. 2015 s doručenkou, poukazovanie dôchodkových dávok na účet dôchodcu v banke z 28. 12. 2012, výplata dôchodku na osobný účet, písomné vyjadrenie žalovaného a zistil nasledovný skutkový a právny stav veci:
9. Žalovaný sa dopustil trestného činu tak, ako to žalobca popísal vo svojej žalobe, za čo bol právoplatne uznaný vinným a odsúdený, pretože sa dopustil konania, bezprostredne smerujúceho k dokonaniu trestného činu v úmysle iného úmyselne usmrtiť, avšak k dokonaniu trestného činu nedošlo, čím spáchal pokus obzvlášť závažného zločinu vraždy podľa § 14 ods. 1 a § 145 ods. 1 Trestného zákona.
10. Žalobca vyplatil poškodenej v období od 4. 1. 2014 do 3. 12. 2014 dôchodkové dávky vo výške 1899,70 eura (mesačne 172,70 eura). Žalobca vyzval žalovaného na dobrovoľné zaplatenie týchto dávok, avšak bezúspešne.
11. Podľa § 238 ods. 1 a 6 zák. č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení, (1) Sociálna poisťovňa má právo voči tretím osobám na náhradu škody, ktorá jej vznikla výplatou dávok v dôsledku ich zavineného protiprávneho konania; výšku škody preukazuje Sociálna poisťovňa potvrdením príslušnej organizačnej zložky Sociálnej poisťovne o výške vyplatených dávok. (6) Právo na náhradu škody podľa odseku 1 uplatňuje Sociálna poisťovňa v súdnom konaní podľa osobitného predpisu.
12. V zmysle citovaných zákonných ustanovení je daná aktívna vecná legitimácia žalobcu.
13. Keďže súd mal za jednoznačne preukázané protiprávne konanie žalovaného, ako aj výšku vyplatených dôchodkových dávok poškodenej osobe, súd žalobe vyhovel v celom rozsahu, nakoľko bola dôvodná (výrokom II.). Žalobca sa o tom, kto za škodu zodpovedá, dozvedel najskôr dňom právoplatnosti rozsudku Okresného súdu Trnava pod sp. zn. 5T/69/2012, t.j. dňom 30. 7. 2013. Až nasledujúcim dňom si mohol žalobca uplatniť náhradu škody, t. j. keď bola ustálená osoba, ktorá zodpovedá za vzniknutú škodu. Vychádzajúc zo zásady prezumpcie neviny, až právoplatný rozsudok jednoznačne odpovedá na túto otázku.
14. Z potvrdenia o výške vyplatených dávok dôchodkového poistenia z 3. 12. 2014 vyplýva, že žalobca v období od 4. 1. 2014 do 3. 12. 2014 vyplatil poškodenej M. Š. dôchodkové dávky vo výške 1899,70 eura. Poškodená osoba bola jednoznačne identifikovaná v trestnom rozsudku. Z poukazovania dôchodkových dávok na účet dôchodcu v banke z 28. 12. 2012 a výplaty dôchodku na osobný účet mal súd za preukázané, že žalobca pravidelne mesačne na osobný účet poškodenej poukazoval v uvedenom období dôchodkové dávky vo výške 172,70 eura.
15. Súd zamietol návrhy žalovaného na doplnenie dokazovania ohľadne zdravotného stavu poškodenej, nakoľko predmetné konanie nie je konaním o preskúmanie rozhodnutia priznanej invalidity, či výšky invalidného dôchodku. V tomto konaní ide o postup podľa § 238 ods. 1 a 6 zák. č. 461/2003 Z.z. Súd nemôže preskúmavať zdravotný stav poškodenej, ani jej priznanú invaliditu či výšku invalidného dôchodku, nakoľko toto patrí do právomoci posudkovej komisie ohľadne preskúmania trvanie invalidity a výška invalidného dôchodku sa vypočítava zákonom stanoveným postupom. Takéto dokazovanie by bolo nehospodárne a na výsledok konania by nemalo žiaden vplyv. O tomto bol žalovaný poučený, napriek tomu na dokazovaní trval. Žalovaný taktiež trval na osobnej účasti na pojednávaní, pričom súd zvolil procesný postup oboznámenia žalovaného s priebehom konania po prvom pojednávaní, zaslal mu opis zápisnice, teda dal žalovanému priestor a možnosť k veci sa opakovane vyjadriť. Súd nie je povinný nariadiť eskortu odsúdeného žalovaného, aby sa mohol osobne zúčastniť pojednávania, súd musí žalovaného oboznámiť s priebehom konania a dať možnosť vyjadriť sa ku všetkým podstatným okolnostiam, čo súd aj urobil; tým nemohlo dôjsť k porušeniu jeho práv konať pred súdom.
16. Z dôvodu výkonu trestu žalovaný žiadal konanie prerušiť, ktorému návrhu súd nevyhovel a jeho návrh na prerušenie konania zamietol (výrokom I.), nakoľko CSP neukladá povinnosť súdu konanie prerušiť, ak je strana vo výkone trestu (takúto možnosť vôbec neuvádza).
17. Žalovaný by si mal uvedomiť, že poškodenou osobou je M. Š., ktorá sa stala invalidnou len z dôvodov na strane žalovaného, ktorý spáchal obzvlášť závažný zločin vraždy v štádiu pokusu, keď jednoznačne žalovaný ju napadol bezdôvodne, brutálne a zničil tak poškodenej život, pretože bude mať doživotné následky. Poškodený po návrate z výkonu trestu odňatia slobody bude mať šancu zaradiť sa do bežného života, poškodená túto šancu nikdy mať nebude.
18. Na základe uvedeného súd rozhodol tak, ako to vyplýva z enunciátu rozhodnutia. Súd určil na splnenie povinnosti žalovanému lehotu 3 mesiacov, teda dlhšiu lehotu, ako ju ustanovuje CSP v ustanovení § 232 ods. 3. Súd tak rozhodol na základe viacerých okolností, ktoré vo vzájomných súvislostiach odôvodňujú takýto postup a to aj napriek tomu, že žalovaný žiadal splátky po 20,- eur mesačne. Tejto žiadosti súd nemohol vyhovieť jednak s ohľadom na zločin, ktorý spáchal žalovaný na poškodenej, na následky, ktoré jeho konanie zanechalo na zdravotnom stave poškodenej, ako aj s ohľadom na to, že žalovaný doposiaľ ani len čiastočne neplnil voči žalobcovi, hoci bol na plnenie prvýkrát vyzvaný žalobcom výzvou č. XX/XXXX/Dz zo dňa 8. 12. 2014. Súd vyhodnotil aj to, že žalovaný je t. č. vo výkone trestu, ktorá skutočnosť však je trestom za jeho protiprávne konanie a nemôže byť ospravedlňujúcim hľadiskom pre to, aby neplnil, resp. aby plnil v minimálnych splátkach. Ospravedlnením nie sú ani jeho dlhy, ktoré musí splácať, pretože všetky si ich spôsobil svojim neuváženým životným štýlom. V právnom štáte nie je možné chrániť osoby konajúce nezákonne na úkor tých, ktoré žijú riadnym spôsobom života, resp. ktoré, ako žalobca, si plnia svoje zákonné povinnosti voči osobám, ktoré boli poškodené zločinnosťou tretích osôb. Z týchto dôvodov súd rozhodol o povinnosti žalovaného na plnenie v lehote troch mesiacov od právoplatnosti rozsudku.
19. O nároku žalobcu na náhradu trov konania súd rozhodol (výrokom III.) podľa § 255 ods. 1 CSP. V sporových konaniach sa ohľadom náhrady trov konania uplatňuje tzv. zásada úspechu. Úspech vo veci sa zisťuje porovnaním žalobnej žiadosti (petitu) a výroku rozhodnutia, ktorým sa vo veci rozhodlo. Z uvedeného vyplýva, že žalobca bol v konaní plne úspešný, preto by mal nárok na náhradu trov konania v plnej výške, avšak náhradu trov konania si neuplatnil, v dôsledku čoho mu súd náhradu trov konania nepriznal.
20. O povinnosti žalovaného zaplatiť súdny poplatok za podanú žalobu, nakoľko žalobca je v konaní oslobodený od platenia súdnych poplatkov podľa § 4 ods. 1 písm. c/ a § 4 ods. 2 písm. a zák. č. 71/1992 Zb., súd nerozhodol, pretože žalovaný bol súdom oslobodený od platenia súdnych poplatkov Uznesením pod č. k. XXC/XXX/XXXX - XX zo dňa 3. 8. 2015, právoplatným dňa 7. 9. 2015. Hoci mu prvostupňový súd následne oslobodenie odňal a to so spätnou účinnosťou, Uznesením pod č. k. XXC/XXX/XXXX - XX zo dňa 3. 12. 2015, odvolací súd toto uznesenie zrušil Uznesením pod č. k. 9Co/143/2016 - 100 zo dňa 23. 6. 2016, právoplatným dňa 31. 1. 2017.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné podať odvolanie a to v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje (§ 362 ods. 1 CSP). Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP).
Podľa § 363 CSP v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa § § 364 CSP rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Podľa § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 371 CSP žalobu nemožno v odvolacom konaní meniť.
Podľa § 372 CSP v odvolacom konaní nemožno uplatniť práva voči žalobcovi vzájomnou žalobou.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z.z. o exekútoroch a exekučnej činnosti v platnom znení.